Podľa záťažového testu by bankový sektor eurozóny dokázal odolať výraznému hospodárskemu útlmu

28. júla 2023

• Hodnotenie ukázalo, že tri roky výrazne sťažených hospodárskych podmienok by u bánk, na ktoré dohliada ECB, vyvolali pokles koeficientu CET1 o 4,8 percentuálneho bodu na 10,4 %.
• Vďaka vyššej kvalite aktív a vyššej ziskovosti si banky zachovali odolnosť aj za vysoko nepriaznivých podmienok.
• Záťažovému testu sa podrobilo 98 bánk (57 veľkých a 41 stredne veľkých bánk) v eurozóne, ktoré podliehajú priamemu dohľadu ECB.

Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejnila výsledky záťažového testu 2023, podľa ktorých by bankový sektor eurozóny dokázal odolať výraznému hospodárskemu útlmu.

Koeficient vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) súboru 98 bánk zaradených do záťažového testu by v prípade trojročného obdobia výrazne nepriaznivého vývoja makroekonomických podmienok v priemere klesol o 4,8 percentuálneho bodu na 10,4 %. Koeficient CET1 je dôležitým ukazovateľom finančného stavu bánk.

ECB podrobila záťažovému testu 98 bánk pod jej priamym dohľadom. 57 z nich sú najväčšie banky v eurozóne, ktoré sú zahrnuté i do celoúnijného záťažového testu koordinovaného Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA); 41 sú stredne veľké banky mimo vzorky EBA. Spolu predstavujú približne 80 % celkových aktív bankového sektora v eurozóne. EBA dnes zverejnil podrobné výsledky za 57 najväčších bánk. ECB zverejnila vybrané údaje o 41 stredne veľkých bankách.

Záťažový test meria, ako by sa bankám darilo v hypotetickom nepriaznivom scenári hospodárskeho vývoja, ktorý predpokladá dlhšie obdobie nízkeho rastu, zvýšených úrokových sadzieb a vysokej inflácie. V záťažovom teste nejde o to, či banky uspejú alebo nie. Test nepredpisuje žiadne limity, ktoré banky na úspešné absolvovanie testu musia splniť. Výsledky testu sa však zohľadňujú v rámci priebežného dohľadového dialógu, počas ktorého pracovníci dohľadu spoločne s bankami analyzujú výsledky hodnotenia a diskutujú o potenciálnych opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov.

Medzi faktormi s negatívnym vplyvom na kapitál v nepriaznivom scenári boli kreditné a trhové riziko, ako aj nižšia tvorba príjmov. Úverové straty mali za následok pokles koeficientu CET1 o 4,5 percentuálneho bodu, pričom najviac ohrozenými boli nezabezpečené retailové portfóliá. Banky tiež mali vypracovať sektorovo členené projekcie úverových strát a projekcie svojich expozícií voči financovaniu s pákovým efektom v úverovom portfóliu a v pripravovaných transakciách. Hodnotenie ukázalo, že expozície voči financovaniu s pákovým efektom sú v čase hospodárskeho útlmu rizikovejšie, a že mnohé banky musia zlepšiť svoje schopnosti v oblasti oceňovania pripravovaných transakcií, modelovania a agregácie údajov.

Z celkového úbytku kapitálu možno 1,4 percentuálneho bodu pripísať trhovému riziku, najmä účinkom precenenia vyplývajúcim z pozícií oceňovaných v reálnej hodnote. Banky tiež v nepriaznivom scenári zaznamenali zníženie schopnosti tvorby príjmov: nižšia úroveň čistých úrokových výnosov, príjmu z dividend a čistého príjmu z poplatkov a provízií mala za následok pokles kapitálu CET1 oproti základnému scenáru o 3,6 percentuálneho bodu. Dôležitým zistením záťažového testu bolo, že schopnosť bánk tvoriť čisté úrokové výnosy v nepriaznivom scenári rastúcich úrokových mier v rozhodujúcej miere závisí od ich obchodného modelu a súvisiacej štruktúry aktív a pasív. Z rastúcich úrokových mier napríklad viac ťažia banky s väčším podielom úverov s pohyblivou úrokovou sadzbou než banky s prevažným podielom úverov s pevnou sadzbou. ECB preto v súčasnosti od bánk vyžaduje, aby venovali veľkú pozornosť spôsobu riadenia úrokových rizík.

Úbytok kapitálu na konci trojročného obdobia bol menší ako v predchádzajúcich záťažových testoch, čo je možné pripísať najmä celkovo lepšej kondícii, vyššej kvalite aktív a vyššej ziskovosti bánk v čase hodnotenia. Niektoré banky zaznamenali od roku 2021 výrazné zlepšenie kvality úverového portfólia. Vďaka týmto faktorom sa banky s nepriaznivým scenárom dlhodobo vysokej inflácie a zvýšených úrokových mier dokázali vyrovnať. Priaznivý vplyv rastúcich úrokových mier na úrokové výnosy v mnohých prípadoch naďalej kompenzoval tlaky pôsobiace na náklady financovania. Na druhej strane sa v projekciách počítalo s nárastom administratívnych nákladov bánk v dôsledku vyššej inflácie.

Menšie banky vo vzorke ECB zaznamenali výraznejší úbytok kapitálu ako väčšie banky pod dohľadom ECB (6,6 percentuálneho bodu oproti 4,6 percentuálneho bodu). Príčinou bola ich nižšia schopnosť tvorby príjmov a vyššie úverové straty počas sledovaného obdobia. Ich koeficient CET1 bol však stále vyšší než v prípade väčších bánk (13,7 % v porovnaní s 10,1 %), keďže ich východisková pozícia bola tiež vyššia (20,2 % oproti 14,7 %).

Integrácia do postupu SREP

Pri hodnotení interného riadenia bánk a ich riadenia rizík pracovníci dohľadu v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) prihliadajú na určité kvalitatívne výsledky záťažového testu, napríklad včasnosť, presnosť údajov a kvalitu informácií.

Kvantitatívny vplyv nepriaznivého scenára záťažového testu je zároveň jedným z hlavných faktorov pri určovaní výšky odporúčaní druhého piliera (P2G). Odporúčania druhého piliera sú konkrétne odporúčania adresované jednotlivým bankám, ktoré indikujú hladinu kapitálu, ktoré podľa ECB majú udržiavať nad rámec zákonných kapitálových požiadaviek. Cieľom P2G je zabezpečiť, aby banka prostredníctvom vlastných zdrojov dokázala absorbovať potenciálne straty vyplývajúce zo záťažových scenárov.

V rámci postupu SREP v roku 2023 ECB po prvýkrát pomocou novej metodiky určí výšku P2G ukazovateľa finančnej páky s cieľom zabezpečiť krytie rizika nadmerného využívania finančnej páky. Na celosystémovej úrovni sa ukazovateľ finančnej páky bánk v eurozóne v nepriaznivom scenári znížil o 1,1 percentuálneho bodu. Ku koncu sledovaného obdobia dosiahol 4,4 %, čo je nad minimálnou právne záväznou úrovňou 3 %. P2G ukazovateľa finančnej páky sa stanovuje len určitým bankám, napríklad keď je projektovaný ukazovateľ finančnej páky nižší ako celková požiadavka na ukazovateľ finančnej páky.

Kontaktná osoba pre médiá: Simon Spornberger, tel.: +49 151 15661448 alebo Esther Tejedor, tel.: +49 172 5171280.

Poznámky

• Finálna vzorka zahŕňala 41 stredne veľkých bánk, namiesto pôvodne ohlásených 42 bánk. Príčinou bola akvizícia spoločnosti Biser Topco S.à.r.l. bankou OTP Bank Nyrt na začiatku roka 2023.
• Niektoré banky pod priamym dohľadom sa do záťažových testov nezapojili. Týka sa to napríklad dcérskych spoločností alebo pobočiek bánk mimo SSM, ktoré sa zúčastnili na celoúnijnom teste. Ďalším dôvodom vylúčenia mohla byť skutočnosť, že banka práve prechádzala reštrukturalizáciou, fúziou alebo akvizíciou.
• V záujme ľahšieho porovnávania sa kapitálové koeficienty CET1 v tomto texte uvádzajú v „plne zavedenej podobe“, t. j. za predpokladu, že banky už spĺňajú všetky regulačné kapitálové požiadavky, na ktoré sa vzťahujú prechodné ustanovenia.
• V rámci záťažového testu 2023 banky po prvýkrát použili predpísané parametre na zostavenie projekcií čistého príjmu z poplatkov a provízií. V minulosti používali vlastné modely.
• Projekcie bánk boli vypočítané na základe účtovných pravidiel platných k 31. decembru 2022. Štandard IFRS 17 pre poisťovacie činnosti nadobudol účinnosť až 1. januára 2023 a v hodnotení sa nezohľadňoval. Na zabezpečenie dostatočnej transparentnosti však EBA zverejnil vybrané doplňujúce položky, ktoré zahŕňajú vplyv štandardu IFRS 17. Vďaka tomu by malo byť od 1. januára 2023 možné porovnanie výsledkov záťažového testu s príslušnými kapitálovými koeficientmi. Tieto doplňujúce položky však nepodliehajú rovnakej dôkladnej kontrole kvality, akú vykonali príslušné orgány v prípade ostatných zverejnených údajov záťažového testu.
• Pri určovaní odporúčaní P2G uplatňuje bankový dohľad ECB dvojfázový postup. V prvej fáze je každá banka zaradená do príslušnej skupiny na základe jej maximálneho úbytku kapitálu CET1 v záťažovom teste za predpokladu plného zavedenia platných regulačných požiadaviek. V druhej fáze pracovníci dohľadu s prihliadnutím na špecifiká jednotlivých bánk určujú konečnú výšku P2G v rámci príslušných intervalov pre každú skupinu, vo výnimočných prípadoch za ich hranicami.
• Pri stanovovaní P2G ukazovateľa finančnej páky použije ECB ako východiskový bod projekcie ukazovateľa finančnej páky v nepriaznivom scenári záťažového testu a bude sa riadiť podobným dvojfázovým postupom ako v prípade P2G.