Prístup a metodiky dohľadu

Prístup a metodiky, ktoré ECB používa pri dohľade a monitorovaní dohľadu nad menej významnými inštitúciami, musia zabezpečiť rovnováhu medzi harmonizáciou a zohľadnením miestnych špecifík a proporcionality.

Bankový dohľad ECB spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi každoročne vykonáva dôkladné hodnotenie hlavných rizík a slabín významných inštitúcií pod jej priamym dohľadom a stanovuje svoje strategické priority na nasledujúce tri roky. Tieto priority sa priamo vzťahujú na významné inštitúcie a sú zároveň východiskom pre príslušné vnútroštátne orgány pri posudzovaní priorít dohľadu nad menej významnými inštitúciami v ich jurisdikciách, pričom zohľadňujú aj miestne špecifiká a proporcionalitu.

• Priority dohľadu a hodnotenie rizík a slabín
• Správa o dohľade nad menej významnými inštitúciami 

Zásada proporcionality zabezpečuje primeranosť očakávaní a požiadaviek orgánov dohľadu veľkosti, systémovému významu a rizikovému profilu dohliadaných bánk, ako aj efektívne rozdeľovanie zdrojov dohľadu.

To v podstate znamená prispôsobenie povahy a intenzity dohľadu každej banke s prihliadnutím na jej rizikový profil, obchodný model alebo veľkosť bez ohrozenia jej prudenciálneho postavenia. Všeobecné prostriedky a znaky, na ktoré sa odkazuje pri posudzovaní proporcionality, sú uvedené v usmerneniach Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) o vnútornom riadení .

Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) vnáša proporcionalitu do dohľadu a monitorovania dohľadu viacerými spôsobmi.

Kľúčovým východiskovým bodom pre uplatňovanie proporcionality je klasifikačný režim. Meradlom intenzity dohľadu je v prvom rade rozlišovanie významných a menej významných inštitúcií. Ďalšie členenie menej významných inštitúcií prinieslo zavedenie konceptu malých a menej zložitých úverových inštitúcií v nariadení o kapitálových požiadavkách (CRR) II a klasifikácia vysokorizikových a vysokovplyvných menej významných inštitúcií na základe metodiky stanovenej v nariadení o rámci SSM. Klasifikačný režim prevádza rizikový profil, obchodný model a veľkosť bánk na viacero úrovní angažovanosti dohľadu (z hľadiska frekvencie, rozsahu a hĺbky dohľadových hodnotení) a povinností, napríklad pri vykazovaní na účely dohľadu. 

V súlade s rámcom vykazovania na účely dohľadu sa proporcionalita uplatňuje obmedzením rozsahu finančného vykazovania pre menšie inštitúcie, pre ktoré by bolo prínosom selektívnejšie vykazovanie údajových bodov než úplné vykazovanie. Podrobnejšie informácie sú uvedené v pasáži o vykazovaní.

Kľúčovým prvkom dohľadového hodnotenia sú metodiky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), pretože stanovujú rôzne úrovne intenzity dohľadu a menej významné inštitúcie zaraďujú do rôznych prioritných kategórií, najmä z hľadiska frekvencie a detailnosti dohľadového hodnotenia. V porovnaní s metodikami SREP uplatňovanými v prípade významných inštitúcií zahŕňa metodický rámec SREP pre menej významné inštitúcie očakávania, úrovne detailnosti hodnotení a ich frekvenciu, ktoré sú vo všeobecnosti menej intenzívne.

Proporcionalita sa v neposlednom rade odráža aj v mnohých ďalších metodikách dohľadového hodnotenia, napríklad v hodnoteniach odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, ktoré vykonáva ECB.

Prejav Penttiho Hakkarainena o proporcionalite v bankovom dohľade, Bazilej, 9. mája 2019

Nariadenie CRR II zaviedlo koncept malých a menej zložitých inštitúcií. Aby sa inštitúcia mohla kvalifikovať ako malá a menej zložitá, musí spĺňať deväť kritérií uvedených v príslušnom článku nariadenia CRR.

Plnenie kritérií na zaradenie medzi malé a menej zložité inštitúcie posudzujú v prvom rade samotné banky, pričom ich plnenie by mali v zásade posudzovať neustále. Od menej významných inštitúcií sa očakáva, že budú informovať príslušné vnútroštátne orgány o zmene svojho postavenia, t. j. keď začnú spĺňať kritériá klasifikácie malej a menej zložitej inštitúcie, resp. keď niektoré z kritérií stanovených v nariadení CRR spĺňať prestanú. To príslušným vnútroštátnym orgánom nebráni určiť, či by sa banky pod ich dohľadom mali považovať za malé a menej zložité inštitúcie v súlade s príslušnými kritériami CRR, a ich závery oznámiť príslušným bankám. Štatút malej a menej zložitej inštitúcie má svoje dôsledky, napríklad na finančné vykazovanie v rámci vykonávacích technických predpisov.

V súvislosti s monitorovaním dohľadu nad menej významnými inštitúciami zo strany ECB nariadenie o rámci SSM stanovuje, že „ECB vymedzí všeobecné kritériá, najmä s prihliadnutím na rizikovú situáciu a potenciálny dopad na domáci finančný systém dotknutého menej významného dohliadaného subjektu, na základe ktorých sa určí, aké informácie a o ktorých menej významných dohliadaných subjektoch sa budú oznamovať“.

ECB rozlišuje medzi vysokovplyvnými a vysokorizikovými menej významnými inštitúciami.

Aktualizácia zoznamu vysokorizikových menej významných inštitúcií prebieha štvrťročne, jej výsledky sa však nezverejňujú.

ECB a príslušné vnútroštátne orgány túto klasifikáciu nevyužívajú len v rámci oznamovania, ale aj pri určovaní intenzity dohľadu, napríklad frekvencie hodnotení SREP.

Zoznam vysokovplyvných menej významných inštitúcií

Cieľom hodnotenia SREP je zvyšovať mieru odolnosti bankového systému a zaistiť spoľahlivé poskytovanie finančných služieb ekonomike. Zahŕňa komplexné hodnotenie stratégií, procesov a rizík bánk, pričom zaujíma výhľadový postoj s cieľom určiť objem kapitálu, ktorý jednotlivé banky potrebujú na krytie svojich rizík.

ECB a príslušné vnútroštátne orgány od roku 2015 spolupracujú na vývoji spoločnej metodiky SREP pre menej významné inštitúcie, ktorá vychádza z usmernení EBA o SREP a nadväzuje na metodiku SREP používanú v prípade významných inštitúcií, ako aj na existujúce národné metodiky SREP.

Cieľom hodnotenia SREP v menej významných inštitúciách je zvýšiť mieru konvergencie dohľadu v sektore menej významných inštitúcií a zároveň podporiť minimálnu úroveň harmonizácie a kontinuitu hodnotenia významných a menej významných inštitúcií. Príslušné vnútroštátne orgány, ktoré vykonávajú priamy dohľad na menej významnými inštitúciami, aj naďalej plne zodpovedajú za hodnotenie a rozhodovanie o potrebe primeraných kapitálových, likviditných a kvalitatívnych opatrení.

Metodika SREP vychádza zo zásady proporcionality, keďže stanovuje minimálnu úroveň angažovanosti orgánov dohľadu vo vzťahu k menej významným inštitúciám. Úroveň angažovanosti orgánov dohľadu závisí od priority priradenej konkrétnej menej významnej inštitúcii a povahy jej činnosti, čo označujeme ako model minimálnej angažovanosti dohľadu. Hodnotenie SREP sa preto v jednotlivých menej významných inštitúciách líši, napríklad pokiaľ ide o intenzitu hodnotenia, informácie predkladané orgánom dohľadu a ich očakávania.

Od roku 2022 sa implementácia spoločnej metodiky hodnotenia SREP vzťahuje na všetky menej významné inštitúcie. Metodika však zohľadňuje zásadu proporcionality na základe zložitosti inštitúcie a príslušným vnútroštátnym orgánom poskytuje určitú flexibilitu, ktorá v rámci postupu SREP zohráva dôležitú úlohu pri hodnotení interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti bánk, interného procesu hodnotenia likviditnej primeranosti a záťažových testov menej významných inštitúcií.

Hodnotenie SREP v menej významných inštitúciách je priebežný proces a jeho metodika sa bude postupne vyvíjať.

Metodika hodnotenia SREP v menej významných inštitúciách

V apríli 2017 ECB v nadväznosti na verejnú konzultáciu zverejnila usmernenie a odporúčanie, ktorých cieľom je harmonizovať spôsob, akým orgány dohľadu SSM využívajú možnosti a právomoci stanovené v práve EÚ.

Príslušné vnútroštátne orgány mali odporúčanie uplatňovať odo dňa jeho prijatia 4. apríla 2017 a usmernenie mali dodržiavať od 1. januára 2018. ECB v rámci svojej dozornej funkcie monitoruje uplatňovanie dohodnutých možností a právomocí zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov.

V marci 2022 bolo usmernenie aj odporúčanie aktualizované v nadväznosti na legislatívne zmeny prijaté od ich pôvodného zverejnenia, najmä zavedenie balíka predpisov CRR II/CRD V v oblasti bankovníctva, ktorý obsahuje revidované pravidlá týkajúce sa kapitálových požiadaviek. Príslušné vnútroštátne orgány majú revidované usmernenie dodržiavať od 1. októbra 2022, pričom revidované odporúčanie mali uplatňovať odo dňa jeho prijatia, t. j. od 25. marca 2022.

• Usmernenie ECB (EÚ) 2017/697 zo 4. apríla 2017 o využívaní možností a právomocí dostupných v práve únie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vo vzťahu k menej významným inštitúciám
• Usmernenie ECB (EÚ) 2022/508 z 25. marca 2022, ktorým sa mení usmernenie (EÚ) 2017/697
• Odporúčanie ECB/2017/10 o spoločných špecifikáciách pre využívanie niektorých možností a právomocí dostupných v práve Únie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vo vzťahu k menej významným inštitúciám
• Odporúčanie ECB z 25. marca 2022, ktorým sa mení odporúčanie ECB/2017/10
• Verejná konzultácia o návrhoch zmien pravidiel týkajúcich sa možností a právomocí