Záťažové testy

Záťažové testy

Pomocou záťažových testov európsky bankový dohľad overuje schopnosť bánk vyrovnať sa s finančnými a ekonomickými šokmi. Výsledky záťažových testov orgánom dohľadu umožňujú identifikovať slabiny a začať sa nimi spolu s bankami zaoberať v skorej fáze dohľadového dialógu.

Typy záťažových testov

ECB vykonáva rôzne typy záťažových testov:

každoročné záťažové testy,
- celoúnijné záťažové testy koordinované Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA), doplnené záťažovým testom ECB v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP),
- tematické záťažové testy,
- výhľadové analýzy zraniteľnosti,
záťažové testy vykonávané v rámci komplexného hodnotenia,
záťažové testy na makroprudenciálne účely (so zreteľom na finančnú stabilitu a celosystémové účinky, nie na jednotlivé banky).

Popri týchto druhoch testov sa môžu uskutočňovať aj špecifické záťažové testy zamerané na konkrétne banky alebo bankové skupiny.

Každoročné záťažové testy

Právo EÚ od ECB vyžaduje, aby dohliadané banky aspoň raz za rok podrobila záťažovým testom. Výsledky každoročných záťažových testov sú v danom roku dôležitým podkladom v rámci postupu SREP.

Smernica o kapitálových požiadavkách (článok 100)

Celoúnijné záťažové testy EBA a záťažové testy v rámci SREP

Každé dva roky EBA v spolupráci s ECB, Európskym výborom pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu vykonáva celoúnijný záťažový test. Test zahŕňa najväčšie významné banky pod priamym dohľadom ECB. Hodnotenie vychádza z metodiky a vzorov EBA, ako aj zo scenárov vypracovaných ESRB. EBA zverejňuje súhrnné výsledky i výsledky za jednotlivé banky.

V rokoch, keď EBA vykonáva celoúnijný záťažový test, uskutočňuje ECB svoj vlastný záťažový test bánk pod jej priamym dohľadom nezahrnutých do celoúnijného testu EBA. Tento paralelný test je súčasťou každoročného cyklu SREP a využíva metodiku EBA s potrebnými úpravami v prípade menších bánk na zabezpečenie primeranosti hodnotenia. Výsledky testu následne ECB zverejňuje.

V roku 2023 ECB v rámci celoúnijného záťažového testu koordinovaného EBA vyhodnotila 57 najväčších bánk v eurozóne. EBA zverejnila výsledky jednotlivých bánk v júli 2023. ECB zároveň vykonala vlastný záťažový test ďalších 41 menších bánk pod jej priamym dohľadom, ktoré neboli zahrnuté do záťažového testu pod vedením EBA. Súhrnné výsledky a vybrané informácie o jednotlivých bankách ECB zverejnila v júli 2023. Banky zahrnuté do záťažového testu spolu predstavujú približne 80 % bankového sektora eurozóny.

Tematické záťažové testy

V rokoch, keď sa neuskutočňuje celoúnijný záťažový test EBA, vykonáva ECB v prípade významných inštitúcií pod jej priamym dohľadom testy odolnosti voči vybraným druhom šokov. Tieto testy sa vykonávajú v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ECB zverejňuje súhrnné výsledky týchto testov.

Záťažový test v roku 2022 zameraný na klimatické riziko bol bezprecedentnou príležitosťou získať informácie o tom, do akej miery sú banky schopné vyrovnať sa s klimatickými rizikami v rôznych scenároch vývoja, v ktorých sa posudzovali fyzické riziká, ako sú horúčavy, suchá a povodne, ako aj krátkodobé a dlhodobé riziká prameniace z prechodu na ekologickejšie hospodárstvo.

Výsledky testu ukázali, že banky napriek určitému pokroku klimatické riziká zatiaľ nezohľadňujú adekvátnym spôsobom, predovšetkým v ich rámcoch záťažového testovania a modeloch kreditného rizika. Celkovo je v rámci príprav na ekologickú transformáciu nevyhnutné, aby banky zintenzívnili svoj kontakt s klientmi s cieľom získať kvalitnejšie údaje a znížili mieru využívania zástupných údajov.

Výsledky sa použijú pri hodnotení SREP z kvalitatívneho hľadiska. Všetky banky zapojené do testu majú k dispozícii svoje vlastné výsledky a očakáva sa, že prijmú príslušné kroky na odstránenie zistených nedostatkov. Záťažový test je súčasťou nášho rozsiahlejšieho klimatického plánu a záväzku pripraviť európske banky na ekologickú transformáciu.

V roku 2019 bankový dohľad ECB otestoval odolnosť bánk voči idiosynkratickým likviditným šokom, ktorých kalibrácia vychádzala z nedávnych krízových období.

Výsledky testu boli celkovo pozitívne: banky vykazovali pomerne dlhé „doby prežitia“ s dostupnou hotovosťou a kolaterálom, ktoré by im poskytovali dostatok času na nasadenie plánov núdzového financovania.

Test však poukázal aj na viacero problémov, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť: krátke doby prežitia v prípade cudzích mien; potenciálne riziká spojené s oddeleným hospodárením (ring-fencing) v prípade niektorých bánk; stratégie na optimalizáciu pomeru likviditného krytia; priestor na zlepšenie postupov riadenia kolaterálu a všeobecné podceňovanie negatívnych následkov zníženia ratingu. Ukázali sa tiež určité nedostatky v kvalite údajov vykazovaných na regulačné účely. Tieto zistenia pomôžu zlepšiť kvalitu vykazovaných údajov o likvidite v budúcnosti.

Výsledky testu boli zohľadnené v rámci hodnotenia likviditnej primeranosti a riadenia rizík v bankách. Nemali však priamy vplyv na kapitálové požiadavky stanovené orgánmi dohľadu.

Výhľadové analýzy zraniteľnosti

Na posúdenie odolnosti významných inštitúcií pod priamym dohľadom ECB voči nepredvídaným vonkajším udalostiam počas rokov, v ktorých sa neuskutočňuje celoúnijný záťažový test EBA, ECB v určitých prípadoch vykonáva výhľadové analýzy zraniteľnosti vychádzajúce zo solventnosti.

Analýza zraniteľnosti 2020: COVID-19

Prehľad výsledkov

Analýza zraniteľnosti 2022: ruská vojna