Predslov Christine Lagardovej, prezidentky ECB

Jednou z hlavných priorít v roku 2025 zostala ochrana odolnosti bánk, ktoré podliehajú európskemu bankovému dohľadu. Finančné systémy sa naďalej museli vyrovnávať s nepriaznivým vplyvom globálnych ekonomických a geopolitických výziev, čo ešte viac zdôraznilo význam silného dohľadu pri zabezpečovaní pokračujúcej schopnosti bankového sektora eurozóny ako podpory reálnej ekonomiky.

Vďaka výraznému pokroku v jednotnom mechanizme dohľadu dosiahnutému za vyše desať rokov si banky napriek rastúcej geopolitickej neistote a makroekonomickým tlakom udržali odolnosť. V treťom štvrťroku 2025 dosiahol agregovaný ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) úroveň 16,1 % a ukazovateľ krytia likvidity robustnú úroveň 157 %, čím oba ukazovatele výrazne prekročili platné požiadavky. Na stabilnej úrovni sa držala aj ziskovosť, pričom priemerná návratnosť vlastného kapitálu sa ustálila približne na úrovni 10 %. Banky tak mohli aj v období pomalšieho rastu a pretrvávajúcich štrukturálnych zmien naďalej podporovať domácnosti a podniky.

Do bankových súvah sa zatiaľ v plnej miere nepremietli výzvy spojené s eskaláciou obchodného napätia, zvýšenou neistotou a zo zraniteľnosťou jednotlivých sektorov. Prenos šokov však môže byť oneskorený a nelineárny, čo si vyžaduje, aby banky a orgány dohľadu zostali predvídavé a v prípade nárastu rizík dokázali včas reagovať.

ECB v súvislosti s prebiehajúcou globálnou diskusiou o zložitosti finančných pravidiel navrhla európskym spoluzákonodarcom odporúčania, ktoré majú pomôcť zjednodušiť európske rámce prudenciálnej regulácie, dohľadu a vykazovania. Bankový dohľad ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zároveň zavádza súbor reforiem svojich dohľadových postupov, aby zvýšil ich efektívnosť a orientáciu na riziká. Cieľom tohto spoločného úsilia je znížiť regulačnú zložitosť a súčasne zachovať odolnosť a silu európskeho bankového sektora.

Program dohľadu je naďalej zameraný na štrukturálne výzvy, ktoré menia štruktúru bankového sektora. Jednou z hlavných priorít bánk pri príprave dôveryhodných plánov transformácie zostávajú klimatické riziká a riziká spojené s prírodou. Digitalizácia a rýchle zavádzanie umelej inteligencie ponúkajú príležitosti na inovácie a zvyšovanie efektívnosti, ale zároveň vystavujú banky novým operačným rizikám, ako sú kybernetické hrozby, zraniteľné miesta v infraštruktúrach informačných a komunikačných technológií (IKT) či zvýšená konkurencia.

Vývoj v roku 2025 ešte viac zdôrazňuje argumenty v prospech „väčšieho zapojenia Európy“. V nadväznosti na pokrok dosiahnutý v oblasti krízového riadenia a ochrany vkladov je na podporu integrácie, posilnenie konkurencieschopnosti a uvoľnenie hospodárskeho potenciálu Európy nevyhnutné dobudovať bankovú úniu vrátane vytvorenia európskeho systému ochrany vkladov a prehĺbenia jednotného trhu.

ECB je naďalej pevne odhodlaná podporovať silný a adaptabilný bankový sektor eurozóny. Prostredníctvom účinného a efektívneho dohľadu orientovaného na riziká bude ďalej pomáhať pri ochrane finančnej stability a podpore udržateľného rastu a bude dbať na to, aby bankový sektor eurozóny zostal v rýchlo sa meniacom svete odolný a schopný slúžiť reálnej ekonomike.

Predslov Claudie Buchovej, predsedníčky Rady pre dohľad

V roku 2025 bankový dohľad ECB dosiahol ďalší pokrok vo svojom programe zameranom na zefektívnenie dohľadu a zároveň zabezpečoval zachovanie odolnosti bankového sektora eurozóny. V súvislosti s reformou postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP), ktorá bude v plnom rozsahu implementovaná v roku 2026, sme vykonali širšie preskúmanie našich dohľadových procesov.

Naším hlavným cieľom je, aby sa európsky bankový dohľad stal účinnejším, efektívnejším a viac reflektoval riziká. Na základe podnetov rôznych zainteresovaných strán sme vypracovali komplexný program reforiem, ktorého implementácia je v plnom prúde, ako sa uvádza v našej správe Zefektívnenie dohľadu, zabezpečenie odolnosti: program ECB na zaistenie efektívnejšieho, účinnejšieho a viac rizikovo orientovaného európskeho bankového dohľadu. Počnúc týmto vydaním budeme vo výročných správach ECB o činnosti dohľadu poskytovať aktuálne informácie o priebehu uvedených reforiem a ich vplyve.

Zjednodušenie dohľadu prispieva k zabezpečeniu odolnosti. Cieľom dohľadu je zachovanie bezpečného a spoľahlivého fungovania bánk. To znamená identifikovať zraniteľné miesta v ranom štádiu, zabezpečiť, aby ich banky rázne riešili, a v prípade potreby zintenzívniť opatrenia dohľadu. Prostredníctvom týchto reforiem uvoľňujeme kapacity dohľadu viac na sledovanie vývoja v oblasti rizík, čo nám pomáha zachovať si flexibilitu v rýchlo sa meniacom prostredí. Orgány dohľadu tak budú schopné skôr odhaliť slabé miesta a zabezpečiť, aby banky prijali včasné opatrenia na zachovanie svojej celkovej odolnosti. Odolnosť nie je len o silných financiách, ale aj o prevádzkovej flexibilite, účinných postupoch riadenia a dobrom riadení rizík. Odolnosť umožňuje bankám pokračovať v poskytovaní finančných služieb aj v čase napätia. Dôležitá je aj z hľadiska konkurencieschopnosti a dlhodobých obchodných modelov bánk.

V súčasnom prostredí má ochrana odolnosti osobitnú dôležitosť. Politická, hospodárska a geopolitická neistota je vysoká. Táto neistota sa však adekvátne nepremieta do trhových ukazovateľov finančného napätia, čo by mohlo viesť k náhlym zmenám v hodnotení rizika. Kapitálové a likviditné vankúše bánk v súčasnosti výrazne prekračujú regulačné požiadavky a ziskovosť je dobrá. Strednodobý až dlhodobejší výhľad finančnej stability je však čoraz neistejší. Vzhľadom na zvýšené geopolitické napätie, nadhodnotené ocenenia v niekoľkých segmentoch finančného trhu, rastúce prepojenia s nebankovými finančnými sprostredkovateľmi a riziko náhlych zmien nálady na trhu by mohlo dôjsť k neočakávanému vzniku šokov a ich rýchlemu šíreniu.

Preto musíme naďalej sledovať viac než len krátkodobé ukazovatele výkonnosti bánk a identifikovať miesta citlivé na nepriaznivý vonkajší vývoj. V tomto kontexte sme stanovili priority dohľadu na cyklus rokov 2026 – 2028.

Prvou prioritou je posilniť odolnosť bánk voči geopolitickým rizikám a makrofinančnej neistote. To zahŕňa zachovanie spoľahlivých úverových štandardov, primeranú kapitalizáciu a obozretné riadenie klimatických rizík a rizík súvisiacich s prírodou. V rámci tejto činnosti uskutočníme v roku 2026 reverzný záťažový test zameraný na identifikáciu pre banky špecifických scenárov geopolitických rizík, ktoré by mohli mať závažný vplyv na finančnú pozíciu jednotlivých bánk.

Druhá priorita sa zameriava na prevádzkovú odolnosť bánk a odolnosť ich technológií. Banky musia lepšie riadiť operačné riziká, odstraňovať nedostatky v spôsobe zberu a využívania informácií o rizikách a zabezpečiť, aby digitálna transformácia – vrátane využívania umelej inteligencie – bola podporovaná intenzívnym riadením rizík a kontrolnými mechanizmami.

Strategickou reakciou na meniace sa rizikové prostredie je agilný dohľad s jasnou orientáciou na významné riziká a zabezpečovanie všeobecnej odolnosti bánk eurozóny. Plnenie nášho mandátu – zachovania bezpečnosti a stability bánk – si vyžaduje silný regulačný rámec. Pokiaľ ide o Európu, väčšia harmonizácia bankových pravidiel a európskeho poistenia vkladov by podporila integráciu a zjednodušenie procesov. A podpora jednotného trhu by prispela k zvýšeniu efektívnosti bankového sektora.

Na medzinárodnej úrovni je kľúčom k rastu a stabilite odolný globálny finančný systém, ktorý závisí od spoločných regulačných noriem a dobrej koordinácie medzi orgánmi dohľadu. Rastúce geopolitické napätie si vyžaduje zachovanie týchto ochranných opatrení. Fragmentácia alebo akákoľvek erózia štandardov by mohli oslabiť schopnosť bánk odolávať nepriaznivému vývoju.

1 Bankový dohľad v roku 2025

1.1 Odolnosť bánk pod priamym dohľadom ECB v roku 2025

Bankový sektor eurozóny^[1] zostal počas uplynulého roka odolný, zachoval si robustný rizikový profil a stabilné fundamenty. Agregovaný prechodný ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) významných inštitúcií sa v treťom štvrťroku 2025 medziročne zvýšil na 16,1 % z 15,7 % v roku 2024.^[2] Toto zlepšenie bolo do veľkej miery spôsobené výraznou ziskovosťou a vysokým objemom nerozdeleného zisku významných inštitúcií. Agregované prechodné ukazovatele finančnej páky zostali v prípade významných inštitúcií celkovo stabilné, na úrovni 5,9 %.

Bankový sektor si aj v prostredí postupného znižovania nadbytočnej likvidity v eurozóne udržal silné ukazovatele likvidity vysoko nad úrovňou minimálnych požiadaviek. Agregovaný ukazovateľ krytia likvidity významných inštitúcií bol v roku 2025 na úrovni 157 % a ich agregovaný pomer čistého stabilného financovania dosiahol 126 %.

Ziskovosť významných inštitúcií bola aj v roku 2025 dobrá. Čisté úrokové výnosy zostali napriek uvoľňovaniu menovej politiky vysoké, pričom boli výrazne vyššie ako v období nízkych úrokových sadzieb. Výrazný rast zaznamenali aj neúrokové príjmy, a to najmä vďaka činnostiam v oblasti správy aktív a vyšším čistým príjmom z poplatkov a provízií z platobných služieb.

Stabilná zostala aj kvalita aktív, k čomu prispeli mierne makroekonomické podmienky a stabilné súvahy súkromného sektora. Celkový podiel problémových úverov (non-performing loans – NPL) významných inštitúcií dosiahol v prvých troch štvrťrokoch 1,9 %,^[3] pričom úroveň tvorby opravných položiek bánk odrážala očakávania stabilnej kvality aktív v budúcnosti. Za touto stabilitou sa však skrývali určité rozdiely medzi jednotlivými krajinami a triedami aktív. Nízky dopyt nefinančných spoločností (non-financial corporations – NFC) po úveroch a súčasné čisté sprísňovanie úverových štandardov zo strany bánk v posledných štvrťrokoch odrážali rôzne obavy, najmä obchodné napätie a s ním spojenú neistotu v uplynulom roku. Napriek nízkej východiskovej úrovni sa počet bankrotov v eurozóne k tretiemu štvrťroku 2025 medziročne zvýšil o 5,1 %,^[4] pričom vo väčšine prípadov išlo o malé a stredné podniky (MSP).

Celkovo zostal pomer NPL významných inštitúcií stabilný tak v prípade portfólií malých a stredných podnikov, ako aj v širších portfóliách nefinančných spoločností, a to na úrovni približne 4,9 % a 3,5 %. Podiel úverov úrovne 2 (Stage 2), t. j. podiel úverov s výrazným nárastom kreditného rizika od jeho prvého vykázania, mierne klesol na 15,4 % v prípade MSP (medziročne -0,16 percentuálneho bodu) a na 13,6 % v prípade nefinančných spoločností (-0,46 percentuálneho bodu).

Indexy sentimentu a agregované ukazovatele kvality aktív v sektore komerčných nehnuteľností (CRE) poukazujú na stabilizáciu trhov eurozóny, napriek nepriaznivému vývoju v segmente kancelárskych priestorov. Podiel ukazovateľov úrovne 2 v prípade portfólií komerčných nehnuteľností medziročne klesol o 1,74 percentuálneho bodu na 17,8 %. Niektoré krajiny však zaznamenali vo svojich portfóliách malých a stredných podnikov a komerčných nehnuteľností výrazný nárast NPL, čo upozornilo na potrebu pokračujúcej kontroly týchto segmentov.

Nižšie úrokové miery a zlepšujúci sa výhľad trhu s nehnuteľnosťami na bývanie podporili vysoký dopyt po hypotekárnych úveroch v segmente domácností, pričom sa naďalej zlepšovala aj kvalita príslušných aktív. Naopak, kvalita aktív v spotrebiteľských úveroch sa mierne zhoršila, čo sa prejavilo medziročným nárastom podielu NPL o 0,16 percentuálneho bodu na 5,5 %.

1.1.1 Záťažové testovanie v roku 2025

Bankový dohľad ECB uskutočnil v roku 2025 záťažový test platobnej schopnosti významných inštitúcií v eurozóne.^[5] Na celoúnijnom záťažovom teste, ktorý koordinoval Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA), sa zúčastnilo 51 veľkých bánk v eurozóne, kým 45 stredne veľkých inštitúcií sa zúčastnilo na paralelnom záťažovom teste koordinovanom ECB. Vo všetkých inštitúciách bol použitý jednotný analytický rámec. Orgán EBA uverejnil podrobné výsledky celoúnijného záťažového testu v roku 2025 za 51 najväčších bánk v eurozóne. ECB zverejnila individuálne výsledky za 45 stredne veľkých bánk, ako aj správu o agregovaných konečných výsledkoch záťažového testu bánk v eurozóne za celú vzorku 96 dohliadaných subjektov.^[6]

Záťažový test vo všeobecnosti poukázal na odolnosť bankového sektora eurozóny pri zvládaní závažného, ale pravdepodobne možného hospodárskeho poklesu. V roku 2025 opätovne potvrdil trvalo rastúcu odolnosť bankového sektora, odkedy bol v roku 2014 zriadený jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). Z východiskovej úrovne 11,1 % na konci roka 2013 sa agregovaný ukazovateľ CET1 zvýšil ku koncu roka 2024 o 4,9 percentuálneho bodu na 16,0 % (graf 1). Ukazovateľ CET1 v nepriaznivom scenári sa v tomto období postupne zvyšoval a v roku 2025 dosiahol úroveň o 3,5 percentuálneho bodu vyššiu ako v komplexnom hodnotení ECB z roku 2014. V porovnaní s rokom 2023 výsledky záťažového testu v roku 2025 vykázali vyššie celkové straty pri kreditnom riziku vzhľadom na väčší nárast NPL, zatiaľ čo straty z trhového a z operačného rizika a vplyv na výšku rizikovej expozície boli v podstate rovnaké ako v predchádzajúcom teste v roku 2023.

Vyššia ziskovosť bankám umožnila lepšie absorbovať nepriaznivé šoky počas obdobia záťažového testu a výrazne kompenzovať vyššie straty. Pokles kapitálu bol preto nižší, pričom výsledky záťažového testu v roku 2025 sa v porovnaní s výsledkami v roku 2023 zlepšili najmä vďaka čistým úrokovým výnosom.

Výsledky záťažových testov sa premietajú do dohľadového dialógu so subjektmi pod dohľadom ECB. Všetky kvalitatívne nedostatky zistené počas záťažového testu prispievajú k zložke postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) zameranej na riadenie, a preto môžu potenciálne ovplyvniť požiadavky druhého piliera (Pillar 2). Pri stanovovaní odporúčaní druhého piliera a ukazovateľa finančnej páky sa zohľadňujú kvantitatívne výsledky. Vývoj agregovaného ukazovateľa CET1 na systémovej úrovni pred záťažou a po záťaži v rámci celoúnijných záťažových testov je znázornený v grafe 1.

Graf 1

Agregovaný ukazovateľ vlastného kapitálu CET1 na začiatku a konci trojročného nepriaznivého scenára

(percentuálny podiel rizikovo vážených expozícií)

ECB súbežne s celoúnijným záťažovým testom v roku 2025 uskutočnila aj prieskumnú analýzu kreditného rizika protistrany s cieľom posúdiť schopnosť vybraných bánk modelovať kreditné riziko protistrany v rôznych záťažových scenároch a identifikovať slabé miesta spojené s expozíciami voči nebankovým finančným inštitúciám (non-bank financial institution – NBFI). Hoci toto hodnotenie nemalo priamy vplyv na kapitálové požiadavky, jeho zistenia boli použité ako podklad pre dohľadový dialóg so zapojenými inštitúciami.

Výsledky analýzy naznačili, že expozície pod záťažou voči kreditnému riziku protistrany, bez kolaterálu, vo vzťahu k nefinančným spoločnostiam so sídlom v Spojených štátoch a nebankovým finančným inštitúciám, boli mimoriadne vysoké. Scenár znehodnotenia eura mal vo všeobecnosti za následok vyššie straty z kreditného rizika protistrany než scenár klesajúcich sadzieb. Zároveň sa ukázalo, že riziko nesprávnej voľby pod záťažou, ktorým sa meria stupeň pozitívnej korelácie medzi expozíciou voči protistrane a jej rizikom zlyhania, bolo relatívne obmedzené.

1.2 Priority dohľadu na roky 2025 až 2027

1.2.1 Úvod

Výhľad vývoja bankového sektora vo veľkej miere ovplyvňuje pretrvávajúca neistota spojená s geopolitickým prostredím a jej vplyv na hospodárstvo eurozóny. Hoci nedávne záťažové testovanie potvrdilo odolnosť bankového sektora eurozóny, bankový dohľadu ECB v prioritách dohľadu opätovne zdôraznili potrebu zachovávať obozretnosť, ako aj priebežne monitorovať a pravidelne hodnotiť možné dôsledky týchto externých šokov na sektor. V tejto súvislosti boli dohliadané subjekty vyzvané, aby posilnili svoju schopnosť odolávať bezprostredným makrofinančným hrozbám a vážnym geopolitickým šokom (priorita 1, časť 1.2.2) a aby sa pritom primárne zamerali na svoje rámce riadenia kreditného rizika a prevádzkovej odolnosti. Vzhľadom na prierezový charakter geopolitických rizík boli dohliadané subjekty vyzvané, aby potenciálne dôsledky týchto rizík začlenili do svojich obchodných stratégií a rámcov riadenia rizík. Mali by tiež zintenzívniť svoje úsilie o účinnú a včasnú nápravu pretrvávajúcich významných nedostatkov zistených v ich agregácii údajov o rizikách a vykazovaní rizík, ako aj v ich obchodných stratégiách a riadení rizík spojených s klimatickými a environmentálnymi rizikami (priorita 2, časť 1.2.3), čo odráža zvýšenú pozornosť orgánov dohľadu venovanú týmto kritickým oblastiam. Vzhľadom na prioritu technologického pokroku pre budúcnosť bankového sektora boli dohliadané subjekty tiež vyzvané na posilnenie stratégií digitalizácie a riešenie výziev vyplývajúcich z využívania nových technológií (priorita 3, časť 1.2.4).

1.2.2 Priorita 1: posilnenie odolnosti voči bezprostredným makrofinančným hrozbám a závažným geopolitickým šokom

1.2.2.1 Riadenie geopolitických rizík v prioritách dohľadu

Geopolitické riziká zostávajú kľúčovou oblasťou záujmu v dohľadových prioritách ECB na roky 2025 až 2027 pre rastúcu globálnu neistotu aj vzájomnú prepojenosť týchto rizík. Zároveň sa tým zdôraznila potreba, aby banky začlenili tieto riziká do svojich celkových rámcov riadenia rizík a zachovali si všeobecnú odolnosť.

Riešenie geopolitických rizík

Na lepšie porozumenie vplyvu geopolitických šokov na finančný systém a na banky vychádzali dohľadové hodnotenia v roku 2025 z rámca stanoveného v roku 2024^[7]. Spoločné dohliadacie tímy začlenili geopolitické faktory do hodnotenia kreditných, trhových, likviditných, operačných rizík a rizík riadenia, pričom k nim pristupovali ako k prierezovým faktorom. Orgány dohľadu sa zamerali na riadenie bánk a ich rizík, ako aj na ich schopnosť identifikovať a hodnotiť geopolitické šoky a reagovať na ne. ECB zorganizovala v januári 2025 diskusiu s bankami za okrúhlym stolom zameranú na získanie informácií o postupoch bánk pri riadení geopolitických rizík, ktorá slúžila ako podklad pre činnosti dohľadu a podporila širšie iniciatívy ECB zamerané na zvýšenie odolnosti bánk voči geopolitickým šokom. Geopolitické riziká boli zakomponované aj do celoúnijného záťažového testu v roku 2025^[8], ktorý pracoval s nepriaznivým globálnym geopolitickým scenárom (časť 1.1.1).

Bankový dohľad ECB v roku 2025 venoval osobitnú pozornosť operačnému rozmeru geopolitického rizika. Spoločné dohliadacie tímy preskúmali pripravenosť bánk na kybernetické hrozby, na výzvy v oblasti fyzickej bezpečnosti a na narušenia externe zabezpečovaných služieb. ECB nadviazala na zistenia záťažového testu kybernetickej odolnosti v roku 2024^[9], ktorý potvrdil všeobecne dobrú pripravenosť bánk na obnovu po kybernetickom útoku, no zároveň odhalil oblasti, v ktorých je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie. Dohľad v tejto oblasti doplnil aj prebiehajúcu implementáciu nariadenia EÚ o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA)^[10].

Bankový dohľad ECB naďalej pozorne monitoroval banky v eurozóne s dcérskymi spoločnosťami v Rusku, pričom v záujme včasného a riadneho znižovania expozícií od nich vyžadoval jasné plány znižovania rizika, pravidelné vykazovanie a opatrenia založené na rizikách.

ECB zároveň v rámci internetovej domény bankového dohľadu ECB vytvorila osobitnú stránku venovanú geopolitickému riziku.

1.2.2.2 Rámce riadenia kreditného rizika

V priebehu roka 2025 orgány dohľadu pokračovali v riešení štrukturálnych nedostatkov v rámcoch riadenia kreditného rizika bánk a monitorovali geopolitické riziká, makroekonomickú neistotu a vznikajúce riziká v zraniteľných sektoroch, ktoré by mohli mať za následok zvýšenie kreditného rizika. Napríklad rýchlo sa rozvíjajúce vzťahy medzi bankami a nebankovými finančnými inštitúciami, ako sú fondy súkromného trhu, môžu vystaviť banky novým priamym a nepriamym rizikám, ktoré si vyžadujú pozornosť orgánov dohľadu.^[11] Základné princípy dohľadu nad kreditným rizikom zostali napriek meniacim sa rizikám nezmenené. ECB sa aj v roku 2025 ďalej zameriavala na celý cyklus riadenia kreditného rizika od vzniku úveru až po riadenie NPL s cieľom zabezpečiť, aby banky používali proaktívne postupy riadenia.

Súvisiace činnosti dohľadu na mieste a na diaľku boli konsolidované a riadené spoločnými dohliadacími tímami, ktoré tak zabezpečovali holistický a efektívny prístup k dohľadu nad kreditným rizikom.

Dohľad na mieste (časť 1.4.2) sa v roku 2025 sústredil na retailové portfólio, komerčné nehnuteľnosti, financovanie s pákovým efektom a korporátne či MSP portfóliá, pričom osobitnú pozornosť venoval vzniku úverov, klasifikácii rizík a postupom modelovania očakávaných úverových strát.

Na hlavné zistenia dohľadu na mieste nadväzovali horizontálne činnosti na diaľku (časť 1.4.1). Spoločné dohliadacie tímy napríklad po komplexnom hodnotení financovania s finančnou pákou zaslali 12 bankám listy s odporúčaniami na nápravu zistení vyplývajúcich z hodnotenia. Horizontálne funkcie a spoločné dohliadacie tímy tiež vykonávali hodnotenia na diaľku prostredníctvom cielených horizontálnych preskúmaní a hĺbkových kontrol zameraných na konkrétne banky. Dokončilo sa napríklad cielené hodnotenie riadenia vznikajúcich rizík v portfóliách MSP^[12] a spoločné dohliadacie tímy vykonali hĺbkové kontroly zamerané na témy a riziká špecifické pre ich banky, ako napríklad odklad splátok a účinnosť systémov včasného varovania.

Pozornosť sa naďalej venovala posudzovaniu klimatického rizika a jeho vplyvu na kreditné riziko, konkrétnejšie na energetickú hospodárnosť budov a dostupnosť poistného krytia udalostí spojených s fyzickým rizikom. V rámci tohto úsilia ECB usporiadala dve špecializované konferencie so zástupcami odvetvia venované diskusiám o výzvach a identifikácii možných riešení.^[13]

Ďalší pokrok sa v roku 2025 podarilo dosiahnuť v náprave zistení týkajúcich sa kreditného rizika protistrany. Pokračovala aj spolupráca s Federálnym rezervným výborom a Bank of England zameraná na expozície voči kreditnému riziku protistrany voči nebankovým finančným inštitúciám, s osobitným zameraním na meranie kreditného rizika protistrany a na expozície voči nebankovým subjektom, ktoré sa zapájajú do činností súvisiacich s tvorbou trhu. Analýza odhalila, že banky sa musia ďalej usilovať o zlepšenie kvality údajov, aby dokázali zabezpečiť riadne a spoľahlivé meranie kreditného rizika protistrany. Záťažové testovanie expozície voči kreditnému riziku protistrany vykonané bankami by sa malo zamerať nielen na faktory trhového rizika, ale aj na koncentráciu portfólií a likviditu portfólií. Banky by mali mať zavedené spoľahlivé riadenie vnútrodenného kreditného rizika protistrany, ktoré primerane zohľadňuje aktivitu ich protistrán v priebehu dňa, najmä nebankových tvorcov trhu.

V roku 2025 ECB pokračovala v monitorovaní rizika devízového zúčtovania na vzorke významných inštitúcií, ktoré sú v tejto oblasti najaktívnejšie. Na tento účel ECB zbiera polročné údaje a štatistiky o rizikách devízového zúčtovania – podľa revidovanej metodiky Globálneho výboru pre devízové trhy (Global Foreign Exchange Committee) – a pravidelne komunikuje s významnými inštitúciami o interných zmenách a všeobecných trendoch na trhu.

Podrobné zistenia zo všetkých ukončených činností dohľadu na diaľku a na mieste boli bankám písomne oznámené a vysvetlené na osobitných stretnutiach (časť 1.3.1). V prípade potreby boli zistenia zohľadnené aj vo výsledkoch SREP, pričom súvisiace opatrenia dohľadu boli prerokované s dohliadanými subjektmi v rámci pravidelného dohľadového dialógu.

1.2.2.3 Rámce prevádzkovej odolnosti voči IKT riziku zahŕňajúce riziká spojené s kybernetickou bezpečnosťou a externé IKT riziko

V roku 2025 ECB naďalej priorizovala prevádzkovú odolnosť významných inštitúcií, pričom sa sústredila na bezpečnosť informačných a komunikačných technológií (IKT) vrátane kybernetickej bezpečnosti a na externé IKT riziko. Nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) prináša od januára 2025 zmeny v činnostiach dohľadu, pričom od bánk vyžaduje, aby posilnili riadenie IKT rizík vrátane riadenia externých IKT rizík, ako aj oznamovanie incidentov súvisiacich s IKT. Aktualizovali sa dohľadové metodiky, aby pre všetky činnosti dohľadu zodpovedali požiadavkám DORA. Zrušili sa rámce ECB pre oznamovanie kybernetických incidentov a outsourcingu a nahradili ich harmonogramy a štandardizované vzory vykazovania ustanovené v nariadení DORA.

V reakcii na vyvíjajúcu sa situáciu v oblasti kybernetických rizík orgány dohľadu vypracovali komplexnú príručku o kríze vyvolanej kybernetickými incidentmi s cieľom zlepšiť koordináciu a spôsobilosti interných a externých rámcov riadenia kybernetických rizík. Tieto spôsobilosti zahŕňali interné prípravy ECB, ako aj medzinárodné protokoly riešenia incidentov.

Dohľad na mieste zameraný na IKT riziko v roku 2025 vychádzal z priorít dohľadu ECB a zameriaval sa na kybernetickú bezpečnosť a riadenie externých IKT rizík. Pri dodatočnom dohľade na mieste sa na základe požiadavky spoločných dohliadacích tímov uplatňoval idiosynkratický prístup (časti 1.3.1 a 1.4.2). ECB okrem toho zriadila tím, ktorý mal za úlohu dohliadať na penetračné testovanie významných inštitúcií na základe konkrétnej hrozby (threat-led penetration testing – TLPT). Toto testovanie predstavuje nový nástroj dohľadu používaný podľa nariadenia DORA, pričom ECB je orgánom zodpovedným za významné inštitúcie. V roku 2025 ECB uskutočnila prvý zber údajov v rámci registra informácií podľa nariadenia DORA, ktoré sa týkali dohôd s externými poskytovateľmi IKT v prípade významných inštitúcií. Analýza údajov potvrdila súčasné trendy: zvýšenú závislosť od externých poskytovateľov IKT služieb, koncentráciu malého počtu externých poskytovateľov IKT služieb, najmä poskytovateľov cloudových služieb, a nízku úroveň nahraditeľnosti externých poskytovateľov IKT služieb v kombinácii s problémami pri opätovnej integrácii outsourcovaných služieb.

Cieľom Všeobecných zásad ECB týkajúcich sa outsourcingu cloudových služieb poskytovateľom cloudových služieb bolo preto objasniť očakávania ECB, pokiaľ ide o požiadavky stanovené v nariadení DORA, a tak podporiť konzistentnosť dohľadu a prostredníctvom zvýšenia transparentnosti pomôcť zabezpečiť rovnaké podmienky.

Kybernetické riziká a riziká outsourcingu IT sú pre banky naďalej hlavnou výzvou, keďže rastúce hrozby vyplývajúce z geopolitického rizika si vyžadujú, aby banky ďalej adaptovali riadenie kybernetickej bezpečnosti a externých IKT rizík.

1.2.3 Priorita 2: včasná a účinná náprava pretrvávajúcich významných nedostatkov

Stratégia dohľadu ECB sa zamerala na prechod od identifikácie rizík k ich náprave, pričom sa od bánk vyžaduje riešenie pretrvávajúcich významných nedostatkov a splnenie očakávaní dohľadu. Predchádzajúce hodnotenia odhalili v bankách významné nedostatky v riadení klimatických a environmentálnych rizík a v schopnosti agregovať údaje o rizikách a vykazovať riziká, čo zostáva jednou z priorít dohľadu ECB na roky 2025 až 2027. Hoci sa v oboch oblastiach dosiahol značný pokrok, je potrebné ďalšie úsilie o zlepšenie, ako aj nadväzné kroky v rámci nadchádzajúcich cyklov dohľadu.

1.2.3.1 Nedostatky v obchodných stratégiách a riadení rizík súvisiacich s klímou a prírodou

Jednou z dohľadových priorít v roku 2025 zostal dohľad nad schopnosťou bánk primerane riadiť riziká súvisiace s klímou a prírodou^[14]. Dôvodom je, že sa naďalej prejavovali fyzické a transformačné riziká a zvyšoval sa ich rozsah aj frekvencia, pričom v rámcoch bánk pre riadenie rizík súvisiacich s klímou a prírodou pretrvávali nedostatky.

V roku 2025 ECB dokončila viacročný program zameraný na posilnenie schopností bánk v oblasti riadenia rizík a pokračovala v prechode na bežný pracovný režim začlenením dohľadu nad klimatickými a environmentálnymi rizikami do svojich pravidelných hodnotení a procesov dohľadu. Na základe súčasných regulačných požiadaviek ECB ako predpokladaný termín, do ktorého by banky mali zlepšiť súvisiace postupy riadenia rizík, stanovila koniec roka 2024. V predchádzajúcich rokoch, v nadväznosti na viaceré kolá rozhovorov a spätnú väzbu, ECB vydala záväzné rozhodnutia dohľadu pre banky s významnými nedostatkami, pričom stanovila pravidelné sankčné platby za každý deň nesplnenia týchto požiadaviek na riadenie rizík v stanovenom termíne (tzv. kombinované rozhodnutia)^[15]. V roku 2025 ECB vydala jedno takéto kombinované rozhodnutie týkajúce sa týchto požiadaviek. Okrem toho ukončila jedno donucovacie konanie týkajúce sa neschopnosti subjektu dodržať rozhodnutie ECB o požiadavkách na riadenie rizík, v ktorom stanovila celkovú výšku periodických sankčných platieb (časť 2.3.1).

Vo všeobecnosti banky dosiahli významný pokrok v riadení rizík vyplývajúcich z prebiehajúcich klimatických a prírodných kríz: vytvorili inštitucionálnu štruktúru na identifikáciu, monitorovanie a riadenie rizík spojených s klímou a prírodou. Z analýz ECB vyplýva, že viac ako 90 % bánk vníma svoju expozíciu voči týmto rizikám ako významnú (v porovnaní s 50 % v roku 2021)^[16] a že všetky banky v súčasnosti majú zavedené rámce klimatického záťažového testovania. Väčšina bánk začala tiež zavádzať príslušné rámce na kvantifikáciu svojich kapitálových potrieb. No vzhľadom na metodiky kvantifikácie nových rizík, pretrvávajúce výzvy v riadení fyzických a transformačných rizík, ako aj na nevyriešené slabé miesta bánk zaznamenané v jednotlivých inštitúciách je však naďalej potrebná nepretržitá pozornosť dohľadu.

ECB s ohľadom na rôzne výzvy pre banky dokončuje v súčasnosti svoju správu o osvedčených postupoch riadenia klimatických a environmentálnych rizík, ktorá je aktualizáciou prehľadu prvýkrát zverejneného v roku 2022. Tento prehľad je užitočný nástroj pre banky prinášajúci možné spôsoby zlepšenia ich príslušných postupov riadenia rizík. ECB tiež s bankami nadviazala priebežný dialóg venovaný ich celkovému pokroku a pochopeniu výziev, ktorým čelia. Jedným z príkladov bol dialóg ECB s bankovým sektorom o riadení rizík v oblasti klímy a prírody Riadenie klimatických a prírodných rizík: obzretie sa späť a pohľad vpred, ktorý sa uskutočnil 1. októbra 2025.

1.2.3.2 Agregácia údajov o rizikách a vykazovanie rizík

Agregácia údajov o rizikách a vykazovanie rizík (RDARR) majú zásadný význam pre správne riadenie rizík a účinné rozhodovanie, keďže nedostatky v kvalite údajov a vykazovaní oslabujú schopnosť bánk identifikovať, monitorovať a zmierňovať riziká. Spoľahlivé kapacity v oblasti RDARR umožňujú bankám zvýšiť ich prevádzkovú efektívnosť a konkurencieschopnosť a uľahčujú využívanie digitálnych nástrojov a inovačných technológií, ako je umelá inteligencia (AI) a pokročilé analýzy.

Keďže sa bankám ani v roku 2025 nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok v RDARR, ECB aj na základe očakávaní stanovených vo všeobecných zásadách k účinnej agregácii údajov o rizikách a vykazovaniu rizík zverejnených v máji 2024 zaujala v roku 2025 ku všetkým bankám spoločný prístup. Jeho cieľom bolo pozorne sledovať vývoj kapacít v oblasti RDARR vo všetkých významných inštitúciách so zámerom odhaliť a ďalej riešiť všetky nedostatky.^[17] Kľúčovým prvkom tohto prístupu bolo definovanie jasného procesu eskalácie, v ktorom sa od bánk vyžaduje predloženie jasných harmonogramov a priebežných míľnikov na nápravu zistených nedostatkov a riešenie ich základných príčin. Ak počiatočné opatrenia nepriniesli včasné výsledky, boli na zabezpečenie riadnej nápravy použité účinnejšie nástroje. Tieto nástroje vychádzali zo záväzných opatrení dohľadu stanovených podľa článku 16 nariadenia o SSM^[18], ktoré medzi potenciálne donucovacie opatrenia zahŕňajú aj periodické sankčné platby.

V otázkach kvality údajov ECB naďalej uplatňovala holistický prístup, pričom do celkového hodnotenia kapacít bánk v oblasti RDARR zaradila aj zistenia z iných činností dohľadu. Zahŕňali kvalitu údajov poskytnutých v rámci krátkodobých cvičení ECB a záťažových testov, ako aj efektívnu agregáciu expozícií voči súkromnému úverovému trhu. Na posilnenie úsilia v tejto oblasti ECB začiatkom januára 2025 vytvorila právny rámec na zabezpečenie primeranej kvality údajov pri vykazovaní záťažových testov.^[19] ECB okrem toho po úspešnom pilotnom projekte v roku 2023 pokračovala vo vypracúvaní výročnej správy pre vedenie o riadení údajov a kvalite údajov.^[20] V porovnaní s hodnotením uskutočneným v roku 2024 sa vrcholový manažment bánk vo väčšej miere podieľal na náprave zistených nedostatkov s jasným rozdelením zodpovednosti za riadenie projektov na úrovni riadiacich orgánov.

Zvýšený dôraz na kapacity v oblasti RDARR za posledné tri roky priniesol postupný pokrok. Kapacity v tejto oblasti v súčasnosti patria do pôsobnosti vrcholového manažmentu bánk, pričom sa uskutočnili dôležité kroky na nápravu zistení z predchádzajúcich činností dohľadu. Prebiehajúce činnosti dohľadu vrátane dohľadu na mieste však potvrdili, že dohliadané subjekty musia ďalej pracovať na oblastiach, ako je správa dát, rozsah uplatňovania rámca správy dát, architektúra dát a infraštruktúra IT.

1.2.4 Priorita 3: stratégie digitalizácie a využívanie nových technológií

1.2.4.1 Stratégie digitálnej transformácie

Digitálna transformácia bánk a využívanie nových technológií si vyžadujú odolné kapacity v oblasti riadenia a riadenia rizík. Digitalizácia nesúvisí len s technológiami. Súvisí aj s vnútornou kultúrou a kapacitami inštitúcií. Kľúčom k úspechu každej digitálnej stratégie je začlenenie inovácií do podnikania a zabezpečenie celkovej digitálnej pripravenosti. Načasovanie a rozsah digitalizácie sú otázkou vlastného strategického rozhodnutia bánk, môžu však mať zásadný vplyv na operačné a finančné riziká bánk a ovplyvniť ich rizikové profily.

Viacero dohľadových aktivít realizovaných ECB v roku 2025 malo za cieľ získať informácie o prípadoch používania nových technológií a zistiť, aký vplyv môžu mať na kapacity bánk v oblasti riadenia rizík.^[21] Súčasťou týchto aktivít bolo pokračovanie v cielenom dohľade na mieste štvrtý rok po sebe, komplexné skúmanie stratégií digitalizácie a úrovní realizácie stratégií bánk vrátane nových technológií, skúmanie schopností v oblasti získavania zdrojov a riadenia projektov, ako aj posúdenie finančných a nefinančných vplyvov digitalizácie. Aktivity na diaľku zahŕňali workshopy v 13 významných inštitúciách na tému využívania umelej inteligencie pri hodnotení kreditného rizika a pri odhaľovaní podvodov.

V kontexte digitálnej transformácie sú údaje mimoriadne dôležité nielen pre samotné banky, ale aj pre orgány dohľadu. Ročný zber údajov o digitalizácii a využívaní inovatívnych technológií upravila ECB tak, aby lepšie zachytával údaje o technológiách a inováciách. Tvoril súčasť krátkodobého cvičenia, ktoré pozostávalo zo zberu údajov realizovaného ECB ako doplnok k pravidelnému vykazovaniu na účely dohľadu, a naďalej predstavoval kľúčový zdroj údajov pre hodnotenie pokroku bánk v digitálnej transformácii, pričom zachytával vývoj v ich digitalizačných aktivitách, technologickej spolupráci a prípadoch použitia. Analýza zozbieraných údajov pomohla pri výbere prípadov použitia a bánk vhodných na ďalšie posúdenie alebo účasť na workshopoch a iných obdobných aktivitách.

ECB v rámci svojho cieleného prístupu uskutočnila aj dve horizontálne analýzy zamerané na využívanie digitalizácie v konkrétnych obchodných oblastiach. Prebehli prostredníctvom seminárov o digitálnych platbách a digitálnom retailovom podnikaní pre 12 významných inštitúcií. Okrem toho sa orgány dohľadu a banky stretli na konferencii SSM o digitalizácii, ktorá sa konala 16. októbra 2025, kde si vymenili názory na digitálne stratégie, realizáciu týchto stratégií v konkrétnych obchodných oblastiach, ako sú retail a platby, a na vývoj umelej inteligencie a súvisiace riziká.

1.3 Účinný a efektívny rizikovo orientovaný dohľad

Spôsob výkonu bankového dohľadu sa od vzniku SSM v roku 2014 výrazne zmenil. V niekoľkých prvých rokoch fungovania sa európsky bankový dohľad zameriaval na harmonizáciu postupov dohľadu. V posledných rokoch dohľad prechádza na pružnejšie nastavenie zamerané na dosahovanie efektívnejších a konzistentných výsledkov prostredníctvom menej zložitých, ale rovnako prísnych metodík a flexibilnejších procesov. V roku 2023 ECB vytvorila rámec tolerancie rizík, ktorý orgánom dohľadu umožňuje priorizovať kritické rizikové oblasti a poskytuje im väčšiu flexibilitu pri odhaľovaní a riešení nových a vznikajúcich rizík.

V roku 2025 ECB vypracovala komplexný program zameraný na ďalšie zvyšovanie efektívnosti, účinnosti a rizikovej orientácie európskeho bankového dohľadu. Tento program, ktorý je opísaný v správe o zjednodušenom dohľade a ochrane odolnosti Streamlining supervision, safeguarding resilience publikovanej v decembri 2025, zahŕňa štyri iniciatívy. Prvou je reforma postupu SREP, ktorá sa začala v roku 2024, pokračovala v roku 2025 a jej dokončenie je plánované na rok 2026 (časť 1.3.1).^[22] Druhou je rozšírenie cieľov reformy SREP v nadväznosti na projekt „ďalšia úroveň dohľadu“ (next-level supervision), ktoré zahŕňa oblasti ako prijímanie rozhodnutí, schvaľovanie interných modelov, záťažové testovanie, rozhodnutia súvisiace s kapitálom, vykazovanie a dohľad na mieste (časť 1.3.2). Treťou iniciatívou je spustenie osobitnej iniciatívy zameranej na ďalšiu podporu jednotnej kultúry dohľadu v rámci SSM (časť 1.3.3). Ako súčasť poslednej iniciatívy ECB aktuálne vyvíja rámec hodnotenia účinnosti dohľadu (časť 1.3.4).

1.3.1 Implementácia reformy SREP

Bankový dohľad ECB v súlade so svojím mandátom pravidelne hodnotí finančné zdravie bánk pod svojím priamym dohľadom prostredníctvom postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP). ECB s cieľom reagovať na rýchlo sa meniacu situáciu v oblasti rizík, v nadväznosti na nezávislé odborné hodnotenie^[23], začala v roku 2024 komplexnú reformu SREP zameranú na zvýšenie jeho účinnosti, efektívnosti a orientácie na riziká.

Prvý cyklus hodnotenia po reforme SREP bol ukončený v októbri 2025, pričom rozhodnutia boli prijaté o šesť týždňov skôr než v predchádzajúcich rokoch. Tento míľnik je len jedným z hmatateľných vplyvov reformy SREP, ktorej sa podarilo dosiahnuť výrazný pokrok vo všetkých šiestich cieľoch.^[24]

• Cielenejšie hodnotenie rizík: ECB pri svojich hodnoteniach od roku 2023 využíva prístup viacročného hodnotenia a uplatňuje rámec tolerancie rizík.^[25] V roku 2025 sa viacročné hodnotenie využilo v prípade 75 % prvkov SREP a rozšírilo sa aj na dcérske spoločnosti bánk.
• Lepšia integrácia činností dohľadu: Spoločné dohliadacie tímy na získanie komplexnejšieho obrazu o rizikách bánk a na zníženie miery duplicity v súčasnosti systematickejšie využívajú poznatky zo svojho dohľadu na mieste, tematických kontrol a iných zdrojov, pričom sa už nespoliehajú len na údaje z konca roka. Okrem toho, banky dostávajú program previerok v oblasti dohľadu (Supervisory Examination Programme – SEP) už začiatkom roka, čo im pomáha zosúladiť plánovanie.
• Plné využitie súboru nástrojov dohľadu: Aktuálne sa väčší dôraz kladie na včasnú komunikáciu a eskaláciu^[26] opatrení dohľadu. V súlade so zavedením viacstupňového prístupu k následným opatreniam^[27] sa rozhodnutia SREP začali viac zameriavať na najviac štruktúrované a závažné problémy, pričom ďalšie zistenia sa riešia v priebehu roka.
• Lepšia komunikácia: Nový formát rozhodnutí SREP^[28] podporuje cielenejší dialóg s bankami, keďže hlavné rizikové faktory a obavy dohľadu sú zdôraznené vopred v zjednodušenom formáte.
• Stabilnejšie metodiky: ECB sa usiluje o to, aby metodiky dohľadu boli stabilnejšie a predvídateľnejšie. Aktualizácie, napríklad revidovaná metodika požiadaviek druhého piliera^[29], metodiky zjednodušujú a zvyšujú ich robustnosť.
• Lepšie využívanie informačných systémov a dátovej analytiky: Digitálne nástroje podporujú dátovo orientovaný dohľad a efektívnu komunikáciu s bankami, keď bankám umožňujú sledovať stav kvalitatívnych opatrení a predkladať podklady priamo svojmu orgánu dohľadu.

1.3.1.1 Monitorovanie pokroku

V snahe zabezpečiť, aby reforma SREP prinášala plánované prínosy, bankový dohľad ECB dôsledne monitoruje jej vplyv na hlavné ciele. Toto monitorovanie vychádza zo súboru ukazovateľov, ktoré sa ďalej rozvíjajú a vylepšujú a pokrývajú šesť cieľov uvedených v rámci reformy. Podľa očakávaní by tieto ukazovatele mali zahŕňať dostupnosť a účinné využívanie viacročného hodnotenia v rámci SREP, dĺžku a relevantnosť rozhodnutí a opatrení SREP, využívanie digitálnych nástrojov na podporu následných krokov v reálnom čase vyplývajúcich zo zistení a opatrení, ako aj uplatnenie opatrení SREP a celkovej aktuálnosti cyklu SREP. Tieto ukazovatele budú súčasťou budúcich vydaní výročnej správy ECB o činnosti dohľadu.

1.3.2 Ďalšia úroveň dohľadu: reforma činností dohľadu nad rámec SREP

V roku 2025 ECB spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi iniciovala v rámci projektu „ďalšia úroveň dohľadu“ (next-level supervision) ďalší rozsiahly súbor reforiem. Projekt dopĺňa reformu SREP a jeho cieľom je zefektívniť a zjednodušiť kľúčové postupy dohľadu. Bol navrhnutý tak, aby zohľadňoval prieskum zdola nahor, realizovaný niektorými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu zapojenými do európskeho bankového dohľadu, ako aj podnety bankového sektora.

Projekt sa týka nasledovných kľúčových oblastí.

1. Rozhodovanie: ECB zlepšuje efektívnosť, účinnosť a rizikovo orientovaný charakter svojich rozhodovacích procesov v oblasti dohľadu. Týka sa to napríklad hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a spoločných postupov, ako je udeľovanie licencií a schvaľovanie kvalifikovaných účastí. Zjednodušenie rozhodovacích procesov urýchli procesy dohľadu nad dohliadanými subjektmi a umožní ECB sústrediť svoje zdroje na najdôležitejšie aspekty. Zjednodušené rozhodnutia sa majú implementovať do druhej polovice roka 2026, pričom zároveň s implementáciou digitálnych nástrojov sa budú postupne zavádzať aj ďalšie zlepšenia. Na začiatok roka 2026 sa tiež plánuje spustenie zrýchleného hodnotenia prenosu významného rizika sekuritizácií (box 2).
2. Interné modely: Zjednodušenie postupov dohľadu týkajúcich sa interných modelov je kľúčom k zníženiu pracovného zaťaženia bánk a orgánov dohľadu spojeného so schvaľovaním významných zmien modelov. ECB postupne zavádza prístupy viac založené na rizikách určené pre schvaľovanie zmien modelov vo všeobecnosti aj zmien modelov, ku ktorým došlo v skoršej fáze procesu. Vďaka tomu banky nemusia udržiavať viacero verzií modelov súčasne. Zmeny budú implementované v priebehu roka 2026.
3. Záťažové testovanie: ECB už v predchádzajúcich cykloch záťažových testov podnikla kroky na zvýšenie proporcionality, zavedenie väčšej kontroly kvality údajov založených na rizikách a zníženie počtu cyklov predkladania údajov. V súčasnosti podniká kroky na zefektívnenie záťažového testovania, pričom prechádza na pružnejšie a rýchlejšie prístupy, zjednodušuje formuláre a znižuje potrebné zdroje v bankách aj orgánoch dohľadu. Tieto zmeny sa začnú uplatňovať v tematickom záťažovom teste v roku 2026 a v celoúnijnom záťažovom teste v roku 2027.
4. Rozhodnutia v oblasti kapitálu: ECB zavádza zrýchlený proces schvaľovania jasne vymedzených transakcií s vlastnými zdrojmi s nízkym rizikom. Cieľom tejto iniciatívy je skrátiť čas spracovania. Fungovať začne od prvého štvrťroka 2026. Vďaka pokračujúcim investíciám do digitálnych technológií si ECB stanovila cieľ skrátiť čas spracovania najjednoduchších prípadov na dva týždne.
5. Vykazovanie na účely dohľadu: ECB sa snaží zjednodušiť proces vykazovania a znížiť náklady bánk, pri súčasnom zachovaní kvality a relevantnosti zozbieraných údajov. S cieľom získať návrhy sektora na zjednodušenie vykazovacieho prostredia rozposlala v roku 2025 dotazník, na ktorý nadviazala seminárom. Preskúmala „najmenej používané výkazy“ a zredukovala existujúce požiadavky na vykazovanie. Napríklad v súbore pre vykazovanie krátkodobého hodnotenia za rok 2026 bol znížený počet dátových bodov o 18,5 %. V roku 2026 ECB plánuje zdokonaliť a rozšíriť proces žiadostí o horizontálne vykazovanie a definovať koncept prahu významnosti v prípade žiadostí o opätovné predloženie údajov. Ďalšie úpravy vykazovania údajov krátkodobých hodnotení budú zavedené v rámci cyklu SREP v roku 2027. ECB zároveň zavádza opatrenia na zvýšenie proporcionality vykazovacích požiadaviek pre malé a menej zložité inštitúcie (small and non-complex institutions – SNCI), vrátane začlenenia konceptu týchto inštitúcií do nariadenia ECB o FINREP.
6. Dohľad na mieste: ECB a príslušné vnútroštátne orgány sa dohodli na zavedení viacerých zlepšení procesu dohľadu na mieste v roku 2026. Tieto zlepšenia zahŕňajú revíziu a zefektívnenie interných a externých usmernení týkajúcich sa dohľadu na mieste, prípravu stručnejších správ z kontrol, posilnenie koordinácie medzi tímami dohľadu na mieste či organizovanie kratších, cielenejších misií.

Vo všetkých týchto šiestich oblastiach činnosti ECB rozširuje využívanie digitálnych nástrojov pri dohľade (známych tiež ako dohľadové technológie alebo suptech). V tomto kontexte ECB spúšťa komplexný IT projekt (2026 – 2028), ktorého cieľom je ďalšia digitalizácia procesov dohľadu od začiatku až do konca, vrátane rozhodovacích postupov, a to prostredníctvom lepšej integrácie interných systémov a plánovaného jednotného portálu SSM (časť 5.2.1). Rozvoj digitálnej infraštruktúry ECB nielenže umožňuje orgánom dohľadu vykonávať ich úlohy efektívnejšie a účinnejšie, ale v konečnom dôsledku prináša výhody aj dohliadaným subjektom v podobe jednoduchšej komunikácie, rýchlejšieho spracovania úloh dohľadu a efektívnejšieho využívania zdrojov.

1.3.2.1 Ďalšie plánované iniciatívy

V roku 2026 ECB začne revíziu svojich dohľadových zásad a ďalších oznámení s cieľom zvýšiť transparentnosť svojich očakávaní a prístupov dohľadu. Jedným z cieľov tejto revízie bude opätovne zdôrazniť, že všeobecné zásady ECB nestanovujú záväzné požiadavky nad rámec platných právnych predpisov EÚ.

ECB zároveň prehodnotí uplatňovanie zásady proporcionality pri dohľade nad menej významnými inštitúciami. V rámci revízie preverí najmä podsúbor menej významných inštitúcií zahrnutých do existujúceho rámca malých a menej zložitých inštitúcií. Zameria sa na aspekty, ako sú frekvencia a hĺbka hodnotenia SREP, interný proces hodnotenia kapitálovej primeranosti (ICAAP) a interný proces hodnotenia likviditnej primeranosti (ILAAP), ako aj celosektorové záťažové testovanie.

1.3.2.2 Implementácia a následné opatrenia

Zmeny dohodnuté v rámci projektu ďalšej úrovne dohľadu sa budú realizovať v roku 2026 a v nadchádzajúcich rokoch popri už prebiehajúcom úsilí zameranom na posilňovanie jednotnej kultúry dohľadu (časť 1.3.3). ECB bude monitorovať pokrok dosiahnutý pri implementácii rôznych iniciatív v rámci všetkých reforiem a o tomto pokroku bude informovať vo svojej výročnej správe o činnosti dohľadu.

1.3.3 Kultúra dohľadu SSM

Rada pre dohľad ECB vo februári 2025 začala iniciatívu v oblasti kultúry dohľadu^[31] s cieľom vytvoriť platformu pre diskusiu na témy, ako napríklad reforma SREP (časť 1.3.1) či projekt „ďalšia úroveň dohľadu“ (časť 1.3.2). Zámerom tejto viacročnej iniciatívy je zabezpečiť konzistentnú a účinnú realizáciu uvedených reforiem a projektov v rámci celého európskeho bankového dohľadu prostredníctvom podpory spoločnej kultúry dohľadu v súlade s jeho tromi hlavnými strategickými cieľmi.

• Dohľad orientovaný na riziká: prioritné riešenie významných rizík, prevzatie zodpovednosti za rozhodnutia, rozhodné konanie;
• Efektívny a účinný dohľad: včasné dosahovanie výsledkov, rýchla náprava problémov, neustále zlepšovanie;
• Integrovaný dohľad: spolupráca v rámci európskeho bankového dohľadu s cieľom dosahovať lepšie výsledky ako jeden tím.

Aby bolo možné dosiahnuť tieto strategické ciele, bol vypracovaný aktivačný plán na posilnenie komunikácie a spolupráce, rozvoj zručností a vodcovstva, zvýšenie pozornosti venovanej rizikám a prioritám a zlepšenie prevádzkovej efektívnosti.

Bankový dohľad ECB realizuje túto viacročnú iniciatívu spoločne s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

1.3.4 Hodnotenie účinnosti dohľadu

Účinný dohľad má zabezpečiť, že banky svoje nedostatky odstránia včas. Bankový dohľad ECB sa snaží neustále zvyšovať svoju účinnosť tým, že umožňuje orgánom dohľadu rýchlo posudzovať prudenciálne riziká, identifikovať podstatné nedostatky a efektívnejšie využívať ich nástroje a právomoci v oblasti dohľadu.

V roku 2025 ECB vypracovala rámec hodnotenia svojej účinnosti dohľadu. Rámec definuje metodiky, ktoré možno použiť na hodnotenie účinnosti relevantných činností dohľadu, a to predovšetkým metodiky používané pri implementácii priorít v oblasti dohľadu.

Pri hodnotení účinnosti dohľadu sa treba vyrovnať s určitými prirodzenými prekážkami, ako napríklad so skutočnosťou, že výsledky činností dohľadu i) nemusia byť priamo pozorovateľné vo finančných alebo štatistických údajoch, ii) môžu mať oneskorený účinok a iii) môžu ich ovplyvniť vonkajšie faktory mimo vplyvu orgánu dohľadu. Hodnotenia orgánov dohľadu preto musia byť už od začiatku činností dohľadu riadne pripravené. Vo fáze plánovania by si spoločné dohliadacie tímy mali stanoviť jasné ciele, ktoré vymedzia zamýšľaný vplyv na ich dohliadané subjekty, určia spôsob merania týchto vplyvov, hoci len čiastočne pomocou špecifických ukazovateľov, a stanovia príslušné požiadavky na údaje.

Hodnotenie účinnosti jej dohľadu v konečnom dôsledku umožňuje ECB využiť závery hodnotení na neustále zlepšovanie spôsobu, akým vykonáva svoje činnosti dohľadu, napr. pri rozhodovaní, či bola priorizovaná zraniteľnosť riešená správne alebo či je potrebné upraviť stratégiu dohľadu na odstránenie takýchto zraniteľností. Tieto hodnotenia možno použiť aj ako podklad pre osvedčené postupy alebo metódy používané na dosiahnutie určitých zamýšľaných výsledkov dohľadu.

Hodnotenie účinnosti dohľadu môže podporiť komunikáciu ECB s externými zainteresovanými stranami, ako je Európsky parlament, a prispieť k všeobecnej diskusii o zodpovednosti bankového dohľadu ECB.

1.4 Priamy dohľad nad významnými inštitúciami

1.4.1 Dohľad na diaľku

Priamy dohľad nad úverovými inštitúciami sa zameriava na proaktívne identifikovanie a zmierňovanie rizík v záujme zachovania odolnosti bánk a ich účinného riadenia v čoraz zložitejšom a dynamickejšom prostredí.

Účinnosť dohľadu na diaľku spočíva v používaní integrovaného a koordinovaného systému plánovania, ktorý spoločným dohliadacím tímom umožňuje udržiavať rovnováhu medzi ich zdrojmi a horizontálnymi úlohami, úlohami dohľadu nad jednotlivými bankami a ad hoc dohľadovými úlohami (časť 1.4.1.2).

1.4.1.1 Zásada proporcionality

Bankový dohľad ECB sa vo svojich dohľadových činnostiach a metódach riadi zásadou proporcionality. Rozsah a intenzita dohľadu závisia od faktorov ako veľkosť banky, jej systémová dôležitosť, rizikový profil a zložitosť jej obchodného modelu.

V súlade s viacročným postupom SREP bankového dohľadu ECB (časť 1.3.1) môžu banky so stabilným a menej zložitým rizikovým profilom podliehať menšiemu počtu hodnotení alebo menej častému hodnoteniu, kým v prípade inštitúcií s vyšším rizikom alebo väčším systémovým významom sa uprednostňujú komplexnejšie hodnotenia.

Spoločné dohliadacie tímy zodpovedné za väčšie alebo rizikovejšie významné inštitúcie preto zvyčajne v priebehu roka plánujú a vykonávajú viac činností dohľadu než spoločné dohliadacie tímy vykonávajúce dohľad nad menšími a/alebo menej zložitými inštitúciami.

1.4.1.2 Proces plánovania dohľadu a činnosti dohľadu

Proces plánovania dohľadu vychádza z konzistentného a integrovaného prístupu, v ktorom sa na základe priorít dohľadu riadi plánovanie horizontálnych činností, kontrol na mieste a hodnotení interných modelov, ako aj dohľadových činností spoločných dohliadacích tímov.

V záujme zabezpečenia účinného dohľadu ECB a príslušné vnútroštátne orgány úzko spolupracujú pri plánovaní svojich činností, pričom náležite zohľadňujú priority dohľadu, riziká špecifické pre jednotlivé banky a rámec tolerancie rizík. Súčasťou tohto plánovania je výber vzoriek dohliadaných subjektov, ktoré sa majú zúčastniť na horizontálnych aktivitách a činnostiach na mieste. Jedným z výsledkov tohto procesu je pracovný program na vysokej úrovni, ktorý dopĺňa celkový proces plánovania spoločných dohliadacích tímov.

V každom príslušnom roku sa dohľadové činnosti plánované spoločnými dohliadacími tímami odzrkadľujú vo výročnom programe previerok v oblasti dohľadu (SEP). Proces plánovania dohľadu je dôležitou súčasťou komunikácie spoločného dohliadacieho tímu s dohliadaným subjektom. Do konca roka sa bankám poskytne zjednodušený plán činností s opisom činností dohľadu, ktoré si vyžadujú zapojenie alebo vstupy zo strany dohliadaných subjektov.

V nadväznosti na reformu SREP a prechod na integrovanejší viacročný rámec hodnotenia, plánované dohľadové aktivity v rámci vyššie uvedeného programu poskytujú kľúčové analytické vstupy pre hodnotenie SREP vykonávané spoločnými dohliadacími tímami (časť 1.3.1).

Podľa zásady proporcionality plány činností na diaľku zahŕňajú: i) činnosti súvisiace s rizikami (napr. SREP), ii) iné činnosti týkajúce sa organizačných, administratívnych alebo právnych požiadaviek (napr. ročné hodnotenie významnosti) a iii) ďalšie činnosti naplánované spoločnými dohliadacími tímami s cieľom prispôsobiť plánovanie činností špecifickým črtám dohliadanej skupiny alebo subjektu (napr. analýza obchodných modelov či štruktúry riadenia banky).

1.4.1.3 Opatrenia dohľadu

Opatrenia dohľadu sú jedným z hlavných výsledkov pravidelných činností dohľadu na mieste a na diaľku.^[32] Stanovujú sa v nich podrobné kroky, ktoré majú dohliadané subjekty podniknúť na odstránenie nedostatkov. Za monitorovanie včasného a účinného implementovania týchto opatrení sú zodpovedné spoločné dohliadacie tímy. Počet nových opatrení dohľadu v roku 2025 klesol v porovnaní s rokom 2024. Najdôležitejším zdrojom opatrení dohľadu boli činnosti dohľadu na mieste, pričom kontroly na mieste a hodnotenia interných modelov (vykonané väčšinou na mieste) stáli takmer za 63 % všetkých opatrení. Najvyšší počet nových opatrení dohľadu súvisel podobne ako v predchádzajúcich rokoch s kreditným rizikom (42,5 %) a interným riadením (10,7 %) (graf 2).

Graf 2

Opatrenia dohľadu

a) Počet opatrení zaznamenaných každý rok

b) Nové opatrenia v roku 2025 podľa činnosti	c) Nové opatrenia v roku 2025 podľa kategórie rizika

1.4.1.4 Horizontálna analýza SREP

ECB 18. novembra 2025 zverejnila súhrnné výsledky SREP za rok 2025 pre subjekty, ktoré podliehajú jej dohľadu. Zahŕňali vývoj skóre SREP, kapitálové požiadavky a odporúčania druhého piliera, kvalitatívne opatrenia a analýzu vybraných rizikových oblastí. ECB sprístupnila príslušné kapitálové požiadavky druhého piliera špecifické pre banky na rok 2026, vrátane požiadaviek na riešenie rizika nadmerného využívania finančnej páky. Všetky dohliadané subjekty súhlasili so zverejnením ich požiadaviek druhého piliera a požiadaviek druhého piliera týkajúcich sa ukazovateľa finančnej páky.

Celkové skóre SREP sa z úrovne 2,6 zaznamenanej v roku 2024 zlepšilo na 2,5, pričom len 6 % bánk zaznamenalo zhoršenie skóre, kým 19 % bánk dosiahlo jeho zlepšenie. Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania zostali v priemere stabilné na úrovni 15,6 % rizikovo vážených aktív, zatiaľ čo medián požiadaviek druhého piliera zostal v porovnaní s predchádzajúcim rokom viac-menej nezmenený na úrovni 2,3 %. Priemerné odporúčania druhého piliera zároveň klesli z 1,3 % na 1,1 %, pričom výsledky záťažového testu v roku 2025 naznačujú, že vyššie predpokladané straty z kreditného, trhového a operačného rizika boli kompenzované vysokou úrovňou agregovaných ziskov naakumulovaných v roku 2024. To viedlo k celkovo nižšiemu úbytku kapitálu, čo sa prejavilo v nižšej úrovni odporúčaní druhého piliera (časť 1.1.1).

Hodnotenie SREP v roku 2025 celkovo potvrdilo, že banky podliehajúce bankovému dohľadu ECB zostali odolné a udržali si stabilné kapitálové a likviditné pozície. Tento vývoj bol podporený prísnou reguláciou, efektívnym dohľadom a mimoriadnymi fiškálnymi a menovými opatreniami v reakcii na nedávne makroekonomické šoky, akými bola pandémia COVID-19, vojna Ruska proti Ukrajine a následná energetická kríza. Prostredie, v ktorom banky pôsobia, však zostáva náročnejšie, s viacvrstvovými geopolitickými rizikami a hospodárskou neistotou. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, banky by si mali zachovať finančnú a prevádzkovú odolnosť, posilniť obchodné modely a zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, aby dokázali lepšie podporovať reálnu ekonomiku Európy.

1.4.2 Dohľad na mieste

V súlade s nariadením o jednotnom mechanizme dohľadu vykonáva ECB dohľad nad dohliadanými subjektmi formou dohľadu na diaľku a dohľadu na mieste, ktorých kombináciou sa má zabezpečiť podrobná a dôkladná analýza obchodných operácií. Dohľad na mieste sa vykonáva prostredníctvom kontrol na mieste (on-site inspection – OSI), ktoré hĺbkovo skúmajú riziká, kontrolu rizík a riadenie, alebo prostredníctvom hodnotení interných modelov (internal model investigations – IMI), ktoré sa zameriavajú na hĺbkové hodnotenie interných modelov používaných na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje, a to najmä z hľadiska metodík, rizík, kontroly rizík a riadenia.

V roku 2025 bolo začatých 163 kontrol na mieste a 77 hodnotení interných modelov významných inštitúcií. Kontroly na mieste vykonané v roku 2025 sa zamerali na finančné a nefinančné riziká. Oblasti hodnotenia boli zosúladené s dohľadovými prioritami ECB, čím sa zaistilo aj riešenie problémov jednotlivých bánk. ECB okrem toho v roku 2025 začala penetračné testovanie významných inštitúcií na základe konkrétnej hrozby, čo predstavuje novú zodpovednosť vyplývajúcu z článku 26 ods. 1 nariadenia DORA.

Hodnotenia interných modelov vykonané v roku 2025 sa väčšinou týkali oblastí, ako sú významné zmeny modelov vyvolané pravidelnou údržbou modelov a náprava povinností súvisiacich s predchádzajúcimi hodnoteniami.

V júli 2025 ECB aktualizovala svoje všeobecné zásady týkajúce sa interných modelov tak, aby odrážali zmeny v nariadení CRR III, objasňovali výklad regulačných požiadaviek ECB a reagovali na žiadosti odvetvia o poskytnutie usmernení, napríklad v súvislosti s používaním strojového učenia v interných modeloch. Všeobecné zásady okrem toho objasňujú niektoré otázky, ktoré ECB zaznamenala v priebehu hodnotení interných modelov.

Graf 3

Kontroly na mieste a hodnotenia interných modelov začaté v rokoch 2023, 2024 a 2025

(počet kontrol)

Činnosti a výsledky dohľadu ECB na mieste boli publikované aj v informačnom bulletine Supervision Newsletter.^[33]

1.4.2.1 Hlavné zistenia dohľadu na mieste podľa druhu rizika

Pokiaľ ide o výpočet regulatórneho kapitálu (prvý pilier), hlavné zistenia odhalili i) neadekvátne priraďovanie rizikových váh expozíciám, ii) nesprávne určenie postupov zmierňovania kreditného rizika a iii) nedostatočné kontrolné rámce pre proces výpočtu kapitálových požiadaviek, najmä pokiaľ ide o kreditné riziko.

Pri internom procese hodnotenia kapitálovej primeranosti (ICAAP) sa najkritickejšie zistenia týkali i) nedostatočne spoľahlivých, nekonzistentných, príliš optimistických a nevhodne implementovaných metodík a predpokladov kvantifikácie interného kapitálu a ii) nedostatkov v záťažových testoch v inštitúciách, ktoré boli dôsledkom nevhodnej frekvencie a neadekvátneho pokrytia normatívnych a ekonomických hľadísk.

Pokiaľ ide o kreditné riziko, v bankách boli odhalené významné nedostatky v presnej kvantifikácii očakávaných úverových strát pri splácaných úveroch. Kontroly na mieste opakovane odhalili zásadnú potrebu zlepšenia rámcov významného nárastu úverového rizika (SICR) v bankách. Tieto nedostatky viedli k riziku nedostatočných reklasifikácií na úrovni 2 (Stage 2) a k potenciálnemu podhodnoteniu chýb. Nedostatky sa zaznamenali aj v modeloch bánk pre očakávané úverové straty v oblasti odhadovania a kalibrovania parametrov pravdepodobnosti zlyhania a strát v prípade zlyhania. Niektorým bankám sa nedarilo odhaľovať zhoršenie úverovej bonity protistrán, pričom problémy sa objavili v procesoch monitorovania, ako je oceňovanie kolaterálu a systémy včasného varovania.

Vyskytli sa aj nedostatky v riadení, ako napríklad nedostatočná vnútorná kontrola, neadekvátne rámce riadenia rizík či postupy poskytovania úverov. Naďalej pretrvávali ťažkosti pri identifikovaní prípadov zlyhania v rámci pravdepodobného nesplácania, a to najmä v dôsledku nízkej kvality spúšťacích mechanizmov a nedostatočnej implementácie. Tieto problémy upozornili na skutočnosť, že na plnenie regulačných noriem bude potrebné uplatňovať prísnejšie postupy riadenia rizík a monitorovania kreditného rizika.

Pokiaľ ide o riziko likvidity, najzávažnejšie zistenia sa týkali vykazovania na regulačné účely, ukazovateľa krytia likvidity a výpočtov ukazovateľa čistého stabilného financovania. Kritické zistenia zahŕňali aj nezrovnalosti medzi plánom financovania, plánom núdzového financovania a stratégiou rizika likvidity. Ďalšie zistenia poukázali na nedostatky v organizačnom rámci riadenia rizika likvidity vrátane nedostatkov v riadení, rizikových stratégiách a v návrhu scenárov záťažového testovania likvidity.

Pokiaľ ide o úrokové riziko a riziko kreditného rozpätia bankovej knihy (IRRBB/CSRBB), pri meraní a riadení IRRBB sa zistili závažné problémy, ako napríklad neadekvátne modelovacie predpoklady, nedostatočná formalizácia, nevyhovujúca koncepcia stratégií IRRBB, zastarané údaje, slabé systémy IT alebo rámce rizík modelov. Ďalšie závažné zistenia sa týkali nedostatočného zapojenia riadiacich orgánov do definovania a monitorovania procesov rizika IRRBB a do vývoja rámcov riadenia CSRBB.

Kľúčové zistenia v oblasti trhového rizika sa týkali rizika oceňovania, riadenia, riadenia rizík a kreditného rizika protistrany. Pri riziku oceňovania išlo o nedostatky v prudenciálnych a účtovných úpravách, nezávislom overovaní cien a odklade vykazovania denného zisku. Nedostatky sa zistili aj v riadení, rámcoch limitov a postupoch pre obchodné a bankové knihy. Kontroly kreditného rizika protistrany odhalili nedostatky v modelovaní a validácii kľúčových ukazovateľov (napr. pre potenciálne budúce expozície alebo záťažové testy), monitorovaní limitov a riadení kolaterálu. V rámci príprav na implementáciu základného preskúmania obchodnej knihy sa zistili kvalitatívne aj kvantitatívne problémy vrátane nejasných úloh a zodpovedností, výziev súvisiacich s outsourcingom, nedostatočnej nezávislej validácie a metodických nedostatkov.

Pokiaľ ide o vnútorné riadenie a súvisiace zistenia, problémy sa týkali i) nedostatkov v agregácii údajov o rizikách a vo vykazovaní rizík v dôsledku nedostatočných rámcov riadenia, dátovej architektúry a infraštruktúry IT, čo má vplyv na presnosť a integritu údajov, ii) nezávislosti, rozsahu činnosti a zdrojov pre všetky funkcie vnútornej kontroly a iii) nedostatkov v hodnoteniach rizika outsourcingu, najmä v prípade IT služieb (pozri ďalej v texte).

Čo sa týka obchodného modelu a ziskovosti, kritické zistenia sa týkali riadenia faktorov ziskovosti, realizácie stratégie, rámcov oceňovania produktov, metodík a monitorovania, alokácie nákladov, predpokladov obchodného plánu a finančných prognóz. V činnostiach v oblasti digitálnej transformácie boli odhalené podobné nedostatky ako v predchádzajúcich kontrolách na mieste.

Pokiaľ ide o klimatické a environmentálne riziko, počas kontrol na mieste sa zistilo, že banky v plnej miere neidentifikovali riziká, neanalyzovali dostatočne ich významnosť a nereflektovali ich v rizikovom apetíte. Ďalšie časté zistenia poukázali na to, že faktory klimatického rizika neboli začlenené do procesu riadenia kreditného rizika, do dozoru zo strany riadiaceho orgánu ani do rámca údajov.

V prípade IT rizika sa najviac závažných zistení naďalej týkalo oblasti riadenia IT a kybernetickej bezpečnosti, a to najmä schopnosti ochrany dát a detekčnej kapacity. Podobne ako v predchádzajúcom roku sa zistili výrazné nedostatky v oblasti outsourcingu IT a riadenia externého IT rizika. Tieto nedostatky predstavovali značné riziká pre kontinuitu činností, najmä v prostredí rýchlych geopolitických zmien.^[34] Okrem toho významné nedostatky prevládali aj v riadení IT rizík a v riadení IT. Zistené nedostatky sa často týkali identifikácie a hodnotenia rizík a úlohy riadiaceho orgánu z hľadiska jeho dozorných zodpovedností.^[35]

Na záver možno konštatovať, že napriek celkovému zlepšeniu v riadení rizík dohľad odhalil porušenia predpisov a nesprávne výpočty rizík. Významné nedostatky v kvantifikácii rizík, riadení a vnútornej kontrole poukázali na potrebu ďalších opatrení na zabezpečenie odolnosti bankového sektora v prostredí pretrvávajúcej geopolitickej a hospodárskej neistoty.

1.4.2.2 Hlavné zistenia z hodnotení interných modelov

V hodnoteniach interných modelov sa posudzuje, či interné modely používané bankami na výpočet kapitálových požiadaviek spĺňajú právne a regulačné požiadavky. Hodnotenia interných modelov sa vykonávajú buď na žiadosť bánk (napríklad, ak ide o prvotné schválenie modelov, podstatné zmeny modelov, rozšírenie modelov, zavádzanie modelov, trvalé čiastočné používanie alebo návrat k menej zložitým postupom), alebo ich môže iniciovať ECB.

Viac ako 90 % hodnotení interných modelov v roku 2025 bolo iniciovaných bankami, ktoré žiadali posúdenie zmien modelu, prvotné schválenie modelu alebo rozšírenie modelu. Podobne ako v roku 2024 podiel hodnotení interných modelov, ktoré iniciovala ECB, predstavoval približne 5 %. ECB okrem toho prijala a posúdila početné žiadosti o návrat k menej sofistikovaným prístupom. Tieto žiadosti boli v súlade so širšími iniciatívami na zjednodušenie prostredia interných modelov prijatými v reakcii na podrobnejšie a prísnejšie štandardy vyplývajúce z pravidiel EBA a nariadení EÚ, najmä v prípade portfólií menšieho rozsahu a/alebo s obmedzenými reprezentatívnymi údajmi.

V hodnoteniach interných modelov vykonaných v roku 2025 bolo odhalených niekoľko nedostatkov, pričom v každom hodnotení sa identifikovalo v priemere 16 zistení, z ktorých takmer polovica bola veľmi závažná.^[36]

Ak sa zameriame výlučne na procedurálne aspekty modelov pre kreditné riziko založených na interných ratingoch (IRB), približne dve pätiny zistení boli závažné. Z nich sa viac ako polovica týkala nedostatkov infraštruktúry IT, dokumentácie a procesu priraďovania ratingov. Pri modelovaní pravdepodobnosti zlyhania a straty v prípade zlyhania mal vysokú závažnosť podobný podiel zistení (dve pätiny). V prípade modelovania pravdepodobnosti zlyhania sa takmer dve tretiny závažných zistení týkali kvantifikácie rizík a štruktúry ratingového systému, kým pri modelovaní strát v prípade zlyhania sa týchto dvoch oblastí týkala približne polovica zistení. V prípade oblastí s početnými závažnými zisteniami poskytla ECB dodatočné vysvetlenie vo svojich revidovaných všeobecných zásadách pre interné modely.

Počas sledovaného obdobia sa uskutočnilo jedno hodnotenie trhového rizika, vzhľadom na blížiace sa nové požiadavky vyplývajúce zo zásadného preskúmania obchodnej knihy. Hlavné zistené nedostatky sa týkali niektorých základných prvkov nového prístupu.

Niekoľko nových kontrol sa zameralo na posúdenie štandardizovaného prístupu k úpravám úverového ocenenia zavedeného na základe nového nariadenia od januára 2025, ktorého súčasťou bol nový model regulačnej expozície podliehajúci schváleniu orgánmi dohľadu. Nedostatky sa zistili najmä v oblastiach rozsahu pôsobnosti, regulačných výpočtov a kvality a údržby údajov.

Pokiaľ ide o kreditné riziko protistrany, hlavné nedostatky sa týkali významných rozšírení modelov primárneho sprostredkovania akcií. V týchto prípadoch väčšina problémov súvisela s použitím nástroja na výpočet hodnoty v riziku (VaR) pre kreditné riziko protistrany, hoci bol pôvodne vytvorený pre trhové riziko, s nedostatkami pri modelovaní prudkého nárastu expozícií vrátane rizikových faktorov a so spätným testovaním a validáciou oceňovania.

1.4.3 Zásadné preskúmanie obchodnej knihy

Zásadné preskúmanie obchodnej knihy tvorí hlavnú zložku revidovaného rámca Bazilej III. Pozostáva z rozsiahlej revízie kapitálových požiadaviek prvého piliera pre trhové riziko, ktorá vychádza z ponaučení z globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 až 2008 a jej cieľom je znížiť pravdepodobnosť a vplyv podobných udalostí v budúcnosti. Konkrétne sa zavádzajú prísnejšie pravidlá klasifikácie aktív v obchodnej knihe alebo mimo nej, alternatívny štandardizovaný prístup, ktorý je citlivejší na riziko a komplexnejší než súčasný štandardizovaný prístup, a dodatočné požiadavky na používanie interných modelov.

V dôsledku vysokej neistoty týkajúcej sa implementácie rámca Bazilej III v iných jurisdikciách, na ktoré sa vzťahujú pravidlá Bazilejského výboru pre bankový dohľad, Európska komisia v súlade so svojím delegovaným nariadením z 12. júna 2025^[37] odložila uplatňovanie týchto štandardov obchodnej knihy v EÚ o jeden rok na 1. január 2027. Komisia začala 6. novembra 2025 cielenú konzultáciu (ktorá sa skončila 6. januára 2026) o možnostiach zmiernenia negatívnych účinkov na kapitál v bankách EÚ počas troch rokov do roku 2029.^[38]

ECB v roku 2025 v nadväznosti na zistenia cieleného hodnotenia na diaľku, niekoľkých kontrol na mieste a hodnotení interných modelov analyzovala a porovnávala nápravné akčné plány bánk. Navyše niektoré z kontrol na mieste zameraných na implementáciu alternatívneho štandardizovaného prístupu odhalili v niektorých bankách nedostatky v základných výpočtoch, prevádzkových procesoch a riadení údajov, ako sú napr. problémy pri účtovaní, ktoré bránili správnemu prenosu senzitívnych faktorov, a nedostatky v zapojení druhej a tretej obrannej línie, ako sú neúplné schvaľovanie senzitívnych faktorov alebo absencia hodnotení interného auditu. Zistili sa problémy kvalitatívneho aj kvantitatívneho charakteru vrátane nejasných úloh a zodpovedností, výziev súvisiacich s outsourcingom, nedostatočnej nezávislej validácie či nezrovnalostí v rozsahu výpočtov v rámci alternatívneho štandardizovaného prístupu, ako sú chýbajúce zakrivenia krivky pri finančných nástrojoch s opčnými prvkami a metodické nedostatky vrátane nesprávneho triedenia niektorých rizikových faktorov pomocou metód založených na senzitivite alebo nesprávneho výpočtu pomyselných hodnôt v prirážkach k zostatkovému riziku (RRAO). Pokiaľ ide o operačnú implementáciu, banky čelili výzvam v oblasti riadenia údajov najmä v súvislosti s kvalitou a dostupnosťou veľkoobjemových a podrobných údajov, technologickou infraštruktúrou, ako aj interpretáciou právnych predpisov a regulačnou konzistentnosťou vzhľadom na rozdiely medzi jurisdikciami. Napriek existencii alternatívneho štandardizovaného prístupu čelili banky ďalším výzvam súvisiacim so zložitosťou výpočtov, ktoré vyžadovali výpočet troch rôznych ukazovateľov, ako to napríklad predpisuje metóda založená na senzitivite.

Prvé dve kontroly na mieste zamerané na alternatívny štandardizovaný prístup sa uskutočnili v roku 2023, jedna prebehla v roku 2024 a ďalšie štyri v roku 2025. Okrem toho je šesť kontrol na mieste rovnakého druhu naplánovaných v roku 2026 prostredníctvom kampane, popri pokračujúcom dohľade s cieľom zabezpečiť hladkú realizáciu zásadného preskúmania obchodnej knihy.

1.4.4 Dohľad nad bankami mimo EÚ

V roku 2025 ECB vykonávala dohľad nad 14 dcérskymi spoločnosťami bánk mimo EÚ, ktoré pôsobia v eurozóne. Tieto subjekty spoločne vlastnia celkové aktíva v hodnote 1,9 bil. €, čo predstavuje 7 % celkových aktív podliehajúcich bankovému dohľadu ECB. Zohrávajú tak dôležitú úlohu vo finančnom systéme a reálnej ekonomike EÚ ako poskytovatelia produktov korporátneho a investičného bankovníctva. Ich kombinovaná obchodná kniha dosiahla hodnotu 815 mld. €, čo zodpovedá 19 % celkových obchodných finančných aktív podliehajúcich bankovému dohľadu ECB. Ich aktíva v správe dosiahli k tretiemu štvrťroku 2025 hodnotu 17 bil. €, čo predstavuje 38 % celkových aktív v správe podliehajúcich bankovému dohľadu ECB.

Rozsah pôsobenia a aktivity bánk mimo EÚ v Európe sa v roku 2025 v porovnaní s rokom 2024 mierne zväčšil, čo súvisí s blížiacim sa dokončením implementácie cieľových prevádzkových modelov spojených s brexitom. Tento míľnik predstavoval prechod k stabilnejšej a vyspelejšej prevádzkovej fáze týchto inštitúcií. Pozornosť dohľadu ECB sa následne presunula z počiatočných priorít po brexite, ako bolo hodnotenie obchodných modelov bánk, ich mechanizmov riadenia a väzieb na materské spoločnosti či prevencia vzniku tzv. „prázdnych schránok“, k individualizovanejšiemu prístupu zameranému na riešenie špecifických rizík a charakteristík jednotlivých inštitúcií.

Jednou z hlavných priorít ECB zostáva uplatňovanie regulačných a dohľadových štandardov pre banky mimo EÚ konzistentne vo všetkých ich subjektoch. Orgány dohľadu preto naďalej uplatňovali koordinovaný prístup k riešeniu spoločných tém, najmä v oblastiach ovplyvnených veľkosťou dcérskej spoločnosti alebo silným (vzájomným) prepojením v rámci skupiny, ako sú odolnosť obchodného modelu, agregácia údajov o rizikách a vykazovanie rizík, rámce prevádzkovej odolnosti, posudzovanie ozdravných plánov či riadenie geopolitických rizík.

ECB pokračovala v monitorovaní realizácie plánov implementácie vyplývajúcich z administratívneho mapovania (box 2 Výročnej správy ECB o činnosti dohľadu za rok 2023). S bankami mimo EÚ ďalej spolupracovala v oblasti ustanovení článku 21c smernice o kapitálových požiadavkách a plánovanej implementácie požiadaviek na vnútroštátnej úrovni. Od 11. januára 2027 sa podľa týchto ustanovení bude požadovať, aby si bankové skupiny z tretích krajín zriadili v EÚ fyzické zastúpenie pre činnosti zahŕňajúce prijímanie vkladov a poskytovanie úverov a záruk. Očakáva sa, že dôsledkom týchto krokov bude významný nárast aktív, ako aj ďalšie zmeny prevádzkových modelov bánk mimo EÚ, čo si vyžiada väčšie zapojenie dohľadu, najmä vo vzťahu k väčšej škále aktivít a rizikových profilov.

1.5 Monitorovanie dohľadu a nepriamy dohľad ECB nad menej významnými inštitúciami

1.5.1 Štruktúra sektora menej významných inštitúcií

Počet menej významných inštitúcií na najvyššej úrovni konsolidácie sa v treťom štvrťroku 2025 znížil na 1 828 subjektov v porovnaní s 1 864 subjektmi ku koncu roka 2024. Zo všetkých európskych menej významných inštitúcií sa 77 % nachádza v Nemecku a Rakúsku. V roku 2025 sa zmeny v sektore menej významných inštitúcií týkali fúzií 49 subjektov, z ktorých väčšina bola v Nemecku. Okrem toho bolo odobratých osem bankových licencií a udelených šesť nových licencií.

Hoci sektor menej významných inštitúcií pozostáva z rôznorodých a niekedy veľmi špecializovaných obchodných modelov, dominantnou kategóriou zostali poskytovatelia retailových a spotrebiteľských úverov, ktorí tvorili približne 61 %. Často ide o regionálne sporiteľne alebo družstevné banky, z ktorých mnohé sú členmi schém inštitucionálneho zabezpečenia.

Hoci počet menej významných inštitúcií celkovo klesal, tento sektor mal naďalej významný podiel v bankovom sektore eurozóny a tvoril približne 15 % celkových bankových aktív bez infraštruktúr finančného trhu podnikajúcich na základe bankovej licencie. Podiel aktív menej významných inštitúcií na celkových bankových aktívach jednotlivých krajín sa výrazne líši, čo poukazuje na štrukturálne rozdiely v jednotlivých štátoch eurozóny. V Rakúsku, Nemecku, Luxembursku a na Malte sa menej významné inštitúcie podieľali na celkových aktívach domáceho bankového sektora viac ako tretinou, zatiaľ čo vo väčšine ostatných krajín je sektor týchto inštitúcií pomerne malý. Napríklad v Belgicku, Francúzsku a Grécku predstavuje len 3,7 %, 1,5 % a 5,1 % celkových bankových aktív.

Graf 4

Klasifikácia obchodných modelov menej významných inštitúcií

(v %)

1.5.2 Vybrané činnosti monitorovania dohľadu

Dôležitým mandátom v oblasti monitorovania dohľadu nad menej významnými inštitúciami je presadzovanie vysokých a konzistentných štandardov dohľadu nad menej významnými inštitúciami v rámci európskeho bankového dohľadu. Jednou z hlavných tém v tejto súvislosti bolo v posledných rokoch riešenie problémových úverov, keďže ich podiel v menej významných inštitúciách aktuálne opäť začal rásť. Pomerne veľký počet menej významných inštitúcií čelil výzvam vyplývajúcim zo starých problémových úverov, ktoré mali v účtovných knihách už mnoho rokov, čo spôsobovalo ďalšie potenciálne straty a obmedzovalo schopnosť bánk poskytovať nové úvery. ECB preto v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vypracovala nové usmernenie^[39], ktorým sa ustanovuje spoločný prístup, pokiaľ ide o očakávania dohľadu týkajúce sa krytia starých problémových úverov. Táto iniciatíva čerpá z niekoľkoročných skúseností s podobným prístupom v prípade významných inštitúcií, len s podstatne vyššou mierou proporcionality pre menej významné inštitúcie.

Ďalšie iniciatívy na podporu týchto vysokých a konzistentných štandardov dohľadu pre menej významné inštitúcie zahŕňali i) riešenie IKT rizika, napríklad implementácia nariadenia DORA a vývoj nástrojov na monitorovanie IKT rizika, ii) vývoj spoločných prístupov k dohľadu nad určitými prvkami alebo rizikami obchodného modelu, ako sú finančné technológie a vysoká koncentrácia zdrojov financovania, a iii) zriadenie kontaktnej skupiny, za účasti ECB a niektorých príslušných vnútroštátnych orgánov, na zlepšenie postupov dohľadu v oblasti rizík súvisiacich s klímou a prírodou menej významných inštitúcií. Okrem toho sa uskutočnili rôzne referenčné hodnotenia menej významných inštitúcií, ako napríklad pravidelné monitorovanie kreditného rizika a referenčné hodnotenie SREP, horizontálna analýza IRRBB, monitorovanie hybridných schém inštitucionálneho zabezpečenia a identifikácia menej významných inštitúcií so značným rastom v kľúčových oblastiach podnikania. V prípade odhalenia významných nedostatkov alebo rizík môžu tieto iniciatívy viesť k následným činnostiam príslušných vnútroštátnych orgánov alebo ECB.

Okrem harmonizácie štandardov dohľadu sa funkcia monitorovania dohľadu ďalej zameriavala na procesy dohľadu a na zavádzanie spoločných postupov. V tomto duchu sa v roku 2025 začal projekt zameraný na zhodnotenie a ďalšie zdokonalenie dohľadových prístupov pri riešení zistení a opatrení dohľadu pre menej významné inštitúcie, ktorý bude pokračovať aj v roku 2026.

Orgány dohľadu nad menej významnými inštitúciami venovali v roku 2025 osobitnú pozornosť preskúmaniu a riešeniu výziev, ktorým čelia menšie banky v dôsledku rastúcich regulačných požiadaviek. Práca v oblasti proporcionality sa zameriavala najmä na malé a menej zložité inštitúcie a bude pokračovať aj v roku 2026. Jej cieľom je zvýšiť úroveň proporcionality uplatňovanú v postupoch dohľadu bez ohrozenia celkovej odolnosti sektora menej významných inštitúcií.

1.5.3 Horizontálne činnosti súvisiace so záťažovým testovaním menej významných inštitúcií

ECB a príslušné vnútroštátne orgány v roku 2025 dokončili kvantitatívny prehľad najnovších agregovaných výsledkov záťažového testovania menej významných inštitúcií a niekoľkých súvisiacich ukazovateľov záťažového testovania, čím ukončili osobitné kroky nadväzujúce na posúdenie vnútroštátnych postupov dohľadu pre záťažové testovanie menej významných inštitúcií z roku 2022.

Spoločne organizovali pravidelné semináre o osvedčených postupoch, určitých metodických prvkoch a príslušných nástrojoch dohľadu, ktorých cieľom bolo podeliť sa o poznatky získané pri záťažových testoch.

1.6 Makroprudenciálne úlohy ECB

Úloha ECB v makroprudenciálnej politike má zásadný význam pre konzistentnosť a účinnosť riešení systémových rizík v celej eurozóne. ECB prostredníctvom monitorovania dohľadu a pomocou ďalších funkcií skúma opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi, aby zabezpečila pripravenosť jednotlivých členských štátov a Európskej únie ako celku na riešenie ekonomických neistôt a rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu.

V súlade s makroprudenciálnymi úlohami zverenými ECB podľa článku 5 nariadenia o SSM sa ECB v roku 2025 aktívne zapájala do spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi. Rovnako ako v minulých rokoch v tejto súvislosti prijala a vyhodnotila notifikácie o makroprudenciálnej politike od príslušných vnútroštátnych orgánov. Tieto notifikácie sa týkali rozhodnutí o určení proticyklických kapitálových vankúšov (CCyB), o identifikácii a požiadavke na kapitál v prípade globálne systémovo dôležitých inštitúcií (G-SII) alebo ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (O-SII) a rozhodnutí o ďalších makroprudenciálnych opatreniach, napríklad o nastavení vankúšov na krytie systémového rizika a o prísnejších rizikových váhach pre expozície bánk v sektore nehnuteľností.^[40]

V rokoch 2023 a 2024 niekoľko vnútroštátnych orgánov zaviedlo alebo zvýšilo cyklické alebo štrukturálne kapitálové vankúše. Tento trend pokračoval aj v roku 2025, čo viedlo k situácii, že všetky makroprudenciálne autority v bankovej únii ohlásili alebo implementovali určitú formu požiadavky uvoľnenia vankúša, pričom desať krajín prijalo politické rámce pre implementovanie takzvanej kladnej neutrálnej miery proticyklického kapitálového vankúša, t. j. kladnú mieru CCyB, keď cyklické systémové riziká ešte nie sú zvýšené. Príslušné vnútroštátne orgány zároveň identifikovali 125 ostatných systémovo dôležitých inštitúcií a určili pre tieto banky kapitálové vankúše. Tieto vankúše boli v súlade s posilnenou metodikou minimálnych úrovní vankúšov pre O-SII, ktorú Rada guvernérov ECB oznámila v decembri 2024^[41] a ktorá zohľadňuje systémový význam O-SII v bankovej únii ako celku.

Bankový dohľad ECB sa takisto aktívne podieľal na viacerých oblastiach činností Európskeho výboru pre systémové riziká. Tieto aktivity zahŕňali pravidelné hodnotenie rizík a slabých miest vo finančnom systéme EÚ, posúdenie odolnosti finančného systému EÚ voči zmenám úrokových sadzieb, analýzu systémového rizika v sektore kryptoaktív, ako aj jeho prácu v oblasti sekuritizácie a swapov na úverové zlyhanie.

1.7 Riziká a priority dohľadu na roky 2026 až 2028

Priority dohľadu odrážajú hodnotenie hlavných rizík a slabých miest dohliadaných subjektov realizované bankovým dohľadom ECB, ktoré vychádza zo súčasného rizikového prostredia, výhľadových informácií, ako je makrofinančný výhľad a výsledky celoúnijného záťažového testu, ako aj zo stavu nápravy významných nedostatkov identifikovaných v rámci jeho dohľadových činností.

Bankový sektor eurozóny sa doteraz dokázal vyrovnať so zvýšenými geopolitickými a štrukturálnymi hospodárskymi výzvami vyplývajúcimi z radu globálnych udalostí ako vojny a konflikty v rôznych častiach sveta vrátane Európy aj s nedávnym eskalovaním globálneho obchodného napätia, ktoré viedli k epizódam vysokej volatility na finančných trhoch a vrhli tieň na makrofinančný výhľad. Hoci finančné a prudenciálne ukazovatele potvrdili všeobecnú odolnosť bankového sektora eurozóny, ako to ilustruje aj celoúnijný záťažový test v roku 2025 (časť 1.1.1), potenciálne negatívne účinky týchto vonkajších výziev sa zatiaľ v bankovom sektore významne neprejavili. Vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú mieru neistoty však riziká poklesu zostávajú vysoké.

Bankový dohľad ECB preto uskutočnil cielené úpravy svojich priorít dohľadu na roky 2026 až 2028, no zároveň zachoval výzvu, aby banky zostali ostražité a zaistili obozretné a spoľahlivé postupy riadenia rizík v krátkodobom až strednodobom horizonte. Priority dohľadu na roky 2026 až 2028 sa preto zameriavajú na udržanie odolnosti bánk voči geopolitickým rizikám a makrofinančným neistotám, a to predovšetkým prostredníctvom dôrazu na obozretné podstupovanie rizík a zdravé úverové štandardy, dôslednú implementáciu CRR III a obozretné riadenie rizík súvisiacich s klímou a prírodou (priorita 1). Cieľom priority 2 je zabezpečiť silnú prevádzkovú odolnosť a kapacity v oblasti IKT, čo zahŕňa aj súlad s novými požiadavkami nariadenia DORA a včasnú nápravu kapacitných nedostatkov v oblasti reportovania rizík a nedostatkov súvisiacich informačných systémov.

Bankový dohľad ECB v rámci priority 2 vyvíja tiež strednodobú až dlhodobú stratégiu zameranú na digitálne stratégie dohliadaných subjektov (a stratégie súvisiace s umelou inteligenciou), na riadenie a na riadenie rizík, s cieľom identifikovať štrukturálne trendy a rizikové faktory formujúce budúcnosť bankového sektora. Orgány dohľadu preto plánujú v priebehu roka 2026 cielene spolupracovať s bankami na niektorých z týchto kľúčových tém. Bližšie informácie sú uvedené v Prioritách dohľadu na roky 2026 až 2028.

2 Udeľovanie povolení, hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, donucovacie a sankčné konania

2.1 Udeľovanie povolení

2.1.1 Hodnotenie významnosti

V novembri 2025 sa v súlade s nariadením o rámci SSM^[42] vykonalo ročné hodnotenie s cieľom zistiť, či banky alebo bankové skupiny spĺňajú niektoré z kritérií významnosti^[43]. Doplnili ho dodatočné ad hoc hodnotenia významnosti, ktoré sa vykonali po zmenách v štruktúre skupín, pričom viedli k 51 rozhodnutiam o významnosti.

Na základe toho bolo k 1. januáru 2026 klasifikovaných 112 inštitúcií^[44] ako významné inštitúcie.

Výsledkom ročného hodnotenia za rok 2025 boli tieto zmeny.

Okrem toho došlo k nasledujúcim zmenám v štruktúre skupín, ktoré mali vplyv na počet významných dohliadaných subjektov:

Napokon došlo k nasledujúcim zmenám v štruktúre skupín, ktoré nemali vplyv na počet významných dohliadaných subjektov:

Zoznam dohliadaných subjektov sa často aktualizuje a nachádza sa na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

2.1.2 Hodnotenie kvality aktív

Cieľom hodnotenia kvality aktív je zabezpečiť, aby banky, ktoré podliehajú alebo budú podliehať priamemu dohľadu ECB, boli primerane kapitalizované. Metodika hodnotenia kvality aktív je stanovená v špecializovanej príručke^[45].

V roku 2025 ECB ukončila hodnotenie kvality aktív Raiffeisen-Holding Niederösterreich-Wien reg.Gen.m.b.H. v Rakúsku. Hodnotenia kvality aktív dvoch nemeckých bánk – LBS Landesbausparkasse Süd a Wüstenrot Bausparkasse Aktiengesellschaft – by mali byť ukončené začiatkom roka 2026. V júni 2025 ECB začala hodnotenie kvality aktív dvoch bánk: KfW Beteiligungsholding GmbH v Nemecku a Promontoria 19 Coöperatie U.A. v Holandsku. Každá z týchto piatich hodnotených bánk splnila kritérium priameho dohľadu ECB.

2.1.3 Vysokovplyvné menej významné inštitúcie

Vzhľadom na veľký počet menej významných inštitúcií (less significant institutions – LSI) a rozdiely v ich veľkosti, zložitosti a rizikovom profile európsky bankový dohľad klasifikuje tieto inštitúcie podľa ich vplyvu na finančný systém a podľa ich rizikového profilu. Vysokovplyvné menej významné inštitúcie v jednotlivých krajinách zúčastnených v európskom bankovom dohľade sa určujú raz za rok. Kritériá na určenie vysokovplyvnej menej významnej inštitúcie zahŕňajú veľkosť, význam pre ekonomiku, cezhraničné aktivity, obchodné modely a minimálne pokrytie v krajine.^[46] K 1. januáru 2026 bolo ako vysokovplyvná menej významná inštitúcia klasifikovaných 105 inštitúcií. Tento počet sa v posledných rokoch vo všeobecnosti nemení.^[47]

2.1.4 Povoľovacie konania

V roku 2025 ECB prijala spolu 676 notifikácií o povoľovacích konaniach (tabuľka 7). Zahŕňali 14 žiadostí o udelenie licencie, 11 prípadov odobratia licencie, 42 prípadov zániku povolenia, 110 prípadov nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí, 496 passportingových konaní a 3 povolenia finančných holdingových spoločností.

V roku 2025 bolo vydaných 194 rozhodnutí o povoľovacích konaniach^[48]. Predstavovali 7,7 % všetkých individuálnych rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu v roku 2025.

V dôsledku negatívneho hodnotenia došlo ešte pred vydaním rozhodnutia k stiahnutiu jednej žiadosti o udelenie licencie a troch notifikácií o nadobudnutí alebo zvýšení kvalifikovaných účastí.

2.1.4.1 Vývoj v oblasti spoločných postupov

V roku 2025 sa počet notifikácií o spoločných postupoch týkajúcich sa udelenia licencie, kvalifikovaných účastí a odobratia povolenia predložených ECB v porovnaní s predchádzajúcim rokom celkovo zvýšil.

ECB posúdila vysoký počet kvalifikovaných účastí. Viacero postupov týkajúcich sa kvalifikovaných účastí vyplynulo z internej reorganizácie dohliadaných skupín, ktorá podliehala zjednodušenému postupu posudzovania kvalifikovaných účastí. Postupy týkajúce sa kvalifikovaných účastí v roku 2025 sa vzťahovali prevažne na transakcie zamerané na konsolidáciu, najmä na vnútroštátnej úrovni, hoci niekoľko prípadov sa týkalo cezhraničnej konsolidácie. Posudzovalo sa aj niekoľko nepriateľských akvizícií – vrátane prevzatí – realizovaných prostredníctvom verejných ponúk.

Väčšina konaní týkajúcich sa udelenia licencie v roku 2025 súvisela so založením nových menej významných inštitúcií. Niekoľko licenčných konaní týkajúcich sa významných inštitúcií vyplývalo najmä zo žiadostí o rozšírenie licencií o ďalšie regulované činnosti plánované bankami, čo sa vyžaduje v niektorých členských štátoch. V niektorých prípadoch sa povoľovacie konania týkali presídlenia významnej inštitúcie do iného členského štátu alebo založenia dcérskej spoločnosti významnej inštitúcie v inom členskom štáte.

Niektoré žiadosti o udelenie licencie v roku 2025 predložili subjekty z tretích krajín, ktoré majú v úmysle rozšíriť svoje podnikanie do EÚ. V týchto prípadoch sa hodnotenia zameriavali na dobrú povesť subjektov a dodržiavanie štandardov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Príslušné vnútroštátne orgány iniciovali odobratie povolenia v prípade dvoch menej významných inštitúcií (v Nemecku a Rakúsku). V jednom prípade bolo odobratie povolenia spôsobené vstupom úverovej inštitúcie do insolvenčného konania; v druhom prípade boli dôvodom závažné porušenia požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, porušenia rámca správy a riadenia a prebiehajúce insolvenčné súdne konanie.

V roku 2025 ECB zaviedla rizikovo orientovanú stratégiu spoločných postupov, ktorá by mala priniesť prospech dohliadaným subjektom aj navrhovaným nadobúdateľom vďaka obmedzeniu interakcií a rýchlejšiemu spracovaniu v menej zložitých prípadoch (časť 1.3.2).

2.1.4.2 Vývoj v oblasti passportingových konaní, (zmiešaných) finančných holdingových spoločností a zlúčení alebo splynutí a rozdelení

ECB a príslušné vnútroštátne orgány v roku 2025 viedli 496 passportingových konaní.

Po rozsiahlom príleve konaní týkajúcich sa finančných holdingových spoločností v rokoch 2021 a 2022 v súvislosti s transpozíciou smernice o kapitálových požiadavkách (CRD V)^[49] sa ich počet v rokoch 2023, 2024 a 2025 stabilizoval. V roku 2025 ECB prijala tri žiadosti o schválenie (zmiešaných) finančných holdingových spoločností významných skupín.

Súčasne sa ECB v roku 2025 pripravovala na uplatňovanie revidovanej smernice o kapitálových požiadavkách (CRD VI)^[50] od januára 2026. Smernicou CRD VI sa zavádzajú určité zmeny v dohľade nad (zmiešanými) finančnými holdingovými spoločnosťami, a to prostredníctvom revízií článku 21a smernice. Medzi tieto zmeny patrí nová požiadavka, aby orgány dohľadu každoročne zverejňovali zoznam finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ktorým bolo udelené povolenie alebo výnimka, a určených dohliadaných subjektov v súlade s článkom 21a ods. 4 písm. c) smernice CRD VI.

CRD VI prináša tiež nové kapitoly o nadobúdaní alebo odpredaji významnej účasti, významných prevodoch aktív a pasív, zlúčeniach alebo splynutiach a rozdeleniach, ktorými sa harmonizujú predchádzajúce režimy „vnútroštátnych právomocí“.^[51] Podľa CRD VI je ECB jediným príslušným orgánom na posudzovanie týchto operácií vždy, keď sa týkajú významných inštitúcií. Konkrétne v prípade zlúčení alebo splynutí je ECB príslušná na vykonanie prudenciálneho posúdenia, ak výsledný subjekt spĺňa kritériá významnej inštitúcie. Pri rozdeleniach bude ECB kompetentná, ak je rozdeľovaný subjekt významnou inštitúciou.

2.2 Hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

V roku 2025 ECB prijala 1 672 notifikácií o individuálnych hodnoteniach odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti^[52] týkajúcich sa významných inštitúcií (tabuľka 8).

V roku 2025 sa 67,2 % všetkých hodnotení týkalo členov riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu a v 24,9 % členov riadiaceho orgánu v jeho výkonnej funkcii. Ostatné individuálne hodnotenia sa týkali osôb zastávajúcich kľúčové funkcie (6,2 %), ďalších nevýkonných riadiacich funkcií (1,0 %) a riaditeľov pobočiek v tretích krajinách (0,7 %).

Priemerný čas potrebný na vykonanie hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti – od prijatia notifikácie po rozhodnutie ECB – predstavoval 113 dní v porovnaní so 109 dňami v roku 2023. Je to v rozsahu maximálnej lehoty štyroch mesiacov stanovenej v bode 179 spoločných usmernení ESMA a EBA o posudzovaní vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie.

2.2.1 Vývoj v oblasti hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

ECB skúma možnosti zjednodušenia rozhodovacieho procesu využívaním digitálnych nástrojov a zavádzaním procesov založených na rizikách. Malo by to skrátiť čas spracovania pri súčasnom zachovaní kvality a konzistentnosti rozhodnutí v oblasti dohľadu (časť 1.3).

ECB 27. októbra 2025 zorganizovala spoločný seminár s Európskym univerzitným inštitútom vo Florencii zameraný na zvýšenie informovanosti bankového sektora o spoľahlivých postupoch riadenia.

Posúdenie vhodnosti môže viesť k uloženiu doplňujúcich ustanovení, ak je na základe piatich kritérií odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti potrebné riešiť určité obavy týkajúce sa menovanej osoby. V 40,85 % hodnotení ECB identifikovala nezrovnalosti týkajúce sa jedného alebo viacerých kritérií odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Podiel rozhodnutí obsahujúcich doplňujúce ustanovenia sa znížil zo 14,5 % v roku 2024 na 9,15 % v roku 2025. Najčastejšie nezrovnalosti v roku 2025 sa týkali časového záväzku, praxe a konfliktu záujmov. Viedlo to k vydaniu 27 podmienok, 122 povinností a 4 odporúčaní, oproti ich počtu 55, 151 a 20 v roku 2024.

V prípade závažných obáv o vhodnosť menovanej osoby môže ECB považovať za potrebné vykonať podrobnejšie hodnotenie a nakoniec môže avizovať svoj zámer prijať záporné rozhodnutie. Banky majú následne tendenciu svoju žiadosť počas dohľadového dialógu stiahnuť. V roku 2025 sa tak stalo v 30 prípadoch.

2.3 Donucovacie a sankčné opatrenia a whistleblowing

2.3.1 Donucovacie a sankčné opatrenia

Na základe nariadenia o SSM a nariadenia o rámci SSM závisí rozdelenie právomocí v oblasti donucovania a ukladania sankcií medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi od povahy údajného porušenia, zodpovednej osoby a opatrenia, ktoré sa má prijať. Sankcie, ktoré ECB ukladá v rámci svojej pôsobnosti v oblasti dohľadu, a sankcie uložené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na žiadosť ECB sú zverejnené na internetovej stránke ECB o sankciách dohľadu.

Účelom sankcií je potrestať prebiehajúce alebo minulé porušenia zo strany dohliadaného subjektu a odradiť od iných budúcich porušení v bankovom systéme. Cieľom donucovacích opatrení, ako sú periodické sankčné platby, je prinútiť dohliadané subjekty dodržiavať prudenciálne požiadavky v prípade pokračujúcich porušení.

V roku 2025 ECB viedla 16 donucovacích a sankčných konaní. Z toho v štrnástich prípadoch išlo o sankčné konania, ktoré viedli k vydaniu deviatich rozhodnutí ECB, a v dvoch prípadoch o donucovacie konania, ktoré viedli k jednému rozhodnutiu ECB (tabuľka 9).

Zo štrnástich sankčných konaní vedených v roku 2025 sa desať konaní týkalo porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ (vrátane rozhodnutí a nariadení ECB) zo strany deviatich významných inštitúcií. Päť z týchto konaní ku konci roka ďalej prebiehalo a päť bolo v roku 2025 ukončených, pričom bolo vydaných päť rozhodnutí ECB o uložení pokút vo výške 8 585 000 €. Pokuty boli uložené piatim dohliadaným subjektom. Štyri z rozhodnutí sa týkali porušenia rozhodnutí ECB o interných modeloch pre kreditné riziko a jedno rozhodnutie súviselo s vykazovaním nesprávne vypočítaných rizikovo vážených aktív pre trhové riziko.

Zo štyroch prebiehajúcich sankčných konaní vedených v roku 2025 sa tri týkali porušenia požiadaviek na riadenie a kvalifikované účasti stanovených vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva smernica o kapitálových požiadavkách (CRD), a jedno sa vzťahovalo na príslušné priamo uplatniteľné právne predpisy EÚ týkajúce sa vlastných zdrojov a vykazovacích požiadaviek. Tieto konania boli ukončené štyrmi žiadosťami ECB o začatie konania adresovanými príslušným vnútroštátnym orgánom s cieľom zabezpečiť uloženie primeraných sankcií zodpovedným stranám. Týkali sa jednej významnej inštitúcie, jednotlivcov zamestnaných vo významných inštitúciách, ktoré sa dopustili porušenia predpisov, ako aj subjektov nepodliehajúcich dohľadu a fyzických osôb zodpovedných za nadobúdanie kvalifikovaných účastí vo významnej inštitúcii.

Dve donucovacie konania vedené v roku 2025 sa týkali neschopnosti dvoch významných inštitúcií plniť rozhodnutia ECB, ktoré im ukladali povinnosť posilniť proces identifikácie klimatických a environmentálnych rizík do stanoveného termínu v roku 2024. Jedno z týchto konaní na konci roka 2025 stále prebiehalo a druhé bolo ukončené rozhodnutím ECB, v ktorom sa stanovila celková suma periodických sankčných platieb za uplynulé obdobie vo výške 187 650 €.

Graf 5 uvádza členenie donucovacích a sankčných konaní vedených ECB v roku 2025 a konaní ukončených v rokoch 2020 až 2024 podľa oblastí porušenia.

Graf 5

Donucovacie a sankčné konania v rokoch 2020 až 2025 podľa oblastí porušenia

(počet konaní)

V nadväznosti na predchádzajúce žiadosti ECB o začatie konania a po posúdení prípadov v súlade s vnútroštátnym právom uložil v roku 2025 jeden príslušný vnútroštátny orgán dve peňažné pokuty vo výške 30 000 000 €. Ďalšie informácie o peňažných pokutách uložených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na žiadosť ECB sa nachádzajú na internetovej stránke ECB o sankciách dohľadu.

Podrobné informácie vrátane komplexných štatistík o sankčných činnostiach, ktoré ECB a príslušné vnútroštátne orgány vykonali v roku 2025 v súvislosti s porušením prudenciálnych požiadaviek, budú uvedené vo Výročnej správe o sankčných činnostiach v rámci SSM za rok 2025. Správa bude zverejnená na internetovej stránke bankového dohľadu ECB v druhom štvrťroku 2026.

Okrem toho ECB v roku 2025 vydala jedno záväzné rozhodnutie dohľadu, v ktorom sa predpokladajú periodické sankčné platby za každý deň porušenia, ak dotknutá banka nedodrží prudenciálne požiadavky stanovené v tomto rozhodnutí ECB. Rozhodnutie obsahovalo prudenciálne požiadavky na posilnenie procesu identifikácie klimatických a prírodných rizík.

Ak má ECB dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, požiada relevantný príslušný vnútroštátny orgán o postúpenie veci príslušným orgánom na prešetrenie a prípadné trestné konanie v súlade s vnútroštátnym právom. V roku 2025 boli príslušnému vnútroštátnemu orgánu predložené dve takéto žiadosti.

2.3.2 Oznamovanie porušení predpisov – whistleblowing

ECB je podľa článku 23 nariadenia o SSM povinná zabezpečiť zavedenie účinných mechanizmov, ktoré akejkoľvek osobe umožňujú nahlásiť porušenie príslušných právnych predpisov EÚ, čo je postup bežne označovaný ako whistleblowing. ECB preto prevádzkuje online platformu na oznamovanie porušení predpisov.

ECB zabezpečuje úplnú dôvernosť oznámení o porušení predpisov, ktoré dostáva prostredníctvom tejto internetovej platformy alebo iným spôsobom (napr. e-mailom alebo poštou), a pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu zohľadňuje všetky dostupné informácie.

ECB v roku 2025 prijala 416 oznámení o porušení predpisov, čo predstavuje podobný počet ako v roku 2024 (421) a nárast oproti roku 2023 (355). Z týchto oznámení sa 165 prípadov týkalo údajného porušenia príslušných právnych predpisov EÚ, pričom 155 z nich sa považovalo za prípady patriace do pôsobnosti dohľadu ECB a 10 do pôsobnosti príslušných vnútroštátnych orgánov. Ostatné oznámenia poukazovali najmä na údajné porušenia, ktoré nesúviseli s prudenciálnymi požiadavkami (napr. ochrana spotrebiteľa), a preto nespadali do pôsobnosti mechanizmu oznamovania porušení predpisov.

V rámci pôsobnosti dohľadu ECB sa najčastejšie údajné porušenia predpisov týkali otázok riadenia (80 %), zverejňovania a vykazovania (6 %) a vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek (6 %). Nedostatky v oblasti riadenia sa týkali predovšetkým riadenia rizík a vnútornej kontroly, ako aj funkcií riadiacich orgánov a požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť. Úplné členenie je znázornené v grafe 6.

Graf 6

Údajné porušenia nahlásené prostredníctvom mechanizmu whistleblowingu

(v %)

Informácie nahlásené prostredníctvom mechanizmu oznamovania porušení predpisov boli postúpené príslušným spoločným dohliadacím tímom, ktoré rozhodli o vhodných následných opatreniach.

Hlavné opatrenia prijaté v roku 2025 v súvislosti s vyšetrovaním oznámení o porušení príslušných právnych predpisov EÚ podaných v priebehu uvedeného roka alebo skôr zahŕňali:

• interné hodnotenie na základe existujúcej dokumentácie (38 %),
• žiadosť o poskytnutie dokumentácie alebo zdôvodnenia od dohliadaného subjektu (35 %),
• žiadosť o interný audit alebo dohľad na mieste (24 %),
• rozhovor s obvinenými osobami (3 %).

3 Spolupráca v oblasti krízového riadenia

3.1 Krízové prípady v roku 2025

V roku 2025 neboli žiadne významné inštitúcie vyhodnotené ako inštitúcie, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. a) a článkom 18 ods. 4 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií^[53]. Makroekonomické prostredie zostalo v roku 2025 pre banky celkovo priaznivé, a to najmä z hľadiska ziskovosti. Pokiaľ však ide o ďalší vývoj, banky čelia nepriaznivým faktorom, ktoré môžu mať na budúce zisky negatívny dosah. Ide napríklad o potenciálne zhoršenie kvality aktív, pokračujúce zmenšovanie marží a nízke objemy úverov.

3.2 Spolupráca s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií

ECB a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB) pokračovali aj v roku 2025 v úzkej spolupráci. Predsedníčka Rady pre dohľad ECB a predseda SRB si pravidelne vymieňali informácie a spoločne navštívili niekoľko príslušných vnútroštátnych orgánov a vnútroštátnych rezolučných orgánov. Medzi pracovníkmi ECB a SRB, ktorí spolupracovali na rôznych témach spoločného záujmu a na krízových prípadoch týkajúcich sa menej významných inštitúcií, prebiehala frekventovaná výmena informácií.

Významnú súčasť tejto spolupráce naďalej tvorila pravidelná interakcia medzi spoločnými dohliadacími tímami ECB a internými rezolučnými tímami SRB. Spolupráca bola mimoriadne úzka v prípade bánk spadajúcich do rámca krízového riadenia ECB. Podporilo ju bilaterálne memorandum o porozumení medzi ECB a SRB o spolupráci a výmene informácií a špecializované memorandum o porozumení o výmene dôverných štatistických údajov podpísané v roku 2023.

ECB a SRB pokračovali v spolupráci na politických témach spoločného záujmu. Obe organizácie sa zhodli na reforme zameranej na zjednodušenie postupov, tak z hľadiska dohľadu, ako aj z hľadiska riešenia krízových situácií. Okrem toho pokračovali v spoločnom úsilí v oblasti merania a vykazovania likvidity. V roku 2025 uskutočnili tretí ročník spoločného testovania likvidity zameraný na hodnotenie pripravenosti bánk na krízy na základe spoločne vypracovaného vzoru výkazu likvidity. ECB a SRB tiež spolupracovali na vývoji svojich vlastných stratégií digitalizácie a digitálnej kultúry, pričom vychádzali zo spoločných skúseností a vzdelávacích iniciatív a spoločne využívali špecializované technologické nástroje dohľadu ECB.

V roku 2025 sa ECB a SRB zapojili do simulácií krízových situácií v rámci spoločného cieľa posúdiť existujúce kapacity a zlepšiť pripravenosť na krízy. Zúčastnili sa aj na trojstrannom cvičení na manažérskej úrovni v kancelárii SRB v Bruseli. Účastníkmi tohto cvičenia boli zástupcovia rezolučných orgánov, orgánov dohľadu, centrálnych bánk a ministerstiev financií zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a z bankovej únie. ECB a SRB okrem toho spolupracovali na viacerých simuláciách kríz špecifických pre banky so zámerom otestovať ich pripravenosť na potenciálnu krízovú situáciu.

V súlade s regulačným rámcom ECB konzultovala s SRB plány ozdravenia, ktoré ECB predložili významné inštitúcie. SRB konzultovala s ECB návrhy plánov na riešenie krízových situácií a výpočet upravených príspevkov, ktoré majú významné inštitúcie uhradiť do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií v súlade s nariadením o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

3.3 Krízové riadenie menej významných inštitúcií

Krízové riadenie menej významných inštitúcií (less significant institutions – LSI) si vyžaduje úzku spoluprácu medzi príslušným vnútroštátnym orgánom a ECB. Hoci zodpovednosť za dohľad nad krízovým riadením menej významných inštitúcií nesú príslušné vnútroštátne orgány, potreba intenzívnejšej spolupráce a výmeny informácií nastáva, keď je ohrozená životaschopnosť takejto inštitúcie, pretože za odoberanie licencií zodpovedá ECB. Procedurálne aspekty tejto spolupráce sú stanovené v revidovanom rámci krízového riadenia menej významných inštitúcií, ktorý platí od 1. januára 2024.

V počiatočných fázach krízy spôsobenej zhoršením finančnej situácie menej významnej inštitúcie príslušný vnútroštátny orgán informuje ECB prostredníctvom oficiálnej notifikácie. V roku 2025 ECB prijala od príslušných vnútroštátnych orgánov 11 takýchto notifikácií.

Po podaní notifikácie o zhoršení finančného stavu sa obvykle zriaďujú kontaktné skupiny pre krízové riadenie, pokiaľ zodpovedný príslušný vnútroštátny orgán alebo ECB nezistia oprávnené dôvody na ich nezriadenie. Tieto skupiny – ktoré sú zložené zo zástupcov ECB, príslušného vnútroštátneho orgánu a podľa okolností aj príslušných vnútroštátnych rezolučných orgánov – môžu byť zriadené v prípade porušenia kapitálových požiadaviek, zhoršenia kvality aktív alebo likviditnej pozície či závažných nedostatkov v systémoch vnútorného riadenia a kontroly.

V priebehu roka 2025 bolo aktívnych 14 kontaktných skupín pre krízové riadenie, v porovnaní s 12 skupinami v roku 2024. Tieto skupiny naďalej zohrávali kľúčovú úlohu pri účinnom a konzistentnom riešení stresových situácií v jednotlivých menej významných inštitúciách a pri včasnom a koordinovanom prijímaní opatrení dohľadu. To prispelo k značnému obmedzeniu šírenia nákazy do ostatných častí finančného systému.

4 Medziinštitucionálna spolupráca

4.1 Európska a medzinárodná spolupráca

4.1.1 Spolupráca s orgánmi dohľadu v EÚ a s orgánmi z krajín mimo EÚ

V roku 2025 ECB ďalej posilňovala spoluprácu s orgánmi dohľadu z rôznych krajín a sektorov, a to aj prostredníctvom rokovaní o ďalších memorandách o porozumení (MoU).

4.1.1.1 Spolupráca s orgánmi krajín EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré nie sú členmi SSM

Kolégiá orgánov dohľadu umožňujú ECB prijímať koordinované prístupy a rozhodnutia v oblasti dohľadu a zabezpečovať spoločné pracovné programy s inými orgánmi dohľadu, ktoré vykonávajú dohľad nad rovnakou cezhraničnou bankovou skupinou. ECB v súlade s reguláciou EÚ organizuje kolégiá v prípadoch, keď je ako domáci orgán dohľadu zodpovedná za dohľad nad bankovou skupinou na konsolidovanom základe. Ak orgán EÚ vykonávajúci funkciu konsolidovaného dohľadu nie je súčasťou európskeho bankového dohľadu, ECB sa príslušného kolégia zúčastňuje ako hostiteľský orgán dohľadu pre konkrétne subjekty, nad ktorými vykonáva priamy dohľad.

V roku 2025 ECB a príslušné orgány členských štátov EÚ, ktoré nie sú súčasťou európskeho bankového dohľadu, a Nórska opätovne potvrdili svoj záväzok podporovať spoluprácu a konvergenciu v oblasti dohľadu na dvoch špecializovaných seminároch, ktoré ECB zorganizovala v marci a októbri. Semináre boli príležitosťou na výmenu osvedčených postupov a zvýšenie efektívnosti a účinnosti dohľadu v kontexte reformy SREP realizovanej ECB. Nadobudnutie účinnosti dvoch európskych nariadení o fungovaní kolégií orgánov dohľadu^[54] umožnilo ECB ďalej podporovať výmenu informácií o pobočkách bánk s materskou spoločnosťou v tretích krajinách a zjednodušiť spoluprácu medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu a ďalšími orgánmi, zameranými napríklad na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

4.1.1.2 Spolupráca s orgánmi bankového dohľadu mimo EÚ

ECB spolupracuje s medzinárodnými orgánmi dohľadu aj prostredníctvom iných fór, ako sú napríklad skupiny krízového riadenia pre globálne systémovo dôležité banky (G-SIB).

Ak je ECB zodpovedná za dohľad na konsolidovanom základe nad skupinami pôsobiacimi aj mimo Európskej únie, vyzve príslušné orgány tretích krajín, aby sa pripojili k relevantným kolégiám dohľadu, ak EBA vyhodnotí, že dané orgány dodržiavajú rovnocenný režim zachovávania mlčanlivosti a služobného tajomstva, aké sú v EÚ.

ECB uzavrela nové memorandum o porozumení v oblasti dohľadu s Banco Central de la República Argentína. ECB okrem pravidelného a štruktúrovaného dialógu s orgánmi, ako je regulačný orgán Spojeného kráľovstva Prudential Regulation Authority a Federálny rezervný systém, zorganizovala aj niekoľko aktuálnych a bilaterálnych stretnutí a iniciatív na budovanie kapacít s orgánmi bankového dohľadu z krajín mimo EÚ, na ktorých sa diskutovalo o otázkach spoločného záujmu vrátane dohľadu nad finančnými konglomerátmi, klimatických finančných rizík, digitálnej transformácie a prevádzkovej odolnosti.

V roku 2025 ECB ďalej posilnila spoluprácu s orgánmi prudenciálneho dohľadu mimo EÚ v oblasti používania technológií dohľadu. Jej súčasťou bolo spolupredsedníctvo s Bank of England v pracovnej skupine Inovačnej siete BIS pre SupTech, RegTech a technológie menovej politiky, ktorá skúma používanie veľkých jazykových modelov a podporuje globálny inovačný ekosystém. ECB zároveň prehĺbila svoju dlhodobú spoluprácu s Menovým úradom Singapuru prostredníctvom výmeny vecných poznatkov.

4.1.1.3 Spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy a ďalšími sektorovými orgánmi dohľadu

ECB v súlade s právom EÚ spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy a vymieňa si s nimi informácie o operáciách významných bankových skupín na trhoch s finančnými nástrojmi. Konkrétne uzavrela dvojstranné memorandum o porozumení s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy zo šiestich krajín zapojených do európskeho bankového dohľadu. V roku 2025 sa s týmito orgánmi uskutočnila intenzívnejšia výmena informácií v reakcii na zvýšený počet fúzií, akvizícií a iných konsolidačných transakcií týkajúcich sa významných inštitúcií, ako aj v reakcii na vývoj na trhu, čo si vyžadovalo koordinované opatrenia dohľadu.

ECB ako ustanovený koordinátor významných bankových skupín identifikovaných ako finančné konglomeráty posilnila svoju spoluprácu s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (European Insurance and Occupational Pensions Authority – EIOPA) a s relevantnými príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad regulovanými subjektmi – väčšinou mimo bankového sektora – v rámci týchto konglomerátov. Prijatie dohôd o koordinácii s dotknutými príslušnými orgánmi pomohlo zlepšiť a rozšíriť kolégiá pre finančné konglomeráty, pričom ich výročné zasadnutia slúžia ako dôležitá platforma na výmenu informácií medzi týmito orgánmi.

4.1.1.4 Zapojenie ECB do boja proti praniu špinavých peňazí

Za dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT) zodpovedajú orgány dohľadu v tejto oblasti, vrátane novozriadeného Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Authority for Anti-Money Laundering and Countering the Financing of Terrorism – AMLA). Orgány prudenciálneho dohľadu a orgány AML/CFT pri plnení svojich mandátov úzko spolupracujú.

ECB ako orgán prudenciálneho dohľadu sa s úradom AMLA delí o skúsenosti získané pri zriaďovaní jednotného mechanizmu dohľadu (SSM), a to aj prostredníctvom svojej účasti v pracovnej skupine AMLA. Uzavretie memoranda o porozumení medzi ECB a AMLA 27. júna 2025, ako sa ustanovuje v článku 92 ods. 3 nariadenia o AMLA, bolo míľnikom pri určení spôsobu spolupráce a výmeny informácií medzi týmito dvoma organizáciami.

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch ECB vo svojom dohľade prihliadala na prudenciálne dôsledky rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu^[55] a podporovala prípravu politík pre AMLA. ECB prispela k regulačnému vývoju v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a presadzovala legislatívny rámec, ktorý umožňuje účinnú spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi finančného dohľadu v oblasti AML/CFT a relevantnými orgánmi mimo oblasti AML/CFT.

V roku 2025 ECB pokračovala vo výmene informácií v oblasti dohľadu s orgánmi AML/CFT. Išlo o účasť v pozícii pozorovateľa v 66 kolégiách pre AML/CFT zriadených pre významné inštitúcie^[56], výmenu informácií v týchto kolégiách aj prostredníctvom iných kanálov a nahlasovanie významných nedostatkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu do centrálnej databázy EuReCa spravovanej orgánom EBA.

ECB sa okrem toho ako pozorovateľ zúčastňovala aj na práci Stáleho výboru EBA pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a výkonnej rady AMLA v zložení pre oblasť dohľadu. Súčasne prispievala k práci prebiehajúcej pod vedením EBA a AMLA na príprave návrhu regulačných technických predpisov a usmernení v novom rámci AML/CFT.

4.1.1.5 Úloha ECB v dohľade nad kritickými externými poskytovateľmi služieb po zavedení nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti

Nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) zavádza komplexný rámec dozoru^[57] nad kritickými externými poskytovateľmi služieb (critical third-party service providers – CTPP) v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT). Rámec dozoru sa vzťahuje na 19 kritických externých poskytovateľov služieb^[58] určených európskymi orgánmi dohľadu. Hlavný orgán dozoru – jeden z troch orgánov dohľadu – vykonáva za pomoci spoločných prieskumných tímov všetky činnosti dozoru na diaľku a na mieste. Hlavný orgán dozoru môže na základe týchto činností vydať odporúčania pre kritických externých poskytovateľov služieb.

V roku 2025 bankový dohľad ECB podporil nastavenie rámca dozoru. Od jeho spustenia v januári 2026 vyslala ECB do spoločných prieskumných tímov 21 odborníkov. Okrem toho ECB zabezpečí, aby dohliadané inštitúcie, ktoré využívajú služby kritických externých poskytovateľov služieb, primerane zohľadňovali špecifické riziká identifikované v odporúčaniach.

Dozor nad kritickými externými poskytovateľmi služieb posilňuje digitálnu prevádzkovú odolnosť v celom finančnom sektore EÚ. Nie je náhradou, ale skôr doplnkom k spoľahlivému riadeniu rizík tretích strán inštitúciami a k súvisiacim činnostiam dohľadu ECB. Úverové inštitúcie a iné finančné subjekty zostávajú plne zodpovedné za riadenie všetkých aspektov IKT rizika.

4.1.1.6 Programy MMF pre hodnotenie finančného sektora

Programy Medzinárodného menového fondu (MMF) pre hodnotenie finančného sektora (Financial Sector Assessment Program – FSAP) sú komplexné a hĺbkové hodnotenia finančného sektora danej krajiny.

V roku 2025 MMF uskutočnil druhý program FSAP pre eurozónu (box 3). Program FSAP zahŕňal plnohodnotné hodnotenie súladu dohľadových postupov SSM s bazilejskými základnými zásadami (Basel Core Principles – BCP). Išlo o prvé posúdenie založené na revidovanej metodike BCP (box 3). V nasledujúcich rokoch sa bude pokračovať v práci na implementácii odporúčaní FSAP.

V roku 2025 MMF ukončil národné programy FSAP pre Francúzsko a Slovensko a spustil programy pre Rakúsko, Grécko, Taliansko a Portugalsko. Národné programy FSAP hodnotia nebankové oblasti, ako sú domáce poisťovacie a makroprudenciálne rámce, a prinášajú holistické hodnotenie bankovej problematiky, najmä v otázkach spadajúcich do právomoci vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad menej významnými inštitúciami alebo v otázkach boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom zohľadňujú potrebu ďalšej práce na dobudovanie bankovej únie.

Bankový dohľad ECB sa zúčastňuje aj na národných konzultáciách MMF podľa článku IV, ktoré sa týkajú krajín zapojených do európskeho bankového dohľadu. V súlade s úlohami ECB v týchto oblastiach poskytuje podklady pre tímy MMF zaoberajúce sa mikroprudenciálnymi a makroprudenciálnymi otázkami.

4.2 Účasť na tvorbe európskeho a medzinárodného regulačného rámca

4.2.1 Podpora činnosti Rady pre finančnú stabilitu

Bankový dohľad ECB sa ako člen pléna Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB) aktívne zúčastňoval na aktivitách Stáleho výboru pre spoluprácu v oblasti dohľadu a regulácie (Standing Committee on Supervisory and Regulatory Cooperation), Stáleho výboru pre implementáciu štandardov (Standing Committee on Standards Implementation), Riadiacej skupiny pre riešenie krízových situácií (Resolution Steering Group), Regionálnej poradnej skupiny pre Európu (Regional Consultative Group for Europe), ako aj na činnostiach viacerých ich podštruktúr. Bankový dohľad ECB zohrával neoddeliteľnú úlohu pri realizácii rôznych iniciatív FSB strategického významu, najmä plánu FSB na riešenie finančných rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy, práce na štandardizácii oznamovania kybernetických a prevádzkových incidentov (formát na výmenu informácií o incidentoch) a tematického partnerského hodnotenia kryptoaktív. Okrem toho naďalej podporoval činnosti FSB v oblasti definovania regulačného rozsahu a hodnotenia potenciálnych príležitostí a rizík, ktoré prinášajú finančné inovácie.

4.2.2 Účasť na bazilejskom procese

Bankový dohľad ECB ako člen Bazilejského výboru pre bankový dohľad poskytoval európsky pohľad na prácu výboru a aktívne sa podieľal na diskusiách o tom, ako ďalej posilniť reguláciu a dohľad nad bankami.

Bankový dohľad ECB prispel k práci podštruktúr Bazilejského výboru, keď spolupredsedal pracovnej skupine pre finančné riziká súvisiace s klímou a skupine pre politiku a štandardy. Medzi hlavné výsledky týchto podštruktúr patrí publikovanie rámca dobrovoľného zverejňovania finančných rizík súvisiacich s klímou a zásad spoľahlivého riadenia rizika externých poskytovateľov, ako aj začatie konzultácie o novom štandardnom formáte pre strojovo čitateľné zverejnenia podľa tretieho piliera.

Okrem toho bankový dohľad ECB viedol prípravu preskúmania literatúry o účinnosti dohľadu v kontexte následných činností Bazilejského výboru súvisiacich s bankovou krízou v roku 2023.

V decembri 2025 ECB usporiadala s výskumnou skupinou Bazilejského výboru pre bankový dohľad a Centrom pre výskum hospodárskej politiky spoločnú konferenciu o technologických inováciách na finančných trhoch a rizikách a príležitostiach pre bankovníctvo a reguláciu.

ECB zároveň dôrazne podporovala medzinárodné uplatňovanie bazilejskej dohody, ktorá poskytuje silné záruky pre odolný globálny bankový sektor. Tieto spoločné štandardy sú základom rovnakých podmienok pre všetkých a zabezpečujú schopnosť bánk poskytovať úvery a likviditu aj v náročných obdobiach.

4.2.3 Podpora činnosti Európskeho orgánu pre bankovníctvo a účasť na tvorbe európskej politiky

Bankový dohľad ECB v roku 2025 ďalej úzko spolupracoval s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) na príprave jednotného súboru pravidiel s cieľom podporiť konzistentný dohľad naprieč bankovým sektorom EÚ a zvyšovať bezpečnosť a odolnosť úverových inštitúcií, ako aj stabilitu finančného systému.

ECB a EBA spolupracovali na vývoji metodiky, vzorov výkazov a scenárov celoúnijného záťažového testu v roku 2025, ktorého výsledky boli zverejnené 1. augusta 2025. V tejto súvislosti sa ECB podieľala aj na diskusiách o dlhodobých stratégiách a vývoji centralizovaných modelov kreditného rizika pre budúce záťažové testy v EÚ.

V rámci celoúnijného úsilia o zjednodušenie sa ECB zapojila do činnosti pracovnej skupiny EBA pre efektívnosť regulačného a dohľadového rámca. Pracovná skupina vo svojom hodnotení identifikovala štyri kľúčové oblasti, ktoré je potrebné zlepšiť: i) tvorbu regulačných produktov úrovne 2 a 3 (Level 2 a Level 3), ii) vykazovaciu záťaž finančných inštitúcií, iii) úlohu EBA pri formovaní prudenciálneho regulačného rámca EÚ a iv) interné pracovné usporiadanie. Navrhla aj opatrenia na zvýšenie efektívnosti v rôznych časových horizontoch: do konca roka 2025 (okamžitý cieľ), do konca roka 2026 (krátkodobý horizont) a po roku 2026 (stredne dlhodobý horizont). Výsledky hodnotenia a odporúčania pracovnej skupiny boli prezentované v Správe o efektívnosti regulačného a dohľadového rámca a v Pracovnom programe EBA na rok 2026.

V kontexte reforiem Bazilej III ECB prispela k vypracovaniu technických štandardov pre implementáciu požiadaviek na zverejňovanie informácií o minimálnych limitoch kapitálových požiadaviek, úverovom riziku, trhovom riziku, riziku úpravy úverového ocenenia, operačnom riziku a prechodných zverejneniach o expozíciách voči kryptoaktívam.

ECB sa zúčastnila na verejnej konzultácii o upravených požiadavkách na zverejňovanie informácií o rizikách ESG, kapitálových expozíciách a celkových expozíciách voči subjektom tieňového bankovníctva podľa vykonávacieho nariadenia Európskej komisie o zverejňovaní informácií podľa tretieho piliera (Pillar 3) v súlade s nariadením CRR III a verejnej konzultácie o návrhu usmernení o spoľahlivom riadení rizika tretích strán.

ECB sa podieľala aj na príprave Správy EBA o white labelling (poskytovanie finančných produktov a služieb pod značkou iného subjektu), ktorá bola zverejnená 14. októbra 2025.

ECB sa okrem toho stala pozorovateľom v podskupine Rady pre umelú inteligenciu, ktorá je zameraná na umelú inteligenciu vo finančných službách, čo jej umožní podieľať sa na formovaní budúcej spolupráce medzi orgánmi dohľadu a príslušnými orgánmi podľa nariadenia o umelej inteligencii.

5 Organizácia bankového dohľadu ECB

5.1 Zamestnanci bankového dohľadu ECB

5.1.1 Prijímanie zamestnancov

Bankový dohľad ECB vo všeobecnosti inzeruje voľné pracovné miesta najskôr interne, s výnimkou začiatočníckych pozícií, ktoré sa inzerujú na externom trhu. V roku 2025 prijal bankový dohľad ECB na dlhodobejšie pozície 22 uchádzačov z externých kampaní.

Graf 7

Počet pozícií v skupinách zamestnancov obsadených v roku 2025

5.1.2 Výmenné programy

ECB podporuje výmeny pracovníkov s partnerskými organizáciami EÚ. Medziinštitucionálne výmeny s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (SRB), Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európskou investičnou bankou (EIB) ponúkajú zamestnancom možnosť pracovať v rôznych organizačných prostrediach, rozšíriť si oblasti zručností a prehĺbiť spoluprácu v rámci európskeho systému finančného dohľadu.

5.1.3 Budovanie spôsobilostí

Bankový dohľad ECB pravidelne hodnotí svoju pripravenosť na úlohy v oblasti dohľadu a aktualizuje svoj plán budovania spôsobilostí s cieľom uprednostňovať rozvoj talentov v oblastiach s nižšou pripravenosťou. V roku 2025 sa zameral na úlohy dohľadu súvisiace s outsourcingom IT, bezpečnosťou IT, kybernetickými rizikami a s mandátom ECB vyplývajúcim z nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA).

ECB ďalej rozširovala ponuku odbornej prípravy vo všetkých oblastiach bankového dohľadu. Úvodný program SSM (SSM Induction Programme) rozšírila o špecializovanú oblasť pre nových zamestnancov na platforme SSMnet. Druhá séria Nadačného programu SSM (SSM Foundation Programme) skončila v júni 2025, pričom zamestnancom dohľadu poskytla konzistentnú úroveň odborných poznatkov. V nadväznosti na dôležitosť týchto tém dohľadu boli zavedené aj nové vzdelávacie programy o virtuálnych aktívach a geopolitických rizikách. V neposlednom rade sa rozšírilo digitálne vzdelávanie SSM zamerané na vyškolenie zamestnancov dohľadu, vývojárov a vedúcich pracovníkov v oblastiach umelej inteligencie, dohľadu nad rizikami IT a digitalizácie (časť 5.2.1).

Vzdelávanie v prioritných rizikových oblastiach, ako je kreditné riziko, IT a operačné riziko či geopolitické riziko, bude v roku 2026 zahŕňať najnovší vývoj v bankovom dohľade so zámerom zohľadniť hlavné a vznikajúce trendy a výzvy.

5.1.4 Rozmanitosť a inklúzia

Bankový dohľad ECB sa usiluje o vytvorenie pracovnej kultúry, ktorá využíva silu diverzity a inklúzie a všetkým kolegom umožňuje prísť s ich jedinečným pohľadom a autenticky prispievať k práci organizácie. Kľúčovou strategickou prioritou tejto vízie zostáva dosiahnutie rodovej rovnováhy. V rámci bankového dohľadu ECB tvoria ženy 43 % zamestnancov a stážistov. Podiel žien sa na jednotlivých hierarchických úrovniach líši. Ženy predstavujú 47 % zamestnancov na analytickej úrovni a 44 % na expertnej úrovni. Na úrovni vedúcich tímov aj na úrovni manažmentu je ich podiel 33 %, zatiaľ čo vo vyšších riadiacich funkciách zastávajú 37 % pozícií. ECB bude pokračovať v posilňovaní svojho úsilia o dosiahnutie rodovej rovnováhy.

Schéma 1

Zamestnanci bankového dohľadu ECB v číslach

5.2 Technológie, inovácie a rámec pre vykazovanie údajov

5.2.1 Vývoj v oblasti technológií dohľadu

Bankový dohľad ECB v roku 2025 ďalej napredoval vo využívaní technológií v súlade s technologickou stratégiou SSM (SSM tech strategy) na roky 2024 až 2028, ktorej cieľom je podporiť rizikovo orientovaný dohľad, zlepšiť dátové kapacity a posilniť digitálnu kultúru. Dosiahol sa výrazný pokrok v troch oblastiach: zdokonalili sa hlavné systémy dohľadu, zaviedli sa nové inovácie založené na umelej inteligencii a zjednodušili sa procesy, čo umožnilo znížiť náročnosť postupov pre orgány dohľadu a banky.

Zásadne sa modernizoval systém IMAS (Information Management System) – základný informačný systém používaný všetkými orgánmi dohľadu v rámci európskeho bankového dohľadu. Vďaka týmto zlepšeniam sa posilnila schopnosť orgánov dohľadu vykonávať dohľad nad IKT rizikami a kybernetickými rizikami v súlade s nariadením DORA a zlepšil sa proces oznamovania incidentov IKT. Nový viacúrovňový prístup k opatreniam dohľadu v systéme IMAS umožňuje orgánom dohľadu priorizovať závažné nedostatky a zároveň zjednodušiť postupy v prípade menej závažných nedostatkov. Prostredníctvom tohto portálu SSM môžu aj banky digitálne spravovať následné opatrenia a potvrdzovať online, že zistené nedostatky odstránili. Znižuje sa tým administratívna záťaž pre banky aj orgány dohľadu, keďže menej závažné zistenia možno uzavrieť rýchlejšie, a zároveň sa zabezpečuje, že následné opatrenia sú viac založené na riziku a primeranejšie.

Zaviedli sa aj nové analytické nástroje a nástroje využívajúce umelú inteligenciu. Platforma textovej analýzy Athena bola aktualizovaná o veľké jazykové modely, čo znamená, že orgány dohľadu môžu využívať pokročilú umelú inteligenciu na analýzu a zhrnutie textu a získavanie informácií. Vyvíja sa tiež rozsiahly súbor pomocných systémov umelej inteligencie a k dispozícii už sú systémy pre vyhľadávanie údajov a revíziu dokumentov. Platforma sieťovej analýzy Navi sa využíva na hodnotenie rizík a kanálov šírenia nákazy v prostredí zvýšenej geopolitickej neistoty.

Tieto inovácie rozširujú súbor analytických nástrojov, pričom poskytujú rýchlejší prístup k informáciám, zlepšujú konzistentnosť dohľadových analýz a umožňujú orgánom dohľadu sústrediť sa na rozhodnutia založené na úsudku.

V rámci prebiehajúceho úsilia ECB o zjednodušenie a harmonizáciu interakcií medzi bankami a orgánmi dohľadu sa v rámci projektu portálu SSM začali konsolidovať existujúce kanály predkladania údajov a komunikačné kanály. Portál SSM zlúči existujúci portál IMAS s externou platformou na účtovné vykazovanie v rámci záťažových testov (Stress Test Account Reporting – STAR) do jedného kanála a následne ho integruje s platformou centrálnej podateľne (Centralised Submission Platform – CASPER). Portál SSM bude predstavovať jednotnú platformu pre výmenu údajov, sledovanie stavu a dohľadový dialóg. Zjednodušia sa tým pracovné postupy pre banky aj orgány dohľadu a pripraví sa pôda pre plynulejší, bezpečnejší a transparentnejší kontakt s bankovým sektorom.

Okrem technológií bankový dohľad ECB ďalej investoval do digitálnej kultúry a zručností prostredníctvom odbornej prípravy a praxe na podporu využívania nových technológií. Spolupracoval tiež s bankovým sektorom v rámci konferencie inovátorov dohľadu. Na tejto výročnej konferencii sa stretlo približne 1 200 účastníkov z bankového sektora, dohľadu a sektora technológií, ktorí v rámci témy „AI v akcii“ diskutovali o zodpovednom zavádzaní umelej inteligencie v dohľade.

V roku 2025 ECB uviedla aj projekt „ďalšia úroveň dohľadu“ (časť 1.3.2), vrátane iniciatív na ďalšiu digitalizáciu celého procesu dohľadu a na podporu efektívnejšieho, účinnejšieho a viac rizikovo orientovaného dohľadu.

5.2.2 Vývoj rámca pre vykazovanie údajov

V roku 2025 ECB a príslušné vnútroštátne orgány ukončili implementáciu aktualizovaného rámca EBA pre vykazovanie údajov, ktorý zohľadňuje nové požiadavky vyplývajúce z nariadenia CRR III a smernice CRD VI. Súvisiace metodologické zmeny sú zachytené vo štvrťročných štatistikách bankového dohľadu ECB od referenčného obdobia predstavujúceho prvý štvrťrok 2025. Tieto metodologické zmeny ovplyvňujú predovšetkým výpočet celkovej hodnoty rizikovej expozície a jej zložiek v kreditnom, trhovom a operačnom riziku. ECB v rámci záväzku zlepšiť komunikáciu a inovácie upravila svoje štvrťročné štatistiky bankového dohľadu tak, že ich prvýkrát prezentovala ako interaktívne správy, pričom používateľom poskytla väčšiu flexibilitu a možnosti prispôsobenia.

Orgány dohľadu okrem dohľadového vykazovania EBA požadujú od bánk ad hoc informácie na účely monitorovania vznikajúcich rizík. ECB vedie databázu týchto žiadostí o údaje s cieľom riadiť vykazovaciu záťaž a umožniť zjednodušenie vykazovacích požiadaviek v rámci projektu „ďalšia úroveň dohľadu“ (časť 1.3.2). Databáza bude čoskoro obsahovať zozbierané údaje z požiadaviek adresovaných menej významným inštitúciám a v spolupráci s EBA aj zozbierané údaje za krajiny EÚ, ktoré sa nezúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu. ECB v rámci pokračujúceho úsilia o znižovanie nákladov na vykazovanie uskutočnila tematické hodnotenie zberu údajov o obchodných modeloch a kapitálovej primeranosti bánk. Viedlo to k zníženiu počtu preskúmaných dátových bodov, väčšej štandardizácii, ako aj zavedeniu väčšej disciplíny a prísnejších zásad zodpovednosti pre žiadateľov pri podávaní nových žiadostí o údaje.

V júni 2025 začala ECB od dohliadaných subjektov zbierať vysvetlenia týkajúce sa povahy a základných príčin akýchkoľvek významných revízií ich dohľadových výkazov v rozsahu vykonávacích technických predpisov EBA. Metodika identifikovania týchto revízií vychádza zo zistení pilotného cvičenia, ktoré ECB uskutočnila v roku 2023. Táto metodika bola vypracovaná v roku 2024 a následne sa postúpila významným inštitúciám, od ktorých sa očakáva jej interné aplikovanie.

V roku 2025 ECB bankám sprístupnila svoju výročnú správu pre vedenie o riadení údajov a ich kvalite (časť 1.2.3.2). Cieľom tejto správy, ktorá obsahuje súbor kvantitatívnych ukazovateľov a dotazník pre banky, je rozšíriť zodpovednosť riadiacich orgánov. Orgánom dohľadu a bankám tiež pomáha identifikovať a riešiť nedostatky v agregácii údajov a vykazovaní o rizikách. V správe sa konštatuje, že pretrvávajú v minulosti zistené nedostatky v kvalite údajov. Súvisia najmä s nesprávnym výkladom požiadaviek na vykazovanie, problémami s internými informačnými systémami alebo externými poskytovateľmi softvéru a s prevádzkovými alebo ľudskými chybami.

Vo februári 2025 ECB zriadila nový komunikačný kanál, ktorý jej umožňuje monitorovať a priamo spolupracovať s významnými inštitúciami s cieľom riešiť otázky kvality údajov podľa vykonávacích technických predpisov. Komunikácia sa v súčasnosti uskutočňuje prostredníctvom systému ASTRA, platformy ECB pre výmenu informácií založených na dokumentoch a pre komunikáciu s externými stranami. Príslušné vnútroštátne orgány majú úplný prístup, pričom zabezpečujú transparentnosť a spoločnú účasť na celom procese.

ECB okrem toho v roku 2025 uskutočnila každoročné porovnanie vybraných zverejnení podľa tretieho piliera a vykazovania na účely dohľadu. Viedlo to k podstatnému zlepšeniu konzistentnosti a kvality údajov. Extrahované údaje boli zverejnené na internetovej stránke štatistiky bankového dohľadu ECB spolu s poznámkami poukazujúcimi na kľúčové výsledky. Porovnanie v roku 2025 sa sústredilo na automatizáciu procesov, čo umožní rozšíriť rozsah tohto cvičenia, keď sa do prevádzky zavedie dátové centrum Európskeho orgánu pre bankovníctvo v rámci tretieho piliera (EBA Pillar 3 data hub).

6 Riadenie bankového dohľadu ECB

6.1 Požiadavky na zodpovednosť

Táto výročná správa v súlade s nariadením o SSM predstavuje jeden z hlavných prostriedkov preukazovania plnenia zodpovednosti bankového dohľadu ECB voči Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Podľa tohto nariadenia úlohy dohľadu ECB podliehajú príslušným požiadavkám na transparentnosť a zodpovednosť. ECB kladie veľký dôraz na dodržiavanie a úplné uplatňovanie rámca zodpovednosti, ktorý je podrobne ustanovený v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a ECB a v memorande o porozumení medzi Radou EÚ a ECB. ECB v priebehu rokov rozšírila rozsah spolupráce s Európskym parlamentom nad rámec požiadaviek medziinštitucionálnej dohody, čim zdôraznila svoj záväzok k zodpovednosti.

V roku 2025 predsedníčka Rady pre dohľad vystúpila vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti na troch pravidelných verejných vypočutiach. Na verejnom vypočutí 27. marca predstavila Výročnú správu ECB o činnosti dohľadu za rok 2024. Ďalšie dve pravidelné verejné vypočutia sa uskutočnili 15. júla a 13. októbra. Diskusie sa sústredili na výzvy pre banky, na makroekonomickú neistotu, digitalizáciu, geopolitické riziká a na výsledky záťažového testu za rok 2025. Predsedníčka vysvetlila aj aktuálne úsilie o posilnenie a zjednodušenie dohľadu. Ďalšími témami boli regulačný rámec a legislatívne dokumenty potrebné na dokončenie bankovej únie, konkrétne revízia rámca pre krízové riadenie bánk a ochranu vkladov či revízia európskeho systému ochrany vkladov.

V roku 2025 predsedníčka Rady pre dohľad odpovedala na šesť písomných otázok poslancov Európskeho parlamentu, ktoré sa týkali záležitostí bankového dohľadu. Všetky listy s odpoveďami boli zverejnené na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Týkali sa aspektov finančnej stability pri posudzovaní bankových akvizícií, ochrany spotrebiteľov, schém inštitucionálneho zabezpečenia a vplyvu digitálneho eura na bankový sektor.^[62]

ECB v súlade s medziinštitucionálnou dohodou zároveň sprístupnila Európskemu parlamentu záznamy zo zasadnutí Rady pre dohľad a zhrnutia seminárov Rady pre dohľad.

Okrem toho bankový dohľad ECB s cieľom ďalej posilňovať dialóg s Európskym parlamentom odpovedal na pripomienky a návrhy parlamentu uvedené v jeho Uznesení o bankovej únii – výročnej správe za rok 2024. ECB sa vo svojej odpovedi vyjadrila k vývoju v bankovom sektore a k legislatívnym predpisom relevantným z hľadiska bankového dohľadu. Témy zahŕňali odolnosť bánk, regulačný rámec a dobudovanie bankovej únie.

Pokiaľ ide o interakciu s Radou EÚ v roku 2025, predsedníčka Rady pre dohľad sa zúčastnila dvoch výmen názorov s Euroskupinou, konkrétne 12. mája a 12. novembra. Okrem iných regulačných tém diskutovala o úlohe spoľahlivého dohľadu a regulácie pri posilňovaní odolnosti bankového sektora eurozóny v prostredí zvýšených geopolitických rizík, o nástrojoch na testovanie odolnosti, ako napríklad záťažové testovanie, a o spôsoboch zvyšovania efektívnosti a účinnosti dohľadu.

6.2 Transparentnosť a komunikácia

Bankový dohľad ECB v roku 2025 dodržiaval vysoké štandardy transparentnosti a komunikácie, keď prostredníctvom rôznych kanálov a produktov poskytoval zainteresovaným stranám vysvetlenia a informácie o svojich dohľadových činnostiach. Využíval transparentnú a jasnú komunikáciu s cieľom pomôcť verejnosti pochopiť snahu o zefektívnenie, väčšiu účinnosť a rizikovo orientovaný dohľad ECB.

V roku 2025 predsedníčka a podpredseda Rady pre dohľad predniesli 23 príhovorov, kým zástupcovia ECB v Rade pre dohľad vystúpili s 18 príhovormi. Spoločne poskytli 14 rozhovorov a zverejnili 14 blogových príspevkov. Predsedníčka a podpredseda tiež usporiadali tlačovú konferenciu o výsledkoch postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) za rok 2025. Bankový dohľad ECB uverejnil dva diely podcastu, 23 tlačových správ a ďalšie informácie, ako sú odpovede poslancom Európskeho parlamentu, usmernenia pre banky a štatistiky dohľadu. Štvrťročný informačný bulletin dohľadu Supervision Newsletter, ktorý je digitálnou publikáciou s viac ako 11 000 odberateľmi, prinášal informácie a novinky o prebiehajúcich projektoch a zisteniach dohľadu. ECB poukazuje na relevantné témy bankového dohľadu aj na svojich sociálnych sieťach, kde pomocou kvízov a krátkych videí vysvetľuje mladšiemu publiku základné pojmy.

Komunikácia ECB sa v roku 2025 zameriavala predovšetkým na podrobné informácie o tom, ako ECB začleňuje geopolitické riziko do svojej činnosti a čo očakáva od bánk pri identifikácii a riadení tohto rizika (časť 1.2.2). Vo svojej komunikácii vysvetlila program reforiem dohľadu načrtnutý v komplexnej správe, ktorá doplnila odporúčania pracovnej skupiny ECB na vysokej úrovni poverenej zjednodušovaním politík a procesov (časť 1.3).

ECB v rámci podpory dialógu s trhovými analytikmi a odborníkmi z odvetvia usporiadala dve stretnutia kontaktnej skupiny bankového dohľadu pre trhy a zorganizovala šieste fórum ECB o bankovom dohľade. Diskusie na týchto podujatiach sa zamerali na výhľad rizík pre bankový sektor eurozóny, vzájomné prepojenia medzi bankami a nebankovým finančným sektorom a na geoekonomické riziká a ich vplyv na reguláciu a stratégie bánk. Počas návštev príslušných vnútroštátnych orgánov v 12 krajinách sa predsedníčka Rady pre dohľad stretla aj so zástupcami domácich bánk a organizácií občianskej spoločnosti.

Okrem každodenných otázok médií sa ECB v roku 2025 zaoberala aj 915 otázkami verejnosti súvisiacimi s témami bankového dohľadu. Tieto otázky sa týkali rôznych aspektov bankového dohľadu ECB vrátane záťažových testov, kybernetickej odolnosti, operačných rizík, bankových licencií a povolení, politík a rámcov dohľadu a riešenia krízových situácií bánk. Vo svojom návštevníckom centre ECB usporiadala prednášky o bankovom dohľade, ktorých sa zúčastnilo 688 záujemcov, a privítala 14 860 návštevníkov, ktorí sa oboznámili s jej hlavnými úlohami.

6.3 Rozhodovanie

6.3.1 Zasadnutia a rozhodnutia Rady pre dohľad a Riadiaceho výboru

V roku 2025 sa uskutočnilo 16 zasadnutí Rady pre dohľad ECB. Štyri zasadnutia sa konali vo Frankfurte nad Mohanom a jedno na Malte. Ostatné zasadnutia sa uskutočnili formou videokonferencie.

Okrem toho Rada pre dohľad na pozvanie Finantsinspektsioon usporiadala v októbri 2025 strategické výjazdové zasadnutie v Taline.

Riadiaci výbor^[63] Rady pre dohľad zasadal v roku 2025 šesťkrát, pričom všetky zasadnutia sa konali formou videokonferencie.

ECB v roku 2025 prijala 2 549 rozhodnutí v oblasti dohľadu^[64], ktoré sa týkali konkrétnych dohliadaných subjektov (schéma 2). Z toho 1 395 rozhodnutí prijali vedúci zamestnanci pracovných útvarov ECB v súlade so všeobecným rámcom delegovania rozhodovacích právomocí pre právne nástroje súvisiace s úlohami dohľadu. Ďalších 1 154 rozhodnutí prijala Rada guvernérov postupom implicitného súhlasu na základe návrhov rozhodnutí Rady pre dohľad. Tento počet zahŕňa 128 operácií (napríklad zriadenie pobočky), ktoré ECB schválila implicitne, teda nevznesením námietky v zákonnej lehote.

Veľká časť rozhodnutí dohľadu sa týkala hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (48,8 %), vlastných zdrojov (11,2 %), interných modelov (8,1 %), spoločných postupov (7,7 %), vykazovania na účely dohľadu (7,5 %), vnútroštátnych právomocí (6,8 %) a SREP (4,0 %).

Okrem konečných návrhov rozhodnutí týkajúcich sa bánk predložených na prijatie Rade guvernérov rozhodovala Rada pre dohľad aj o viacerých horizontálnych otázkach. Tieto rozhodnutia sa týkali najmä efektívneho a účinného dohľadu, riešenia vplyvu geopolitických rizík na banky, záťažového testovania ECB v roku 2025, implementácie nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) v dohľadovom rámci, posilnenia dohľadového hodnotenia kreditného rizika, klimatických a environmentálnych otázok, reformy SREP, vývoja dohľadu nad internými modelmi v nadväznosti na nový vývoj v oblasti regulácie, ako aj predbežného návrhu priorít dohľadu na roky 2026 až 2028. Niektoré z týchto rozhodnutí pripravili dočasné štruktúry poverené Radou pre dohľad. Tieto štruktúry sa skladali zo zástupcov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov, ktorí realizovali prípravné práce k príslušným témam.

Výsledkom niektorých rozhodnutí Rady pre dohľad boli verejné všeobecné zásady, správy a hodnotenia, ako napríklad všeobecné zásady ECB týkajúce sa outsourcingu cloudových služieb od poskytovateľov cloudových služieb, aktualizované všeobecné zásady ECB týkajúce sa možností a právomocí dostupných v práve Únie a revidované všeobecné zásady ECB o interných modeloch.

Rada pre dohľad prijala väčšinu svojich rozhodnutí formou písomného konania.^[65]

O predloženie formálneho rozhodnutia ECB v inom oficiálnom jazyku EÚ než angličtina požiadalo k januáru 2025 celkom 32 zo 113 bankových skupín pod priamym dohľadom ECB.

Schéma 2

Rozhodnutia Rady pre dohľad prijaté v roku 2025

6.3.2 Činnosti Administratívneho revízneho výboru

Administratívny revízny výbor (Administrative Board of Review – ABoR) je orgán ECB pozostávajúci z členov, ktorí sú od ECB individuálne a kolektívne nezávislí a majú za úlohu preskúmať na základe prípustnej žiadosti o preskúmanie rozhodnutia ECB v oblasti dohľadu.

ABoR sa v roku 2025 stretol na 35 zasadnutiach, z ktorých 31 sa konalo virtuálne a 4 osobne vrátane výjazdového zasadnutia v Helsinkách (Fínsko).

V roku 2025 vydal ABoR stanoviská k piatim žiadostiam o administratívnu revíziu rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu (tabuľka 10). Jedna žiadosť sa týkala klasifikácie žiadateľov ako významných dohliadaných subjektov. Druhá žiadosť sa zaoberala otázkami súvisiacimi s právomocou ECB prijímať opatrenia dohľadu na základe vnútroštátneho práva. V troch ďalších žiadostiach žiadatelia spochybnili rozhodnutia ECB v oblasti donucovacích a sankčných konaní. ABoR vo všetkých prípadoch po vypočutí žiadateľov navrhol Rade pre dohľad, aby sa rozhodnutie ECB nahradilo rozhodnutím s rovnakým obsahom.

V roku 2025 predseda ABoR informoval o činnosti výboru na dvoch právnych konferenciách. O využití ABoR ako pragmatického a diskrétneho spôsobu odvolania hovoril na fóre SSM Senior Forum, ktoré v júni zorganizoval A&O Shearman, a na 11. konferencii o bankovej únii, ktorú v septembri zorganizoval Freshfields v spolupráci s Inštitútom pre právo a financie a s Centrom pre finančné štúdie Goetheho univerzity vo Frankfurte.

V roku 2025 výboru ABoR predsedal Pentti Hakkarainen. Ďalšími členmi boli Ilias Plaskovitis (podpredseda), Edouard Fernandez-Bollo, Christiane Campill a Verica Trstenjak. Alternátom bol Damir Odak. Aktuálne zloženie ABoR a životopisy jeho členov sa nachádzajú na internetovej stránke ECB venovanej ABoR.

6.4 Implementácia kódexu správania

ECB v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia o SSM ustanovila etický rámec pre svojich vysokopostavených úradníkov, riadiacich pracovníkov a radových zamestnancov. Obsahuje Kódex správania pre vysokopostavených úradníkov ECB, osobitnú časť Služobného poriadku ECB a usmernenie, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca pre jednotný mechanizmus dohľadu. Implementáciu a ďalší rozvoj tohto rámca podporuje Etický výbor ECB, Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO) a Výbor pre etiku a právny súlad.

Etický výbor v súlade so svojím mandátom každoročne posudzuje vyhlásenia o záujmoch členov Rady pre dohľad. Tieto vyhlásenia sú zverejnené na internetovej stránke bankového dohľadu ECB venovanej zodpovednosti. Výbor okrem toho rieši žiadosti o poradenstvo podané vysokopostavenými úradníkmi ECB činnými v oblasti bankového dohľadu a v tejto súvislosti vydal 18 stanovísk, z ktorých sa väčšina týkala oznámení o aktivitách po skončení zamestnania. Stanoviská Etického výboru sa zverejňujú na internetovej stránke ECB šesť mesiacov po ich vydaní. Postup predkladania vyhlásení o záujmoch vysokopostavených úradníkov bol v roku 2025 digitalizovaný, čím sa spracovanie stalo efektívnejším a účinnejším.

Kancelária CGO pokračovala v úsilí o digitalizáciu aj v roku 2025 a zdokonalila svoje interné nástroje s cieľom poskytovať zamestnancom etické poradenstvo rýchlejšie a užívateľsky ústretovejším spôsobom. V porovnaní s 3 070 žiadosťami v roku 2024 bolo v roku 2025 podaných 3 532 žiadostí, ktoré si vyžadovali vyjadrenie zamestnancov CGO. Približne 41 % žiadostí o poradenstvo podali zamestnanci bankového dohľadu ECB.

Graf 8

Prehľad žiadostí zamestnancov bankového dohľadu ECB v roku 2025

(počet žiadostí)

Kancelária okrem uvítacích stretnutí pre nových zamestnancov, školení a povinných e-learningových programov organizovala aj informačné kampane o etickom rámci. Súčasťou Sezóny zvyšovania povedomia o etike 2025 (Ethics Awareness Season) pre všetkých zamestnancov, ktorá sa konala v rámci Svetového dňa etiky, boli informácie o etickom správaní a školenia zamerané na zopakovanie pravidiel pre súkromné finančné transakcie. V roku 2025 CGO zorganizovala aj špecializované školenia o konflikte záujmov pre inšpektorov dohľadu na mieste z ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. Tieto stretnutia boli zamerané na zvyšovanie povedomia o etických pravidlách európskeho bankového dohľadu.

V záujme eliminovania javu „otáčavých dverí“ CGO posudzovala možné konflikty záujmov vyplývajúce z potenciálneho prijatia pracovnej ponuky v súkromnom sektore, poskytovala poradenstvo o platných pravidlách a podľa potreby nariadila zmierňujúce opatrenia. Čo sa týka výpovedí zamestnancov v roku 2025, jeden prípad viedol na základe etického rámca k dočasnému zákazu začatia ďalšej pracovnej činnosti. V šiestich prípadoch boli s cieľom vyhnúť sa javu „otáčavých dverí“ vydané dodatočné ochranné opatrenia, ako napríklad poverenie inými pracovnými úlohami, preradenie na inú funkciu a/alebo obmedzenie prístupových práv, čím sa v podstate internalizovalo prechodné obdobie po skončení funkcie.

CGO zorganizovala svoje každoročné monitorovanie dodržiavania pravidiel týkajúcich sa súkromných finančných transakcií zamestnancov a vysokopostavených úradníkov ECB. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa zistil len obmedzený počet prípadov nedodržania týchto pravidiel, z ktorých približne 55 % sa týkalo zamestnancov bankového dohľadu ECB. Žiadny z týchto prípadov nepredstavoval úmyselné pochybenie ani iné závažné porušenie pravidiel.

Výbor pre etiku a právny súlad, Eurosystém a fórum SSM pre spoluprácu v otázkach etiky a integrity zriadili osobitnú pracovnú skupinu pre etiku a umelú inteligenciu (AI). V rámci tejto iniciatívy výbor vypracoval nezáväzné základné zásady zamerané na podporu etickej a zodpovednej koncepcie a používania systémov umelej inteligencie, ako aj na poskytovanie praktických usmernení inštitúciám v rámci Eurosystému a európskeho bankového dohľadu. V súlade so svojím záväzkom podporovať povedomie o etike a integrite a na základe podnetov pracovnej skupiny výbor zorganizoval vedomostný kvíz o etike v Eurosystéme/SSM, ako aj prednášku o etike, verejnej dôvere a ľudskom správaní z pohľadu behaviorálnej vedy. Obe iniciatívy zaznamenali vysokú účasť s aktívnym zapojením inštitúcií z Eurosystému a európskeho bankového dohľadu.

6.5 Zásada oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu

V roku 2025 sa zásada oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu týkala najmä výmeny informácií medzi rozdielnymi funkčnými oblasťami.

V súlade s rozhodnutím ECB/2014/39, ktorým sa v ECB vykonáva zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu^[66], sa výmena informácií riadila zásadou potreby poznať: každá funkčná oblasť musela preukázať, že informácie požadované od druhej funkčnej oblasti sú nevyhnutné na splnenie jej strategických cieľov.

Na základe rozhodnutia ECB/2014/39 si výmena neanonymizovaných údajov zo spoločného výkazníctva (COREP) a finančného výkazníctva (FINREP), ďalších nespracovaných údajov, ako aj informácií, ktoré obsahujú hodnotenia alebo odporúčania týkajúce sa politík, vyžaduje súhlas Výkonnej rady. Jednotlivé odborné útvary týchto dvoch funkčných oblastí ECB si takéto údaje vymieňali v rámci, ktorý schválila a pravidelne posudzuje Výkonná rada.

V prípadoch, keď sa požadované informácie týkali anonymizovaných údajov alebo informácií, ktoré nie sú politicky citlivé, prístup k dôverným informáciám poskytla v súlade s rozhodnutím ECB/2014/39 priamo tá funkčná oblasť ECB, ktorá tieto informácie vlastní.

Vzhľadom na zvýšené geopolitické napätie bolo v roku 2025 aktivované núdzové ustanovenie článku 8 rozhodnutia ECB/2014/39, ktoré umožňuje časovo obmedzenú výmenu informácií medzi funkciou menovej politiky a funkciou dohľadu.

Oddelenie funkcií na úrovni rozhodovacích orgánov nevyvolalo žiadne pochybnosti a nevyžiadalo si intervenciu mediačného panela.

7 Podávanie správ o čerpaní rozpočtu

Nariadenie o SSM ustanovuje, že ECB musí vyčleniť primerané prostriedky na účinné vykonávanie svojich úloh v oblasti dohľadu. Tieto prostriedky sa financujú z poplatkov za dohľad, ktoré uhrádzajú subjekty podliehajúce priamemu a nepriamemu dohľadu ECB. ECB vynakladá maximálne úsilie na repriorizáciu a optimalizáciu svojich zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby funkcia dohľadu mohla v neustále sa meniacom prostredí plniť svoje úlohy, a zároveň zvyšovala svoju efektivitu a znižovala plánované náklady v súlade so záväzkom stabilizovať náklady celej organizácie.

Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s úlohami dohľadu, sa v rámci rozpočtu ECB vedú osobitne. Tieto vzniknuté výdavky pozostávajú z priamych výdavkov na funkciu dohľadu ECB. Funkcia dohľadu využíva aj zdieľané služby, ktoré zabezpečujú podporné odborné útvary ECB^[67]. Keďže ECB sa zaviazala dôsledne zlepšovať efektívnosť, pravidelne upravuje mechanizmus rozdeľovania nákladov s cieľom zabezpečiť ich presné rozdelenie sledujúce lepšiu efektívnosť a vývoj úloh v inštitúcii.

Rozpočtová právomoc ECB je zverená Rade guvernérov. Rada guvernérov schvaľuje ročný rozpočet ECB na základe návrhu Výkonnej rady po konzultácii otázok týkajúcich sa bankového dohľadu s predsedom a podpredsedom Rady pre dohľad. Rade guvernérov asistuje Rozpočtový výbor, ktorého členovia sú zo všetkých národných centrálnych bánk Eurosystému a z ECB. Rozpočtový výbor poskytuje Rade guvernérov hodnotenia správ ECB o plánovaní a monitorovaní rozpočtu.

7.1 Výdavky v roku 2025

Skutočné ročné výdavky na úlohy dohľadu ECB v roku 2025 dosiahli 689,8 mil. €, čo je o 14,0 mil. € menej ako odhadované výdavky na úrovni 703,8 mil. € oznámené v marci 2025. Miera využitia plánovaných výdavkov na úlohy dohľadu teda predstavuje 98,0 %.

Klasifikácia uvedená v tabuľke 11 slúži na identifikovanie rozdelenia ročných nákladov, ktoré sa majú hradiť z ročných poplatkov za dohľad od dohliadaných subjektov na základe ich postavenia ako významnej alebo menej významnej inštitúcie podľa článku 8 nariadenia o poplatkoch^[68].^[69]

V tabuľke 12 sa uvádzajú podrobnejšie informácie o výdavkoch na základe vykonaných činností.

Výdavky na plnenie úloh dohľadu sa v porovnaní s rokom 2024 zvýšili v roku 2025 o 1,3 %. Tento medziročný nárast celkových výdavkov o 9,1 mil. € možno pripísať dvojročnému cyklu celoúnijných záťažových testov, ktoré sa uskutočnili v roku 2025 (časť 1.1.1), dodatočným nákladom súvisiacim s novým mandátom podľa nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) (časti 1.2.2.3 a 4.1.1.5), ako aj pokračujúcim investíciám do technológií dohľadu (časť 5.2).

Nárast nákladov bol kompenzovaný znížením amortizácie počiatočných výdavkov na systém riadenia informácií (Information Management System – IMAS) a na platformu pre účtovné vykazovanie záťažových testov (Stress Test Account Reporting – STAR) zo začiatku európskeho bankového dohľadu. Amortizačný poplatok, ktorý bol naposledy uplatnený v roku 2025, sa znížil z 19,0 mil. € v roku 2024 na 3,8 mil. € v roku 2025. Uvedený celkový nárast navyše kompenzovali aj nižšie náklady súvisiace s iniciatívami dohľadu a zdieľanými službami (graf 9).

ECB okrem svojich interných kapacít využíva aj externé konzultačné služby na špecializované odborné poradenstvo alebo integrované poradenstvo pod kvalifikovaným vedením, a to najmä počas najväčšieho pracovného zaťaženia. V roku 2025 ECB vynaložila 37,1 mil. € na konzultačné služby v rámci hlavných úloh dohľadu, čo je v porovnaní s rokom 2024 pokles o 5,0 mil. €. Je to predovšetkým v dôsledku menšej potreby externých konzultácií v prípade dohľadových iniciatív a dohľadu na mieste.

Rozdelenie nákladov medzi výdavky priamo súvisiace s úlohami dohľadu ECB a výdavky na zdieľané služby zostalo vo všeobecnosti podobné ako v predchádzajúcom roku (graf 9).

Graf 9

Náklady na úlohy dohľadu ECB členené podľa nákladových kategórií

(v mil. EUR)

Priamo priraditeľné výdavky pozostávajú z hlavných nákladov na zamestnancov dohľadu, iniciatív dohľadu (vrátane nákladov súvisiacich s hodnotením kvality aktív), výdavkov na špecializované informačné technológie a iných prevádzkových výdavkov, ako sú služobné cesty a vzdelávanie.

Celkové výdavky na priamo priraditeľné náklady sa v roku 2025 zvýšili o 14,7 mil. € v porovnaní s rokom 2024, čo odráža zvýšenie nákladov na zamestnancov o 30,4 mil. €, ktoré bolo kompenzované znížením v iných kategóriách nákladov. Tieto zvýšené náklady súvisia najmä s dodatočnými pracovnými miestami na plný úväzok, ktoré schválila Rada guvernérov na i) dvojročné záťažové testovanie, ii) dokončenie internalizácie nákladov na poradenstvo v súvislosti s kontrolami na mieste a hodnotením interných modelov a na iii) nový mandát vyplývajúci z nariadenia DORA, ako aj na dodatočné personálne obsadenie projektov v oblasti bankového dohľadu, ktorých náklady sú priamo zaradené do tejto kategórie.

Nárast výdavkov na špecializované technológie dohľadu a na nový mandát vyplývajúci z nariadenia DORA bol viac ako vykompenzovaný nižšími nákladmi na amortizáciu systémov IMAS a STAR vo výške 15,2 mil. €. V roku 2025 došlo k nárastu projektov vyvíjajúcich IT systémy zamerané na bankový dohľad (vrátane projektu Olympus a spoločného miesta prístupu dohľadov – jednotného dohľadového kokpitu), zatiaľ čo výdavky na údržbu špecializovaných IT systémov sa v porovnaní s rokom 2024 znížili. Oproti roku 2024 sa tiež znížili výdavky na aktivity súvisiace s iniciatívami dohľadu, keďže sa uskutočnilo len pravidelné hodnotenie kvality aktív.

Výdavky v kategórii zdieľaných služieb dosiahli 264,6 mil. €. Patria sem služby, ktoré využíva funkcia centrálneho bankovníctva i funkcia dohľadu.^[70] Tieto náklady sú rozdelené medzi tieto dve funkčné oblasti na základe mechanizmu rozdeľovania nákladov, ktorý uplatňuje štandardné metriky, ako sú ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (FTE), kancelárske priestory a počet žiadostí o preklad.

Náklady na zdieľané služby sa v roku 2025 znížili: nižšie náklady spojené s investíciami do IT hardvéru a služieb a s príspevkami ECB pre Európsku školu vo Frankfurte viedli k zníženiu výdavkov v kategórii informačné technológie a kategórii služby v oblasti ľudských zdrojov.

Toto zníženie bolo kompenzované zvýšením nákladov na priestory a zariadenia v dôsledku údržby dvoch budov v roku 2025^[71] či zavedenia dlhodobej stratégie aktív zameranej na nahrádzanie aktív na konci ich životného cyklu. Očakáva sa, že táto stratégia bude ukončená v roku 2029. Okrem toho došlo k nárastu v právnych, audítorských a administratívnych službách. Bolo to spôsobené najmä internou reorganizáciou funkcie interného auditu ECB zameranou na zreteľnejšie oddelenie úloh dohľadu od ostatných úloh ECB v rámci zdieľaných služieb.

7.2 Výhľad výdavkov na úlohy dohľadu ECB v roku 2026

Plánovaný rozpočtový strop pre úlohy dohľadu na rok 2026 predstavuje 706,7 mil. €, čo je nárast o 2,9 mil. € v porovnaní s plánovaným rozpočtom na rok 2025 (703,8 mil. €). Pri príprave rozpočtu ECB sa zohľadňujú očakávané úlohy a primerane sa uplatňujú zásady repriorizácie a optimalizácie zdrojov s cieľom dodržať záväzok ECB stabilizovať náklady. V súlade s trendom pozorovaným v rokoch 2024 a 2025 ECB očakáva, že plánovaný rozpočet sa bude v roku 2026 čerpať takmer v plnej miere. To znamená, že existuje menšia finančná flexibilita v prípade potreby reagovať na vonkajšie faktory, ktoré by mohli nastať v priebehu rozpočtového obdobia.

Odhad na rok 2026 odráža pokračujúce investície do technológií dohľadu a dodatočné rozpočtové potreby vyplývajúce z nariadenia DORA. Náklady spojené s účasťou odborníkov ECB v spoločných dohliadacích tímoch zapojených do dohľadu nad kritickými externými poskytovateľmi IKT (časť 4.1.1.5) bude od januára 2026 uhrádzať vedúci orgán dohľadu, preto nie sú zahrnuté do poplatkov za dohľad ECB.

Okrem toho sa upravili modely prijímania zamestnancov v súvislosti s dvojročnými celoúnijnými záťažovými testami, takže zdroje potrebné na prípravné úlohy sú teraz zahrnuté do rozpočtu v rokoch, v ktorých sa testy nekonajú. Táto zmena by mala pomôcť vyrovnať vplyv dvojročných zmien počtu zamestnancov. Plánované náklady na rok 2026 neobsahujú žiadne amortizačné výdavky na systémy IMAS a STAR. Okrem toho sú zvýšené náklady kompenzované nižšími výdavkami vďaka konsolidácii ECB v dvoch budovách miesto troch.

Ročný poplatok za dohľad na rok 2026, ktorý sa má vyberať v roku 2027, bude vypočítaný až na konci poplatkového obdobia 2026 a bude zahŕňať skutočné výdavky za celý rok 2026 upravené o sumy vrátené jednotlivým bankám alebo vybrané od jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia, o úroky z omeškania platieb a o poplatky, ktoré nie je možné vybrať.

Pomerné rozdelenie celkovej sumy, ktorá sa má vybrať za jednotlivé kategórie v roku 2026, sa odhaduje na 95,8 % za významné inštitúcie a 4,2 % za menej významné inštitúcie.

7.3 Rámec poplatkov za rok 2025

7.3.1 Celková suma za poplatkové obdobie 2025

Ročný poplatok za dohľad, ktorý sa má vybrať za poplatkové obdobie 2025, predstavuje 690,0 mil. €. Táto suma takmer úplne pozostáva zo skutočných ročných nákladov za rok 2025 vo výške 689,8 mil. € s celkovou úpravou vo výške 245 194 €, ktorá zahŕňa úpravy o (čisté) platby jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia vo výške 275 638 € a o prijaté úroky z omeškania vo výške 30 444 €.

Suma, ktorá sa má pokryť z ročných poplatkov za dohľad, je rozdelená na dve časti podľa postavenia dohliadaného subjektu ako významnej alebo menej významnej inštitúcie, a teda podľa rozsahu dohľadových aktivít ECB. Výdavky sa priraďujú buď významnej, alebo menej významnej inštitúcii v súlade s metodikou, ktorá sa priebežne prehodnocuje na základe skutočných vykonaných úloh dohľadu. Poplatky účtované za rok 2025 sa pomerne delia na 95,5 % celkových poplatkov za dohľad v prípade významných inštitúcií a 4,5 % v prípade menej významných inštitúcií.

Pre celkové porovnanie, poplatky za dohľad ECB predstavujú 0,16 % celkových administratívnych výdavkov a odpisov subjektov pod priamym alebo nepriamym dohľadom ECB^[72] (0,19 % v prípade významných subjektov a 0,04 % v prípade menej významných subjektov).

7.3.2 Individuálne poplatky za dohľad

Poplatky na úrovni subjektu alebo skupiny sa vypočítavajú podľa dôležitosti a rizikového profilu banky, pričom sa použijú faktory pre výpočet ročných poplatkov za dohliadané subjekty.

Podrobnejšie informácie o poplatkoch za dohľad sú dostupné na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

7.4 Iné príjmy súvisiace s úlohami bankového dohľadu

ECB je oprávnená ukladať administratívne pokuty dohliadaným subjektom, ktoré si neplnia povinnosti podľa predpisov EÚ o prudenciálnych požiadavkách v oblasti bankovníctva (vrátane rozhodnutí dohľadu ECB). Tieto príjmy sa nezohľadňujú pri výpočte ročných poplatkov za dohľad, čo platí aj pre kompenzácie takýchto pokút v prípade zmeny alebo zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí o sankciách. Súvisiace čiastky sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát ECB. Príjem z pokút uložených dohliadaným subjektom v roku 2025 predstavoval 28,5 mil. €.

8 Právne nástroje prijaté ECB

Medzi právne nástroje, ktoré prijíma ECB, patria nariadenia, rozhodnutia, usmernenia, odporúčania a pokyny adresované príslušným vnútroštátnym orgánom. V tejto časti sa uvádza zoznam právnych nástrojov, ktoré ECB prijala v roku 2025 v oblasti bankového dohľadu. Sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a na webovom sídle EUR-Lex. Ide o právne nástroje prijaté podľa článku 4 ods. 3 nariadenia o SSM a iné relevantné právne nástroje.

8.1 Nariadenia ECB

ECB/2025/24
Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2025/1520 z 15. júla 2025, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/445 o využívaní možností a právomocí dostupných v práve Únie (ECB/2016/4) (ECB/2025/24) (Ú. v. EÚ L, 2025/1520, 28.7.2025)

ECB/2025/31
Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2025/1958 z 9. septembra 2025, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/534 o vykazovaní finančných informácií na účely dohľadu (ECB/2015/13) (ECB/2025/31) (Ú. v. EÚ L, 2025/1958, 17.10.2025)

8.2 Právne nástroje ECB iné ako nariadenia

ECB/2025/1
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2025/94 z 10. januára 2025, ktorým sa stanovujú kritériá pre oznamovanie rozhodnutí v oblasti dohľadu na účely stresových testov dohľadu (ECB/2025/1) (Ú. v. EÚ L, 2025/94, 16.1.2025)

ECB/2025/7
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2025/451 z 21. februára 2025, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2024/461 o predkladaní informácií o odmeňovaní, rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov, schválených vyšších pomeroch a osobách s vysokými príjmami príslušnými vnútroštátnymi orgánmi Európskej centrálnej banke na účely referenčného porovnávania (ECB/2024/2) (ECB/2025/7) (Ú. v. EÚ L, 2025/451, 6.3.2025)

ECB/2025/8
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2025/507 zo 7. marca 2025 o celkovej výške ročných poplatkov za dohľad za rok 2024 (ECB/2025/8) (Ú. v. EÚ L, 2025/507, 27.3.2025)

ECB/2025/10
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2025/673 z 24. marca 2025, ktorým sa mení rozhodnutie ECB/2023/1681 o poskytovaní údajov z oblasti dohľadu, ktoré dohliadané subjekty vykazujú príslušným vnútroštátnym orgánom, Európskej centrálnej banke (ECB/2023/18) (ECB/2025/10) (Ú. v. EÚ L, 2025/673, 4.4.2025)

ECB/2025/13
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2025/873 z 24. apríla 2025, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2022/1981 o využívaní služieb Európskeho systému centrálnych bánk príslušnými orgánmi (ECB/2022/33) (ECB/2025/13) (Ú. v. EÚ L, 2025/873, 12.5.2025)

ECB/2025/14
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2025/874 z 24. apríla 2025, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2022/1982 o využívaní služieb Európskeho systému centrálnych bánk príslušnými orgánmi a spolupracujúcimi orgánmi (ECB/2022/34) (ECB/2025/14) (Ú. v. EÚ L, 2025/874, 12.5.2025)

ECB/2025/25
Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2025/1521 z 15. júla 2025, ktorým sa mení usmernenie (EÚ) 2017/697 o využívaní možností a právomocí dostupných v práve Únie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vo vzťahu k menej významným inštitúciám (ECB/2017/9) (ECB/2025/25) (Ú. v. EÚ L, 2025/1521, 28.7.2025)

ECB/2025/26
Odporúčanie Európskej centrálnej banky z 15. júla 2025, ktorým sa mení odporúčanie ECB/2017/10 o spoločných špecifikáciách pre využívanie niektorých možností a právomocí dostupných v práve Únie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vo vzťahu k menej významným inštitúciám (ECB/2025/26) (Ú. v. EÚ C, C/2025/4190, 28.7.2025)

ECB/2025/40
Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2025/2595 z 10. decembra 2025 o prístupe príslušných vnútroštátnych orgánov k dohľadu v súvislosti s krytím problémových expozícií v držbe menej významných dohliadaných subjektov (ECB/2025/40) (Ú. v. EÚ L, 2025/2595, 19.12.2025)