Banking Supervision
Banking Supervision
Search
Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

1 Úvod

Priority dohľadu na roky 2026 až 2028 vychádzajú zo strednodobej stratégie bankového dohľadu ECB na nasledujúce tri roky. Rada pre dohľad ECB stanovuje tieto priority na základe komplexného hodnotenia hlavných rizík a slabín dohliadaných subjektov. Priority sa každoročne prehodnocujú s cieľom zohľadniť zmeny rizikového prostredia a výsledky vykonaných dohľadových hodnotení, predovšetkým postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP).[1] Prehodnocujú sa tiež v záujme zohľadnenia výsledkov bánk pri plnení minuloročných priorít a regulačných požiadaviek. Tento druh každoročného hodnotenia prispieva k výhľadovej stratégii vychádzajúcej z rizík, ktorá podporuje efektívne rozdeľovanie zdrojov dohľadu, zvyšuje transparentnosť a predvídateľnosť opatrení dohľadu pre banky a zároveň zabezpečuje dostatočnú flexibilitu na prípadnú úpravu priorít.

Európsky bankový systém má zdravý rizikový profil a silné základy, vďaka čomu je v dobrej pozícii vyrovnať sa s dnešným vysoko neistým geopolitickým a makrofinančným prostredím a účinne podporovať európske hospodárstvo. Počas uplynulého roka sektor naďalej vykazoval silné kapitálové a likviditné pozície, nízku hladinu nesplácaných úverov a úroveň ziskovosti, ktorá zatiaľ podľa všetkého odoláva klesajúcim úrokových sadzbám. Tieto silné základy, ktoré sú čiastočne výsledkom zdokonalenia prudenciálneho rámca a rámca dohľadu v období od globálnej finančnej krízy, umožnili sektoru prekonať nepriaznivé hospodárske faktory vyplývajúce z eskalácie globálneho obchodného napätia a konfliktov, ako aj nasledujúce obdobia vysokej volatility na finančných trhoch. Odolnosť bankového sektora okrem toho v posledných rokoch ťažila aj z verejných opatrení zameraných na podporu reálnej ekonomiky a zmiernenie vplyvu nepriaznivých šokov. Celkovú odolnosť bankového sektora voči nepriaznivému scenáru vývoja vyvolanému geopolitickým napätím potvrdzuje aj tohtoročný celoúnijný záťažový test.

Banky však musia byť pripravené na nadchádzajúce výzvy. Globálne neistoty mimoriadne vzrástli, vedúc k zvýšeniu krehkosti aktuálneho prostredia, v ktorom sa riziká kedysi považované za okrajové stávajú čoraz pravdepodobnejšími. V dôsledku geopolitického napätia a posunov v obchodných politikách, klimatických a prírodných kríz, demografických zmien a technologických porúch dochádza k prehlbovaniu štrukturálnych slabín a následnému bezprecedentnému nárastu pravdepodobnosti extrémnych, zriedkavých javov (krajných rizík). Panuje zvýšená neistota. Táto kombinácia faktorov zvyšuje riziko náhlych a vážnych porúch s ďalekosiahlymi dôsledkami pre ekonomiky, finančné trhy i banky. Potvrdzuje výzvu z minulých rokov, aby banky nepoľavovali na ostražitosti.

Vzhľadom na tieto ťažké vyhliadky priority dohľadu na roky 2026 – 2028 zdôrazňujú význam toho, aby si banky v podmienkach geopolitických rizík a makrofinančnej neistoty zachovali odolnosť (priorita 1) a zároveň zabezpečili vysokú prevádzkovú odolnosť a silné schopnosti v oblasti IKT (priorita 2).

Diagram 1

Priority dohľadu na roky 2026 – 2028 podľa zistených slabín bánk

Zdroj: ECB.
Poznámky: V diagrame sú uvedené dve priority dohľadu na roky 2026 – 2028 a zodpovedajúce slabiny, ktoré majú banky v najbližších troch rokoch odstraňovať. Hodnotenie, monitorovanie a kontrolu odstraňovania zistených slabín bude bankový dohľad ECB vykonávať prostredníctvom cielených činností. V pravej časti diagramu je zobrazená základná kategória rizika spojená s jednotlivými slabinami.

Každá priorita dohľadu sa zameriava na určitý súbor slabín v bankovom sektore, pre ktorý boli stanovené osobitné strategické ciele a špecifické pracovné programy. Diagram uvádza päť cieľov riešenia hlavných slabín bánk, ako aj strednodobú až dlhodobú stratégiu zameranú na digitálne stratégie bánk, najmä na stratégie súvisiace s umelou inteligenciou, ich interné riadenie a riadenie rizík. Tieto dve priority odrážajú odhodlanie bankového dohľadu ECB podporovať silný, odolný a udržateľný európsky bankový sektor schopný navigovať v čoraz zložitejšom rizikovom prostredí.

Priority dohľadu majú za cieľ riešiť najviac relevantné, všeobecné slabiny bánk a podporovať širšiu činnosť bankového dohľadu ECB. Bankový dohľad ECB zároveň pokračuje v pravidelných činnostiach dohľadu zameraných na ďalšie relevantné rizikové oblasti s cieľom posilniť odolnosť európskeho bankového sektora voči rizikám špecifickým pre jednotlivé inštitúcie. Jednou z kľúčových oblastí záujmu bude aj naďalej kontrola plnenia minulých priorít, v spojení s prebiehajúcou prácou orgánov dohľadu s bankami.

Priority dohľadu zvyšujú účinnosť a konzistentnosť plánovania činností spoločných dohliadacích tímov a podporujú efektívne rozdeľovanie zdrojov v súlade s vopred určenými úrovňami tolerancie rizík. [2] Zároveň vnútroštátnym orgánom dohľadu pomáhajú pri stanovovaní primeraných vlastných priorít v dohľade nad menej významnými inštitúciami. Transparentná komunikácia týchto priorít má zásadný význam z hľadiska objasňovania očakávaní vzťahujúcich sa na banky, čím sa posilňuje vplyv tohto dohľadu na ďalšie zvyšovanie odolnosti európskeho bankového sektora a vytváranie rovnakých podmienok pre všetky inštitúcie.

Nasledujúce časti uvádzajú prehľad hodnotenia rizík z roku 2025 spolu s podrobným prehľadom priorít dohľadu a príslušných pracovných programov na obdobie rokov 2026 až 2028.

2 Hodnotenie rizík a priority dohľadu na roky 2026 – 2028

2.1 Makroekonomické a prevádzkové prostredie dohliadaných subjektov

Makroekonomické prostredie sa v minulom roku vyznačovalo eskaláciou svetového obchodného napätia a širšími geopolitickými rizikami, vedúcimi k posunom v obchodných politikách a k vyššej celkovej neistote. Oznámenie nových dovozných ciel Spojených štátov začiatkom apríla 2025 viedlo k prudkému odpredaju dlhopisov na trhu a k zintenzívneniu obáv z celosvetovej recesie. Politická neistota, najmä v oblasti medzinárodného obchodu, vzrástla na bezprecedentnú úroveň, vedúc k výraznej volatilite na finančných trhoch.[3] Následné oznámenia – najskôr o dočasnom odložení zvyšovania ciel a neskôr o obchodnej dohode, ktorá odvrátila obchodnú vojnu medzi Spojenými štátmi a EÚ – vyvolali oživenie na akciových trhoch. Napriek vymazaniu počiatočných strát sú akciové trhy naďalej volatilné a vystavené riziku ďalšieho preceňovania v dôsledku nadhodnoteného oceňovania a koncentrácie rizík.[4]

Napriek kolísavej hospodárskej aktivite naďalej prevládajú priaznivé podmienky na posilnenie rastu reálneho HDP eurozóny počas sledovaného obdobia. Inflácia by sa podľa projekcií mala stabilizovať v blízkosti strednodobého cieľa 2 %.[5] Silnejšia než očakávaná hospodárska aktivita v prvom štvrťroku 2025, čiastočne spôsobená preventívnym vývozom v očakávaní vyšších ciel, by mala byť v druhej polovici roka nasledovaná slabším rastom. Rast reálneho HDP eurozóny by sa však mal v strednodobom horizonte zrýchliť, ťažiac zo zlepšujúceho sa reálneho disponibilného príjmu, nižšej neistoty, silnejšieho zahraničného dopytu a rozpočtových stimulov súvisiacich s obranou a infraštruktúrou. Ukazovatele z prieskumov tiež naznačujú miernu expanziu vo výrobnom sektore i sektore služieb, čo signalizuje pozitívnu základnú dynamiku hospodárstva. Celková inflácia by mala zostať v blízkosti strednodobého cieľa 2 %, zatiaľ čo jadrová inflácia by mala klesať vzhľadom na klesajúce tlaky vyplývajúce z nákladov práce a zhodnocovanie eura.

Hoci sa neistota v druhej polovici roka o niečo zmiernila, v porovnaní s historickými štandardmi je naďalej zvýšená a predstavuje zdroj rizík ohrozujúcich hospodársky výhľad.[6] Riziká ohrozujúce hospodársky rast sú vyváženejšie, keďže obchodné dohody znížili neistotu.[7] Ďalšia eskalácia napätia vo svetovom obchode by však mohla brzdiť rast vývozu a tlmiť investície a spotrebu. Pretrvávajúce geopolitické napätie je naďalej jedným z hlavných zdrojov rizík ohrozujúcich výhľad makroekonomického vývoja. Potenciálne zhoršenie nálady na finančných trhoch by mohlo vyvolať sprísnenie podmienok financovania, silnejšiu rizikovú averziu a pomalší rast. Kombinácia slabšieho než očakávaného rastu, vyšších potrieb výdavkov na obranu a štrukturálnych výziev – ako nízka produktivita, starnutie obyvateľstva, klimatické zmeny a digitalizácia – by okrem toho mohla oslabiť udržateľnosť štátneho dlhu, najmä vo veľmi zadlžených krajinách.[8]

Finančné trhy a európsky bankový sektor zatiaľ preukazujú vysokú odolnosť voči externým šokom, niekedy i za pomoci súboru podporných verejných opatrení vrátane fiškálnych a menových politík. Dostatok likvidity vo finančnom systéme zohral zásadnú úlohu pri prevencii rozsiahlej likvidácie finančných pozícií počas aprílového výpredaja dlhopisov na trhu. Turbulencie vyvolané clami a sprievodný nárast makroekonomickej volatility boli síce významné, no ukázali sa byť krátkodobé. Akciové trhy sa po oznámení o dočasnom odložení zvyšovania ciel rýchlo obnovili, pričom ceny aktív európskych bánk sa opierali o ich pevné základy. V dôsledku šokov vyplývajúcich z obchodných politík zostáva pravdepodobnosť ďalšieho geopolitického a makrofinančného napätia zvýšená, čo vedie k vyššiemu riziku náhleho preceňovania na trhu, ktoré by mohlo mať nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v eurozóne i vo svetovom hospodárstve. Toto riziko by zasa mohlo znásobené čoraz vyššou vzájomnou prepojenosťou medzi bankovými a nebankovými finančnými inštitúciami.[9]

Vysoké potreby verejných výdavkov v spojení s obmedzeným dostupným fiškálnym priestorom by okrem toho v niektorých krajinách mohli vyvolať obavy v súvislosti s udržateľnosťou štátneho dlhu, čo by mohlo viesť k nárastu nákladov na financovanie a k šíreniu účinkov na banky a podniky.[10] V ďalšom období by tiež mohlo dôjsť k zúženiu politického priestoru umožňujúceho tlmiť otrasy v reálnej ekonomike.

2.2 Priorita 1: Zvyšovanie odolnosti bánk voči geopolitickým rizikám a makrofinančnej neistote

Súčasné makrofinančné a geopolitické prostredie potvrdzuje potrebu vysokej finančnej odolnosti európskeho bankového sektora a vyžaduje si zvýšenú pozornosť dohľadu vo vybraných oblastiach. Banky by mali predovšetkým zabezpečiť obozretné riskovanie a primerané úverové štandardy, aby nedochádzalo k hromadeniu nových problémových úverov. Orgány dohľadu budú okrem toho venovať veľkú pozornosť spôsobu, akým banky implementujú nové štandardizované postupy, ktoré sú citlivejšie na riziko a ktoré majú pomôcť pri výpočte kapitálových požiadaviek podľa balíka bankových predpisov CRR III/CRD VI. Tieto nové rámce kapitálových požiadaviek lepšie zosúlaďujú kapitálové požiadavky so skutočnými rizikami bánk, pričom ich vplyv na výpočet rizikovo vážených aktív by sa mal časom zvyšovať s postupným zavádzaním novej spodnej hranice pre výstupné hodnoty. A napokon, čoraz vyššia frekvencia klimatických katastrof a pomalý pokrok smerom k plneniu cieľov nulovej bilancie podľa Parížskej dohody si vyžadujú, aby banky ďalej posilňovali svoje riadenie klimatických a prírodných rizík.

Ako jeden z hlavných zdrojov makroekonomickej neistoty sú geopolitické riziká naďalej stredobodom dohľadových priorít ECB. V tejto súvislosti bude tematický záťažový test 2026 hodnotiť geopolitické rizikové scenáre podľa jednotlivých inštitúcií a ich potenciál významne ovplyvniť platobnú schopnosť bánk.[11] Test zároveň pomôže zistiť, aký vplyv môžu mať geopolitické rizikové scenáre posudzované bankami na podmienky financovania a likviditné podmienky bánk. Vzhľadom na ich systémový charakter sa budú geopolitické riziká zohľadňovať v rámci prioritných i pravidelných činností dohľadu. Orgány dohľadu budú v rámci svojej pravidelnej činnosti posudzovať schopnosť bánk odolať geopolitickým šokom a budú preverovať ich interné výkazy kapitálovej a likviditnej primeranosti, procesy plánovania likvidity a financovania, plány ozdravenia a interné rámce záťažového testovania.

2.2.1 Prioritná slabina: Zabezpečiť obozretné podstupovanie rizík a primerané úverové štandardy

Strategický cieľ: V záujme obozretného podstupovania rizík by dohliadané subjekty mali zaviesť a uplatňovať primerané úverové štandardy a oceňovanie vychádzajúce z rizík, prispôsobujúc sa zmenám makrofinančného prostredia a špecifickým okolnostiam inštitúcie.

Kvalita aktív dohliadaných subjektov bola v minulom roku naďalej celkovo stabilná, i vďaka odolnosti domácností a podnikov voči vyšším úrokovým sadzbám. Hoci sa objem problémových úverov za posledný rok mierne zvýšil, najmä v segmente spotrebiteľov a malých a stredných podnikov, pomer problémových úverov sa v prípade väčšiny dohliadaných subjektov zlepšil. Výhľad hospodárskeho vývoja eurozóny zostáva celkovo priaznivý, pričom sa očakáva, že nižšie úrokové miery a zdravšie úrovne dlhu zmiernia tlak na dlhovú službu. Trhy s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mali zostať odolné, ťažiac z priaznivých podmienok na trhu práce. Objavujú sa tiež náznaky stabilizácie v segmente komerčných nehnuteľností, hoci sektor kancelárskych nehnuteľností nižšej kvality je v prostredí dlhodobo nižšieho dopytu naďalej slabý.[12] Zároveň pretrvávajú významné riziká nepriaznivého vývoja, najmä v dôsledku obchodného napätia medzi Spojenými štátmi a EÚ a širších geopolitických rizík, ktoré by mohli ovplyvniť odvetvia s vysokým objemom vývozu do Spojených štátov, ako je automobilový, chemický alebo farmaceutický sektor, čo môže viesť k poklesu kvality aktív. V reakcii na túto globálnu neistotu začali niektoré banky zintenzívňovať tvorbu opravných položiek, hoci celkové náklady na riziko a úroveň tvorby opravných položiek zostali celkovo stabilné. Vzhľadom na možnosť zhoršovania makroekonomických podmienok v dôsledku eskalácie geopolitického a globálneho obchodného napätia je nevyhnutné, aby banky uplatňovali primerané štandardy poskytovania úverov.[13]

Z dohľadového hodnotenia vyplýva, že napriek pokroku niektoré banky v prípade zraniteľnejších portfólií naďalej čelia nedostatkom v súvislosti s rámcom IFRS 9 a rámcom riadenia kreditného rizika. Previerky na mieste a na diaľku potvrdili zlepšenia v zachytávaní vznikajúcich rizík[14], ako sú klimatické a prírodné riziká, no odhalili i pretrvávajúce nedostatky, napríklad svojvoľné postmodelové úpravy a neadekvátne zachytávanie rizík[15]. Orgány dohľadu v rámci postupu SREP 2025 zistili nedostatky súvisiace s rámcom tvorby opravných položiek a rámcom IFRS 9. Vo svojej pravidelnej činnosti dohľadu budú pokračovať v riešení zostávajúcich nedostatkov. Orgány dohľadu okrem toho naďalej dôkladne monitorovali spôsob riadenia zraniteľnejších dlžníkov zo strany bánk. Cielené hodnotenie portfólia malých a stredných podnikov odhalilo závažné nedostatky v oblasti riadenia (keď banky okrem iného vykonávali hodnotenia na základe zastaraných údajov), systémov včasného varovania (často závislých výlučne od ratingov) a pripravenosti na finančné ťažkosti dlžníkov. Kontroly na mieste zamerané na kreditné riziko v portfóliách malých a stredných podnikov a iných zraniteľných portfóliách, napríklad komerčných nehnuteľnostiach, naďalej odhaľovali problémy v súvislosti s tvorbou rezerv, procesmi riadenia kreditného rizika (vrátane oceňovania kolaterálu), interného riadenia a kvality údajov.

Orgány dohľadu sa budú v nadchádzajúcom období v rámci dohľadu nad bankami zameriavať na obozretné podstupovanie rizík a primerané štandardy poskytovania úverov s cieľom predchádzať vzniku budúcich problémových úverov. Banky budú podrobené tematickému hodnoteniu (s využitím výsledkov hodnotenia z roku 2019[16]) zameranému na spôsob zmierňovania potenciálnych strát prostredníctvom rámcov poskytovania úverov. Nasledovať budú cielené iniciatívy vrátane nápravných opatrení a kontrol na mieste zameraných na kreditné riziko, zahŕňajúc štandardy poskytovania úverov. V prípade bánk, u ktorých tematické hodnotenie zistí nedostatky v súvislosti s oceňovaním úverov alebo riadením nákladov, budú vykonané dodatočné previerky na posúdenie súladu úverových postupov s cieľmi udržateľnej ziskovosti.

2.2.1.1 Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Tematické hodnotenie štandardov poskytovania úverov so zameraním na nové úvery s cieľom posúdiť, ako banky zamýšľajú zmierňovať potenciálne budúce úverové straty
  • Cielené hodnotenie oceňovania úverov, v nadväznosti na tematické hodnotenie, s cieľom posúdiť postupy a štandardy bánk pri oceňovaní úverov
  • Cielené kontroly na mieste zamerané na kreditné riziko vrátane rámcov bánk týkajúcich sa vzniku a poskytovania úverov

2.2.2 Prioritná slabina: Zabezpečiť adekvátnu kapitalizáciu a konzistentnú implementáciu nariadenia CRR III

Strategický cieľ: V záujme zachovania adekvátnej kapitalizácie musia dohliadané subjekty konzistentne a presne uplatňovať nový štandardizovaný prístup k výpočtu minimálnych kapitálových požiadaviek podľa nariadenia CRR III.

Cieľom finálneho rámca Bazilej III vypracovaného v reakcii na svetovú finančnú krízu je zabezpečiť, aby boli banky lepšie pripravené absorbovať hospodárske šoky a zároveň naďalej schopné financovať hospodársku činnosť a podporovať rast. V EÚ bol tento rámec implementovaný prostredníctvom balíka predpisov CRR III/CRD VI, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2025. Tento legislatívny balík posilňuje požiadavky európskeho bankového dohľadu a riadenia a zavádza kľúčové zmeny týkajúce sa výpočtu rizikovo vážených aktív bánk vo všetkých prudenciálnych rizikových kategóriách.

V záujme bližšieho zosúladenia kapitálových požiadaviek so skutočnými rizikami bánk je preto nevyhnutná konzistentná a presná implementácia nového štandardizovaného prístupu zo strany bánk. Hoci príslušné dohľadové hodnotenia vykonané v minulosti boli do istej miery obmedzené, cielené analýzy spoločných dohliadacích tímov a kontroly na mieste zamerané na implementáciu štandardizovaného prístupu často poukazovali na významné nedostatky vyplývajúce z nesprávnej klasifikácie expozícií, alokácie rizikových váh, ocenenia kolaterálu alebo slabej kontroly zo strany príslušných funkcií kontroly rizík.

V nadchádzajúcom období sa bude vyžadovať dôkladnejší výkon dohľadu, a to v záujme zohľadnenia čoraz väčšej úlohy štandardizovaného prístupu pri určovaní platobnej schopnosti bánk, okrem iného prostredníctvom výpočtu novej spodnej hranice pre výstupné hodnoty. Pokiaľ ide o kreditné riziko, orgány dohľadu budú posudzovať implementáciu štandardizovaného prístupu bankami na základe príslušných zmien zavedených nariadením CRR III. Orgány dohľadu budú posudzovať adekvátnosť kapitálových rámcov bánk prostredníctvom kombinácie cielených kontrol na mieste a cielených hodnotení. Nápravou príslušných zistení sa budú zaoberať spoločné dohliadacie tímy v rámci svojich pravidelných činností. V prípade operačného rizika nariadenie CRR III pre všetky banky zavádza nový nemodelový prístup, ktorým sa nahrádza predchádzajúci prístup. Podobne ako v prípade kreditného rizika orgány dohľadu na základe vykázaných údajov o rizikovo vážených aktívach bánk a ďalších kvalitatívnych hodnotení uskutočnia počiatočnú revíziu s cieľom zistiť potenciálne výnimočné hodnoty, a následne vykonajú cielené hodnotenie v prípade bánk s vyšším rizikom nesprávneho výpočtu. Pokiaľ ide o trhové riziko, vzhľadom na odloženie dátumu začiatku uplatňovania zásadnej revízie obchodnej knihy sa príslušné cielené hodnotenia budú vykonávať len na žiadosť spoločných dohliadacích tímov, v závislosti od výsledku ich prebiehajúceho dialógu s bankami v tejto oblasti.

2.2.2.1 Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Kreditné riziko: cielené hodnotenia a cielené kontroly na mieste zamerané na výpočet rizikovo vážených aktív podľa štandardizovaného prístupu
  • Operačné riziko: cielené hodnotenie výpočtu zložky ukazovateľa obchodovania na účely výpočtu príslušných kapitálových požiadaviek

2.2.3 Prioritná slabina: Zabezpečiť obozretné riadenie klimatických a prírodných rizík

Strategický cieľ: Banky by mali účinne posudzovať a riadiť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé riziká vyplývajúce z klimatických a prírodných kríz a odstraňovať pretrvávajúce nedostatky v príslušných rámcoch riadenia rizík.

S globálnymi teplotami presahujúcimi hranicu 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou a s Európou ako najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom[17] sú extrémne klimatické a prírodné javy čoraz častejšie a nákladnejšie. Udalosti ako nedávne povodne a lesné požiare v celej Európe sú prejavom klimatickej a prírodnej krízy, ktorá si vyberá čoraz vyššiu ľudskú a hospodársku daň.[18] Vysoká a rastúca medzera v poistnej ochrane, keď je poistených len približne 25 % strát spôsobených prírodnými katastrofami, zároveň predstavuje pre rast HDP a potenciálne i pre súvahové expozície bánk ďalšie riziká.[19] Vzhľadom na nedostatočný pokrok globálnych ekonomík v dosahovaní cieľov nulovej bilancie podľa Parížskej dohody okrem toho rastie riziko spojené s ekologickou transformáciou.[20] Scenár neriadenej transformácie spojenej s hromadným odklonom od „hnedých aktív“[21] v kombinácii s recesiou by mohol európskym bankám priniesť rozsiahle straty vyplývajúce z kreditného a trhového rizika.[22]

Významné inštitúcie dosiahli značný pokrok a sú v dobrej pozícii plniť prudenciálne požiadavky v súvislosti s plánovaním ekologickej transformácie. Európske banky výrazne pokročili v riešení rizík vyplývajúcich z klimatickej a prírodnej krízy. Zatiaľ čo v roku 2019 sa týmito rizikami zaoberala menej ako štvrtina bánk eurozóny, v súčasnosti banky s cieľom identifikovať, monitorovať, a predovšetkým riadiť klimatické a prírodné riziká uplatňujú čoraz viac pokročilých postupov. V roku 2022 malo takmer 80 % bánk zavedené buď len základné, alebo žiadne postupy riadenia rizík. Vzhľadom na vtedajšiu nízku pripravenosť bankový dohľad ECB v nadväznosti na tematické hodnotenie klimatických a environmentálnych rizík z roku 2022 a záťažový test zameraný na klimatické riziká z roku 2022 banky vyzval, aby urýchlili svoje úsilie, pričom stanovil jasné predbežné termíny na rok 2023 a konečné termíny na koniec roka 2024, dokedy mali banky zosúladiť svoje postupy s očakávaniami dohľadu prihliadajúcimi na ich špecifiká. Počet bánk, ktorým chýbajú základné prvky, sa za posledné roky výrazne znížil.[23] Vďaka výsledkom dosiahnutým pri riadení klimatických a prírodných rizík zároveň banky môžu posilniť svoje interné schopnosti v záujme účinného riadenia ďalších rizík, napríklad geopolitických rizík. Analýza dodávateľských reťazcov a rizika koncentrácie – napríklad informácie o geografickom zábere, závislostiach a slabinách klientov – a rámec plánovania scenárov a záťažového testovania – napríklad návrh a testovanie realistických, ale neistých scenárov – sú len niekoľkými príkladmi oblastí, ktoré v posledných rokoch profitovali zo zdokonalenia riadenia klimatických a prírodných rizík zo strany bánk a ktoré je možné uplatniť na účely monitorovania a hodnotenia vplyvu ďalších systémových rizikových faktorov, napríklad geopolitických rizík.

Zároveň je však nevyhnutné vytrvať v úsilí. Meniace sa rizikové prostredie už naznačuje, že klimatické a prírodné riziká sú na vzostupe[24] a že na rozdiel od cyklických rizikových faktorov predstavuje klimatické riziko trvalý šok, ktorý sa vyvíja len jedným smerom a má závažné dlhodobé účinky na ceny nehnuteľností a iné aktíva.[25] Tento trend sa odráža aj v najnovších výsledkoch hodnotenia závažnosti rizík zo strany bánk, podľa ktorých je 90 % hodnotených bánk v závažnej miere vystavených klimatickým a prírodným rizikám, pričom v roku 2021 to bolo približne 50 %. Modelovanie a kvantifikácia klimatických a prírodných rizík sú okrem toho stále v počiatkoch a spojené s výrazným podceňovaním, napríklad v prípade modelov fyzického rizika.[26] Bankový dohľad ECB tiež eviduje pretrvávajúce nedostatky, okrem iného v súvislosti s fyzickými klimatickými a prírodnými rizikami, ako aj hromadenie špecifických slabín v jednotlivých bankách, najmä pokiaľ ide o komplexnosť postupov. Orgány dohľadu sa budú týmito nedostatkami v rámci svojich pravidelných činností ďalej zaoberať.

Orgány dohľadu budú v nadchádzajúcom období aj naďalej monitorovať úsilie bánk a sledovať nápravu nedostatkov, pričom sa v rámci cielených hodnotení budú zameriavať na prudenciálne požiadavky v súvislosti s plánovaním transformácie, ako aj na pretrvávajúce problémy bánk pri plnení očakávaní dohľadu a regulačných požiadaviek v oblasti riadenia klimatických a prírodných rizík. V súlade so smernicou CRD VI sa od bánk bude vyžadovať vypracovanie prudenciálnych plánov transformácie, ktoré budú orgány dohľadu posudzovať na základe usmernení EBA o riadení rizík ESG. Bankový dohľad ECB bude uplatňovať postupný, cielený prístup, sústrediac sa na nové prvky týchto usmernení, najskôr prostredníctvom neformálnych dialógov s bankami, po ktorých bude nasledovať tematické hodnotenie. Orgány dohľadu budú tiež naďalej sledovať, či banky dodržiavajú požiadavky týkajúce sa zverejňovania informácií v rámci tretieho piliera týkajúcich sa environmentálnych a sociálnych otázok a otázok v oblasti správy a riadenia, a vykonávať cielené hodnotenia zverejňovaných informácií o fyzických rizikách. Bankový dohľad ECB uskutoční ďalšie analýzy schopností bánk riešiť pretrvávajúce problémy vrátane otázok súvisiacich s fyzickým rizikom. Uskutočnia tiež cielené kontroly na mieste so zameraním na riadenie klimatických a prírodných rizík, a to buď samostatne, s dôrazom najmä na klimatické a prírodné riziká, alebo ako súčasť kontrol na mieste zameraných na špecifické riziká, napríklad na kreditné riziko. V neposlednom rade má bankový dohľad ECB v úmysle v primeranom čase aktualizovať svoj prehľad osvedčených postupov týkajúcich sa klimatických a prírodných rizík.

Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Cielené kontroly a monitorovanie nápravy zostávajúcich nedostatkov bánk zistených počas tematického hodnotenia a klimatického záťažového testu v roku 2022
  • Tematické hodnotenie plánovania transformácie v súlade s balíkom predpisov CRD VI
  • Horizontálne hodnotenie dodržiavania vykazovacích požiadaviek v rámci tretieho piliera v súvislosti s environmentálnymi a sociálnymi rizikami a rizikami súvisiacimi so správou a riadením
  • Hĺbková analýza schopností bánk riešiť pretrvávajúce výzvy vrátane fyzického rizika
  • Cielené kontroly na mieste zamerané na riadenie klimatických a prírodných rizík, buď samostatne, alebo ako súčasť plánovaného hodnotenia iných rizikových oblastí

2.3 Priorita 2: Zvyšovanie prevádzkovej odolnosti bánk a podpora schopností v oblasti IKT

Spoľahlivé a odolné rámce riadenia operačných rizík a silné schopnosti v oblasti IKT majú zásadný význam z hľadiska zmierňovania vznikajúcich rizík a prevencie porúch kritických operácií a služieb. Vzhľadom na nadobudnutie účinnosti Aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti (Digital Operational Resilience Act – DORA) začiatkom roka 2025 musia banky zabezpečiť konzistentnú a bezodkladnú implementáciu príslušných požiadaviek, najmä v súvislosti s IKT rizikom tretích strán a riadením reakcie na incidenty. Okrem toho je naďalej nevyhnutné odstraňovať závažné nedostatky zistené v rámci predchádzajúcich hodnotení zameraných na kybernetickú bezpečnosť, riadenie rizika tretích strán a agregáciu údajov o rizikách a vykazovania rizík (risk data aggregation and risk reporting – RDARR). Okrem toho bankový dohľad ECB v rámci strednodobej až dlhodobejšej stratégie, vzhľadom na čoraz väčšiu mieru digitalizácie bankových operácií, postupne zintenzívni komunikáciu s bankami na tému využívania nových technológií, predovšetkým umelej inteligencie, s cieľom analyzovať potenciálne prínosy so zreteľom na súvisiace riziká. Cieľom je podporiť vývoj budúceho prístupu dohľadu v tejto oblasti.

2.3.1 Prioritná slabina: Zaviesť spoľahlivé a odolné rámce riadenia operačných rizík

Strategický cieľ: V záujme zlepšenia schopnosti prevencie a prekonania porúch kritických operácií a služieb by banky mali vytvoriť a udržiavať spoľahlivé a odolné rámce riadenia operačných rizík. Mali by pokračovať vo svojom úsilí rýchlo a účinne odstraňovať zistené nedostatky v oblasti kybernetickej bezpečnosti a riadenia rizík tretích strán a v plnej miere dodržiavať nariadenie DORA.

Rýchlo sa meniace prostredie kybernetických hrozieb, znásobené geopolitickými rizikami, naďalej ohrozuje kybernetickú bezpečnosť bánk a ich schopnosti v oblasti riadenia rizík tretích strán. Počet nahlásených významných kybernetických incidentov sa v posledných rokoch zdvojnásobil.[27] Ransomvérové útoky sú čoraz sofistikovanejšie a štátmi podporované aktivity vrátane hybridných hrozieb, ako je manipulácia s informáciami, predstavujú neutíchajúce hrozby. To všetko si vyžaduje neustálu ostražitosť.[28] Hoci banky voči takýmto útokom – ako aj ďalším incidentom prevádzkového charakteru – preukázali svoju odolnosť a dokázali predísť významným narušeniam, nedávne incidenty, napríklad výpadky elektriny v niektorých častiach Európy, zdôrazňujú význam toho, aby banky v súvislosti s rizikami ohrozujúcimi ich kritickú infraštruktúru vyvinuli príslušné zmierňujúce opatrenia a zaviedli účinné pohotovostné plány, ktoré zahŕňajú všetky kritické informačné systémy a široký okruh realistických scenárov. [29] Kybernetickú bezpečnosť bánk môže do značnej miery otestovať i napredovanie bánk vo vývoji aplikácií umelej inteligencie, keďže prípadné podcenenie súvisiacich bezpečnostných rizík pred ich implementáciou by mohlo viesť k vzniku kritických slabín v ich IKT systémoch.[30] Pravidelne vykazované bankové údaje navyše poukazujú na vysokú závislosť bánk od malého počtu nezávislých poskytovateľov služieb, z ktorých mnohí majú sídlo mimo EÚ. [31] To vedie k nárastu miery komplexnosti ich dohôd o externom zabezpečovaní činností a nárastu ich zraniteľnosti, najmä vzhľadom na geopolitické napätie.

Súhrnné výsledky postupu SREP 2025 a informácie z činností dohľadu potvrdzujú potrebu zlepšiť postupy bánk v oblasti riadenia IKT rizika. Operačné riziko a IKT riziko sú v rámci postupu SREP dlhodobo oblasťami s najhorším skóre. Dohľadové hodnotenia odhalili pretrvávajúce nedostatky v stratégiách kybernetickej bezpečnosti, riadení kybernetických incidentov a rámcoch riadenia rizík tretích strán. [32] Bankový dohľad ECB nedávno vydal konečnú verziu svojich všeobecných zásad k outsourcingu cloudových služieb poskytovateľom cloudových služieb, ktoré vypracoval v reakcii na nárast používania cloudových riešení zo strany bánk. Všeobecné zásady stanovujú očakávania dohľadu v súvislosti s implementáciou požiadaviek podľa nariadenia DORA. Uvádzajú sa v nich príklady osvedčených postupov účinného riadenia rizík spojených s cloudovým outsourcingom, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky dohliadané subjekty.

Bankový dohľad ECB bude v nadchádzajúcom období podporovať dôkladnú a konzistentnú implementáciu požiadaviek podľa nariadenia DORA. Dodržiavanie nariadenia DORA sa bude posudzovať v rámci širokého okruhu činností. V nadväznosti na vykonané hodnotenia zamerané na IT bezpečnosť/kybernetickú odolnosť a riadenie rizík súvisiacich s outsourcingom v oblasti IT budú banky s významnými nedostatkami v týchto oblastiach podrobené cieleným kontrolám s cieľom podporiť účinnú a včasnú nápravu nedostatkov. V tejto súvislosti sa v prípade zraniteľnejších bánk identifikovaných spoločnými dohliadacími tímami uskutočnia dve vlny kontrol na mieste zamerané na kybernetickú bezpečnosť a riadenie rizík tretích strán. V rámci nového mandátu dohľadu podľa nariadenia DORA sa v záujme zlepšenia stratégií bánk v oblasti kybernetickej odolnosti uskutoční aj penetračné testovanie na základe konkrétnej hrozby. Na základe zverejnených všeobecných zásad k outsourcingu cloudových služieb tiež orgány dohľadu vykonajú hĺbkovú analýzu pripravenosti vybraných bánk na potenciálne výpadky služieb spôsobené významným poskytovateľom cloudových služieb. A napokon, keďže častou príčinou neplánovaných výpadkov činnosti bánk sú zmeny IKT systémov, bankový dohľad ECB uskutoční cielené hodnotenie riadenia zmien IKT s cieľom identifikovať nedostatky v základných kontrolných rámcoch a zlepšiť schopnosti bánk v oblasti riadenia zmien.

V januári 2026 sa začne vykonávať dozor nad kritickými externými poskytovateľmi na základe rámca dozoru podľa nariadenia DORA. Bankový dohľad ECB tento nový rámec dozoru, ktorý pomôže zvýšiť digitálnu prevádzkovú odolnosť finančného sektora EÚ, plne podporuje. Dozor inštitúcií nad kritickými externými poskytovateľmi má dopĺňať, nie nahrádzať adekvátne riadenie rizík tretích strán.

2.3.1.1 Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Cielená kontrola stratégií odstraňovania nedostatkov v prípade bánk, ktoré v oblasti IKT bezpečnosti/kybernetickej odolnosti a IKT outsourcingu vykazujú významné nedostatky
  • Dve vlny kontrol na mieste zamerané na riadenie kybernetickej bezpečnosti a riadenie rizík tretích strán, v súlade s novými požiadavkami podľa nariadenia DORA
  • Penetračné testovanie na základe konkrétnej hrozby s cieľom identifikovať slabiny bánk a zlepšiť ich kybernetickú odolnosť
  • Cielené hodnotenie riadenia zmien IKT
  • Hĺbková analýza závislosti bánk od poskytovateľov cloudových služieb s cieľom posúdiť ich pripravenosť na možné výpadky služieb

2.3.2 Prioritná slabina: Odstrániť nedostatky vo vykazovaní rizík a súvisiacich informačných systémoch

Strategický cieľ: V záujme účinného riadenia rizík a rozhodovania by banky mali zintenzívniť svoju snahu účinne a včas odstraňovať závažné nedostatky zistené v ich rámcoch RDARR a zosúladiť ich s očakávaniami dohľadu stanovenými v príslušných všeobecných zásadách ECB.

Neisté geopolitické prostredie a rýchla digitalizácia bankových operácií a služieb zdôrazňujú význam spoľahlivých interných informačných systémov a kapacít v oblasti RDARR. Včasné a presné informácie o rizikách sú nevyhnutné z hľadiska efektívnosti riadenia, včasného strategického rozhodovania a účinného krízového riadenia. Vďaka pevnému rámcu RDARR majú banky zároveň dobré predpoklady na využívanie digitalizačných nástrojov a technológií, ako je umelá inteligencia a pokročilá analytika.[33]

Výsledky dohliadaných subjektov pri odstraňovaní štrukturálnych nedostatkov v rámcoch RDARR sú však stále nedostatočné a činnosti dohľadu počas minulého roka potvrdili, že banky musia pokračovať v odstraňovaní nedostatkov podľa očakávaní dohľadu. Výsledky postupu SREP 2025 poukazujú na pretrvávajúce nedostatky v rámcoch RDARR, ktoré sa v porovnaní s príslušným priemerným skóre z minulého roka nezlepšujú. Kontroly na mieste prebiehajúce v období 2022 – 2024, ako aj cielené hodnotenia z roku 2024 zamerané na rámce RDARR odhalili slabiny bánk v nasledujúcich oblastiach: i) rámce riadenia údajov vrátane ich komplexnosti a adekvátnosti zapojenia riadiacich orgánov, ii) dátová infraštruktúra a IT architektúra, a iii) presnosť a integrita údajov. Cielené hodnotenia z roku 2024 poukázali aj na nedostatočné dodržiavanie zásad BCBS 239 a príslušných očakávaní dohľadu stanovených vo všeobecných zásadách ECB týkajúcich sa účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík.

Orgány dohľadu zintenzívnia svoju činnosť v snahe zabezpečiť, aby banky zdokonalili svoje rámce a schopnosti v oblasti RDARR a plnili príslušné očakávania dohľadu. V decembri 2024 Rada pre dohľad ECB schválila celosystémovú stratégiu, vzťahujúcu sa na všetky dohliadané subjekty, na účely monitorovania plnenia očakávaní dohľadu z ich strany, ako aj na kontrolu stratégií nápravy nedostatkov v príslušných prípadoch. Stratégia sa spočiatku zameriavala na zodpovednosť riadiacich orgánov za kontrolu a implementáciu rámca RDARR, no následne do nej boli začlenené i ďalšie očakávania dohľadu, napríklad riadenie kvality údajov a IT/dátová architektúra. Kroky orgánov dohľadu sa budú riadiť jasne vymedzeným procesom nápravy nedostatkov a eskalácie, s možnosťou využitia existujúceho súboru nástrojov dohľadu. Na získanie dodatočných informácií o výsledkoch bánk pri náprave vysoko závažných a komplexnejších zistení sa uskutočnia cielené kontroly na mieste.

2.3.2.1 Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Celosystémová stratégia a súvisiace dohľadové hodnotenia zamerané na monitorovanie dodržiavania očakávaní dohľadu v súvislosti s rámcami RDARR zo strany bánk, ako aj na účinnú nápravu väčšiny významných zistení
  • Cielené kontroly rámcov RDARR na mieste v prípade bánk, u ktorých sa vyžaduje ďalšie hodnotenie, ako aj cielené kontroly na mieste so zameraním na minulé závažné zistenia

2.3.3 Strednodobá až dlhodobá prioritná stratégia zameraná na digitálne technológie bánk, najmä na stratégie súvisiace s umelou inteligenciou, na interné riadenie a riadenie rizík

Strategický cieľ: Pri využívaní nových technológií, a najmä umelej inteligencie, na podporu efektívnosti a inovácií musia banky uplatňovať stratégie, ktoré účinne odrážajú príležitosti a riziká spojené so súvisiacimi aplikáciami, ako aj účinné interné riadenie a mechanizmy kontroly rizík v záujme riadenia súvisiacich rizík.

V záujme posilnenia konkurencieschopnosti by dohliadané subjekty mali svoje úsilie prioritne zameriavať na oblasť digitalizácie, pričom by mali účinne riadiť riziká vyplývajúce z nových technológií. Rýchle technologické zmeny, najmä v oblasti umelej inteligencie, pretvárajú bankový sektor a inštitúcie musia v záujme využitia dlhodobej hodnoty konať strategicky a prispôsobovať svoje obchodné modely. Faktory na strane ponuky vrátane lacnejších a širšie dostupných technických zdrojov, napríklad v oblasti vývoja modelov a cloudového uchovávania dát, ako aj faktory na strane dopytu vrátane očakávaného nárastu efektívnosti a konkurencie, vedú k rozsiahlejšiemu využívaniu umelej inteligencie v bankách, často na základe interne dostupných modelovacích kapacít. Hoci umelá inteligencia má potenciál zlepšiť riadenie rizík a spracovanie informácií, ako aj zabezpečiť zvýšenie efektívnosti prostredníctvom automatizácie, so zintenzívnením využívania príslušných aplikácií umelej inteligencie môže dôjsť k zviditeľneniu súvisiacich rizík. V tomto smere predstavujú generatívne nástroje umelej inteligencie významný technologický krok vpred, s potenciálne vysokým dosahom na banky. Napriek nepretržitému vývoju technológií bude ťažisko dohľadu aj naďalej technologicky neutrálne a zamerané na konkrétne možnosti použitia a riziká. Čoraz rozsiahlejšie využívanie nástrojov umelej inteligencie v rámci prudenciálnych aj neprudenciálnych inštitúcií si preto vyžaduje štruktúrovaný a holistický prístup, ktorý v oblasti umelej inteligencie integruje príslušnú stratégiu, interné riadenie a riadenie rizík. Orgány dohľadu musia v rámci jednotlivých ťažiskových oblastí zdokonaliť svoje rámce hodnotenia, aby mohli lepšie posudzovať stratégie bánk súvisiace s umelou inteligenciou, podporovať v rámci sektora zavádzanie osvedčených postupov a zabezpečiť uplatňovanie primeraných zabezpečovacích mechanizmov. Cieľom tejto priority je podporiť prijatie strategického postoja dohľadu k príležitostiam aj rizikám spojeným s aplikáciami umelej inteligencie a pripraviť pôdu pre potenciálne úpravy súboru nástrojov dohľadu. Týmto spôsobom môže bankový dohľad ECB bankám pomôcť aktívne sa zaoberať vznikajúcimi rizikami a zároveň účinne prepojiť zvyčajné krátkodobé až strednodobé zameranie priorít dohľadu s dlhodobejšou strategickou perspektívou.

Bankový dohľad ECB za posledné roky určil dôležité aspekty riadenia transformácie bánk v oblasti digitalizácie udržateľným, dobre riadeným a rizikovo orientovaným spôsobom. Minulý rok zverejnená správa bankového dohľadu ECB o hlavných kritériách hodnotenia a osvedčených postupoch v oblasti digitalizácie poukázala na výrazný nárast miery zavádzania umelej inteligencie v bankových službách. Cielené hodnotenia a kontroly na mieste vykonané v rokoch 2024 – 2025 tento vývoj potvrdili. Hoci možnosti využitia umelej inteligencie zahŕňajú širokú škálu činností, orgány dohľadu v rámci svojej doterajšej kontrolnej činnosti zdôrazňovali význam intenzívnejšieho využívania umelej inteligencie na účely bodového hodnotenia kreditného rizika a odhaľovanie podvodov, ako aj zatiaľ len vznikajúci, no vysoko transformačný potenciál generatívnej umelej inteligencie. [34] V roku 2025 bankový dohľad ECB zintenzívnil monitorovanie využívania umelej inteligencie a generatívnej umelej inteligencie zhromažďovaním údajov od bánk. Orgány dohľadu okrem toho pokračovali v komunikácii s bankami s cieľom získať lepší prehľad o konkrétnych možnostiach využitia a posúdiť ich vplyv a relevantnosť z hľadiska mikroprudenciálneho rizika.

Bankový dohľad ECB bude v nadchádzajúcom období naďalej monitorovať všeobecné využívanie umelej inteligencie, pričom sa bude zameriavať na aplikácie generatívnej umelej inteligencie v bankách. Cieľom zamerania sa na generatívnu umelú inteligenciu je rozšíriť rozsah prebiehajúcich hodnotení o aplikácie umelej inteligencie s prudenciálnymi dôsledkami. Výsledkom by malo byť rozsiahlejšie hodnotenie prudenciálneho významu súčasného a budúceho vývoja bánk v tejto oblasti a zaujatie postoja dohľadu k významnosti týchto aplikácií umelej inteligencie a k súvisiacim rizikám, čo by prispelo k vytvoreniu základu pre budúce hodnotenia. Bankový dohľad ECB sa zároveň aktívne podieľa na diskusiách o implementácii zákona EÚ o umelej inteligencii a má v úmysle spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom na úrovni jednotlivých krajín, ako aj s Európskym orgánom pre bankovníctvo.

Okrem umelej inteligencie bude bankový dohľad ECB naďalej sledovať aj vývoj v ďalších oblastiach, aby si udržal náskok. Keďže bankový sektor pôsobí v rýchlo sa meniacom prostredí charakterizovanom technologickými inováciami a vznikom nebankových subjektov, tieto aktivity umožňujú identifikovať a chápať štrukturálne trendy a rizikové faktory, ktoré zrejme budú v strednodobom až dlhodobom horizonte formovať budúcnosť bánk. Zároveň umožňujú postupnú integráciu hlavných zistení do rámcov a stratégie dohľadu. V tejto súvislosti môže rýchly rast stablecoinov a čoraz viac možností ich využitia a ich prirodzená zložitosť, ale aj dôsledky pre banky – vrátane poskytovania finančných služieb emitentom stablecoinov – predstavovať významné riziká, ak im banky nebudú správne rozumieť a primerane ich riadiť. Orgány dohľadu tak budú monitorovať vývoj i v tejto oblasti, pričom budú cieleným spôsobom komunikovať s bankami s cieľom zabezpečiť uplatňovanie primeraného riadenia rizík.

2.3.3.1 Hlavné činnosti v rámci pracovného programu pre tieto priority dohľadu

  • Cielené horizontálne workshopy s vybraným viacerými bankami o aplikáciách generatívnej umelej inteligencie s cieľom posilniť dohľad nad tým, ako banky tieto aplikácie využívajú
  • Spolupráca s orgánmi dohľadu nad trhom zodpovednými za zákon o umelej inteligencii a s Európskym orgánom pre bankovníctvo

Box 1
Cyklus dohľadu – integrované plánovanie činností dohľadu

Stanovovanie priorít dohľadu a strategické plánovanie majú zásadný význam pre zabezpečenie účinného dohľadu a bankám umožňujú efektívny proces plánovania. Prostredníctvom integrovaného prístupu priority dohľadu slúžia ako podklad na plánovanie činností dohľadu na nasledujúci cyklus. Medzi hlavné prvky patrí plánovanie horizontálnych činností, kontrol na mieste a iniciatív spoločných dohliadacích tímov.[35]

Integrované plánovanie zahŕňa všetky činnosti dohľadu vrátane činností na diaľku a na mieste, horizontálnych činností a činností špecifických pre jednotlivé banky. Po stanovení všeobecných priorít dohľadu a výbere horizontálnych činností spoločné dohliadacie tímy určujú hlavné ciele a činnosti pre jednotlivé dohliadané subjekty, ktoré sú zhrnuté v programe previerok v oblasti dohľadu (Supervisory Examination Programme – SEP). Súčasťou tohto procesu je posudzovanie relevantnosti jednotlivých rizík vzhľadom na slabiny banky a určovanie opatrení dohľadu v súlade s prioritami dohľadu a úrovňami tolerancie rizík. Na základe týchto hodnotení orgány dohľadu vypracúvajú pracovné programy, ktoré sú prispôsobené rizikovému profilu dohliadaného subjektu a zahŕňajú všetky činnosti dohľadu. V záujme transparentnosti a predvídateľnosti sa programy SEP oznamujú bankám každý rok na začiatku cyklu dohľadu.

Rôzne prvky pracovných programov sú zvolené tak, aby dohľad ECB vychádzal z rizík a bol primeraný, a aby sa zdroje bánk a orgánov dohľadu využívali čo najefektívnejšie. To znamená, že úroveň angažovanosti dohľadu je v každej inštitúcii iná – čím je banka rizikovejšia, tým intenzívnejší je dohľad. Medzi celkovým rizikovým profilom inštitúcie a mierou angažovanosti dohľadu existuje priama súvislosť.

ECB v rámci prebiehajúcich reforiem zameraných na zvýšenie efektívnosti a účinnosti bankového dohľadu popri zachovaní jasného zamerania na riziká zdokonaľuje svoj proces plánovania dohľadu. Cieľom zlepšení je zosúladenie a integrácia činností dohľadu, aby sa navzájom lepšie dopĺňali a aby nedochádzalo k duplicitám. Toto úsilie bankám a orgánom dohľadu prinesie nasledujúce hmatateľné výhody: 1) definovanie priorít dohľadu so zameraním na konkrétne slabiny bánk a následné stanovenie efektívnejších činností dohľadu zameraných na plnenie príslušných strategických cieľov, 2) posilnenie synergií medzi horizontálnymi aktivitami, misiami na mieste a činnosťami spoločných dohliadacích tímov v záujme redukcie prekrývania požiadaviek voči bankám v podobných otázkach, 3) skoršia komunikácia programov SEP, ktorá umožní lepšie plánovanie a postupnosť úsilia bánk v oblasti nápravy nedostatkov.

Činnosti dohľadu zahrnuté do pracovných programov

  • Tematické hodnotenia: Tematické hodnotenia sú centrálne koordinované činnosti, do ktorých je zahrnutá väčšina dohliadaných subjektov. Zameriavajú sa na zisťovanie a referenčné porovnávanie na základe priorít dohľadu stanovených Radou pre dohľad. Výsledky tematického hodnotenia môžu ECB pomôcť pri príprave všeobecných zásad dohľadu,[36] pri zdokonaľovaní celosystémovej identifikácie rizík a pri podpore osvedčených postupov.
  • Cielené hodnotenia: Cielené hodnotenia majú podobné ciele ako tematické hodnotenia, no zameriavajú sa na špecifickejší súbor otázok a týkajú sa menšieho počtu dohliadaných subjektov, pričom vychádzajú z rizík. Vzorka inštitúcií sa vyberá podľa tolerancie rizík stanovenej spoločným dohliadacím tímom pre dohliadaný subjekt.
  • Hĺbkové kontroly: Hĺbkové kontroly zvyčajne zahŕňajú hĺbkovú analýzu idiosynkratických tém vybraných spoločným dohliadacím tímom v záujme riešenia konkrétnych otázok.
  • Kontroly na mieste: Účelom kontrol na mieste je vykonať hĺbkovú analýzu rôznych rizík, interných kontrolných systémov, obchodných modelov a interného riadenia. Vykonávajú ich ECB a vnútroštátne orgány dohľadu vo vopred stanovenom rozsahu a časovom rámci, v priestoroch kontrolovaného právneho subjektu. Vykonávajú sa ako súčasť celkového procesu dohľadu a musia byť založené na rizikách, primerané, výhľadové a vedúce ku konkrétnym opatreniam. Využívanie kontrol na mieste je úzko koordinované so spoločnými dohliadacími tímami, ktoré sa podieľajú na ich plánovaní (napr. prostredníctvom SEP), na príprave odporúčaní pre banku, ako aj na kontrole nápravných opatrení alebo opatrení dohľadu.

Výsledky všetkých uvedených druhov hodnotení sú podkladom ročného postupu SREP alebo ďalších činností dohľadu. Relevantné zistenia môžu viesť k vypracovaniu kvalitatívnych a/alebo kvantitatívnych opatrení špecifických pre inštitúciu.

Pri vývoji pracovných programov na podporu priorít dohľadu a pri stanovovaní najvhodnejších nástrojov dohľadu na dosiahnutie stanovených cieľov ECB uplatňuje postup „od identifikácie rizík smerom k náprave“. V rámci tohto postupu najskôr dochádza k revízii a referenčnému porovnaniu postupov dohliadaných subjektov. Zistenia týchto hodnotení sa následne posudzujú z hľadiska významnosti a od dohliadaných subjektov sa následne vyžaduje ich riešenie v súlade s postupmi a termínmi dohodnutými s orgánmi dohľadu. V prípade odchýlok od tohto postupu môže ECB prijať záväzné opatrenia na zabezpečenie včasnej nápravy významných zistení a môže uplatniť svoje donucovacie a sankčné právomoci s cieľom zabezpečiť, aby k náprave došlo účinným spôsobom a v stanovenom termíne.[37]

Európska centrálna banka 2025

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Germany
Telefón +49 69 1344 0
Internet www.bankingsupervision.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené pod podmienkou uvedenia zdroja.

Vysvetlenie pojmov je uvedené v glosári SSM (len v angličtine).

HTML ISBN 978-92-899-7479-0, ISSN 2599-8595, doi:10.2866/1127215, QB-01-25-230-SK-Q

  1. Agregované výsledky hodnotenia SREP 2025, ECB, november 2025.

  2. Podrobnejšie informácie o procese plánovania činností dohľadu sú v boxe 1: Cyklus dohľadu: integrované plánovanie činností dohľadu.

  3. Ďalšie informácie: Jarná hospodárska prognóza 2025, Európska komisia, máj 2025.

  4. Ďalšie informácie: Financial markets, Financial Stability Review, ECB, máj 2025.

  5. Ďalšie informácie: Makroekonomické projekcie odborníkov ECB pre eurozónu, ECB, september 2025.

  6. Ďalšie informácie: Makroekonomické projekcie odborníkov ECB pre eurozónu, ECB, september 2025.

  7. Ďalšie informácie: Vyhlásenie o menovej politike ECB z 11. septembra 2025.

  8. Financial Stability Review, ECB, máj 2025.

  9. Tamtiež.

  10. Tamtiež.

  11. Ďalšie informácie: Úvodné vyhlásenie Claudie Buchovej, predsedníčky Rady pre dohľad ECB, na vypočutí vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci, 15. júla 2025.

  12. Financial Stability Review, ECB, máj 2025.

  13. Usmernenia EBA k vzniku a monitorovaniu úveru (EBA/GL/2020/06).

  14. Zachytávanie/modelovanie vznikajúcich rizík pomocou tradičných modelov očakávaných úverových strát je zložité vzhľadom na ich neistú povahu a nedostatok historických údajov.

  15. IFRS 9 overlays and model improvements for novel risks, ECB, júl 2024.

  16. Výsledky hodnotenia z roku 2019 boli oznámené širšej verejnosti v rámci osobitnej publikácie určenej pre odvetvie: Trends and risks in credit underwriting standards of significant institutions in the Single Supervisory Mechanism, ECB, jún 2020.

  17. Ďalšie informácie: European state of the climate: Report 2024, služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus a Svetová meteorologická organizácia, 2025.

  18. Ďalšie informácie: Climate change impacts, risks and adaptation, Európska environmentálna agentúra, jún 2025.

  19. Ďalšie informácie: Insurance protection gaps, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (European Insurance and Occupational Pensions Authority – EIOPA), február 2024.

  20. Veľké percento kótovaných spoločností nie je v súlade s plánovaným znížením globálneho otepľovania na aspoň 2 °C. Viac informácií: MSCI Transition Finance Tracker, marec 2025.

  21. Scenár hromadného odklonu od „hnedých aktív“ sa zameriava na krátkodobé klimatické riziká, ktoré sa prejavia vo forme korekcií cien aktív spôsobených náhlym prehodnotením rizika transformácie.

  22. Ďalšie informácie: Fit-for-55 climate scenario analysis, ESA a ECB, november 2024.

  23. Ďalšie informácie: Výročná správa o činnosti dohľadu za rok 2024, ECB, marec 2025.

  24. Swiss Re Institute, Natural catastrophes: insured losses on trend to USD 145 billion in 2025, sigma report, č. 1, 29. apríl 2025.

  25. Clark, P., How the next financial crisis starts, Financial Times, 26. júna 2025.

  26. Trust, S. a kol., Planetary Solvency – finding our balance with nature, Institute and Faculty of Actuaries, University of Exeter, január 2025.

  27. Tuominen, A., Operational resilience in the digital age, The Supervision Blog, ECB, 17. januára 2025.

  28. Montagner, P., Information and communications technology resilience and reliability, Frankfurt Banking Summit, Frankfurt nad Mohanom, 2. júla 2025.

  29. What we can learn about building a resilient energy grid from the Iberian power outage, Svetové ekonomické fórum, 16. mája 2025.

  30. Global Cybersecurity Outlook 2025, Svetové ekonomické fórum, 13. januára 2025.

  31. Outsourcing trends in the banking sector, Supervision Newsletter, ECB,19. februára 2025.

  32. Agregované výsledky hodnotenia SREP 2025, ECB, november 2025.

  33. Sound risk data reporting: key to better decision-making and resilience, Supervision Newsletter, ECB, február 2025.

  34. Agregované výsledky hodnotenia SREP 2025, ECB, november 2025.

  35. Ďalšie informácie o cykle dohľadu a o integrovanom prístupe: Príručka dohľadu, ECB, január 2024; ďalšie informácie o kontrolách na mieste: Všeobecné zásady výkonu kontrol na mieste a hodnotenia interných modelov, ECB, september 2018.

  36. Ďalšie informácie: všeobecné zásady dohľadu ECB.

  37. Bližšie informácie sú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB v sekcii Opatrenia dohľadu.

Oznamovanie porušení predpisov (whistleblowing)