Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Najčastejšie otázky o záťažovom teste v roku 2022 zameranom na klimatické riziko

Prečo bankový dohľad ECB vykonáva záťažový test zameraný na klimatické riziko?

Klimatické zmeny predstavujú rastúce riziko pre banky i európsky finančný systém ako celok.

Záťažový test zameraný na klimatické riziko v roku 2022 hodnotí, do akej miery sú banky pripravené sa s klimatickými rizikami vyrovnať. Zameriava sa pritom na schopnosti bánk v oblasti záťažového testovania zameraného na klimatické riziko, pričom zúčastnené subjekty porovnáva na základe súboru ukazovateľov klimatického rizika. Zahŕňa i projekcie rôznych scenárov zameraných na konkrétne riziká prechodu a fyzické riziká.

Toto hodnotenie nepredstavuje typický záťažový test kapitálovej primeranosti. Jeho účelom je získať prehľad o slabých miestach a osvedčených postupoch a usmerniť banky v procese ekologickej transformácie.

Na ktoré klimatické riziká sa hodnotenie vzťahuje?

Hodnotenie sa vzťahuje na aspekty fyzického rizika i rizika prechodu.

Analýza fyzického rizika sa pritom zameriava na dva extrémne poveternostné javy: veľkú povodeň a extrémne sucho v priebehu jedného roka.

V prípade rizika prechodu test obsahuje viacero scenárov a časových horizontov. Po prvé hodnotí krátkodobé slabiny bánk v základnom horizonte troch rokov v prípade neriadeného prechodu vyvolaného prudkým nárastom cien uhlíkových emisií.

Po druhé posudzuje ich dlhodobejšie stratégie v prípade troch rôznych scenárov prechodu v priebehu 30 rokov. Sleduje pritom vplyv rizika prechodu z hľadiska kreditného, trhového, prevádzkového a reputačného rizika ako aj z kvalitatívneho hľadiska.

Aký druh informácií banky ECB poskytli?

Banky jej odovzdali kompletný súbor výkazov za tri testovacie moduly spolu s použitými výpočtami a informáciami o tom, ako pri teste postupovali. Banky mali napríklad prvýkrát uviesť, do akej miery ich príjmy závisia od odvetví s vysokými emisiami skleníkových plynov a výšku emisií nimi financovaných podnikov využívajúcich fosílne palivá.

Aké závery ECB z výsledkov testu vyvodzuje?

Výsledky klimatického záťažového testu ukazujú, že sa nachádzame na začiatku dlhej cesty. Banky už síce dosiahli určitý pokrok v začleňovaní klimatického rizika do rámcov záťažového testovania, ešte stále však majú veľký priestor na zlepšenie.

Jedným z predpokladov lepšej pripravenosti na ekologickú transformáciu je zintenzívnenie klientskej angažovanosti v záujme odstránenia nedostatočnej dostupnosti údajov.

Odniesla si ECB z testu nejaké ponaučenia?

Jedným z hlavných prínosov tohto hodnotenia je získanie cenných informácií pre banky i orgány dohľadu. Aby banky mohli ťažiť zo všetkých poznatkov získaných v rámci klimatického záťažového testu, v poslednom štvrťroku 2022 plánujeme vydať výber osvedčených postupov. Celkovo je nevyhnutné, aby banky od klientov získavali kvalitnejšie údaje a aby sa pri odhadovaní svojej expozície voči odvetviam s vysokými uhlíkovými emisiami menej spoliehali na zástupné ukazovatele. Mali by si tiež vybudovať systém klimatického záťažového testovania, ktorý zahŕňa viaceré kanály prenosu klimatického rizika (napr. trhové a kreditné riziko) a portfóliá (napr. podnikové a hypotekárne).

Ako ECB výsledky hodnotenia použije?

Výsledky hodnotenia budú použité v rámci kvalitatívnych prvkov postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). To znamená, že prostredníctvom výsledkov hodnotenia SREP môžu nepriamo ovplyvniť výšku kapitálových požiadaviek druhého piliera. V roku 2022 však nebudú mať žiadny priamy vplyv na výšku kapitálu prostredníctvom odporúčaní druhého piliera.

Oznamovanie porušení predpisov (whistleblowing)