Záťažové testy

Pomocou záťažových testov európsky bankový dohľad overuje schopnosť bánk vyrovnať sa s finančnými a ekonomickými šokmi. Výsledky záťažových testov orgánom dohľadu umožňujú identifikovať slabé miesta bánk a začať sa nimi zaoberať v skorej fáze dohľadového dialógu.

Typy záťažových testov

ECB vykonáva rôzne typy záťažových testov:

  • každoročné záťažové testy:
    • celoúnijné záťažové testy pod vedením Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA), doplnené záťažovým testom ECB v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP);
    • tematické záťažové testy;
  • záťažové testy vykonávané v rámci komplexného hodnotenia (rozsiahleho hodnotenia finančného stavu bánk, pozostávajúceho zo záťažového testu a hodnotenia kvality aktív, ktoré overuje, či majú banky dostatok kapitálu na absorbovanie strát);
  • záťažové testy na makroprudenciálne účely (so zreteľom na finančnú stabilitu a celosystémové účinky, nie na jednotlivé banky).

Popri týchto druhoch testov sa v prípade potreby môžu uskutočňovať aj špecifické záťažové testy zamerané na konkrétne banky alebo bankové skupiny.

Každoročné záťažové testy

Právo EÚ od ECB vyžaduje, aby dohliadané banky aspoň raz za rok podrobila záťažovým testom. Výsledky každoročných záťažových testov sú v danom roku dôležitým podkladom v rámci postupu SREP.

Smernica o kapitálových požiadavkách (článok 100)

Celoúnijné záťažové testy EBA a záťažové testy v rámci SREP

Každé dva roky vykonáva EBA v spolupráci s ECB, Európskym výborom pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu celoúnijné záťažové testy. Testovaná vzorka bánk zahŕňa najväčšie významné banky pod priamym dohľadom ECB. Metodiku a vzory záťažových testov zabezpečuje EBA; scenáre vývoja a hlavné predpoklady vypracúvajú spoločne EBA, ESRB, ECB a Európska komisia. EBA zverejňuje súhrnné výsledky i výsledky za jednotlivé banky.

V tom istom roku, keď EBA vykonáva celoúnijný záťažový test, uskutočňuje ECB svoj vlastný záťažový test, ktorému sa podrobujú banky pod jej priamym dohľadom nezahrnuté do celoúnijného testu EBA. Tento záťažový test sa vykonáva ako súčasť každoročného procesu SREP. Jeho základom je metodika EBA, ktorá je v záujme proporcionality prispôsobená menším bankám. Výsledky testu následne ECB zverejňuje.

Vzhľadom na mimoriadne okolnosti spôsobené pandémiou koronavírusu (COVID-19) sa EBA rozhodol celoúnijný záťažový test odložiť na rok 2021. ECB toto rozhodnutie podporuje a na rok 2021 odložila aj vlastný tohtoročný záťažový test vykonávaný v rámci procesu SREP. Cieľom je zmierniť prevádzkovú záťaž bánk a umožniť im sústrediť sa na nepretržitý výkon ich hlavných činností vrátane klientskej podpory.

Tematické záťažové testy

Ak sa v danom roku neuskutočňuje celoúnijný záťažový test EBA, vykonáva ECB v prípade významných inštitúcií pod jej priamym dohľadom testy odolnosti voči vybraným druhom šokov. Tieto testy sa vykonávajú v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ECB zverejňuje súhrnné výsledky týchto testov.

Analýza citlivosti na likviditné riziko 2019: ukončená

V roku 2019 bankový dohľad ECB otestoval odolnosť bánk voči idiosynkratickým likviditným šokom, ktorých kalibrácia vychádzala z nedávnych krízových období.

Výsledky testu boli celkovo pozitívne: banky vykazovali pomerne dlhé „doby prežitia“ s dostupnou hotovosťou a kolaterálom, ktoré by im poskytovali dostatok času na nasadenie plánov núdzového financovania.

Test však poukázal aj na viacero problémov, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť: krátke doby prežitia v prípade cudzích mien; potenciálne riziká spojené s oddeleným hospodárením (ring-fencing) v prípade niektorých bánk; stratégie na optimalizáciu pomeru likviditného krytia; priestor na zlepšenie postupov riadenia kolaterálu a všeobecné podceňovanie negatívnych následkov zníženia ratingu. Ukázali sa tiež určité nedostatky v kvalite údajov vykazovaných na regulačné účely. Tieto zistenia prispejú k zvýšeniu kvality vykazovaných údajov o likvidite v budúcnosti.

Výsledky testu boli zohľadnené v rámci hodnotenia likviditnej primeranosti a riadenia rizík v bankách. Nemali však priamy vplyv na kapitálové požiadavky stanovené orgánmi dohľadu.

Analýza citlivosti na úrokové riziko (IRRBB) 2017: ukončená

Záťažové testy vykonávané v rámci komplexného hodnotenia

Záťažové testy sú jedným z dvoch pilierov komplexného hodnotenia – hodnotenia finančného stavu, ktoré overuje, či majú banky dostatok kapitálu na zvládnutie potenciálnych finančných šokov. Komplexné hodnotenie sa uskutočňuje:

  1. keď je banka označená za významnú a priamy dohľad nad ňou preberá ECB,
  2. pri nadviazaní úzkej spolupráce medzi členským štátom EÚ nepatriacim do eurozóny a ECB, alebo
  3. v individuálnych prípadoch, keď si hodnotenie vyžadujú mimoriadne okolnosti.

Tieto záťažové testy vychádzajú z metodiky EBA, dajú sa však prispôsobiť okolnostiam konkrétnej inštitúcie.

Metodika záťažových testov EBA

Záťažové testy na makroprudenciálne účely

ECB tiež uskutočňuje záťažové testy na makroprudenciálne účely a účely finančnej stability. Zvyčajne sa zameriavajú skôr na hodnotenie systémových účinkov než na individuálne banky a prebiehajú spôsobom „top-down“ (bez účasti bánk). Výsledky sa pravidelne zverejňujú v publikáciách Financial Stability Review a Macroprudential Bulletin.

November 2019
Financial Stability Review - 3.2 Evaluating the resilience of the euro area banking sector
29. októbra 2019
Macroprudential Bulletin - The disciplining effect of supervisory scrutiny on banks’ risk-taking: evidence from the EU‑wide stress test
27. marca 2019
Macroprudential Bulletin - A bird’s-eye view of the resilience of the European banking system: results from the new macroprudential stress test framework

Túto stránku budeme priebežne aktualizovať najnovšími informáciami o záťažových testoch ECB.