Menu

NAJČASTEJŠIE OTÁZKY

Najčastejšie otázky o záťažovom teste 2021

Frankfurt 30. júla 2021

Čo je predmetom celoúnijného záťažového testu 2021? Čo je jeho cieľom?

V rámci celoúnijného záťažového testu sa na základe údajov z konca roka 2020 analyzuje vývoj kapitálovej pozície bánk počas trojročného obdobia do roka 2023 v základnom i nepriaznivom scenári vývoja. Test poskytuje orgánom dohľadu, bankám a ďalším účastníkom trhu jednotný analytický rámec na konzistentné porovnávanie a hodnotenie odolnosti bánk v EÚ voči ekonomickým šokom v jednotlivých krajinách. V rámci jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) sa výsledky záťažových testov všetkých významných inštitúcií používajú i na určenie kapitálových potrieb jednotlivých bánk v druhom pilieri počas postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP).

Kvalitatívne výsledky sa v hodnotení SREP premietnu do prvku riadenia rizík a ovplyvnia tak proces určovania požiadaviek druhého piliera (Pillar 2 Requirements – P2R). Kvantitatívne výsledky budú jedným z hlavných podkladov pri určovaní odporúčaní druhého piliera (Pillar 2 Guidance – P2G).

Účelom testu je zvýšiť trhovú disciplínu zverejňovaním konzistentných a podrobných informácií na úrovni jednotlivých bánk na znázornenie súvahových následkov bežných šokov. Je potrebné poznamenať, že záťažové testy orgánov dohľadu nenahrádzajú interné záťažové testy bánk, ktoré vychádzajú zo scenárov vývoja prispôsobených ich špecifickým okolnostiam.

Prečo ECB v tomto roku zverejňuje vybrané výsledky bánk patriacich do SSM?

Účelom zverejnenia týchto údajov je ďalšie zvyšovanie transparentnosti. Zároveň je však dôležité dodržať zásadu úmernosti: banky zapojené do záťažového testu SSM sú menšie než banky zaradené do celoúnijného testu, takže na proces záťažového testovania nemusia byť schopné vyčleniť rovnaké zdroje. Pri publikácii údajov tento aspekt zohľadňujeme výberom kľúčových ukazovateľov a v niektorých prípadoch použitím intervalov, čím sa vyhýbame dodatočnej potrebe väčšieho počtu ukazovateľov. Vybrané ukazovatele sa sústredia na informácie špecifické pre jednotlivé banky, konkrétne 1) základné individuálne výsledky, 2) východiskové údaje a 3) citlivosť na simulované scenáre vývoja.

Čo urobí ECB s bankami, ktoré majú v nepriaznivom scenári (vážne) nedostatky?

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch ani v záťažovom teste 2021 nejde o to, či banky uspejú alebo nie. Preto nemožno hovoriť ani o nedostatkoch v tradičnom zmysle. Pre každú inštitúciu je hodnotenie významným podkladom postupu SREP. V praxi to znamená, že v prípade inštitúcií, ktoré v nepriaznivom scenári zaznamenali (vážny) úbytok kapitálu, sa výsledky záťažových testov použijú ako východisko pri určovaní výšky P2G (v zmysle usmernení EBA o hodnotení SREP a záťažovom testovaní orgánmi dohľadu).

Banky, ktoré v nepriaznivom scenári zaznamenali (vážny) úbytok kapitálu, by tak mali vo všeobecnosti počítať s vyššou hodnotou P2G než banky s lepšími výsledkami. Zároveň však platí, že úbytok kapitálu zistený v záťažovom teste sa neprepočítava na P2G jedna k jednej.

Ak vážny úbytok kapitálu zvýrazňuje osobitné riziká v určitých oblastiach podnikania, spoločné dohliadacie tímy tieto informácie použijú pri navrhovaní cielených dohľadových iniciatív prípadne opatrení potrebných na zabezpečenie náležitého riadenia týchto rizík.

Prečo v zverejnených výsledkoch SSM neuvádzate presné hodnoty koeficientov CET1 bánk, v ktorých klesol pod úroveň 8 %, a ako majú pozorovatelia tieto údaje interpretovať?

Výsledky záťažových testov sú vo svojej podstate len jedným z prvkov arzenálu bankového dohľadu ECB. Hodnotia odolnosť banky v hypotetickom scenári vývoja za veľmi špecifických metodických predpokladov. Sú len indikátorom toho, ako by sa banka vysporiadala s potenciálnym nepriaznivým vývojom. To znamená, že hoci výsledky záťažových testov čiastočne vypovedajú o pozícii banky, najmä v porovnaní s jej konkurentmi, musia sa posudzovať v kontexte tejto štrukturálnej koncepcie. V porovnaní s rokom 2018, keď sme zverejnili len celkové výsledky v agregátnom vyjadrení, sú zverejnené výsledky záťažového testu SSM 2021 transparentnejšie.

Jedným z hlavných cieľov bolo zároveň dodržať zásadu úmernosti: banky zapojené do záťažového testu SSM sú spravidla oveľa menšie než väčšie banky zaradené do celoúnijného testu, takže na proces záťažového testovania nemusia byť schopné vyčleniť rovnaké zdroje.

Pri zverejnení výsledkov sme tento aspekt zohľadnili a zamerali sme sa len na veľmi obmedzený počet relevantných ukazovateľov. Vyhli sme sa tak oveľa náročnejšiemu procesu kontroly kvality, ktorý je potrebný na zabezpečenie konzistentnosti a dodatočnej presnosti veľkého počtu ukazovateľov.

Vzhľadom na to je samozrejmé, že výsledky sa v rámci tohto intervalu líšia a že zahŕňajú aj banky, ktoré by na dodržanie minimálnych kapitálových požiadaviek museli prijať určité opatrenia. Výsledky záťažových testov sa náležitým spôsobom zakomponujú do celkového hodnotenia, ktoré naše dohliadacie tímy vykonávajú v rámci hodnotenia SREP.

Aké následky krízy spôsobenej koronavírusom ECB zaznamenala? Boli zjavné nejaké charakteristické známky?

Nepriaznivý scenár predpokladá dlhšie trvajúci vplyv pandémie koronavírusu v prostredí dlhodobejšie nižších úrokových mier. Prehodnocovanie očakávaní účastníkov trhu vzhľadom na klesajúcu ziskovosť podnikov vedie k náhlym a výrazným úpravám ocenenia finančných aktív. Celosystémový pokles koeficientu CET1 v nepriaznivom scenári predstavuje -5,2 percentuálneho bodu za predpokladu plného zavedenia platných požiadaviek. Hlavnými príčinami úbytky kapitálu v nepriaznivom scenári sú úverové straty, výrazný tlak na čisté úrokové výnosy, výnosy z obchodovania a výnosy z poplatkov a provízií, ako aj vplyv šokov vo vývoji cien akcií a úverových rozpätí na pozície oceňované v reálnej hodnote.

Programy štátnych záruk a koronavírusové moratóriá, ktoré spĺňajú kritériá EBA, sa v metodike záťažových testov posudzujú špecifickým spôsobom. Predpokladá sa, že úvery poskytnuté v rámci programov štátnych záruk budú nahradené zárukami bez ohľadu na to, či bude príslušný program záruk podľa očakávaní stále v platnosti, a pri prognózovaní úverových strát banky musia abstrahovať od potenciálneho kladného vplyvu koronavírusových moratórií, ktoré spĺňajú kritériá EBA.

Navyše pozorujeme, že priemyselné odvetvia, ktoré v roku 2020 ukázali svoju zraniteľnosť, v nepriaznivom scenári zároveň vykazujú vyššiu a kolísavejšiu mieru znižovania hodnoty úverových pohľadávok. Najvyššie mediánové kumulatívne miery zníženia hodnoty vykazovali napríklad veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov, prenájom a lízing a ubytovacie služby.

Napriek úspešnému znižovaniu nákladov bánk a realizácii cielených stratégií na znižovanie stavu problémových úverov od záťažového testu z roku 2018 podstatne závažnejší scenár makroekonomického vývoja v porovnaní s testom z roku 2018 efekt týchto zlepšení nadhodnocuje a vyvoláva výraznejší celosystémový pokles koeficientu CET1 než v roku 2018 (o 5,2 percentuálneho bodu oproti 4,0 percentuálneho bodu).

Ako sa výsledky záťažového testu zakomponujú do hodnotenia SREP?

Výsledky budú do hodnotenia SREP zakomponované kvalitatívnym i kvantitatívnym spôsobom.

  • Kvalitatívny výsledok: Spoločné dohliadacie tímy v rámci SREP pri hodnotení interného riadenia bánk a ich riadenia rizík zvažujú rôzne aspekty, čo má v konečnom dôsledku vplyv na určenie výšky požiadaviek druhého piliera. Medzi tieto aspekty patrí napríklad aktuálnosť a presnosť údajov i kvalita prijatých informácií. Podobne aj kvantitatívne ukazovatele odvodené priamo z údajov z informačných systémov spoločným dohliadacím tímom poskytujú merateľné kritériá na hodnotenie výkonnosti bánk prostredníctvom štvorstupňového známkovacieho systému. Predmetom merania je schopnosť bánk plniť údajové požiadavky, ako aj ich odozva počas celého záťažového testu. Spoločné dohliadacie tímy okrem toho uskutočňujú i kvalitatívne hodnotenie výkonu bánk počas cyklov kontroly kvality v rámci záťažového testu.
  • Kvantitatívny výsledok: Metodika určovania výšky P2G je dvojfázová. V prvej fáze je banka zaradená do príslušnej skupiny na základe jej maximálneho úbytku kapitálu CET1 počas záťažového testu. Skupiny sú navrhnuté na základe aktuálnych skúseností z výkonu dohľadu, rizikovej tolerancie SSM a závažnosti záťažového testu. V druhej fáze spoločné dohliadacie tímy na základe odborného úsudku výšku P2G upravujú podľa idiosynkratického profilu jednotlivých inštitúcií. Spoločné dohliadacie tímy môžu jeho výšku upravovať v medziach intervalu príslušnej skupiny a vo výnimočných prípade i za jeho hranice.

Kontakt pre médiá