Opatrenia dohľadu

Dodržiavanie prudenciálnych požiadaviek zo strany úverových inštitúcií je základným predpokladom udržiavania ich bezpečnosti a odolnosti, ako aj zabezpečovania stability finančného systému EÚ. ECB preto včas a primerane reaguje, ak má dôvodné podozrenie, že dohliadaný subjekt neplní prudenciálne požiadavky alebo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych a regulačných predpisov a z rozhodnutí dohľadu, alebo že je (pravdepodobne) zapojený do nebezpečných alebo chybných praktík, ktoré by mohli ohroziť samotný dohliadaný subjekt alebo bankový systém.

Včasná identifikácia nedostatkov (označovaných ako „zistenia“) a následné vyžadovanie prijatia nápravných opatrení sú základom bankového dohľadu. To znamená, že orgány dohľadu identifikujú nedostatky a upozorňujú na ne banky v dostatočnom predstihu s cieľom zabezpečiť rýchlu a účinnú nápravu. Orgány dohľadu sú okrem toho pripravené využiť možnosti eskalácie, ak nápravný proces neprebieha očakávaným tempom, alebo ak je eskalácia nevyhnutná vzhľadom na závažnosť zistení. Účinnosť opatrení dohľadu a ich nápravnej funkcie má zásadný význam. V tejto súvislosti je súčinnosť s ECB vo vlastnom záujme bánk.

Na tento účel má ECB k dispozícii celý rad nástrojov, ktoré jej umožňujú prijať dohľadové a donucovacie opatrenia a/alebo uložiť účinné, primerané a odradzujúce sankcie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie prudenciálnych požiadaviek zo strany dotknutých bánk a predchádzať porušovaniu predpisov zo strany ostatných bánk.

Opatrenia dohľadu majú zabezpečiť, aby banky včas prijali potrebné opatrenia. Cieľom je zaistiť účinné riadenie a krytie rizík a riešenie prípadov nedodržiavania alebo hroziaceho nedodržiavania prudenciálnych požiadaviek. Ak banka nedodržiava platné prudenciálne požiadavky (alebo ich pravdepodobne nebude dodržiavať počas nasledujúcich 12 mesiacov), alebo má problémy s riadením alebo krytím rizík, ECB môže vydať nezáväzné odporúčania, stanoviť očakávania, alebo môže od bánk (okrem iných opatrení) vyžadovať:

• predloženie akčného plánu na obnovenie súladu s požiadavkami dohľadu,
• splnenie požiadaviek na rozsiahlejšie alebo častejšie vykazovanie,
• posilnenie mechanizmov, procesov a stratégií,
• obmedzenie platieb variabilného odmeňovania,
• použitie čistých ziskov na navýšenie vlastných zdrojov,
• zníženie rizika spojeného s určitými činnosťami, produktmi a systémami,
• dodržanie obmedzenia alebo zákazu rozdeľovania výnosov akcionárom alebo držiteľom nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1,
• dodatočné vlastné zdroje,
• obmedzenie ich obchodnej činnosti, operácií alebo siete, alebo zastavenie činností, ktoré nadmerne ohrozujú ich finančnú situáciu,
• prehodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov riadiaceho orgánu. 

Podrobnejšie vysvetlenie niektorých z týchto opatrení je v smernici o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive – CRD), v znení transponovanom do príslušného vnútroštátneho práva, a v článku 16 nariadenia o jednotnom mechanizme dohľadu.

Tieto nástroje majú rôznu intenzitu, pričom výber správnych nástrojov v rôznych situáciách závisí od úsudku orgánu dohľadu a od konkrétnych okolností. ECB sa vo všeobecnosti snaží plniť svoj mandát prostredníctvom dohľadového dialógu. V rámci spolupráce s bankami sa snaží nedostatky identifikovať a odstraňovať predtým, ako ohrozia ich bezpečnosť a odolnosť. V niektorých prípadoch je však ECB vzhľadom na závažnosť zistení nútená uplatňovať intruzívne opatrenia dohľadu od samého začiatku. V iných prípadoch banky neadekvátne reagujú na počiatočné opatrenia, čo ECB vedie k zvýšeniu intruzívnosti prijatím ďalších opatrení v reakcii na pretrvávajúce nedostatky.

Dostupné opatrenia (ktoré sa navzájom nevylučujú) sa môžu používať súbežne alebo po sebe, i bez akejkoľvek automatickej postupnosti, čo znamená, že z dôvodu závažnosti zistení alebo (nedostatočného) priebehu nápravy je možné jeden alebo viacero krokov eskalačného rámca preskočiť. S postupom eskalácie sa zvyčajne výber dostupných nástrojov zužuje. ECB môže napríklad najskôr vydať odporúčanie, aby banku vyzvala vypracovať akčný plán na odstránenie určitých nedostatkov. Konkrétne aspekty tohto plánu či iné konkrétne opatrenia si však môže vynútiť vydaním záväzných požiadaviek, ak predchádzajúce snahy o nápravu neboli úspešné. Keďže orgány dohľadu eskalačný rámec používajú na základe vlastného úsudku a v závislosti od konkrétnych okolností, požiadavka vypracovať akčný plán môže byť vydaná ako záväzná hneď na začiatku, s uvedením obsahu či bez neho. V iných prípadoch môže byť závažnosť zistení alebo správanie banky dôvodom okamžitého prijatia donucovacích opatrení alebo uvalenia sankcií súbežne s uplatnením opatrení dohľadu.

Pri výbere krokov eskalačného rámca orgány dohľadu prihliadajú i na zásady účinnej identifikácie a nápravy zistení a ukladania opatrení (bližšie informácie v tomto prejave podpredsedu Rady pre dohľad). Konkrétne kroky pri zistení nedostatkov v banke:

• orgány dohľadu najskôr identifikujú základné príčiny nedostatkov. Svoje zistenia tak môžu priradiť jednotlivým príčinám, a nie len riešiť ich dôsledky;

• orgány dohľadu v súlade so zásadou proporcionality určia svoje prioritné oblasti. Intenzitu činností dohľadu prispôsobia závažnosti nedostatkov a ich okolnostiam;
• orgány dohľadu formulujú svoje opatrenia a ich želaný výsledok. Svoje očakávania oznámia bankám, ktoré tak vedia, čo a dokedy sa od nich očakáva;
• po oznámení opatrení orgány dohľadu monitorujú ich implementáciu a hodnotia snahu bánk zistené nedostatky v stanovenom časovom rámci odstraňovať. V tejto fáze sa udržiava pravidelný kontakt s bankami, ktorý je v prípade závažnejších zistení spravidla intenzívnejší;
• ak banky zistené nedostatky neodstraňujú stanoveným tempom, a teda očakávania dohľadu neplnia v plnej miere, orgány dohľadu sú pripravené uplatniť možnosti eskalácie a na zabezpečenie rýchlej a účinnej nápravy prijať prísnejšie opatrenia;
• v závislosti od komplexnosti zistení orgány dohľadu od samého začiatku plánujú potenciálne stratégie eskalácie, pripravujú ďalšie potenciálne kroky a zabezpečujú jasnú komunikáciu s bankami o možných dôsledkoch neplnenia opatrení dohľadu.