Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

1 Úvod

Priority dohľadu na roky 2025 až 2027 vychádzajú zo strednodobej stratégie bankového dohľadu ECB na nasledujúce tri roky. Stanovuje ich Rada pre dohľad ECB, každoročne sa prehodnocujú a vychádzajú z komplexného hodnotenia hlavných rizík a slabín dohliadaných subjektov. Zohľadňujú tiež výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP)[1] i pokrok dosiahnutý v porovnaní s prioritami z predchádzajúcich rokov. Prispievajú k efektívnemu rozdeľovaniu dostupných zdrojov dohľadu a v prípade zmien rizikového prostredia je možné ich pružne upraviť.

V minulom roku európsky bankový sektor preukázal svoju odolnosť voči neistému vonkajšiemu prostrediu a svoju schopnosť naďalej podporovať hospodárske oživenie. Európske banky vykazujú silné kapitálové a likviditné pozície. Kvalita ich aktív zostáva napriek náročnejšiemu makrofinančnému prostrediu celkovo stabilná, pričom ich ziskovosť dosahuje najvyššie úrovne od vzniku európskeho bankového dohľadu, najmä v dôsledku vyšších úrokových sadzieb.

Bez ohľadu na odolnosť bankových súvah a rizikových profilov je vzhľadom na pretrvávajúce vysoké geopolitické napätie a súvisiacu neistotu spojenú s makroekonomickým výhľadom potrebná obozretnosť. Hoci dohliadané subjekty zatiaľ nedávnym geopolitickým šokom dokážu odolávať, okrem iného vďaka celkovej odolnosti reálnej ekonomiky, je nevyhnutné, aby banky naďalej pozorne sledovali a pravidelne vyhodnocovali možné dôsledky takýchto udalostí na svoju obchodnú činnosť, prevádzku a rizikový profil. V tejto súvislosti zostáva prioritou riešenie nedostatkov v rámcoch riadenia kreditného rizika bánk, najmä pokiaľ ide o včasné odhaľovanie zhoršovania kvality aktív a obozretnú tvorbu opravných položiek. Okrem toho má zásadný význam zdokonaľovanie rámcov prevádzkovej odolnosti bánk, ktoré zvýši ich schopnosť odolávať prípadným prevádzkovým výpadkom spôsobeným náhlymi udalosťami. Systémový charakter geopolitických šokov si v rámci priorít dohľadu vyžaduje holistickú stratégiu dohľadu a osobitný dôraz na schopnosť bánk odolávať takýmto šokom.

Banky by zároveň mali ďalej stupňovať svoje úsilie o účinné a včasné odstraňovanie významných nedostatkov, ktoré orgány dohľadu identifikovali v predchádzajúcich cykloch. V oblastiach, ktoré boli v minulosti podrobené dôkladnému dohľadu, sa úsilie orgánov dohľadu zameria na účinnú a včasnú nápravu zistených nedostatkov v bankách. Platí to najmä pre agregáciu údajov o rizikách a vykazovanie rizík (risk data aggregation and risk reporting – RDARR), kde napriek dlhodobej spolupráci s orgánmi dohľadu a zaznamenaným zlepšeniam niektoré banky ešte vykazujú významné nedostatky. Prioritou bude aj naďalej dôsledné dodržiavanie očakávaní dohľadu v súvislosti s riadením klimatických a environmentálnych rizík bánk.

A napokon, vzhľadom na prioritný význam technologického pokroku pre budúcnosť bankového sektora je tiež nevyhnutné, aby banky zintenzívnili svoje snahy v oblasti digitalizácie a zabezpečili obozretné riadenie rizík vyplývajúcich zo zavádzania nových technológií. Hoci dohliadané subjekty v tejto oblasti dosahujú pokrok, v záujme zvýšenia svojej budúcej konkurencieschopnosti musia byť pripravené na nové riziká vyplývajúce z digitalizácie ich činností a služieb. To im pomôže zvýšiť udržateľnosť ich obchodných modelov a umožní im využívať výhody inovatívnych technológií.

Za týchto okolností sa priority dohľadu na roky 2025 – 2027 zameriavajú na odolnosť bánk voči bezprostredným makrofinančným hrozbám a vážnym geopolitickým šokom (priorita 1), na dôležitosť včasnej nápravy známych významných nedostatkov (priorita 2) a na potrebu riešiť výzvy vyplývajúce z digitálnej transformácie a nových technológií (priorita 3). Každá priorita sa zameriava na určitý súbor slabín v bankovom sektore – označovaný ako „prioritné slabiny“, pre ktorý boli stanovené osobitné strategické ciele a pracovné programy. V návrhu pracovných programov, ktorých cieľom je zvýšiť efektívnosť a účinnosť spolupráce orgánov dohľadu s bankami, je zohľadnená vzájomná závislosť medzi jednotlivými druhmi rizík. Diagram 1 znázorňuje päť hlavných slabín bánk a osobitný dôraz na geopolitické riziká, na ktoré sa tieto tri základné priority zameriavajú.

Diagram 1

Priority dohľadu na obdobie 2025 – 2027 na odstránenie zistených slabín bánk

Zdroj: ECB.
Poznámky: V diagrame sú uvedené tri priority dohľadu na roky 2025 – 2027 a zodpovedajúce slabiny, ktoré majú banky v najbližších troch rokoch odstraňovať. Hodnotenie, monitorovanie a kontrolu odstraňovania zistených slabín bude bankový dohľad ECB vykonávať prostredníctvom cielených činností. V pravej časti diagramu je zobrazená základná kategória rizika spojená s jednotlivými slabinami.

Hlavným účelom strategického plánovania bankového dohľadu ECB je vypracovať spoľahlivú stratégiu na nasledujúce tri roky. Priority zvyšujú účinnosť a konzistentnosť plánovania činností spoločných dohliadacích tímov a podporujú efektívnejšie rozdeľovanie zdrojov, v súlade s príslušnými úrovňami tolerancie rizík. Zároveň vnútroštátnym orgánom dohľadu pomáhajú pri stanovovaní primeraných vlastných priorít v dohľade nad menej významnými inštitúciami. Transparentná komunikácia o prioritách objasňuje očakávania dohľadu voči bankám, zvyšuje vplyv dohľadu na ďalší rast odolnosti bankového sektora a pomáha zabezpečiť rovnaké podmienky.

Bankový dohľad ECB bude naďalej monitorovať a hodnotiť tak i) vývoj rizík a slabín dohliadaných subjektov, ako aj ii) pokrok bánk v implementácii priorít dohľadu. Pravidelné revízie strategických priorít bankovému dohľadu ECB umožnia podľa potreby pružne prispôsobovať svoje zameranie a činnosti v závislosti od zmien rizikového prostredia.

Nasledujúce časti obsahujú podrobnejšie informácie o výsledkoch procesu identifikácie a hodnotenia rizík, ktorý sa uskutočnil v roku 2024, a stanovujú priority dohľadu a príslušné pracovné programy na roky 2025 až 2027. V rámci svojej priebežnej práce s bankami budú orgány dohľadu vykonávať aj ďalšie pravidelné činnosti a činnosti súvisiace s minulými prioritami, ktoré budú doplnkom práce na troch prioritách na roky 2025 – 2027.

2 Hodnotenie rizík a priority dohľadu na roky 2025 – 2027

2.1 Makroekonomické a prevádzkové prostredie dohliadaných subjektov

Napriek postupnému zotavovaniu rastu reálneho HDP v eurozóne a ďalšiemu zmierňovaniu inflačných tlakov krátkodobý výhľad hospodárskeho rastu zostáva tlmený a naďalej spojený so značnou geopolitickou a politickou neistotou.[2] Mierne tempo hospodárskeho oživenia v eurozóne v priebehu roka 2024 podporovali najmä služby, zatiaľ čo výrobný sektor zostal veľmi slabý.[3] Zatiaľ čo aktuálne ukazovatele naznačujú spomalenie rastu v krátkodobom horizonte z dôvodu významnej neistoty, v strednodobom horizonte sa očakáva zrýchlenie rastu reálneho HDP. Tempo oživenia sa má zrýchliť vďaka rastu reálneho disponibilného príjmu spotrebiteľov (ktorý podporí súkromnú spotrebu), zvyšovania zahraničného dopytu a slabnutiu tlmiacich účinkov predchádzajúceho sprísňovania menovej politiky.[4] Zároveň došlo k zmierneniu inflácie HICP, ktorá by počas sledovaného obdobia mala dosiahnuť svoju cieľovú úroveň. Klesať by mala i jadrová inflácia, hoci v krátkodobom horizonte má zostať o niečo vyššia než celková inflácia HICP.

Vzhľadom na zvýšenú mieru neistoty zostávajú riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v strednodobom horizonte na strane pomalšieho rastu. Napriek očakávaniam návratu k miernemu rastu sa pravdepodobnosť naplnenia krajných udalostí vzhľadom na nárast geopolitických rizík javí byť vyššia ako pred rokom.[5] Rastúce geopolitické napätie (vyplývajúce napríklad z vojny na Ukrajine a konfliktu na Blízkom východe) a rastúce trendy deglobalizácie by mohli v krátkodobom horizonte viesť k zvýšeniu cien energií a prepravných nákladov a narušiť svetový obchod, čo by zasa nepriaznivo ovplyvnilo výhľad rastu v eurozóne a obnovilo inflačné tlaky.[6] Extrémne poveternostné javy a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo by medzitým mohli zvýšiť infláciu – najmä infláciu cien potravín.[7]

Okrem ich všeobecnejšieho vplyvu na výhľad rastu a inflácie sa očakáva, že geopolitické riziká a štrukturálne výzvy vyplývajúce z klimatickej transformácie a digitálnej transformácie finančného systému budú mať priamy dosah aj na bankový sektor. Geopolitické šoky môžu prehĺbiť riziká súvisiace s riadením, prevádzkou a obchodnými modelmi, najmä prostredníctvom finančných sankcií alebo kybernetických útokov. Okrem toho môžu mať významný dosah na rizikové profily, najmä v situáciách, keď majú banky veľké priame alebo nepriame súvahové expozície voči protistranám vystaveným zodpovedajúcim rizikám. Pre finančný systém a širšiu ekonomiku zároveň rastie relevantnosť klimatických a environmentálnych rizík, ktoré čiastočne formujú prostredie, v ktorom banky pôsobia. Vzhľadom na ich významné expozície voči klimatickým fyzickým rizikám a rizikám prechodu sa banky musia prispôsobiť rozsiahlejšiemu vplyvu klimatických a environmentálnych kríz, čo by mohlo potenciálne viesť k neriadenému prechodu a ďalšiemu nárastu fyzických škôd.[8] Prebiehajúca technologická transformácia hospodárstva si okrem toho vyžaduje, aby banky podnikli aktívne kroky na urýchlenie svojho úsilia v oblasti digitalizácie, zdokonalenie postupov riadenia rizík a vyrovnanie sa s rastúcou konkurenciou zo strany nebankových subjektov.

Benígne oceňovanie rizík na finančných trhoch v minulom roku môže viesť k náhlym zmenám nálady na trhu a prehodnocovaniu cien aktív vyvolanému nečakane negatívnym vývojom. Postupné oživovanie hospodárskej aktivity a očakávania uvoľnenia menovej politiky viedli k zvýšeniu ochoty riskovať, k zníženiu rizikových prémií a k niekoľkým mesiacom relatívne tlmenej volatility akciového trhu. Tieto podmienky spolu s neistotou v otázke budúceho vývoja hospodárskeho rastu a inflácie v hlavných svetových ekonomikách by mohli pripraviť pôdu na náhle korekcie cien aktív a vyššiu volatilitu na svetových finančných trhoch, ak dôjde k zhoršeniu makroekonomického výhľadu alebo naplneniu geopolitických šokov.[9] Ilustruje to aj prudký krátkodobý odpredaj aktív, ktorý bol zaznamenaný na svetových finančných trhoch začiatkom augusta, keď nečakane negatívne ekonomické údaje v Spojených štátoch a obavy zo zvyšovania úrokových sadzieb v Japonsku vyvolali prudkú rizikovú averziu.

2.2 Priority dohľadu na roky 2025 – 2027

Priorita 1: Banky by mali posilniť svoju schopnosť odolávať bezprostredným makrofinančným hrozbám a vážnym geopolitickým šokom

Pretrvávajúca neistota spojená s makroekonomickým výhľadom a stupňovaním intenzity geopolitických hrozieb si vyžaduje intenzívnejší dohľad nad schopnosťou bánk odolávať prípadným súvisiacim šokom. Vzhľadom na pretrvávajúce riziká spomalenia prognózovaného hospodárskeho rastu v eurozóne a vysokú mieru neistoty je ešte dôležitejšie popri základnom scenári zohľadňovať aj iné scenáre vývoja a zvažovať rôzne trajektórie hospodárskeho rastu a úrokových mier. Banky by mali účinne odstraňovať nedostatky zistené v rámcoch riadenia kreditného rizika, včas odhaľovať prípadné zhoršenie kvality aktív a zabezpečiť adekvátnu úroveň tvorby opravných položiek. Makroekonomický vývoj môže ovplyvniť riziko expozícií bánk voči nefinančným spoločnostiam, napríklad malým a stredným podnikom. Môže tiež ovplyvniť riziká vyplývajúce z expozícií voči nebankovým finančným inštitúciám vrátane rizík vyplývajúcich z prenosu šokov do tohto sektora. Tieto otázky preto budú aj naďalej stredobodom budúcej činnosti dohľadu.

Geopolitické riziká môžu vzhľadom na svoju systémovú povahu viesť k nepriaznivému makrofinančnému vývoju a ovplyvniť širšie prevádzkové prostredie bánk. Môžu predstavovať priame hrozby pre prevádzkovú odolnosť bánk, najmä ak majú za následok zvýšené riziká v oblasti IT a kybernetickej bezpečnosti, a preto si v nadchádzajúcich rokoch vyžadujú cielené úsilie dohľadu pri odstraňovaní súvisiacich nedostatkov. Vzhľadom na mnohé odlišné kanály prenosu geopolitických rizík orgány dohľadu zavedú rôzne cielené iniciatívy na zvýšenie informovanosti a odolnosti bánk voči týmto šokom. Jednou z takýchto iniciatív je celoúnijný záťažový test v roku 2025, ktorý koordinuje Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA).

Prioritná slabina: Nedostatky v rámcoch riadenia kreditného rizika

Strategický cieľ: Banky by mali včas identifikovať prípadné zhoršenie kvality aktív a zohľadniť ho v obozretnej tvorbe opravných položiek a v úrovni kapitálu. Zároveň by mali zintenzívniť svoju snahu o včasné a účinné odstránenie relevantných nedostatkov zistených orgánmi dohľadu v rámci priorít z predchádzajúcich rokov.

Európske domácnosti a podniky zatiaľ preukazujú vysokú odolnosť voči meniacim sa makroekonomickým podmienkam a posunu smerom k vyšším úrokovým mieram. Výhľad pre podniky podporujú zdravé bilancie a postupné hospodárske oživenie v eurozóne, zatiaľ čo trhy s nehnuteľnosťami na bývanie by mali zostať odolné za podpory nízkej nezamestnanosti, rastu reálnych miezd a očakávaní ďalšieho znižovania úrokových sadzieb. Problémové úvery bánk však začali rásť, hoci pomerne pomalým tempom, pričom výraznejší vývoj je zaznamenávaný v portfóliách, ktoré sú zraniteľnejšie v súčasnom makrofinančnom prostredí, najmä portfóliách komerčných nehnuteľností a úverov malým a stredným podnikom. Napriek tomuto trendu ukazovatele krytia bánk naďalej klesajú, a to aj v rizikovejších segmentoch, čiastočne v dôsledku ich nepretržitého znižovania stavu existujúcich problémových úverov. Pomalé zvyšovanie mier krytia nových problémových úverov a nedostatočne splácaných úverov (2. stupeň)[10] preto vyvoláva obavy, že opravné položky bánk nemusia adekvátne odrážať potenciálne vznikajúce riziká alebo riziká horšieho než očakávaného vývoja vyplývajúce zo slabého hospodárskeho výhľadu a náročného geopolitického prostredia.

Výsledky dohľadu skutočne poukazujú na pretrvávajúce nedostatky v rámcoch IFRS 9 bánk, čo svedčí o tom, že niektoré banky stále neplnia očakávania dohľadu v tejto oblasti. V priebehu posledných dvoch rokov orgány dohľadu vykonali dve horizontálne hodnotenia zamerané na schopnosť bánk zohľadňovať vznikajúce riziká prostredníctvom svojich modelov očakávaných úverových strát. Z týchto hodnotení vyplýva, že banky zaznamenali pokrok v zohľadňovaní nových rizík, najmä klimatických a environmentálnych. V prípade niektorých vznikajúcich rizík, napr. geopolitických, je však ich pokrok nedostatočný.[11] Orgány dohľadu pokračovali aj v kontrolách na mieste zameraných na kreditné riziko, v rámci ktorých v niektorých inštitúciách dospeli k zisteniam týkajúcim sa napríklad parametrov modelu očakávaných úverových strát, stupňovania aktív či deficity v tvorbe opravných položiek. Hodnotenie SREP v roku 2024 poukázalo aj na pretrvávajúce nedostatky v oblastiach, ako je tvorba opravných položiek, vznik úverov, klasifikácia a oceňovanie a preceňovanie kolaterálu.[12]

Bankový dohľad ECB bude v budúcnosti naďalej monitorovať schopnosť bánk včas identifikovať zhoršenie kvality aktív a zaviesť adekvátne postupy tvorby opravných položiek. Pracovníci dohľadu sa v tejto súvislosti zamerajú na používanie postmodelových analýz a krytie nových rizík vrátane geopolitických. V následnej fáze budú orgány dohľadu pokračovať v práci s bankami s cieľom zabezpečiť účinnú a včasnú nápravu nedostatkov zistených v predchádzajúcich cykloch dohľadu, a to s využitím všetkých dostupných opatrení.[13] Cielené kontroly na mieste sa budú zároveň naďalej zameriavať okrem iného na modely a politiku tvorby opravných položiek v rámci portfólií malých a stredných podnikov, maloobchodu a komerčných nehnuteľností. Orgány dohľadu budú posudzovať aj včasnú identifikáciu a riešenie prípadov potenciálnych ťažkostí dlžníkov v zraniteľných portfóliách, a to najmä prostredníctvom cielenej analýzy portfólií úverov malým a stredným podnikom.

Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Fáza nadväzujúca na cielené hodnotenie štandardu IFRS 9, zameraná okrem iného na používanie postmodelových analýz a krytie nových rizík vrátane geopolitických. Orgány dohľadu budú monitorovať pokrok bánk v odstraňovaní predchádzajúcich zistených nedostatkov, kontrolovať ich nápravu a v prípade potreby využívať eskalačné opatrenia.
  • Pokračovanie kontrol na mieste so zreteľom na kolektívne stupňovanie aktív a tvorbu opravných položiek v kategórii korporácií, malých a stredných podnikov, maloobchodu a komerčných nehnuteľností podľa IFRS 9 vrátane oceňovania kolaterálu.
  • Cielené hodnotenia portfólií malých a stredných podnikov s dôrazom na včasnú identifikáciu a riešenie potenciálnych ťažkostí dlžníkov, modely a riadenie expozícií voči malým a stredným podnikom.

Prioritná slabina: Nedostatky v rámcoch prevádzkovej odolnosti spojené s externým zabezpečovaním a bezpečnosťou IT a kybernetickými rizikami

Strategický cieľ: Banky by mali dodržiavať právne požiadavky vyplývajúce z nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti (Digital Operational Resilience Act – DORA), pokiaľ ide o riadenie rizika spojeného s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT), nahlasovanie incidentov, testovanie digitálnej prevádzkovej odolnosti a externých poskytovateľov služieb. Mali by zintenzívniť svoju snahu o včasné a účinné riešenie skôr zistených nedostatkov, najmä pokiaľ ide o riadenie rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti a externého zabezpečovania činností.

Hlavnými výzvami pre banky sú aj naďalej rastúce kybernetické hrozby a závislosť od spoločných externých poskytovateľov služieb. Počet významných kybernetických incidentov oznámených dohliadanými subjektmi v roku 2023 prudko vzrástol a v prvých troch štvrťrokoch 2024 zostal na podobnej úrovni. Kľúčovými faktormi prudkého nárastu kybernetických incidentov v posledných dvoch desaťročiach[14] je pokračujúca digitalizácia služieb a operácií bánk a eskalácia geopolitického napätia (ktorá zvyšuje riziko útokov skupín s prepojením na štáty).[15] Banky okrem toho vykazujú zvýšenú závislosť od externých poskytovateľov kritických funkcií, pričom takmer všetky inštitúcie využívajú cloudové služby na externé zabezpečovanie kritických činností.[16] Vysoká úroveň koncentrácie pri využívaní externých poskytovateľov IT môže ešte viac zhoršiť kontamináciu a zvýšiť potenciálny systémový vplyv kybernetických incidentov.[17]

Neuspokojivé skóre SREP v prípade prevádzkového rizika a výsledky práce dohľadu v oblasti kybernetickej odolnosti a riadenia externého zabezpečovania činností potvrdzujú nedostatky v prevádzkových rámcoch bánk a potrebu pokročiť v ich náprave. V rámci procesu SREP v roku 2024 bolo prevádzkové riziko aj naďalej oblasťou s najhorším priemerným skóre, pričom hlavnou hybnou silou boli prvky súvisiace s rizikom IKT.[18] V oblasti externého zabezpečovania činností pracovníci dohľadu zistili, že viac ako 10 % zmlúv na zabezpečenie kritických funkcií nie je v súlade s príslušnými predpismi.[19] V tejto súvislosti by banky mali posúdiť riziká koncentrácie vo vzťahu ku konkrétnym poskytovateľom, geografickým oblastiam (vzhľadom na zvýšené geopolitické riziká) a funkciám a zodpovedajúcim spôsobom tieto riziká riadiť, ako aj posudzovať a riadiť riziko potenciálnych kaskádových efektov vo viacerých sektoroch vzhľadom na vzájomnú prepojenosť bankových sietí.

Záťažový test kybernetickej odolnosti v roku 2024 ukázal, že banky vo všeobecnosti uplatňujú rámce reakcie a obnovy na vysokej úrovni. Záťažový test však odhalil aj kľúčové oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, vrátane rámcov na zabezpečenie kontinuity činností, plánovania reakcie na incidenty, bezpečnosti zálohovania a riadenia externých poskytovateľov.[20] Orgány dohľadu sa preto budú ďalej zaoberať nedostatkami týkajúcimi sa schopnosti bánk prekonať úspešný kybernetický útok.[21] Orgány dohľadu budú vzhľadom na uvedené skutočnosti pokračovať v úsilí z posledných rokov a vykonávať cielené hodnotenia a iniciatívy na posúdenie prevádzkovej odolnosti bánk a plnenie zodpovedajúcich očakávaní dohľadu a regulačných požiadaviek (najmä požiadaviek nariadenia DORA, ktoré vstúpi do platnosti v januári 2025).

Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Zhromažďovanie údajov o externých poskytovateľoch IKT s cieľom identifikovať prepojenia medzi dohliadanými subjektmi a externými poskytovateľmi, potenciálne riziká koncentrácie a nedostatky v postupoch externého zabezpečovania činností.
  • Cielené hodnotenia rámcov riadenia rizík spojených s externým zabezpečovaním činností a rámcov kybernetickej odolnosti a mechanizmov kontroly rizík.
  • Činnosti nadväzujúce na zistenia záťažového testu kybernetickej odolnosti.
  • Cielené kontroly na mieste zamerané na rámce prevádzkového rizika a odolnosti IT.
  • Vykonávanie nariadenia DORA v rámci dohľadu.

Osobitné zameranie: Začlenenie riadenia geopolitických rizík do priorít dohľadu

Nedávna eskalácia geopolitického napätia si vyžaduje, aby banky zaviedli spoľahlivé riadenie a kontrolu rizík, a vyžaduje si zvýšenú kontrolu dohľadu v krátkodobom a strednodobom horizonte.

Vzhľadom na systémový charakter geopolitických rizík sa prostredníctvom rôznych činností bude posudzovať odolnosť bánk, ich stratégie a riadenie rizík. Geopolitické riziko je v prvom rade zahrnuté do vyššie uvedených prioritných činností zameraných na riadenie kreditného a prevádzkového rizika bánk. Orgány dohľadu tiež budú posudzovať procesy riadenia rizík a rámce rizikových preferencií, ktoré banky používajú na monitorovanie a zmierňovanie geopolitických rizík, a to prostredníctvom cieleného referenčného porovnávania rizikových preferencií a rizikovej kultúry, s dôrazom na zohľadnenie dôsledkov geopolitických rizík na identifikáciu rizík a rámce rizikových preferencií bánk. Geopolitické riziká budú okrem toho aj kľúčovým prvkom celoúnijného záťažového testu v roku 2025, ktorý bude zahŕňať orientačnú analýzu scenára na posúdenie schopnosti bánk modelovať kreditné riziko protistrany za sťažených podmienok.

V záujme lepšieho pochopenia prístupu bánk ku geopolitickým rizikám a ďalšieho objasnenia očakávaní dohľadu v tejto oblasti orgány dohľadu vykonajú revíziu súčasných postupov, pričom sa zamerajú okrem iného na rámce riadenia rizík, plánovanie kapitálu a likvidity a interné záťažové testovanie.

Priorita 2: Banky by mali účinne a včas odstrániť pretrvávajúce závažné nedostatky

Postupný presun pozornosti z identifikácie rizík na ich nápravu je základným prvkom stratégie dohľadu v rámci celého jednotného mechanizmu dohľadu. Banky s pretrvávajúcimi významnými nedostatkami budú preto vyzvané, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom splniť očakávania dohľadu v plnej miere a včas zaviesť presvedčivé plány nápravných opatrení. Rozsiahla práca dohľadu vykonaná v predchádzajúcich rokoch viedla k identifikácii významných nedostatkov, pokiaľ ide o i) obchodné stratégie a riadenie klimatických a environmentálnych rizík bánk a ii) ich kapacity v oblasti agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík (RDARR). Vzhľadom na vznikajúce riziká (vrátane geopolitických) je mimoriadne dôležité, aby banky mali zavedené adekvátne a účinné rámce RDARR v záujme včasného rozhodovania a účinného strategického riadenia. Hoci bankový dohľad ECB uznáva, že v tomto smere už bol dosiahnutý výrazný pokrok, proces nápravy ešte nie je dokončený a v nadchádzajúcich cykloch dohľadu si bude vyžadovať ďalšie následné kroky.

Prioritná slabina: Nedostatky v obchodných stratégiách a riadení rizík, pokiaľ ide o klimatické a environmentálne riziká

Strategický cieľ: Banky by mali v plnej miere plniť očakávania dohľadu týkajúce sa riadenia klimatických a environmentálnych rizík, ako aj požiadavky vyplývajúce z nového súboru bankových právnych predpisov CRR3/CRD6 (vrátane požiadaviek, ktoré sa týkajú prudenciálnych plánov prechodu), a mali by včas odstrániť zistené nedostatky.

Schopnosť bánk primerane riadiť klimatické a environmentálne riziká je aj naďalej jednou z priorít dohľadu. Príčinou sú rastúce fyzické riziká a riziká prechodu, skutočnosť, že banky ešte v plnej miere neplnia súvisiace očakávania dohľadu, a nové požiadavky vyplývajúce z nadobudnutia účinnosti nového súboru bankových právnych predpisov v roku 2025. Stupňovanie fyzických rizík je odrazom nepretržitého rastu globálnych teplôt (rok 2024 má byť najteplejším v histórii merania) a skutočnosti, že v posledných rokoch došlo k prudkému nárastu počtu živelných pohrôm (ako sú požiare a záplavy). Pomalé napredovanie k dosiahnutiu cieľov nulovej bilancie zároveň vyvoláva obavy v súvislosti s rizikom prechodu. Veľké percento svetových kótovaných spoločností nie je v súlade s plánovaným znížením globálneho otepľovania na aspoň 2 °C.[22] Pokiaľ ide o bankový sektor, z nedávneho hodnotenia vyplýva, že 90 % hodnotených bánk stále nie je v súlade s klimatickými cieľmi EÚ, čo ich vystavuje nielen vyššej úrovni kreditného rizika, ale v prípade absencie ďalšieho zavádzania osvedčených postupov na riešenie týchto rizík okrem iného aj právnym rizikám.[23] Vzhľadom na riziko súdnych sporov súvisiacich so životným prostredím je zároveň 70 % európskych bánk vystavených rizikám straty dobrého mena.[24]

Dohľadové hodnotenia poukazujú na to, že banky naďalej pracujú na plnení očakávaní dohľadu v súvislosti s riadením klimatických a environmentálnych rizík.[25] Väčšina bánk pod dohľadom ECB – aj keď nie všetky – vyvinula značné úsilie na to, aby do termínu v marci 2023 pokročila v hodnotení závažnosti rizík. V prípade bánk, ktoré tak neurobili, ECB pristúpila k eskalácii a vydala záväzné rozhodnutia dohľadu, ktoré jej umožňujú uložiť bankám v prípade nedodržania stanovených lehôt pravidelné sankčné platby.[26] Hodnotenie v decembri 2023 – čo bol termín na začlenenie klimatických a environmentálnych rizík do riadenia bánk a ich stratégií a riadenia rizík – ukázalo, že základné rámce pre klimatické a environmentálne riziká boli vo všeobecnosti vytvorené, no vo viacerých bankách chýbali (orgány dohľadu v týchto prípadoch v súčasnosti prijímajú ďalšie opatrenia). Zároveň však pretrvávajú nedostatky, ktoré obmedzujú primerané riadenie klimatických a environmentálnych rizík. Banky boli o týchto nedostatkoch písomne informované a ECB ich pokrok ďalej pozorne monitoruje. Orgány dohľadu budú tiež pozorne sledovať, či banky dodržia konečný termín plného súladu s očakávaniami dohľadu do konca roka 2024, a to aj pokiaľ ide o integráciu do interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti a záťažového testovania.

Dohľadové hodnotenia a kontroly na mieste budú aj naďalej posudzovať primeranosť bankových stratégií a riadenia klimatických a environmentálnych rizík a ich súlad s pripravovanými zmenami regulačného rámca. Hodnotenie vykazovania informácií dohliadaných subjektov v rámci 3. piliera poukázalo na značné rezervy.[27] Počas dozrievania vykazovacích postupov bánk budú orgány dohľadu pokračovať v pravidelnom hodnotení a posudzovaní ich primeranosti. Pripravovaný súbor bankových právnych predpisov CRR3/CRD6 zavedie prísnejšie vykazovacie povinnosti a bude od bánk vyžadovať vypracovanie prudenciálnych plánov prechodu, ktoré budú orgány dohľadu posudzovať v súlade s pripravovanými usmerneniami EBA. Klimatické a environmentálne riziká sa okrem toho budú aj naďalej hodnotiť prostredníctvom kontrol na mieste. Tieto kontroly budú vykonávané samostatne, ako aj v rámci previerok zameraných na špecifické riziká, pričom orgány dohľadu budú vykonávať hĺbkové hodnotenia schopnosti bánk reagovať na riziko straty dobrého mena a riziko súdnych sporov.

Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Monitorovanie dôsledného plnenia očakávaní dohľadu a zavedenie systému eskalácie.
  • Horizontálne hodnotenie dodržiavania vykazovacích požiadaviek 3. piliera v súvislosti s environmentálnymi a sociálnymi rizikami a rizikami súvisiacimi s riadením (ESG).
  • Hĺbkové hodnotenie schopnosti bánk reagovať na riziká straty dobrého mena a súdnych sporov v spojitosti so záväzkami súvisiacimi s klimatickými a environmentálnymi rizikami.
  • Hodnotenie plánovania prechodu v súlade s mandátmi očakávanými podľa smernice CRD6.
  • Cielené kontroly na mieste zamerané na klimatické a environmentálne aspekty, buď samostatne alebo v rámci plánovaných hodnotení jednotlivých rizík (napr. kreditného rizika, prevádzkového rizika a rizika obchodného modelu).

Prioritná slabina: Nedostatky v agregácii údajov o rizikách a vykazovaní rizík

Strategický cieľ: Banky by mali zintenzívniť svoje úsilie na nápravu dlhodobých nedostatkov vo svojich rámcoch agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík (RDARR) a zosúladiť svoje postupy s očakávaniami dohľadu. Neplnenie očakávaní dohľadu môže mať za následok prijatie eskalačných opatrení.

Stav riešenia dlhodobých nedostatkov v rámcoch RDARR je naďalej nedostatočný. Značný počet dohliadaných subjektov stále v plnej miere nespĺňa očakávania dohľadu a zásady Bazilejského výboru pre bankový dohľad týkajúce sa účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík. Hodnotenie SREP v roku 2024, cielené hodnotenie kapacít RDARR a kontroly a mieste poukázali na nedostatky týkajúce sa i) zapojenia riadiacich orgánov a ich odborných znalostí, ii) komplexnosti rámcov RDARR, iii) primeranosti dátovej architektúry a IT infraštruktúry, iv) zložitých a fragmentovaných IT systémov a v) riadenia kvality údajov.

V súlade s minuloročnými prioritami dohľadu bankový dohľad ECB zintenzívni svoju snahu zabezpečiť, aby dohliadané subjekty dodržiavali očakávania dohľadu stanovené v jeho všeobecných zásadách týkajúcich sa účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík. Orgány dohľadu zintenzívnia tlak na banky, ktoré nedostatky neodstránia v stanovených termínoch, pričom v plnej miere využijú súbor nástrojov eskalácie (vrátane sankcií).[28] Táto stratégia nápravy bude zohľadňovať individuálne okolnosti jednotlivých bánk a bude prispôsobená závažnosti ich nevyriešených nedostatkov, stavu realizácie nápravných opatrení a ich postoju k riešeniu obáv dohľadu v minulosti. Orgány dohľadu budú tiež pokračovať v cielenom hodnotení kapacít RDARR a vykonávať cielené kontroly na mieste, pričom v prípade zistených nedostatkov budú s dotknutými bankami v úzkom kontakte.

Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Činnosti nadväzujúce na cielené hodnotenie postupov RDARR a plnenie očakávaní dohľadu stanovených vo všeobecných zásadách týkajúcich sa účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík a náprava predchádzajúcich zistení, s možnosťou dôsledného využitia dostupných eskalačných nástrojov.
  • Cielené kontroly na mieste zamerané na všeobecné otázky riadenia a infraštruktúry IT, kapacity v oblasti agregácie údajov o rizikách a postupy vykazovania rizík.
  • Správa vedenia o riadení a kvalite údajov – každoročný dotazník na zabezpečenie primeranej zodpovednosti riadiacich orgánov bánk za interné, finančné a dohľadové vykazovanie.

Priorita 3: Banky by mali posilniť svoje stratégie digitalizácie a zaoberať sa vznikajúcimi výzvami spojenými s využívaním nových technológií

Banky čelia mnohým štrukturálnym a dlhodobejším trendom, pričom jedným z nich je digitalizácia. Technologický pokrok rýchlo transformuje mnohé odvetvia vrátane bankového sektora a vytvára celú plejádu nových obchodných príležitostí, ale aj nové výzvy a riziká pre existujúce subjekty. V snahe o zachovanie konkurencieschopnosti sa pre mnohé banky stala prioritou digitálna transformácia. V tomto smere je preto nevyhnutné zaviesť primerané ochranné mechanizmy na obmedzenie potenciálnych rizík vyplývajúcich z nových obchodných postupov a technológií. V tejto súvislosti zohráva kľúčovú úlohu aj náročné prostredie kybernetických hrozieb, keďže pokrok v oblasti digitalizácie by mohol oslabiť prevádzkovú odolnosť bánk. Z dlhodobého hľadiska by digitalizácia mala posilniť konkurencieschopnosť bánk, zlepšiť ich obchodné modely a zvýšiť ich odolnosť voči konkurencii mimo bankového sektora.

Rýchly technologický pokrok – ako je vznik generatívnej umelej inteligencie – a výrazný nárast zavádzania nových technológií v bankách (kde sa umelá inteligencia napríklad používa v prudenciálnom aj neprudenciálnom prostredí), si vyžaduje štruktúrovaný prístup. Orgány bankového dohľadu musia vypracovať cielené stratégie, aby lepšie pochopili reakciu bánk na štrukturálne trendy formujúce budúcnosť ich sektora, ako sú digitálne platformy, strategické partnerstvá a využívanie umelej inteligencie. ECB preto podporuje primerané riadenie rizík spojených s digitalizáciou a zavádzanie osvedčených postupov v sektore.

Prioritná slabina: Nedostatky v stratégiách digitálnej transformácie

Strategický cieľ: Banky by mali posilniť svoje stratégie digitalizácie a súvisiace realizačné plány s cieľom náležite zmierniť súvisiace riziká vrátane rizík vyplývajúcich z využívania nových a pokročilých technológií, ako sú cloudové služby a umelá inteligencia.

Dohliadané subjekty ťažia z rekordne vysokej úrovne ziskovosti, predovšetkým v dôsledku prechodu z prostredia nízkych úrokových sadzieb na kladné úrokové sadzby, ktorý viedol k zvýšeniu čistých úrokových marží. Banky profitujú z vyšších príjmov, pričom sa im zároveň darí obmedzovať rast nákladov, čo zlepšuje ich nákladovú efektívnosť (ako je vidieť z nedávneho poklesu pomeru nákladov k výnosom). Tieto zlepšenia však do značnej miery súvisia s vonkajšími faktormi súvisiacimi s makrofinančným prostredím, v ktorom banky pôsobia, zatiaľ čo štrukturálne problémy súvisiace s obchodnými modelmi bánk pretrvávajú. Dohliadané subjekty preto môžu tieto neočakávané zisky využiť na ďalší posun svojej digitalizácie a zdokonalenie svojho rámca prevádzkovej odolnosti.

V posledných rokoch si bankový dohľad ECB stanovil za prioritu hodnotenie rizík spojených s digitalizáciou bankového sektora. Činnosti dohľadu, ako je analýza trhových informácií, cielené hodnotenia a kontroly na mieste, mu umožnili získať prehľad osvedčených postupov bánk a identifikovať dôležité aspekty pre udržateľné, náležite riadené a rizikovo uvedomelé vedenie procesu digitalizácie bánk. V júli 2024 bankový dohľad ECB zverejnil správu o hlavných hodnotiacich kritériách a osvedčených postupoch v oblasti digitalizácie,[29] na základe ktorej môžu pracovníci dohľadu vytvoriť holistický rámec hodnotenia digitalizácie. Bankový dohľad ECB bude vo svojom úsilí v tejto oblasti pokračovať aj v budúcnosti, pričom bude uskutočňovať cielené kontroly na mieste a hodnotenia zamerané na kľúčové technológie, používať prípadové štúdie a obchodné línie na rozšírenie svojich poznatkov a pokračovať v zdokonaľovaní prístupu dohľadu. Orgány dohľadu budú s bankami spolupracovať s cieľom nadviazať na ich zistenia na základe jasne stanoveného eskalačného postupu.

Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Cielené činnosti zamerané na vplyv digitálnych aktivít bánk na ich obchodné modely/stratégie a riziká spojené s využívaním inovatívnych technológií.
  • Cielené kontroly na mieste zamerané na digitálnu transformáciu so zreteľom na aspekty stratégií bánk súvisiace s IT a obchodnými modelmi.

2.3 Ďalšie činnosti dohľadu a činnosti súvisiace s predchádzajúcimi prioritami

Okrem priorít dohľadu stanovených na roky 2025 až 2027 bude bankový dohľad ECB pokračovať v ďalších pravidelných i mimoriadnych aktivitách.

Nápravné činnosti vykonávané v rámci pravidelného výkonu dohľadu

Vzhľadom na rozsiahle hodnotenia orgánov dohľadu v predchádzajúcich rokoch sa už niektoré predchádzajúce priority dostali do fázy, keď sa ťažisko dohľadu presúva od identifikácie hlavných slabín na samotnú nápravu príslušných zistení. Táto časť hodnotí pokrok dosiahnutý v posledných rokoch a poukazuje na oblasti, ktorým je ešte potrebné venovať pozornosť, a to prostredníctvom pravidelných činností dohľadu.

Za posledné tri roky sa orgány dohľadu sústredili na rámce riadenia kreditného rizika bánk. Osobitný dôraz kládli na odolnosť portfólií, ktoré sú citlivejšie na makrofinančnú situáciu a/alebo sú vystavené riziku refinancovania, ako sú portfóliá rezidenčných a komerčných nehnuteľností. Výsledkom bolo zlepšenie schopnosti bánk vyrovnať sa s potenciálnym nárastom počtu ohrozených dlžníkov v realitných portfóliách. Niektoré banky však naďalej vykazujú nedostatky, napríklad pokiaľ ide o dôsledné dodržiavanie usmernenia EBA o vzniku a monitorovaní úverov, primerané zohľadňovanie rizík refinancovania dlžníkov a včasnú aktualizáciu ocenenia kolaterálu. Pracovníci dohľadu okrem toho pokračovali v hodnotení interných modelov, ktoré viedlo k početným zisteniam a opatreniam týkajúcim sa modelov založených na interných ratingoch.

Cielené hodnotenie riadenia kreditného rizika protistrany, ktoré sa uskutočnilo v roku 2022, a rôzne kontroly na mieste vykonané v posledných rokoch odhalili významné nedostatky v postupoch riadenia rizík bánk (záťažové testovanie, proces a dokumentácia riadenia zlyhania a pod.). V nadväznosti na cielené hodnotenie príslušné banky predložili cielené plány nápravných opatrení s termínom odstránenia zistených nedostatkov do konca roka 2025. V októbri 2023 ECB okrem toho zverejnila všeobecné zásady týkajúce sa správnych postupov v oblasti správy a riadenia kreditného rizika protistrany.[30]

V roku 2024 tiež orgány dohľadu vynaložili značné úsilie na odstránenie nedostatkov v rámcoch riadenia aktív a pasív (asset and liability management – ALM). Uskutočnili sa cielené hodnotenia zamerané na pohotovostné plány likvidity a optimalizáciu kolaterálu, realizovateľnosť plánov financovania, riadenie a stratégie ALM a úrokové riziko a riziko kreditného rozpätia. Tieto hodnotenia okrem iného poukázali na nedostatky v i) hodnotení kolaterálu a speňaženia (neznáma akceptovateľnosť kolaterálu centrálnou bankou, príliš optimistický čas likvidácie atď.), ii) predpokladoch použitých pri modelovaní prognóz vkladov (príliš optimistický budúci rast vkladov, spoliehanie sa na zjednodušené predpoklady modelovania atď.), iii) procesoch spätného testovania, validácie a rekalibrácie modelov ALM a iv) všeobecných rámcoch riadenia ALM (správa údajov, adaptabilita informačných systémov, kalibrácia limitov vo vyhláseniach o rizikových preferenciách atď.).

Odstraňovanie nedostatkov vo fungovaní riadiacich orgánov bánk je prioritou dohľadu od roku 2020. Činnosti dohľadu (vrátane cielených hodnotení účinnosti a diverzity riadiacich orgánov, kontrol na mieste a každoročného zhromažďovania údajov) odhalili hlavné nedostatky a mapovali pokrok dosiahnutý pri ich riešení. Napriek určitému pokroku v oblasti diverzity niektoré banky stále vykazujú nedostatky, pokiaľ ide o kolektívnu vhodnosť (vrátane IT odbornosti a nezávislosti riadiacich orgánov), plánovanie nástupníctva a fungovanie a zloženie výborov. Výsledky tejto analýzy boli použité pri aktualizácii všeobecných zásad ECB týkajúcich sa riadenia a rizikovej kultúry, ktoré majú byť zverejnené začiatkom roka 2025 a ktoré popisujú očakávania dohľadu voči bankám.

V nasledujúcom období sa orgány dohľadu zamerajú na konsolidáciu a nápravu existujúcich nedostatkov v uvedených oblastiach s cieľom zabezpečiť plný súlad s očakávaniami dohľadu a platných právnych predpisov. Pracovníci dohľadu budú nadväzovať na výsledky činností dohľadu a s príslušnými bankami budú individuálne spolupracovať na riešení zostávajúcich, najmä dlhodobých otázok. V prípade nedostatočnej alebo oneskorenej snahy o nápravu orgány dohľadu môžu využiť eskalačné stratégie a v prípade potreby v plnej miere využiť súbor nástrojov dohľadu, ktoré majú k dispozícii.

Európska centrálna banka 2024

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Germany
Telefón +49 69 1344 0
Internet www.bankingsupervision.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.

Vysvetlenie pojmov je uvedené v glosári SSM (len v angličtine).

HTML ISBN 978-92-899-6923-9, ISSN 2599-8595, doi:10.2866/0884063 QB-01-24-029-SK-Q


  1. Celkové výsledky hodnotenia SREP 2024, ECB, december 2024.

  2. Makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému pre eurozónu, ECB, december 2024.

  3. Makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému pre eurozónu, ECB, december 2024.

  4. Makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému pre eurozónu, ECB, december 2024.

  5. Financial Stability Review, ECB, november 2024.

  6. Vyhlásenie o menovej politike ECB z 12. decembra 2024.

  7. Ekonomický bulletin, č. 7, ECB, 2024.

  8. Sustainable finance: from ‘eureka!’ to action, prejav Franka Eldersona, Sustainable Finance Lab Symposium on Finance in Transition, 4. októbra 2024.

  9. Financial Stability Review, ECB, november 2024.

  10. Same same but different: credit risk provisioning under IFRS 9, Working Paper Series, č. 2841, ECB, 2023.

  11. IFRS 9 overlays and model improvements for novel risks, ECB, júl 2024.

  12. Agregované výsledky hodnotenia SREP 2024, ECB, december 2024.

  13. Viac informácií o ďalších plánovaných a prebiehajúcich činnostiach dohľadu súvisiacich s kreditným rizikom je v časti 2.3.

  14. Global Financial Stability Report, MMF, apríl 2024.

  15. Rozhovor Anneli Tuominenovej s Börsen-Zeitung z 21. novembra 2023.

  16. Rise in outsourcing calls for attention, Supervision Newsletter, ECB, február 2024.

  17. Global Financial Stability Report, MMF, apríl 2024.

  18. Agregované výsledky hodnotenia SREP 2024, ECB, december 2024.

  19. Rise in outsourcing calls for attention, Supervision Newsletter, ECB, február 2024.

  20. Global rifts and financial shifts: supervising banks in an era of geopolitical instability, prejav Claudie Buchovej na ôsmej výročnej konferencii ESRB na tému New Frontiers in Macroprudential Policy (nové horizonty makroprudenciálnej politiky), 26. september 2024.

  21. ECB uskutočnila záťažový test kybernetickej odolnosti, tlačová správa, ECB, 26. júla 2024.

  22. Net-Zero Tracker, MSCI Sustainability Institute.

  23. Risks from misalignment of banks’ financing with the EU climate objectives, ECB, január 2024.

  24. Failing to plan is planning to fail – why transition planning is essential for banks, Blog bankového dohľadu, ECB, 23, januára 2024.

  25. V zmysle Všeobecných zásad ku klimatickým a environmentálnym rizikám, ECB, november 2020.

  26. Viac informácií: You have to know your risks to manage them – banks’ materiality assessments as a crucial precondition for managing climate and environmental risks, Blog bankového dohľadu, ECB, 8. máj 2024, a Nature-related risk: legal implications for central banks, supervisors and financial institutions, prejav Franka Eldersona na právnej konferencii ESCB 2024, 6. september 2024.

  27. ESG data quality: Pillar 3 disclosures in focus, Blog bankového dohľadu, ECB, február 2024.

  28. Risk data aggregation and risk reporting: ramping up supervisory effectiveness, Blog bankového dohľadu, ECB, 15. marec 2024.

  29. Digitalisation: key assessment criteria and collection of sound practices, ECB, 2024.

  30. Sound practices in counterparty credit risk governance and management (správne postupy v oblasti správy a riadenia kreditného rizika protistrany), ECB, október 2023.

Oznamovanie porušení predpisov (whistleblowing)