Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa
  • TLAČOVÁ SPRÁVA

Záťažový test dohľadu ECB ukazuje, že banky musia venovať zvýšenú pozornosť klimatickému riziku

8. júla 2022

  • Banky predložili komplexné a nové informácie o klimatickom riziku.
  • Väčšina bánk nemá spoľahlivé rámce záťažového testovania zameraného na klimatické riziko a dostatok relevantných údajov.
  • Zo záťažového testu vyplýva, že straty bánk sú v scenári riadeného prechodu nižšie ako pri oneskorenom konaní.

Z dnes zverejnených výsledkov záťažového testu Európskej centrálnej banky (ECB) zameraného na klimatické riziko vyplýva, že banky zatiaľ dostatočne nezačleňujú klimatické riziko do svojich rámcov záťažového testovania a interných modelov, a to i napriek určitému pokroku od roku 2020.

„Banky v eurozóne musia urýchlene zintenzívniť svoje snahy v oblasti merania a riadenia klimatického rizika, odstrániť súčasné údajové medzery a zaviesť osvedčené postupy, ktoré v tomto sektore už existujú,“ uviedol predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria.

Test, ktorý je súčasťou širšieho klimatického plánu ECB, nie je hodnotením kapitálovej primeranosti, ale prostriedkom na získanie potrebných informácií pre banky i orgány dohľadu. Poskytuje kvalitatívne i kvantitatívne informácie na posúdenie pripravenosti sektora na klimatické riziko a na získanie prehľadu osvedčených postupov pri jeho riešení.

„Tento test je významným krokom v zvyšovaní odolnosti nášho finančnému systému voči klimatickému riziku,“ uviedol podpredseda Rady pre dohľad Frank Elderson. „Od bánk očakávame, že v krátkodobom až strednodobom horizonte prijmú rozhodné opatrenia a vytvoria spoľahlivé rámce klimatických záťažových testov.“

Testu pozostávajúceho z troch modulov sa zúčastnilo 104 významných bánk, ktoré predkladali informácie o: i) vlastných kapacitách v oblasti klimatického záťažového testovania, ii) svojej závislosti od odvetví s vysokými uhlíkovými emisiami a iii) dosiahnutých výsledkoch v rámci rôznych scenárov a časových horizontov.[1] V záujme úmernosti v prospech menších bánk bol záťažový test typu zdola nahor v rámci tretieho modulu obmedzený na 41 bánk podliehajúcich priamemu dohľadu.

Z výsledkov prvého modulu vyplýva, že približne 60 % bánk ešte nemá rámec záťažového testovania voči klimatickému riziku. Väčšina bánk podobne nezahŕňa klimatické riziko do svojich modelov kreditného rizika a len 20 % z nich klimatické riziko berie do úvahy pri poskytovaní úverov. Banky v súčasnosti zaostávajú za osvedčenými postupmi, podľa ktorých by si mali vytvoriť systémy klimatického záťažového testovania, ktoré zohľadňujú viaceré prenosové kanály klimatického rizika (napr. trhové a kreditné riziko) a portfóliá (napr. podnikové a hypotekárne).

Podľa výsledkov druhého modulu testu takmer dve tretiny celkových príjmov bánk od nefinančných podnikových klientov pochádza z odvetví s vysokou emisiou skleníkových plynov. V mnohých prípadoch „emisie financované“ bankami pochádzajú od malého počtu veľkých klientov, čo zvyšuje ich expozíciu voči rizikám prechodu. Banky sa pri odhade svojej expozície voči odvetviam s vysokými emisiami často spoliehajú na zástupné ukazovatele. Hoci ide o dobrý prvý krok k odstráneniu údajových medzier, banky sa musia vo vzťahu k svojim klientom viac angažovať, aby získali presnejšie údaje a lepší prehľad o ich plánoch prechodu. Je to nevyhnutným predpokladom účinného merania a riadenia ich expozície voči klimatickému riziku v budúcnosti.

Pri záťažovom teste typu zdola nahor v rámci tretieho modulu mali banky prognózovať svoje straty v prípade extrémnych poveternostných javov a v scenároch prechodu s rôznymi časovými horizontmi. Test potvrdzuje heterogénny vplyv fyzického rizika na jednotlivé európske banky. Z jeho výsledkov vyplýva, že citlivosť bánk v scenári sucha a horúčav do značnej miery závisí od sektorových aktivít a geografickej polohy ich expozícií. Vplyv tohto rizika sa prejavuje znížením sektorovej produktivity, napr. v poľnohospodárstve a stavebníctve, a zvýšením úverových strát v postihnutých oblastiach. Podobne aj v scenári s rizikom povodne sa očakávajú nepriaznivé následky na zábezpeky vo forme nehnuteľností, súvisiace hypotéky a podnikové úvery, najmä v najviac postihnutých oblastiach.

Zo záťažového testu vyplýva, že úverové a trhové straty 41 hodnotených bánk pri krátkodobom neriadenom prechode a dvoch scenároch fyzického rizika dosahujú celkovú výšku približne 70 miliárd EUR. Táto suma však výrazne podceňuje skutočné klimatické riziko, keďže odráža len zlomok skutočného nebezpečenstva, a to z dôvodu: i) nízkej dostupnosti údajov v tejto počiatočnej fáze, ii) spôsobu modelovania prognóz bánk, ktorý zachytáva klimatické faktory len zjednodušene, iii) vylúčenia hospodárskych útlmov a sekundárnych účinkov zo scenárov a iv) skutočnosti, že expozície v rámci tohto testu predstavujú len približne jednu tretinu celkových expozícií predmetných 41 bánk. Okrem toho vzhľadom na povahu tohto testu, ktorého účelom bolo zmapovať súčasnú situáciu, orgány dohľadu nezasahovali do pôvodných výpočtov bánk.

Pokiaľ ide o dlhodobé prognózy bánk v rámci rôznych scenárov vývoja klimatického rizika, z výsledkov vyplýva, že straty spojené s riadenou ekologickou transformáciou sú v porovnaní s neriadenou transformáciou, resp. nekonaním nižšie. Banky však takmer nerozlišujú medzi rôznymi dlhodobými scenármi, pretože im chýbajú spoľahlivé stratégie, okrem tendencie znižovať expozície voči najviac znečisťujúcim odvetviam a podporovať podniky s nižšími uhlíkovými emisiami. Banky preto vo svojich strategických dlhodobých plánoch musia zvážiť priame a nepriame prenosové kanály.

Výsledky testu budú použité v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) z kvalitatívneho hľadiska. V tomto roku nebudú mať žiadny priamy vplyv na výšku kapitálu prostredníctvom odporúčaní druhého piliera. Všetkým zúčastneným bankám bolo zaslané individuálne vyhodnotenie testu a očakáva sa, že prijmú príslušné opatrenia v súlade s výberom osvedčených postupov, ktorý ECB zverejní v poslednom štvrťroku 2022.

Toto hodnotenie svedčí o odhodlanosti ECB sprevádzať európske banky procesom ekologickej transformácie, čo okrem iného znamená aj spoluprácu s príslušnými orgánmi v celej Európe i za jej hranicami. Výsledky klimatického záťažového testu z roku 2022 európske banky usmernia pri rozvíjaní ich kapacít klimatického záťažového testovania a prípravách na riziká a príležitosti spojené s prechodom na hospodárstvo s nulovými čistými emisiami. Doplnia tiež výsledky iných prebiehajúcich aktivít dohľadu, ako je tematické hodnotenie integrácie klimatického a environmentálneho rizika do stratégií, správy a riadenia rizík bánk v roku 2022.

Kontaktná osoba pre médiá: Georgina Garriga Sánchez, tel.: +49 69 1344 95368 alebo Simon Spornberger, tel.: +49 69 1344 17711.

  1. Banky sme konkrétne požiadali, aby posúdili trojročný scenár neriadeného prechodu v dôsledku prudkého zvýšenia cien uhlíkových emisií, scenár 30-ročného prechodu za rôznych predpokladov a fyzické riziko veľkej povodne, extrémneho sucha a vlny horúčav v priebehu jedného roka.

KONTAKT

Európska centrálna banka

Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu

Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.

Kontakty pre médiá
Oznamovanie porušení predpisov (whistleblowing)