Najčastejšie otázky o záťažovom teste bánk v eurozóne 2025

1. augusta 2025

Čo je predmetom záťažového testu 2025? Čo je jeho cieľom?

Záťažový test poskytuje jednotný analytický rámec na porovnávanie a hodnotenie odolnosti bánk v eurozóne voči makrofinančným šokom a šokom špecifickým pre jednotlivé krajiny. V rámci záťažového testu 2025 sa preveruje 96 bánk pod priamym dohľadom ECB. 51 z nich predstavuje najväčšie banky v eurozóne, ktoré sú zahrnuté do celoúnijného záťažového testu koordinovaného Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA). Zvyšných 45 bánk predstavuje stredne veľké banky mimo vzorky EBA, ktoré ECB podrobila vlastnému záťažovému testu.

V rámci záťažového testu sa na základe údajov z konca roka 2024 analyzuje vývoj strát a kapitálovej pozície bánk počas trojročného obdobia do konca roka 2027 v základnom i nepriaznivom scenári vývoja.

ECB výsledky záťažového testu použije v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), aby jednotlivým bankám stanovila kapitálové požiadavky druhého piliera. Kvalitatívne výsledky (viac v odpovedi na poslednú otázku) sa v hodnotení SREP premietnu do prvku riadenia rizík. Budú si teda vyžadovať prijatie opatrení dohľadu a ovplyvnia určovanie požiadaviek druhého piliera (Pillar 2 requirements – P2R). Kvantitatívne výsledky budú jedným z hlavných podkladov pri určovaní odporúčaní druhého piliera (Pillar 2 Guidance – P2G) a odporúčaní P2G pre ukazovateľ finančnej páky.

Účelom testu je podporiť finančnú stabilitu a zvýšiť trhovú disciplínu zverejňovaním konzistentných a podrobných informácií na úrovni jednotlivých bánk, znázorňujúc dosah bežných šokov na súvahy jednotlivých bánk. Záťažové testy orgánov dohľadu nenahrádzajú interné záťažové testy bánk, ktoré vychádzajú zo scenárov vývoja prispôsobených ich špecifickým rizikovým profilom a slabinám.

Do úvahy sa neberú ani širšie makrofinančné amplifikačné účinky, ktoré sú predmetom osobitnej analýzy makroprudenciálnych orgánov v rámci doplnkových záťažových testov zhora nadol.

Akým spôsobom sa z viacerých možností vyberá konkrétny scenár pre záťažový test?

V rámci nepriaznivého scenára sa posudzuje odolnosť a kapitálová primeranosť bánk za nepriaznivých, no realistických podmienok, s cieľom identifikovať slabiny a podporiť celkovú finančnú stabilitu. Nepriaznivý makrofinančný scenár vypracúva pracovná skupina Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) pre záťažové testovanie v úzkej spolupráci s ECB. Predpoklady scenára záťažového testu vychádzajú zo súboru hlavných rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu, ktorým čelí bankový sektor EÚ, identifikovaného generálnou radou ESRB, ako aj z hodnotenia rizík EBA a ECB.

Vypracovaných môže byť viacero alternatívnych scenárov vývoja. Konečný scenár sa vyberá tak, aby bol v plnom súlade s hodnotením relevantných rizík zo strany európskych orgánov. Cieľom je zároveň zabezpečiť internú konzistentnosť, ekonomickú interpretovateľnosť a súlad s overenými modelmi vyvinutými v spolupráci s národnými centrálnymi bankami. Predpoklady nepriaznivého scenára záťažového testu 2025 odrážajú zvýšené geopolitické napätie, ktoré vyvoláva neistotu, zintenzívňuje makroekonomické, kreditné a trhové riziká a zvyšuje volatilitu finančných trhov a cien komodít. Okrem toho uznáva potenciál nečakaných korekcií na globálnych finančných trhoch v dôsledku nadhodnocovania určitých aktív.

Keďže sa v záťažovom teste používa len jeden scenár, banky sú povinné vykonávať aj svoje interné záťažové testy (napr. v oblasti plánovania kapitálu) a reverzné záťažové testy, ktoré poskytujú podrobnejší prehľad o ich vlastných rizikách a slabinách.

Ako sa vyberajú vzorky bánk v eurozóne do celoúnijného záťažového testu a paralelného záťažového testu ECB?

Pri výbere bánk do celoúnijného záťažového testu koordinovaného Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) sa zohľadňovala potreba pokryť približne 75 % bankových aktív v eurozóne. Do testu mohli byť zaradené len banky, ktorých aktíva v čase výberu vzorky predstavovali aspoň 30 mld. €. Banky so špecifickými obchodnými modelmi bolo možné z testu vylúčiť, ak sa na účely posúdenia ich odolnosti a kapitálovej primeranosti metodika celoúnijného záťažového testu považovala za menej vhodnú. V roku 2025 bolo do vzorky EBA zaradených spolu 51 bánk v eurozóne podliehajúcich priamemu dohľadu ECB.

V prípade menších priamo dohliadaných bánk mimo vzorky EBA vykonala ECB súbežne vlastný záťažový test. V roku 2025 bolo do tohto záťažového testu zapojených 45 bánk, čo predstavuje približne 7 % bankových aktív v eurozóne.

Niektoré banky pod priamym dohľadom ECB záťažovým testom podrobené neboli. Týka sa to napríklad dcérskych spoločností alebo pobočiek bánk mimo jednotného mechanizmu dohľadu, ktoré sa zúčastnili na celoúnijnom teste. Ďalším dôvodom vylúčenia mohla byť skutočnosť, že banka práve prechádzala reštrukturalizáciou, fúziou alebo akvizíciou.

Ako sa scenár vývoja premieta do úbytku kapitálu?

V záťažovom teste sa straty vyplývajúce z nepriaznivého makroekonomického scenára premietajú do úbytku kapitálu prostredníctvom viacerých transmisných mechanizmov. Tieto mechanizmy ukazujú, ako môžu zmeny v makroekonomickom prostredí rôznymi spôsobmi viesť k finančným ťažkostiam bánk:

• Čistý príjem: Vyššie náklady na financovanie a znížené príjmy z poplatkov a provízií znižujú schopnosť bánk vyrovnávať straty. Inflačné šoky zároveň zvyšujú administratívne náklady, čo ďalej obmedzuje schopnosť bánk generovať príjmy.
• Úverové straty: Nepriaznivý hospodársky vývoj zvyšuje pravdepodobnosť nesplácania úverov, vedúc k nárastu objemu problémových úverov. Banky si musia na krytie nesplácaných úverov vyčleniť dodatočné rezervy, čo znamená priamy úbytok ich kapitálu.
• Trhové riziko: Nepriaznivé scenáre spôsobujú značnú volatilitu a preceňovanie na finančných trhoch, čo má za následok straty v obchodných knihách a investičných portfóliách bánk. Dochádza tak k poklesu hodnoty ich finančných aktív, vedúc k úbytku kapitálu.
• Operačné riziko: V sťažených podmienkach dochádza k rastu operačných rizík spojených napríklad s kybernetickými útokmi, podvodmi, systémovými poruchami a nedodržiavaním predpisov. Tieto udalosti vedú k zvyšovaniu kapitálových požiadaviek, čo zaťažuje celkové rezervy bánk.

Kombinovaný účinok týchto mechanizmov môže v prípade jednotlivých bánk viesť k značným stratám a tým aj k úbytku kapitálu, ktorý sa meria zmenami kľúčových kapitálových ukazovateľov, ako je napríklad koeficient vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1). Záťažové testy zdôrazňujú potrebu solídnej kapitálovej primeranosti v záujme zachovania stability bánk i za nepriaznivých hospodárskych podmienok, aby mohli aj v náročných obdobiach naďalej poskytovať finančné služby domácnostiam a podnikom.

Čo odhalili záťažové testy o schopnosti bánk modelovať riziká špecifické pre jednotlivé sektory?

V porovnaní so záťažovým testom 2023 sa schopnosť bánk modelovať riziká špecifické pre jednotlivé sektory zlepšila. Napriek tomu boli zistené určité nedostatky. Záťažový test ukázal, že mnohé banky sa pri hodnotení relevantných sektorových rizík naďalej spoliehajú na základné modelovacie postupy. Niektoré banky napríklad v súvislosti s makroekonomickými scenármi namiesto modelov prispôsobených konkrétnym odvetviam používajú všeobecné predpoklady. . Tieto zistenia zdôrazňujú potrebu ďalšieho úsilia na strane bánk, pokiaľ ide o zdokonaľovanie modelov záťažových testov v záujme zlepšenia ich schopnosti perspektívnej identifikácie slabín v rôznych sektoroch.

Do akej miery sú banky v eurozóne podľa záťažového testu pripravené vyrovnať sa s obchodnými clami?

V záťažovom teste 2025 sa hodnotila odolnosť bánk v scenári zvýšeného geopolitického napätia a izolacionistických obchodných politík, ktoré zahŕňali zavedenie vyšších ciel a fragmentované globálne ponukové reťazce. Hoci test nekvantifikoval konkrétny vplyv obchodných ciel, ich účinky boli začlenené do širších makrofinančných sťažených podmienok. Výsledky naznačujú, že bankový systém eurozóny zostáva celkovo odolný, hoci poukazujú na slabiny vyplývajúce z expozícií voči sektorom, ktoré sú viac vystavené medzinárodnému obchodu. Analýza citlivosti v súvislosti s hlavnými výsledkami navyše poukazuje na prítomnosť značnej neistoty, pokiaľ ide o dôsledky obchodného napätia.

Záťažový test zdôrazňuje dôležitosť perspektívneho prístupu bánk ku kapitálovému plánovaniu a riadeniu rizík. Banky by mali predvídať štrukturálne zmeny v globálnej ekonomike vrátane zmien spôsobených novou obchodnou politikou a pripraviť sa na ne. Na podporu tohto perspektívneho prístupu plánuje ECB v roku 2026 uskutočniť tematický záťažový test zameraný na geopolitické riziká s cieľom pomôcť orgánom dohľadu a bankám včas identifikovať a riešiť vznikajúce riziká. Test bude používať výkazy a štruktúry, ktoré už majú banky zavedené, čo by malo minimalizovať dodatočné náklady a záťaž. Ďalšie podrobnosti o teste budú zverejnené po jeho spustení a s bankami budú prediskutované v rámci osobitných konzultácií.

Čo znamená predpoklad „konštantnej súvahy“, z ktorého záťažový test vychádza?

Záťažový test vychádza z predpokladu „konštantnej súvahy“. To znamená, že sa predpokladá, že súvaha každej banky zostane počas horizontu záťažového testu nezmenená. Inými slovami, záťažový test neberie do úvahy kroky manažmentu banky, ktoré by mohli byť prijaté v reakcii na nepriaznivé podmienky, ako napríklad získanie dodatočného kapitálu, predaj aktív alebo zmena obchodnej stratégie. Naopak, predpokladá sa, že banka naďalej poskytuje rovnaký objem finančných služieb ako v deň začiatku testu (t. j. koniec roka 2024). Tento prístup zaručuje konzistentnosť a porovnateľnosť výsledkov jednotlivých bánk a scenárov. Znamená to tiež, že sa neberie do úvahy vplyv, ktorý majú na reálnu ekonomiku dynamické reakcie bánk a účinky šírenia šokov medzi finančnými inštitúciami.

Prečo sa správa o výsledkoch záťažového testu zameriava na prechodné údaje, zatiaľ čo pri určovaní výšky odporúčaní P2G sa vychádza z údajov zohľadňujúcich plné zavedenie nových pravidiel?

V tohtoročnom záťažovom teste museli banky prihliadať na revidované pravidlá nariadenia o kapitálových požiadavkách III (Capital Requirement Regulation III – CRR3), ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2025. Na niektoré pravidlá nariadenia CRR3 sa vzťahujú prechodné ustanovenia, ktoré budú do roku 2033 postupne zrušené. Údaje zohľadňujúce plné zavedenie nových pravidiel nezohľadňujú schopnosť bánk vykonávať v nadchádzajúcich rokoch súvahové zmeny. Správa o záťažovom teste sa teda zameriava na výsledky týkajúce sa koeficientov kapitálovej primeranosti v prechodnom vyjadrení, keďže tie platia pre horizont scenára 2025 – 2027.

Pri určovaní výšky odporúčaní P2G sa používajú údaje o úbytku kapitálu zohľadňujúce plné zavedenie nových pravidiel. Ide o najjednoduchší spôsob stanovenia východiskových bodov P2G, oddeľujúc dosah ekonomického scenára od účinkov postupného zavádzania nariadenia CRR3.

Aké informácie o výsledkoch sú k dispozícii?

EBA zverejňuje podrobné výsledky za jednotlivé banky zapojené do celoúnijného testu.

V prípade bánk zapojených do paralelného testu SSM zverejňuje ECB súhrnné výsledky a vybrané informácie o jednotlivých bankách. Zverejnenie údajov za túto vzorku sa riadi zásadou proporcionality, keďže tieto banky sú menšie ako banky zapojené do celoúnijného testu.

Aké kroky podnikne ECB v prípade bánk, ktoré majú v nepriaznivom scenári (vážne) nedostatky?

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch platí, že účelom záťažového testu 2025 nie je určiť, ktoré banky v teste uspeli a ktoré nie. Preto nemožno hovoriť ani o nedostatkoch v tradičnom zmysle. V prípade každej banky sú výsledky testu významným podkladom rozhodnutia SREP. V praxi to znamená, že výsledky záťažového testu (predovšetkým úroveň úbytku kapitálu zohľadňujúca plné zavedenie nových pravidiel) sa použijú ako východisko pri určovaní výšky P2G (v zmysle usmernení EBA o postupe SREP a záťažovom testovaní orgánmi dohľadu).

Banky, ktoré v nepriaznivom scenári zaznamenali (vážny) úbytok kapitálu, by tak mali vo všeobecnosti počítať s vyššou hodnotou P2G než banky s lepšími výsledkami.

V prípadoch, keď vážny úbytok kapitálu poukazuje na špecifické riziká v určitých oblastiach podnikania, spoločné dohliadacie tímy tieto informácie použijú pri navrhovaní cielených dohľadových iniciatív alebo opatrení potrebných na zabezpečenie náležitého riadenia týchto rizík.

Ako sa výsledky záťažového testu zakomponujú do hodnotenia SREP?

Výsledky sa v rámci postupu SREP zohľadňujú kvantitatívnym i kvalitatívnym spôsobom.

1. Kvantitatívny výsledok

• Metodika určovania výšky P2G je dvojfázová. V prvej fáze je banka zaradená do príslušnej skupiny na základe jej maximálneho úbytku kapitálu CET1 počas dohľadového záťažového testu. Skupiny sú navrhnuté na základe aktuálnych skúseností z výkonu dohľadu, rizikovej tolerancie SSM a štatistickej analýzy výsledkov záťažového testu. V druhej fáze spoločné dohliadacie tímy na základe odborného úsudku výšku P2G upravujú podľa profilu jednotlivých bánk. Spoločné dohliadacie tímy môžu výšku upravovať v medziach intervalu príslušnej skupiny a vo výnimočných prípadoch i za jeho hranice.
• ECB uplatňuje aj odporúčania P2G s cieľom znižovať riziko nadmerného využívania finančnej páky. Cieľom P2G v tomto prípade je zabezpečiť, aby banka dokázala prostredníctvom vlastných zdrojov absorbovať potenciálne straty vyplývajúce zo záťažových scenárov. Pri stanovovaní odporúčaní P2G pre ukazovateľ finančnej páky používa ECB ako východiskový bod projekcie ukazovateľa finančnej páky v nepriaznivom scenári záťažového testu a riadi sa podobným dvojfázovým postupom ako v prípade P2G. P2G ukazovateľa finančnej páky sa stanovuje len určitým inštitúciám, napríklad keď je projektovaný ukazovateľ finančnej páky nižší ako celková požiadavka na ukazovateľ finančnej páky.

2. Kvalitatívny výsledok

• Orgány dohľadu získavajú prostredníctvom záťažového testu dobrý prehľad o rizikách a slabinách banky, ako aj o jej schopnostiach v oblasti riadenia rizík. Spoločné dohliadacie tímy v rámci postupu SREP pri hodnotení interného riadenia bánk a ich riadenia rizík zvažujú rôzne aspekty, ktoré v konečnom dôsledku vedú k opatreniam dohľadu a majú vplyv na výpočet výšky P2R. Medzi tieto aspekty patrí napríklad aktuálnosť a presnosť údajov i kvalita prijatých informácií. Podobne aj kvantitatívne ukazovatele odvodené priamo z údajov poskytujú spoločným dohliadacím tímom merateľné kritériá na hodnotenie výkonnosti bánk prostredníctvom štvorstupňového známkovacieho systému. Predmetom merania je schopnosť bánk plniť údajové požiadavky, ako aj ich odozva počas celého záťažového testu. Spoločné dohliadacie tímy okrem toho uskutočňujú i kvalitatívne hodnotenie výkonu bánk počas cyklov kontroly kvality v rámci záťažového testu.
• V rámci tohto záťažového testu ECB uskutočnila krátke návštevy na mieste s cieľom zabezpečiť kvalitu projekcií záťažového testu predkladaných bankami. Po záťažovom teste budú vybrané banky podrobené dôkladnejším previerkam zameraným na ich schopnosti v oblasti záťažového testovania, ktoré budú v záujme vytvorenia synergií a minimalizovania ďalšej záťaže pre banky koordinované s prebiehajúcim dohľadom vykonávaným spoločnými dohliadacími tímami.