Predslov Christine Lagardovej, prezidentky ECB

Dňom uzávierky predslovu prezidentky a rozhovoru s predsedom Rady pre dohľad bol 28. februára 2023.

Rok 2022 bol pre ľudí v eurozóne veľkou výzvou. Ekonomika sa začala zotavovať z pandémie, keď ju negatívne zasiahla neodôvodnená invázia Ruska na Ukrajinu. Bezprostredný vplyv vojny na banky bol síce obmedzený, ak zohľadníme skutočnosť, že niektoré mali významné expozície voči zasiahnutým regiónom, všetky však boli vystavené značnej ekonomickej neistote a historicky vysokej inflácii.

Energetická kríza vyvolaná vojnou v kombinácii s výpadkami v dodávkach a s odloženým dopytom v dôsledku pandémie viedla k vysokým inflačným tlakom. V takomto prostredí je úlohou tvorcov menovej politiky zabezpečiť, aby inflácia nezostala na vysokých úrovniach a včas sa vrátila na cieľovú hodnotu. ECB preto pristúpila k normalizácii menovej politiky tak, že ukončila čisté nákupy aktív a následne zvýšila úrokové sadzby.

Rastúce úrokové sadzby mali vplyv na výkonnosť dohliadaných bánk v roku 2022. Ziskovosť, ktorá je prvou obrannou líniou bánk proti šokom, bola podporená čistými úrokovými výnosmi, ktoré sa zvýšili prvýkrát po niekoľkých rokoch. Spolu s pokračujúcim zlepšovaním kvality aktív a poklesom objemu problémových úverov na najnižšiu úroveň od roku 2015 (keď sa začali vykazovať údaje za bankovú úniu), sa tak prostredníctvom bánk zabezpečí plynulý prenos našich menovopolitických impulzov do ekonomiky eurozóny.

V prostredí sprísňujúcich sa podmienok financovania však banky musia naďalej venovať pozornosť riadeniu a rámcom vnútornej kontroly rizík. Európsky bankový dohľad preto naďalej dôsledne sleduje možné hromadenie rizík.

Už pred rokom 2022 banky museli adaptovať svoje obchodné modely na štrukturálne výzvy, ktoré so sebou prináša digitalizácia a zmena klímy, pričom neodôvodnená ruská vojna na Ukrajine ich naliehavosť ešte zintenzívnila. Vojna zväčšila riziko kybernetických útokov a keďže Európa sa odpája od ruskej ropy a plynu, narastajú aj riziká transformácie. Tieto aj prehlbujúce sa fyzické riziká si vyžadujú proaktívny a komplexný prístup bánk, aby sa zaistila ich odolnosť voči klimatickým a transformačným šokom.

ECB už podnikla viacero významných krokov, aby zabezpečila pripravenosť bánk na zvládnutie tejto výzvy. V tomto úsilí nepoľavíme a budeme sa naďalej podieľať na úsilí o zabezpečenie odolného bankového sektora, na ktorý sa Európania môžu spoľahnúť.

Úvodný rozhovor s Andreom Enriom, predsedom Rady pre dohľad

Dňom uzávierky predslovu prezidentky a rozhovoru s predsedom Rady pre dohľad bol 28. februára 2023.

Rok 2022 bol turbulentný. Aký bol pre bankový dohľad ECB?

Rok 2022 bol na jednej strane rokom, v ktorom sme prešli z jednej krízy do druhej. Na začiatku roka všetko poukazovalo na stabilné oživenie z pandémie, ktorá prevrátila náš život a ekonomiky hore nohami. Živo si spomínam, ako sa banky a analytici po dlhšom čase opäť pozerali do blízkej budúcnosti s optimizmom. A práve vtedy Rusko neodôvodnene napadlo Ukrajinu. Ruská vojna v prvom rade Ukrajincom spôsobila nevýslovné utrpenie. Vyvolala tiež ekonomické a finančné turbulencie v Európe a vzápätí aj na celom svete, ktoré sa postupne vyvinuli do rozsiahleho makroekonomického šoku.

Museli sme okamžite reagovať a prispôsobiť dohľad, aby bol schopný odpovedať na rýchlo sa meniacu ekonomickú situáciu a následné výzvy pre bankový sektor. Niekoľko bánk bolo vojnou a sankciami postihnutých priamo, vzhľadom na ich priame expozície alebo prepojenia s Ruskom. Všetky banky bez rozdielu však mohli byť potenciálne negatívne zasiahnuté energetickým a komoditným šokom, ako aj vytrvalo vysokou infláciou a rýchlou normalizáciou menovej politiky.

Na druhej strane to však bol rok rozvoja bankového dohľadu ECB. Naši zamestnanci sa začali vracať k pravidelnejšej prezenčnej práci a bolo potešujúce sledovať, ako kancelárie znovu ožívajú pracovným ruchom. Som rád, že som častejšie predsedal fyzickým zasadnutiam Rady pre dohľad a mohol som osobne navštíviť viaceré príslušné vnútroštátne orgány.

Takisto sa nám podarilo dosiahnuť významný pokrok v integrácii medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM). Ďalej posilňujeme spoločnú kultúru SSM a integrovaný kariérny postup, vytvárame príležitosti na užšiu spoluprácu orgánov dohľadu počas celého cyklu dohľadu, posilňujeme koordinované plánovanie a rozpočtovanie, neustále rozvíjame nástroje SSM pre spoluprácu a zavádzame spoločné technológie pre dohľad aj odborné vzdelávanie.

Ako sa banky vyrovnali s ruskou vojnou na Ukrajine?

Mali by sme rozlišovať medzi bankami s priamym prepojením na Rusko a ostatnými bankami.

Niekoľko bánk bolo priamo zasiahnutých geopolitickými udalosťami, väčšinou z dôvodu balíkov sankcií. Sberbank Europe AG, banková skupina v ruskom vlastníctve so sídlom v Rakúsku, spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami v Chorvátsku a Slovinsku pocítila reputačné dôsledky a zaznamenala významný odlev vkladov. Banka bola nakoniec vyhlásená za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu a ukončila pôsobenie na trhu. Ďalším príkladom bola RCB Bank LTD, cyperská banka, ktorej významným akcionárom bola banka VTB sídliaca v Rusku. Po uložení sankcií a zmene geopolitickej situácie sa banka rozhodla dobrovoľne ukončiť svoju činnosť, čo viedlo k odobratiu jej bankovej licencie.

Riziku strát sú vystavené tiež bankové skupiny eurozóny s priamym zastúpením v Rusku, ak by sa rozhodli stiahnuť sa z miestneho trhu. V prípade niektorých bánk sa toto riziko už vykryštalizovalo, jeho vplyv je však obmedzený a zvládnuteľný.

Bankový sektor ako celok sa zatiaľ ukázal byť veľmi odolný voči makroekonomickému šoku vyvolanému vojnou. Dokonca je odolnejší, ako by sme očakávali na základe analýzy zraniteľnosti zverejnenej v máji 2022. Agregovaný koeficient vlastného kapitálu Tier 1 (CET 1) bol na konci tretieho štvrťroka 2022 na úrovni 14,7 %, teda len mierne pod hodnotami z konca roka 2019. Naďalej sa zlepšovala kvalita aktív, pričom objem problémových expozícií významných bánk na konci septembra 2022 klesol na 349 miliárd €, čo je najnižšia úroveň od prvého zverejnenia údajov dohľadu o významných bankách v roku 2015. Zaznamenala sa tiež najväčšia ziskovosť, keď priemerná rentabilita vlastného kapitálu bánk dosiahla v treťom štvrťroku 2022 úroveň 7,6 %.

Vzhľadom na tento priaznivý vývoj banky na rok 2023 plánujú distribúciu, ktorá je v súlade s dobiehaním v oblasti dividend a spätných nákupov realizovaných v roku 2022 po zrušení protipandemických obmedzení. Nemali sme pripomienky k žiadnym plánom jednotlivých bánk, nadviazali sme však bilaterálny dohľadový dialóg so všetkými bankami v rámci nášho bežného hodnotenia vývoja kapitálu.

Do konca roka 2022 sa začal znova zlepšovať makroekonomický výhľad. To však neznamená, že makroekonomický šok pominul. Ak by inflačné tlaky pretrvávali, nevyhnutné rýchle tempo normalizácie menovej politiky by mohlo ohroziť portfóliá a podnikanie konkrétnych bánk, pretože by so sebou prinášalo rôzne výzvy a tiež víťazov aj porazených.

Ak spomíname výzvy, ktoré z nich sú podľa vás pre európske banky najvýznamnejšie?

Prvou skupinou sú konjunkturálne výzvy.

Ak sa nepodarí vyriešiť energetickú krízu, môže narastať kreditné riziko v tých portfóliách korporátnych úverov, v ktorých je hospodárska aktivita najviac závislá od energií. V širšom ponímaní, spomaľovanie našej ekonomiky ku koncu minulého roka sprevádzal opätovný nárast zlyhaní podnikov, čo si vyžaduje zvýšenú obozretnosť vo vzťahu ku kvalite aktív.

Rýchle tempo normalizácie menovej politiky – a najmä stúpajúce úrokové sadzby – predstavovalo dôležitý stimul pre zlepšenie ziskovosti. Môže to však viesť aj k zhoršeniu kvality aktív (keď dlžníci nebudú schopní splácať svoje dlhy) naprieč radom úverových portfólií, ktoré sú obzvlášť citlivé na zmenu úrokových sadzieb.

Tento zvrat v prostredí úrokových sadzieb by tiež mohol spôsobiť nepriaznivé zmeny v niektorých segmentoch finančného trhu a v nebankových finančných inštitúciách, čo by následne mohlo zvyšovať kreditné riziko protistrany v bankách, ktoré majú koncentrované expozície voči takýmto trhom a ich účastníkom.

Mimo konjunktúry, normalizácia úrokových sadzieb a kvantitatívne sprísňovanie môže niektoré banky nútiť, aby prehodnotili svoje strednodobé finančné stratégie a viac sa zamerali na riziká likvidity a financovania.

Proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) v roku 2022 poukázal na niekoľko pretrvávajúcich slabých miest. Nedostatky v kontrole rizík majú stále vplyv na skóre kreditného rizika. V tejto oblasti sme zaznamenali niekoľko zistení týkajúcich sa efektívnosti riadiacich orgánov, riadenia rizika, dodržiavania predpisov a interného auditu. Naše obavy týkajúce sa kontroly rizík a riadenia bánk prehlbuje neisté vonkajšie prostredie, keďže spätne orientované ukazovatele úrovní rizika môžu poskytovať nepresný obraz pri prognózovaní budúcich trendov a rizík.

Hlavnou strednodobou výzvou pre naše banky je tiež digitálna transformácia a klimatické a environmentálne riziká, ktoré si preto vyžadujú okamžitú a cielenú pozornosť.

Spomenuli ste normalizáciu menovej politiky. Ako sú európske banky pripravené na zmenu prostredia úrokových sadzieb?

Zvyšovanie úrokových sadzieb je zvyčajne pre banky dobrá správa. Znamená totiž, že viac zarobia na úrokovej marži, teda na rozdiele medzi úrokovou sadzbou, ktorú účtujú za úvery, a úrokovou sadzbou, ktorú vyplácajú z vkladov. Normalizácia úrokových sadzieb a posilnenie, ktoré táto dlho očakávaná zmena znamenala pre čisté úrokové výnosy, tvorí základ pozitívnej výkonnosti bánk v roku 2022. Prvýkrát za niekoľko rokov sa čisté úrokové výnosy zvýšili nielen v dôsledku nárastu objemu poskytnutých úverov, ale aj vďaka zvýšeniu čistých úrokových marží.

Banky a analytici očakávajú podobne pozitívne vyhliadky ziskovosti aj v tomto roku. Z našich údajov vyplýva, že ak sa makroekonomický vývoj bude zhodovať s terajšími očakávaniami, ďalšie riadené zvyšovanie úrokových sadzieb môže prispieť k zvýšeniu priemerných ziskov sektora.

Ak sa však odchýlime od základného scenára smerom k úvahám o závažnejšom scenári, veci sa môžu vyvíjať inak. V prípade určitých portfólií a podnikateľských aktivít môžu náklady spojené so zhoršenou kvalitou aktív prevážiť nad benefitmi vyplývajúcimi z rastu úrokových sadzieb, a to najmä ak sa hospodársky rast spomalí. Dlžníci môžu mať problém splácať svoje dlhy v portfóliách, ktoré sú tradične veľmi citlivé na cenu úverov. Príkladmi takýchto oblastí, na ktoré sa zameriava dohľad, sú spotrebiteľské úvery, úvery na nehnuteľnosti a financovanie s pákovým efektom.

Ako som spomenul, vývoj na finančných trhoch môže byť počas procesu úpravy úrokových sadzieb neusporiadaný. Dlhé obdobie nízkych úrokových sadzieb viedlo k bezprecedentnému nárastu miery zadlženosti, keď sa niektoré menej regulované alebo neregulované subjekty vystavili často veľmi koncentrovaným pozíciám s veľkým pákových efektom. Táto zadlženosť sa môže rýchlo zhoršiť, ak sa hospodársky výhľad alebo úrokové miery neočakávane zmenia. Zlyhanie spoločnosti Archegos v roku 2021 alebo turbulencie na trhu s pasívnymi investíciami v Spojenom kráľovstve ukázali, ako sa, pri absencii politických intervencií, môžu takéto ojedinelé prípady ľahko rozšíriť do celého bankového sektora.

Rastúce úrokové sadzby a kvantitatívne sprísňovanie nútia banky sústrediť sa na riziká likvidity a financovania. Ak banky rýchlo neadaptujú svoje riadenie rizík a kapacity strategického riadenia, náročnejšie prostredie financovania môže spochybniť ich príliš jednoduché a zastarané stratégie riadenia aktív a pasív ako napríklad praktiky obchodovania využívajúceho rozdiely v sadzbách (carry trade), ktoré uplatňovali niektoré banky s cieľom ťažiť z výnimočnej menovopolitickej podpory. Hrozí teda riziko, že by banky mohli byť zaskočené.

V roku 2022 sa kládol dôraz na kontrolu rizík a vnútorné riadenie bánk. Aké ďalšie zlepšenia očakávate od bánk v tejto oblasti?

Pravdupovediac, v tejto oblasti nezaznamenávame dostatočný pokrok.

Po prvé, v roku 2022 pretrvávali nedostatky v agregácii a vykazovaní údajov v dôsledku nedostatočnej efektívnosti riadenia údajov a postupov riadenia kvality údajov, fragmentovaných prostredí IT a obmedzeného rozsahu a ambícií sanačných projektov bánk. Takéto prostredie sťažuje tok informácií, ktoré riadiace orgány bánk potrebujú na riadenie rizík a určovanie stratégie vo svojich organizáciách.

Po druhé, viaceré banky stále musia zlepšiť funkcie vnútornej kontroly, najmä pokiaľ ide o nedostatočný počet zamestnancov, nedostatočný status funkcie a nedostatky v procesoch, ako napríklad programy na monitorovanie dodržiavania predpisov a definovanie rizikových preferencií bánk. Cielené hodnotenia, ktoré sme v bankách vykonali v priebehu roka 2022, sa zamerali na postupy riadenia rizík v oblastiach súvisiacich s pandemickou krízou a s normalizáciou úrokových sadzieb, konkrétne na úvery na komerčné a rezidenčné nehnuteľnosti, úrokové riziko a riziko kreditného rozpätia v bankovej knihe či kreditné riziko protistrany.

S cieľom dosiahnuť hmatateľný pokrok tam, kde je to najpotrebnejšie, sme odhodlaní využiť všetky nástroje a právomoci dohľadu, ktoré máme k dispozícii podľa európskeho a vnútroštátneho práva. Ak sa následné činnosti a včasná náprava zistených nedostatkov bánk nedajú efektívne zaručiť pomocou kvalitatívnych opatrení, môžeme na zabezpečenie primeraného pokroku využiť cielené kapitálové požiadavky druhého piliera alebo donucovacie opatrenia a sankcie. Aby sme zaistili ešte efektívnejší dohľad v prípadoch, keď banky dosahujú pokrok príliš pomaly a ich výsledky sú dlhodobo neuspokojivé, zvážime možnosti eskalácie opatrení dohľadu v jasne stanovenom časovom rámci.

Podľa niektorých názorov je európsky bankový dohľad príliš invazívny, zaťažujúci a uplatňuje prísnejšie požiadavky, ktoré zhoršujú konkurenčné postavenie bánk z EÚ. Ako by ste odpovedali?

V prvom rade, jednoducho nie je pravda, že by regulačné a dohľadové kapitálové požiadavky v EÚ boli vyššie ako v iných jurisdikciách, napríklad v Spojených štátoch alebo v Spojenom kráľovstve. S kolegami zo Spojených štátov a Spojeného kráľovstva sa často stretávame a porovnávame požiadavky, ktoré kladieme na naše banky. A musím povedať, že sa pohybujeme v rovnakých hraniciach ako oni. Dokonca, kapitálové požiadavky pre najväčšie systémovo dôležité európske banky – teda tie, ktoré skutočne pôsobia v rámci konkurencie na globálnych trhoch – sú trocha miernejšie.

Zároveň sme vždy ochotní načúvať kritike. Napríklad, v súčasnosti meníme svoje dohľadové procesy, aby sme mohli lepšie reagovať na niektoré obavy sektora.

Zavádzame rámec tolerancie rizika, ktorý orgánom dohľadu umožní zintenzívniť úsilie tam, kde je to najpotrebnejšie, a zároveň uľahčí premietnutie strategických priorít SSM do plánovania dohľadu v prípade jednotlivých bánk. Rámec tolerancie rizika neznižuje štandardy dohľadu ani intenzitu dohľadu nad ktoroukoľvek bankou. Naopak, posilňuje naše zameranie na dohľad orientovaný na riziká. Taktiež to znamená, že banky by mali očakávať menšiu mieru dohľadu formou odškrtávania položiek, potenciálne menej požiadaviek a menšie vykazovacie zaťaženie, keďže komplexnú príručku dohľadu nebudeme uplatňovať v plnej miere na každú banku. Zameriame sa na konkrétne priority banky. Je to významný krok k zabezpečeniu agilnejších, adaptívnejších a primeranejších procesov dohľadu orientovaných na riziká.

Vďaka novému viacročnému procesu SREP sa náš dohľad stane menej zaťažujúcim, pretože dohľad nad bankami rozložíme medzi rôzne oblasti rizík počas viacerých rokov a nebudeme sa usilovať pokryť všetko každý rok. Pomôže nám to zamerať sa viac na riziká, pričom budeme prioritizovať najdôležitejšie rizikové oblasti v danom roku. Čakáme tiež na spätnú väzbu nezávislej skupiny odborníkov, ktorá vyhodnocuje náš proces SREP, a budeme sa usilovať zlepšiť transparentnosť našich metodík. Všetky tieto iniciatívy smerujú k tomu, aby boli naše dohľadové procesy čo najviac orientované na tie riziká, s ktorým môžu banky zápasiť v budúcnosti.

1 Bankový dohľad v roku 2022

1.1 Banky podliehajúce európskemu bankovému dohľadu v roku 2022: výkonnosť a hlavné riziká

1.1.1 Odolnosť bánk podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu

Významné inštitúcie (SI) vstúpili do roku 2022 pevne, zotavujúc sa z pandémie koronavírusu (COVID‑19) a s dobrými kapitálovými pozíciami. Pôvodný vplyv ruskej vojny proti Ukrajine bol limitovaný a zasiahol len veľmi malý počet bánk s priamymi expozíciami voči oblastiam zasiahnutým vojnou. Tento vývoj sa však rýchlo pretavil do energetickej krízy a širšieho makroekonomického šoku charakterizovaného pretrvávajúcimi inflačnými tlakmi a rýchlym tempom normalizácie menovej politiky. Napriek poklesu v prvej polovici roka 2022 zostal bankový sektor eurozóny odolný, pričom celkový podiel vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) bol na konci tretieho štvrťroka 2022 na úrovni 14,7 % (graf 1), čo je len mierne pod úrovňou z konca roka 2019. Pri rekordných úrovniach ziskovosti bankového sektora počas roka 2022 bol pokles agregovaného ukazovateľa CET1 zväčša dôsledkom rastu aktív.

Menej významné inštitúcie (LSI), hoci zostali naďalej silné, zaznamenali zhoršenie svojich kapitálových pozícií, keď sa priemerný ukazovateľ CET1 v treťom štvrťroku 2022 medziročne znížil o 54 bázických bodov na 17,0 % v dôsledku rastu úverov a nízkej celkovej ziskovosti. Hodnota rizikových expozícií sa zvýšila o 112 mld. € alebo o 4,8 %, zatiaľ čo prípustný kapitál CET1 sa zvýšil len o 1,5 %.

Graf 1

Kapitálová primeranosť významných inštitúcií (prechodná definícia)

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v %)

Celkový ukazovateľ finančnej páky významných inštitúcií bol v treťom štvrťroku 2022 na úrovni 5,2 % (graf 2), čiže na jednej z najnižších úrovní od začiatku európskeho bankového dohľadu, no stále výrazne prekračoval regulačné požiadavky a rezervy. Pokles (‑90 bázických bodov) zaznamenaný v prvých troch štvrťrokoch 2022 bol vo veľkej miere spôsobený nárastom expozícií, v ktorom sa odrážal rast aktív v bankovom sektore, a tiež, hoci v menšej miere, skončením výnimky pre zarátavanie expozícií centrálnych bánk do výpočtu ukazovateľa finančnej páky koncom marca 2022. Celkový ukazovateľ finančnej páky pre menej významné inštitúcie bol v treťom štvrťroku 2022 na úrovni 8,6 %, bol teda nižší ako v treťom štvrťroku 2021.

Graf 2

Ukazovateľ finančnej páky významných inštitúcií

(v %)

Box 1
Analýza zraniteľnosti týkajúca sa odolnosti bánk: vojna v Európe

Hodnotenie druhého a tretieho kola účinkov ruskej vojny na Ukrajine na významné inštitúcie

Po náhlej zmene geopolitického prostredia v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine vykonala ECB v prvej polovici roka 2022 analýzu zraniteľnosti odolnosti bánk. Toto ad hoc hodnotenie prispelo k lepšiemu poznaniu celkovej odolnosti bánk zo strany orgánov dohľadu.

V rámci analýzy zraniteľnosti sa vyhodnocovala odolnosť a solventnosť významných inštitúcií v rôznych nepriaznivých scenároch vývoja, v ktorých sa prihliadalo na vysokú mieru neistoty na začiatku vojny. Výsledky potvrdili celkovú odolnosť bánk, ktoré podliehajú európskemu bankovému dohľadu, a to aj pri zohľadnení druhého a tretieho kola účinkov ruskej vojny na Ukrajine. Vo výrazne nepriaznivom scenári sa celkový podiel CET1 (plne zavedený) odhadol na 11,6 %, pričom pokles kapitálu dosiahol 3,6 percentuálneho bodu. V nepriaznivom scenári dosiahol 13,1 %, pričom pokles kapitálu predstavoval približne 2,1 percentuálneho bodu.

Graf A

Agregované výsledky v nepriaznivom a výrazne nepriaznivom scenári podľa druhu rizika

(v percentuálnych bodoch CET1, v plnom vyjadrení (FL))

Pri tomto internom postupe sa v prípade potreby skombinovali existujúce dohľadové údaje s údajmi z celoúnijných záťažových testov Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) a zo záťažových testov v rámci SREP ECB z roku 2021. Použitá metodika sa vo všeobecnosti riadila metodickým oznámením o celoúnijnom záťažovom teste EBA z roku 2021. Na hodnotenie úverových a trhových rizík bánk, ako aj rizík ohrozujúcich ich ziskovosť, sa použili top-down modely ECB. V nových moduloch sa skúmali expozície bánk voči zraniteľným sektorom, existujúce objemy problémových úverov, účinky splácania cielených dlhodobejších refinančných operácií a možné účinky celkovej straty vyplývajúcej z expozícií voči Bielorusku, Rusku a Ukrajine (účinok „walk-away“).

Graf B

Banky, ktoré klesli pod úroveň kapitálových požiadaviek vo vybraných záťažových testoch

(v % celkovej hodnoty rizikovej expozície v príslušnej vzorke významných inštitúcií)

Tri zvažované scenáre (základný, nepriaznivý a výrazne nepriaznivý) vychádzajú z makroekonomických projekcií odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2022 a sú podrobne opísané v Správe o finančnej stabilite z mája 2022.

Výsledky analýzy zraniteľnosti poslúžili ako podklad pre orgány priameho dohľadu pri riešení problémov dohliadaných bánk, a najmä tých, ktoré boli označené za najzraniteľnejšie voči súčasným podmienkam. Diskutované aspekty zahŕňali závažnosť scenárov interných záťažových testov bánk, metodiky záťažového testovania, sektorové koncentrácie, primeranosť tvorby opravných položiek a výzvy, ktoré pre ziskovosť predstavuje prostredie rastúcich úrokových sadzieb. Tento postup zhora nadol (top-down) zatiaľ nemôže úplne nahradiť záťažové testy zdola nahor (bottom-up) vedené bankami. Ale schopnosť centrálne kvantifikovať dosah šoku sa ukázala pre orgány dohľadu nenahraditeľná pri rýchlom vyhodnotení možných účinkov ruskej vojny na Ukrajine.

Kvalita aktív sa počas roka 2022 ďalej zlepšovala. Keďže sa nevyskytli náznaky závažných úrovní vykryštalizovaného kreditného rizika a vzhľadom na viacúrovňovú tvorbu opravných položiek počas pandémie, priemerné náklady na riziko, po miernom zvýšení na začiatku ruskej vojny na Ukrajine, následne v druhom a treťom štvrťroku 2022 opäť zaznamenali klesajúci trend a vo všeobecnosti sa vrátili na úroveň spred pandémie. Okrem toho sa v prvom polroku 2022 znížil objem problémových úverov takmer vo všetkých portfóliách, pričom v treťom štvrťroku došlo k miernemu nárastu portfólií spotrebiteľov a portfólií malých a stredných podnikov (MSP). Podobne, hoci došlo k určitému nárastu nedostatočne splácaných úverov, resp. úverov druhej úrovne z účtovného hľadiska, na konci tretieho štvrťroka sa zaznamenal stabilný trend, aj keď sa držal nad pandemickým vrcholom. Napriek tomuto pozitívnemu vývoju je ďalšie napredovanie naďalej neisté, keďže v treťom štvrťroku 2022 sa v niektorých krajinách začali objavovať určité náznaky zvýšeného rizika, a to najmä v súvislosti s menej významnými oblasťami počiatočných nedoplatkov. Mohlo by to naznačovať akumulovanie zvýšeného kreditného rizika a potenciálny rast objemu problémových úverov v najbližšom období. Vzhľadom na to bude pokračovať monitorovanie vývoja úverov druhej úrovne (stage 2), a to najmä vo vzťahu k bankám vystaveným sektorom citlivým na zvyšovanie cien plynu a energií, ale aj vývoja portfólií ako financovanie s pákovým efektom, spotrebiteľské úvery a úvery na nehnuteľnosti, ktoré sú citlivé na rýchlu normalizáciu menovej politiky. V tejto súvislosti mal energetický cenový šok spôsobený ruskou vojnou na Ukrajine vplyv na hospodárske sektory zaoberajúce sa výrobou alebo spracovaním surovín, na dodávateľov energie a na energeticky náročné sektory. V prípade niektorých priemyselných sektorov by energetický cenový šok mohol zhoršiť už existujúce narušenia dodávateľských reťazcov vyplývajúce z obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID‑19 v Číne a zo všeobecného nedostatku mikročipov. Vysoké ceny vstupov mali negatívny vplyv aj na stavebníctvo a mohli by navyše ovplyvniť veľkoodberateľov plynu, ako sú výrobcovia kovov, chemických látok, potravín a nápojov. Činnosti dohľadu zamerané na hodnotenie opatrení bánk v oblasti riadenia potenciálne zraniteľných portfólií budú pokračovať.

Graf 3

Zraniteľné sektory

a) Úvery pre zraniteľné sektory

b) Vývoj úverov druhej úrovne v zraniteľných sektoroch

Akútne geopolitické napätie zaznamenané v roku 2022 viedlo k trvalým inflačným tlakom a volatilite cien energií a komodít. To ovplyvnilo už aj tak vysokú úroveň inflácie v čase, keď centrálne banky začali normalizovať menovú politiku, a prispelo k náprave na akciových trhoch. Následná rýchla normalizácia úrokových sadzieb významne podporila čisté úrokové výnosy bánk, ktoré stúpli nielen pre zvýšený objem úverovania ale aj narastajúce úrokové marže. Príjmy z obchodovania, najmä v prípade globálnych systémovo dôležitých bánk (G‑SIB), vo všeobecnosti profitovali z vyšších sadzieb a vyššej volatility (graf 4 a graf 5).

Graf 4

Rast čistých úrokových výnosov

(percentuálna zmena, medzištvrťročné porovnanie)

Graf 5

Toky príjmov z obchodovania a z investícií podľa vybraných obchodných modelov

(štvrťročné toky v mld. EUR)

Likvidita a financovanie významných inštitúcií naďalej ťažili z opatrení menovej politiky prijatých v rokoch 2020 a 2021. K 30. septembru 2022 bol ukazovateľ krytia likvidity (LCR) na úrovni 162 %, čo je pod úrovňou zaznamenanou na konci roka 2021, ale výrazne nad úrovňou pred pandémiou a úrovňou minimálnych regulačných požiadaviek (graf 6).

Graf 6

Vývoj ukazovateľa krytia likvidity, vankúša likvidity a čistého záporného toku likvidity

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v %)

V rovnakom období bol pomer čistého stabilného financovania (NSFR) na úrovni 127,1 %, čo je v podstate v súlade s hodnotami zaznamenanými v roku 2021, dokonca výrazne nad úrovňami pred pandémiou a úrovňou minimálnych požiadaviek (graf 7).

Graf 7

Vývoj ukazovateľa čistého stabilného financovania a dostupného a požadovaného stabilného financovania

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v %)

Pokiaľ ide o menej významné inštitúcie, príslušná metrika dohľadu bola na úrovni 188,4 % v prípade ukazovateľa krytia likvidity a 130,2 % v prípade čistého stabilného financovania, čo je v oboch prípadoch o niečo menej ako v treťom štvrťroku 2021, ale stále výrazne nad prahovými hodnotami dohľadu.

V poslednom štvrťroku 2022 ECB naďalej zvyšovala úrokové sadzby, zmenila podmienky tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO III) a ponúkla bankám dodatočné dátumy dobrovoľného predčasného splatenia od 23. novembra 2022. Normalizáciou menovej politiky sa vytvorí náročnejšie prostredie pre financovanie bankami a tlak na znižovanie ukazovateľa likvidity bánk.

V dôsledku toho sa rok 2022 vyznačoval odolnosťou ukazovateľov kapitálovej primeranosti a likvidity, ako aj lepšou kvalitou aktív a zvýšenou ziskovosťou. Bankový dohľad ECB pozorne sleduje distribučné účinky týchto trendov tým, že naďalej monitoruje konkrétne zraniteľné miesta bánk. Zároveň si uvedomuje potenciálnu neistotu vyplývajúcu z volatilných trhov alebo neočakávaného vývoja makroekonomického prostredia, ako je potenciálny pokles, prudšie zvyšovanie úrokových sadzieb alebo silnejšie inflačné tlaky.

V priebehu roka 2022 stratili výzvy spojené s pandémiou a novými zavádzanými hybridnými pracovnými modelmi na význame. Na druhej strane však neistota vyplývajúca z ruskej vojny na Ukrajine a zvyšujúce sa geopolitické napätie znamenali, že prostredie dohliadaných bánk bolo z hľadiska prevádzkovej odolnosti aj naďalej náročné.

Banky s kritickými operáciami v krajinách priamo postihnutých ruskou vojnou na Ukrajine implementovali plány na zabezpečenie kontinuity činností, ktoré sa ukázali ako spoľahlivé v rýchlo sa meniacom prostredí v prvej fáze vojny. Tieto významné inštitúcie boli schopné zabezpečiť ochranu a v prípade potreby aj presun kľúčových pracovníkov a zároveň pokračovať vo svojich operáciách. V niektorých prípadoch sa kritické operácie presunuli na tímy pracujúce na iných miestach vrátane subjektov v EÚ. V snahe inštitúcií rýchlo sa prispôsobiť zohrali kľúčovú úlohu skúsenosti získané počas pandémie COVID‑19.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2022 banky vykazovali rovnaký trend smerom k digitálnej transformácii, čo znamenalo väčšiu závislosť od infraštruktúr IT a od využívania tretích strán vrátane cloudových služieb pri poskytovaní kritických služieb. Hoci tento trend určite prináša bankám výhody, z prevádzkového hľadiska znamená aj ďalšie riziká a výzvy, ako napríklad zvládanie rastúceho počtu a sofistikovanosti kybernetických útokov a potenciálna koncentrácia malého počtu kritických externých poskytovateľov. Preto sú pre bankový dohľad ECB naďalej prioritou kybernetické riziká a závislosť od tretích strán (ďalšie informácie o vznikajúcich rizikách v oblasti IT a outsourcingu sú v časti 1.2.3.1), pričom banky musia pokračovať v práci na zabezpečovaní svojej odolnosti voči potenciálnym narušeniam prevádzky vyplývajúcim zo všetkých nebezpečenstiev vrátane závažných, ale realistických, incidentov v oblasti kyberbezpečnosti, ktoré by mohli predstavovať riziko pre celý finančný systém^[1].

Pokiaľ ide o štruktúru riadenia dohliadaných bánk, ECB zdôraznila potrebu neustáleho zlepšovania ich rámcov riadenia. Pandémia COVID‑19 a ruská vojna na Ukrajine opäť poukázali na význam zavedenia spoľahlivých mechanizmov riadenia, ako aj funkcií vnútornej kontroly a spôsobilostí na agregáciu údajov.

Konkrétnejšie a tiež pokiaľ ide o ruskú vojnu na Ukrajine, bankový dohľad ECB zistil viacero oblastí, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť. Po prvé, schopnosť riadiacich orgánov, ako aj odboru právnych služieb a odboru pre dodržiavanie predpisov, zabezpečiť prísny dozor nad vplyvom sankčných systémov; po druhé, riadne schvaľovacie procesy pre klientske transakcie vrátane primeranej spôsobilosti agregovať údaje o rizikách na účely zisťovania kritických expozícií; a napokon prípadná potreba upraviť činnosti vnútorného auditu niektorých bánk tak, aby zachytával všetky relevantné riziká vyplývajúce zo zmien súčasného vonkajšieho prostredia.

Pandémia COVID‑19 a ruská vojna na Ukrajine okrem toho prehĺbili už existujúce nedostatky vo viacerých postupoch celkového riadenia aj riadenia rizík. Po prvé, pretrvávali nedostatky v agregácii a vykazovaní údajov, a to v dôsledku nedostatkov v efektívnosti správy údajov (napr. nedostatočná nezávislá validácia kvality údajov) a v postupoch riadenia kvality údajov, fragmentácie prostredí IT a obmedzeného rozsahu a ambícií bankových sanačných projektov. Tieto prekážky môžu brzdiť rozhodovacie procesy bánk. Po druhé, viaceré banky musia ešte zlepšiť svoje funkcie vnútornej kontroly, najmä pokiaľ ide o nedostatočný počet zamestnancov, nízka status funkcie a nedostatky v procesoch (napríklad programy na monitorovanie dodržiavania predpisov a definícia rizikových preferencií bánk).Niektoré banky presunuli pozornosť aj nad rámec krízových aspektov, čím sa im po cielených opatreniach bankového dohľadu ECB naďalej darilo dosahovať pokrok. Zahŕňalo to osobitné oblasti ako kolektívna vhodnosť, počet nestranných riadiacich pracovníkov, štruktúry výborov, politiky rozmanitosti a úroveň zapojenia nevýkonných riaditeľov. Niektoré nedostatky však pretrvávajú vo väčšine bánk, konkrétne: i) nízka miera zapojenia riadiaceho orgánu do funkcie dohľadu a jeho obmedzená schopnosť kriticky vyhodnotiť strategické rozhodnutia v oblastiach najviac zasiahnutých súčasnou krízou; ii) nedostatočné odborné znalosti nevýkonných riaditeľov v niekoľkých bankách v oblasti bankovníctva a riadenia rizík; iii) nedostatočné presadzovanie rôznorodosti v niektorých bankách; iv) nízky podiel nezávislých členov riadiacich orgánov v niektorých bankách, čo ešte viac obmedzuje schopnosť riadiaceho orgánu v dohľadovej funkcii konštruktívne vyhodnocovať konanie výkonných riaditeľov. Podrobnejší dohľad nad týmito nedostatkami je súčasťou snahy o zabezpečenie účinnosti a rozmanitosti riadiaceho orgánu (viac v časti 1.2.2.2).

1.1.2 Všeobecná výkonnosť bánk podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu

Ziskovosť významných inštitúcií podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu sa ukázala ako mimoriadne odolná voči zhoršeniu podnikateľského prostredia v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine, narušeniami dodávateľských reťazcov a rastúcimi cenami energií. Agregovaná anualizovaná rentabilita vlastného kapitálu týchto inštitúcií vzrástla v treťom štvrťroku 2022 na 7,6 % (graf 8), čo je síce najvyššia zaznamenaná úroveň za posledných niekoľko rokov, avšak stále zaostáva za priemernou úrovňou nákladov bánk na vlastný kapitál. Tento nárast bol spôsobený najmä vysokými ziskami, ktoré vo veľkej miere súviseli s rastúcimi úrokovými sadzbami, ale bol podporený aj nízkymi nákladmi na riziko, keďže nepriaznivý makroekonomický vývoj zatiaľ nemal výrazný vplyv na kvalitu aktív, a banky boli stále schopné profitovať z opravných položiek vytvorených počas pandémie, ktoré mohli presmerovať na súčasnú krízu.

Graf 8

Agregovaná rentabilita vlastného kapitálu podľa zdroja príjmov a výdavkov

Nárast ziskovosti spôsobný vysokými príjmami a malým znížením hodnoty

(v % vlastného kapitálu)

Nárast prevádzkových príjmov bol spôsobený najmä rastúcimi čistými úrokovými výnosmi (+9,3 % medziročne), ktoré profitovali zo zvýšenia marží v dôsledku stúpajúcich úrokových sadzieb a výnosovej krivky, ako aj z rastu objemu poskytnutých úverov. Na druhej strane sa počas roka 2022 výrazne zvýšili celkové náklady na financovanie, a najmä náklady na vklady nefinančných spoločností, aj keď tento trend bol v jednotlivých bankách nerovnomerný. V prvých troch štvrťrokoch 2022 bol čistý príjem z poplatkov a provízií stále vyšší ako v predchádzajúcich rokoch, hoci sa zaznamenal jeho mierny pokles v dôsledku nepriaznivého vplyvu zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia na poplatky za správu aktív a investičné bankovníctvo. Výrazný rast príjmov viedol napriek rastúcim výdavkom k zvýšeniu nákladovej efektívnosti: na každé euro príjmu museli banky v treťom štvrťroku 2022 vynaložiť 61 centov v porovnaní so 64 centmi v predchádzajúcom roku (graf 9).

Graf 9

Pomer nákladov k príjmom a indexované zložky

(v %)

Pokiaľ ide o stranu výdavkov, administratívne náklady a odpisy sa zvýšili o 3 %, a to najmä v dôsledku vyšších personálnych nákladov a nákladov súvisiacich s IT, keďže zvyšujúca sa inflácia prenikla aj do nákladovej štruktúry významných inštitúcií. Nárast personálnych nákladov bol relatívne mierny, ale vzhľadom na to, že dojednané mzdy sú pevne stanovené vopred, inflácia môže túto položku výraznejšie ovplyvniť s určitým oneskorením. Významné inštitúcie si však zachovali širšie strategické ciele zamerané na znižovanie výdavkov a investovanie do IT, a to aj v súčasnom prostredí, keďže pandemické obmedzenia sa postupne rušili.

Celkové zisky bánk odolávali spomaľovaniu rastu a zvyšovali sa vďaka rastúcim úrokovým sadzbám. Tlak na ziskovosť spôsobovalo potenciálne väčšie znižovanie hodnoty a potreba úprav ocenenia, vyššie prevádzkové náklady, rast nákladov na financovanie, tlak na znižovanie príjmov z poplatkov a provízií a nedostatočne udržateľné príjmy z obchodovania. Prvé náznaky zvýšeného tlaku na ziskovosť bolo možné pozorovať vo významných inštitúciách, ktoré sa špecializujú na poskytovanie spotrebných úverov.

V záujme konsolidácie a ďalšieho zlepšenia pozitívnych výsledkov dosiahnutých v roku 2022 by banky mali naďalej aktívne riadiť svoje obchodné modely a zameriavať svoje stratégie na plnenie primeraných cieľov ziskovosti zohľadňujúcich riziko. Orgány dohľadu naďalej monitorovali udržateľnosť obchodných modelov bánk vzhľadom na krátkodobé neistoty a dlhodobé štrukturálne výzvy.

Na prvý pohľad vykazovala ziskovosť menej významných inštitúcií odlišný trend, keďže anualizovaná rentabilita vlastného kapitálu sa po troch štvrťrokoch 2022 znížila na 1,3 % (medziročne ‑4,3 %). Hlavnou hybnou silou tohto celkového výsledku bol výrazný pokles čistých ostatných prevádzkových príjmov, čo však možno do veľkej miery pripísať vývoju v Nemecku. Banky tam zaznamenali značné straty z ocenenia v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb a ich vplyvu na portfóliá cenných papierov v rámci príslušného účtovného režimu, čo pre prísnu zásadu vykazovania nižšej z obstarávacej alebo trhovej ceny spôsobilo účtovné straty. Vo väčšine krajín sa menej významným inštitúciám v porovnaní s predchádzajúcim rokom podarilo zvýšiť návratnosť. Zvýšenie úrokových sadzieb malo pozitívny vplyv na ziskovosť v súlade so všeobecným trendom významných inštitúcií – čisté príjmy z úrokov a čisté príjmy z poplatkov a provízií sa medziročne zvýšili o 7,2 % a 1,5 %. Aj v obchodných aktivitách sa zaznamenal výrazný nárast čistého príjmu (medziročne +89 %). Pomer nákladov k príjmom naďalej rástol a dosiahol 85,6 %, pričom v porovnaní s významnými inštitúciami bol výrazne vyšší vzhľadom na pokles čistých prevádzkových príjmov. Administratívne náklady a odpisy sa celkovo zvýšili o 3,6 %. Zároveň sa mierne zvýšili celkové aktíva (medziročne o 3,2 %), čo bolo spôsobené rastom poskytovania podnikových a retailových úverov, čím sa návratnosť aktív znížila na 0,12 % v porovnaní s 0,54 % spred roka. V dôsledku toho sa dočasne zlepšil výhľad základných kapacít tvorby príjmov, zatiaľ čo vyššie náklady predstavovali riziko pre sektor menej významných inštitúcií, a to najmä vzhľadom na pretrvávajúce regionálne rozdiely.

Od globálnej finančnej krízy sa znížil počet bánk zapojených do fúzií a akvizícií. V súlade s globálnym vývojom hodnota transakcií spojených s fúziami a akvizíciami, vyjadrená celkovými aktívami subjektov fúzií a akvizícií, medzi predkrízovou dekádou a obdobím od roku 2008 klesla približne o dve tretiny, pričom pokles celkového počtu transakcií bol menej prudký.

V rokoch 2020 a 2021 sa aktivita v oblasti fúzií a akvizícií podľa všetkého mierne zvýšila, pričom banky sa aktívnejšie zapájali do cielenej konsolidácie na úrovni jednotlivých obchodných aktivít, ako sú lízing, faktoring, správa majetku, úschova alebo služby v oblasti cenných papierov. Niekoľko z týchto akvizícií obchodných aktivít zahŕňalo aj cezhraničné prvky. Zhoršenie makroekonomického prostredia v roku 2022 spôsobené geopolitickou neistotou a spomaľujúcimi sa vyhliadkami rastu oslabuje v súčasnosti úsilie bánk o ďalšie zintenzívňovanie aktivity v oblasti fúzií a akvizícií.

Rovnako ako v minulosti sú plnohodnotné bankové fúzie a akvizície stále prevažne domáce a týkajú sa menších cieľových subjektov. Niektoré z cielenejších transakcií však mali cezhraničný rozmer, čím prispeli k finančnej integrácii v EÚ. Ďalšou cestou k prehĺbeniu cezhraničnej integrácie by bolo, keby banky prehodnotili svoje cezhraničné organizačné štruktúry.

Graf 10

Celkové aktíva cieľových bánk a počet fúzií a akvizícií v eurozóne

1.2 Priority dohľadu v roku 2022

1.2.1 Priority dohľadu v roku 2022: úvod

V roku 2022 sa bankový dohľad ECB zameral na tri rôzne prioritné oblasti, s cieľom zabezpečiť po prvé, aby banky pandémiu prežili v zdraví (priorita 1); po druhé, aby využili príležitosť na riešenie štrukturálnych nedostatkov prostredníctvom účinných stratégií digitalizácie a posilneného riadenia (priorita 2); a po tretie, aby riešili vznikajúce riziká vrátane klimatických a environmentálnych rizík, expozícií voči kreditnému riziku protistrany, outsourcingu IT a kybernetických rizík (priorita 3). V roku 2022 sa uskutočnilo viacero činností dohľadu zameraných na riešenie týchto výziev, ktoré sa týkali širokej škály bánk na základe prístupu založeného na riziku. Pružnosť bankového dohľadu ECB sa preukázala aj v úprave rozsahu, času a intenzity plánovaných činností, cieľom ktorej bolo riešiť vznikajúce riziká vyplývajúce z ruskej vojny na Ukrajine vrátane vysokej inflácie a následnej reakcie menovej politiky.

1.2.1.1 Rámce riadenia kreditného rizika a expozície voči zraniteľným sektorom vrátane nehnuteľností

Pozitívom je, že v prvej polovici roka 2022 sa kvalita aktív bánk naďalej zlepšovala v dôsledku neustáleho znižovania objemu problémových úverov, pričom do konca tretieho štvrťroka došlo len k miernemu nárastu v portfóliách MSP a spotrebiteľských portfóliách. Tieto pozitívne trendy v oblasti kvality aktív sú veľmi vítané, keďže konkrétne bankové opatrenia zabezpečujú prínosy aj po niekoľkých cielených opatreniach dohľadu na zmierňovanie kreditného rizika prijatých v posledných rokoch. Pozitívny vývoj úverovej kvality, ako napríklad neustále znižovanie objemu problémových úverov, prispel k miernemu zlepšeniu priemerného skóre kreditného rizika bánk počas cyklu procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) v roku 2022. Hoci existujú jasné náznaky úsilia bánk o nápravu zistených nedostatkov v oblasti rámcov kreditného rizika a kontrol, dôkazom čoho je pokles objemu súvisiacich opatrení v oblasti kreditného rizika v rámci SREP v roku 2022, tempo pokroku je stále pomalé. V dôsledku toho zostalo skóre kontroly kreditného rizika v prípade SREP v roku 2022 nízke.

Napriek týmto pozitívnym trendom meniace sa prostredie kreditného rizika s prísnejšími podmienkami financovania a zvyšujúcim sa rizikom recesie v celej Európe, prirodzene, brzdí pokrok. To má v rôznej miere vplyv na domácnosti, podniky a štáty v závislosti od faktorov, ako je úroveň ich zadlženosti alebo citlivosť na makrofinančné prostredie. Činnosti dohľadu vykonané do dnešného dňa a očakávania dohľadu oznámené od vypuknutia pandémie s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky v rámcoch riadenia kreditného rizika bánk preto zostávajú z hľadiska riešenia ďalších možných problémov aj naďalej relevantné.

Týka sa to predovšetkým oblastí poskytovania a monitorovania úverov, posúdenia úprav podmienok splácania, klasifikácie ohrozených dlžníkov ako problémových úverov a rámcov tvorby opravných položiek, ako aj oblasti zraniteľných sektorov. Hoci väčšina významných inštitúcií vypracovala konkrétne akčné plány na nápravu nedostatkov zistených v rámci iniciatívy „List výkonnému riaditeľovi“^[2], ktorá sa začala v decembri 2020, mnohé z týchto nedostatkov zostávajú nevyriešené. Očakávalo sa, že tieto nedostatky sa budú riešiť prostredníctvom pracovného programu pre kreditné riziko v roku 2023 a neskôr. Ďalej z horizontálnej analýzy modelov a trendov kreditného rizika z roku 2022 vyplýva, že táto skutočnosť je v prípade sektora menej významných inštitúcií potvrdená.

Po prudkej korekcii cien na začiatku pandémie obavy naďalej vyvolávali podmienky na trhoch s komerčnými nehnuteľnosťami. Bolo to evidentné najmä v prípade kancelárskych a maloobchodných nehnuteľností v sektore komerčných nehnuteľností v celej Európe, ktoré čelili rastúcim úrokovým sadzbám a prudkému zvyšovaniu stavebných nákladov. Napriek pretrvávajúcim známkam nadhodnotenia sa ceny nehnuteľností na bývanie v eurozóne v prvej polovici roka 2022 zvýšili, čím sa ešte viac prehĺbil rozdiel v porovnaní s cenami nájomného. Spolu s nárastom životných nákladov a súvisiacim poklesom reálnych miezd to v mnohých bankách vyvolalo obavy z náhleho rastu problémových úverov, a to najmä v prípade bánk s významným podielom hypotekárnych úverov na bývanie s pohyblivou úrokovou sadzbou.

S cieľom objasniť pripravenosť bánk na zhoršujúci sa trh s komerčnými nehnuteľnosťami a v súlade s odporúčaním Európskeho výboru pre systémové riziká o zraniteľných miestach sektora nehnuteľností určených na podnikanie v Európskom hospodárskom priestore bankový dohľad ECB cielene zhodnotil sektor komerčných nehnuteľností so zameraním na podsektor kancelárskych a maloobchodných nehnuteľností. V počiatočnej fáze zberu údajov, ktorá sa týkala 32 bánk, sa získali ad hoc údaje na účely analýzy rizikového profilu a významnosti týchto podsektorov. V ďalšej podrobnejšej kvalitatívnej fáze sa veľkosť vzorky zúžila na 15 bánk. Hlavné obavy, ktoré z hodnotenia vyplynuli, sa týkali účinnosti rámcov riadenia kreditného rizika bánk. V tejto súvislosti boli vo väčšine bánk zistené nedostatky pri vyhodnocovaní schopnosti dlžníkov splácať úver v čase poskytnutia úveru, a to najmä v náročnejšom prostredí, ktoré sa vyznačuje rastúcimi nákladmi na financovanie a stagnujúcimi príjmami z prenájmu. Ďalej sa zistila potreba zlepšiť schopnosť identifikovať vznikajúce riziká, a to najmä preto, že niektoré rámce bánk dostatočne nezachytili výhľadové riziko a v niektorých prípadoch sa nadmerne spoliehali aj na manuálne procesy. Pokiaľ ide o začlenenie klimatického rizika do riadenia kreditného rizika, banky stále nemali k dispozícii potrebné údaje na dostatočné vyhodnotenie rizika a pri odhade chýbajúcich „reálnych“ údajov sa vo veľkej miere spoliehali na náhradné (proxy) údaje. Všetkým bankám zapojeným do tohto postupu boli následne zaslané podrobné zistenia a žiadosti o akčné plány nápravy, pričom do tohto procesu sa dôsledne zapájali aj spoločné dohliadacie tímy.^[3]

Podobný postup sa začal v druhom štvrťroku 2022 v sektore nehnuteľností na bývanie. Zameral sa na hodnotenie potenciálnych rizík spojených s existujúcimi expozíciami, na riešenie nedostatkov bánk pri riadení rizika v oblasti poskytovania nových úverov na domáce rezidenčné nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku na identifikovanie nedostatkov pri riadení kreditného rizika a vypracovanie akčných plánov nápravy. Sektor nehnuteľností na bývanie sa v súvahách významných bánk považuje za významnú triedu aktív. Vzorka pri tomto postupe obsahuje 29 bánk, ktoré predstavujú približne 40 % expozícií významných inštitúcií v oblasti rezidenčných nehnuteľností. Výsledky postupu sa očakávajú v druhom štvrťroku 2023 a budú začlenené do SREP v roku 2023.

1.2.1.2 Expozície voči financovaniu s pákovým efektom

Za posledné štyri roky sa objem úverov s pákovým efektom vo významných inštitúciách^[4], ktoré podliehajú európskemu bankovému dohľadu, celkovo zvýšil o 80 % a zvýšil sa aj podiel transakcií s vysokým pákovým efektom^[5] vo významných inštitúciách. Tento trend pretrvával do polovice roka 2022, keď významné inštitúcie pokračovali v upisovaní nových syndikovaných úverov. Hodnoty expozícií významných inštitúcií v druhom štvrťroku 2022 sa približovali rekordným hodnotám zaznamenaným v poslednom štvrťroku 2021. Odvtedy sa primárny trh do značnej miery zatvoril. Najväčšie subjekty v Európe aj na celom svete zaznamenali výrazné zníženie účtovnej hodnoty podnikových úverov držaných na predaj.

Graf 11

Vývoj transakcií s pákovým efektom

Rozdelenie upísaných objemov podľa úrovne finančnej páky

(podiel všetkých významných inštitúcií, hypotéza)

Expozícia bánk v eurozóne a podiel na kapitáli CET1, agregované úrovne dohliadaných bánk

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v % CET1)

Vzhľadom na obavy z rastúceho podstupovania rizika v segmente financovania s pákovým efektom počas pandémie sa ECB v marci 2022 rozhodla zaslať významným inštitúciám list výkonnému riaditeľovi o transakciách s pákovým efektom. Cieľom listu bolo podrobnejšie objasniť očakávania ECB týkajúce sa rámca rizikových preferencií v prípade transakcií s pákovým efektom a v konečnom dôsledku uviesť do praxe usmernenie ECB týkajúce sa transakcií s pákovým efektom zverejnené v roku 2017.

V odpovediach na list sa potvrdila existencia významných nedostatkov, pokiaľ ide o spoľahlivosť rámcov celkových rizikových preferencií bánk a o riadenie trhového rizika. Spoločné dohliadacie tímy v súčasnosti úzko spolupracujú s jednotlivými bankami a diskutujú o tom, ako účinne odstrániť zistené nedostatky a splniť očakávania.

ECB už začala uplatňovať kapitálové požiadavky na niekoľko bánk, v prípade ktorých sa riziká spojené s poskytovaním úverov s pákovým efektom považovali za príliš vysoké, či už z dôvodu vysokorizikových expozícií, alebo nedostatkov v postupoch riadenia rizík, prípadne z oboch dôvodov. V priebehu roka 2023 bude ECB v rámci SREP naďalej uplatňovať všetky potrebné kapitálové požiadavky. Do týchto požiadaviek sa premieta nedostatočný pokrok, ktorý banky dosiahli pri plnení očakávaní stanovených v uvedenom usmernení, pričom uplatňovať sa budú dovtedy, kým budú zistené nedostatky pretrvávať.

1.2.1.3 Kreditné riziko protistrany

V prostredí s dlhodobo nízkymi úrokovými sadzbami, ktoré prevládalo do roku 2022, sa podporovali stratégie vyhľadávania výnosov mnohými typmi investorov. V dôsledku toho niektoré banky zvýšili objem služieb kapitálového trhu poskytovaných rizikovejším a menej transparentným protistranám, často nebankovým finančným inštitúciám, a to aj prostredníctvom významného pákového efektu.

Zvýšená volatilita na viacerých trhoch (napr. v oblasti energií a úrokových sadzieb) a normalizácia menových a finančných podmienok v priebehu roka 2022 v kombinácii so závažným vplyvom, ktorý mali konkurzy protistrán (napr. hedžových fondov a rodinných kancelárií) na niektoré banky v roku 2021, poukázali na riziká vyplývajúce z nedostatočného riadenia alebo neprimeraných postupov riadenia rizík tretími stranami.

Bankový dohľad ECB preto v súlade s prioritami dohľadu prijal celý rad opatrení na odvrátenie potenciálnych rizík v tejto oblasti. Po prvé, ECB v auguste 2022 zverejnila článok vo svojom informačnom bulletine dohľadu, v ktorom načrtla očakávania dohľadu v oblasti hlavných maklérskych služieb. Po druhé, od apríla do októbra 2022 vykonávala ECB cielené horizontálne hodnotenie zamerané na riadenie, ako aj riadenie kreditného rizika protistrany na v rámci širšej vzorky bánk využívajúcich finančné transakcie v oblasti derivátov a cenných papierov vrátane nebankových finančných inštitúcií a nefinančných protistrán. Po tretie, vo vybratých inštitúciách bol vykonaný dohľad na mieste.

Hoci banky dosiahli pokrok pri identifikácii, meraní a kontrole kreditného rizika protistrany, stále existuje niekoľko významných nedostatkov v kľúčových oblastiach, ako je náležitá starostlivosť (due diligence), definícia rizikových preferencií, záťažové testovanie, zmierňovanie rizík a riadenie zlyhania, a to vzhľadom na očakávania dohľadu a osvedčené postupy v tomto sektore. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, spoločné dohliadacie tímy budú v priebehu roka 2023 naďalej spolupracovať s bankami na odstraňovaní nedostatkov v oblastiach, ktoré boli identifikované ako závažnejšie.

1.2.1.4 Citlivosť na úrokové riziko a riziko kreditného rozpätia

V roku 2022 ECB preskúmala postupy riadenia úrokového rizika a rizika kreditného rozpätia (spreadu) na vzorke významných inštitúcií, ktoré sú týmto rizikám obzvlášť vystavené. V prípade väčšiny bánk by mal na ziskovosť pozitívny vplyv šok úrokových sadzieb na úrovni 200 bázických bodov (graf 12), a to aj v základnom scenári spomalenia hospodárskeho rastu, akým je napríklad scenár uvedený v makroekonomických projekciách odborníkov ECB. Pokiaľ ide o potenciálne zvýšenie rezerv, do ktorého sa premietajú ťažkosti dlžníkov, z najnovších analýz ECB vyplýva, že negatívny vplyv na kapitálovú primeranosť by zostal v priemere pomerne tlmený, a to aj pri otrasoch až do úrovne 300 bázických bodov.

Bez ohľadu na platné prudenciálne a účtovné režimy by banky mali mať na zreteli zvyčajne negatívny vplyv rastúcich sadzieb na ekonomickú hodnotu vlastného kapitálu. Mali by prijať modelovacie postupy spoľahlivého a obozretného riadenia aktív a pasív s cieľom zachytiť zmeny v preferenciách a správaní spotrebiteľov pri zmene režimov úrokových sadzieb. Mali by tiež pozorne monitorovať riziká vyplývajúce z hedžingových derivátov.

Riziko kreditného rozpätia by sa malo primerane merať a riadiť, a to aj v prípade štátnych dlhových cenných papierov a iných nástrojov účtovaných v amortizovanej hodnote. Konkrétne by sa pri kalibrácii interných záťažových testov malo prihliadať na závažnosť epizód stresu v minulosti.

Uvedené úvahy platia aj pre menej významné inštitúcie, pre ktoré môže byť expozícia voči úrokovému riziku a riziku kreditného rozpätia veľmi dôležitá. Konkrétny vplyv náhlej zmeny úrokových sadzieb závisel nielen od otvorenej rizikovej pozície, ale aj od platného vnútroštátneho účtovného rámca. Niektoré banky boli ovplyvnené výraznými úpravami ocenenia svojich portfólií cenných papierov, ktoré bolo potrebné zohľadniť vo výkazoch ziskov a strát, čím sa znížil regulatórny kapitál. Vplyv na ziskovosť a kapitál bude v strednodobom horizonte závisieť od rozhodnutia predať cenné papiere alebo ich držať do splatnosti a samozrejme od budúceho vývoja úrokových sadzieb.

Graf 12

Vplyv zvýšenia úrokových sadzieb o 200 bázických bodov na významné inštitúcie

Teoretický vplyv ziskovosti a ekonomickej hodnoty vlastného kapitálu na CET1

(v bázických bodoch)

1.2.2 Udržateľnosť obchodného modelu a riadenie

1.2.2.1 Stratégie digitálnej transformácie bánk

Jednou z priorít dohľadu na roky 2022 – 2024 bolo riešiť výzvy, ktoré bankám prináša digitálna transformácia.

Hlavnú zodpovednosť za stanovenie strategických cieľov digitálnej transformácie a za využívanie inovačných technológií nesú riadiace orgány bánk. Bankový dohľad ECB sa zameriaval na hodnotenie spôsobilostí bánk v oblasti vypracovania a implementácie digitálnych stratégií vhodných na posilnenie udržateľnosti ich obchodných modelov a na obozretné riešenie súvisiacich rizík. Prioritou zostalo aj zlepšenie informovanosti orgánov dohľadu o vývoji na trhu a udržanie tempa s výsledkami rýchlo sa vyvíjajúceho technologického prostredia.

Bankový dohľad ECB preto v roku 2022 prijal významné kroky na riešenie týchto otázok. Po uskutočnení dialógu na vysokej úrovni s niektorými hlavnými partnermi na trhu (v rámci iniciatívy prieskumu trhu), ktorého cieľom bolo pochopiť trendy na trhu, boli všetky významné inštitúcie požiadané, aby reagovali na prieskum o digitálnej transformácii a využívaní fintech. Pri tomto prieskume sa získali informácie, ktoré predtým neboli jednotne dostupné za všetky významné inštitúcie, pričom niektoré z príslušných vnútroštátnych orgánov tento prieskum využili aj pri niektorých menej významných inštitúciách.

Celosystémový prehľad hlavných východísk z prieskumu je zverejnený v informačnom bulletine dohľadu z februára 2023 spolu s odkazom na agregované výsledky. Z výsledkov prieskumu vo všeobecnosti vyplynulo, že banky čoraz viac digitalizujú a využívajú inovačné technológie, čím menia spôsob poskytovania finančných služieb a produktov. Banky to považujú za nevyhnutný predpoklad udržania podielu na trhu a zvýšenia svojej ziskovosti. Pri dosahovaní cieľov stratégie digitálnej transformácie banky zvyčajne v prostredí, ktoré sa vyznačuje hospodárskou súťažou, využívajú na získanie, uchovanie a rozvoj odborných znalostí v oblasti IT a digitálnych technológií outsourcing a externé partnerstvá. Keďže tým však banky otvárajú svoje infraštruktúry IT, hrozí im zvýšené riziko, pokiaľ ide o závislosť od tretích strán a kybernetickú bezpečnosť. Tieto riziká si vyžadujú ďalšie monitorovanie a musia sa zohľadniť v rámcoch riadenia bánk a rizikových preferencií.

Odpovede sú však rôznorodé, pretože sa zdá, že neexistuje spoločné chápanie toho, čo digitálna transformácia skutočne znamená – zostáva veľmi všeobecným pojmom týkajúcim sa obchodných modelov, procesov a kultúrnych zmien, ktoré umožňujú technológie. Preto sa v nadchádzajúcich rokoch majú v tejto oblasti vykonať ďalšie previerky a kontroly.

Celkový výsledok prieskumu prispeje k i) vypracovaniu usmernenia pre orgány dohľadu o vyhodnocovaní rizík a osvedčených postupov bánk; ii) identifikovaniu rizík v prípade konkrétnych dohliadaných subjektov alebo prípadov využívania technológií, ktoré si vyžadujú ďalšie cielené preskúmanie, a iii) potenciálnemu stanoveniu ďalších očakávaní dohľadu. Bude dôležitý aj pri formovaní metodiky SREP pre obchodné modely a riadenie, ktoré sú základom používania nových technológií.

Bankový dohľad ECB sa naďalej usiloval aktívne formovať digitalizáciu budúceho európskeho a medzinárodného regulačného rámca prostredníctvom ďalšej spolupráce s európskymi orgánmi dohľadu a medzinárodnými normalizačnými orgánmi v oblasti regulácie rôznych aspektov súvisiacich s digitalizáciou a inováciou vo finančnom sektore. Okrem toho, bankový dohľad ECB naďalej diskutoval o regulačnom rozsahu pôsobnosti a legislatívnych návrhoch v súvislosti so stratégiou v oblasti digitálnych financií pre EÚ, napríklad o nariadení o trhoch s kryptoaktívami^[6], predpise o digitálnej prevádzkovej odolnosti^[7] a predpise o umelej inteligencii^[8].

1.2.2.2 Nedostatky v riadiacich spôsobilostiach riadiacich orgánov

Spoľahlivé mechanizmy riadenia, robustné vnútorné kontroly a dôveryhodné údaje majú zásadný význam pre podporu primeraného rozhodovania a zmiernenie nadmerného podstupovania rizika tak za normálnych okolností, ako aj v čase krízy. Napriek pokroku, ktorý banky v tejto oblasti dosiahli v posledných rokoch, orgány dohľadu naďalej zisťujú veľký počet štrukturálnych nedostatkov vo funkciách vnútornej kontroly, fungovaní riadiacich orgánov a v spôsobilostiach na agregáciu údajov o rizikách a vo vykazovaní rizík.

Bankový dohľad ECB preto uskutočnil viacero aktivít zameraných na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti, najmä v záujme posilnenia spôsobilostí vnútorného riadenia, ako aj strategického riadenia. V rokoch 2022 až 2024 budú tieto aktivity zahŕňať cielené hodnotenia bánk s nedostatkami v zložení a fungovaní riadiacich orgánov, dohľad na mieste, cielené (opakované) hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti na základe rizík, vypracovanie prístupu zohľadňujúceho rôznorodosť pri hodnoteniach odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a aktualizáciu vyhlásenia o dohľade za rok 2016^[9], ako aj získavanie údajov.

V roku 2022 bankový dohľad ECB dokončil získavanie údajov o zložení a fungovaní riadiacich orgánov bánk. Pri tomto postupe sa ukázalo, že úroveň formálnej nezávislosti správnych rád bánk sa zvyšovala, ale v mnohých prípadoch by sa mohla ďalej zlepšiť. Okrem toho sa ukázalo, že rôznorodosť z hľadiska rodovej rovnosti a odborných znalostí (najmä v oblastiach ako IT), ktorá sa už dlho považuje za kľúčovú pre účinné riadenie, by sa ešte mohla zlepšiť. Ďalšou oblasťou, ktorá by sa mala zlepšiť, bola potreba vhodnejších politík plánovania nástupníctva vo funkciách v správnych radách. Bankový dohľad ECB nadviazal na tieto zistenia v rámci procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) z roku 2022 a banky, ktoré ešte nemali zavedenú politiku ani ciele v oblasti rozmanitosti, boli požiadané, aby takéto rámce zaviedli. V tejto súvislosti sa v očakávaniach dohľadu oznámených bankám jasne uvádzalo, že cielené politiky by mali zahŕňať podiely nedostatočne zastúpeného pohlavia na úrovni riadiacich orgánov bánk aj ďalšie charakteristiky, ako napríklad vek, pohlavie, zemepisný pôvod, vzdelanie a profesionálne skúsenosti. Spoločné dohliadacie tímy v rámci svojich priebežných činností dohľadu následne sledujú implementáciu týchto rámcov bankami.

Mechanizmy riadenia sú dôležité pre všetky banky bez ohľadu na ich veľkosť. Bankový dohľad ECB preto v rokoch 2021 až 2022 uskutočnil aj tematické preskúmanie mechanizmov riadenia zavedených pre menej významné inštitúcie^[10], a to na základe údajov zo vzorky viac ako 200 menej významných inštitúcií z 21 zúčastnených krajín. Z výsledkov vyplynulo niekoľko nedostatkov v menej významných inštitúciách, ale poukázali aj na význam neustáleho zlepšovania, ku ktorému prispieva prebiehajúci dialóg medzi orgánmi dohľadu na všetkých úrovniach. Bankový dohľad ECB a vnútroštátne orgány dohľadu budú naďalej podporovať väčšie zosúladenie európskych očakávaní a noriem dohľadu v oblasti vnútorného riadenia a zároveň odstraňovať všetky zistené nedostatky.

1.2.3 Vznikajúce riziká

1.2.3.1 Riziká v oblasti IT a kybernetické riziká

Napriek ruskej vojne na Ukrajine zostal počet kybernetických incidentov nahlásených ECB v prvých troch štvrťrokoch 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2021 relatívne stabilný.

Bankový dohľad ECB v roku 2022 vykonal viacero činností dohľadu na diaľku a na mieste týkajúcich sa rizík v oblasti IT a kybernetických rizík s nasledujúcimi východiskami: po prvé, banky stále vykazovali priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o implementáciu základných opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom približne polovica závažných zistení pochádzala z previerok na mieste zameraných na riziká v oblasti IT vykonaných v roku 2022 a zameraných na riziká v oblasti bezpečnosti IT a kybernetickej bezpečnosti. Po druhé, po niekoľkých rokoch nepretržitého rastu sa miera spoliehania sa na systémy na konci životnosti stabilizovala, aj keď na veľmi vysokej úrovni. Po tretie, riadenie kvality údajov zostalo najmenej rozvinutou oblasťou kontroly rizík a niektoré z hlavných kontrol ešte neboli vo viacerých bankách v plnej miere implementované. Po štvrté, počet kritických projektov s dosahom na prostredie IT sa výrazne zvýšil, čo poukazuje na jednoznačný význam zavedenia vhodných riadiacich postupov pre vývoj IT a projekty IT.

Okrem toho sa bankovému dohľadu ECB v roku 2022 prvýkrát podarilo získať od významných inštitúcií všetky registre outsourcingu. Na základe predbežnej analýzy týchto informácií sa potvrdil veľký význam tejto témy: banky vykázali približne 60 000 aktívnych zmlúv o outsourcingu, z ktorých polovica sa týkala ich kritických funkcií. Zatiaľ čo približne 40 % všetkých takýchto zmlúv súvisí so službami informačných a komunikačných technológií (ICT), banky využívajú dohody o outsourcingu na všetky druhy kritických funkcií, ako sú napríklad vnútorné kontroly, zákaznícke a administratívne služby, platobné služby alebo riadenie hotovosti.

Získané informácie o závislosti od tretích strán takisto prispeli k odhaleniu určitých vznikajúcich rizík a výziev, ktoré si vyžadovali primerané riadenie, ako je existencia viacerých, ťažko nahraditeľných poskytovateľov kritických služieb, významná prevádzková závislosť bánk od spoločností a služieb z krajín mimo EÚ, ako aj značný počet zmlúv, ktoré v tomto smere stále neboli plne v súlade s usmerneniami Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), ani s očakávaniami ECB v oblasti dohľadu.

V roku 2022 bankový dohľad ECB prispel aj k aktivitám medzinárodných pracovných skupín pre IT a kybernetické riziká vrátane skupín pod vedením EBA, Bazilejského výboru pre bankový dohľad a Rady pre finančnú stabilitu, či k práci na nových regulačných návrhoch, ako napríklad predpis o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA)^[11].

Týmto vývojom sa celkovo zdôrazňuje, že je potrebné, aby banky v čoraz zložitejšom prostredí pokračovali v zlepšovaní svojho rámca prevádzkovej odolnosti s cieľom zabezpečiť primeranú kontinuitu činností, a to aj v oblasti kritických služieb, a tiež aby sa prispôsobili novým a budúcim regulačným požiadavkám.

1.2.3.2 Klimatické a environmentálne riziká

Po zverejnení príručky ECB o klimatických a environmentálnych rizikách v novembri 2020 začala ECB realizovať celý rad postupov dohľadu s cieľom vyhodnotiť spôsobilosti bánk riadiť klimatické a environmentálne riziká a zosúladiť svoje postupy s očakávaniami dohľadu. Po preskúmaní vlastného hodnotenia bankami a ich plánov implementácie v roku 2021 uskutočnila ECB v roku 2022 tematické preskúmanie. V rámci tohto tematického preskúmania ECB hodnotila kvalitu a úplnosť hlavných politík a postupov inštitúcií, ako aj ich schopnosť účinne riadiť stratégie a profily klimatických a environmentálnych rizík.

Hodnotenie bolo vykonané súbežne s prvým záťažovým testom dohľadu zameraným na klimatické riziká (viac v boxe 3) a bolo doplnené cieleným hodnotením komerčných nehnuteľností a špecializovanými previerkami na mieste. Tematické preskúmanie uskutočnila ECB spolu s 21 príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a týkalo sa 107 významných inštitúcií a 79 menej významných inštitúcií.

Pri tematickom preskúmaní sa v prvom rade preukázalo^[12], že väčšina inštitúcií už vytvorila inštitucionálnu architektúru na riešenie klimatických a environmentálnych rizík, keďže si v minulom roku na to jednoznačne vybudovali kapacity (graf 13). Okrem toho sa čoraz viac uznáva závažnosť týchto rizík a v rôznych inštitúciách sa používa celý rad osvedčených postupov. ECB v osobitnom prehľade zverejnila kompendium osvedčených postupov^[13] s cieľom reagovať na žiadosť bankového sektora o podrobnejšie informácie o osvedčených postupoch, ako aj preukázať, že možno dosiahnuť rýchly pokrok. Napriek tomu museli prakticky všetky inštitúcie vyvinúť ďalekosiahle a trvalé úsilie o zosúladenie svojich postupov s očakávaniami dohľadu. Vo všeobecnosti, v prijatých prístupoch stále chýbala metodická sofistikovanosť, používanie podrobných informácií o klimatických a environmentálnych rizikách a/alebo zodpovedajúce aktívne riadenie portfólia a rizikového profilu. Konkrétne sa v prípade 96 % inštitúcií odhalili slepé miesta pri identifikovaní klimatických a environmentálnych rizík a v prípade viac ako polovice inštitúcií boli vyjadrené vážne obavy o ich schopnosť účinne implementovať svoje stratégie a procesy.

V marci 2022 ECB okrem toho zverejnila aktualizované hodnotenie pokroku, ktorý banky dosiahli pri zverejňovaní informácií o klimatických a environmentálnych rizikách, ako sa uvádza v príručke ECB z novembra 2020. Hoci od prvého hodnotenia ECB na konci roka 2020 došlo k zlepšeniam, žiadna banka nesplnila očakávania dohľadu v plnej miere. V porovnaní s rokom 2020 dokázalo v súčasnosti zmysluplné informácie o klimatických a environmentálnych rizikách (C&T risk) zverejniť viac bánk. Celková úroveň transparentnosti bola však stále nedostatočná. Približne 75 % bánk neuviedlo, či mali klimatické a environmentálne riziká významný vplyv na ich rizikový profil, hoci približne polovica bánk, ktoré tak neurobili, oznámila ECB, že sa považovali za vystavené takýmto rizikám. A takmer 60 % bánk zo vzorky neopísalo, aký vplyv by malo riziko transformácie alebo fyzické riziko na ich stratégiu. ECB zaslala bankám individuálne listy so spätnou väzbou, v ktorých im vysvetlila ich hlavné nedostatky, a očakávala, že podniknú rozhodné kroky. Slúžili aj na to, aby sa banky mohli pripraviť na nové regulačné požiadavky, ako sú záväzné normy týkajúce sa zverejňovania informácií o environmentálnych a sociálnych rizikách a rizikách v oblasti riadenia v rámci tretieho piliera. ECB začala s opätovným preskúmaním zverejňovania informácií bánk o klimatických a environmentálnych rizikách na konci roka 2022, pričom výsledky by mali byť zverejnené v priebehu roka 2023.

Po realizácii rôznych postupov dohľadu ECB zaslala všetkým významným inštitúciám individuálne listy so spätnou väzbou, v ktorých im stanovila konkrétne lehoty na postupné splnenie všetkých očakávaní dohľadu do konca roka 2024^[14]. Lehoty sa budú pozorne monitorovať a v prípade potreby sa prijmú donucovacie opatrenia. Zistenia o klimatických a environmentálnych rizikách jednotlivých bánk zahrnula ECB do SREP, v rámci ktorých zaviedla záväzné kvalitatívne požiadavky pre viac ako 30 bánk. V prípade malého počtu bánk to malo vplyv na skóre SREP, a tým aj nepriamy vplyv na kapitálové požiadavky druhého piliera.

Graf 13

Výsledky hodnotenia orgánmi dohľadu v rokoch 2021 a 2022

Úroveň zrelosti postupov v jednotlivých oblastiach očakávaní dohľadu (podľa jednotlivých bánk)

(percento oblastí očakávaní dohľadu)

1.3 Priamy dohľad nad významnými inštitúciami

1.3.1 Dohľad na diaľku

Prístup bankového dohľadu ECB k dohľadu nad významnými inštitúciami je založený na rizikách a zásade proporcionality, no zároveň je náročný a konzistentný. Aj preto sa na každý rok stanovuje súbor hlavných činností priebežného dohľadu. Tieto činnosti vychádzajú z existujúcich regulačných požiadaviek, príručky dohľadu SSM a priorít dohľadu a tvoria súčasť programu previerok v oblasti priebežného dohľadu (Supervisory Examination Programme – SEP) vypracovaného pre každú významnú inštitúciu. Okrem činností zameraných na celosystémové riziká môžu byť do SEP zahrnuté aj iné činnosti dohľadu prispôsobené špecifikám bánk, čo spoločným dohliadacím tímom umožňuje analyzovať a znižovať idiosynkratické riziká. Činnosti v súvislosti s previerkami na diaľku v oblasti priebežného dohľadu zahŕňajú: i) činnosti súvisiace s rizikami (napr. SREP), ii) iné činnosti týkajúce sa organizačných, administratívnych alebo právnych požiadaviek (napr. ročné hodnotenie významnosti) a iii) ďalšie činnosti naplánované spoločnými dohliadacími tímami s cieľom prispôsobiť SEP špecifickým charakteristikám dohliadanej skupiny alebo subjektu (napr. analýzy obchodných modelov či riadiacich štruktúr bánk).

1.3.1.1 Zásada proporcionality

V previerkach v oblasti priebežného dohľadu sa zohľadňuje zásada proporcionality; intenzita dohľadu závisí od veľkosti, systémovej dôležitosti, rizikového profilu a komplexnosti jednotlivých inštitúcií.

Priemerný počet plánovaných aktivít dohľadu na jednu významnú inštitúciu v rámci previerok v oblasti priebežného dohľadu vychádza rovnako ako v predchádzajúcich rokoch z tejto zásady proporcionality, t. j. spoločné dohliadacie tímy vykonávajúce dohľad nad väčšími a rizikovejšími významnými inštitúciami plánujú v priemere väčší počet činností v súvislosti so SEP (graf 14).

Graf 14

Priemerný počet plánovaných úloh na významnú inštitúciu v roku 2022

Počet činností vykonaných v roku 2022 bol o niečo nižší, ako sa pôvodne plánovalo na začiatku roka (graf 15). Dôvodom je najmä menší počet administratívnych úloh zrušených počas roka, čo je v súlade s predchádzajúcimi rokmi.

Graf 15

Priemerný počet úloh na významnú inštitúciu v roku 2022

1.3.1.2 Rizikovo orientovaný prístup

Program previerok v oblasti priebežného dohľadu využíva rizikovo orientovaný prístup, v rámci ktorého sa pri jednotlivých významných inštitúciách zameriava na najrelevantnejšie kategórie rizika. V prípade bánk s vysokým podielom problémových úverov, napríklad, spoločné dohliadacie tímy vykonávali viac činností súvisiacich s kreditným rizikom ako v prípade priemernej banky. Podobne aj v prípade bánk s výraznou expozíciou voči trhovým a obchodným aktivitám je percentuálny podiel činností vykonávaných spoločnými dohliadacími tímami v súvislosti s trhovým rizikom vyšší ako pri bežných bankách (graf 16).

Graf 16

Kontrolné aktivity v rámci SEP v rokoch 2021 a 2022: činnosti zamerané na kreditné a trhové riziko ako podiel na všetkých činnostiach

Kreditné riziko

(v %)

Trhové riziko

(v %)

1.3.1.3 Hlavné činnosti v rámci dohľadu na diaľku v roku 2022

SREP predstavuje kľúčový nástroj dohľadu na zhrnutie všetkých informácií získaných o jednotlivých inštitúciách v danom roku s cieľom vypracovať každoročné hodnotenie rizík pre danú inštitúciu (viac v časti 1.3.1.5 o horizontálnej analýze SREP z roku 2022).

Medzi významné príklady aktivít na diaľku, ktoré spoločné dohliadacie tímy vykonávali v roku 2022 v rámci SREP z rovnakého roku a celkového hodnotenia SREP, patria záťažový test klimatických rizík z roku 2022 (viac v boxe 3) a cielené hodnotenie komerčných nehnuteľností.

Cielené hodnotenie komerčných nehnuteľností si vyžiadalo značné zdroje. Toto preskúmanie bolo oznámené v decembri 2021 a zameralo sa na riadenie kreditného rizika v rámci vznikajúcich rizík v bankových portfóliách domácich komerčných nehnuteľností a ako základ na hodnotenie kritických prvkov riadenia kreditného rizika sa pri ňom využilo vzájomné referenčné porovnávanie.

ECB v rámci svojho každoročného záťažového testu uskutočnila aj záťažový test klimatických rizík medzi významnými dohliadanými inštitúciami. Hlavné zistenia vyplývajúce z tohto záťažového testu boli zverejnené v júli 2022.

1.3.1.4 Zistenia dohľadu

Jedným z hlavných výsledkov bežných činností dohľadu sú zistenia dohľadu, teda nedostatky, ktoré musia banky odstrániť. Zodpovednosť za monitorovanie pokroku bánk dosiahnutého pri riešení týchto zistení nesú spoločné dohliadacie tímy. V roku 2022 sa celkový počet zaregistrovaných zistení v porovnaní s rokom 2021 znížil a vrátil sa na podobnú úroveň ako pred pandémiou. Bolo to spôsobené najmä znížením počtu zistení v súvislosti s hodnotením interných modelov v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Väčšina zistení pochádzala z hodnotenia interných modelov, previerok na mieste a činností súvisiacich s povoleniami. Najviac zistení bolo identifikovaných v oblasti kreditného rizika (graf 17).

Graf 17

Zistenia dohľadu

1.3.1.5 Horizontálna analýza SREP

V roku 2021 sa SREP vrátil k úplnému hodnoteniu SREP, ktoré pokračovalo aj v cykle SREP v roku 2022. Skóre SREP zostalo celkovo rovnaké ako v predchádzajúcich cykloch SREP a hoci po pandémii COVID‑19 došlo k ozdraveniu, orgány dohľadu zostali obozretné vzhľadom na vonkajšie šoky vyplývajúce z pretrvávajúcich účinkov pandémie a ruskej vojny na Ukrajine.

V súlade s predchádzajúcimi cyklami SREP a prioritami dohľadu na rok 2022 sa vo väčšine kvalitatívnych opatrení riešili nedostatky v riadení kreditného rizika a vnútornom riadení, prvýkrát však bolo prijaté aj značné množstvo opatrení na riešenie klimatických rizík.

Hodnotenie SREP sa zameralo hlavne na kreditné riziko. Bez ohľadu na zlepšenie v úrovni rizika a pozitívny vývoj úverovej kvality (napr. znižovanie expozícií z problémových úverov) sa priemerné skóre zlepšilo len nepatrne. Dôvodom bola pretrvávajúca neistota v súvislosti s makroekonomickým vývojom a vývojom na finančných trhoch a pretrvávajúce štrukturálne nedostatky v kontrolách kreditného rizika. V dôsledku prebiehajúcej ruskej vojny na Ukrajine a s tým súvisiaceho vplyvu na ceny energií a komodít, ako aj rýchleho skončenia nízkych úrokových sadzieb sa čoraz viac objavovali príznaky latentného rizika. Posúdenie úprav podmienok splácania a podiely druhej úrovne sa už dostali nad hodnoty pred pandémiou, čo znamená, že existujú riziká vo financovaní s pákovým efektom a v expozíciách súvisiacich so zraniteľnými miestami v konkrétnych sektoroch, ako aj riziko protistrany vyplývajúce z nepriaznivých dôsledkov vojny na Ukrajine.

Jedna tretina opatrení prijatých na riešenie kreditného rizika sa týkala strategických a operačných plánov alebo krytia problémových expozícií. V súlade s prioritami dohľadu v oblasti kreditného rizika bolo okrem toho 10 % všetkých opatrení prijatých v súvislosti s nedostatkami týkajúcimi sa oblastí, na ktoré sa vzťahuje list výkonnému riaditeľovi („Dear CEO letter“) zo 4. decembra 2020 a usmernenia EBA k vzniku a monitorovaniu úverov.

Vnútorné riadenie naďalej vyvoláva obavy. Schopnosť bánk agregovať údaje o rizikách ovplyvňujú nedostatky v účinnosti riadiacich orgánov, rizikové preferencie, nedostatočná pozornosť venovaná funkciám compliance a interného auditu, ako aj pretrvávajúce fragmentované a neharmonizované prostredie IT.

Jedna tretina kvalitatívnych opatrení v oblasti vnútorného riadenia sa zameriavala na potrebu zlepšiť účinnosť riadiacich orgánov. Týmito opatreniami sa riešia najmä obavy súvisiace s neoptimálnym zložením riadiacich orgánov a rozdelením ich zodpovedností, ako aj s nedostatočným plánovaním nástupníctva vo funkciách členov správnej rady. V priebehu roka 2022 sa dosiahol pokrok v tých inštitúciách, ktoré predtým nemali zavedené politiky rozmanitosti ani vnútorné ciele v oblasti rodovej rozmanitosti na úrovni vrcholových orgánov. Väčšina dohliadaných bánk však zaznamenala nedostatky v oblasti rozmanitosti, inej ako rodovej, súvisiacej napríklad s vekom a zemepisným pôvodom.

Pokiaľ ide o klimatické riziko, viac ako 30 významných inštitúcií dostalo v rámci hodnotenia SREP pokyn prijať 40 kvalitatívnych opatrení. Väčšina kvalitatívnych opatrení sa sústredila na témy súvisiace so strategickým a operačným plánovaním, z čoho vyplýva, že orgány dohľadu považujú túto oblasť za kľúčový faktor lepšieho riadenia klimatických a environmentálnych rizík. Zistenia sa týkali širokej škály tém s cieľom zabezpečiť, aby boli klimatické a environmentálne riziká spoľahlivo a odôvodnene začlenené do prípravy stratégie a rámcov riadenia rizík. Obsahovali zlepšenia hodnotenia významnosti relevantných rizík, dolaďovanie interných záťažových testov a analýz scenárov, zavedenie a monitorovanie primeraných kľúčových indikátorov rizika, vylepšenie rozsahu a frekvencie vykazovania informácií o riadení, ako aj ďalšie začlenenie klimatických rizík do rámca rizikových preferencií.

Napriek zložitému hospodárskemu prostrediu zostala kapitálová primeranosť vo všeobecnosti stabilná, pričom priemerné požiadavky druhého piliera a usmernenie pre druhý pilier boli v súlade s predchádzajúcimi rokmi. Znovu boli zavedené osobitné dodatočné požiadavky druhého piliera týkajúce sa nedostatočného krytia problémových expozícií. V rámci SREP sa v roku 2022 pri bankovom dohľade ECB prvýkrát vyhodnocovalo riziko nadmerného využívania finančnej páky s cieľom identifikovať banky, v prípade ktorých by mohli byť potrebné kvalitatívne opatrenia alebo požiadavky druhého piliera, konkrétne pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky. Na základe výsledku hodnotenia boli v prípade štyroch inštitúcií stanovené kvalitatívne opatrenia. Riziko nadmerného využívania finančnej páky sa týkalo expozícií voči podmienenému pákovému efektu alebo znakov umelého zvyšovania hodnoty.

Priemerné usmernenie pre druhý pilier zostalo prevažne nezmenené, keďže v roku 2022 sa neuskutočnil žiadny celosystémový kapitálový záťažový test.

Podrobnejšie informácie sú uvedené v súhrnných výsledkoch SREP za rok 2022.

1.3.1.6 ECB menovala externých odborníkov na preskúmanie SREP

SREP bol vždy kľúčovým prvkom činností dohľadu ECB a je hlavným nástrojom na zabezpečenie konzistentne vysokokvalitného dohľadu v heterogénnom bankovom sektore.

SREP prešiel podstatnými zmenami, ktoré zahŕňali zmeny na základe nových alebo aktualizovaných nariadení, ako aj praktické úpravy na základe meniaceho sa prostredia. Osem rokov po zriadení európskeho bankového dohľadu sa ECB rozhodla posúdiť, do akej miery súčasný SREP úplne reaguje na existujúce potreby a priority a či je možné súčasný proces zjednodušiť. V septembri 2022 ECB udelila skupine medzinárodných odborníkov na vysokej úrovni mandát na vydanie odporúčaní s cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť európskeho bankového dohľadu na základe ich preskúmania SREP.

V počiatočnej fáze svojej činnosti sa skupina odborníkov na vysokej úrovni zúčastnila na sérii úvodných stretnutí s cieľom oboznámiť sa s kľúčovými koncepciami a procesmi SREP, čo jej umožnilo získať informácie, ktoré sa považujú za nevyhnutné na preskúmanie, a nadviazať kontakty s príslušnými útvarmi bankového dohľadu ECB. Na týchto stretnutiach sa diskutovalo aj o tom, ako SREP spája rôzne ďalšie činnosti dohľadu s existujúcim právnym rámcom.

V ďalšej fáze projektu táto skupina odborníkov uskutočnila rozhovory s hlavnými relevantnými zainteresovanými účastníkmi z príslušných vnútroštátnych orgánov, Európskeho orgánu pre bankovníctvo, ďalších medzinárodných orgánov dohľadu a zástupcov sektora. Účelom týchto stretnutí bolo oboznámiť sa s osvedčenými postupmi a zvážiť perspektívu budúceho vývoja bankového dohľadu, ako aj pomôcť skupine pri rozhodovaní o prípadných odporúčaniach, ktoré by bolo potrebné vydať.

V poslednej fáze projektu (od januára do marca 2023) sa títo odborníci na vysokej úrovni plánujú zamerať na formulovanie odporúčaní na zjednodušenie procesu SREP, ako aj na zlepšenie jeho celkovej účinnosti.

1.3.2 Dohľad na mieste

V roku 2022 bola väčšina previerok na mieste (OSI) a hodnotení interných modelov (IMI) vykonaná pomocou hybridného prístupu, v ktorom sa úspešne skombinovala tradičná prítomnosť na mieste v priestoroch dohliadaného subjektu^[17] s organizáciou práce na diaľku, pričom prítomnosť na mieste sa zintenzívnila hneď, ako to pandemická situácia COVID‑19 umožnila.

V roku 2022 bolo v prípade významných inštitúcií vykonaných 158 previerok na mieste a 100 hodnotení interných modelov, z čoho vyplýva ich rastúci trend od vypuknutia pandémie, pričom v prípade previerok na mieste bol tento trend mierne vyšší ako pred pandémiou (graf 18).

Pri dohľade na mieste sa rovnako ako v minulých rokoch v mnohých oblastiach rizika uplatňoval princíp kampaní^[18], ktoré predstavovali doplnok k previerkam na mieste v jednotlivých bankách požadovaným spoločnými dohliadacími tímami. V súlade s prioritami dohľadu na rok 2022 pokračovala väčšina kľúčových kampaní z predchádzajúceho roka vrátane i) kampane komerčných nehnuteľností^[19]; ii) rozsiahlej kampane MSP/veľkých podnikov; iii) podrobnej kampane zameranej na IFRS 9; iv) kampane financovania s pákovým efektom; v) kampane postupu hodnotenia primeranosti interného kapitálu; vi) kampane obchodného modelu a ziskovosti a vii) kampane agregácie a vykazovania údajov o rizikách, ktorá bola novou kampaňou zameranou na hodnotenie, či možnosť agregácie údajov o rizikách a postupy vykazovania údajov o rizikách podporovali všeobecné riadenie rizík a umožňovali riadiacim orgánom bánk prijímať informované rozhodnutia. Vznikajúce riziká boli riešené prostredníctvom previerok na mieste zameraných na klimatické a environmentálne riziká, kreditné riziko protistrany, outsourcing IT a kybernetickú odolnosť. Začala sa aj séria cielených previerok na mieste zameraných na stratégie digitálnej transformácie bánk s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky posilnením účinných stratégií digitalizácie a riadenia.

Hodnotenia interných modelov sa v roku 2022 týkali rovnako ako v roku 2021 hlavne implementácie nových noriem a usmernení EBA, dočasnej tolerancie modelov v súvislosti s brexitom a následných činností po cielenom hodnotení interných modelov (targeted review of internal models – TRIM).

Graf 18

Previerky na mieste a hodnotenia interných modelov začaté v rokoch 2020, 2021 a 2022

(počet previerok)

1.3.2.1 Hlavné zistenia dohľadu na mieste

Nasledujúca analýza prináša prehľad najkritickejších zistení dohľadu na mieste.^[20]

Kreditné riziko

Na rozdiel od predchádzajúceho roka sa previerky na mieste vykonané v roku 2022 zamerali najmä na kvantitatívny prístup, pričom sa opierali najmä o preskúmanie úverových súborov a hodnotenie rámca tvorby opravných položiek podľa IFRS 9 (s podporou nových metodík výzvy pre retailové a podrobné portfóliá). Výsledkom tohto preskúmania bolo dodatočné preklasifikovanie problémových expozícií vo výške 4,2 mld. €, ako aj dodatočných opravných položiek vo výške 2,3 mld. €.

Zo zistení z previerok kreditného rizika na mieste vykonaných v roku 2022 vyplynuli nasledujúce dôležité nedostatky v zostupnom poradí podľa výskytu a závažnosti.

• Klasifikácia účtovných rizík a stanovenie úrovní (staging): nedostatky v hodnotení finančných ťažkostí dlžníkov, ktoré spôsobujú, že kontrolné tímy preklasifikujú expozície na pravdepodobne nesplatené alebo s odloženou splatnosťou a určia ďalšie expozície podľa IFRS 9 so statusom druhej úrovne.
• Výpočet individuálnych a kolektívnych opravných položiek: nedostatky v parametroch pravdepodobnosti zlyhania (PD) a straty v prípade zlyhania (LGD) modelov kolektívnych opravných položiek, nedostatky vo výraznom zvýšení kreditného rizika, nedostatočné začlenenie informácií o budúcich vyhliadkach, nedostatočná alebo optimistická analýza peňažných tokov pri odhadovaní individuálnych opravných položiek, nadhodnocovanie alebo nesprávne zohľadnenie hodnôt kolaterálu, zadržaných aktív a záruk.
• Proces úverovania a monitorovania: nedostatky v procese rozhodovania o úvere, nevhodné meranie kapacity na splácanie dlhov, nedostatočné zohľadnenie rizika refinancovania v prípade jednorazovo splatných úverov, neúplné kritériá upisovania.
• Kvalita údajov: nízka kvalita údajov v úverových záznamoch poskytovaných kontrolovanými inštitúciami, interné systémy IT, ktoré neprispievajú k primeranému odhaľovaniu, monitorovaniu a klasifikácii kreditného rizika.

Vnútorné riadenie

Podobne ako v predchádzajúcom roku sa previerky na mieste vykonané v roku 2022 zaoberali rôznymi témami riadenia s osobitným zameraním na priority dohľadu. Z najkritickejších zistení^[21] vyplynuli nedostatky v nasledujúcich oblastiach riadenia:

• Funkcie vnútornej kontroly (vrátane zabezpečenia súladu s predpismi, riadenia rizík a vnútorného auditu): závažné nedostatky v súvislosti so štatútom, zdrojmi a rozsahom činností všetkých funkcií vnútornej kontroly.
• Agregácia údajov o rizikách a vykazovanie rizík: nedostatočné mechanizmy riadenia, nedostatky v riadení kvality údajov vyvolávajúce obavy o schopnosť získať presné a spoľahlivé údaje o rizikách a nepresnosť a nedostatočnosť vykazovania v oblasti riadenia rizík.
• Outsourcing: neprimerané hodnotenie rizík pri prijímaní rozhodnutí o outsourcingu a nedostatky pri poskytovaní a monitorovaní externe zabezpečovaných služieb, najmä pokiaľ ide o služby IT.
• Korporátna štruktúra a organizácia: nedostatočná riziková kultúra v celej inštitúcii, nedostatky rámcov vnútornej kontroly a nepostačujúce ľudské a technické zdroje.

Riziká v oblasti IT

V súlade s prioritami dohľadu na roky 2022 – 2024 sa v roku 2022 zvýšil počet previerok na mieste zameraných na riadenie rizík v oblasti IT a kybernetickej bezpečnosti, pričom zistenia v tejto oblasti predstavovali približne polovicu najzávažnejších zistení z previerok na mieste týkajúcich sa rizík v oblasti IT v roku 2022.

Spomedzi zostávajúcich zistení sa najvyšší podiel týkal nedostatkov v riadení projektov IT (t. j. 12 % všetkých závažných zistení týkajúcich sa rizík v oblasti IT v roku 2022). Na jednej strane sa tým potvrdilo zistenie, že hlavnou príčinou odstávok kritických služieb boli zmeny softvéru, ako uviedli banky v dotazníku o rizikách v oblasti IT.^[22] Na druhej strane počet zistení v tejto oblasti súvisel s očakávaniami väčšej pružnosti v súvislosti so zmenami softvéru na podporu digitálnej transformácie (ďalšia oblasť zamerania priorít dohľadu).

Ďalšie informácie o IT a kybernetickom riziku sa nachádzajú v časti 1.2.3.1.

Regulačný kapitál a interný proces hodnotenia kapitálovej primeranosti

V rokoch 2021 a 2022 sa ďalej realizovala kampaň interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti (internal capital adequacy assessment process – ICAAP), ktorá sa začala v roku 2020, s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky v kvantifikácii rizík a kapitálových prognózach, aby sa posilnilo kapitálové plánovanie.

Hlavné zistenia týkajúce sa regulatórneho kapitálu (prvý pilier) sa týkali i) chýbajúcej primeranej formalizácie procesu výpočtu regulačných kapitálových požiadaviek; ii) nedostatočného kontrolného rámca pre proces výpočtu kapitálových požiadaviek a vlastných zdrojov a iii) nesprávneho zaradenia expozícií do tried expozícií alebo neprimeraného priradenia rizikových váh k expozíciám.

Najzávažnejšie problémy zistené pri kontrolách interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti ICAAP sa týkali: i) nedostatočných metodík internej kvantifikácie (napr. kreditného rizika, trhového rizika alebo úrokového rizika); ii) nedostatočnej spoľahlivosti procesu viacročného kapitálového plánovania; iii) neprimeranej metodiky na odhaľovanie významných rizík v rámci procesu určovania rizík a iv) neexistujúcich alebo nekonzistentných prepojení medzi procesom ICAAP a obchodnou stratégiou, stratégiou v oblasti rizík a rámcom rizikových preferencií.

Obchodný model a ziskovosť

Na základe kampane previerok obchodných modelov na mieste, ktorá sa začala v roku 2021, sa v roku 2022 v tejto oblasti opäť uskutočnili previerky na mieste so zameraním na hlavné aspekty kampane (napr. preskúmanie stratégie, analýza ziskovosti, oceňovanie úverov a finančné prognózy).

Najkritickejšími zisteniami boli príliš optimistické a nedostatočne štruktúrované finančné prognózy, ktoré vypracovali niektoré finančné inštitúcie. Okrem toho boli zistené nasledujúce nedostatky.

• Nedostatočný strategický proces, ktorý sa vyznačoval nedostatočným monitorovaním, čo malo za následok nedosiahnutie strategických cieľov.
• Neprimeraná analýza ziskovosti s nedostatočným riadením v dôsledku nevhodných strategických procesov vyhodnocovania kľúčových ukazovateľov výkonnosti a ich neuplatňovania v praxi.
• Neúčinný rámec oceňovania, ktorý ohrozuje skutočnú ziskovosť a strategické ciele.

Trhové riziko

Previerky trhového rizika na mieste vykonané v roku 2022 sa zameriavali na riziko ocenenia brexitových bánk, ktoré sa vyhodnocovali v rámci kampane zameranej na úrokové riziko v bankovej knihe a na kreditné riziko protistrany.

Hlavné nedostatky zistené v roku 2022 sa týkali merania reálnej hodnoty a dodatočných úprav hodnoty (nedostatočná spoľahlivosť zdrojov trhových údajov a nedostatočný rozsah nezávislého overovania ceny, nevhodné metodiky v rámci hierarchie reálnej hodnoty a dodatočných úprav hodnoty, pochybnosti o systémoch umorovania zisku prvého dňa). Nedostatky boli zistené aj v rámci riadenia rizika modelu (najmä v súvislosti s procesom validácie modelu a korekciou parametrov rizika) a riadením rizika protistrany (najmä v súvislosti s rámcami záťažového testovania riadenia rizika protistrany, identifikáciou, meraním a stanovovaním limitov, ako aj s riadením kolaterálu).

Riziko likvidity

Rozsah previerok na mieste týkajúcich sa rizika likvidity sa nezmenil. Väčšina zistení s vysokou závažnosťou súvisela s nedostatkami v meraní a monitorovaní rizík (nedostatky v spoľahlivosti parametrov a predpokladoch), v regulačnom vykazovaní (nesprávna klasifikácia podzložiek ukazovateľa krytia likvidity) a v rámci záťažového testovania (nedostatky pri navrhovaní scenárov).

Úrokové riziko v bankovej knihe

Väčšina kritických zistení sa týkala nedostatkov rámca scenárov záťažového testovania (nedostatky pri navrhovaní scenárov a používaní testu extrémnych hodnôt pri dohľade), ako aj merania a monitorovaní úrokového rizika v bankovej knihe. Išlo najmä o neprimeranosť kvantifikačných modelov používaných na predpoklady behaviorálneho modelovania, nedostatky pri validácii modelov a spätnom testovaní.

1.3.2.2 Hlavné zistenia z hodnotení interných modelov

V roku 2022 sa prístup hodnotení interných modelov zameriaval na nasledujúce aspekty.

Program EBA v oblasti korekcie založenej na interných ratingoch (IRB): Veľké množstvo žiadostí týkajúcich sa interných modelov prišlo od bánk, ktoré plánovali implementovať zmeny vo svojich modeloch v záujme splnenia nových požiadaviek stanovených EBA v rámci regulačného preskúmania prístupu založeného na interných ratingoch (bežne označovaného ako program korekcie založenej na interných ratingoch). Lehotou na splnenie väčšiny týchto požiadaviek bol koniec roka 2021. V priebehu roka 2022 sa preto vyhodnocovalo veľmi veľké množstvo žiadostí týchto bánk.

Najkritickejšie zistenia súviseli s procesom kvality údajov. Pokiaľ ide o rámec modelovania odhadu pravdepodobnosti zlyhania, najkritickejšie zistenia sa týkali výpočtu dlhodobého priemeru a mier konzervatívnosti, zatiaľ čo pri odhade straty v prípade zlyhania sa vysoký počet závažných zistení zaznamenal vo výpočte realizovanej straty v prípade zlyhania a odhade poklesu straty v prípade zlyhania.

Následné činnosti súvisiace s cieleným hodnotením interných modelov (TRIM): Z 200 previerok na mieste uskutočnených v rámci cieleného hodnotenia interných modelov vyplynulo, že banky musia zlepšiť spôsob implementácie a používania interných modelov. Priebežná kontrola zo strany orgánov dohľadu sa považuje za dôležitú na zabezpečenie účinného riešenia zistených nedostatkov bankami. V prípade modelu založeného na interných ratingoch boli následné činnosti cieleného hodnotenia interných modelov vo všeobecnosti spojené s hodnoteniami interných modelov zameranými na program EBA týkajúci sa korekcie založenej na interných ratingoch.

Nové inštitúcie pod priamym bankovým dohľadom ECB: V dôsledku odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ a presídlenia inštitúcií v rámci bankovej únie požiadali niektoré inštitúcie ECB o to, aby mohli naďalej používať svoje interné modely schválené mimo rámca európskeho bankového dohľadu. V roku 2022 sa značné množstvo hodnotení interných modelov zameralo na preskúmanie týchto modelov, a predovšetkým prístupu interného modelu k trhovému riziku a kreditnému riziku protistrany.

Z hodnotení interných modelov zameraných na trhové riziká vyplynulo, že nedostatky v oblasti riadenia a outsourcingu tvoria väčšinu zistení týkajúcich sa brexitových bánk, a to pre veľkú závislosť ich riadenia rizík, vývoja modelov a monitorovania od skupinových funkcií alebo iných subjektov v rámci skupiny mimo európskeho bankového dohľadu. Okrem toho sa zistilo, že tieto banky zaostávajú za inými inštitúciami, pokiaľ ide o dodržiavanie regulačných noriem a chápanie takýchto regulačných požiadaviek zo strany ECB, napríklad v oblastiach ako implementácia rámca nástroja RNIME (risk-not-in-the-model-engine)^[23] a spätné testovanie zatiaľ nezmaturovaných portfólií trhového rizika. V prípade niektorých kategórií trhového rizika sa modely trhového rizika netýkali významnej časti pozícií, čo je však nevyhnutným predpokladom využívania interných modelov.

Zistenia z hodnotení interných modelov zameraných na kreditné riziká protistrany v súvislosti s brexitom sa týkali aj riadenia a outsourcingu a vyplynulo z nich, že brexitové inštitúcie sa pri riadení rizík, vývoji modelov a monitorovaní vo veľkej miere spoliehali na skupinu, podobne ako v prípade trhového rizika. Zistenia sa týkali aj aspektov interných modelov, ktoré boli pre brexitové inštitúcie netypické, napríklad validácie (najmä v prípade obsahu spätného testovania), kvality údajov, záťažovej kalibrácie a modelovania peňažných tokov súvisiacich s obchodom počas obdobia rizika dozabezpečenia^[24].

A napokon ECB prijala a vyhodnotila žiadosti týkajúce sa návratu k menej sofistikovaným prístupom, a to najmä v súvislosti s iniciatívami bánk na zjednodušenie štruktúry modelov v súlade s očakávaniami dohľadu ECB. Osobitná pozornosť sa venovala tomu, aby sa zabránilo výberu len tých najvýhodnejších prístupov.

1.4 Nepriamy dohľad nad menej významnými inštitúciami

1.4.1 Štruktúra sektora menej významných inštitúcií

Sektor menej významných inštitúcií je naďalej celkovo pomerne fragmentovaný. Avšak 83 % všetkých európskych menej významných inštitúcií sa nachádza v Nemecku, Rakúsku a Taliansku. Tieto krajiny boli preto hnacou silou konsolidácie v sektore menej významných inštitúcií.

Tento pokračujúci trend smerom ku konsolidácii menej významných inštitúcií bankového sektora pokračoval aj v priebehu roka 2022, keďže celkový počet menej významných inštitúcií ďalej klesal z 2 089 na konci roka 2021 na 2 032 v treťom štvrťroku 2022 (tabuľka 1), pričom najväčší podiel na tomto poklese malo Nemecko. V prvých desiatich mesiacoch roka 2022 došlo k fúzii alebo zlúčení celkovo 39 subjektov, z toho 33 menej významných inštitúcií v Nemecku a 5 v Rakúsku. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa počet inštitúcií, ktorým bola odobratá licencia, výrazne znížil, a to z desiatich menej významných inštitúcií vo všetkých krajinách jednotného mechanizmu dohľadu v roku 2021 na len jednu menej významnú inštitúciu v roku 2022. Okrem toho došlo k jednému prípadu skončenia platnosti licencie. Len čiastočne to vykompenzovali štyri nové licencie udelené v štyroch rôznych jurisdikciách a ďalšie tri subjekty (pobočky alebo finančné holdingové spoločnosti), ktoré začali pôsobiť pod európskym bankovým dohľadom.

Tabuľka 1

Počet menej významných inštitúcií v jednotlivých krajinách

Napriek klesajúcemu počtu menej významných inštitúcií tvorí tento sektor naďalej významnú súčasť širšieho európskeho bankového sektora, keďže drží približne 15 % celkových bankových aktív bez infraštruktúr finančného trhu a 18 % vrátane infraštruktúr finančného trhu. Podielom aktív menej významných inštitúcií na celkových bankových aktívach príslušnej krajiny sa vysvetľuje význam sektora menej významných inštitúcií v niektorých členských štátoch. Je tiež dobrým ukazovateľom rôznorodosti zloženia jednotlivých domácich bankových systémov v 21 krajinách, ktoré podliehajú európskemu bankovému dohľadu. V Luxembursku, Nemecku a Rakúsku tvorili menej významné inštitúcie viac ako tretinu celkových aktív v domácom bankovom sektore. V krajinách, v ktorých je bankový sektor koncentrovanejší, je však sektor menej významných inštitúcií relatívne malý. Napríklad vo Francúzsku, Grécku a Belgicku predstavoval len 2,6 %, 3,5 % a 5,5 % celkových bankových aktív.

Graf 19

Podiel významných a menej významných inštitúcií na trhu

(v % celkových bankových aktív)

Sektor menej významných inštitúcií pozostáva z rôznych dynamických trhových segmentov, od spotrebiteľských úverov a úverov na kúpu nehnuteľnosti až po súkromné bankovníctvo a správu aktív. Činnosti menej významných inštitúcií mali tendenciu byť geograficky koncentrovanejšie ako činnosti významných inštitúcií, pričom ich hlavným obchodným modelom boli retailové úvery. V sektore menej významných inštitúcií preto dominoval vysoký počet regionálnych sporiteľní a/alebo družstevných bánk, pričom väčšina bánk v Nemecku a Rakúsku je aj členom schém inštitucionálneho zabezpečenia (viac ako dve tretiny všetkých menej významných inštitúcií v Rakúsku a približne 90 % v Nemecku).

Graf 20

Klasifikácia obchodných modelov menej významných inštitúcií

(percentuálny podiel vo vzťahu k počtu menej významných inštitúcií v jednotlivých krajinách)

1.4.2 Vybraté činnosti monitorovania dohľadu

Napriek trendu stabilného poklesu úrovne problémových úverov z posledných rokov zostáva vzhľadom na súčasnú makroekonomickú a geopolitickú neistotu kreditné riziko v prípade menej významných inštitúcií naďalej hlavným zdrojom obáv. Celkový podiel problémových úverov (bez financovania centrálnymi bankami) dosiahol v septembri 2022 úroveň 2,1 %, čo je pokles z 2,3 % zo septembra 2021. Podobne znovu klesol počet menej významných inštitúcií s vysokým podielom problémových úverov^[25], a to medziročne z 208 na 183.

Po množstve činností dohľadu, ktoré sa v posledných rokoch uskutočnili v oblasti kreditného rizika, bol v roku 2022 vypracovaný a zavedený spoločný rámec pravidelného štruktúrovaného monitorovania trendov kreditného rizika v prípade menej významných inštitúcií. Príslušným vnútroštátnym orgánom sa tak poskytli podrobnejšie referenčné hodnoty, vďaka ktorým mohli pravidelne porovnávať základné ukazovatele týkajúce sa, napríklad, bankami identifikovaných expozícií s pozmenenou splatnosťou a expozícií, ktoré budú pravdepodobne nesplatené, ako aj postupov tvorby opravných položiek v celom sektore menej významných inštitúcií.

Vnútorné riadenie bola naďalej hlavnou prioritou európskych orgánov dohľadu. Bankový dohľad ECB v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu uskutočnil v rokoch 2021 – 2022 tematické hodnotenie mechanizmov riadenia menej významných inštitúcií na základe údajov zo vzorky takmer 300 menej významných inštitúcií z 21 zúčastnených krajín. Preskúmanie sa zameralo na celý rad aspektov týkajúcich sa vnútorného riadenia vrátane fungovania správnych rád menej významných inštitúcií a bolo doplnené prieskumom relevantných vnútroštátnych postupov dohľadu. Bankový dohľad ECB a vnútroštátne orgány dohľadu budú naďalej podporovať väčšie zosúladenie očakávaní a noriem dohľadu v oblasti vnútorného riadenia a zároveň odstraňovať všetky zistené nedostatky.

Obavy o ziskovosť sa naďalej týkali značnej časti sektora menej významných inštitúcií (viac v časti 1.1.2). Európske orgány dohľadu preto v tejto súvislosti vykonali mnohé činnosti vrátane činností súvisiacich s digitalizáciou v oblastiach ako využívanie depozitných platforiem menej významnými inštitúciami alebo dôkladné monitorovanie menej významných inštitúcií používajúcich fintech obchodné modely. Orgány dohľadu vykonali aj špecializované sektorové analýzy zamerané na oblasti ako úverové družstvá a stavebné sporiteľne a monitorovali sporiteľne a siete schém inštitucionálneho zabezpečenia, ako aj brexitové banky, pričom sa sústredili na obchodné modely a ziskovosť.

Okrem toho sa v roku 2022 začal pilotný projekt zameraný na podporu celkového cieľa zlepšiť konzistentnosť výsledkov dohľadu nad menej významnými inštitúciami pod európskym bankovým dohľadom. Jeho cieľom bolo merať účinnosť dohľadu a monitorovania dohľadu nad menej významnými inštitúciami, ktoré podliehajú európskemu bankovému dohľadu, na základe kvantitatívnych aj kvalitatívnych informácií. Medzi oblasti záujmu patrili zdroje dohľadu, činnosti dohľadu (napr. previerky na mieste), intenzita dohľadového dialógu s menej významnými inštitúciami a dodržiavanie usmernení EBA.

Medzi ďalšie iniciatívy v oblasti monitorovania dohľadu nad menej významnými inštitúciami patrili tematické aktivity v oblasti klimatických rizík, krízového riadenia a preskúmania postupov záťažového testovania príslušných vnútroštátnych orgánov. Podrobnejšie informácie o týchto a ďalších iniciatívach sú uvedené v Správe o dohľade nad menej významnými inštitúciami za rok 2022.

1.4.3 Zhromažďovanie informácií o vnútroštátnych postupoch záťažového testovania menej významných inštitúcií

Bankový dohľad ECB naďalej posilňoval celkovú konvergenciu v oblasti záťažového testovania menej významných inštitúcií orgánmi dohľadu prostredníctvom zhromažďovania informácií o vnútroštátnych postupoch záťažového testovania v menej významných inštitúciách. Referenčné porovnávanie súčasných prístupov na vnútroštátnej úrovni poskytlo základ pre ďalší pokrok v podpore konzistentnosti – napríklad sa ním uľahčilo využívanie spoločných scenárov. Výmena osvedčených postupov medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zároveň prispeje k harmonizácii postupov záťažového testovania menej významných inštitúcií v miere potrebnej vzhľadom na národné špecifiká menej významných inštitúcií, pričom sa plne dodrží zásada proporcionality.

1.5 Makroprudenciálne úlohy ECB

V súlade s makroprudenciálnymi úlohami zverenými ECB podľa článku 5 nariadenia o SSM^[26] pokračovala ECB aj v roku 2022 v aktívnej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi. Rovnako ako v minulých rokoch ECB prijala a vyhodnotila notifikácie k makroprudenciálnej politike od príslušných vnútroštátnych orgánov. Tieto notifikácie sa týkali rozhodnutí o určení proticyklických kapitálových vankúšov (CCyB), rozhodnutí o identifikácii a požiadavke na kapitál v prípade globálnych systémovo dôležitých inštitúcií (G‑SII) alebo ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (O‑SII), ako aj rozhodnutí o ďalších makroprudenciálnych opatreniach, napríklad o určení vankúšov a opatrení na krytie systémového rizika podľa článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách.

Počas pandémie COVID‑19 sa viacero vnútroštátnych orgánov rozhodlo uvoľniť kapitálové vankúše na podporu poskytovania úverov. V roku 2021 však niektoré vnútroštátne orgány začali opätovne zavádzať požiadavky na kladné proticyklické vankúše (CCyB) s cieľom riešiť rastúce cyklické riziko. Tento vývoj pokračoval aj v roku 2022, pričom viaceré vnútroštátne orgány zvyšovali cyklické a štrukturálne kapitálové vankúše v prostredí zvyšujúcej sa makrofinančnej zraniteľnosti. Vnútroštátne orgány takisto identifikovali 129 ostatných systémovo dôležitých inštitúcií a určili pre tieto banky výšku kapitálových vankúšov. Výška vankúšov bola stanovená v súlade s metodikou minimálnych úrovní vankúšov pre ostatné systémovo dôležité inštitúcie (vankúše O‑SII), podľa ktorej ECB postupuje od roku 2016. Dňa 21. decembra 2022 ECB oznámila, že od 1. januára 2024 bude na hodnotenie vankúšov pre ostatné systémovo dôležité inštitúcie používať upravenú metodiku minimálnych úrovní^[27]. Upravená metodika minimálnych úrovní má posilniť kapacitu ostatných systémovo dôležitých inštitúcií absorbovať straty, ďalej znižovať riziko heterogénnosti vankúšov pre ostatné systémovo dôležité inštitúcie a viesť ku konzistentnejšiemu prístupu k ostatným systémovo dôležitým inštitúciám v krajinách, ktoré podliehajú európskemu bankovému dohľadu.

V marci 2022 ECB zverejnila svoju reakciu na výzvu Európskej komisie na predloženie odporúčaní v súvislosti s preskúmaním makroprudenciálneho rámca EÚ.^[28] Táto výzva na predloženie odporúčaní bola adresovaná aj EBA a Európskemu výboru pre systémové riziká (ESRB), ktoré svoje odpovede zverejnili súbežne.^[29]

V máji 2022 Bazilejský výbor pre bankový dohľad zmenil svoju metodiku pre globálne systémovo dôležité banky (G‑SIB) s cieľom uznať pokrok dosiahnutý vo vývoji európskej bankovej únie. Revidovaná metodika umožňuje orgánom dohľadu pri hodnotení systémovej dôležitosti bánk podľa vlastného uváženia znížiť váhu, ktorá sa prikladá aktívam a pasívam v rámci bankovej únie.^[30] V nadväznosti na to ECB 27. júna 2022 vydala vyhlásenie o prístupe k európskej bankovej únii pri metodike hodnotenia globálnych systémovo dôležitých bánk.^[31] Podľa metodiky pre globálne systémovo dôležité banky ECB a vnútroštátne orgány určili v roku 2022 osem globálnych systémovo dôležitých inštitúcií podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu, ktoré budú mať v roku 2024 povinnosť vytvárať dodatočné kapitálové vankúše v rozpätí od 1,0 % do 1,5%.^[32]

Dňa 2. novembra 2022 vydala Rada guvernérov vyhlásenie, v ktorom uviedla, že niektoré vnútroštátne orgány a ECB skúmajú potrebu zvýšenia makroprudenciálnych kapitálových vankúšov v niektorých krajinách na zachovanie odolnosti a zabezpečenie schopnosti bánk odolávať systémovým rizikám v prípade ich neskoršieho výskytu.^[33] Vo vyhlásení sa tiež uznalo a podporilo varovanie o zraniteľných miestach vo finančnom systéme, ktoré vydal ESRB 22. septembra 2022 a ktorého adresátom bola aj ECB^[34].

Bankový dohľad ECB sa takisto aktívne podieľal na viacerých oblastiach činností ESRB. Pri týchto činnostiach sa ESRB zameral na oblasti komerčných nehnuteľností a nehnuteľností určených na bývanie^[35], kybernetických a klimatických rizík, kryptoaktív a decentralizovaných financií. Ich súčasťou bol aj nepriaznivý scenár celoúnijného záťažového testu EBA na rok 2023 a súhrnná správa o plnení odporúčaní ESRB týkajúcich sa obmedzenia rozdeľovania počas pandémie COVID‑19^[36].

1.6 Riziká a priority dohľadu na roky 2023 – 2025

Bankový dohľad ECB neustále vyhodnocuje a monitoruje riziká a zraniteľné miesta, ktorým čelia inštitúcie pod priamym dohľadom. Výsledok tohto hodnotenia, v ktorom sa takisto zohľadňujú poznatky z procesu SREP, podporuje vývoj a aktualizáciu jeho strednodobej stratégie a zodpovedajúcich priorít dohľadu. Tieto priority dohľadu podporujú účinnosť a konzistentnosť plánovania dohľadu vykonávaného spoločnými dohliadacími tímami, čím sa posilňuje efektívnejšie rozdeľovanie zdrojov. Zároveň pomáhajú príslušným vnútroštátnym orgánom stanoviť si vlastné priority primeraného dohľadu nad menej významnými inštitúciami (viac v časti 1.4).

Geopolitický šok spôsobený ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 a jeho bezprostredné makrofinančné dôsledky v podobe vyšších cien energií a komodít, a tým aj rastúcej inflácie, prehĺbil neistoty v súvislosti s vývojom hospodárstva a finančných trhov, čím sa následne zvýšili riziká pre bankový sektor. V tomto náročnom prostredí boli v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi aktualizované strategické priority bankového dohľadu ECB na roky 2023 – 2025. Dohliadané inštitúcie budú musieť po prvé, posilniť svoju odolnosť voči bezprostredným dôsledkom makrofinančných a geopolitických šokov (priorita 1), po druhé, riešiť výzvy spojené s digitalizáciou a posilniť riadiace spôsobilosti riadiacich orgánov (priorita 2) a po tretie, zintenzívniť svoje úsilie pri riešení dôsledkov klimatických zmien (priorita 3) (schéma 1).

Schéma 1

Priority dohľadu na obdobie 2023 – 2025 zamerané na zistené slabé miesta bánk

1.6.1 Priorita 1: Posilnenie odolnosti voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom

V prvom polroku 2022 dosahovali dohliadané inštitúcie vo všeobecnosti dobré výsledky, k čomu prispelo hospodárske oživenie po postupnom zmierňovaní obmedzení súvisiacich s pandémiou koronavírusu (COVID‑19) a postupná normalizácia úrokových sadzieb. Banky počas tohto obdobia vykazovali uspokojivé podiely kapitálu a vysoké likviditné vankúše, čo bolo odrazom celkovej vysokej odolnosti tohto sektora. Zatiaľ čo priamy vplyv ruskej vojny na Ukrajine je v prípade väčšiny dohliadaných inštitúcií zatiaľ obmedzený, makroekonomický šok, ktorý prehĺbil už existujúce inflačné tlaky a pretrvávajúce nedostatky v dodávateľských reťazcoch, dosiahol väčšie rozmery, najmä v rámci Európy. V dôsledku toho sa finančné a nefinančné riziká pre európsky finančný sektor zvýšili. Za týchto okolností je hlavným cieľom bankového dohľadu ECB v najbližšom období zabezpečiť, aby banky pod priamym dohľadom ECB posilnili svoju odolnosť voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom. Toto úsilie podporí celoúnijné záťažové testovanie v roku 2023 koordinované orgánom EBA, ktoré bude podkladom pre výsledky ďalšieho cyklu SREP, a tým aj pre priority dohľadu na rok 2023.

Kombinácia nižšieho rastu, pretrvávajúcej vysokej inflácie a rastúcich úrokových sadzieb pravdepodobne ovplyvní schopnosť podnikov a domácností splácať dlhy, a to najmä podnikov s vyššou úrovňou zadlženosti. Rastúce úrokové sadzby zvyšujú tlak aj na sektor nehnuteľností, v ktorom sa hromadia zraniteľné miesta, o čom svedčia pretrvávajúce známky nadhodnotenia cien nehnuteľností, rastúce stavebné náklady a posun smerom k práci na diaľku, čo najviac zaťažuje komerčný sektor. Banky by preto mali byť schopné rýchlo identifikovať a zmierňovať prípadné hromadenie rizík vo svojich úverových expozíciách voči sektorom, ktoré sú citlivejšie na súčasné makroekonomické prostredie. Hoci banky v posledných rokoch dosiahli určitý pokrok, SREP z roku 2022 potvrdil, že v oblasti kontroly rizík pretrvávajú nedostatky, najmä pokiaľ ide o poskytovanie a monitorovanie úverov, klasifikáciu problémových dlžníkov a rámce tvorby opravných položiek. Bankový dohľad ECB preto posilní a zintenzívni úsilie v tejto oblasti a hoci väčšina aktivít plánovaných na nadchádzajúce roky je pokračovaním minuloročného programu priorít, zameranie sa upraví tak, aby sa zahrnuli aj sektory najviac ovplyvnené následkami ruskej invázie na Ukrajinu (napr. energeticky náročné sektory) a makroekonomickým prostredím.

Mimoriadne opatrenia menovej politiky zavedené počas pandémie poskytli bankám dostatok likvidity s nižšími nákladmi. Počas tohto obdobia sa banky relatívne viac spoliehali na financovanie centrálnou bankou na úkor podielu trhového financovania. Prudký nárast inflácie zaznamenaný od začiatku ruskej vojny na Ukrajine a následné sprísnenie menovej politiky vo vyspelých ekonomikách viedli ku koncu obdobia dlhodobo nižších úrokov. Priamym dôsledkom pre banky bolo zvýšenie nákladov na financovanie z centrálnych bánk a zvýšenie spreadov na wholesale trhoch. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, banky môžu preto čeliť problémom s financovaním, ak začnú viac využívať financovanie z wholesale zdrojov práve v čase, keď je to čoraz nákladnejšie a keď sa znižuje rizikový apetít investorov. To môže mať vplyv na ziskovosť bánk a ich schopnosť udržať si súčasné ukazovatele likvidity a pomery financovania. Riziká vyplývajúce z vysokej miery závislosti bánk od finančných prostriedkov z operácií TLTRO III a ich súvisiace stratégie ukončenia angažovanosti si vyžadujú pokračovanie kontroly zo strany orgánov dohľadu, ako to zdôraznili niektoré spoločné dohliadacie tímy v tohtoročnom SREP. V tejto súvislosti sa posilní angažovanosť bankového dohľadu ECB zameraná na cielený počet bánk so zraniteľnejšími štruktúrami financovania a/alebo horšími postupmi riadenia rizika likvidity a financovania. Od dohliadaných inštitúcií sa bude vyžadovať, aby vypracovali, vykonali a podľa potreby upravili zmysluplný a spoľahlivý plán likvidity a financovania, ktorý bude zahŕňať stratégie ukončenia angažovanosti a zmierňovanie rizík obnovenia a koncentrácií v štruktúrach financovania.

1.6.2 Priorita 2: Riešenie výziev spojených s digitalizáciou a posilnenie riadiacich kapacít riadiacich orgánov

V záujme zabezpečenia odolnosti a udržateľnosti svojich obchodných modelov musia banky riešiť aj štrukturálne výzvy a riziká spojené s pôsobením v prostredí s narastajúcou mierou digitalizácie.

Digitalizácia nie je len kľúčovou hnacou silou zvyšovania efektívnosti, ale je tiež veľmi dôležitá na zachovanie konkurencieschopnosti bánk. V tejto súvislosti musia banky prispôsobiť svoje stratégie digitálnej transformácie tak, aby sa v nich riešili neustále sa meniace preferencie spotrebiteľov a prispievali k odolnosti voči rastúcej konkurencii digitálnych lídrov v bankovom sektore a nebankových digitálnych subjektov ponúkajúcich bankové služby. V nadchádzajúcich rokoch plánuje bankový dohľad ECB aktualizovať a zverejniť očakávania dohľadu v súvislosti so stratégiami digitálnej transformácie vypracované na základe hodnotenia súčasných stratégií bánk vykonaného pomocou cielených previerok na mieste aj cielených hodnotení. Orgány dohľadu budú okrem toho monitorovať všetky výnimočné inštitúcie s cieľom doplniť celkovú stratégiu a motivovať banky, aby odstránili zistené štrukturálne nedostatky.

Digitalizácia môže pre banky predstavovať významnú hrozbu aj z hľadiska ich prevádzkovej odolnosti. Banky musia predovšetkým riešiť riziká vyplývajúce z vysokej závislosti od tretích strán poskytujúcich kritické IT služby a z nedostatkov v dohodách o outsourcingu IT služieb, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu strát v dôsledku nedostupnosti alebo nízkej kvality externe zabezpečovaných služieb. Takisto musia aktívne riešiť kybernetické riziká spojené s bezpečnosťou IT, ktorých pravdepodobnosť sa zvýšila v dôsledku zvýšeného geopolitického napätia a ruskej vojny na Ukrajine. Bankový dohľad ECB bude preto naďalej skúmať dohody bánk o outsourcingu a opatrenia bánk v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom po zistení nedostatkov sa vykonajú následné cielené hodnotenia a previerky na mieste.

Spoľahlivé mechanizmy vnútorného riadenia a účinné strategické riadenie majú zásadný význam pre zabezpečenie udržateľnosti obchodných modelov bánk. Banky dosiahli pokrok v zlepšovaní kolektívnej vhodnosti svojich riadiacich orgánov a prispôsobovaní svojich politík rozmanitosti, niektoré oblasti si však stále vyžadujú pozornosť, napríklad plnenie cieľov v oblasti rodovej rovnováhy alebo zabezpečovanie zručností v oblasti rozmanitosti. Nedostatky sa pozorujú aj v procese plánovania nástupníctva vo funkciách a v schopnosti riadiacich orgánov zabezpečiť dozorné funkcie a funkcie riadenia výziev, ako aj vo formálnej nezávislosti riadiacich orgánov v niektorých bankách. Bankový dohľad ECB sa bude naďalej usilovať o dosiahnutie pokroku v týchto oblastiach prostredníctvom cielených hodnotení, dohľadu na mieste a cielených hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti na základe rizík. Orgány dohľadu takisto aktualizujú a zverejnia očakávania dohľadu týkajúce sa riadenia, ako aj riadenia rizík.

Prístup k včasným a presným údajom a správam nie je len predpokladom účinného strategického riadenia, ale aj riadenia rizík a spoľahlivého rozhodovania. Z každoročného SREP však opakovane vyplývajú významné nedostatky v oblasti agregácie a vykazovania údajov o rizikách. Banky vykazujú pomalý a nedostatočný pokrok pri odstraňovaní nedostatkov, pokiaľ ide o očakávania dohľadu a dodržiavanie príslušných zásad Bazilejského výboru pre bankový dohľad. Bankový dohľad ECB preto zintenzívni úsilie s cieľom zabezpečiť, aby dohliadané inštitúcie dosiahli výrazný pokrok pri náprave zistených štrukturálnych nedostatkov, a to aj na základe cielenej spolupráce s bankami a prostredníctvom previerok na mieste.

1.6.3 Priorita 3: Zintenzívnenie úsilia pri riešení otázok súvisiacich so zmenou klímy

Zmenu klímy už nemožno považovať za dlhodobé alebo vznikajúce riziko, keďže jej vplyv je už viditeľný a očakáva sa, že v nadchádzajúcich rokoch sa bude podstatne zintenzívňovať. Riešenie výziev a využitie príležitostí, ktoré prináša transformácia v súvislosti so zmenou klímy, sa preto pre banky stáva naliehavou potrebou.

Zintenzívnenie extrémnych výkyvov počasia v celej Európe zvyšuje pravdepodobnosť a závažnosť strát v dôsledku fyzického rizika. Zároveň narušenie trhu s energiami spôsobené ruskou vojnou na Ukrajine ešte viac zdôraznilo potrebu, aby si Európa udržala dynamiku prechodu na obnoviteľné zdroje energie. Banky preto musia klimatické a environmentálne riziká primerane začleniť do svojej obchodnej stratégie, rámcov riadenia, ako aj riadenia rizík, aby ich mohli zmierňovať a zverejňovať, pričom zosúladia svoje postupy so súčasnými regulačnými požiadavkami a očakávaniami dohľadu. Bankový dohľad ECB bude s týmto cieľom vykonávať následné činnosti po zistení nedostatkov pri záťažovom teste klimatických rizík^[37] a tematickom hodnotení klimatických rizík^[38] z roku 2022, pričom bude monitorovať pokrok bánk a v prípade potreby prijímať opatrenia na presadzovanie plnenia, aby sa do konca roka 2024 zabezpečil úplný súlad s očakávaniami dohľadu.

2 Udeľovanie povolení a donucovacie a sankčné konania

2.1 Udeľovanie povolení

2.1.1 Hodnotenie významnosti, komplexné hodnotenie a identifikácia menej významných inštitúcií s veľkým dosahom

2.1.1.1 Hodnotenie významnosti

V novembri 2022 sa vykonalo ročné hodnotenie kritérií významnosti bánk a bankových skupín^[39] v súlade s nariadením o rámci SSM^[40]. Doplnili ho ad hoc hodnotenia významnosti (vedúce k 60 rozhodnutiam o významnosti), ktoré sa uskutočnili po zmenách v štruktúre skupín.

K 30. novembru 2022 bolo ako významná inštitúcia klasifikovaných 113 subjektov^[41], čo predstavuje pokles zo 115 subjektov v predchádzajúcom ročnom hodnotení významnosti.

V nadväznosti na ročné hodnotenie za rok 2022 sa medzi významné inštitúcie zaradil subjekt AS LHV Group, keďže 31. decembra 2021 splnil kritérium hospodárskej dôležitosti. ECB začala priamy dohľad nad AS LHV Group vykonávať 1. januára 2023.

V dôsledku toho, že štyri investičné spoločnosti v triede 1 získali licenciu ako významné úverové inštitúcie, do zoznamu dohliadaných subjektov boli navyše pridané dve nové samostatné významné inštitúcie (SI): Citigroup Global Markets Europe AG od 15. októbra 2022 a BofA Securities Europe SA od 8. decembra 2022. K existujúcim významným skupinám boli pridané ďalšie dve významné úverové inštitúcie: Morgan Stanley Europe SE k skupine Morgan Stanley Europe Holding SE s účinnosťou od 2. septembra 2022 a Portzamparc k skupine BPCE S.A. s účinnosťou od 3. novembra 2022.

Zo zoznamu významných subjektov boli naopak vyradené štyri inštitúcie:

• J.P. Morgan Bank Luxembourg S.A. bola vyradená po zlúčení formou prevzatia spoločnosťou J.P. Morgan AG s účinnosťou od 22. januára 2022.
• Banque Degroof Petercam SA; Bank Degroof Petercam NV a jej dcérske spoločnosti boli preklasifikované na menej významné inštitúcie (LSI). Priamy dohľad ECB nad týmito inštitúciami bol ukončený 25. februára 2022.
• Sberbank Europe AG in Abwicklung, ktorej 15. decembra 2022 zanikla licencia.
• RCB Bank LTD, ktorej ECB odobrala licenciu s účinnosťou od 23. decembra 2022.

Okrem toho došlo k nasledujúcim zmenám v štruktúre skupín, ktoré mali vplyv na počet významných dohliadaných subjektov:

• Swedbank Baltics AS bola klasifikovaná ako významná na základe veľkosti v nadväznosti na nadobudnutie Swedbank AS, „Swedbank“ AS a „Swedbank“ AB, ktoré sa stali dcérskymi spoločnosťami Swedbank Baltics AS. Pod priamym dohľadom ECB je od 4. januára 2022.
• Banca Carige S.p.A. – Cassa di Risparmio di Genova e Imperia a jej dcérske spoločnosti boli nadobudnuté bankou BPER Banca S.p.A., a s účinnosťou od 3. júna 2022 sa tak stali súčasťou významnej dohliadanej skupiny, ktorú vedie BPER Banca S.p.A.

Napokon došlo k nasledujúcim zmenám v štruktúre skupín, ktoré nemali vplyv na počet významných dohliadaných subjektov:

• Subjekt CrelanCo SC; CrelanCo CV bol klasifikovaný ako významný na základe veľkosti po nadobudnutí viac než 50 % kapitálu a hlasovacích práv banky AXA Bank Belgium SA, ktorá sa stala dcérskou spoločnosťou tohto subjektu. ECB začala priamy dohľad nad CrelanCo SC; CrelanCo CV vykonávať 1. februára 2022.
• Quintent Private Bank (Europe) S.A. sa s účinnosťou od 25. februára 2022 stal popredným subjektom dohliadanej významnej skupiny, a to po zmene štatutárneho sídla, registrovaného sídla a ústredia Precision Capital S.A. z Luxemburska do Kataru a po zlúčení formou prevzatia Banque Puilaetco Dewaay Luxembourg S.A. do Quintent Private Bank (Europe) S.A.

Zoznam dohliadaných subjektov sa často aktualizuje. Jeho aktuálna verzia sa nachádza na webovom sídle bankového dohľadu ECB.

Tabuľka 2

Významné bankové skupiny alebo samostatné banky podliehajúce európskemu bankovému dohľadu po ročnom hodnotení 2022

2.1.1.2 Komplexné hodnotenie a hodnotenie kvality aktív

V prvej polovici roka 2022 ECB ukončila tri komplexné hodnotenia, ktoré začala v roku 2021. Všetky tri hodnotené banky spĺňali kritérium priameho dohľadu ECB: Addiko Bank AG v Rakúsku (významné cezhraničné aktivity), Agri Europe Cyprus Limited v Slovinsku (jedna z troch najväčších úverových inštitúcií v členskom štáte) a Barclays Bank Ireland PLC v Írsku (veľkosť).

Hodnotenie kvality aktív (asset quality review – AQR) a záťažový test v oblasti dohľadu sa v roku 2022 oddelili, takže sa v súčasnosti považujú za dva samostatné a nezávislé postupy v rámci dohľadu.

ECB v roku 2022 začala AQR štyroch bánk. AQR banky AS Citadele banka v Lotyšsku (jedna z troch najväčších úverových inštitúcií v členskom štáte) a belgickej banky Crelan SA (veľkosť) sa začali v máji 2022 a AQR bánk Goldman Sachs Bank Europe SE (veľkosť) a Morgan Stanley Europe SE (veľkosť) sa začali v septembri 2022. Očakáva sa, že tieto hodnotenia budú ukončené do konca marca 2023.

2.1.1.3 Menej významné inštitúcie s veľkým dosahom

Vzhľadom na veľký počet menej významných inštitúcií a rozdiely v ich veľkosti, zložitosti a rizikovom profile európsky bankový dohľad klasifikuje tieto inštitúcie podľa ich vplyvu na finančný systém a podľa ich rizikového profilu. Od roku 2022 sa kritériá vplyvu a kritériá rizika posudzujú samostatne. Menej významné inštitúcie s veľkým dosahom v rámci jednotlivých krajín zúčastnených v európskom bankovom dohľade sa určujú raz za rok.

Menej významná inštitúcia sa klasifikuje ako inštitúcia s veľkým dosahom, ak spĺňa niektoré z týchto kritérií:

• Veľkosť
  Celkové aktíva inštitúcie prevyšujú 15 mld. €.
• Hospodárska dôležitosť
  Celkové aktíva inštitúcie sú vyššie ako 15 % HDP krajiny
  alebo ide o inú systémovo dôležitú inštitúciu v zmysle smernice o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive – CRD)^[42].
• Potenciálne významná inštitúcia
  Menej významná inštitúcia je veľká inštitúcia v zmysle revidovaného nariadenia o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR II)^[43] (inštitúcia, ktorá spĺňa jedno z kritérií významnosti, ale nie je klasifikovaná ako významná).
• Cezhraničné aktivity
  Menej významná inštitúcia vlastní jednu alebo viaceré úverové inštitúcie v jednej alebo vo viacerých zúčastnených krajinách.
• Obchodný model
  Menej významná inštitúcia je infraštruktúra finančného trhu s bankovou licenciou, centrálna sporiteľňa alebo centrálna družstevná banka, prípadne centrálna inštitúcia v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia.
• Pravidlo minimálneho krytia
  Ak sa v jurisdikcii na základe uvedených kritérií identifikuje nižší počet ako tri menej významné inštitúcie s veľkým dosahom, platí pravidlo minimálneho krytia. Pravidlo minimálneho krytia vyžaduje, aby sa ďalšie menej významné inštitúcie vyberali podľa veľkosti, až kým sa identifikujú tri menej významné inštitúcie s veľkým dosahom.

Ak menej významná inštitúcia prestane spĺňať kritériá – okrem prípadov, keď dôvodom na status veľkého dosahu boli jej cezhraničné aktivity, obchodný model alebo pravidlo minimálneho krytia – na základe takzvaného pravidla stability si zachováva status veľkého dosahu ešte počas nasledujúcich dvoch rokov.

Menej významnú inštitúciu, ktorá je považovaná za malú a menej zložitú inštitúciu v zmysle nariadenia CRR II, nemožno označiť za menej významnú inštitúciu s veľkým dosahom, pokiaľ to nie je najväčšia menej významná inštitúcia v jurisdikcii, v ktorej sú všetky menej významné inštitúcie zároveň aj malé a menej zložité inštitúcie.

2.1.1.4 Dôsledky určenia menej významných inštitúcií s veľkým dosahom

Určenie menej významnej inštitúcie za menej významnú inštitúciu s veľkým dosahom je faktor, ktorý príslušné vnútroštátne orgány zohľadňujú pri stanovovaní frekvencie a úrovne podrobnosti svojich činností v oblasti dohľadu, napr. proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) a dohľad na mieste. Príslušné vnútroštátne orgány sú okrem toho povinné oznamovať ECB v súlade s článkami 97 a 98 nariadenia o rámci SSM všetky významné postupy alebo rozhodnutia dohľadu, ktoré plánujú v súvislosti s týmito inštitúciami prijať.

Nasledujúca tabuľka obsahuje zoznam menej významných inštitúcií s veľkým dosahom na rok 2023, ktorý prijala Rada pre dohľad ECB. V záujme transparentnosti klasifikácie sú pri jednotlivých inštitúciách uvedené dôvody na udelenie statusu menej významnej inštitúcie s veľkým dosahom.

Tabuľka 3

Zoznam menej významných dohliadaných subjektov s veľkým dosahom v roku 2023

Belgicko
Bulharsko
Nemecko
Estónsko
Írsko
Grécko
Španielsko
Francúzsko
Chorvátsko
Taliansko
Cyprus
Lotyšsko
Litva
Luxembursko
Malta
Holandsko
Rakúsko
Portugalsko
Slovinsko
Slovensko
Fínsko

2.1.2 Povoľovacie konania

V roku 2022 bolo bankovému dohľadu ECB zaslaných spolu 759 notifikácií o povoľovacích konaniach (tabuľka 4). Tieto notifikácie zahŕňali 30 žiadostí o udelenie licencie, 22 prípadov odobratia licencie, 64 prípadov zániku povolenia, 87 prípadov nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí, 549 passportingových konaní a 7 povolení finančných holdingových spoločností. Príslušné vnútroštátne orgány a ECB sa takisto podieľali na udeľovaní povolenia úverovej inštitúcie investičným spoločnostiam v nadväznosti na nadobudnutie účinnosti nového rámca dohľadu nad investičnými spoločnosťami v júni 2021.

Tabuľka 4

Povoľovacie konania notifikované ECB významnými a menej významnými inštitúciami

V roku 2022 bolo vydaných 244 rozhodnutí v rámci povoľovacích konaní^[44]. Z toho Rada pre dohľad predložila 108 návrhov rozhodnutí, ktoré následne schválila Rada guvernérov ECB. Zvyšných 136 rozhodnutí schválil vyšší manažment na základe rámca pre delegovanie.^[45] Tieto údaje zahŕňajú 98 operácií (napríklad konania o zániku povolenia a passportingové konania), ktoré ECB schválila postupom implicitného súhlasu^[46], teda nevznesením námietky v zákonnej lehote.

Týchto 244 rozhodnutí v rámci povoľovacích konaní predstavuje 9 % všetkých individuálnych rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu v roku 2022.

Jedno povoľovacie konanie viedlo k negatívnemu rozhodnutiu. Okrem toho bolo v dôsledku negatívneho hodnotenia stiahnutých 14 žiadostí o udelenie licencie a 7 notifikácií o nadobudnutí alebo zvýšení kvalifikovaných účastí ešte pred vydaním rozhodnutia. V jednom prípade bolo prijaté opatrenie v oblasti dohľadu v súlade s článkom 21a ods. 6 revidovanej smernice o kapitálových požiadavkách (CRD V)^[47] vo vzťahu k finančnej holdingovej spoločnosti.

V porovnaní s rokom 2021 zostal počet notifikovaných povoľovacích konaní v roku 2022 zväčša bezo zmeny.

2.1.2.1 Vývoj v oblasti spoločných postupov

V roku 2022 bol počet notifikácií o spoločných postupoch týkajúcich sa udelenia licencie, kvalifikovaných účastí a odňatia povolenia predložených ECB celkovo podobný ako v predchádzajúcom roku.

Bankový dohľad ECB posudzoval vysoký počet kvalifikovaných účastí. V niekoľkých konaniach sa žiadatelia v dôsledku obáv vyjadrených orgánmi dohľadu počas prvotného posúdenia alebo po vydaní záporného rozhodnutia ECB rozhodli stiahnuť svoje notifikácie alebo uplatniť svoje právo na vypočutie. V iných prípadoch sa žiadatelia rozhodli stiahnuť žiadosť z dôvodu dlhotrvajúcej existencie neistého makroekonomického prostredia alebo z individuálnych dôvodov. Viacero postupov týkajúcich sa kvalifikovaných účastí vyplývalo z internej reorganizácie, ktorá podliehala zjednodušenému postupu posudzovania kvalifikovaných účastí. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch a napriek začínajúcej transformácii a aktívnemu vývoju v konsolidácii bola zaznamenaná len obmedzená cezhraničná konsolidácia.

Väčšina konaní týkajúcich sa udelenia licencie v roku 2022 súvisela so založením nových menej významných inštitúcií. Niekoľko konaní týkajúcich sa udelenia licencie významným inštitúciám vyplývalo najmä z potreby rozšíriť licencie o ďalšie regulované činnosti plánované bankami. Viaceré povolenia sa navyše udelili v novom regulačnom rámci EÚ pre investičné spoločnosti zavedenom 26. júna 2021, keď sa začalo uplatňovať nariadenie a smernica o investičných spoločnostiach.

Tak ako v predchádzajúcich rokoch, dôležitou hybnou silou nových žiadostí o licencie bolo rastúce využívanie digitálnych inovácií pri poskytovaní služieb klientom v EÚ (napr. fintech obchodné modely). Väčšinu žiadostí týkajúcich sa obchodných modelov zameraných na činnosti a služby v oblasti kryptoaktív podali úverové inštitúcie so sídlom v Nemecku, a to v dôsledku osobitnej požiadavky na licenciu podľa nemeckého práva. Niektoré z týchto nemeckých žiadostí o licenciu boli stiahnuté počas prvotného posúdenia. Žiadosť o licenciu v súvislosti s obchodným modelom týkajúcim sa kryptoaktív podala tiež jedna inštitúcia so sídlom v Luxembursku.

Národné rámce upravujúce kryptoaktíva sa významne líšia. ECB preto podnikla kroky na harmonizáciu posudzovania žiadostí o licenciu týkajúcich sa kryptoaktív.

V roku 2022 ECB naďalej dostávala veľký počet žiadostí o licenciu pre banky s fintech obchodným modelom. Z posúdenia vyplynulo, že fintech spoločnosti zvyknú v dôsledku obmedzeného počtu zamestnancov významne využívať outsourcing kritických služieb. Outsourcingom kritických služieb od externých dodávateľov sa výrazne zvyšuje operačné riziko, najmä v oblasti služieb IT a ukladania údajov na cloude, ale aj v rámci postupov autentifikácie a postupov spojených so zásadou „poznaj svojho klienta“. Fintech spoločnosti často využívajú režim passportingu, ktorý úverovým inštitúciám v EÚ umožňuje poskytovať služby alebo zakladať pobočky v ktorejkoľvek krajine EÚ na základe pôvodnej licencie.

Dôvodom niekoľkých postupov odobratia licencie bolo, že inštitúcie začali priamo alebo nepriamo podliehať sankčnému režimu, ktorý zaviedla EÚ a Spojené štáty v reakcii na ruskú vojnu na Ukrajine. Obchodné modely dotknutých inštitúcií prestali byť funkčné alebo nespĺňali prudenciálne požiadavky. Ďalšie licencie boli odobraté, pretože inštitúcie neboli finančne odolné a nemali funkčný obchodný model, alebo sa u nich vyskytli iné závažné prudenciálne nedostatky či nedostatky v oblasti AML/CFT. Jedna menej významná inštitúcia prestala pôsobiť na trhu z dôvodu insolvenčného konania. Licencie boli odobraté aj v dôsledku dobrovoľného ukončenia obchodnej činnosti alebo zlúčením či splynutím a inými druhmi reštrukturalizácie.

2.1.2.2 Vývoj v oblasti passportingových konaní a (zmiešaných) finančných holdingových spoločností

ECB a príslušné vnútroštátne orgány v roku 2022 viedli 549 passportingových konaní.

V článku 21a CRD V sa zaviedli schválenia a oslobodenia pre materské (zmiešané) finančné holdingové spoločnosti. V roku 2021 ECB prijala najmä rozhodnutia týkajúce sa existujúcich (zmiešaných) finančných holdingových spoločností.^[49] V roku 2022 ECB schválila 11 finančných holdingových spoločností, pričom jedna z nich bola novozriadenou spoločnosťou v dohliadanej skupine. Iné schválenia sa týkali omeškania s transpozíciou článku 21a do vnútroštátneho práva (t. j. po 29. decembri 2020), v dôsledku čoho došlo k omeškaniu oznámení. ECB tiež prijala svoje prvé spoločné rozhodnutie v postavení príslušného orgánu v členskom štáte, v ktorom bola zriadená (zmiešaná) finančná holdingová spoločnosť, spolu s iným príslušným orgánom v postavení orgánu konsolidovaného dohľadu podľa článku 21a ods. 8 CRD V. V dohliadaných skupinách sa uskutočnili viaceré reorganizácie, v dôsledku čoho boli (zmiešané) finančné holdingové spoločnosti zo štruktúry skupín vyňaté.

2.1.2.3 Nový rámec ECB pre investičné spoločnosti

ECB a príslušné vnútroštátne orgány pokračovali v udeľovaní povolení investičným spoločnostiam. V júni 2021 nadobudol účinnosť nový rámec dohľadu nad investičnými spoločnosťami, ktorým sa zaviedli kritériá, na základe ktorých musia investičné spoločnosti požiadať o udelenie povolenia pre úverovú inštitúciu. Takéto povolenie treba získať na základe kvalitatívnych kritérií (vykonávané činnosti), ako aj kvantitatívnych kritérií (hodnota aktív), a to na individuálnom alebo skupinovom základe. V rokoch 2021 a 2022 sa na investičné spoločnosti, ktoré spĺňali kritériá na udelenie povolenia pre úverovú inštitúciu, uplatňoval predchádzajúci režim. Očakáva sa, že požiadavka na udelenie bankovej licencie sa bude vzťahovať približne na 20 inštitúcií. Príslušné vnútroštátne orgány doteraz ECB informovali o 11 podaných žiadostiach, pričom v roku 2022 bola licencia udelená piatim spoločnostiam, najmä v Nemecku, Francúzsku a Holandsku.

S cieľom podporovať jednotné posudzovanie všetkých investičných spoločností vo všetkých krajinách zapojených do európskeho bankového dohľadu vypracovala ECB osobitnú metodiku, ktorá sa zameriava na dosiahnutie rovnováhy medzi i) potrebou posudzovať tieto spoločnosti ako akúkoľvek inú inštitúciu žiadajúcu o bankovú licenciu a ii) skutočnosťou, že tieto investičné spoločnosti podliehali prudenciálnym požiadavkám stanoveným vnútroštátnymi orgánmi ešte predtým, ako sa stali úverovými inštitúciami.

2.1.2.4 Portál IMAS

Portál IMAS je online platforma, ktorá uľahčuje interakciu a výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu a dohliadanými subjektmi/tretími stranami. Portál IMAS je súčasťou stratégie digitalizácie postupov dohľadu a pokrýva celý cyklus dohľadu.^[50]

V roku 2022 sa portál IMAS rozšíril o zostávajúce povoľovacie konania, konkrétne žiadosti o udelenie licencie, dobrovoľné odobratie povolenia a schválenia a oslobodenia pre finančné holdingové spoločnosti. Prostredníctvom portálu IMAS sa naďalej spracúvala významná časť postupov hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti.

2.2 Hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

V roku 2022 bolo bankovému dohľadu ECB oznámených spolu 2 445 individuálnych hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (individuálnych hodnotení členov predstavenstiev a dozorných rád, osôb zastávajúcich kľúčové funkcie a riaditeľov pobočiek v tretích krajinách a schválení dodatočných nevýkonných riadiacich funkcií) (tabuľka 5).

Tabuľka 5

Hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti oznámené ECB

Približne 67 % všetkých hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti sa v roku 2022 týkalo členov riadiaceho orgánu vo funkcii dohľadu a 27 % sa týkalo členov riadiaceho orgánu vo výkonnej funkcii. Ostatné postupy sa týkali osôb zastávajúcich kľúčové funkcie (4 %), riaditeľov pobočiek v tretích krajinách (1 %) a ďalších nevýkonných riadiacich funkcií (1 %).

Pozitívny trend pokračuje od roku 2019, pričom celkový čas spracovania hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti sa skrátil na priemerných 102 dní. Je to menej ako maximálne obdobie štyroch mesiacov stanovené v bode 179 spoločných usmernení ESMA a EBA k posúdeniu vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie.

2.2.1 Vývoj v oblasti hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

V roku 2022 ECB identifikovala obavy spojené s jedným či viacerými kritériami odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v 32 % hodnotení. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa najčastejšie problémy týkali časového záväzku, praxe a konfliktu záujmov členov predstavenstiev a rád. S cieľom zmierniť tieto obavy ECB uplatnila doplňujúce ustanovenia pre významné inštitúcie, konkrétne 58 podmienok, 225 povinností a 95 odporúčaní. Politika ECB, z ktorej tieto doplňujúce ustanovenia vychádzajú, bola v roku 2022 revidovaná (viac v boxe 5).

Ak vzniknú vážne pochybnosti o vhodnosti kandidáta menovaného do danej rady či predstavenstva alebo kľúčovej funkcie, často dochádza k stiahnutiu žiadosti o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Dohľadový dialóg s bankami v takýchto prípadoch umožňuje predísť negatívnym rozhodnutiam ECB o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. V roku 2022 bolo týmto spôsobom stiahnutých 16 žiadostí.

ECB vykonala aj 15 opätovných hodnotení členov riadiacich orgánov bánk. Sedem sa týkalo problémov s dobrou povesťou a štyri nedostatkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Štyria členovia predstavenstiev a rád sa v dôsledku týchto opätovných hodnotení vzdali funkcie.^[51] Relevantné informácie týkajúce sa AML/CFT sa zohľadnili aj pri hodnotení vhodnosti členov predstavenstiev a rád v celkovo 23 žiadostiach.

V záujme podpory rozmanitosti v bankách dohliadaných ECB pri hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti vykonáva aj hodnotenie kolektívnej vhodnosti, v ktorom posudzuje kritériá, ako sú rodová rozmanitosť, skúsenosti a zázemie. V tomto kontexte sa v rozhodnutiach o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti odkazuje na príslušné zistenia týkajúce sa rozmanitosti, a keď to umožňujú vnútroštátne právne predpisy, uplatnia sa doplňujúce ustanovenia.

ECB s cieľom zefektívniť hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti naďalej vyvíja nástroje IT. Do konca roka 2022 začali všetky krajiny participujúce na európskom bankovom dohľade používať portál IMAS, ktorý významným inštitúciám umožňuje podávať žiadosti o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a monitorovať ich priebeh až do prijatia konečného rozhodnutia. Používanie portálu IMAS bankami na účely žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti sa v roku 2022 zvýšilo z 84 % na 89 %, čím sa zlepšil celkový čas ich spracovania. ECB bude naďalej podporovať úplné využívanie portálu IMAS všetkými významnými bankami.

Okrem toho sa významný pokrok dosiahol vo vývoji nástroja Heimdall, ktorý zefektívňuje proces hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, keďže automaticky číta dotazníky vyplnené bankami a na základe ich obsahu upozorňuje na problémy. Nástroj využíva optické rozpoznávanie znakov, automatický preklad a analýzu údajov na zníženie manuálnej práce a možnosti ľudskej chyby.

2.3 Oznamovanie porušení predpisov, donucovanie a ukladanie sankcií

2.3.1 Donucovacie a sankčné opatrenia

Na základe nariadenia o SSM a nariadenia o rámci SSM závisí rozdelenie právomocí v oblasti donucovania a ukladania sankcií medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi od povahy údajného porušenia, zodpovednej osoby a opatrenia, ktoré sa má prijať (Výročná správa ECB o činnosti dohľadu za rok 2014). V súlade s platným právnym rámcom sa sankcie, ktoré ECB ukladá v rámci svojej pôsobnosti v oblasti dohľadu, zverejňujú na webovom sídle bankového dohľadu ECB. Na rovnakom webovom sídle sa publikujú aj sankcie uložené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na žiadosť ECB.

V roku 2022 ECB viedla desať sankčných konaní, ktorých výsledkom bolo osem rozhodnutí ECB (tabuľka 6).

Tabuľka 6

Stav donucovacích a sankčných konaní ECB v roku 2022

Z desiatich konaní vedených v roku 2022 sa osem konaní týkalo podozrenia z porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ (vrátane rozhodnutí a nariadení ECB) zo strany významných inštitúcií. V roku 2022 bolo ukončených šesť z týchto konaní, pričom rozhodnutiami ECB sa uložili sankcie vo výške 12 240 000 €. Tromi z týchto rozhodnutí sa potvrdili rozhodnutia o sankciách, ktoré boli pôvodne vydané v roku 2018, no v roku 2020 ich čiastočne zrušil Súdny dvor Európskej únie. Dve konania neboli do konca roka 2022 ukončené.

Zvyšné dve konania vedené v roku 2022 sa týkali podozrenia z porušenia vnútroštátneho práva, ktorým sa vykonáva CRD, pričom išlo o nadobudnutie kvalifikovaných účastí v dvoch menej významných inštitúciách. Konania boli ukončené žiadosťou ECB o začatie konania adresovanou príslušným vnútroštátnym orgánom.

Úplné členenie podozrení z porušenia (rozdelených podľa oblastí porušenia), pri ktorých ECB viedla v roku 2022 donucovacie a sankčné konania, je znázornené v grafe 21.

Graf 21

Podozrenia z porušenia, pri ktorých sa v roku 2022 viedli donucovacie a sankčné konania

V nadväznosti na predchádzajúce žiadosti ECB o začatie konania a po posúdení prípadov v súlade s vnútroštátnym právom jeden príslušný vnútroštátny orgán v roku 2022 uložil tri peňažné pokuty v celkovej výške 6 000 €.

Ak má ECB dôvod domnievať sa, že mohol byť spáchaný trestný čin, požiada príslušný vnútroštátny orgán, aby vec postúpil príslušným orgánom na vyšetrovanie, prípadne trestné stíhanie v súlade s vnútroštátnym právom. V roku 2022 bola príslušnému vnútroštátnemu orgánu predložená jedna takáto žiadosť.

Podrobnejšie informácie vrátane ucelenej štatistiky o sankčných činnostiach, ktoré ECB a príslušné vnútroštátne orgány vykonali v rámci európskeho bankového dohľadu v súvislosti s porušeniami prudenciálnych požiadaviek, budú uvedené vo Výročnej správe o sankčných činnostiach v SSM v roku 2022. Správa bude zverejnená na webovom sídle bankového dohľadu ECB v druhom štvrťroku 2023.

2.3.2 Oznamovanie porušení predpisov

ECB je podľa článku 23 nariadenia o SSM povinná zabezpečiť zavedenie účinných mechanizmov, ktoré akejkoľvek osobe umožnia nahlásiť porušenie príslušných právnych predpisov EÚ, čo je postup bežne označovaný ako whistleblowing. ECB preto prevádzkuje mechanizmus oznamovania porušení predpisov, ktorého súčasťou je štruktúrovaná webová platforma prístupná na webovom sídle bankového dohľadu ECB.

ECB zabezpečuje úplnú dôvernosť oznámení o porušení predpisov, ktoré dostáva prostredníctvom tejto webovej platformy alebo iným spôsobom (napr. e‑mailom alebo poštou), a pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu zohľadňuje všetky dostupné informácie.

ECB v roku 2022 prijala 204 oznámení o porušení predpisov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 34 %. Z týchto oznámení sa 86 prípadov týkalo podozrenia z porušenia príslušných právnych predpisov EÚ, pričom 78 z nich sa považovalo za prípady patriace do pôsobnosti dohľadu ECB a 8 do pôsobnosti príslušných vnútroštátnych orgánov. Ostatné oznámenia poukazovali najmä na údajné porušenia, ktoré nesúviseli s prudenciálnymi požiadavkami (napr. ochrana spotrebiteľa), a preto nepatrili do pôsobnosti mechanizmu oznamovania porušení predpisov.

Najčastejšie nahlásené údajné porušenia predpisov v pôsobnosti dohľadu ECB sa týkali riadenia (90 %) a neadekvátneho výpočtu vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek (5 %). Úplné členenie oznámení je znázornené v grafe 22. Problémy v oblasti riadenia sa týkali predovšetkým riadenia rizík a vnútornej kontroly, funkcií riadiacich orgánov, požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť a organizačnej štruktúry.^[52]

Graf 22

Údajné porušenia nahlásené prostredníctvom mechanizmu oznamovania porušení predpisov

(v %)

Informácie nahlásené prostredníctvom mechanizmu oznamovania porušení predpisov boli poskytnuté príslušným spoločným dohliadacím tímom. ECB v rámci svojich úloh v oblasti dohľadu týmto informáciám venovala primeranú pozornosť a vykonala následnú kontrolu.

Hlavné opatrenia prijaté v roku 2022 v súvislosti s vyšetrovaním oznámení o porušení príslušných právnych predpisov EÚ podaných v priebehu roka alebo ešte skôr zahŕňali:

• žiadosť o poskytnutie dokumentácie alebo zdôvodnenia adresovaná dohliadanému subjektu (52 %),
• interné hodnotenie na základe existujúcej dokumentácie (36 %),
• žiadosť o interný audit alebo dohľad na mieste (7 %),
• vypočutie obvinenej osoby (obvinených osôb) (5 %).

3 Spolupráca v oblasti krízového riadenia

3.1 Vplyv ruskej vojny na Ukrajine na dohliadané banky – krízové prípady v roku 2022

Geopolitická situácia v Rusku a na Ukrajine ovplyvnila významné aj menej významné inštitúcie. Na niektoré banky sa vzťahovali opatrenia rámca krízového riadenia, ktoré sa ukázali ako účinné.

3.1.1 Prípad Sberbank Europe AG

ECB môže v rámci krízového riadenia EÚ po konzultácii s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB) skonštatovať, že dohliadaný subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá (failing or likely to fail – FOLTF). ECB 28. februára 2022 v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. a) a článkom 18 ods. 4 písm. c) nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií^[53] skonštatovala, že významná rakúska inštitúcia Sberbank Europe AG a jej dve dcérske spoločnosti v bankovej únii, Sberbank d.d. v Chorvátsku a Sberbank banka d.d. v Slovinsku, v dôsledku nezvratného zhoršenia stavu likvidity zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.^[54]

3.1.1.1 Vývoj vedúci ku konštatovaniu o zlyhávaní alebo pravdepodobnom zlyhaní

Tieto banky pre reputačné dôsledky geopolitického napätia, ktoré vyvrcholilo inváziou Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022, zaznamenali významný odlev vkladov. To viedlo k rýchlemu a podstatnému zhoršeniu ich likviditnej pozície. Neboli k dispozícii žiadne opatrenia, ktoré by poskytovali reálnu šancu obnovy likviditnej pozície na úrovni skupiny ani v jednotlivých dcérskych spoločnostiach Sberbank Europe AG v rámci bankovej únie. ECB 28. februára 2022 dospela k záveru, že subjekty pravdepodobne nebudú schopné splácať svoje dlhy ani iné záväzky.

3.1.1.2 Spolupráca a výmena informácií s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií a ďalšími orgánmi

Po eskalácii geopolitického napätia ECB zintenzívnila spoluprácu s SRB a prijala počiatočné prípravné opatrenia. Tímy ECB a SRB, ktoré sú priamo zodpovedné za Sberbank Europe AG, úzko spolupracovali a o stave likvidity tejto banky sa podrobne diskutovalo so zástupcami SRB na zasadnutiach v rámci krízového riadenia, ktoré organizovala ECB. SRB bola okrem toho vyzvaná, aby sa v úlohe pozorovateľa zúčastňovala na príslušných zasadnutiach Rady pre dohľad ECB. Zástupca ECB sa v úlohe pozorovateľa zúčastňoval na všetkých výkonných zasadnutiach SRB v súvislosti s týmto prípadom, teda aj na zasadnutí, na ktorom SRB rozhodla o opatreniach na riešenie krízovej situácie. ECB a SRB ocenili úzku a efektívnu spoluprácu počas krízovej situácie.

Vzhľadom na to, že Sberbank Europe AG pôsobila v rôznych jurisdikciách, ECB spolupracovala aj s viacerými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi z EÚ aj mimo nej. Túto spoluprácu podporoval aj spoločný rámec krízového riadenia – smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk. Proces však ďalej komplikovala fragmentovanosť vnútroštátnych právnych ustanovení.

3.1.1.3 Opatrenia po konštatovaní o zlyhávaní alebo pravdepodobnom zlyhaní

Po dvojdňovom moratóriu, 1. marca 2022 SRB prijala rozhodnutia o riešení krízovej situácie v prípade chorvátskej a slovinskej dcérskej spoločnosti a rozhodla o tom, že v prípade rakúskej materskej spoločnosti nie je potrebné žiadne opatrenie na riešenie krízovej situácie.^[55] V rovnaký deň vydala ECB rakúskemu orgánu pre finančný trh pokyn, aby vymenoval vládneho komisára a zakázal Sberbank Europe AG ďalšiu obchodnú činnosť. Všetky akcie chorvátskej dcérskej spoločnosti Sberbank d.d. boli prevedené na banku Hrvatska Poštanska Banka d.d. (Chorvátska poštová banka) a všetky akcie slovinskej dcérskej spoločnosti Sberbank banka d.d. boli prevedené na banku Nova ljubljanska banka d.d. (NLB d.d.). Bývalé dcérske spoločnosti banky Sberbank Europe AG sa znovu otvorili 2. marca 2022 v bežnej prevádzke bez prerušenia poskytovania služieb vkladateľom alebo klientom. Rakúska materská spoločnosť sa vyhla insolvenčnému konaniu a rozhodla sa dobrovoľne ukončiť činnosť v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom. Valné zhromaždenie banky Sberbank Europe AG 21. apríla 2022 schválilo plán likvidácie, zrušenie a likvidáciu banky a vymenovanie štyroch členov správnej rady za likvidátorov, ktorých splnomocnilo na vrátenie bankovej licencie po ukončení činnosti. Do jesene 2022 sa banke Sberbank Europe AG podarilo do veľkej miery vykonať plán likvidácie, predať väčšinu aktív a vyplatiť takmer všetkých vkladateľov, čo jej umožnilo v decembri 2022 vrátiť bankovú licenciu.

3.1.2 Prípad RCB Bank LTD

RCB Bank LTD je cyperská banka, ktorej významným akcionárom bola donedávna banka VTB sídliaca v Rusku.

Po uložení sankcií z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu prijala ECB v marci 2022 viacero rozhodnutí týkajúcich sa operácií banky RCB Bank. Konkrétne, ECB i) schválila predaj časti úverového portfólia banky RCB Bank spoločnosti Hellenic Bank Public Company Ltd; ii) obmedzila obchodovanie banky RCB Bank tým, že jej zakázala prijímať nové vklady, schvaľovať nové úvery či uskutočňovať nové investície, a iii) vymenovala dočasného správcu na účely spolupráce s vedením a dôkladného monitorovania likvidity a kapitálu banky.

Zmenená geopolitická situácia prinútila banku RCB Bank prehodnotiť svoju celkovú obchodnú stratégiu a rozhodnúť o dobrovoľnom ukončení bankových činností v záujme úplného vyplatenia všetkých vkladateľov a vrátenia bankovej licencie po ukončení činnosti.^[56] Do jesene 2022 banka RCB Bank vyplatila, previedla alebo preniesla všetky svoje vklady a požiadala o odobratie bankovej licencie, čo ECB schválila svojim rozhodnutím z 22. decembra 2022.^[57]

3.2 Spolupráca s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií

ECB a SRB v roku 2022 naďalej úzko spolupracovali pri bankovom dohľade na všetkých úrovniach. Rada pre dohľad ECB pozvala predsedníčku SRB, aby sa ako pozorovateľka zúčastňovala na jej zasadaniach týkajúcich sa úloh SRB. Zástupca ECB sa tiež zúčastňoval na všetkých výkonných a plenárnych zasadnutiach SRB ako pozorovateľ. Medzi predsedami, ako aj vyšším a stredným manažmentom ECB a SRB prebiehala pravidelná výmena názorov na témy spoločného záujmu, ako je aktualizácia memoranda o porozumení medzi SRB a ECB, plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií a práca v oblasti politík súvisiacich s krízovým riadením. V súlade s memorandom o porozumení si obe organizácie navzájom vymieňali širokú škálu relevantných údajov a informácií, ktoré mali k dispozícii. Pomohlo to zmierniť dvojitú záťaž bánk spojenú s vykazovaním.

V roku 2022 bankový dohľad ECB a SRB začali druhé preskúmanie bilaterálneho memoranda o porozumení. Cieľom preskúmania je zakomponovať do memoranda skúsenosti z posledných rokov a posúdiť nové právne predpisy a oblasti spolupráce. Týmto preskúmaním sa ďalej posilní spolupráca a výmena informácií medzi bankovým dohľadom ECB a SRB. ECB sa rovnako ako v minulosti zúčastnila aj na simulácii krízových situácií organizovanej SRB a na trojstrannom stretnutí na najvyššej úrovni, na ktorom sa zišli orgány pre riešenie krízových situácií, orgány dohľadu, centrálne banky, ministerstvá financií USA a Spojeného kráľovstva a banková únia. Cieľom tejto série pravidelných podujatí a výmen informácií je zlepšiť chápanie režimov riešenia krízových situácií vykonávaných v jednotlivých jurisdikciách a posilniť koordináciu pri plánovaní a postupoch cezhraničného riešenia krízových situácií.

Významnou súčasťou spolupráce medzi oboma organizáciami bola aj naďalej pravidelná interakcia medzi spoločnými dohliadacími tímami ECB a internými rezolučnými tímami SRB. Úzka spolupráca sa týkala najmä bánk podliehajúcich rámcu ECB pre krízové riadenie, t. j. bánk so zhoršujúcimi sa finančnými podmienkami, s cieľom zabezpečiť úplnú mieru súladu orgánov dohľadu a orgánov pre riešenie krízových situácií vo vzniknutých krízových situáciách (viac v časti 3.1).

V súlade s regulačným rámcom boli s SRB konzultované plány ozdravenia, ktoré významné inštitúcie predložili bankovému dohľadu ECB. Pri posudzovaní týchto plánov a príprave spätnej väzby pre dohliadané subjekty boli zohľadnené aj pripomienky SRB. Okrem iného sa týkali kalibrácie prahových hodnôt ukazovateľov obnovy v súvislosti s minimálnou požiadavkou na vlastné zdroje a akceptovateľné záväzky (minimum requirement for own funds and eligible liabilities – MREL), ako aj vplyvu možností ozdravenia na riešiteľnosť krízovej situácie.

SRB v neposlednom rade konzultovala s bankovým dohľadom ECB návrhy plánov riešenia krízových situácií v súlade s nariadením o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Rovnako ako v minulosti sa táto konzultácia okrem iného týkala stanovenia MREL vrátane uplatňovania výnimiek z internej MREL, ako aj posudzovania riešiteľnosti. S ECB sa okrem toho konzultovali aj požiadavky orgánov pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 12d ods. 5 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, SRB konzultovala s bankovým dohľadom ECB aj výpočet navrhovaných príspevkov ex ante, ktoré majú do jednotného fondu na riešenie krízových situácií platiť významné inštitúcie, pričom hodnotenie ECB sa sústredilo na zistenia z hľadiska dohľadu a pokračovania činností.

3.3 Krízové riadenie menej významných inštitúcií

Krízové riadenie menej významných inštitúcií si vyžaduje úzku spoluprácu medzi príslušným vnútroštátnym orgánom a ECB. Aj keď za opatrenia dohľadu zamerané na menej významné inštitúcie priamo zodpovedá príslušný vnútroštátny orgán, v prípade, že menej významná inštitúcia dosiahne stav, keď je ohrozená jej životaschopnosť, treba zintenzívniť spoluprácu a výmenu informácií. V tomto štádiu ECB ako príslušný orgán zodpovedný za spoločné postupy spolupracuje s príslušným vnútroštátnym orgánom na prípadnom odobratí licencie.

V roku 2022 ECB a príslušné vnútroštátne orgány úzko spolupracovali a vymieňali si informácie o viacerých menej významných inštitúciách, pri ktorých sa zistilo, že čelia zhoršeniu finančnej situácie alebo sú v kríze. Príslušné vnútroštátne orgány oznámili ECB osem nových prípadov zhoršenia finančnej situácie menej významných inštitúcií. ECB a príslušné vnútroštátne orgány takisto naďalej úzko spolupracovali a vymieňali si informácie o 20 prípadoch zhoršenia finančnej situácie, pričom v deviatich prípadoch bolo potrebné zriadiť špecializované kontaktné skupiny pre krízové riadenie. Tieto skupiny, zložené zo zástupcov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch zabezpečovali dôkladné monitorovanie kríz, ako aj včasné a koordinované prijímanie opatrení a rozhodnutí v oblasti dohľadu. V roku 2022 bola v rámci pracovného plánu pre menej významné inštitúcie na roky 2022 – 2023 zriadená spoločná pracovná skupina ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov s cieľom preskúmať a ďalej zlepšiť spoluprácu na prípadoch menej významných inštitúcií v krízovej situácii.

V roku 2022 príslušné vnútroštátne orgány oznámili ECB tri prípady týkajúce sa odobratia povolenia menej významným inštitúciám. ECB prijala rozhodnutie o odobratí licencie vo všetkých troch prípadoch.

Hlavnými príčinami zhoršenia finančnej situácie menej významných inštitúcií v roku 2022 boli nefunkčné obchodné modely, pretrvávajúca nízka ziskovosť vedúca k problémom so solventnosťou a nedostatočné systémy riadenia (vrátane nevhodných rámcov boja proti praniu špinavých peňazí).

4 Medziinštitucionálna spolupráca

4.1 Európska a medzinárodná spolupráca

V roku 2022 bolo významným úspechom prijatie zjednodušených pravidiel schvaľovania, pokiaľ ide o poskytovanie informácií z dohľadu orgánom mimo jednotného mechanizmu dohľadu (SSM). Prostredníctvom príslušného právneho aktu^[58] sa zjednodušili tieto pravidlá schvaľovania a zlepšila sa ich transparentnosť, v súlade s platnými právnymi predpismi.

4.1.1 Spolupráca s ostatnými orgánmi dohľadu v EÚ a orgánmi z krajín mimo EÚ

4.1.1.1 ECB a kolégiá orgánov dohľadu

Dobrá spolupráca medzi orgánmi dohľadu na úrovni EÚ aj na globálnej úrovni je kľúčová na vykonávanie účinného dohľadu nad cezhraničnými bankovými skupinami. ECB pôsobí ako konsolidujúci orgán dohľadu nad významnými bankovými skupinami so sídlom v krajinách, ktoré sú súčasťou európskeho bankového dohľadu. V prípade významných bankových skupín, ktoré v bankovej únii pôsobia cezhranične, ECB vystupuje ako jednotný orgán dohľadu zodpovedný za materskú spoločnosť a všetky cezhraničné dcérske spoločnosti alebo pobočky.

V prípade významných bankových skupín, ktoré pôsobia mimo bankovej únie, sa ECB zúčastňuje v kolégiách orgánov dohľadu. Ide o stále, no flexibilné štruktúry, ktorých účelom je spolupráca, koordinácia a výmena informácií medzi orgánmi, ktoré zodpovedajú za dohľad nad cezhraničnými bankovými skupinami a sú doň zapojené. Kolégiá orgánov dohľadu umožňujú ECB prijímať koordinované prístupy a rozhodnutia v oblasti dohľadu a zabezpečiť spoločné pracovné programy s inými orgánmi dohľadu, ktoré vykonávajú dohľad nad rovnakou cezhraničnou bankovou skupinou. ECB organizuje kolégiá v prípadoch, keď je ako domáci orgán dohľadu zodpovedná za dohľad nad bankovou skupinou na konsolidovanom základe. Ak je ECB hostiteľským orgánom dohľadu a vykonáva dohľad nad konkrétnymi subjektmi v rámci bankovej skupiny, zúčastňuje sa v kolégiách orgánov dohľadu na pozvanie domáceho orgánu dohľadu.

V roku 2022 bolo zriadené kolégium orgánov dohľadu v prípade 43 bánk pod priamym dohľadom ECB. ECB bola domácim orgánom dohľadu v prípade 25 kolégií, pričom v 18 z nich išlo o kolégiá zložené výlučne z orgánov dohľadu z EÚ. Ako hostiteľský orgán sa ECB zúčastňovala v 7 ďalších kolégiách krajín EÚ, ako aj v 11 kolégiách vytvorených orgánmi tretích krajín. Okrem toho existovalo 29 písomných dohôd o spolupráci a koordinácii, ktoré predstavovali rámce spolupráce dohodnuté medzi orgánom dohľadu a inými členmi kolégia s cieľom koordinovať poskytovanie a výmenu dôverných informácií. ECB očakáva, že v roku 2023 bude zriadených približne osem nových kolégií orgánov dohľadu, ktoré budú zabezpečovať súlad s príslušnými právnymi predpismi.

Prierezový tím zložený zo zástupcov troch riaditeľstiev zodpovedných za priamy dohľad na diaľku nad jednotlivými bankami poskytuje priebežnú podporu spoločným dohliadacím tímom pri plnení ich povinností týkajúcich sa spolupráce v súlade s európskymi nariadeniami a smernicami (napr. mapovanie subjektov skupiny, výmena kľúčových finančných ukazovateľov medzi príslušnými orgánmi a program previerok v oblasti priebežného dohľadu pre kolégiá orgánov dohľadu). Prierezový tím takisto prispieva k harmonizácii a presadzuje osvedčené postupy dohľadu v oblasti medzinárodnej spolupráce.

4.1.1.2 Posilňovanie spolupráce s orgánmi krajín EÚ mimo SSM

Cieľom ECB je takisto ďalej posilňovať spoluprácu v oblasti dohľadu na európskej úrovni podporou spoločnej kultúry dohľadu a snahou o zosúladenie postupov a metodík v oblasti dohľadu. ECB na tieto účely v roku 2022 uzavrela multilaterálne memorandum o porozumení (MoU) s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi šiestich nezúčastnených členských štátov EÚ (Českej republiky, Dánska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Švédska) v súlade s článkom 3 ods. 6 nariadenia o SSM. Týmto memorandom o porozumení sa zabezpečuje posilnená spolupráca medzi ECB a týmito orgánmi na účely vykonávania príslušných úloh dohľadu vo vzťahu k dohliadaným inštitúciám a ich cezhraničným subjektom. Tým sa prispeje k zabezpečeniu intenzívnejšej výmeny informácií, napríklad o kybernetických incidentoch, ako aj k posilneniu spolupráce s cieľom znížiť riziká rozdrobenosti európskych bankových trhov v období stresu.^[59] Memorandá o porozumení s ECB týkajúce sa dohľadu sú uverejnené na webovom sídle bankového dohľadu ECB.

4.1.1.3 Spolupráca s inými sektorovými orgánmi dohľadu v EÚ a orgánmi prudenciálneho dohľadu tretích krajín

Finančné konglomeráty sú finančné skupiny alebo podskupiny, ktoré poskytujú služby a produkty v rôznych sektoroch finančných trhov, ako je bankovníctvo, poisťovníctvo a/alebo investície. Niektoré z týchto konglomerátov patria k najväčším finančným skupinám pôsobiacim na finančných trhoch a poskytujú služby v celosvetovom rozsahu.

V smernici o finančných konglomerátoch sa vyžaduje, aby koordinačný orgán a ostatné dotknuté príslušné orgány mali na účely doplnkového dohľadu nad finančnými konglomerátmi zavedené mechanizmy koordinácie na uľahčenie vzájomnej spolupráce. V prípade skupín vedených subjektmi, pre ktoré je ECB konsolidujúcim orgánom dohľadu, je za zavedenie týchto mechanizmov koordinácie zodpovedná ECB. V roku 2022 schválila Rada pre dohľad a Rada guvernérov ECB mechanizmy koordinácie na účely doplnkového dohľadu nad finančnými konglomerátmi vedenými 16 významnými inštitúciami.

ECB v roku 2022 naďalej posilňovala aj spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi pre reguláciu trhov v EÚ. V tomto kontexte ECB a talianska komisia Commissione Nazionale per le Società e la Borsa aktualizovali svoje bilaterálne memorandum o porozumení.

Napokon sa uzavreli dve memorandá o porozumení týkajúce sa dohľadu s orgánmi prudenciálneho dohľadu tretích krajín, a to jedno s Úradom hlavného kontrolóra finančných inštitúcií Kanady (Office of the Superintendent of Financial Institutions of Canada) a druhé s Japonskou agentúrou pre finančné služby (Japanese Financial Services Agency).

4.1.2 Programy MMF pre hodnotenie finančného sektora

Programy Medzinárodného menového fondu (MMF) pre hodnotenie finančného sektora (Financial Sector Assessment Programs – FSAP) sú komplexné a hĺbkové hodnotenia finančného sektora danej krajiny.

V rámci programu FSAP pre eurozónu z roku 2018 sa skúmala štruktúra bankového dohľadu a riešenia krízových situácií v eurozóne. Bankový dohľad ECB už mnohé z odporúčaní MMF začlenil do svojich postupov dohľadu, zatiaľ čo zákonodarcovia EÚ sa zaoberali a v súčasnosti sa zaoberajú odporúčaniami, ktoré si vyžadujú úpravu právnych predpisov EÚ. Očakáva sa, že ďalší program FSAP pre eurozónu sa začne v roku 2024.

V roku 2022 MMF ukončil národné programy FSAP pre Nemecko, Írsko a Fínsko a začal postup pre Belgicko. Tieto národné programy hodnotia nebankové oblasti, ako sú domáce poistné a makroprudenciálne rámce, a prinášajú ucelené hodnotenie bankovej problematiky, najmä otázok v právomoci vnútroštátnych orgánov dohľadu nad menej významnými inštitúciami alebo otázok boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Účasť ECB na národných konzultáciách MMF podľa článku IV pre krajiny zapojené do európskeho bankového dohľadu sa týka mikroprudenciálnych aj makroprudenciálnych otázok, a to v súlade s jej úlohami v týchto oblastiach.

4.2 Účasť na tvorbe európskeho a medzinárodného regulačného rámca

4.2.1 Podpora činnosti Rady pre finančnú stabilitu

Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB) sa v roku 2022 zameriavala na koordináciu reakcie finančnej politiky v nadväznosti na pandémiu ochorenia COVID‑19 a ruskú inváziu na Ukrajinu, posilňovanie odolnosti nebankového finančného sprostredkovania, výzvy spojené s technologickými inováciami a boj proti finančným rizikám vyplývajúcim zo zmeny klímy. Vzhľadom na meniace sa makroekonomické a finančné prostredie FSB zintenzívnila monitorovanie zraniteľných miest a vykonávala činnosť zameranú na posilnenie odolnosti finančného systému.

Bankový dohľad ECB sa ako člen FSB aktívne zapájal vo viacerých pracovných oblastiach, ako je i) každoročná identifikácia globálne systémovo dôležitých bánk (G‑SIB), pri ktorej sa zohľadnilo preskúmanie Bazilejského výboru pre bankový dohľad zamerané na úpravu cezhraničných expozícií v európskej bankovej únii; ii) práca na prístupe dohľadu a regulácie ku klimatickým rizikám, poskytovaniu informácií v súvislosti s klímou a k analýze klimatických scenárov jednotlivých jurisdikcií; iii) balík politík týkajúci sa činností v oblasti kryptoaktív uverejnený na konzultáciu a iv) konzultačný dokument týkajúci sa dosiahnutia väčšej konvergencie pri nahlasovaní kybernetických incidentov.

Bankový dohľad ECB sa v priebehu roka zúčastňoval na zasadnutiach plenárneho zhromaždenia FSB, Stáleho výboru pre implementáciu štandardov (Standing Committee on Standards Implementation) a Stáleho výboru pre spoluprácu v oblasti dohľadu a regulácie (Standing Committee on Supervisory and Regulatory Cooperation). Takisto bol účastníkom Riadiacej skupiny pre riešenie krízových situácií (Resolution Steering Group) a Regionálnej poradnej skupiny FSB pre Európu (Regional Consultative Group for Europe).

Bankový dohľad ECB bude naďalej prispievať k plneniu pracovného programu FSB, najmä v uvedených oblastiach. Okrem toho bude spolupracovať s FSB v oblasti rizík tretích strán a otázok outsourcingu, na globálnom záťažovom teste pre banky, ktorý sa má uskutočniť v spolupráci s Bazilejským výborom pre bankový dohľad, a na novom postupe hodnotenia účinkov reforiem v oblasti sekuritizácie G20.

4.2.2 Účasť na bazilejskom procese

ECB sa v roku 2022 naďalej vo významnej miere podieľala na práci Bazilejského výboru pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS). Aktívne sa zúčastňovala na práci vo viacerých oblastiach, poskytovala svoje odborné znalosti v skupinách BCBS a spolupracovala s členmi BCBS v rámci EÚ aj na celom svete.

Kľúčové míľniky zahŕňali: i) ukončenie cieleného preskúmania úpravy cezhraničných expozícií v bankovej únii v rámci metodiky hodnotenia globálne systémovo dôležitých bánk (G‑SIB), čo predstavuje jasné uznanie dosiahnutého pokroku v rozvoji bankovej únie;^[63] ii) uverejnenie zásad účinného riadenia a dohľadu v oblasti finančných rizík súvisiacich s klímou, ktorých cieľom je podporiť prístup založený na zásadách, pokiaľ ide o zlepšovanie riadenia rizík bánk a postupov orgánov dohľadu týkajúcich sa finančných rizík súvisiacich s klímou; iii) uverejnenie globálneho prudenciálneho štandardu k expozícii bánk voči kryptoaktívam a iv) uverejnenie druhej hodnotiacej správy, v ktorej sa posudzuje vplyv a účinnosť implementovaných reforiem rámca Bazilej vo vzťahu k použiteľnosti vankúša a k cyklickosti.

ECB sa okrem toho zúčastnila v osobitnej skupine BCBS pre preskúmanie základných zásad účinného bankového dohľadu (Task Force on the review of the Basel Core Principles), ktorej cieľom je posúdiť, či je potrebné vykonať zmeny v podmienkach účinného bankového dohľadu, v základných zásadách a metodike hodnotenia, a ak áno, o aké zmeny by išlo.

ECB sa navyše zúčastnila na sérii ad hoc zasadnutí BCBS s cieľom diskutovať o rizikách a zraniteľných miestach svetového bankového systému a o vplyve ruskej vojny na Ukrajine.

A napokon, ECB naďalej spolupredsedala osobitnej skupine BCBS pre finančné riziká súvisiace s klímou (Task Force on Climate-related Financial Risks) a Skupine BCBS pre politiku a štandardy (Policy and Standard Group), ktorá je zodpovedná za vypracúvanie a zavádzanie jednotných prudenciálnych noriem. ECB v októbri 2022 vo Frankfurte nad Mohanom usporiadala prvé prezenčné stretnutie Skupiny pre politiku a štandardy od vypuknutia pandémie.

4.2.3 Podpora činnosti Európskeho orgánu pre bankovníctvo

Bankový dohľad ECB v roku 2022 naďalej úzko spolupracoval s Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) na podpore konzistentného dohľadu v celom európskom bankovom sektore a na zvyšovaní bezpečnosti a odolnosti úverových inštitúcií, ako aj stability finančného systému. V roku 2022 pokračovala intenzívna spolupráca s EBA na záťažových testoch pre celú EÚ, pričom ECB prispela k balíku záťažových testov pre celú EÚ na rok 2023. ECB sa takisto zapojila do regulačnej práce EBA a podporila či prispela k viacerým projektom vrátane vypracovania usmernení EBA týkajúcich sa úrokového rizika bankovej knihy a rizika kreditného rozpätia vyplývajúceho z činností mimo obchodnej knihy (Guidelines on interest rate risks for banking book positions and credit spread risk arising from non-trading book activities). ECB sa takisto aktívne zúčastňovala na práci EBA v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, pričom monitorovala riziká, volatilitu trhu s energiami a účinky sankcií a vojny na ekonomiku. Takisto naďalej prispievala k činnosti EBA v oblasti technológií dohľadu (suptech) a trhov s kryptoaktívami, ako aj k práci na návrhoch predpisu o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA).

ECB okrem toho prispela k dokončeniu hodnotenia transparentnosti EBA v celej EÚ za rok 2022 zabezpečením včasného poskytovania presných údajov dohľadu o 98 významných inštitúciách pod priamym dohľadom ECB. Hodnotenie poskytlo podrobné informácie o bankách zapojených do európskeho bankového dohľadu.

ECB sa ako pozorovateľ naďalej zúčastňovala v Stálom výbore EBA pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Standing Committee on anti-money laundering and countering terrorist financing) a zapojila sa do práce vo viacerých oblastiach, pričom z hľadiska dohľadu prispela k vypracovaniu regulačných výstupov, ako sú usmernenia o spolupráci a výmene informácií medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu, orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a finančnými spravodajskými jednotkami či revidované usmernenia o SREP, ktoré poskytujú orgánom prudenciálneho dohľadu usmernenie, ako majú do SREP začleniť riziká v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Po finalizácii týchto usmernení ECB implementovala zmeny vyplývajúce z právneho rámca a podľa potreby zaviedla nové vnútorné postupy v záujme dosiahnutia súladu s týmito ustanoveniami (viac v boxe 8).

ECB pracovala s EBA a ďalšími zainteresovanými stranami na návrhu na zriadenie spoločného poradného a koordinačného výboru, ako sa predpokladalo v štúdii uskutočniteľnosti EBA, s cieľom uľahčiť prípravy integrovaného systému vykazovania, ktorý má znížiť zaťaženie v oblasti vykazovania pre banky. V dňoch 18. novembra a 1. decembra 2022 sa uskutočnili dva semináre pre vnútroštátne orgány, pričom 1. decembra sa pripojili aj zástupcovia sektora. Všetci účastníci seminára vyjadrili tejto iniciatíve silnú podporu a očakávajú, že v roku 2023 bude zriadený spoločný výbor pre vykazovanie bánk s mandátom a pracovným plánom.

Pokiaľ ide o postup EBA „dodržiavaj alebo vysvetli“, bankový dohľad ECB v roku 2022 oznámil EBA svoj stav dodržiavania 15 usmernení, ako sa uvádza na webovom sídle bankového dohľadu ECB. Bankový dohľad ECB sa zaviazal dodržiavať všetky príslušné usmernenia vydané EBA alebo Spoločným výborom európskych orgánov dohľadu.

5 Organizačný rámec bankového dohľadu ECB

5.1 Plnenie požiadaviek na zodpovednosť

Táto výročná správa v súlade s nariadením o SSM predstavuje jeden z hlavných prostriedkov preukazujúcich plnenie zodpovednosti bankového dohľadu ECB vo vzťahu k Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie (Rada EÚ). Podľa tohto nariadenia úlohy dohľadu ECB musia podliehať príslušným požiadavkám na transparentnosť a zodpovednosť. ECB kladie veľký dôraz na dodržiavanie a úplné uplatňovanie rámca zodpovednosti, ktorý je podrobne ustanovený v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a ECB a v memorande o porozumení (MoU) medzi Radou EÚ a ECB.

V roku 2022 sa prvýkrát od vypuknutia pandémie uskutočnili v Bruseli osobné stretnutia Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON) Európskeho parlamentu s predsedom Rady pre dohľad. Predseda 31. marca 2022 vystúpil pred výborom ECON na verejnom vypočutí, na ktorom prezentoval Výročnú správu ECB o činnosti dohľadu za rok 2021, a na dvoch riadnych verejných vypočutiach 30. júna a 1. decembra 2022. Diskusie sa týkali najmä rizík, ktoré finančnému sektoru hrozia v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine, makroekonomického vývoja, vysokej inflácie, normalizácie menovej politiky a energetickej krízy. Okrem toho sa diskutovalo aj o posilnení bankovej únie vrátane implementácie reforiem Bazilej III, o programe bankového dohľadu ECB na zohľadňovanie klimatických zmien pri dohľade a o dohľade nad službami v oblasti kryptoaktív.

V roku 2022 predseda Rady pre dohľad odpovedal na šesť písomných otázok poslancov Európskeho parlamentu, ktoré sa týkali záležitostí bankového dohľadu. Všetky odpovede boli zároveň zverejnené. Listy sa týkali rôznych tém, napríklad vplyvu ruskej vojny na Ukrajine na bankový sektor, klimatických a environmentálnych rizík a úrokových sadzieb hypoték.

ECB v súlade s medziinštitucionálnou dohodou sprístupnila Európskemu parlamentu záznamy zo zasadnutí Rady pre dohľad a zhrnutia seminárov Rady pre dohľad.

Okrem toho, bankový dohľad ECB s cieľom ďalej posilňovať dialóg medzi Európskym parlamentom a ECB v rámci svojho pevného záväzku v oblasti zodpovednosti odpovedal na pripomienky a návrhy Európskeho parlamentu uvedené v uznesení o bankovej únii – vo výročnej správe za rok 2021. ECB vo svojej odpovedi^[71] predložila poznámky k všeobecnému stavu európskeho bankového systému, k vplyvu digitálneho eura, k rodovej rovnováhe vo finančných inštitúciách, ku klimatickým a environmentálnym rizikám, k úverovým sadzbám hypotekárnych úverov a úverov pre malé a stredné podniky, k praniu špinavých peňazí, transparentnosti a ku dokončeniu bankovej únie.

Pokiaľ ide o interakciu s Radou EÚ v roku 2022, predseda Rady pre dohľad sa 4. apríla a 7. novembra osobne zúčastnil na dvoch výmenách názorov s Euroskupinou. ECB pred diskusiami s Euroskupinou zverejnila prehľad príslušných činností dohľadu ECB.^[72] Medzi hlavné témy, o ktorých sa diskutovalo, patrili všeobecný stav európskeho bankového systému v mimoriadnom makroekonomickom a geopolitickom prostredí v roku 2022 a priority dohľadu.

ECB v roku 2022 spolupracovala aj s Európskym dvorom audítorov (ECA) pri jeho auditoch zameraných na bankový dohľad, konkrétne na audite prevádzkovej efektívnosti ECB pri dohľade nad riadením problémových úverov v bankách, ktorý by sa mal skončiť v roku 2023.

Okrem toho, memorandum o porozumení podpísané ECB a ECA v roku 2019 prispelo k dojednaniam o výmene praktických informácií medzi týmito inštitúciami v súvislosti s opatreniami nadväzujúcimi na audity ECA v oblasti bankového dohľadu ECB. ECB sleduje stav implementácie odporúčaní ECA adresovaných ECB, pričom ECA vykonáva následné kontroly implementácie už vydaných odporúčaní. V tejto súvislosti ECA v roku 2022 pokračoval v kontrole opatrení prijatých ECB na riešenie zistení a odporúčaní uvedených v prvej správe ECA o fungovaní jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) a v druhej správe ECA o krízovom riadení.^[73] Výsledky aktivít vyplývajúcich zo správy o krízovom riadení boli zahrnuté do správy ECA o výkonnosti rozpočtu EÚ, ktorá bola zverejnená v novembri 2022^[74].

5.2 Transparentnosť a komunikácia

Bankový dohľad ECB sa pri včasnom, transparentnom a efektívnom šírení informácií vo veľkej miere spolieha na digitálne kanály a platformy. V záujme lepšej komunikácie so širšou verejnosťou ECB naďalej využívala vizuálne komunikačné prostriedky a zrozumiteľné a dostupné texty. Použila rozličné formáty, ako napríklad príspevky na sociálnych sieťach, videá, podcasty a blogové príspevky, aby vysvetlila dohľad a bankovníctvo publiku s rôznym vzdelaním a profesionálnym zázemím.

Tieto komunikačné nástroje tiež pomohli zdôrazniť kľúčové posolstvá šírené tradičnými prostriedkami, ako sú príhovory a rozhovory. V roku 2022 predseda a podpredseda predniesli 26 príhovorov a zástupcovia ECB v Rade pre dohľad vystúpili s 13 príhovormi. Spolu poskytli 29 rozhovorov médiám a uverejnili 9 blogových príspevkov a stanovísk. Predseda Rady pre dohľad usporiadal aj tlačovú konferenciu o výsledkoch procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) za rok 2021. Bankový dohľad ECB uverejnil tri diely podcastu a 23 tlačových správ a iných informácií vrátane listov poslancom Európskeho parlamentu, usmernení pre banky a štatistík dohľadu. Štvrťročný informačný bulletin dohľadu, ktorý je digitálnou publikáciou s viac ako 9 000 odberateľmi, prinášal informácie a novinky o prebiehajúcich projektoch a zisteniach dohľadu.

V roku 2022 bankový dohľad ECB zverejnil súhrnné výsledky prvého záťažového testu klimatických rizík a začal jednu verejnú konzultáciu o návrhu príručky postupov týkajúcich sa kvalifikovaných účastí. Takisto rýchlo reagoval na krízové situácie, a to aj zabezpečovaním transparentnej komunikácie o rozhodnutí o zlyhaní alebo pravdepodobnom zlyhaní Sberbank Europe AG. Bankový dohľad ECB si rovnako ako v predchádzajúcich rokoch vymieňal informácie o viacerých prípadoch sankcií. Okrem toho ECB a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií usporiadali svoju prvú spoločnú konferenciu s príhovormi a diskusiami na úrovni expertov o desaťročnici bankovej únie, o prevádzkovej odolnosti, krízovom riadení a budúcnosti bankovníctva.

ECB s cieľom podporiť dialóg medzi bankovým dohľadom ECB a trhovými expertmi, ktorí sa zaoberajú otázkami súvisiacimi s bankovým sektorom, usporiadala dve zasadnutia kontaktnej skupiny bankového dohľadu pre trhy. Skupina diskutovala okrem iného o výhľade rizík pre európsky bankový sektor.

V roku 2022 ECB odpovedala na 1 007 otázok verejnosti, ktoré sa týkali bankového dohľadu. Išlo o všeobecné informácie o dohľade, sťažnosti na banky alebo údajné porušenia európskeho práva, o oprávnenia, záťažový test klimatických rizík a reakciu na ruskú vojnu na Ukrajine. V návštevníckom centre ECB usporiadala šesť osobných a päť virtuálnych prednášok o bankovom dohľade, ktorých sa zúčastnilo 182 a 187 účastníkov, a privítala 963 návštevníkov (617 na mieste a 346 virtuálne), ktorí sa oboznámili s hlavnými úlohami ECB a základmi európskeho bankového dohľadu.

5.3 Zamestnanci bankového dohľadu ECB

5.3.1 Prijímanie zamestnancov

Bankový dohľad ECB vo všeobecnosti inzeruje voľné pracovné miesta najskôr interne, s výnimkou začiatočníckych pozícií, ktoré sa inzerujú na externom trhu. V roku 2022 bankový dohľad prijal 24 externých uchádzačov do dlhodobejších pozícií.

Graf 23

Počet obsadených pozícií v skupinách zamestnancov v roku 2022

Na začiatočnícke pozície na úrovni analytikov bankový dohľad ECB často prijíma uchádzačov so skúsenosťami získanými prostredníctvom stáží. Bývalí stážisti s počiatočnými skúsenosťami v oblasti bankového dohľadu boli zdrojom talentov pre tieto pozície aj v roku 2022.

V roku 2022 prijal bankový dohľad ECB 131 stážistov. Do tohto počtu sú započítaní aj stážisti, ktorí boli prijatí prostredníctvom dvoch nových druhov kampaní zameraných na stáže. V rámci prvej kampane bolo prijatých šesť ukrajinských stážistov zameraných na oblasti bankového dohľadu súvisiace s ruskou inváziou na Ukrajinu. V rámci druhej kampane bankový dohľad ECB prijal štyroch stážistov s poruchami autistického spektra ako súčasť stratégie ECB v oblasti rozmanitosti.

V rámci každoročnej rotácie bolo 45 zamestnancov presunutých do nového spoločného dohliadacieho tímu s cieľom zabezpečiť nezávislosť dohľadu a ďalší osobný a profesijný rozvoj. Do rotácie sa prvýkrát zapojilo aj generálne riaditeľstvo pre horizontálny dohľad s cieľom ďalej posilniť spoluprácu medzi horizontálnym a vertikálnym dohľadom.

5.3.2 Výmenné programy

Okrem programu výmeny zamestnancov v rámci SSM (viac v časti 5.4) sa odborné útvary bankového dohľadu zapojili aj do Schumanovho programu, v rámci ktorého sa umožňuje zamestnancom z Európskeho systému centrálnych bánk a európskeho bankového dohľadu pracovať v iných inštitúciách na spoločných projektoch. Bankový dohľad ECB navrhol dva projekty a podporil troch zamestnancov, ktorí mali záujem o účasť na iných projektoch.

5.3.3 Budovanie spôsobilostí

V roku 2022 bankový dohľad ECB vykonal hodnotenie organizačnej pripravenosti a zistil tri oblasti, ktoré je potrebné rozvinúť: IT a kybernetické riziko, klimatické riziko a digitálnu transformáciu.

Táto analýza nedostatkov predstavovala základ plánu budovania spôsobilostí SSM na rok 2023. Plán bude obsahovať opatrenia na lepšie vyhľadávanie talentov vyhovujúcich organizačným potrebám, odbornej príprave a ďalším možnostiam vzdelávania, ako aj opatrenia na nábor nových talentov. Vzhľadom na to sa vyčlenilo 17,5 pozície na skupinu pre flexibilitu SSM na rok 2023 s cieľom podporiť iniciatívy v troch oblastiach rozvoja.

Na konci roka 2022 sa začal výmenný program medzi ECB a Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov s cieľom posilniť spoluprácu pri dohľade nad finančnými konglomerátmi. Od 1. februára 2023 by si mali vymeniť pozície dvaja zamestnanci z každej organizácie.

5.3.4 Rozmanitosť a inklúzia

Charakteristickou črtou bankového dohľadu ECB je rozmanitosť. Jeho zamestnanci pochádzajú z celej Európy, 9 % z nich má viacnásobné občianstvo, 56 % tvoria rodičia a 46 % tvoria ženy. Bankový dohľad ECB je odhodlaný posilňovať rozmanitosť a inklúziu z holistického hľadiska a rodová rovnováha zostáva jeho hlavnou strategickou prioritou. Podiel zamestnankýň sa na jednotlivých hierarchických úrovniach bankového dohľadu ECB do istej miery líši. Na úrovni analytikov zostáva podiel zamestnankýň nezmenený, a to 50 %. Na úrovni expertov sa zvýšil o 2 percentuálne body na 43 %. Na úrovni vedenia tímov klesol o 1 percentuálny bod na 32 % a na riadiacej úrovni sa zvýšil o 2 percentuálne body na 34 %.

5.4 Integrácia v rámci SSM

V roku 2022 sa začal projekt integrácie v rámci SSM, ktorý schválila Rada pre dohľad ECB v roku 2021 a ktorý je otvorený účasti zástupcov zo všetkých príslušných vnútroštátnych orgánov, národných centrálnych bánk a odborných útvarov bankového dohľadu ECB. Naplánovalo sa množstvo iniciatív s cieľom ďalšieho posilnenia spoločnej kultúry a kariérneho rozvoja v rámci SSM, vytvorenia príležitostí na užšiu spoluprácu počas celého cyklu dohľadu, posilnenia integrácie plánovania, ďalšieho rozvoja nástrojov SSM na spoluprácu a zavádzania spoločných technológií pre dohľad a odbornú prípravu.

Významný pokrok sa dosiahol pri uľahčovaní prístupu k informáciám a spoločným nástrojom IT vrátane posilnenia prístupových práv k dokumentom dohľadu (s primeranými zárukami). Tým sa zlepšila výmena informácií na platforme SSMnet, ktorá je intranetovou platformou pre všetkých zamestnancov európskeho bankového dohľadu. Prispievatelia zo všetkých národných orgánov dohľadu a bankového dohľadu ECB naďalej vytvárali nový obsah pre platformu SSMnet. To zahŕňa tiež výmenu hlavných výsledkov z prvého prieskumu európskeho bankového dohľadu o spolupráci v rámci SSM a vytvorenie novej oblasti obsahu s cieľom umožniť zamestnancom vyhľadávať príležitosti mobility v rámci európskeho bankového priestoru. Bankový dohľad ECB získal v roku 2022 za vytvorenie platformy SSMnet Cenu Centrálneho bankovníctva za iniciatívu v oblasti finančnej stability.

Pokiaľ ide o mobilitu zamestnancov v rámci SSM, okrem výmenného programu SSM, ktorý bol pilotne zavedený v roku 2021, sa v roku 2022 štyri dvojice zamestnancov z Banco de España a ECB zúčastnili ročnej výmeny. Okrem toho bolo vytvorených viacero príležitostí na to, aby mohli zamestnanci dohľadu z príslušných vnútroštátnych orgánov virtuálne spolupracovať v skupinách expertov špecializovaných na hlavné témy dohľadu. Na základe tejto pozitívnej skúsenosti sa uvažuje o ďalších príležitostiach na krátkodobú spoluprácu s národnými orgánmi dohľadu v rámci vhodných projektov.

V roku 2022 sa začala nová forma spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi: Centrum SSM pre sekuritizáciu bolo uvedené do prevádzky podľa plánu 1. apríla 2022 a v súčasnosti pomáha ECB s dohľadom nad požiadavkami na ponechanie rizika, transparentnosť a resekuritizáciu.^[75]

Užšia spolupráca bola posilnená aj v rámci komunity dohľadu na mieste, a to na základe prebiehajúcej cezhraničnej spolupráce. Okrem toho boli v rámci pilotného programu zriadené dve kompetenčné centrá – jedno pre obchodné modely a ziskovosť a druhé pre úrokové riziko bankovej knihy – s cieľom podporiť užšiu spoluprácu v týchto oblastiach rizík.

V oblasti odbornej prípravy orgánov dohľadu boli v spolupráci s poskytovateľmi INSEAD a Coursera zavedené nové formáty na skúmanie digitálnej transformácie a inovácií (viac v časti 5.5). Očakáva sa, že v rámci partnerstva medzi bankovým dohľadom ECB a Európskym univerzitným inštitútom sa vytvoria ďalšie príležitosti na odbornú prípravu a výmenu poznatkov.

V záujme zabezpečenia užšej spolupráce bol prepracovaný proces plánovania dohľadu, v rámci ktorého sa už umožňuje intenzívnejšie prepojenie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Tento revidovaný proces obsahuje pravidelné stretnutia s Radou pre dohľad a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na účely analýzy rizika a stanovenia priorít, ako aj prvotné usmernenie týkajúce sa prioritizovaných zraniteľných miest v rámci prevádzkového plánovania a organizačnej pripravenosti.

5.5 Digitálna agenda SSM

Bankový sektor čoraz viac využíva technológie a dáta, čo znamená, že európsky bankový dohľad musí držať krok a zintenzívniť využívanie technológií dohľadu (suptech). V roku 2022 európsky bankový dohľad profitoval z digitálnej transformácie, ktorá sa začala v roku 2020. Sprevádzkovanie 14 suptech nástrojov predstavovalo významný míľnik v digitálnej agende SSM. Do konca roka 2022 viac ako 1 100 pracovníkov dohľadu pri svojej každodennej práci aktívne používalo nové suptech nástroje.

Názorným príkladom je platforma Virtual Lab, ktorá posilnila spoluprácu a digitálnu výmenu informácií s európskym bankovým dohľadom vďaka svojej modernej cloudovej platforme a jednotnému súboru nástrojov spolupráce a komunikácie pre zamestnancov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. Platforma Virtual Lab tiež posilňuje inovácie, keďže ponúka prostredie na výmenu kódov a modelov s cieľom rozvíjať projekty dátovej vedy a umelej inteligencie. Nové funkcie zaviedla aj platforma textovej analýzy neštruktúrovaných údajov Athena, ako sú napríklad modelovanie tém, analýza sentimentu, automatický preklad, sumarizácia textu a nástroje na získavanie poznatkov. Orgánom dohľadu to umožnilo okamžite spracovať a analyzovať množstvo dokumentov, s ktorými sa stretávajú pri práci. Okrem toho, Agora predstavuje jednotný zdroj všetkých prudenciálnych údajov používaných pri európskom bankovom dohľade a Navi – samoobslužná platforma pre analýzy sietí a pokročilé vizualizácie – získava hlavné poznatky z prepojených dát, napríklad o vlastníckych štruktúrach významných inštitúcií. Tieto nástroje slúžia potrebám orgánov dohľadu v rámci európskeho bankového dohľadu a posilňujú integráciu.

V rámci digitálnej transformácie sa tiež realizovali iniciatívy v oblasti kultúry a zvyšovania úrovne zručností zamestnancov, aby mohli orgány dohľadu plniť súčasné aj budúce digitálne potreby. V roku 2022 sa do iniciatív odbornej prípravy v partnerstve s vedúcimi akademickými inštitúciami, ako napríklad program odbornej prípravy týkajúcej sa umelej inteligencie v rámci SSM a škola dátových vied, zapísalo viac ako 1 000 pracovníkov dohľadu z príslušných vnútroštátnych orgánov a ECB. Najmodernejšiu odbornú prípravu zabezpečovali rôzne zmiešané formáty vrátane živých prenosov a modulov elektronického učenia.

Tieto digitálne snahy boli všeobecne uznané aj externe. ECB už druhý rok po sebe získala Globálnu cenu Centrálneho bankovníctva za finančné a regulačné technológie (FinTech RegTech Global Award), keď jej bola za platformu Virtual Lab udelená Cena za cloudovú inováciu (Cloud Innovation Award).

V roku 2022 sa európsky bankový dohľad pripojil aj k ambicióznej iniciatíve Projekt Olympus. Jej cieľom je položiť základy spoločného a integrovaného prostredia IT pre ECB a národné orgány dohľadu. V rámci tejto iniciatívy experti stanovili konkrétne kroky na zabezpečenie spoločných a prepojených nástrojov, bezproblémového prístupu do systémov a navigácie v nich, spoločných noriem IT a dohľadu založeného na dátach.

A napokon, európsky bankový dohľad pracuje na suptech funkcii pre ustálený stav s cieľom uspokojiť narastajúcu potrebu dohľadu založeného na technológiách a dátach. Hlavným cieľom je zaistiť vysokokvalitný výkon, prebiehajúcu inováciu a účinné prijímanie a vývoj suptech v európskom bankovom dohľade.

5.6 Rozhodovanie

5.6.1 Zasadnutia a rozhodnutia Rady pre dohľad a Riadiaceho výboru

V roku 2022 sa uskutočnilo 23 zasadnutí Rady pre dohľad ECB. Po uvoľnení protipandemických opatrení sa dve zasadnutia konali vo Frankfurte nad Mohanom a jedno v Aténach. Všetky ostatné zasadnutia sa konali prostredníctvom videokonferencie. Okrem toho Rada pre dohľad zorganizovala päť seminárov na výmenu predbežných názorov na dôležité témy dohľadu. Na žiadosť Deutsche Bundesbank usporiadala Rada pre dohľad v októbri 2022 v Berlíne aj strategické stretnutie, na ktorom si s členmi miestnej fintech komunity vymenila názory na ďalšiu integráciu SSM a možné zlepšenie efektívnosti dohľadu.

Riadiaci výbor^[76] Rady pre dohľad zasadal v roku 2022 sedemkrát, pričom všetky tieto zasadnutia sa konali prostredníctvom videokonferencie.

Riadiaci výbor usporiadal 12 dodatočných zasadnutí zameraných na digitalizáciu, zjednodušenie procesov SSM a integráciu SSM. Všetky tieto zasadnutia sa konali prostredníctvom videokonferencií a zúčastniť sa mohli všetci členovia Rady pre dohľad, ktorí prejavili záujem.

Rada pre dohľad

ECB v roku 2022 prijala 2 582 rozhodnutí v oblasti dohľadu^[77], ktoré sa týkali konkrétnych dohliadaných subjektov (schéma 2). Z toho 1 360 rozhodnutí prijali vedúci zamestnanci pracovných útvarov ECB v súlade so všeobecným rámcom delegovania rozhodovacích právomocí pre právne nástroje súvisiace s úlohami dohľadu. Ďalších 1 222 rozhodnutí prijala Rada guvernérov postupom implicitného súhlasu na základe návrhov rozhodnutí Rady pre dohľad. Tento počet zahŕňa 213 operácií^[78] (napríklad zriaďovanie pobočiek), ktoré ECB schválila postupom implicitného súhlasu, teda nevznesením námietky v zákonnej lehote.

Konkrétne sa jednotlivé skupiny rozhodnutí v oblasti dohľadu týkali hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (44,9 %), hodnotenia SREP (8,7 %), vnútroštátnych právomocí (9,7 %), interných modelov (8,5 %), vlastných zdrojov (7,7 %) a vykazovania ad hoc (4,7 %).

Okrem konečných návrhov bankových rozhodnutí predložených na prijatie Radou guvernérov rozhodovala Rada pre dohľad aj o viacerých horizontálnych otázkach. Dôležité je, že tieto rozhodnutia sa týkali opatrení dohľadu na zabránenie dôsledkom zhoršenia geopolitickej situácie na začiatku roka, prípravy a vykonania záťažového testu klimatických rizík, zjednodušenia hodnotení plánu obnovy a revízií metodiky hodnotenia kvality aktív. Niektoré z týchto rozhodnutí pripravili dočasné štruktúry poverené Radou pre dohľad. Tieto štruktúry sa skladali zo zástupcov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov a vykonali prípravné práce na témach ako revízie metodiky SREP v oblasti trhového rizika, úverového rizika a odporúčaní druhého piliera.

Okrem toho boli niektoré rozhodnutia Rady pre dohľad prepracované na verejné príručky, správy a preskúmania, napríklad na revidované zásady ECB týkajúce sa možností a právomocí dostupných v práve Únie, zásady týkajúce sa notifikácií sekuritizačných operácií a na správu ECB o pokroku bánk v transparentnom zverejňovaní profilov klimatických a environmentálnych rizík.

Rada pre dohľad prijala väčšinu svojich rozhodnutí formou písomného konania.^[79]

V roku 2022 požiadalo o predloženie formálneho rozhodnutia ECB v inom oficiálnom jazyku EÚ ako angličtina 32 zo 113 bankových skupín pod priamym dohľadom ECB (rovnaký počet ako v roku 2021).

Schéma 2

Rozhodnutia Rady pre dohľad prijaté v roku 2022

5.6.2 Činnosti Administratívneho revízneho výboru

Administratívny revízny výbor (ABoR) je orgán ECB pozostávajúci z členov, ktorí sú individuálne a kolektívne nezávislí od ECB a sú na základe prípustnej žiadosti o preskúmanie poverení preverovaním rozhodnutí v oblasti dohľadu prijatých Radou guvernérov.

V roku 2022 prijal ABoR tri žiadosti o administratívnu revíziu rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu (tabuľka 7). Jednu z nich žiadateľ stiahol po vyjasnení záležitosti s ECB mimo postupov ABoR. V druhom prípade ABoR zistil, že žiadosť bola neprípustná, pretože oznámenie o revízii bolo neúplné a nebolo v súlade s formálnymi požiadavkami stanovenými v nariadení o SSM alebo v rozhodnutí o ABoR.

V treťom prípade ABoR prijal stanovisko, v ktorom navrhol, aby Rada pre dohľad zmenila napadnuté rozhodnutie, konkrétne tak, aby v ňom lepšie zohľadnila zásadu proporcionality. V danom prípade ABoR uskutočnil v rámci svojho skúmania ústne vypočutie v priestoroch ECB, pri ktorom mali žiadateľ a ECB ďalšiu možnosť vyjadriť sa k napadnutému rozhodnutiu.

V decembri 2022 zverejnil ABoR dokument o svojich osemročných skúsenostiach s revidovaním rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu. V dokumente sa uvádza postup revízie ABoR a predstavujú sa hlavné procesné a hmotnoprávne záležitosti a otázky analyzované výborom, ako aj kritériá, na základe ktorých vydáva svoje stanoviská.

V roku 2022 výboru predsedala Concetta Bresciaová Morraová. Ďalšími členmi boli Pentti Hakkarainen (od 1. februára 2022 a podpredseda), F. Javier Aríztegui Yáñez, André Camilleri a René Smits. Náhradníkmi boli Christiane Campillová a Damir Odak. Od 1. januára 2023 bol za predsedu vymenovaný Pentti Hakkarainen. Súčasné zloženie ABoR sa uvádza na webovom sídle bankového dohľadu ECB.

Tabuľka 7

Počet preskúmaní uskutočnených ABoR

5.6.3 Revidované oblasti záujmu zástupcov ECB v Rade pre dohľad

Podľa nariadenia o SSM a rozhodnutia ECB 2014/4^[80] Rada guvernérov menuje štyroch zástupcov ECB do Rady pre dohľad, ktorí nevykonávajú funkciu priamo súvisiacu s menovou funkciou ECB ani povinnosti v rámci príslušného vnútroštátneho orgánu.

V súčasnosti sú zástupcami ECB v Rade pre dohľad Kerstin af Jochnicková, Edouard Fernandez-Bollo, Elizabeth McCaulová a Anneli Tuominenová. Títo zástupcovia budú v rámci svojej bežnej činnosti poskytovať podporu predsedovi a podpredsedovi Rady pre dohľad a interne i externe zastupovať bankový dohľad ECB.

Po vymenovaní Anneli Tuominenovej 15. júna 2022 boli oblasti záujmu zástupcov ECB v Rade pre dohľad upravené, pričom ich rozdelenie sa uvádza v tabuľke 8.

Tabuľka 8

Oblasti pôsobnosti zástupcov ECB v Rade pre dohľad

5.7 Implementácia kódexu správania

ECB v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia o SSM ustanovila etický rámec pre svojich vysokopostavených úradníkov, riadiacich a radových zamestnancov. Obsahuje jednotný Kódex správania pre vysokopostavených úradníkov ECB, osobitnú kapitolu Pracovného poriadku zamestnancov ECB a usmernenie, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca pre jednotný mechanizmus dohľadu. Implementáciu tohto rámca a jeho ďalšie rozvíjanie podporujú Etický výbor ECB, Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie a Výbor pre etiku a právny súlad.

Rada guvernérov ECB na návrh nezávislého Etického výboru ECB v novembri 2022 prijala prepracovaný Kódex správania pre vysokopostavených úradníkov ECB, v ktorom zaviedla ďalšie obmedzenia súkromných finančných transakcií, ako aj posilnené povinnosti v oblasti transparentnosti.^[81] Od 1. januára 2023 môžu vysokopostavení úradníci nakupovať iba široko diverzifikované nástroje so stredným až dlhodobým investičným horizontom, pričom musia predkladať zoznamy súkromných finančných transakcií vykonaných počas predchádzajúceho kalendárneho roka.

Etický výbor v súlade so svojím mandátom vykonal ročné hodnotenie vyhlásení o záujmoch členov Rady pre dohľad pred ich zverejnením na webovom sídle bankového dohľadu ECB. Takisto odpovedal na žiadosti o poradenstvo podané vysokopostavenými úradníkmi ECB vykonávajúcimi bankový dohľad a v tejto súvislosti vydal 15 stanovísk, z ktorých sa väčšina týkala aktivít po skončení zamestnania. ECB v súlade so svojou politikou transparentnosti naďalej zverejňovala stanoviská Etického výboru týkajúce sa prípadov konfliktu záujmov a vykonávania zárobkových činností po skončení mandátu a od februára 2022 aj predpokladaných súkromných aktivít.^[82]

V roku 2022 Kancelária pre dodržiavanie pravidiel a riadenie zaviedla etického chatbota, aby zabezpečila rýchlu reakciu na priame otázky zamestnancov týkajúce sa etiky. Touto automatizáciou sa znížil počet požiadaviek na zamestnancov kancelárie takmer o 20 %, a to z 2 050 v roku 2021 na 1 690 v roku 2022. Približne 42 % žiadostí o poradenstvo podali zamestnanci bankového dohľadu ECB.

Graf 24

Prehľad žiadostí zamestnancov bankového dohľadu ECB v roku 2022

Kancelária pre dodržiavanie pravidiel a riadenie naďalej poskytovala zamestnancom špecializované odborné kurzy a e‑learningové programy a pre nových zamestnancov organizovala aj informačné kampane o etickom rámci, ako napríklad Týždeň zvyšovania povedomia o etike a Otvorené dni etiky (Ethics Awareness Week and Open Ethics Days). Kampaň na zvýšenie povedomia z roku 2022 sa okrem iného zameriavala na obmedzenia po skončení zamestnania v ECB a pravidlá dojednávania potenciálnej funkcie alebo zamestnania.^[83] S cieľom zabrániť skutočným alebo vnímaným javom „otáčavých dverí“ Kancelária pre dodržiavanie pravidiel a riadenie vyhodnotila možné konflikty záujmov vyplývajúce z toho, že zamestnanci zvažujú pracovné ponuky v súkromnom sektore, a poskytovala poradenstvo o platných pravidlách a zmierňujúcich opatreniach.

Spomedzi zamestnancov zapojených do bankového dohľadu, ktorí odišli zo svojich funkcií počas roka 2022, sa v troch prípadoch uplatnil dočasný zákaz vykonávania inej pracovnej činnosti v súlade s etickým rámcom ECB. V deviatich prípadoch boli s cieľom zabrániť javu „otáčavých dverí“ vydané ochranné opatrenia ako priradenie iných pracovných úloh, preradenie na iné funkcie a/alebo odobratie prístupových práv, čím sa účinne internalizovalo prechodné obdobie po skončení funkcie.

Kancelária pre dodržiavanie pravidiel a riadenie zorganizovala svoje pravidelné monitorovanie dodržiavania pravidiel v súvislosti so súkromnými finančnými transakciami zamestnancov a vysokopostavených úradníkov ECB. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa v rámci tohto posúdenia zistil len obmedzený počet prípadov nedodržania pravidiel, z ktorých približne polovica sa týkala zamestnancov bankového dohľadu ECB. Žiadny z týchto prípadov nepredstavoval úmyselné pochybenie ani iné vážne porušenie pravidiel.

V záujme zohľadnenia rastúcej dôležitosti etiky a dodržiavania pravidiel sa Konferencia pre etiku a kontrolu dodržiavania pravidiel zmenila na Výbor pre etiku a právny súlad. Po prijatí prepracovaného etického rámca SSM v roku 2021 tento výbor presadzoval harmonizované a súdržné uplatňovanie nových pravidiel príslušnými vnútroštátnymi orgánmi krajín zúčastňujúcich sa na SSM. Prebiehajúcu implementáciu podporil svojou účasťou na pravidelných výmenách názorov a poskytovaním poradenstva a informácií o osvedčených postupoch.

5.8 Uplatňovanie zásady oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu

V roku 2022 sa zásada oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu týkala najmä výmeny informácií medzi rozdielnymi funkčnými oblasťami.

Podľa rozhodnutia ECB/2014/39, ktorým sa v ECB vykonáva zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu^[84], sa výmena informácií riadila zásadou potreby poznať: každá funkčná oblasť musela preukázať, že požadované informácie sú nevyhnutné na splnenie jej cieľov vyplývajúcich z politík. Vo väčšine prípadov prístup k dôverným informáciám udeľovala priamo tá funkčná oblasť ECB, ktorá dané informácie vlastnila. Tento postup bol v súlade s rozhodnutím ECB/2014/39, na základe ktorého prístup k anonymizovaným údajom alebo k informáciám, ktoré nie sú politicky citlivé, udeľuje priamo daná funkčná oblasť. Intervencie Výkonnej rady na riešenie prípadných konfliktov záujmov neboli potrebné.

V súlade s rozhodnutím ECB/2014/39 sa však účasť Výkonnej rady vyžadovala v niekoľkých prípadoch, keď bolo treba umožniť výmenu neanonymizovaných údajov o individuálnych bankách alebo politicky citlivých hodnotení. Prístup k údajom bol poskytnutý len v opodstatnených prípadoch až po posúdení konkrétneho prípadu a na obmedzený čas, aby sa zabezpečilo, že požiadavka potreby poznať bola vždy splnená.

Pokiaľ ide o údaje týkajúce sa ruskej invázie na Ukrajinu a jej vplyvu na bankový sektor, Výkonná rada vo februári 2022 aktivovala núdzové ustanovenie podľa článku 8 rozhodnutia ECB/2014/39. Tým sa odstránila potreba, aby Výkonná rada osobitne schvaľovala výmenu súvisiacich informácií, pri striktnom dodržaní zásady potreby poznať. Táto výnimka sa uplatňuje od roku 2021 na viacero výmen údajov o bankách získaných v súvislosti s pandémiou COVID‑19. Ako je uvedené vyššie, prístup k údajom bol poskytnutý len v opodstatnených prípadoch až po posúdení konkrétneho prípadu a na obmedzený čas, aby sa zabezpečilo, že požiadavka potreby poznať bola vždy splnená.

Oddelenie funkcií na úrovni rozhodovacích orgánov nevyvolávalo žiadne pochybnosti a nevyžiadalo si intervenciu mediačného panelu.

5.9 Rámec pre vykazovanie údajov

5.9.1 Vývoj rámca pre vykazovania údajov

Platforma centrálnej podateľne ECB (CASPER) umožňuje externým organizáciám bezpečne zasielať do ECB štruktúrované údaje na účely centrálnej identifikácie prostredníctvom portálu ECB Identity Portal. Údaje sa automaticky overujú a výsledky je možné diskutovať s príslušnými tímami ECB prostredníctvom tejto platformy. V roku 2022 mala platforma CASPER 3 100 interných a externých používateľov, čím dosiahla významný míľnik v teste používania. ECB bude naďalej využívať platformu CASPER na zhromažďovanie ad hoc žiadostí bánk týkajúcich sa dohľadu, čím nahradí menej účinné procesy, ako sú výmeny e‑mailov alebo zdieľané priečinky.

V roku 2022 dosiahli ECB a príslušné vnútroštátne orgány významný pokrok pri vykonávaní opatrení ďalšej harmonizácie spoločných postupov získavania údajov dohľadu pomocou „sekvenčného prístupu“.^[85] Cieľom týchto požiadaviek je vytvoriť minimálny súbor spoločných noriem na harmonizáciu postupov uplatňovaných v rámci európskeho bankového dohľadu na zber, validáciu a šírenie údajov dohľadu a vytvorenie rovnakých podmienok pre dohliadané inštitúcie.

Cieľom spoločnej databázy zberu údajov v rámci SSM^[86] je identifikovať možnosti zníženia vykazovacej záťaže bánk odstránením duplicitných požiadaviek na údaje zadávaných orgánmi dohľadu. Databáza bola v roku 2022 pravidelne aktualizovaná a používala sa pri tematických hodnoteniach zameraných na zjednodušenie vykazovacích požiadaviek a pred zavedením nových horizontálnych žiadostí pre významné inštitúcie.

V roku 2022 ECB rozšírila obsah svojich štvrťročných bankových štatistík dohľadu zverejňovaných v sekcii údajov dohľadu na webovom sídle bankového dohľadu o nové ukazovatele o úveroch a preddavkoch podliehajúcich preskúmania zníženia hodnoty (úrovne), ktoré sa zverejňujú od apríla 2022. Okrem toho začala ECB od druhého štvrťroka 2022 zverejňovať ukazovateľ čistého stabilného financovania a podiel problémových úverov bez stavu hotovosti v centrálnych bankách a iné netermínované vklady. Viditeľnosť štatistík sa významne zlepšila pridaním vizuálneho bannera na domovskú stránku webového sídla bankového dohľadu ECB, čím sa poskytli stručné informácie o hlavnej metrike. ECB prvýkrát zverejnila aj informácie o treťom pilieri za samostatné subjekty, a to vo vybratých vzoroch na zverejňovanie informácií o kreditnom riziku protistrany. ECB uskutočnila zosúladenie vybraných informácií podľa tretieho piliera a regulačného výkazníctva, čo viedlo k podstatnému zlepšeniu konzistentnosti údajov.

5.9.2 Riadenie informácií

Systém riadenia informácií SSM (IMAS) je integrovaným súborom základných systémov IT, ktoré každodenne používajú európske orgány bankového dohľadu aj dohliadané inštitúcie. Tento súbor pozostáva z procesných aplikácií pre orgány dohľadu na vykonávanie každodenných úloh (IMAS), zo služby vykazovania a analýz na získavanie a spracovávanie vykazovaných údajov na účely dohľadu (IDRA) a z internetovej aplikácie pre dohliadané banky na digitálne spojenie s orgánmi dohľadu prostredníctvom podávania žiadostí a notifikácií cez online formuláre (portál IMAS). Systém IMAS v prípade relevantnosti a potreby integruje nové vyvíjané suptech nástroje.

V roku 2022 sa systém IMAS naďalej vyvíjal v súlade so zmenami finančného systému a jeho regulačného rámca a so zmenami metodiky a stratégie SSM. Nový vývoj v roku 2022 mal vplyv na základné procesy dohľadu a zahŕňal: i) nové postupy doplnené do systému IMAS s cieľom zohľadniť aktualizovanú metodiku SREP na rok 2022; ii) zlepšenie výstupov vykazovania pre rozhodovacie orgány SSM; iii) nový modul pre hodnotenie významnosti a register inštitúcií; iv) prepracovanie modulu na vyhľadávanie a monitorovanie zistení dohľadu a súvisiacich opatrení dohľadu a v) realizáciu osobitných prvkov týkajúcich sa hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Zároveň došlo k významnému technickému vývoju základnej infraštruktúry systému IMAS s cieľom umožniť jeho integráciu s ostatnými systémami ECB, ako sú suptech aplikácie.

V roku 2022 bol portál IMAS obohatený o nové procesy dohľadu, konkrétne podávanie žiadostí o nové licencie úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o schválenie a udelenie výnimky pre finančné holdingové spoločnosti v rámci významných dohliadaných skupín a o dobrovoľné odovzdanie licencie, ako aj notifikácie nevýznamných zmien modelov a notifikácie dohôd o outsourcingu. K ďalšiemu vývoju postupov, ktoré sa už spracúvajú prostredníctvom portálu IMAS, patrí jednotný formulár žiadosti o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a vylepšený formulár žiadostí o passporting v súlade s aktualizovanými usmerneniami Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

6 Podávanie správ o čerpaní rozpočtu

6.1 Výdavky v roku 2022

Nariadenie SSM ustanovuje, že ECB musí vyčleniť primerané prostriedky na účinné vykonávanie svojich úloh v oblasti dohľadu. Tieto prostriedky sa financujú z poplatkov za dohľad, ktoré uhrádzajú subjekty podliehajúce priamemu a nepriamemu dohľadu ECB.

Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s úlohami dohľadu, sa v rámci rozpočtu ECB vedú osobitne. Vzniknuté výdavky pozostávajú z priamych výdavkov funkcie bankového dohľadu ECB. Funkcia dohľadu využíva aj zdieľané služby, ktoré zabezpečujú existujúce podporné odborné útvary ECB.^[87]

Rozpočtová právomoc ECB je zverená Rade guvernérov. Rada guvernérov schvaľuje ročný rozpočet ECB na základe návrhu Výkonnej rady po konzultácii otázok súvisiacich s bankovým dohľadom s predsedom a podpredsedom Rady pre dohľad. Rade guvernérov asistuje Rozpočtový výbor, ktorého členovia sú zo všetkých národných centrálnych bánk Eurosystému a z ECB. Rozpočtový výbor poskytuje Rade guvernérov hodnotenia správ ECB o plánovaní a monitorovaní rozpočtu.

V roku 2022 predstavovali skutočné ročné výdavky na výkon úloh dohľadu ECB 593,8 milióna €, čo je o 4,9 % menej ako 624,1 milióna € odhadovaných v marci 2022.

Výdavky na plnenie úloh dohľadu v roku 2022 sa zvýšili o 2,8 % v porovnaní s rokom 2021, v ktorom boli na úrovni 577,5 milióna €. Je to tak v dôsledku prebiehajúceho postupného približovania k bežnej úrovni aktivít bankového dohľadu, a to najmä, pokiaľ ide o priamy dohľad nad významnými inštitúciami, v prípade ktorého sa počet previerok na mieste vrátil na predpandemické úrovne (viac v časti 1.3.2). Zvýšenie nákladov na horizontálne úlohy a špecializované služby možno pripísať prebiehajúcemu vývoju a zlepšovaniu systémov IT určených pre bankových dohľad. Ďalšie informácie o týchto aktivitách sa nachádzajú v časti 5.9.

Tabuľka 9

Náklady na úlohy dohľadu ECB podľa funkcií (2020 – 2022)

(v mil. EUR)

Klasifikácia poskytnutá v tabuľke 9 slúži na identifikovanie rozdelenia ročných nákladov, ktoré sa majú hradiť z ročných poplatkov za dohľad od dohliadaných subjektov na základe ich postavenia ako významnej alebo menej významnej inštitúcie. V súlade s metodikou rozdelenia ročných poplatkov za dohľad podľa článku 8 nariadenia o poplatkoch^[88] sa náklady spojené s horizontálnymi úlohami a špecializovanými službami delia pomerne na základe všetkých nákladov súvisiacich s dohľadom nad významnými inštitúciami a s monitorovaním dohľadu nad menej významnými inštitúciami. Náklady vykázané v rámci každej skupiny zahŕňajú tiež pridelené zdieľané služby zabezpečované podpornými odbornými útvarmi ECB.

V tabuľke 10 sa uvádzajú podrobnejšie informácie o výdavkoch na základe vykonaných činností, najmä:

• dohľadu na diaľku a kontroly, čo zahŕňa náklady na účasť ECB v spoločných dohliadacích tímoch a monitorovanie dohľadu nad menej významnými bankami alebo bankovými skupinami,
• účasť ECB na previerkach na mieste vrátane cezhraničných misií,
• politických, poradenských a regulačných funkcií vrátane hodnotení významnosti, povoľovania, spolupráce s inými agentúrami, metodiky a plánovania, zabezpečovania kvality dohľadu a donucovacích a sankčných konaní,
• krízového riadenia,
• makroprudenciálnych úlohy vrátane úloh súvisiacich so záťažovým testovaním a politikami dohľadu,
• štatistiky dohľadu v súvislosti s rámcom pre vykazovanie údajov,
• rozhodovaním Rady pre dohľad, jej sekretariátom a právnymi službami.

Tabuľka 10

Výdavky na úlohy dohľadu ECB

(v mil. EUR)

Výdavky na previerky na mieste sa v roku 2022 zvýšil takmer o 60 % v dôsledku návratu k bežnejším aktivitám na mieste po skončení lockdownu, pričom počet previerok na mieste sa vrátil na predpandemickú úroveň. V dôsledku prebiehajúcich zlepšovaní systémov IT určených pre bankový dohľad sa zvýšili náklady na politické, poradenské a regulačné funkcie. Do týchto funkcií sa premieta aj prevedenie nákladov na technológie dohľadu (projekty suptech) z Rady pre dohľad, sekretariátu a funkcie práva v oblasti dohľadu za rok 2022. Zvýšenie výdavkov na obozretný dohľad bolo čiastočne vykompenzované znížením výdavkov na makroprudenciálne úlohy, keďže v roku 2022 sa nevykonal dvojročný záťažový test Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

V prípade dočasného nedostatku interných zdrojov ECB popri svojich vnútorných kapacitách využíva aj externé poradenské podporné služby na poskytovanie špecializovaného odborného alebo integrovaného poradenstva pod kvalifikovaným interným vedením ECB. V roku 2022 vynaložila na poradenské služby v rámci hlavných úloh dohľadu spolu 40,8 milióna €, čo je o 2,0 milióna € viac ako v roku 2021. Z toho 13,2 milióna € tvorili výdavky na vývoj systémov IT, 7,0 milióna € na komplexné hodnotenia a 20,0 milióna € na výkon úloh dohľadu na mieste vrátane cezhraničných misií. Ďalšie informácie o týchto činnostiach sa nachádzajú v kapitole 1. Okrem toho boli na bankový dohľad priamo alokované náklady na konzultácie vo výške 10,4 milióna €. Tieto náklady sa odvodili z oblastí, ktoré podporujú funkciu bankového dohľadu, a primárne sa týkali prevádzky, vývoja a údržby systémov IT.

V roku 2022 sa významne zvýšili výdavky na služobné cesty v súvislosti s aktivitami dohľadu nad významnými inštitúciami a menej významnými inštitúciami, pričom ich výška v porovnaní s 0,3 milióna € v roku 2021 dosiahla 6,8 milióna €. Je tomu tak v dôsledku návratu k bežnejšej úrovni činností dohľadu na mieste.

Rozdelenie nákladov medzi výdavky priamo súvisiace s bankovým dohľadom ECB a výdavky na zdieľané služby bolo vo všeobecnosti podobné ako v predchádzajúcom roku (graf 25).

Graf 25

Náklady na úlohy dohľadu ECB členené podľa kategórií

(v mil. EUR)

Priamo priraditeľné výdavky tvoria náklady na zamestnancov hlavných oblastí dohľadu, iniciatívy dohľadu (vrátane nákladov v súvislosti s komplexnými hodnoteniami), iné prevádzkové výdavky ako služobné cesty a odborná príprava, špecializované informačné technológie ako systém IMAS a platforma na vykazovanie v rámci záťažových testov (STAR) a súvisiace projekty a suptech.

Kategória zdieľaných služieb zahŕňa služby, ktoré využíva funkcia centrálneho bankovníctva aj funkcia bankového dohľadu a ktoré sú zoskupené do týchto oblastí: technické služby, ľudské zdroje, zdieľané služby informačných technológií, zdieľané právne, kontrolné a administratívne služby, komunikácia a prekladateľské služby a iné služby. Náklady na tieto zdieľané služby sú rozdelené medzi jednotlivé funkčné oblasti na základe mechanizmu rozdeľovania nákladov, ktorý uplatňuje štandardné metriky, ako sú ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (FTE), kancelárske priestory a objem žiadostí o preklad. Keďže je ECB odhodlaná dôsledne zlepšovať efektívnosť, pravidelne zdokonaľuje aj metriky rozdeľovania nákladov.

V roku 2022 boli celkové skutočné výdavky 593,8 milióna €. Priamo priraditeľné výdavky dosiahli 351,4 milióna € a zdieľané služby predstavovali 242,4 milióna €, t. j. 59,2 % a 40,8 % skutočných výdavkov (čo je vo všeobecnosti podobné úrovniam z roku 2021, ktoré boli 58,5 % a 41,5 %).

Amortizácia systému IMAS a platformy STAR prispela v roku 2022 k zvýšeniu výdavkov na priamo priraditeľné informačné technológie a súvisiace projekty vo výške 22,9 milióna €. Priamo priraditeľné výdavky na suptech predstavovali 20,8 milióna €. Nárast iných prevádzkových výdavkov je dôsledkom zvýšenia výdavkov vyplývajúcich z postupného návratu k bežnejšej úrovni činností dohľadu na mieste.

V roku 2022 sa výdavky na zdieľané služby v porovnaní s rokom 2021 mierne zvýšili o 2,8 milióna €. Tento nárast je možné pozorovať vo väčšine kategórií nákladov, a to znovu najmä z dôvodu návratu k bežnejšej úrovni aktivít.

6.2 Výhľad poplatkov za bankový dohľad v roku 2023

Pri zohľadnení minulého a očakávaného použitia plánovaných výdavkov ECB aj pri odhadovaní výdavkov na rok 2023 uplatnila konzervatívny prístup, z ktorého vyplynuli odhadované poplatky za dohľad na rok 2023 vo výške 649,0 milióna €. Rozpočtový strop ECB na úlohy dohľadu je v roku 2023 na úrovni 705,6 milióna €. Pri odhade sa zohľadňuje očakávaný prebiehajúci návrat k bežnejšej úrovni aktivít, zavedenie nových služieb v oblasti IT v súvislosti s prebiehajúcimi investíciami do projektov suptech, ako aj internalizácia nákladov na konzultácie spojené s dohľadom na mieste a hodnotením interných modelov, ktoré sú vykompenzované znížením nákladov na konzultácie.

ECB v súlade so záväzkom stabilizovať náklady celej organizácie do roku 2023 predpokladá stabilizáciu plánovaných výdavkov počas súčasných mandátov. Bude však naďalej flexibilne reagovať na neočakávané vonkajšie faktory. Sú zavedené opatrenia na zabezpečenie plnenia cieľa stabilizácie ECB, ktoré zohľadňujú aj vplyv inflácie.

Tabuľka 11

Odhadované náklady na bankový dohľad ECB v roku 2023 členené podľa funkcií

(v mil. EUR)

Ročný poplatok za dohľad na rok 2023, ktorý sa má vyberať v roku 2024, bude známy až na konci poplatkového obdobia a bude zahŕňať skutočné výdavky za celý rok 2023 upravené o sumy vrátené jednotlivým bankám alebo vybrané od jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia, úroky z omeškania platieb a poplatky, ktoré nie je možné vybrať. Pomer celkovej sumy, ktorá sa má vybrať za jednotlivé kategórie v roku 2023, sa odhaduje na 95,3 % pre významné inštitúcie a 4,7 % pre menej významné inštitúcie.

Tabuľka 12

Odhad výdavkov na úlohy dohľadu ECB v roku 2023

(v mil. EUR)

6.3 Rámec poplatkov za rok 2022

Nariadenie o poplatkoch spolu s nariadením o SSM vytvárajú právny rámec pre výber ročných poplatkov za dohľad, ktorými ECB pokrýva svoje výdavky spojené s výkonom úloh dohľadu. Nariadením o poplatkoch a súvisiacim rozhodnutím^[89] sa ustanovujú metódy i) určovania celkovej výšky ročného poplatku za dohľad; ii) výpočtu výšky poplatkov, ktoré majú uhradiť jednotlivé dohliadané inštitúcie; a iii) výberu ročného poplatku za dohľad.

6.3.1 Celková suma za poplatkové obdobie 2022

Ročný poplatok za dohľad, ktorý sa má vybrať za poplatkové obdobie 2022, predstavuje 593,7 milióna €. Táto suma takmer úplne pokrýva skutočné ročné náklady za rok 2022, ktoré dosahujú úroveň 593,8 milióna € a boli upravené o 37 690 € na (čisté) platby jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia a 133 955 € z prijatých úrokov z omeškania, z čoho vyplýva celková výška úprav o 96 265 €.

Ročný poplatok za dohľad môže byť upravený aj o odpísané sumy poplatkov, ktoré nie je možné vybrať. Takáto úprava nebola v roku 2022 potrebná.

Suma, ktorá sa má pokryť z ročných poplatkov za dohľad, je rozdelená na dve časti. Toto členenie vychádza z postavenia dohliadaných subjektov ako významných alebo menej významných a odráža s tým súvisiacu rozdielnu úroveň dohľadu ECB, ktorému podliehajú. Výdavky sa prideľujú jednotlivým kategóriám inštitúcií na základe metodiky, ktorá umožňuje neustále zlepšovanie a včasné úpravy, čím sa zabezpečí stále zlepšovanie prideľovania v priebehu času.

Celková suma poplatkov za rok 2022 účtovaných významným inštitúciám predstavuje 566,7 milióna €, menej významným inštitúciám 27,0 milióna €, čo predstavuje 95,5 % a 4,5 % celkových nákladov na bankový dohľad.

Tabuľka 13

Celkové príjmy z úloh bankového dohľadu

(v mil. EUR)

6.3.2 Individuálne poplatky za dohľad

Na úrovni bánk sa poplatky vypočítavajú podľa dôležitosti a rizikového profilu banky, pričom sa použijú faktory pre výpočet ročných poplatkov za dohliadané banky. Pre väčšinu bánk je referenčným dátumom pre údaje 31. december predchádzajúceho roka. V prípade bánk, ktoré počas poplatkového obdobia podliehajú novému dohľadu na najvyššej úrovni konsolidácie, ECB zohľadňuje celkové aktíva a celkovú rizikovú expozíciu vykázané bankou k referenčnému dátumu čo najbližšie k 31. decembru. Tieto údaje potom použije na výpočet variabilnej zložky poplatku za všetky mesiace, za ktoré je poplatok za dohľad splatný^[90]. Poplatok za dohľad vypočítaný na banku sa potom účtuje ako ročná platba.

Schéma 3

Variabilná zložka poplatku určená podľa dôležitosti a rizikového profilu banky

Poplatok za dohľad sa stanovuje na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu. Skladá sa z variabilnej a minimálnej zložky. Minimálna zložka poplatku sa vzťahuje rovnako na všetky banky a predstavuje 10 % celkovej vyrubenej sumy. V prípade najmenších významných bánk s celkovými aktívami vo výške 10 miliárd € a menej a menších menej významných bánk s celkovými aktívami vo výške 1 miliardy € a menej je minimálna zložka poplatkov znížená na polovicu.

Na základe článku 7 nariadenia o poplatkoch sa príslušný poplatok mení, ak v situácii banky nastanú tieto zmeny: i) zmena statusu dohľadu dohliadaného subjektu, t. j. subjekt je preklasifikovaný z významného na menej významný alebo naopak; ii) vydanie povolenia novému dohliadanému subjektu alebo iii) odobratie existujúceho povolenia. V rámci prechodu na fakturáciu ex post je do štandardných výpočtov poplatkov zahrnutá aj väčšina zmien súvisiacich s článkom 7, ku ktorým došlo počas roka. V dôsledku toho dosiahli nové rozhodnutia ECB o poplatkoch za dohľad v roku 2022 výšku iba 37 690 € a sú súčasťou ročných poplatkov za dohľad, ktoré sa majú fakturovať za poplatkové obdobie 2022.

Podrobnejšie informácie o poplatkoch za dohľad sú dostupné na webovom sídle bankového dohľadu ECB. Príslušné stránky sa pravidelne dopĺňajú užitočnými, praktickými informáciami vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

6.4 Iné príjmy súvisiace s úlohami bankového dohľadu

ECB je oprávnená ukladať administratívne pokuty dohliadaným subjektom, ktoré si neplnia povinnosti podľa predpisov EÚ o prudenciálnych požiadavkách v oblasti bankovníctva (vrátane rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu). Tieto príjmy sa pri výpočte ročných poplatkov za dohľad nezohľadňujú, čo platí aj pre kompenzácie takýchto pokút v prípade zmeny alebo odvolania predchádzajúcich rozhodnutí o sankciách. Namiesto toho sa príslušné sumy zaznamenávajú na účet ziskov a strát ECB. Príjem z pokút uložených dohliadaným subjektom v roku 2022 predstavoval 12,2 milióna €.

7 Právne nástroje prijaté ECB

Medzi právne nástroje, ktoré prijíma ECB, patria nariadenia, rozhodnutia, usmernenia, odporúčania a pokyny pre príslušné vnútroštátne orgány (uvedené v článku 9 ods. 1 treťom pododseku nariadenia o SSM a v článku 22 nariadenia o rámci SSM). V tejto časti sa uvádza zoznam právnych nástrojov, ktoré ECB prijala v roku 2022 v oblasti bankového dohľadu. Sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a na webovom sídle EUR‑Lex. Ide o právne nástroje prijaté podľa článku 4 ods. 3 nariadenia o SSM a iné relevantné právne nástroje.

7.1 Nariadenia ECB

ECB/2022/14
Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/504 z 25. marca 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/445 o využívaní možností a právomocí dostupných v práve Únie (ECB/2016/4) (ECB/2022/14) (Ú. v. EÚ L 102, 30.3.2022, s. 11)

7.2 Právne nástroje ECB iné ako nariadenia

ECB/2022/2
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/134 z 19. januára 2022, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá zasielania informácií z dohľadu Európskou centrálnou bankou orgánom na účely vykonávania úloh, ktorými bola poverená nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 (ECB/2022/2) (Ú. v. EÚ L 20, 31.1.2022, s. 275)

ECB/2022/6
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/368 z 18. februára 2022, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/2218 o postupe pri vylúčení predpokladu, že zamestnanci majú významný vplyv na rizikový profil úverovej inštitúcie podliehajúcej dohľadu (ECB/2022/6) (Ú. v. EÚ L 69, 4.3.2022, s. 117)

ECB/2022/7
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/514 z 1. marca 2022 o celkovej výške ročných poplatkov za dohľad za rok 2021 (ECB/2022/7) (Ú. v. EÚ L 103, 31.3.2022, s. 14)

ECB/2022/12
Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/508 z 25. marca 2022, ktorým sa mení usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/697 o využívaní možností a právomocí dostupných v práve Únie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vo vzťahu k menej významným inštitúciám (ECB/2017/9) (ECB/2022/12) (Ú. v. EÚ L 102, 30.3.2022, s. 34)

ECB/2022/13
Odporúčanie Európskej centrálnej banky (EÚ) z 25. marca 2022, ktorým sa mení odporúčanie ECB/2017/10 o spoločných špecifikáciách pre využívanie niektorých možností a právomocí dostupných v práve Únie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vo vzťahu k menej významným inštitúciám (ECB/2022/13) (Ú. v. EÚ L 142, 30.3.2022, s. 1)

ECB/2022/33
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/1981 z 10. októbra 2022 o využívaní služieb Európskeho systému centrálnych bánk príslušnými orgánmi (ECB/2022/33) (Ú. v. EÚ L 272, 20.10.2022, s. 22)

ECB/2022/34
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2022/1982 z 10. októbra 2022 o využívaní služieb Európskeho systému centrálnych bánk príslušnými orgánmi a spolupracujúcimi orgánmi, ktorým sa mení rozhodnutie ECB/2013/1 (ECB/2022/34) (Ú. v. EÚ L 272, 22.10.2022, s. 29)