O bankovej únii a Európskom systéme finančného dohľadu

Banková únia

Banková únia je dôležitým krokom smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii. V rámci bankovej únie sa v zúčastnených krajinách konzistentným spôsobom uplatňujú pravidlá EÚ týkajúce sa činnosti bánk. Nové postupy a nástroje prijímania rozhodnutí prispievajú k vytvoreniu transparentnejšieho, jednotného a bezpečnejšieho trhu pre banky.

Prečo banková únia?

Potreba vytvoriť bankovú úniu sa ukázala počas finančnej krízy z roku 2008 a následnej krízy štátneho dlhu. Stalo sa zrejmým, že predovšetkým v menovej únii, akou je eurozóna, sa môžu problémy spôsobené úzkym prepojením medzi financiami sektora verejnej správy a bankovým sektorom jednoducho preniesť cez hranice krajín a spôsobiť finančné ťažkosti v ďalších krajinách EÚ.

Oznámenie Európskej komisie: Plán smerom k vytvoreniu bankovej únie

Prvky bankovej únie

Banková únia sa opiera o dva piliere:

• jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM)
• jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií (Single Resolution Mechanism – SRM)

Ich základom je jednotný súbor pravidiel, ktorý platí pre všetky krajiny EÚ.

Jednotný mechanizmus dohľadu

Jednotný mechanizmus dohľadu je nový systém bankového dohľadu v Európe. Zahŕňa ECB a vnútroštátne orgány dohľadu zúčastnených krajín.

Jednotný mechanizmus dohľadu

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií

Hlavným účelom jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií je zabezpečovať efektívne riešenie krízových situácií zlyhávajúcich bánk s minimálnymi nákladmi pre daňových poplatníkov a reálnu ekonomiku. Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zabezpečí pružné rozhodovacie postupy, vďaka ktorým bude možné krízovú situáciu banky vyriešiť v priebehu niekoľkých dní. ECB ako orgán dohľadu bude zohrávať dôležitú úlohu v procese rozhodovania o hrozbe bezprostredného alebo pravdepodobného zlyhania banky.

Náklady na opatrenia riešenia krízových situácií sa budú hradiť z jednotného fondu riešenia krízových situácií, ktorý bude financovaný z príspevkov jednotlivých bánk.

Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií

Jednotný súbor pravidiel

Tento súbor pravidiel stanovuje právne a administratívne normy, ktorých cieľom je zabezpečiť efektívnejšiu reguláciu, riadenie a dohľad nad finančným sektorom vo všetkých krajinách EÚ. Obsahuje pravidlá týkajúce sa kapitálových požiadaviek, postupov ozdravenia a riešenia krízových situácií a rámca harmonizovaných vnútroštátnych systémov ochrany vkladov.

Balík právnych predpisov EÚ v rámci jednotného súboru pravidiel sa vzťahuje na všetky krajiny EÚ. Banková únia zabezpečuje konzistentné uplatňovanie týchto pravidiel v rámci eurozóny a v ostatných zúčastnených krajinách.

Európsky systém finančného dohľadu

Európsky systém finančného dohľadu je sieť sústredená okolo troch európskych orgánov dohľadu (European Supervisory Authorities – ESA), Európskeho výboru pre systémové riziká a vnútroštátnych orgánov dohľadu. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečovať konzistentný a adekvátny finančný dohľad v rámci EÚ.

Ako európsky orgán bankového dohľadu ECB úzko spolupracuje s orgánmi ESA, predovšetkým s Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA).

Európsky systém finančného dohľadu zahŕňa makroprudenciálny i mikroprudenciálny dohľad.

Makroprudenciálny dohľad

Makroprudenciálny dohľad monitoruje finančný systém ako celok. Jeho hlavným cieľom je zabraňovať rizikám ohrozujúcim finančný systém, resp. ich zmierňovať.

Európsky výbor pre systémové riziká

Európsky výbor pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) je zodpovedný za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v EÚ.

Hoci nie je súčasťou ECB, jeho sídlo je v priestoroch ECB vo Frankfurte nad Mohanom, pričom ECB zabezpečuje aj jeho sekretariát.

Úlohy

Hlavné úlohy ESRB:

• zber a analýza relevantných informácií s cieľom identifikovať systémové riziká,
• vydávanie varovaní, ak sa systémové riziká považujú za významné,
• vydávanie odporúčaní na prijatie opatrení v reakcii na identifikované riziká,
• monitorovanie opatrení prijatých v nadväznosti na varovania a odporúčania,
• spolupráca a koordinácia s orgánmi ESA a medzinárodnými fórami.

Zloženie

Prezident ECB je tiež predsedom ESRB.

ESRB združuje zástupcov národných centrálnych bánk krajín EÚ a predsedov troch európskych orgánov dohľadu.

Európsky výbor pre systémové riziká

Mikroprudenciálny dohľad

Mikroprudenciálny dohľad znamená dohľad na jednotlivými inštitúciami, ako sú napríklad banky, poisťovne alebo dôchodkové fondy.

Európske orgány dohľadu

Európske orgány dohľadu sú:

• Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA)
• Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (European Insurance and Occupational Pensions Authority – EIOPA)
• Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority – ESMA)

Úlohy

Orgány ESA sa zaoberajú predovšetkým harmonizáciou finančného dohľadu v EÚ prostredníctvom vývoja jednotného súboru pravidiel, ktorý stanovuje prudenciálne štandardy pre jednotlivé inštitúcie. Pomáhajú zabezpečiť konzistentné uplatňovanie súboru pravidiel s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky. V rámci svojho mandátu tiež vyhodnocujú riziká a slabé miesta vo finančnom sektore.

Zloženie

Na čele každého orgánu je predseda, ktorý zastupuje organizáciu. Rozhodnutia však prijímajú príslušné Rady orgánov dohľadu, ktoré sú zložené z predstaviteľov vnútroštátnych orgánov dohľadu jednotlivých krajín.

Spoločné orgány

Odvolacia rada

Odvolacia rada je nezávislý orgán, ktorý sa zaoberá odvolaniami subjektov, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia orgánov ESA.

Tvoria ju šiesti členovia a šiesti náhradníci menovaní orgánmi ESA.

Spoločný výbor

Spoločný výbor orgánov ESA zabezpečuje medzisektorovú konzistentnosť vývoja a uplatňovania jednotného súboru pravidiel.

Na zasadaniach Spoločného výboru sa zúčastňujú zástupcovia zo všetkých orgánov ESA, čím sa zabezpečuje spolupráca a pravidelná výmena informácií.