Záťažový test potvrdil odolnosť bankového sektora eurozóny v scenári výrazného hospodárskemu útlmu

1. augusta 2025

• Koeficient CET1 bankového systému by na konci projektovaného obdobia v nepriaznivom scenári predstavoval 12,0 %, čo je o 4 percentuálne body menej ako jeho východiskový bod.
• Vďaka vysokej ziskovosti majú banky solídnu rezervu na absorbovanie vyšších projektovaných strát.
• Záťažovému testu sa podrobilo 96 bánk (51 veľkých a 45 stredne veľkých bánk) v eurozóne, ktoré podliehajú priamemu dohľadu ECB.

Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejnila výsledky záťažového testu 2025, ktorý potvrdil odolnosť bankového systému eurozóny v scenári výrazného hospodárskemu útlmu.

Na konci trojročného obdobia sledovaného v rámci záťažového testu predpokladá 96 zúčastnených bánk v nepriaznivom scenári straty vo výške 628 mld. € vyplývajúce zo zhoršujúceho sa kreditného, trhového a operačného rizika, čo predstavuje nárast v porovnaní s 548 mld. € zaznamenanými počas záťažového testu 2023. Napriek týmto stratám bol úbytok kapitálu nižší ako v predchádzajúcich záťažových testoch, čo je možné pripísať najmä vyššej ziskovosti bánk na začiatku hodnotenia, prameniacej z vyšších úrokových mier a stabilnej kvality aktív. Udržateľnosť vyšších ziskov je však naďalej neistá, s možnými rozdielmi medzi jednotlivými bankami.

Celkový koeficient vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1), ktorý je kľúčovým ukazovateľom finančného zdravia bánk, by po troch rokoch sťažených podmienok v predpísanom nepriaznivom scenári klesol na 12,0 %, v porovnaní s 10,4 % v záťažovom teste 2023. To zodpovedá poklesu koeficientu CET1 oproti východiskovému bodu o 4,0 percentuálneho bodu. Na konci roka 2027 by bol koeficient CET1 o 5,1 percentuálneho bodu nižší ako v základnom scenári.

Výsledky záťažového testu naznačujú, že súčasné kapitálové rezervy podporujú schopnosť bankového sektora eurozóny odolávať nepriaznivým šokom. Záťažový test sa uskutočnil v kontexte značnej makrofinančnej neistoty, čo zdôrazňuje potrebu naďalej obozretného prístupu ku kapitálovému plánovaniu a k interpretácii výsledkov. Banky musia pokračovať v posilňovaní svojej finančnej a prevádzkovej odolnosti vrátane investícií do informačných technológií a kybernetickej odolnosti.

ECB podrobila záťažovému testu 96 bánk pod jej priamym dohľadom. 51 z nich predstavuje najväčšie banky v eurozóne, ktoré sú zahrnuté do celoúnijného záťažového testuvýsledky koordinovaného Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA); 45 z nich predstavuje stredne veľké banky mimo vzorky EBA. Spolu predstavujú približne 83 % celkových aktív bankového sektora v eurozóne. EBA dnes zverejnil podrobné za 51 najväčších bánk. ECB zverejnila vybrané údaje o 45 stredne veľkých bankách.

Banky boli hodnotené na základe spoločného základného scenára a hypotetického nepriaznivého scenára vývoja. Nepriaznivý scenár predpokladá zvýšené geopolitické napätie a izolacionistické obchodné politiky, vedúce k vyšším cenám energií a fragmentovaným globálnym dodávateľským reťazcom. Výsledkom by bola zvýšená neistota, strata dôvery a výrazná kontrakcia reálneho hospodárskeho rastu. Trhové úrokové miery by spočiatku rástli, čo by viedlo k vyššej volatilite a k výrazným korekciám cien aktív a oceňovania nehnuteľností.

Na posúdenie dôsledkov rýchlo sa meniaceho makrofinančného prostredia správa obsahuje aj analýzy citlivosti bánk na zmeny hlavných premenných v rámci scenára vývoja. Variabilita budúcich úrokových mier by napríklad mohla znížiť čistý úrokový príjem a vyššie clá by mohli v zraniteľných sektoroch zvýšiť úverové straty. Správa však naznačuje, že modely záťažových testov bánk zachytávajú slabé miesta v jednotlivých sektoroch len do určitej miery.

V záťažovom teste nejde o to, či banky uspejú alebo nie. Test nepredpisuje žiadne limity, ktoré banky na úspešné absolvovanie testu musia splniť. Účelom testu je pomôcť bankám zlepšiť postupy riadenia rizík; pre orgány dohľadu je test nástrojom na posúdenie odolnosti bánk.

Hlavné faktory úbytku kapitálu

Celosystémový úbytok v nepriaznivom scenári je spôsobený predovšetkým stratami súvisiacimi s kreditným a trhovým rizikom, spolu so zníženou tvorbou príjmov zo strany bánk.

V prípade nepriaznivého scenára sú účinky kreditného a trhového rizika hnacou silou celkového úbytku, zatiaľ čo tlmiaci efekt čistých ziskov klesá. Rezervy na krytie úverových strát a rizikové expozície výrazne rastú, vedúc k zodpovedajúcej redukcii koeficientu CET1 na konci roka 2024 o 5,0 percentuálneho bodu (rezervy) a 1,1 percentuálneho bodu (expozície), keďže nepriaznivé makroekonomické šoky ovplyvňujú schopnosť dlžníkov splácať dlh, ako aj mieru návratnosti úverov. Podiel trhového rizika na úbytku predstavuje 1,3 percentuálneho bodu, odrážajúc najmä zmeny reálnej hodnoty iného komplexného účtovného výsledku a straty súvisiace s kreditným rizikom protistrany v spojitosti s obchodovaním s derivátmi. A napokon, operačné riziko a ostatné účinky súvisiace so ziskami a stratami majú za následok redukciu kapitálu CET1 o približne 0,7 percentuálneho bodu. Čisté príjmy v nepriaznivom scenári predstavujú 4,8 percentuálneho bodu, slúžiac ako rezerva na krytie projektovaných strát.

Výsledky záťažového testu zohľadňujú zavedenie nového nariadenia o kapitálových požiadavkách III (Capital Requirement Regulation III – CRR3), ktoré zahŕňa spodnú hranicu pre výstupné hodnoty. V správe sa podrobne opisujú účinky tejto regulačnej zmeny na výsledky záťažového testu.

Integrácia do postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP)

Výsledky záťažového testu sú kvalitatívnej a kvantitatívnej povahy. Medzi kvalitatívne výsledky patria aktuálnosť, presnosť a kvalita údajov, ktoré banky poskytli. Orgány dohľadu sa týmito aspektmi budú zaoberať pri hodnotení interného riadenia bánk a ich riadenia rizík v rámci každoročného postupu SREP (Supervisory Review and Evaluation Process). V súlade s predchádzajúcimi oznámeniami ECB venovala osobitnú pozornosť konzervatívnosti predložených informácií. V rámci tohtoročného záťažového testu banky vo všeobecnosti predkladali adekvátne údaje, hoci mnohé naďalej čelia ťažkostiam pri agregácii podrobných údajov na úrovni jednotlivých úverov. V roku 2025 ECB v rámci zdokonaľovania revízie predkladaných informácií uskutočnila krátke návštevy na mieste ako súčasť procesu kontroly kvality. Ako bolo oznámené na začiatku záťažového testu, po jeho skončení budú vybrané banky podrobené dôkladnejšej kontrole na mieste s cieľom preveriť ich schopnosti v oblasti záťažového testovania, v úzkej koordinácii s ostatnými činnosťami dohľadu.

Kvantitatívne výsledky záťažového testu sa používajú ako východisko pri určovaní výšky odporúčaní druhého piliera (Pillar 2 guidance – P2G). Odporúčania P2G, adresované jednotlivým bankám, sú nezáväzné. Indikujú hladinu kapitálu, ktorú majú banky podľa ECB udržiavať nad rámec záväzných kapitálových požiadaviek. Cieľom P2G je zabezpečiť, aby banka dokázala prostredníctvom vlastných zdrojov absorbovať potenciálne straty vyplývajúce z nepriaznivých záťažových scenárov.

ECB uplatňuje aj odporúčania P2G pre ukazovateľ finančnej páky s cieľom znižovať riziko nadmerného využívania finančnej páky. Celkový ukazovateľ finančnej páky bánk v eurozóne sa v nepriaznivom scenári znížil o 0,9 percentuálneho bodu. Ku koncu sledovaného obdobia dosiahol 5,0 %, čo je nad minimálnou právne záväznou úrovňou 3 %. Odporúčania P2G ukazovateľa finančnej páky sa stanovujú len určitým bankám, napríklad keď je projektovaný ukazovateľ finančnej páky nižší ako celková požiadavka na ukazovateľ finančnej páky.

Prieskumný scenár na posúdenie kreditného rizika protistrany

ECB záťažový test 2025 doplnila analýzou prieskumného scenára kreditného rizika protistrany (counterparty credit risk – CCR). Cieľom analýzy bolo posúdiť, ako vybrané banky modelujú riziko CCR za rôznych sťažených podmienok, a získať lepší prehľad o slabinách prameniacich zo vzájomného prepojenia medzi bankovým sektorom a nebankovými finančnými inštitúciami.

Z analýzy vyplýva, že expozície CCR za sťažených podmienok so zohľadnením kolaterálu sú mimoriadne významné voči nefinančným korporáciám a nebankovým finančným inštitúciám so sídlom v Spojených štátoch. V úrovni kolateralizácie v portfóliách CRR za sťažených podmienok sú medzi bankami značné rozdiely. Scenár znehodnotenia eura voči hlavným cudzím menám má okrem toho tendenciu viesť k vyšším stratám CCR v porovnaní so scenárom poklesu úrokových mier a so scenárom trhového rizika od EBA. Špecifické riziko „nepriaznivej korelácie“, keď expozícia voči konkrétnej protistrane koreluje s jej vlastnou pravdepodobnosťou zlyhania namiesto všeobecných faktorov trhového rizika, sa zároveň v súčasnej situácii zdá byť pomerne obmedzené.

Na rozdiel od záťažového testu sa v prípade tohto hodnotenia neuskutočňuje výpočet úbytku kapitálu. Príslušné zistenia vrátane zistení týkajúcich sa riadenia rizika CCR budú podkladom dohľadového dialógu so zúčastnenými bankami.

Kontaktná osoba pre médiá: Ettore Fanciulli, tel.: +49 172 2570849.

Poznámky

• V záťažovom teste 2025 bola metodika projektovania čistých úrokových príjmov počas trojročného obdobia pre všetky banky centralizovaná na základe spoločného postupu stanoveného orgánmi dohľadu.
• Projekcie bánk boli vypočítané na základe účtovných pravidiel platných k 31. decembru 2024. Keďže však banky v EÚ musia od 1. januára 2025 dodržiavať revidované pravidlá nariadenia CRR3, všetky zúčastnené banky museli poskytnúť východiskové body na konci roka 2024 s hodnotami prepočítanými v súlade s nariadením CRR3. Všetky uvedené kapitálové koeficienty CET1 odrážajú predovšetkým „prechodný“ režim na základe ustanovení CRR3, ktoré budú postupne zrušené do roku 2033.
• Regulačné zmeny súvisiace so zásadnou revíziou obchodnej knihy nie sú v záťažovom teste zohľadnené, keďže boli pred dokončením metodiky záťažového testu 2025 dočasne odložené.
• Pri určovaní odporúčaní P2G uplatňuje bankový dohľad ECB dvojfázový postup. V prvej fáze je každá banka zaradená do príslušnej skupiny na základe jej maximálneho úbytku kapitálu CET1 v záťažovom teste. V druhej fáze pracovníci dohľadu s prihliadnutím na špecifiká jednotlivých bánk určujú konečnú výšku P2G v rámci príslušných intervalov pre každú skupinu, vo výnimočných prípadoch za ich hranicami.
• Pri stanovovaní odporúčaní P2G pre ukazovateľ finančnej páky používa ECB ako východiskový bod projekcie ukazovateľa finančnej páky v nepriaznivom scenári záťažového testu a riadi sa podobným dvojfázovým postupom ako v prípade P2G.
• Čisté príjmy predstavujú súčet čistých príjmov z obchodovania, čistých úrokových výnosov, čistých príjmov z poplatkov a provízií mínus administratívne náklady.
• Spodná hranica pre výstupné hodnoty predstavuje regulačné opatrenie, ktoré obmedzuje rozsah, v akom môžu banky na výpočet svojich rizikovo vážených aktív používať vlastné interné modely. V zásade stanovuje minimálnu úroveň rizikových váh odvodených z týchto modelov s cieľom zabezpečiť, aby banky nepodceňovali riziká, ktorým čelia.