Boj proti praniu špinavých peňazí
Hoci je dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (anti-money laundering and combating the financing of terrorism – AML/CFT) výslovne vyňatý z úloh ECB v oblasti dohľadu, z prania špinavých peňazí a financovania terorizmu môžu plynúť významné riziká ohrozujúce bezpečnosť a zdravie bánk. Tieto riziká preto v rámci nášho prudenciálneho dohľadu berieme do úvahy.
Smernica o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive – CRD), ktorá objasňuje prepojenie medzi prudenciálnym dohľadom a dohľadom v oblasti AML/CFT, od orgánov prudenciálneho dohľadu vyžaduje, aby na informácie týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu reagovali. Smernica CRD predovšetkým zavádza výslovnú povinnosť spolupráce medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu, orgánmi dohľadu v oblasti AML/CFT a finančnými spravodajskými jednotkami, ktorá umožňuje vykonávať efektívny a účinný dohľad a v potrebných prípadoch prijímať koordinované opatrenia dohľadu.
V roku 2024 prijala Rada Európskej únie v oblasti AML/CFT nový balík právnych predpisov, ktorým sa po prvýkrát harmonizujú pravidlá EÚ v tejto oblasti s cieľom chrániť občanov a finančný systém EÚ. Balík zahŕňa nariadenie, ktorým sa zriaďuje nový úrad EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Authority for Anti-Money Laundering and Countering the Financing of Terrorism – AMLA). Úrad bude mať právomoci priameho a nepriameho dohľadu nad vysokorizikovými povinnými subjektmi vo finančnom sektore.
V júni 2025 ECB uzavrela s úradom AMLA memorandum o porozumení, ktoré určuje spôsob našej vzájomnej spolupráce. Stanovuje zásady výmeny informácií a pravidelnej spolupráce v oblasti politík a noriem.
Dohľad nad dodržiavaním požiadaviek AML/CFT zo strany finančných inštitúcií zostáva vo výlučnej právomoci orgánov AML/CFT. Obavy spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, predovšetkým obavy vyplývajúce z hodnotenia AMLA a vnútroštátnych orgánov AML/CFT zameraného na riziká spojené s jednotlivými inštitúciami, sa však zohľadňujú v rámci procesu prudenciálneho dohľadu, predovšetkým:
pri udeľovaní povolení a hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti – pri posudzovaní miery, do akej obchodný model žiadateľa, jeho navrhované systémy a mechanizmy riadenia rizík a vhodnosť jeho akcionárov, členov, riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie vyvolávajú riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,
v rámci priebežného výkonu dohľadu a postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) – v rámci hodnotenia rizík, ak sú obchodné modely, úverové operácie, interné riadenie a riadenie rizík spojené s rizikami AML/CFT,
pri prijímaní prudenciálnych administratívnych opatrení, predovšetkým ukladaní sankcií alebo v rámci procesu odoberania povolení, s cieľom zabezpečiť zohľadňovanie nedostatkov spojených s AML/CFT relevantných z hľadiska prudenciálneho dohľadu pri uplatňovaní prudenciálnych dohľadových opatrení a právomocí, ktorých cieľom je zmierniť prudenciálne obavy.
Za týchto okolností má naďalej zásadný význam úzka spolupráca a výmena informácií medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu, úradom AMLA a vnútroštátnymi orgánmi AML/CFT. Orgány prudenciálneho dohľadu totiž informácie od orgánov AML/CFT zohľadňujú v rámci svojich postupov dohľadu, zatiaľ čo orgány AML/CFT využívajú informácie od orgánov prudenciálneho dohľadu v rámci vlastného výkonu dohľadu nad inštitúciami v záujme boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu.
Samotné zintenzívnenie regulácie a dohľadu v tejto oblasti však z pohľadu účinného boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo finančnom sektore nestačí. Inštitúcie musia ako prvé zabezpečiť, aby na tieto účely neboli zneužívané a aby ich vedenie problematike AML/CFT venovalo adekvátnu pozornosť.
Inštitúcie musia v tomto smere nepretržite zabezpečovať dobrú povesť členov ich riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu, ako aj potrebnú úroveň vedomostí, zručností a skúseností na vykonávanie ich povinností. Inštitúcie zároveň zodpovedajú za adekvátny systém interného riadenia a riadenia rizík, ktorý im umožňuje identifikovať, hodnotiť a riadiť riziká, ktorým sú (alebo môžu byť) vystavené, a to vrátane rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.