Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Najčastejšie otázky o záťažovom teste 2025

Čo je predmetom celoúnijného záťažového testu 2025? Čo je jeho cieľom?

V rámci celoúnijného záťažového testu sa na základe údajov z konca roka 2024 analyzuje vývoj kapitálovej pozície bánk počas trojročného obdobia do konca roka 2027 v základnom i nepriaznivom scenári vývoja. Test poskytuje orgánom dohľadu, bankám a ďalším účastníkom trhu jednotný analytický rámec na porovnávanie a hodnotenie odolnosti bánk v EÚ voči ekonomickým šokom v jednotlivých krajinách.

ECB výsledky záťažového testu použije pri určovaní kapitálových požiadaviek druhého piliera (Pillar 2 requirements – P2R) jednotlivých bánk v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). Kvalitatívne výsledky budú zahrnuté do časti hodnotenia SREP zameranej na riadenie rizík a potenciálne tak ovplyvnia určovanie požiadaviek druhého piliera. Kvantitatívne výsledky budú jedným z hlavných podkladov pri určovaní odporúčaní druhého piliera (Pillar 2 Guidance – P2G) a P2G pre ukazovateľ finančnej páky.

Účelom testu je zvýšiť trhovú disciplínu zverejňovaním konzistentných a podrobných informácií na úrovni jednotlivých bánk na znázornenie súvahových následkov bežných šokov. Záťažové testy orgánov dohľadu nenahrádzajú interné záťažové testy bánk, ktoré vychádzajú zo scenárov vývoja prispôsobených ich špecifickým rizikovým profilom a slabinám.

Cieľom hodnotenia je posúdiť odolnosť bánk voči nepriaznivému vývoju na trhu pomocou konzistentného postupu záťažového testu, prispieť k celkovému hodnoteniu SREP s cieľom zabezpečiť kapitálovú a likviditnú primeranosť inštitúcií, rozvíjať schopnosti bánk v oblasti záťažového testovania a riadenia rizík a zvýšiť transparentnosť prostredníctvom rozšíreného zverejňovania informácií.

Ako sa vyberajú vzorky bánk v eurozóne do celoúnijného záťažového testu a paralelného záťažového testu ECB?

Banky v eurozóne vybrané do celoúnijného záťažového testu,ktorý koordinuje Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA), predstavujú zhruba 75 % aktív bankového sektora eurozóny. Podmienkou zahrnutia banky do testu je celková výška aktív najmenej 30 mld. €. Banky so špecifickými obchodnými modelmi je však možné z testu vylúčiť, ak sa na účely posúdenia ich odolnosti a kapitálovej primeranosti metodika celoúnijného záťažového testu nepovažuje za vhodnú. Za rok 2025 vzorka EBA zahŕňa 51 bánk v eurozóne podliehajúcich priamemu dohľadu ECB.

V prípade menších priamo dohliadaných bánk, ktoré sú z vzorky EBA vylúčené, ECB súbežne vykonáva svoj vlastný záťažový test. V roku 2025 sa tomuto paralelnému testu podrobí 45 bánk.

Niektoré banky pod priamym dohľadom sa na záťažových testoch nezúčastňujú. Týka sa to napríklad dcérskych spoločností alebo pobočiek bánk mimo jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) zahrnutých do celoúnijného testu. Ďalším dôvodom vylúčenia z testu môže byť skutočnosť, že banka práve prechádza reštrukturalizáciou, fúziou alebo akvizíciou.

Kedy a v akom rozsahu ECB zverejní výsledky?

Výsledky záťažových testov budú zverejnené začiatkom augusta 2025.

EBA zverejní podrobné výsledky za jednotlivé banky zapojené do celoúnijného testu.

V prípade bánk zapojených do paralelného testu ECB zverejní ECB súhrnné výsledky a vybrané informácie o jednotlivých bankách. Keďže ide o banky menšie než banky zapojené do celoúnijného testu, rozsah informácií zverejňovaných za túto vzorku bude úmerný veľkosti bánk.

Aké kroky ECB podnikne v prípade bánk, ktoré majú v nepriaznivom scenári (vážne) nedostatky?

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch platí, že účelom záťažového testu v roku 2025 nie je určiť, ktoré banky v teste uspeli a ktoré nie. Výsledky testu sú v prípade každej banky významným podkladom postupu SREP. V praxi to znamená, že výsledky záťažového testu (predovšetkým úbytok kapitálu) sa použijú ako východisko pri určovaní výšky P2G (v zmysle usmernení EBA o postupe SREP a záťažovom testovaní orgánmi dohľadu).

Banky, ktoré v nepriaznivom scenári zaznamenali (vážny) úbytok kapitálu, by tak mali vo všeobecnosti počítať s vyššou hodnotou P2G než banky s lepšími výsledkami.

Ak vážny úbytok kapitálu poukazuje na špecifické riziká v určitých oblastiach podnikania, spoločné dohliadacie tímy tieto informácie použijú pri navrhovaní cielených dohľadových iniciatív, resp. príslušných opatrení potrebných na zabezpečenie náležitého riadenia týchto rizík.

Ako sú výsledky záťažového testu zakomponované do hodnotenia SREP?

Výsledky sa v rámci postupu SREP zohľadňujú kvalitatívnym i kvantitatívnym spôsobom.

  • Kvalitatívny výsledok

Záťažový test prináša prehľad o rizikách a slabinách banky, ako aj o jej schopnostiach v oblasti riadenia rizík. Spoločné dohliadacie tímy v rámci hodnotenia SREP pri hodnotení interného riadenia bánk a ich riadenia rizík zvažujú rôzne aspekty, čo má v konečnom dôsledku vplyv na výpočet výšky P2R. Medzi posudzované aspekty patrí napríklad kvalita, včasnosť a presnosť údajov a kvalita prijatých informácií. Podobne aj kvantitatívne ukazovatele odvodené priamo z údajov z informačných systémov spoločným dohliadacím tímom poskytujú merateľné kritériá na hodnotenie kvality údajov bánk prostredníctvom štvorstupňového bodovacieho systému. Predmetom merania je schopnosť bánk plniť údajové požiadavky, ako aj ich odozva počas celého záťažového testu. Spoločné dohliadacie tímy okrem toho uskutočňujú i kvalitatívne hodnotenie bánk počas cyklov kontroly kvality v rámci záťažového testu.

  • Kvantitatívny výsledok

Metodika určovania výšky P2G je dvojfázová. V prvej fáze je banka zaradená do príslušnej skupiny na základe jej maximálneho úbytku vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) počas dohľadového záťažového testu. Skupiny sú vytvorené na základe aktuálnych skúseností z výkonu dohľadu, rámca rizikovej tolerancie SSM a závažnosti záťažového testu. V druhej fáze spoločné dohliadacie tímy na základe odborného úsudku výšku P2G upravujú podľa idiosynkratického profilu jednotlivých bánk. Spoločné dohliadacie tímy môžu jeho výšku upravovať v medziach intervalu príslušnej skupiny a vo výnimočných prípadoch i za jeho hranice.

V rámci hodnotenia SREP v roku 2025 ECB túto metodiku použije aj na určenie výšky P2G s cieľom zabezpečiť krytie rizika nadmerného využívania finančnej páky. Cieľom P2G v tomto prípade je zabezpečiť, aby banka prostredníctvom vlastných zdrojov dokázala absorbovať potenciálne straty vyplývajúce zo záťažových scenárov. Pri stanovovaní P2G pre ukazovateľ finančnej páky použije ECB ako východiskový bod projekcie ukazovateľa finančnej páky v nepriaznivom scenári záťažového testu a bude sa riadiť podobným dvojfázovým postupom ako v prípade P2G.

Čo urobí ECB s bankami, ktoré predkladajú nedostatočne obozretné projekcie?

V minulosti ECB zaznamenala, že niektoré banky predkladali príliš optimistické projekcie, ktoré vzhľadom na špecifické rizikové profily týchto bánk v plnej miere neodzrkadľovali vplyv scenára a metodiky záťažového testu. ECB preto prijme súbor opatrení, ktoré majú banky od vykazovania nedostatočne obozretných projekcií odradiť. Opatrenia sa budú navzájom posilňovať a vytvoria systém eskalácie, v ktorom budú prísnejšie opatrenia zavedené až po preukázaní nedostatočnosti predchádzajúcich opatrení.

V rámci týchto opatrení budú banky, ktoré vykazujú tento typ správania, podliehať dodatočnej kontrole počas celej fázy zabezpečenia kvality, i s možnosťou návštev na mieste. Na základe poznatkov získaných počas týchto návštev a celkového výsledku procesu zabezpečenia kvality môžu byť niektoré banky po ukončení záťažového testu podrobené kontrolám na mieste s cieľom identifikovať štrukturálne nedostatky v ich rámci záťažového testovania a zlepšiť ich schopnosti záťažového testovania. V krajnom prípade môžu byť bankám, ktoré opakovane neodstránia nedostatky vo svojom rámci záťažového testovania, nakoniec uložené ďalšie opatrenia v rámci procesu eskalácie pri následných hodnoteniach.

Prečo ECB popri celoúnijných a vlastných záťažových testoch uskutoční aj analýzu scenárov vývoja kreditného rizika protistrany?

Analýza kreditného rizika protistrany (counterparty credit risk – CCR) nie je súčasťou celoúnijného záťažového testu, bude však prebiehať zhruba súbežne. Ide o hĺbkovú analýzu expozícií bánk voči kreditnému riziku nebankových finančných sprostredkovateľov a jej cieľom je riešiť určité nedostatky v postupoch záťažových testov, ktoré ECB zistila pri cielených hodnoteniach CCR.

Na základe hodnotenia získame lepšiu predstavu o tom, ako dohliadané banky modelujú CCR v rôznych sťažených podmienkach, ako aj o zraniteľnosti prameniacej z vzájomných väzieb s nebankovými finančnými sprostredkovateľmi.

Riešenie nedostatkov v rámcoch riadenia kreditného rizika a kreditného rizika protistrany je súčasťou priorít dohľadu SSM na roky 2024 – 20262025 – 2027.

Napriek tomu, že metodika EBA zahŕňa niektoré prvky expozícií voči CCR, analýza ECB bude obsahovať niekoľko ďalších kľúčových prvkov vrátane zamerania na najväčšie nebankové finančné protistrany, zavedenia analýzy viacerých scenárov a dôrazu na likviditu ako doplnku k dôrazu na solventnosť.

Ako bude prebiehať výber vzorky bánk v eurozóne na dodatočnú analýzu CCR?

Na dodatočnú analýzu CCR budú vybrané:

  • globálne systémovo dôležité banky,
  • banky s významnými expozíciami voči nebankovým finančným sprostredkovateľom,
  • banky s výrazným úbytkom kapitálu CET1 v dôsledku CCR v celoúnijnom záťažovom teste 2023,
  • a banky vybrané na základe skúseností spoločných dohliadacích tímov.

Názvy bánk vybraných do analýzy CCR nebudú zverejnené.

Oznamovanie porušení predpisov (whistleblowing)