Predslov Christine Lagardovej, prezidentky ECB

Rok 2024 bol výnimočný, pretože sme oslavovali desiate výročie jednotného mechanizmu dohľadu, ktorý začal fungovať 4. novembra 2014. Európsky bankový dohľad počas dekády svojej existencie nielenže potvrdil svoje postavenie jednej z najvýznamnejších súčastí európskej integrácie od zavedenia eura, ale zároveň pri plnení svojich úloh prekonal všetky očakávania.

Banky podliehajúce európskemu bankovému dohľadu sa v tomto období stali výrazne odolnejšími. Napriek tomu, že európske hospodárstvo bolo vystavené skúškam v podobe pandémie COVID‑19 a následnej energetickej krízy, dohliadané subjekty si udržali vysokú ziskovosť, kapitálovú primeranosť a likviditu.

V treťom štvrťroku 2024 dosiahol agregovaný ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) stabilnú úroveň 15,7 % a ukazovateľ krytia likvidity 158,5 %. Táto finančná sila umožnila bankám účinne podporovať širšiu ekonomiku a napomáhať hladkej transmisii úrokovej politiky ECB.

V roku 2024, keď už bol proces dezinflácie na dobrej ceste, došlo k zásadnej zmene menovej politiky, ECB znížila sadzby a vstúpili sme do fázy „zmierňovania“ našej politiky. Banky účinne upravili úverové podmienky tak, aby odrážali tieto zmeny. Tento rok však priniesol aj pretrvávajúce výzvy vyplývajúce z volatilného vonkajšieho prostredia, ktoré podľa očakávaní bude pretrvávať. Globálne geopolitické prostredie je poznačené nestabilitou, prebieha neodôvodnená vojna Ruska proti Ukrajine či konflikty na Blízkom východe a trvá aj napätie v medzinárodnom obchode. Tieto faktory naďalej preverujú odolnosť bánk a zdôrazňujú potrebu ostražitého dohľadu s cieľom posilniť ochranu pred makrofinančnými hrozbami a geopolitickými šokmi.

Banky musia zostať adaptabilné aj voči transformačným štrukturálnym výzvam. Zmena klímy a digitalizácia menia bankové prostredie. S rastúcou globálnou teplotou sme čoraz častejšie svedkami katastrof súvisiacich so zmenou klímy, ako sú lesné požiare a záplavy. Schopnosť bánk riadiť a zmierňovať riziká súvisiace s klímou a životným prostredím zostanú aj naďalej na poprednom mieste programu dohľadu.

Vplyvom technologického pokroku sa zároveň veľmi rýchlo menia hospodárske odvetvia vrátane bankového sektora. Digitálna transformácia je nevyhnutným predpokladom, ktorý bankám umožní udržať si konkurencieschopnosť, musí však kráčať ruka v ruke so správnym riadením rizík, ktoré rieši problémy ako nadmerná závislosť od poskytovateľov IT služieb či pretrvávajúca hrozba kybernetických útokov. V súlade s nariadením o odolnosti digitálnych operácií plánuje ECB v tejto oblasti v roku 2025 zintenzívniť svoje aktivity dohľadu.

Týmto úsilím sa naďalej snažíme podporovať silný, odolný a perspektívny bankový sektor, ktorý je schopný zvládať výzvy aj príležitosti a v konečnom dôsledku podporovať širšiu ekonomiku.

Predslov Claudie Buchovej, predsedníčky Rady pre dohľad

V roku 2024 sme sa mohli ohliadnuť za desaťročím pokroku v budovaní európskeho bankového sektora podliehajúceho zodpovednému dohľadu. Úspechy európskeho bankového dohľadu by neboli možné bez odborných znalostí a odhodlania kolegov v ECB a v príslušných vnútroštátnych orgánoch. Chcela by som im úprimne poďakovať za ich tvrdú prácu. Ich úsilie má zásadný význam pre udržanie stability a integrity európskeho bankového sektora.

Európsky bankový sektor je dnes odolnejší než pred desiatimi rokmi vďaka lepšiemu dohľadu, prísnejšej regulácii, kvalitnejšiemu riadeniu rizík v bankách a rozhodným politickým reakciám na šoky, akými bola pandémia COVID‑19 a energetická kríza. Prísne regulačné normy a účinný dohľad pomáhajú zabezpečiť, aby banky zostali v náročnom vonkajšom prostredí zdravé a stabilné. Odolné a dobre kapitalizované banky majú najlepšie predpoklady na podporu reálnej ekonomiky a poskytovanie finančných služieb, a to aj v obdobiach napätia.

Odolnosť sa stala ešte dôležitejšou, pretože prostredie, v ktorom banky pôsobia, prechádza zmenou. Zväčšili sa makroekonomické a geopolitické riziká, treba náležite zohľadňovať riziká súvisiace s klímou a prírodou, digitálna transformácia vo finančnom sektore ovplyvňuje konkurenčné prostredie, kým štrukturálne zmeny v reálnej ekonomike by mohli vplývať na kvalitu aktív. Tejto situácii musia banky prispôsobiť svoje rámce riadenia rizík a musia sa postarať, aby boli pripravené na nepriaznivé scenáre.

Zároveň je potrebné, aby sa dohľad zameral na riziká, orientoval sa na budúcnosť a reagoval na meniace sa prostredie, čo sa odráža aj v našich dohľadových prioritách na roky 2025 – 2027.

Po prvé, banky musia byť dostatočne odolné, aby dokázali čeliť potenciálnym nepriaznivým makrofinančným hrozbám a geopolitickým šokom. Proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) v roku 2024 ukázal, že významné inštitúcie pod dohľadom ECB majú silnú kapitálovú a likviditnú pozíciu. Platí to aj v prípade menej významných inštitúcií, nad ktorými vykonávajú dohľad príslušné vnútroštátne orgány. Potenciálne zhoršenie kvality aktív a možné ekonomické narušenia spôsobené geopolitickými konfliktmi alebo účinkami finančných sankcií si zároveň vyžadujú zvýšenú pozornosť, dostatočný kapitál a spoľahlivé riadenie a systémy riadenia rizík v bankách. Prevádzková odolnosť, najmä v oblasti kybernetickej bezpečnosti, je v tomto kontexte rovnako dôležitá ako finančná odolnosť.

Po druhé, banky musia včas riešiť zistené nedostatky v oblasti odolnosti a riadenia rizík. Patria medzi ne tak nedostatky týkajúce sa riadenia, ako aj nedostatky v riadení rizík súvisiacich s klímou a životným prostredím. Banky potrebujú aj primerané systémy na agregáciu údajov o rizikách a kapacity na ich vykazovanie, aby riadiace orgány bánk mohli v rýchlo sa vyvíjajúcom prostredí prijímať informované rozhodnutia. Tieto oblasti budeme ďalej monitorovať a v prípade potreby prijmeme opatrenia dohľadu.

Po tretie, banky musia strategicky reagovať na digitalizáciu finančných služieb a riadiť súvisiace riziká. Keďže banky čoraz viac zavádzajú pokročilé digitálne nástroje na zvýšenie efektívnosti a splnenie očakávaní klientov, budeme naďalej hodnotiť ich digitálne stratégie, aby sme zabezpečili zmiernenie rizík.

Rovnako ako banky sa meniacemu prostrediu musí prispôsobiť aj dohľad. Rada pre dohľad preto v roku 2024 rozhodla o reforme SREP s cieľom zjednodušiť naše procesy a zvýšiť ich účinnosť. Táto reforma by mala zefektívniť dohľad, zvýšiť jeho účinnosť a zamerať sa na riziká špecifické pre banky, čo zabezpečí rýchlejšiu a dôslednejšiu nápravu zistení dohľadu.

Naďalej sa sústredíme na bezpečnosť a zdravie bánk pod naším dohľadom a na stabilitu finančného systému. To bankovému sektoru umožní prispôsobiť sa výzvam a príležitostiam, ktoré ponúka meniaci sa svet.

Popri úsilí v oblasti dohľadu je na zachovanie finančnej stability dôležitý aj silný regulačný rámec zameraný na odolnosť. Je potrebné dosiahnuť legislatívny pokrok v oblasti krízového riadenia a rámca poistenia vkladov, aby orgány bankovej únie, najmä Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, mohli účinnejšie riešiť zlyhania bánk a chrániť vkladateľov. Kľúčovými prioritami na posilnenie odolnosti a integrácie európskeho finančného systému zostáva dokončenie bankovej únie a ďalšie kroky smerom k vytvoreniu únie kapitálových trhov.

Zásadný význam pre zabezpečenie podpory na dosiahnutie silného a účinného dohľadu má aj úzky dialóg s občianskou spoločnosťou. Nepretržite sa usilujeme o vysokú úroveň transparentnosti a zodpovednosti voči európskym tvorcom politík a viac oslovujeme organizácie občianskej spoločnosti. Prehĺbili sme spoluprácu s medzinárodnými orgánmi, čo je mimoriadne dôležité najmä vzhľadom na nové geopolitické výzvy. Budeme ďalej spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami na presadzovaní odolného a efektívneho finančného systému, ktorý môže podporiť udržateľný hospodársky rast v celej eurozóne.

1 Bankový dohľad v roku 2024

1.1 Finančná odolnosť bánk podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu v roku 2024

Banky podliehajúce európskemu bankovému dohľadu majú celkovo solídnu kapitálovú a likviditnú pozíciu. Agregovaný prechodný ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) dosiahol v treťom štvrťroku 2024 vo významných inštitúciách medziročne 15,7 % (v porovnaní s 15,6 % v roku 2023)^[1] a v menej významných inštitúciách 18,4 %. Agregované prechodné ukazovatele finančnej páky významných inštitúcií zostali medziročne celkovo stabilné na úrovni 5,8 % a v prípade menej významných inštitúcií sa zlepšili na 9,8 % (+0,45 percentuálneho bodu).

V roku 2024 dosiahol agregovaný ukazovateľ krytia likvidity významných inštitúcií 158,5 % a v prípade menej významných inštitúcií 216,8 %. Agregovaný ukazovateľ čistého stabilného financovania predstavoval 126,9 % v prípade významných inštitúcií a 133,7 % v prípade menej významných inštitúcií.

Ziskovosť bánk podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu zostáva vyššia ako v období nízkych úrokových sadzieb do polovice roka 2022. Čisté úrokové výnosy v roku 2024 stagnovali, kým výnosy z poplatkov rástli. Nepriaznivý vplyv na náklady na financovanie sa zmiernil, k čomu prispeli nižšie sadzby. V dôsledku zníženia menovopolitických sadzieb v júni 2024 stratili úrokové sadzby z vkladov svoju stúpajúcu dynamiku. Úrokové náklady zostali celkovo vysoké, keďže splatné záväzky sa preceňovali na vyššie úrovne.

V roku 2024 predstavovala celková anualizovaná návratnosť vlastného kapitálu významných inštitúcií od začiatku roka k danému dátumu (YTD) 10,2 %, v porovnaní s 10,0 % na medziročnej báze, čo odrážalo najmä vývoj úrokových sadzieb zmiernený určitým nárastom kapitálu. V menej významných inštitúciách dosiahla rentabilita vlastného kapitálu 8,2 %, v medziročnom porovnaní s 8 % v roku 2023.

Kvalita aktív bola v roku 2024 celkovo stabilná. Celkový podiel problémových úverov (non-performing loans – NPL) významných inštitúcií predstavoval 1,9 %^[2], pričom v prvých deviatich mesiacoch roku 2024 ich objem priebežne narástol o 13,9 miliárd €. Celkový objem problémových úverov významných inštitúcií v roku 2024 dosiahol 360,5 miliárd €.

V niektorých portfóliách však boli zaznamenané ojedinelé riziká, ktoré boli spôsobené najmä sektormi citlivejšími na zmeny úrokových sadzieb, ako sú malé a stredné podniky (MSP) a komerčné nehnuteľnosti. Pri úveroch malým a stredným podnikom sa zvýšil počet oneskorených platieb a zlyhaní, čo viedlo k nárastu podielu ich problémových úverov na 4,9 %. Trh s komerčnými nehnuteľnosťami ďalej prechádzal podstatnou cenovou korekciou.^[3] Spolu s rastúcim tlakom na schopnosť dlžníkov refinancovať splatné úvery na komerčné nehnuteľnosti v dôsledku vyšších úrokových sadzieb to v niektorých krajinách viedlo k nárastu problémových úverov. Banky začali tvoriť vyššie opravné položky na podnikové úvery, pričom v roku 2024 mierne vzrástli náklady na riziko na 0,5 % v medziročnom porovnaní s 0,4 % v roku 2023. Ukazovateľ krytia podnikových problémových úverov dosiahol v roku 2024 historicky nízku úroveň 42,1 %, k čomu okrem iného prispelo aj zbavenie sa starších problémových úverov zabezpečených opravnými položkami.

Súčasné uvoľnenie úverových štandardov bánk pre hypotekárne úvery podporilo rast úverov na kúpu nehnuteľností na bývanie, pričom ukazovatele kreditného rizika boli stabilné a podiel problémových úverov v roku 2024 dosiahol v prípade významných inštitúcií úroveň 1,6 %.

1.2 Priority dohľadu na obdobie rokov 2024 – 2026

1.2.1 Prehľad

Na výhľad bankového sektora počas niekoľkých uplynulých rokov vplývalo prevažne neisté makrofinančné prostredie, slabší hospodársky výhľad, vyššia a trvalejšia inflácia a sprísňovanie podmienok financovania, ako aj zvýšené geopolitické napätie a riziko obnovy napätej finančnej situácie. V tejto súvislosti boli dohliadané subjekty vyzvané, aby posilnili svoju odolnosť voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom (priorita 1) a zamerali sa najmä na rámce riadenia kreditného rizika a kreditného rizika protistrany, ako aj na účinné zmiernenie hromadenia rizík v portfóliách, ktoré sú na tieto šoky citlivejšie. Dohľad posúdil primeranosť rámcov riadenia aktív a pasív bánk s cieľom zabezpečiť odolnosť voči krátkodobým likviditným šokom. Banky mali urýchliť účinnú nápravu nedostatkov v oblasti riadenia a v riadení klimatických a environmentálnych rizík (priorita 2), ako aj dosiahnuť ďalší pokrok v digitálnej transformácii a budovaní spoľahlivých rámcov prevádzkovej odolnosti (priorita 3).

1.2.2 Priorita 1: Posilniť odolnosť voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom

1.2.2.1 Rámce riadenia kreditného rizika a kreditného rizika protistrany

Dohľad počas roka 2024 pokračoval v riešení štrukturálnych nedostatkov v rámcoch riadenia kreditného rizika bánk vrátane portfólií, ktoré sú citlivejšie na vyššie úrokové sadzby a pretrvávajúcu makroekonomickú neistotu. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité, aby banky aktívne riešili vznikajúce kreditné riziko v zraniteľných portfóliách a rôznych triedach aktív. Vznik úverov je kľúčovou zložkou cyklu riadenia kreditného rizika banky, pretože vznik kvalitných úverov môže pomôcť predchádzať budúcim problémovým úverom. ECB sa v roku 2024 naďalej zameriavala na riadenie problémových úverov a na súvisiace činnosti, aby boli banky v prípade nárastu objemu týchto úverov schopné aktívne reagovať a využívať vhodné procesy a postupy.

Činnosti dohľadu na diaľku a na mieste vykonané v roku 2024 odhalili, že banky dosiahli pokrok v zmierňovaní rizík súvisiacich so zraniteľnými portfóliami a triedami aktív. Niekoľko nedostatkov sa však vyriešiť nepodarilo.

Prebehla séria cielených preskúmaní na diaľku a kontrol na mieste zameraných na nehnuteľnosti na bývanie, komerčné nehnuteľnosti, financovanie s pákovým efektom a portfóliá MSP v oblasti poskytovania úverov, klasifikácie rizík a postupov modelovania očakávaných úverových strát. Spoločné dohliadacie tímy uskutočnili aj hĺbkové preskúmania zamerané na témy a riziká špecifické pre ich banky, napríklad úprava podmienok splácania a pravdepodobné nesplácanie.

Pozornosť sa naďalej zameriavala na riadenie vznikajúcich rizík najmä v zraniteľných portfóliách, ako sú komerčné nehnuteľnosti a financovanie s pákovým efektom. Prebiehajúci dohľad na mieste týkajúci sa komerčných nehnuteľností odhalil celý rad otázok, pokiaľ ide o spôsob, akým banky objednávajú alebo vykonávajú oceňovanie.^[4] Vzhľadom na výrazný rast a súvisiace riziká v tomto sektore sa uskutočnilo komplexné hodnotenie portfólií financovania s pákovým efektom, ktoré doplnilo aktivity na diaľku.^[5]

V rámci dohľadu na mieste a na diaľku sa opakovane zistili problémy týkajúce sa identifikovania rizika úpravy podmienok splácania alebo pravdepodobného nesplácania. Správna identifikácia a klasifikácia rizika je nevyhnutná na zabezpečenie jeho účinného riadenia a tvorby primeraného kapitálu a rezerv. V roku 2024 bol bankám oznámený celý rad opatrení dohľadu s cieľom zabezpečiť včasnú nápravu nedostatkov.

V nadväznosti na činnosti dohľadu v oblasti tvorby opravných položiek podľa IFRS 9 (najmä ich prekrývania) ECB zverejnila súbor osvedčených postupov zachytávania nových rizík v opravných položkách k bankovým úverom.^[6]

Pokročilo sa v náprave zistení týkajúcich sa kreditného rizika protistrany. V roku 2024 ECB v spolupráci s Federálnym rezervným výborom a Bank of England uskutočnila spoločnú analýzu expozícií voči kreditnému riziku protistrany v súvislosti s nebankovými finančnými inštitúciami niektorých bánk pôsobiacich na svetových finančných trhoch. Táto iniciatíva v kombinácii s preskúmaním expozícií voči súkromným akciovým fondom a súkromným úverovým fondom zdôraznila potrebu, aby banky od svojich bezprostredných protistrán získavali primerané informácie s cieľom zabrániť nadmernej expozícii voči riziku pákového efektu a riziku koncentrácie.

V roku 2024 ECB pokračovala v monitorovaní a riešení rizika devízového zúčtovania na vzorke významných inštitúcií, ktoré sú v tejto oblasti najaktívnejšie. V tejto súvislosti ECB preskúmala, či významné inštitúcie dodržiavajú príslušné štandardy a správne postupy^[7], s osobitným dôrazom na výpočet kapitálu. ECB tiež prijala metodiku globálneho výboru pre devízové trhy (Global Foreign Exchange Committee – GFEC) v oblasti štatistického vykazovania vybranými významnými inštitúciami.

Banky boli oboznámené s podrobnými zisteniami ukončeného dohľadu na diaľku i na mieste. Zistenia boli v prípade potreby zohľadnené vo výsledkoch SREP za rok 2024, pričom súvisiace opatrenia dohľadu boli prerokované s dohliadanými subjektmi v rámci pravidelného dohľadového dialógu.

1.2.2.2 Rámce riadenia aktív a pasív

Po rokoch hojnej likvidity sa v prostredí rastúceho geopolitického napätia stáva účinné riadenie rizika likvidity a financovania čoraz dôležitejším. Okrem toho sociálne médiá a digitalizácia spolu s príťažlivosťou alternatívnych investičných príležitostí dokážu rýchlo ovplyvniť spôsob, akým vkladatelia a investori reagujú na cenové signály a trhové fámy. Neočakávané udalosti, ako sú politické nepokoje alebo narušenie ekonomiky, môžu viesť k náhlemu preceňovaniu na trhoch, čo ešte viac komplikuje prostredie pre banky. Bez spoľahlivých stratégií riadenia rizík, dôveryhodných plánov núdzového financovania a obozretného riadenia kolaterálu sú banky zraniteľnejšie voči nepriaznivým šokom.

V roku 2024 preto ECB vykonala rôzne činnosti dohľadu na diaľku týkajúce sa rámcov riadenia aktív a pasív. Konkrétne dokončila cielené preskúmania plánov financovania a núdzových plánov, možností mobilizácie kolaterálu, ako aj rámcov riadenia aktív a pasív v 25 významných inštitúciách vybraných v spolupráci so spoločnými dohliadacími tímami na základe ich rizikových ukazovateľov.

V cielených preskúmaniach sa dospelo k záveru, že významné inštitúcie si vo všeobecnosti zachovali dobrý prístup k retailovému i veľkoobchodnému financovaniu, pričom náklady na financovanie boli počas celého roka 2024 stabilné a od roku 2025 sa očakával ich pokles. Okrem toho boli významné inštitúcie schopné operatívne využívať likviditné nástroje centrálnych bánk. Nie všetky významné inštitúcie však boli plne pripravené pôsobiť v prostredí obmedzenej likvidity.

Okrem toho by zvýšená závislosť od zdrojov trhového financovania, obmedzená a/alebo koncentrovaná vyrovnávacia kapacita a zhovievavosť, pokiaľ ide o tvorbu nepriaznivých scenárov, v kombinácii s nedostatkami v riadení a vnútorných kontrolách, mohla ohroziť spoľahlivosť ich plánov financovania a zvýšiť realizačné riziko. V niektorých prípadoch boli predpoklady týkajúce sa času potrebného na zlikvidnenie aktív príliš optimistické a bolo potrebné zlepšiť identifikáciu a riadenie kolaterálu.

Preskúmanie riadenia aktív a pasív a príslušných stratégií zároveň odhalilo potrebu i) zvýšiť frekvenciu interného vykazovania kľúčových ukazovateľov riadenia aktív a pasív, ii) lepšie definovať interné stratégie a limity úrokového rizika a rizika likvidity, iii) posilniť kalibráciu behaviorálnych modelov riadenia aktív a pasív a iv) zlepšiť koncepciu hedžingových rámcov.

V roku 2024 ECB hodnotenie úrokového rizika a rizika kreditného rozpätia v bankovej knihe, ako aj rizika likvidity doplnila svojimi kampaňami dohľadu na mieste. Do hodnotenia bolo zapojených 34 významných inštitúcií, ktoré boli vybrané na základe príslušných priorít dohľadu a individuálneho rizikového profilu. Dohľad na mieste doplnil výsledky cielených preskúmaní o hĺbkové hodnotenia špecifické pre jednotlivé banky napríklad v oblasti i) merania, monitorovania a riadenia úrokového rizika a rizika likvidity, ii) spoľahlivosti plánov financovania/núdzových plánov a záťažových testov likvidity a iii) správneho výpočtu regulačných ukazovateľov likvidity.

V neposlednom rade ECB uskutočnila tematické preskúmanie riadenia rizika vnútrodennej likvidity v šiestich komplexných globálne systémovo dôležitých bankách a na základe výsledkov tohto hodnotenia zverejnila správne postupy riadenia rizika vnútrodennej likvidity.^[8] Tieto postupy dopĺňajú súčasné medzinárodné štandardy tým, že podrobne opisujú konkrétne postupy pre sedem oblastí rizika vnútrodennej likvidity^[9] a snažia sa harmonizovať postupy bankového dohľadu a zároveň zdokonaliť existujúce odvetvové postupy.

Nedostatky zistené pri cielených preskúmaniach a dohľade na mieste boli zahrnuté do procesu SREP v roku 2024 a do ďalších súvisiacich činností dohľadu.

1.2.3 Priorita 2: Urýchliť účinnú nápravu nedostatkov v oblasti interného riadenia a riadení klimatických a environmentálnych rizík

1.2.3.1 Fungovanie a riadiace spôsobilosti riadiacich orgánov

Dobre fungujúce banky sú základným kameňom bezpečného a zdravého bankového systému.^[10] Na dosiahnutie tohto cieľa sú kľúčové jasné línie zodpovednosti, účinné riadenie rizík a transparentnosť v rozhodovacích procesoch. Hoci banky dosiahli ďalší pokrok, ECB naďalej zaznamenáva niektoré štrukturálne nedostatky, ktoré si vyžadujú ďalšie zlepšenie, najmä pokiaľ ide o fungovanie a riadiace schopnosti riadiacich orgánov, účinnosť interných kontrolných funkcií, agregáciu údajov o rizikách a vykazovanie rizík.^[11]

ECB sa preto naďalej angažovala v rôznych činnostiach dohľadu s cielenou snahou o dosiahnutie pokroku v týchto oblastiach, pričom sa zamerala na posilnenie interného riadenia a schopností strategického riadenia.

V priebehu roka 2024 ECB ukončila cielené preskúmania bánk s nedostatkami v zložení a fungovaní riadiacich orgánov. ECB zaznamenala prvé náznaky pokroku v tých bankách, ktoré boli v posledných rokoch predmetom podrobnej kontroly. Banky už začali zavádzať odporúčané zmeny, čím preukázali odhodlanie zdokonaliť svoje rámce riadenia. Napriek týmto náznakom pokroku však banky musia pokračovať v úsilí o nápravu, aby v plnej miere odstránili zistené nedostatky a zaviedli silnú kultúru riadenia rizík a rámec zodpovednosti v štruktúre svojich riadiacich orgánov.

ECB tiež pokračovala v spolupráci s bankami v oblasti diverzity a plánovania nástupníctva, čo sa v oboch prípadoch prejavilo výrazným zlepšením naprieč významnými inštitúciami. Zatiaľ čo skúsenosti členov riadiacich orgánov v oblasti bankovníctva, financií alebo ekonomiky zostali stabilné na úrovni 88 %^[12], podiel nevýkonných členov s odbornými znalosťami v oblasti IT vzrástol za posledných niekoľko rokov len mierne a dosiahol 24 %. Pokiaľ ide o nezávislosť členov riadiacich orgánov, údaje sú už niekoľko rokov stabilné, keď v priemere 62 % členov riadiacich orgánov bolo formálne nezávislých; medzi jednotlivými bankami však boli zaznamenané výrazné rozdiely. Určitý pokrok sa podarilo dosiahnuť v politike plánovania nástupníctva a politike diverzity, ale pokiaľ ide o rodové zastúpenie, pokrok je pomalší. Konkrétne, priemerný počet členiek riadiacich orgánov zostal nízky, približne na úrovni 35 % v nevýkonných riadiacich funkciách a 19 % vo výkonných riadiacich funkciách.

V rokoch 2022 až 2024 ECB v rámci riešenia nedostatkov v zložení a fungovaní riadiacich orgánov bánk pokračovala aj v špecializovanom dohľade na mieste a v cielených (pre)hodnoteniach odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (časti 1.3.5 a 2.2).

Výsledky cielených preskúmaní riadiacich orgánov a ročné zbery údajov poskytli významné informácie pre činnosti dohľadu a boli podkladom pre návrh všeobecných zásad kultúry riadenia a rizík^[13].

1.2.3.2 Agregácia údajov o rizikách a vykazovanie rizík

Agregácia údajov o rizikách a vykazovanie rizík (risk data aggregation and risk reporting – RDARR) má zásadný význam pre správne riadenie rizík a účinné rozhodovanie, keďže nedostatky v kvalite údajov a vykazovaní oslabujú schopnosť banky správne identifikovať, monitorovať a zmierňovať riziká. Spoľahlivé schopnosti RDARR bankám umožňujú využiť plný potenciál vrátane zvýšenia prevádzkovej efektívnosti a konkurencieschopnosti.

Už viac ako desať rokov po zverejnení zásad Bazilejského výboru pre účinnú agregáciu a vykazovanie údajov o rizikách (BCBS 239) ECB stále pozoruje dlhodobé nedostatky v kapacitách RDARR. V roku 2019 boli banky v liste zaslanom všetkým významným inštitúciám upozornené na potrebu prijať holistický prístup k RDARR a kvalite údajov. Vzhľadom na tieto pretrvávajúce výzvy zostal RDARR v rámci priorít dohľadu na roky 2024 až 2026 ako jedno z hlavných zraniteľných miest. V záujme riešenia tejto zraniteľnosti bola zavedená cielená stratégia dohľadu zahŕňajúca činnosti na mieste i na diaľku, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby banky mali zavedené účinné riadiace postupy a postupy riadenia rizík, ktoré by boli podporené primeraným riadením údajov a spoľahlivými kontrolami kvality údajov.

Pokračovala tiež špecializovaná kampaň kontrol na mieste zameraná na RDARR, do ktorej bola v rokoch 2022 až 2024 zahrnutá približne jedna tretina významných inštitúcií. V rámci tejto kampane bolo identifikovaných niekoľko nedostatkov v oblastiach ako interné riadenie, infraštruktúra IT a dátová architektúra či presnosť a integrita údajov. Po skončení kampane roku 2024 bude ECB pokračovať v cielenom dohľade na mieste so zámerom hodnotiť schopnosti bánk v oblasti RDARR aj v budúcnosti.

Hlavným míľnikom aktivít na diaľku bolo zverejnenie konečného znenia všeobecných zásad účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík v máji 2024, v nadväznosti na verejnú konzultáciu o ich návrhu. Konečné znenie týchto zásad objasňuje a vysvetľuje očakávania dohľadu v oblasti RDARR s cieľom dosiahnuť väčšiu konzistentnosť a jednoduchosť. Všetky pripomienky sú zhrnuté a zodpovedané v pripojenom vysvetľujúcom vyhlásení. Vykonalo sa cielené preskúmanie viacerých kapacít bánk v oblasti RDARR, ktoré sa zameralo na povinnosti riadiaceho orgánu a správu a architektúru údajov. Určitý pokrok sa podľa všetkého podarilo dosiahnuť v jednoznačnom prideľovaní povinností týkajúcich sa RDARR v rámci riadiacich orgánov a v zavádzaní komplexných politík. V niekoľkých prípadoch však pretrvávali významné nedostatky vrátane obmedzeného rozsahu uplatňovania, absencie plne nezávislých validačných funkcií alebo pretrvávajúcich problémov pri dosahovaní integrovaných taxonómií údajov. V nadväznosti na to ECB vydala pre sedem inštitúcií rozhodnutia, v ktorých uložila kvalitatívne požiadavky na odstránenie zistených nedostatkov. Vo všeobecnosti orgán dohľadu zvýšil tlak na inštitúcie, aby sa zaoberali pretrvávajúcimi problémami v kapacitách RDARR, ktoré nespĺňajú minimálne očakávania dohľadu.

Okrem tohto cieleného preskúmania vykonali orgány dohľadu v rámci záťažových testov osobitné hodnotenia na posúdenie kvality údajov poskytnutých dohliadanými subjektmi. V posledných rokoch bolo zaznamenané výrazné zlepšenie kvality predkladaných údajov. Niektoré banky však mali ťažkosti s dodržiavaním požadovaných štandardov kvality údajov. Ak sa kvalita údajov považovala za signál širších významných nedostatkov s vplyvom na RDARR, odrazilo sa to v hodnoteniach SREP a iných bežných činnostiach dohľadu.

ECB tiež vypracovala svoju výročnú správu pre vedenie o kontrole správy údajov a ich kvality.^[14] V porovnaní s pilotným cvičením uskutočneným v roku 2023 sa ukázalo, že vrcholový manažment bánk sa lepšie orientoval v príslušných otázkach týkajúcich sa správy údajov a ich kvality. Niektoré kritické nedostatky však stále pretrvávajú. Napríklad pokiaľ ide o finančné vykazovanie (FINREP) a spoločné vykazovanie (COREP), ECB zistila prevádzkové/ľudské chyby v procese vykazovania, nesprávny výklad regulačných požiadaviek a opakované problémy s poskytovateľmi softvéru či IT systémami.

1.2.3.3 Významné expozície voči fyzickým a transformačným rizikám v dôsledku zmeny klímy

Schopnosť bánk primerane riadiť riziká spojené so zmenou klímy a životným prostredím je naďalej jednou z priorít programu dohľadu vzhľadom na narastajúce fyzické a transformačné riziká, na fakt, že banky ešte v plnej miere neintegrujú klimatické a environmentálne riziká do svojich rámcov riadenia a správy rizík, ako aj vzhľadom na nové požiadavky vyplývajúce z nového bankového balíka, ktorý nadobudol platnosť v roku 2025.^[15] Z predbežných analýz ECB ďalej vyplýva, že na konci roka 2023 približne 90 % dohliadaných subjektov považovalo svoje klimatické a environmentálne riziká za významné.^[16]

V tejto súvislosti ECB v novembri 2023 oznámila^[17], že začala vydávať záväzné rozhodnutia dohľadu, ktoré zahŕňajú aj potenciálne uloženie periodických sankčných platieb v prípade, že banky nesplnia požiadavky týkajúce sa klimatických a environmentálnych rizík v lehotách stanovených v týchto rozhodnutiach. Rozhodnutia boli vydané potom, ako ECB oznámila bankám, že bude pozorne monitorovať tri míľniky stanovené v nadväznosti na výsledky tematického posúdenia klimatických a environmentálnych rizík v roku 2022 a že v prípade potreby prijme donucovacie opatrenia na riešenie rizík, ktoré nie sú riadne kryté.

Keď sa nepodarilo splniť prvý z týchto troch míľnikov, ECB v roku 2023 a začiatkom roka 2024 vydala 28 záväzných rozhodnutí o klimatických a environmentálnych rizikách, z ktorých 22 zahŕňalo aj potenciálne uloženie periodických sankčných platieb v prípade, že by banky nesplnili požiadavky stanovené v týchto rozhodnutiach. V prvom míľniku sa očakávalo, že banky zavedú spoľahlivé a komplexné hodnotenie významnosti a hodnotenie podnikateľského prostredia.

Hoci väčšina príslušných dohliadaných subjektov odvtedy už požiadavky stanovené v týchto rozhodnutiach o hodnotení významnosti a hodnotení podnikateľského prostredia splnila, na konci roka 2024 stále prebiehal proces vyhodnocovania v prípade malého počtu subjektov, či sa periodické sankčné platby nakoniec budú vyberať^[18].

Druhý míľnik bol stanovený na koniec roka 2023 a týkal sa začlenenia klimatického a environmentálneho rizika do rámcov inštitúcií pre riadenie, stratégiu a riadenie rizík. V priebehu roka 2024 ECB vydala ďalšie záväzné rozhodnutia dohľadu zahŕňajúce potenciálne uloženie pravidelných sankčných platieb, pokiaľ by banky nesplnili požiadavky stanovené v týchto rozhodnutiach. Tieto záväzné rozhodnutia sa vzťahovali na deväť dohliadaných subjektov, ktoré ani po uplynutí termínu míľnika nezaviedli základné prvky primeraného riadenia klimatických a environmentálnych rizík.

V roku 2025 bude ECB pokračovať v podrobnom monitorovaní pokroku bánk a v prípade potreby prijme podobné donucovacie opatrenia po treťom míľniku z decembra 2024. Po tomto míľniku sa očakáva, že banky budú mať zavedené správne procesy riadenia klimatických a environmentálnych rizík vrátane úplnej integrácie týchto rizík do interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti (internal capital adequacy assessment process – ICAAP) a do záťažových testov.

V roku 2024 ECB uskutočnila zber klimatických údajov v rámci celosystémovej analýzy klimatického scenára Fit-for-55, o ktorú Európska komisia požiadala Európske orgány dohľadu, ECB a Európsky výbor pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB), aby ju spoločne vykonali s cieľom posúdiť odolnosť finančného systému EÚ voči klimatickým a makrofinančným šokom v súlade s balíkom reforiem Fit-for-55. Tento zber údajov nebol len podkladom pre Fit-for-55, ale súčasne pomohol posúdiť pokrok bánk tak v oblasti riadenia klimatického rizika po záťažovom teste ECB 2022 zameranom na klimatické riziká, ako aj v oblasti prijímania osvedčených postupov klimatického záťažového testovania. ECB sa pri hodnotení predložených klimatických údajov zamerala na schopnosť bánk zbierať a vypočítavať údaje súvisiace so zmenou klímy, ako je intenzita emisií skleníkových plynov ich dlžníkov a ratingy osvedčení o energetickej hospodárnosti kolaterálu k úverom na bývanie. Hoci banky dosiahli určitý pokrok, pri hodnotení sa zistili nedostatky v schopnosti mnohých bánk explicitne vykazovať údaje súvisiace s klímou. Niektorým bankám sa však podarilo preukázať, že dokážu prekonať túto medzeru v údajoch. Po zverejnení výsledkov hodnotenia banky dostali individuálne výstupné správy o vlastných kapacitách v oblasti klimatických údajov vrátane porovnania s podobnými bankami a výsledkami záťažového testu klimatických rizík z roku 2022 pre daný súbor klimaticky relevantných ukazovateľov.

1.2.4 Priorita 3: Dosiahnuť ďalší pokrok v digitálnej transformácii a budovaní spoľahlivých rámcov prevádzkovej odolnosti

1.2.4.1 Stratégie digitálnej transformácie

Digitalizácia finančných služieb je štrukturálnym trendom ovplyvňujúcim konkurenčné prostredie, v ktorom pôsobia európske banky. Ovplyvňuje nielen ich rizikové profily vrátane dlhodobejších stratégií, ale môže mať zásadný vplyv aj na operačné a finančné riziká bánk. Pozornosť orgánov dohľadu je potrebné venovať aj riešeniu výziev spojených s digitalizáciou, súvisiacimi rizikami a schopnosťou riadiacich orgánov v oblasti správy a riadenia rizík.

V roku 2024 sa v 21 dohliadaných subjektoch uskutočnili aktivity dohľadu na diaľku vrátane cieleného preskúmania aktivít bánk v oblasti digitalizácie. Ich výsledky poskytujú ECB cenné informácie o rizikách súvisiacich s digitalizáciou a pomáhajú jej zodpovedajúcim spôsobom doladiť jej hodnotiace nástroje a metodiky. Spolu s výsledkami iných činností vykonaných v posledných rokoch boli tieto výsledky použité ako podklad pre správu s názvom Digitalizácia: kľúčové kritériá hodnotenia a súbor osvedčených postupov uverejnenú v júli 2024. Správa pomáha dohliadaným subjektom pochopiť, ako sa posudzujú riziká spojené s digitalizáciou a ako vytvoriť správne postupy z hľadiska dohľadu.

Rozhodnutie o digitalizácii procesov je vlastným strategickým rozhodnutím banky, ktoré môže významne ovplyvniť jej budúcu ziskovosť, ale aj súvisiace riziká. Na zber údajov o pokroku bánk v oblasti digitálnej transformácie sa okrem toho využilo pravidelné krátkodobé cvičenie ECB, ktoré zachytilo vývoj digitalizačných aktivít bánk, ich spoluprácu v oblasti FinTech a prípady použitia technológií. Tieto údaje boli využité aj pri príprave uvedenej správy o digitalizácii.

V roku 2024 sa ECB okrem toho ďalej aktívne zapájala do strategických diskusií v medzinárodných a európskych pracovných skupinách. Tieto činnosti zahŕňali prispievanie k regulačným vstupom na implementáciu nariadenia o trhoch s kryptoaktívami^[19] a nariadenia o umelej inteligencii^[20].

1.2.4.2 Rámce prevádzkovej odolnosti, riziká tretích strán a kybernetické riziko

Prevádzková odolnosť je schopnosť banky vykonávať kritické operácie aj v prípade prerušenia prevádzky alebo zlyhania. Je preto vysokou prioritou bankového dohľadu, a to vzhľadom na potenciálny vplyv takýchto situácií na kritické bankové činnosti na širších finančných trhoch a na hospodárstvo ako celok

V roku 2024 došlo k ďalšiemu výraznému nárastu kybernetických útokov zameraných na poskytovateľov tretích strán, keď počet významných kybernetických incidentov nahlásených v tejto kategórii stúpol približne o 50 % a predstavoval takmer tretinu všetkých významných kybernetických incidentov. Banky sa v rastúcej miere a niekedy až kriticky stali závislé od služieb tretích strán. Okrem toho vysoká zostala aj hrozba štátom podporovaných kybernetických útokov. Prevádzková odolnosť je preto ústredným bodom záujmu v prípade bánk pod priamym dohľadom ECB.

ECB v roku 2024 vykonala celý rad činností dohľadu na diaľku i na mieste zameraných na IT bezpečnosť a kybernetické riziko. Kľúčové výsledky a zistenia zverejnila vo svojom novembrovom vydaní bulletinu Supervision Newsletter. Cielené preskúmanie kybernetickej odolnosti bolo rozšírené o druhú skupinu významných inštitúcií so zámerom posúdiť ich kľúčové opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti. ECB rozšírila aj svoje cielené preskúmanie outsourcingu, aby tiež zahŕňalo druhú skupinu významných inštitúcií.

ECB sa zúčastnila aj na cvičení cezhraničnej koordinácie kybernetickej expertnej skupiny G7 zameranom na zlepšenie riadenia kybernetických incidentov a krízových rámcov.

Okrem toho ECB uskutočnila test kybernetickej odolnosti, aby otestovala funkčnosť interných komunikačných, koordinačných a eskalačných procesov ECB a niekoľkých príslušných vnútroštátnych orgánov v prípade kybernetického útoku na viacero dohliadaných subjektov. Tento test bol interný, bez účasti sektora.

Nariadenie o digitálnej prevádzkovej odolnosti^[21] (Digital Operational Resilience Act – DORA) podporuje úsilie EÚ o zabezpečenie prevádzkovej odolnosti finančného sektora a jeho cieľom je konsolidovať a posilniť požiadavky na riadenie rizík informačných a komunikačných technológií (IKT). ECB v roku 2024 upravila svoj rámec dohľadu s cieľom zabezpečiť plný súlad s požiadavkami tohto nariadenia, napríklad úpravou rámca pre oznamovanie kybernetických incidentov a registra outsourcingu. Okrem toho sa ECB pripravila na penetračné testovanie na základe konkrétnej hrozby, pričom využila európsky rámec pre pokročilé penetračné testovanie na základe hrozieb (TIBER-EU).

1.2.4.3 Záťažový test kybernetickej odolnosti 2024

Záťažový test v roku 2024 sa zameral na kybernetickú odolnosť a posudzoval reakcie bánk na fiktívny kyberneticko-bezpečnostný incident. Do testu sa zapojilo 109 bánk a bol zohľadnený v procese SREP v roku 2024. Pracoval so scenárom, ktorý mal dosah na základné systémy bánk. Všetky banky otestovali svoje schopnosti reakcie a obnovy a poskytli svoju dokumentáciu, pričom 28 bánk podstúpilo hĺbkové hodnotenie, ktoré zahŕňalo test obnovy IT a hodnotenie na mieste. V bankách sa testovali ich plány reakcie na krízu, komunikácia so zainteresovanými stranami, analýzy služieb a opatrenia na zmiernenie následkov. Schopnosti obnovy sa posudzovali z hľadiska obnovy údajov, spolupráce s tretími stranami a budúcich zlepšení odolnosti. ECB bude naďalej spolupracovať s bankami na zvyšovaní ich kybernetickej odolnosti so zameraním na kontinuitu činností, komunikáciu a plány obnovy. Od bánk sa očakáva, že budú plniť ciele obnovy, vyhodnocovať závislosť od tretích strán a lepšie odhadovať straty spôsobené kybernetickými útokmi.

1.3 Priamy dohľad nad významnými inštitúciami

1.3.1 Dohľad na diaľku a reforma SREP

Priamy dohľad nad úverovými inštitúciami sa zameriava na identifikovanie a riešenie rizík v záujme zachovania odolnosti bánk a ich účinného riadenia v čoraz zložitejšom prostredí. Podobne sa aj prístup dohľadu musí prispôsobiť meniacemu sa prostrediu, aby sa zabezpečila finančná stabilita.

V rámci svojho mandátu udržiavať banky v bezpečí a zdraví musí ECB na zvyšovanie odolnosti bankového sektora uplatňovať harmonizovaný a pružný prístup, ktorý zabraňuje fragmentácii.

Rada pre dohľad ECB sa v tejto súvislosti rozhodla zreformovať proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), aby bol jej dohľad účinnejší, efektívnejší a dôraznejší, a zároveň sa zaviazala prispôsobiť a harmonizovať svoje vlastné metodiky hodnotenia dohľadu. ECB preto dala vypracovať nezávislé odborné preskúmanie SREP^[22]. Jeho závery boli zohľadnené v reforme SREP, ktorá sa od roku 2024 postupne zavádza.

Reformovaný SREP zaručí rovnakú úroveň dohľadu, avšak so zjednodušeným časovým harmonogramom, optimalizovanými internými procesmi a cielenejšími opatreniami, čo povedie k ešte účinnejšiemu SREP.

Úplná implementácia by mala byť dokončená do roku 2026.

Hlavné ciele^[23] reformy SREP sú nasledovné.

• Sústrediť sa na hodnotenia rizík: zvýšiť flexibilitu dohľadu, aby sa hodnotenia prednostne zamerali na hlavné riziká v danom viacročnom období. Orgány dohľadu budú uplatňovať viacročnú stratégiu hodnotenia, ktorá im umožní hĺbkovo preskúmať všetky relevantné riziká počas viacročného obdobia, namiesto každoročného preskúmania jednotlivých rizík. Tento flexibilný prístup umožní spoločným dohliadacím tímom efektívnejšie vyčleňovať zdroje.
• Lepšie integrovať činnosti dohľadu: posilniť integráciu plánovania dohľadu na mieste, hĺbkových analýz a horizontálnych tematických preskúmaní s cieľom poskytnúť štruktúrovaný a komplexný pohľad na riziká bánk. Zlepšením procesu plánovania činností dohľadu sa maximalizujú synergie a banky získajú lepší prehľad o prioritách dohľadu.
• Využívať celý súbor nástrojov dohľadu: umožniť účinnejšiu a včasnejšiu eskaláciu^[24] v prípade, že nedostatky nie sú okamžite odstránené. Jeho súčasťou sú záväzné kvalitatívne požiadavky a v prípade potreby aj donucovacie a sankčné opatrenia.
• Zlepšiť komunikáciu: zjednodušiť výsledky SREP a zamerať sa výlučne na kľúčové riziká a očakávania dohľadu. Ak z hodnotení nevyplývajú významné zmeny v rizikovom profile banky, rozhodnutia SREP je možné aktualizovať v dlhších ako ročných intervaloch.
• Zabezpečiť väčšiu stabilitu metodík: zjednodušiť metodiky dohľadu a zabezpečiť ich väčšiu stabilitu, čo umožní orgánom dohľadu zamerať sa na nové problémy a vznikajúce riziká. Jedným z príkladov je revízia metodiky požiadaviek druhého piliera (Pillar 2 requirement), ktorej cieľom je zvýšiť intuitívnosť postupu a znížiť jeho procedurálnu zložitosť. Cieľom tohto revidovaného postupu je zároveň zlepšiť spoľahlivosť tým, že sa zabezpečí, aby požiadavky druhého piliera zostali zakotvené v dôkladných hodnoteniach rizík v rámci procesu SREP a zameriavali sa na riziká, ktoré nie sú zahrnuté v prvom pilieri (Pillar 1), vďaka čomu sa riziká nebudú započítavať dvakrát.
• Lepšie využívať IT systémy a dátovú analytiku: v rámci digitálnej agendy ECB sa v rokoch 2024 až 2028 počíta s investíciami do IT systémov a dátovej analytiky, čo zahŕňa pokročilé technológie ako generatívna umelá inteligencia na podporu dohľadu pri rutinných úlohách so zámerom zlepšiť efektívnosť, prístup k údajom, analýzu rizík, konzistentnosť rozhodovania a celkovú spoluprácu.

Cieľom týchto zmien je posilniť európsky bankový dohľad zavedením cielenejších, efektívnejších, predvídateľnejších a transparentnejších procesov. Proces SREP sa zjednoduší a lepšie zosúladí s dohľadom v reálnom čase, čo umožní rýchlejšie a účinnejšie reagovať na vznikajúce riziká. Tieto zlepšenia majú zvýšiť efektívnosť a konzistentnosť postupov dohľadu prostredníctvom podpory kultúry dohľadu, ktorá priorizuje významné zraniteľné miesta a podporuje včasné a rozhodné kroky.

1.3.1.1 Prístup založený na riziku

V roku 2024 ECB pokračovala v implementácii svojho rámca tolerancie rizík prebiehajúcej od roku 2023 a zaviedla viac rizikovo orientovaných prvkov a flexibility v rôznych oblastiach metodiky dohľadu. Rámec tolerancie rizík umožňuje orgánom dohľadu určiť priority kritických rizikových oblastí, čím sa zabezpečí prísnejší dohľad tam, kde je najviac potrebný, a využije sa celý súbor nástrojov dohľadu v prípadoch, keď banky nespĺňajú očakávania ECB v oblasti dohľadu.

Rámec tolerancie rizík uľahčuje premietnutie priorít dohľadu do strategického plánovania a bežného výkonu dohľadu. Rámec tolerancie rizík na tento účel spája usmernenia Rady pre dohľad k prioritným rizikám a zraniteľným miestam zhora nadol s hodnoteniami relevantnosti pre každú banku zdola nahor. Hodnotenia zdola nahor účinne dopĺňajú usmernenia zhora nadol, keďže niektoré dohliadané subjekty sa zaoberajú špecifickými úlohami, ktoré ovplyvňujú úrovne tolerancie rizík stanovené pre rôzne riziká, a tým aj zameranie dohľadu.

Rámec tolerancie rizík využívajú spoločné dohliadacie tímy a pracovníci dohľadu na horizontálnej úrovni pri určovaní priorít svojich činností a pri následnom posilňovaní zamerania na hlavné riziká dohľadu. Spoločným dohliadacím tímom rámec poskytuje väčšiu flexibilitu pri riešení nových a vznikajúcich rizík.

1.3.1.2 Zásada proporcionality

Činnosti spoločných dohliadacích tímov sa riadia zásadou proporcionality, t. j. intenzita dohľadu závisí od veľkosti, systémovej dôležitosti, rizikového profilu a komplexnosti každej významnej inštitúcie. Spoločné dohliadacie tímy vykonávajúce dohľad nad väčšími a rizikovejšími významnými inštitúciami, preto plánujú v priemere väčší počet aktivít.

Počet činností vykonaných v roku 2024 bol o niečo nižší, ako sa pôvodne plánovalo na začiatku roka. Dôvodom je najmä zrušenie menšieho počtu administratívnych úloh počas roka, čo je v súlade s predchádzajúcimi rokmi.

1.3.1.3 Plánovanie a činnosti dohľadu

Proces plánovania dohľadu vychádza z konzistentného a integrovaného prístupu, podľa ktorého priority dohľadu určujú plánovanie horizontálnych činností, kontrol na mieste a hodnotenia interných modelov, ako aj ďalších činností dohľadu.

V záujme zabezpečenia účinného dohľadu jednotlivé odborné útvary ECB úzko spolupracujú pri plánovaní svojich činností, pričom náležite zohľadňujú priority dohľadu, riziká špecifické pre jednotlivé banky a rámec tolerancie rizík. Súčasťou tohto plánovania je výber vzoriek dohliadaných subjektov, ktoré sa majú zúčastniť na týchto horizontálnych aktivitách a dohľade na mieste. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch bol pri dohľade na mieste uplatnený prístup založený na kampaniach (časť 1.3.5). Výsledok tohto procesu sa odráža v plánovaní činností, ktoré vykonáva každý spoločný dohliadací tím pre svoj dohliadaný subjekt. Vzhľadom na to, že plánovanie je dôležitou súčasťou komunikácie spoločných dohliadacích tímov s dohliadanými subjektmi, týmto bankám sa poskytuje aj zjednodušený plán činností, v ktorom sa opisujú činnosti dohľadu, ktoré si vyžadujú zapojenie alebo vstupy od dohliadaného subjektu.

Plány činností na diaľku zahŕňajú podľa zásady proporcionality: i) činnosti súvisiace s rizikami (napr. SREP), ii) iné činnosti týkajúce sa organizačných, administratívnych alebo právnych požiadaviek (napr. ročné hodnotenie významnosti) a iii) ďalšie činnosti naplánované spoločnými dohliadacími tímami s cieľom prispôsobiť plánovanie činností špecifickým črtám dohliadanej skupiny alebo subjektu (napr. analýza obchodných modelov či riadiacich štruktúr banky).

1.3.1.4 Opatrenia dohľadu

Opatrenia dohľadu^[25] sú jedným z hlavných výsledkov pravidelných činností dohľadu na mieste a na diaľku. Stanovujú sa v nich podrobné kroky, ktoré majú dohliadané subjekty podniknúť na odstránenie nedostatkov. Za monitorovanie včasného a účinného implementovania týchto opatrení sú zodpovedné spoločné dohliadacie tímy. Najdôležitejším faktorom opatrení dohľadu v roku 2024 boli činnosti na mieste, pričom dohľad na mieste a hodnotenia interných modelov (vykonané väčšinou na mieste) tvorili 55 % celkových opatrení. Rovnako ako v roku 2023 bol najvyšší počet nových opatrení dohľadu (40 %) zaznamenaný v oblasti kreditného rizika (graf 1).

Graf 1

Opatrenia dohľadu

a) Počet opatrení zaznamenaných každý rok

b) Opatrenia podľa činností	c) Opatrenia podľa kategórie rizika

1.3.1.5 Horizontálna analýza SREP

ECB 17. decembra 2024 zverejnila výsledky SREP za rok 2024. Zahŕňali vývoj skóre SREP a kapitálových požiadaviek a odporúčaní druhého piliera, ako aj analýzu vybraných rizikových oblastí. ECB so súhlasom relevantných významných inštitúcií sprístupnila príslušné kapitálové požiadavky druhého piliera špecifické pre banky na rok 2025, vrátane požiadaviek využívaných na riešenie rizika nadmerného využívania finančnej páky.

Celkové skóre SREP zostalo stabilné na úrovni 2,6, pričom 11 % bánk zaznamenalo zhoršenie skóre a 15 % bánk dosiahlo zlepšenie. Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania sa mierne zvýšili na 15,6 % rizikovo vážených aktív (15,5 % v roku 2023), zatiaľ čo medián požiadaviek druhého piliera zostal v porovnaní s rokom 2023 stabilný, na úrovni 2,2 %.

Hodnotenie SREP v roku 2024 ukázalo, že banky podliehajúce európskemu bankovému dohľadu naďalej vykazovali odolnosť so stabilnými kapitálovými a likviditnými pozíciami. V budúcnosti sa banky budú musieť prispôsobiť meniacemu sa prostrediu. Aby udržali svoje obchodné činnosti, musia zostať ostražité a obozretné. Ich súčasná dobrá úroveň ziskovosti im poskytuje príležitosť na posilnenie odolnosti.

1.3.2 Dohľad nad bankami mimo EÚ

V roku 2024 ECB vykonávala dohľad nad 14 dcérskymi spoločnosťami bánk mimo EÚ pôsobiacimi v eurozóne, ktoré k tretiemu štvrťroku 2024 spoločne vlastnili celkové aktíva v hodnote 1,8 bilióna € (7 % celkových aktív podliehajúcich bankovému dohľadu ECB) s kombinovanou hodnotou obchodnej knihy 780 miliárd € (21 % celkových obchodných finančných aktív podliehajúcich bankovému dohľadu ECB) a aktívami v správe v celkovej výške 15,5 bilióna € (37 % celkových aktív v správe podliehajúcich bankovému dohľadu ECB).

Činnosti dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami bánk mimo EÚ sa vo veľkej miere riadili prioritami dohľadu ECB na roky 2023 až 2025. ECB okrem toho realizovala niekoľko cielených iniciatív, vrátane monitorovania realizácie plánov implementácie vypracovaných v reakcii na administratívne mapovanie (box 2 Výročnej správy ECB o činnosti dohľadu za rok 2023) a série hĺbkových kontrol v oblasti podnikového a investičného bankovníctva a obchodovania, ktorých cieľom bolo riešiť rastúce obavy v kľúčových oblastiach, ako je obchodovanie a poskytovanie úverov.

ECB tiež s dcérskymi spoločnosťami bánk mimo EÚ riešila dôsledky článku 21c smernice o kapitálových požiadavkách VI (CRD VI, účinnej od 11. januára 2027), ktorý bude vyžadovať, aby skupiny z tretích krajín zriadili v EÚ fyzické zastúpenie pre činnosti zahŕňajúce prijímanie vkladov a poskytovanie úverov a záruk. Takéto požiadavky by mohli významne ovplyvniť modely účtovania úverov dcérskych spoločností bánk mimo EÚ. Ďalšou výzvou pri dohľade nad dcérskymi spoločnosťami bánk mimo EÚ je skutočnosť, že sú v úplnom vlastníctve materských spoločností, ktorých stratégie a vnútorné politiky nie sú vždy v súlade s pravidlami EÚ alebo očakávaniami dohľadu ECB. Orgány dohľadu preto musia tieto výzvy a rozdiely zohľadniť a zároveň zabezpečiť úplný súlad so štandardnými požiadavkami. V tejto súvislosti ECB rozšírila svoje pravidelné bilaterálne výmeny s mimoeurópskymi orgánmi bankového dohľadu zodpovednými za dohľad nad bankami mimo EÚ, ako je Federálny rezervný systém a Úrad Spojeného kráľovstva pre prudenciálnu reguláciu.

1.3.3 Dohľad nad subjektmi s aktivitami v Rusku

Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 sa ECB aktívne zapája do dialógu s niekoľkými dohliadanými subjektmi, ktoré pôsobia na ruskom trhu, v relevantných prípadoch prijala konkrétne opatrenia a situáciu pozorne sleduje. V priebehu roka 2024 banky ďalej obmedzovali svoje aktivity a presadzovali stratégie odchodu a likvidácie. Od konca roka 2023 do tretieho štvrťroka 2024 významné inštitúcie znížili svoje expozície voči Rusku o 5,6 %^[26], čo znamená, že od začiatku vojny ich expozície ďalej klesali.

V relevantných prípadoch ECB prijala opatrenia na riešenie situácie niektorých významných inštitúcií s cieľom zmierniť operačné a reputačné riziká, riziká nedodržiavania súladu a finančné riziká spojené s obchodnými činnosťami v Rusku. Niektoré z týchto opatrení zahŕňali obmedzenie poskytovania úverov a prijímania vkladov v Rusku, ako aj obmedzenie umiestňovania finančných prostriedkov do finančných inštitúcií so sídlom v Rusku. ECB okrem toho očakáva zníženie objemu platieb z Ruska aj cezhraničných úverov klientom so sídlom v Rusku.

Menej významné inštitúcie, podobne ako významné inštitúcie, prijali rôzne stratégie znižovania expozícií. Viaceré menej významné inštitúcie zavreli svoje ruské dcérske spoločnosti, znížili svoje súvahové expozície a obmedzili finančné transakcie spojené s ruským trhom. V niektorých prípadoch menej významné inštitúcie úplne odišli z ruského trhu, keď ukončili operácie a vzdali sa bankových licencií. Vo veľmi malom počte prípadov medzinárodné sankcie vážne zasiahli menej významné inštitúcie v ruskom vlastníctve a prinútili ich opustiť trh.

V kontexte eskalujúceho napätia s Ruskom zostávajú infraštruktúry finančného trhu s bankovou licenciou prirodzene zraniteľné voči geopolitickým rizikám. Tieto riziká zahŕňajú právne výzvy a problémy súvisiace s dodržiavaním predpisov v súvislosti s medzinárodnými sankciami voči Rusku. Aby sa infraštruktúry finančného trhu dokázali orientovať v zložitom a meniacom sa prostredí medzinárodných financií a geopolitického napätia, musia sa naďalej prispôsobovať a presadzovať spoľahlivé stratégie zmierňovania rizík, pričom orgány dohľadu musia tento proces pozorne sledovať.

1.3.4 Zásadné preskúmanie obchodnej knihy

Zásadné preskúmanie obchodnej knihy tvorí hlavnú zložku revidovaného rámca Bazilej III. Pozostáva z rozsiahlej revízie kapitálových požiadaviek prvého piliera pre trhové riziko, ktorá vychádza z ponaučení z veľkej finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008 a jej cieľom je znížiť pravdepodobnosť a vplyv podobných udalostí v budúcnosti. Konkrétne sa zavádzajú prísnejšie pravidlá klasifikácie aktív v obchodnej knihe alebo mimo nej, alternatívny štandardizovaný prístup, ktorý je citlivejší na riziko a komplexnejší než súčasný štandardizovaný prístup, a dodatočné požiadavky na používanie interných modelov.

V roku 2024 ECB uskutočnila na túto tému cielené preskúmanie na diaľku aj niekoľko kontrol na mieste a hodnotení interných modelov. Cielené preskúmanie alternatívneho štandardizovaného prístupu sa zameralo na posúdenie pripravenosti vzorky 30 bánk vybraných na základe rizika. Dospelo k záveru, že od začiatku vykazovania podľa tohto postupu v roku 2021 banky dosiahli primeraný pokrok v príprave a implementácii tohto nového prístupu ku kapitálovým požiadavkám. Napriek tomu boli zistené nedostatky v technickej oblasti, ako aj v oblasti nezávislého preskúmania a začlenenia do správ vedeniu alternatívneho štandardizovaného prístupu v rámci základného preskúmania obchodnej knihy.

Počas niektorých kontrol na mieste zameraných na posúdenie implementácie alternatívneho štandardizovaného prístupu sa okrem toho zistili nedostatky špecifické pre jednotlivé banky v príslušných výpočtoch, prevádzkových procesoch a v správe údajov, ako aj v zapojení druhej a tretej obrannej línie. Prvé dve kontroly na mieste zamerané na alternatívny štandardizovaný prístup sa uskutočnili v roku 2023, ďalšia v roku 2024. Päť kontrol je naplánovaných v rámci programu previerok v oblasti priebežného dohľadu (Supervisory Examination Programme – SEP) na rok 2025.

ECB v roku 2024 na základe žiadostí bánk o používanie alternatívneho prístupu interných modelov dokončila tri hodnotenia interných modelov s cieľom pripraviť príslušné rozhodnutia dohľadu. Hlavné zistenia sú opísané v časti 1.3.5.2.

Dňa 24. júla 2024 prijala Európska komisia delegovaný akt, ktorým sa o jeden rok (t. j. do 1. januára 2026) v EÚ odkladá dátum začatia uplatňovania zásadného preskúmania štandardov obchodnej knihy podľa Bazileja III na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje bánk pre trhové riziko. Priebežná angažovanosť orgánov dohľadu v tejto oblasti, vrátane následných opatrení zo strany spoločných dohliadacích tímov, zabezpečí bezproblémovú realizáciu zásadného preskúmania obchodnej knihy.

1.3.5 Dohľad na mieste

V súlade s nariadením o jednotnom mechanizme dohľadu^[27] (Single Supervisory Mechanism – SSM) vykonáva ECB dohľad nad svojimi dohliadanými subjektmi formou dohľadu na diaľku a dohľadu na mieste, ktorých kombináciou sa má zabezpečiť podrobná a dôkladná analýza obchodných operácií dohliadaných subjektov. Dohľad na mieste sa vykonáva prostredníctvom kontrol na mieste, ktoré hĺbkovo skúmajú riziká, kontrolu rizík a riadenie (on-site inspection – OSI), alebo prostredníctvom hodnotení interných modelov (internal model investigations – IMI), ktoré sa zameriavajú na hĺbkové hodnotenie interných modelov používaných na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje, a to najmä z hľadiska metodík, ekonomickej primeranosti, rizík, kontroly rizík a riadenia.

V roku 2024 ECB začala 165 kontrol na mieste a 78 hodnotení interných modelov významných inštitúcií. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa väčšina kontrol na mieste aj hodnotení interných modelov vykonávala v hybridných pracovných režimoch. ECB okrem toho uskutočnila komplexné preskúmanie portfólia financovania s pákovým efektom pre súbor bánk^[28] s cieľom pomôcť zlepšiť riadenie rizika úverov s pákovým efektom.

Kontroly na mieste uskutočnené v roku 2024 sa týkali oblastí, ako je kreditné riziko, riadenie, IT riziko, úrokové riziko a riziko úverového rozpätia v bankovej knihe (IRRBB/CSRBB), pričom niektoré z hodnotení sa týkali aj rizika likvidity, obchodného modelu a ziskovosti, likvidity a rizika financovania, kapitálovej primeranosti, trhového rizika a operačného rizika. Klimatické a environmentálne riziká boli posúdené prostredníctvom špecializovaných kontrol na mieste i v rámci hodnotení iných rizikových oblastí, predovšetkým v rámci kreditného rizika.

Hodnotenia interných modelov realizované v roku 2024 sa týkali oblastí, ako sú implementácia najnovších štandardov a usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA), zásadné preskúmanie obchodnej knihy a náprava povinností súvisiacich s predchádzajúcimi hodnoteniami interných modelov.

Graf 2

Kontroly na mieste a hodnotenia interných modelov začaté v rokoch 2022, 2023 a 2024

(počet kontrol)

1.3.5.1 Hlavné zistenia dohľadu na mieste

Pokiaľ ide o kreditné riziko, boli zistené závažné nedostatky v schopnosti bánk správne kvantifikovať očakávané úverové straty pri štandardných úveroch, najmä v kontexte zvýšenej makroekonomickej neistoty. Modely očakávaných úverových strát neboli dostatočne prispôsobené na zahrnutie predstihových údajov. Modely pravdepodobnosti zlyhania a straty v prípade zlyhania odhalili nedostatky. Hoci sa zistila rôznorodá škála postupov, ukázalo sa, že rámce mnohých bánk na zvládanie významného zvýšenia kreditného rizika boli nedostatočné, pokiaľ ide o včasný prevod úverov do 2. úrovne (Stage 2) podľa IFRS 9.

Keďže banky pomerne pomaly reflektovali zhoršenie situácie na finančných trhoch, najmä v zraniteľných sektoroch nehnuteľností, bolo iniciované riešenie viacerých zistení týkajúcich sa dizajnu a realizácie procesov oceňovania kolaterálu. Kontroly na mieste odhalili pretrvávajúce nedostatky v procesoch riadenia rizík, v stratégii rizík, v rizikovom apetíte a v procese poskytovania úverov, ako aj nedostatky v monitorovaní rizík a v správnej identifikácii úverov s upravenými podmienkami splácania a zlyhaných úverov. V niektorých prípadoch boli tieto zistenia odvodené z obáv, že rámce riadenia bánk bránili adekvátnemu riadeniu rizík.

Pokiaľ ide o trhové riziko, hlavné nedostatky sa týkali rizika oceňovania a identifikácie, merania a riadenia kreditného rizika protistrany. Konkrétne v prípade rizika oceňovania sa zistili nedostatky vo výpočte regulačných a účtovných rezerv v držbe inštitúcií na účely zohľadnenia neistoty oceňovania. Závažné nedostatky boli zaznamenané aj v prípade kreditného rizika protistrany, najmä v súvislosti s modelovaním a validáciou ukazovateľov kreditného rizika protistrany (potenciálna budúca expozícia, záťažové testy), so stanovením a monitorovaním limitov a s riadením kolaterálu.

Pokiaľ ide o riziko likvidity, najzávažnejšie zistenia sa týkali nedostatkov v meraní a monitorovaní rizík vrátane nedostatkov v metodikách kvantifikácie, ako aj presnosti a úplnosti údajov a slabých miest scenárov záťažového testovania likvidity. Závažné zistenia boli odhalené aj vo vykazovaní na regulačné účely a vo výpočte ukazovateľa krytia likvidity a ukazovateľa čistého stabilného financovania. Ďalšie závažné zistenia odhalili nedostatočne účinný organizačný rámec riadenia rizika likvidity a nezrovnalosti medzi plánom financovania a stratégiou rizika likvidity.

Čo sa týka IRRBB, väčšina kritických zistení súvisela s nedostatkami v meraní a monitorovaní IRRBB. Týkali sa najmä neprimeranosti metód kvantifikovania, nedostatočnej spoľahlivosti kľúčových modelových predpokladov, neaktuálnych údajov, slabých IT systémov a nedostatočných rámcov rizík modelu. Ďalšie závažné zistenia odhalili nedostatočnú formalizáciu profilu a stratégie riadenia IRRBB, ako aj nedostatočnú účasť orgánu riadenia rizík na definovaní a monitorovaní procesov riadenia rizika IRRBB.

Pokiaľ ide o obchodný model a ziskovosť, najzávažnejšie zistenia sa týkali rámcov oceňovania produktov, metodík a monitorovania, ktoré boli v roku 2024 predmetom viacerých kontrol na mieste. Ďalšie závažné zistenia odhalili nedostatky v rozdeľovaní výnosov a nákladov, v analýze faktorov ziskovosti, ako aj v predpokladoch a analýzach citlivosti vo finančných prognózach obchodných plánov bánk.

V súvislosti s obchodným modelom a ziskovosťou, kontroly na mieste zamerané na preskúmanie digitálnej transformácie^[29] bánk odhalili nedostatky v strategickom riadení, riadení zmien a v monitorovaní. Okrem toho boli zistené aj problémy týkajúce sa rozdeľovania príjmov a nákladov, rámcov kľúčových ukazovateľov výkonnosti, prognózovania a zostavovania rozpočtu.

Pokiaľ ide o klimatické riziko, ktoré má dosah na iné kategórie existujúcich rizík (napr. riziko obchodného modelu či kreditné riziko), kontroly na mieste odhalili nedostatky v identifikácii rizika, hodnotení významnosti, monitorovaní a v reflektovaní klimatického rizika v obchodných stratégiách bánk. Ďalšie závažné zistenia odhalili aj nedostatky v integrácii klimatického rizika do postupov poskytovania úverov a príslušných vnútorných kontrol.

Pokiaľ ide o vnútorné riadenie a úzko súvisiace témy, najkritickejšie zistenia sa týkali i) agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík, čo bolo spôsobené nedostatočne komplexnými rámcami riadenia, nevhodnou dátovou architektúrou a infraštruktúrou IT a viedlo k nedostatkom v riadení kvality údajov, ii) nezávislosti, rozsahu činnosti a zdrojov pre všetky funkcie vnútornej kontroly a iii) outsourcingových činností vrátane nedostatočného hodnotenia rizík pre rozhodovanie o outsourcingu a nedostatkov v riadení rizík a monitorovaní v súvislosti s outsourcovanými službami najmä IT službami. Orgány dohľadu na základe týchto zistení určili nápravu nedostatkov v oblasti interného riadenia ako prioritu dohľadu.

V oblasti ICAAP sa najzávažnejšie zistenia týkali i) nekonzistentných interných metodík kvantifikácie a predpokladov kreditného a trhového rizika, ii) nedostatkov v procese internej validácie metodík kvantifikácie a iii) nevhodných metodík identifikácie významných rizík v rámci procesu identifikácie rizík.

Pokiaľ ide o výpočet regulačného kapitálu (prvý pilier), hlavné zistenia sa týkali i) neadekvátneho priradenia rizikových váh expozíciám, čo viedlo k podhodnoteniu rizikovo vážených aktív, najmä v prípade kreditného rizika, v dôsledku nesprávneho priradenia tried expozícií a stanovenia hodnôt kolaterálu, a ii) nedostatočných kontrolných rámcov pre proces výpočtu kapitálových požiadaviek a vlastných zdrojov.

V prípade operačného rizika (nesúvisiaceho s IT rizikom) sa najzávažnejšie zistenia týkali i) merania a riadenia rizík vrátane nedostatkov v procese zberu údajov o operačnom riziku, nedostatočnej prevencie rizík a nápravy pri riešení udalostí spojených s operačným rizikom a ii) identifikácie rizík, najmä nedostatočného pokrytia a definovania významných operačných rizík.

Pokiaľ ide o IT riziko, najzávažnejšie zistenia sa týkali oblasti riadenia IT a kybernetickej bezpečnosti, a to najmä schopnosti ochrany a detekcie v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V kontrolách na mieste boli zároveň naďalej identifikované nedostatky súvisiace so slabými miestami v rámcoch riadenia, v riadení IT kontinuity a v správe IT aktív. Značný počet zostávajúcich závažných zistení sa týkal IT operácií bánk. Okrem toho jednou z hlavných oblastí v pozornosti dohľadu bolo naďalej riadenie rizík tretích strán, pričom značný počet zistení sa týkal dohôd o outsourcingu IT.^[30] V roku 2024, podobne ako v predchádzajúcom roku, ECB vykonala špecializovanú kontrolu veľkého externého poskytovateľa IKT služieb.^[31]

Na záver možno konštatovať, že zistenia odhalili významné nedostatky v rôznych oblastiach riadenia rizík v kontrolovaných bankách. Zdôraznili potrebu ďalšieho zlepšenia v kvantifikácii rizík, rámcoch riadenia a vnútornej kontrole s cieľom zabezpečiť stabilnejší a odolnejší bankový sektor. Vyriešenie týchto otázok bude mať okrem iného zásadný význam pre lepšie zvládanie budúcich neistôt v bankách, najmä vzhľadom na pretrvávajúce vysoké geopolitické napätie a jeho vplyv na makroekonomický výhľad.

1.3.5.2 Hlavné zistenia z hodnotení interných modelov

V hodnoteniach interných modelov sa posudzuje, či interné modely používané bankami na výpočet kapitálových požiadaviek spĺňajú právne a regulačné požiadavky. Hodnotenia interných modelov sa vykonávajú buď na žiadosť bánk (ak ide o prvotné schválenie modelov, podstatné zmeny modelov, rozšírenia modelov, zavádzanie modelov, trvalé čiastočné používanie alebo návrat k menej zložitým postupom), alebo ich môže iniciovať ECB.

Cielené hodnotenie interných modelov (targeted review of internal models – TRIM), ktoré bolo ukončené v apríli 2021, bolo najväčším krokom bankového dohľadu ECB smerom k harmonizácii postupov dohľadu nad internými modelmi a k ich zosúladeniu s existujúcimi pravidlami. Odvtedy sa bankový dohľad ECB zameriava najmä na hodnotenie zmien modelov, ktoré požadujú významné inštitúcie buď na splnenie nových regulačných požiadaviek vyplývajúcich napríklad z regulačného hodnotenia postupu založeného na interných ratingoch (IRB) (tzv. programu EBA na nápravu IRB), alebo na nápravu nedostatkov zistených počas hodnotenia TRIM. Jedným z hlavných cieľov TRIM bolo zníženie neopodstatnenej (t. j. nezaloženej na riziku) variability výstupov modelov používaných významnými inštitúciami na výpočet regulačných kapitálových požiadaviek prvého piliera, a teda posilnenie dôvery v používanie interných modelov.

Nové podrobnejšie a prísnejšie normy vyplývajúce z právnych predpisov EBA a EÚ navyše sťažujú bankám dodržiavanie všetkých pravidiel, a to najmä v prípade portfólií malej veľkosti a/alebo s obmedzenými reprezentatívnymi údajmi. V tejto súvislosti ECB od bánk očakáva, že vykonajú dôkladné hodnotenie svojich modelov IRB v záujme ich zjednodušenia. Toto hodnotenie by malo zohľadniť implementáciu konečných štandardov Bazilej III, prevádzkovú kapacitu banky na zavedenie alebo udržiavanie modelov IRB a súvisiace náklady, ako aj vhodnosť týchto modelov pre rôzne portfóliá (napr. dostupnosť minimálnych reprezentatívnych údajov).

V tomto ohľade bolo viac ako 90 % hodnotení interných modelov v roku 2024 iniciovaných žiadosťami bánk o posúdenie zmien modelu, prvotné schválenie modelu alebo rozšírenie modelu. Podobne ako v roku 2023 predstavoval podiel hodnotení interných modelov, ktoré iniciovala ECB, približne 5 %. ECB tiež prijala a posúdila početné žiadosti o návrat k menej zložitým postupom, zvyčajne v rámci širších iniciatív na zjednodušenie prostredia interných modelov.

V hodnoteniach interných modelov vykonaných v roku 2024 bolo odhalených niekoľko nedostatkov, pričom v každom hodnotení sa identifikovalo v priemere 20 zistení, z ktorých jedna tretina bola veľmi závažná.^[32]

Ak sa zameriame výlučne na procedurálne aspekty modelov IRB pre kreditné riziko, približne jedna tretina zistení bola závažná, z čoho zhruba polovica sa týkala nedostatkov IT infraštruktúry a definície zlyhania. V modelovaní pravdepodobnosti zlyhania a straty v prípade zlyhania bola približne jedna tretina zistení veľmi závažná. V modelovaní pravdepodobnosti zlyhania sa približne polovica zistení týkala kvantifikácie rizík a výpočtu miery konzervatívnosti. V modelovaní straty v prípade zlyhania sa hlavné zistenia týkali kvantifikácie rizík a štruktúry ratingového systému.^[33] V prípade oblastí s početnými závažnými zisteniami poskytla ECB dodatočné vysvetlenie vo svojich revidovaných všeobecných zásadách pre interné modely, ktoré boli zverejnené vo februári 2024.

Počas sledovaného obdobia sa uskutočnilo len niekoľko hodnotení trhového rizika vzhľadom na blížiace sa nové požiadavky vyplývajúce zo zásadného preskúmania obchodnej knihy. Z hodnotení na účel úvodného schválenia modelu podľa týchto nových požiadaviek vyplývali najmä nedostatky v niektorých základných prvkoch nového prístupu, napr. v hodnotení modelovateľnosti rizikových faktorov, v metódach merania rizika v rámci stresového scenára a v modelových procesoch. Z dôvodu nízkeho počtu hodnotení týkajúcich sa kreditného rizika protistrany nedošlo k vytvoreniu okruhov príslušných zistení.

1.4 Monitorovanie dohľadu a nepriamy dohľad ECB nad menej významnými inštitúciami

1.4.1 Štruktúra sektora menej významných inštitúcií

Počet menej významných inštitúcií sa v druhom štvrťroku 2024 na najvyššej úrovni konsolidácie znížil na 1 912 subjektov v porovnaní s 1 932 subjektmi na konci roka 2023. Zo všetkých európskych menej významných inštitúcií sa 77 % nachádza v Nemecku a Rakúsku. V roku 2024 sa väčšina štrukturálnych zmien v sektore menej významných inštitúcií týkala fúzií 43 subjektov, z ktorých väčšina bola zriadená v Nemecku. Odobraté boli štyri bankové licencie a udelili sa štyri nové licencie.

Hoci sektor menej významných inštitúcií pozostáva z pomerne rôznorodých a niekedy veľmi špecializovaných obchodných modelov, hlavnou kategóriou zostali poskytovatelia retailových a spotrebiteľských úverov (približne 60 %). Často ide o regionálne sporiteľne a/alebo družstevné banky, z ktorých mnohé sú členmi schém inštitucionálneho zabezpečenia a nachádzajú sa najmä v Nemecku a Rakúsku. Aktivity menej významných inštitúcií sa v porovnaní s významnými inštitúciami vo všeobecnosti naďalej viac sústreďujú do určitých regiónov a/alebo produktov.

Hoci počet menej významných inštitúcií celkovo klesá, tento sektor má naďalej významný podiel v európskom bankovom sektore a tvorí približne 15,5 % celkových bankových aktív bez infraštruktúr finančného trhu. Podiel aktív menej významných inštitúcií na celkových bankových aktívach jednotlivých krajín sa výrazne líši, čo poukazuje na štrukturálne rozdiely v jednotlivých členských štátoch. V Rakúsku, Nemecku, Luxembursku a na Malte sa menej významné inštitúcie podieľali na celkových aktívach domáceho bankového sektora viac ako tretinou, zatiaľ čo vo väčšine ostatných krajín je sektor týchto inštitúcií pomerne malý. Napríklad v Belgicku, Francúzsku a Grécku predstavoval len 4,4 %, 1,9 % a 4,8 % celkových bankových aktív. Podrobnejšie informácie sú k dispozícii v Správe o dohľade nad menej významnými inštitúciami za rok 2024.

Graf 3

Klasifikácia obchodných modelov menej významných inštitúcií

(v %)

1.4.2 Vybrané činnosti monitorovania dohľadu

Rýchly rast úrokových sadzieb v roku 2023 viedol k výraznému nárastu ziskovosti bánk v roku 2024. Tento rast však sprevádzala neistota súvisiaca predovšetkým s expozíciami voči geopolitickým rizikám a výraznejšie aj s realitnými expozíciami, najmä vo vzťahu ku komerčným nehnuteľnostiam. Z nárastu podielu problémových úverov v úverových knihách menej významných inštitúcií na 2,5 % k druhému štvrťroku 2024 (ktorý prekročil najnižšiu hodnotu zaznamenanú v roku 2023) vyplýva, že riziká sa môžu začať akumulovať. ECB a príslušné vnútroštátne orgány preto vývoj v tomto smere pozorne sledovali tak na sektorovej úrovni, ako aj na úrovni bánk. Vzhľadom na túto rastúcu neistotu sa objavili ďalšie obavy v súvislosti s možným vplyvom na riziko likvidity. ECB preto spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uskutočnila cielené hodnotenie plánu financovania so zámerom vyhodnotiť potenciálne likviditné riziká v sektore menej významných inštitúcií.

ECB vzhľadom na dôležitosť systémov IKT umožnila štruktúrovanú výmenu informácií medzi európskymi orgánmi dohľadu, aby sa mohli podeliť o svoje dohľadové prístupy k rizikám v oblasti IKT, čo by malo tiež podporiť implementáciu nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti z hľadiska regulácie. V oblasti klimatických zmien ECB zorganizovala výmenu informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a pokračovala v ich podpore prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a školení pre ich zamestnancov.

1.4.3 Horizontálne činnosti súvisiace so záťažovým testovaním menej významných inštitúcií

V roku 2024 ECB a príslušné vnútroštátne orgány uskutočnili osobitné činnosti nadväzujúce na hodnotenie vnútroštátnych postupov dohľadu v oblasti záťažového testovania menej významných inštitúcií z roku 2022. Išlo o sériu seminárov o osvedčených postupoch, metodikách a nástrojoch. ECB a príslušné vnútroštátne orgány okrem toho vypracovali súbor publikácií o najnovšom záťažovom testovaní menej významných inštitúcií, ako aj kvantitatívny prehľad jeho agregovaných výsledkov a niekoľkých súvisiacich ukazovateľov záťažového testovania.

Na základe záťažových testov uskutočnených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi tieto zozbierané údaje celkovo potvrdili odolnosť sektora menej významných inštitúcií. Aj keď z metodického hľadiska sú postupy záťažového testovania menej významných inštitúcií podobné, sú tu aj rozdiely, ktoré odrážajú špecifické črty vnútroštátnych bankových štruktúr európskych dohliadaných subjektov.

1.5 Makroprudenciálne úlohy ECB

Koordinácia makroprudenciálnej politiky v rámci európskeho bankového dohľadu zo strany ECB má zásadný význam pre konzistentnosť a účinnosť riešení systémových rizík v celej eurozóne. ECB prostredníctvom monitorovania dohľadu a pomocou ďalších funkcií skúma opatrenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi, aby zabezpečila pripravenosť jednotlivých členských štátov a bankovej únie ako celku na riešenie ekonomických neistôt a rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu.

V súlade s makroprudenciálnymi úlohami zverenými ECB podľa článku 5 nariadenia o SSM sa ECB v roku 2024 aktívne zapájala do spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi. Rovnako ako v minulých rokoch ECB prijala a vyhodnotila notifikácie o makroprudenciálnej politike od príslušných vnútroštátnych orgánov. Tieto notifikácie sa týkali rozhodnutí o určení proticyklických kapitálových vankúšov (CCyB), o identifikácii a požiadavke na kapitál v prípade globálne systémovo dôležitých inštitúcií (G‑SII) alebo ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (O‑SII), ako aj rozhodnutí o ďalších makroprudenciálnych opatreniach, napríklad o nastavení vankúšov na krytie systémového rizika a o prísnejších rizikových váhach pre expozície bánk v sektore nehnuteľností.^[34]

V rokoch 2022 a 2023 niekoľko vnútroštátnych orgánov zaviedlo alebo zvýšilo cyklické alebo štrukturálne kapitálové vankúše. Tento trend pokračoval aj v roku 2024, čo viedlo k situácii, že všetky krajiny bankovej únie ohlásili alebo implementovali určitú formu požiadavky uvoľnenia vankúša, pričom deväť krajín prijalo takzvanú kladnú neutrálnu mieru proticyklického kapitálového vankúša, t. j. kladnú mieru CCyB, keď cyklické systémové riziká ešte nie sú zvýšené. Príslušné vnútroštátne orgány tiež identifikovali 129 ostatných systémovo dôležitých inštitúcií a určili pre tieto banky kapitálové vankúše. Výška vankúšov zodpovedala metodike minimálnych úrovní vankúšov O‑SII.

ECB od januára 2024 používa na hodnotenie vankúšov O‑SII upravenú metodiku minimálnych úrovní.^[35] Upravená metodika minimálnych úrovní má použitím väčšieho počtu skupín a vyššej minimálnej úrovne pre najvyššiu skupinu posilniť kapacitu ostatných systémovo dôležitých inštitúcií absorbovať straty, ďalej znižovať riziko heterogénnosti vankúšov O‑SII a viesť ku konzistentnejšiemu prístupu k ostatným systémovo dôležitým inštitúciám v krajinách, ktoré sa podieľajú na európskom bankovom dohľade. Nedávno, ako to oznámila Rada guvernérov v decembri 2024, ECB zlepšila svoju metodiku minimálnych úrovní na posúdenie vankúšov O‑SII notifikovaných vnútroštátnymi orgánmi, ktorá teraz zohľadňuje aj systémový význam O‑SII pre bankovú úniu ako celok. Táto zlepšená metodika, ktorá sa uplatňuje od 1. januára 2025, zabráni neopodstatnenej heterogénnosti v spôsobe určovania vankúšov O‑SII a prispeje k prehĺbeniu finančnej integrácie zmiernením súčasných rozdielov medzi kapitálovými požiadavkami na domáce a cezhraničné aktivity v rámci bankovej únie.^[36]

Bankový dohľad ECB sa takisto aktívne podieľal na viacerých oblastiach činností ESRB. Patrili sem pravidelné hodnotenia rizík a slabých miest vo finančnom systéme EÚ, práca súvisiaca s vplyvom vyšších úrokových sadzieb na finančnú stabilitu, s analýzou systémovej nelikvidnosti a s pokrokom v makroprudenciálnych nástrojoch pre kybernetickú odolnosť,^[37] ako aj práca zameraná na zraniteľné miesta v oblasti rezidenčných a komerčných nehnuteľností. Súčasťou tejto práce boli aj nepriaznivé scenáre celoúnijného záťažového testu EBA na rok 2025 a hodnotenie ESRB zamerané na celosystémovú likviditu.

1.6 Riziká a priority dohľadu na roky 2025 až 2027

Strategické priority naďalej odrážajú súčasné rizikové prostredie a potrebu včasnej nápravy nedoriešených zistení. Napriek dobrým súvahám a rizikovým profilom európskych bánk počas celého roka 2024 si pretrvávajúce zvýšené geopolitické napätie a súvisiaca neistota spojená s makroekonomickým výhľadom vyžadujú, aby banky zostali ostražité a pravidelne vyhodnocovali dôsledky pre svoje činnosti, operácie a rizikové profily. Vzhľadom na postupný posun v zameraní dohľadu od identifikácie rizík k ich náprave v oblastiach, ktoré boli v minulosti podrobené dôkladnému dohľadu, sa od bánk zároveň bude vyžadovať, aby zintenzívnili svoje úsilie o účinné riešenie pretrvávajúcich nedostatkov.

Bankový dohľad ECB uskutočnil cielené úpravy svojich priorít dohľadu na roky 2025 až 2027 a zároveň zachoval svoju výzvu, aby sa banky zamerali na obozretné a spoľahlivé postupy riadenia rizík s cieľom odolať nepriaznivým faktorom očakávaným v krátkodobom a strednodobom horizonte. Priority dohľadu na roky 2025 až 2027 sa preto zamerajú na posilnenie odolnosti bánk voči bezprostredným makrofinančným hrozbám a závažným geopolitickým šokom (priorita 1), na včasnú nápravu známych závažných nedostatkov, najmä v súvislosti s riadením klimatických a ekologických rizík a RDARR (priorita 2) a na potrebu riešiť výzvy vyplývajúce z digitalizácie a nových technológií (priorita 3). V rámci priority 1 sa bude osobitný dôraz klásť na začlenenie riadenia geopolitických rizík do činností dohľadu a do hodnotenia súvisiacich postupov bánk pri riadení rizík. Okrem toho budú orgány dohľadu v rámci svojej prebiehajúcej spolupráce s bankami vykonávať ďalšie pravidelné činnosti a nadväzujúce opatrenia týkajúce sa predchádzajúcich priorít dohľadu, ktoré budú dopĺňať prácu na troch prioritách dohľadu na roky 2025 až 2027. Podrobnejšie informácie o aktualizovaných prioritách dohľadu, hodnoteniach základných rizík a súvisiacich činnostiach dohľadu sa nachádzajú v Prioritách dohľadu na roky 2025 až 2027.

Box 2
Geopolitické riziká

Zintenzívnenie geopolitického napätia v posledných rokoch si vyžaduje zvýšenú kontrolu. Hoci priamy vplyv nedávnych geopolitických udalostí na bankový sektor a bezprostredné hrozby boli zatiaľ len obmedzené, treba zachovať ostražitosť a hodnotiť možné budúce dôsledky pre banky.

Geopolitické riziká sú definované ako „hrozba, naplnenie a eskalácia nepriaznivých udalostí spojených s vojnou, terorizmom a každým napätím medzi štátmi a politickými aktérmi, ktoré ovplyvňuje pokojný priebeh medzinárodných vzťahov“.^[38] Nedajú sa ľahko predvídať, majú pôvod mimo finančného systému a môžu ovplyvniť všetky tradičné kategórie rizík bankového sektora prostredníctvom troch kanálov transmisie rizika: finančných trhov, reálnej ekonomiky a bezpečnosti a ochrany (schéma A). Geopolitické riziká môžu viesť k zvýšeniu averzie voči riziku, čo môže vyústiť do šokov spojených s trhovým a finančným rizikom. Makroekonomický šok môže vyvolať zvýšenie kreditného rizika a rizika ziskovosti. Riziká súvisiace s kanálom bezpečnosti a ochrany môžu ohroziť činnosti bánk, ako aj udržateľnosť ich obchodných modelov.

Hlavnou prioritou dohľadu na roky 2024 až 2026 bolo geopolitické riziko, ktoré zostáva prioritou aj v rokoch 2025 až 2027 (časť 1.6). Toto riziko je vzhľadom na jeho prierezový charakter predmetom viacerých iniciatív dohľadu.

Po prvé, na riadenie geopolitických rizík sú potrebné silné mechanizmy riadenia. ECB preto bude hodnotiť procesy riadenia rizík a rámce rizikového apetítu, ktoré banky používajú na monitorovanie a zmierňovanie geopolitických rizík, aby si vytvorila názor na dohľadové očakávania v súvislosti s týmito rizikami.

Po druhé, geopolitické riziká je potrebné posudzovať v kontexte plánovania likvidity a kapitálu. Orgán dohľadu preto posudzuje nástroje, ktoré banky používajú na účely procesov interného hodnotenia kapitálovej primeranosti a primeranosti likvidity.

Po tretie, geopolitické riziká môžu prostredníctvom kanála reálnej ekonomiky zhoršovať aj kreditné riziko. Hodnotenie podľa IFRS 9 preto skúmalo, ako banky pri tvorbe opravných položiek k úverovým stratám zohľadňujú nové riziká vrátane geopolitického rizika.

Po štvrté, geopolitické riziko bolo kľúčovou súčasťou celoúnijného záťažového testu EBA v roku 2023 a bude tomu tak aj v prípade celoúnijného záťažového testu v roku 2025^[39].

Po piate, rastúce geopolitické napätie môže ovplyvniť aj prevádzkovú odolnosť bánk, napríklad prostredníctvom hrozby kybernetických útokov alebo prostredníctvom outsourcingových dohôd. Na zmiernenie týchto hrozieb preto banky musia mať zavedené spoľahlivé operačné rámce. Tieto hrozby možno posúdiť v rámci cieleného preskúmania dohôd o outsourcingu a kybernetickej odolnosti, pričom skutočne boli hodnotené aj v rámci záťažového testu kybernetickej odolnosti v roku 2024. Začali sa aj iniciatívy na zachytenie geopolitických rizík jednotlivých bánk na individuálnej úrovni.

Schéma A

Kanály transmisie geopolitického napätia do makrofinančného prostredia a do bánk

1.7 Hodnotenie účinnosti dohľadu

V roku 2024 začala ECB zvažovať spôsoby systematického hodnotenia rozsahu, v akom jej dohľadové činnosti dosahujú plánované výsledky. Holistické hodnotenie účinnosti dohľadu umožní ECB lepšie posúdiť, do akej miery boli splnené jej priority dohľadu a či je potrebné upraviť jej stratégie dohľadu. Je kľúčovým prvkom zodpovednosti európskeho bankového dohľadu ako celku.

Účinný dohľad umožňuje orgánom dohľadu urýchlene posúdiť prudenciálne riziká a identifikovať závažné nedostatky, a tak efektívnejšie využívať súbor dohľadových nástrojov a regulačné právomoci na zabezpečenie včasnej nápravy nedostatkov zo strany bánk. Na posúdenie účinnosti dohľadu je potrebné použiť kombináciu kvantitatívnych ukazovateľov, kvalitatívnych informácií a odborného posúdenia.

Pri posudzovaní účinnosti dohľadu treba zohľadniť skutočnosť, že výsledky činností dohľadu i) nemusia byť priamo pozorovateľné vo finančných alebo štatistických údajoch, ii) môžu mať oneskorený účinok a iii) môžu ich ovplyvniť vonkajšie faktory mimo dosahu orgánu dohľadu. Preto je nevyhnutné používať vhodné analytické nástroja a odborný úsudok.

ECB sa usiluje byť stále účinnejším orgánom dohľadu a jej zámerom je ísť nad rámec svojho cieľa, ktorým je zabezpečiť súlad s regulačnými požiadavkami a motivovať dohliadané subjekty, aby odstránili zistené nedostatky. Pri meraní účinnosti dohľadu nejde len o pochopenie kľúčových účinkov prijatých opatrení dohľadu. Ide aj o zohľadnenie nezamýšľaných účinkov a úlohy, ktorú pri ovplyvňovaní výsledkov dohľadu zohráva makroekonomické prostredie. Hodnotenie účinnosti dohľadu preto nekončí hodnotením vykonaných činností dohľadu. Ale sa skôr začína hodnotením konkrétneho výsledku týchto činností dohľadu. Preto sa ECB snaží posúdiť, či dohliadaný subjekt zistené riziká alebo nedostatky riadne riešil alebo včas odstránil, a hľadá tiež spôsoby, ako vzniku takýchto rizík alebo nedostatkov v budúcnosti predísť.

To ECB pomáha rozhodnúť napríklad, či došlo k riadnemu riešeniu prioritných zraniteľných miest, alebo či je na nápravu týchto nedostatkov potrebné upraviť jej dohľadovú stratégiu. Takto je možné vypracovať pracovný program na vysokej úrovni spolu s potrebnými nástrojmi dohľadu na účinnejšie riešenie prioritných zraniteľností. Toto hodnotenie účinnosti dohľadu ECB by navyše mohlo podporiť jej komunikáciu s externými zainteresovanými stranami, ako je Európsky parlament, a prispieť tak k diskusii o zodpovednosti európskeho bankového dohľadu ako celku.

2 Udeľovanie povolení, hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, donucovacie a sankčné konania

2.1 Udeľovanie povolení

2.1.1 Hodnotenie významnosti, komplexné hodnotenie a identifikácia vysokovplyvných menej významných inštitúcií

2.1.1.1 Hodnotenie významnosti

V novembri 2024 sa v súlade s nariadením o rámci SSM^[40] vykonalo ročné hodnotenie s cieľom zistiť, či banky alebo bankové skupiny spĺňajú niektoré z kritérií významnosti^[41]. Doplnili ho ad hoc hodnotenia významnosti (vedúce k 51 rozhodnutiam o významnosti), ktoré sa uskutočnili po zmenách v štruktúre skupín.

K 1. januáru 2025 bolo ako významná inštitúcia klasifikovaných 114 inštitúcií^[42], čo je o jednu viac ako v predchádzajúcom ročnom hodnotení významnosti.

Výsledkom ročného hodnotenia za rok 2024 boli tieto zmeny.

Okrem toho v dôsledku udelenia licencie významnej úverovej inštitúcie dvom investičným spoločnostiam triedy 1 boli v roku 2024 do existujúcej významnej skupiny pridané dve významné úverové inštitúcie:

V štruktúre skupín došlo k nasledujúcim zmenám, ktoré mali vplyv na počet významných dohliadaných subjektov.

Napokon došlo k nasledujúcim zmenám v štruktúre skupín, ktoré nemali vplyv na počet významných dohliadaných subjektov.

Zoznam dohliadaných subjektov sa často aktualizuje a nachádza sa na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

2.1.1.2 Komplexné hodnotenie a hodnotenie kvality aktív

V roku 2024 ECB ukončila tri hodnotenia kvality aktív. Každá z troch hodnotených bánk splnila kritérium priameho dohľadu ECB: AS LHV Group v Estónsku patrila medzi tri najväčšie úverové inštitúcie v členskom štáte, zatiaľ čo FinecoBank S.p.A. v Taliansku a J.P. Morgan SE v Nemecku splnili kritérium veľkosti.

V novembri 2024 ECB začala hodnotenie kvality aktív v troch bankách, ktoré splnili kritérium veľkosti: Raiffeisen-Holding Niederösterreich-Wien reg.Gen.m.b.H. v Rakúsku a Wüstenrot Bausparkasse Aktiengesellschaft a LBS Landesbausparkasse Süd v Nemecku. Hodnotenie by sa malo ukončiť v druhom štvrťroku 2025.

2.1.1.3 Vysokovplyvné menej významné inštitúcie

Vzhľadom na veľký počet menej významných inštitúcií (less significant institutions – LSI) a rozdiely v ich veľkosti, zložitosti a rizikovom profile, európsky bankový dohľad klasifikuje tieto inštitúcie podľa ich vplyvu na finančný systém a rizikový profil. Od roku 2022 sa kritériá vplyvu a kritériá rizika posudzujú samostatne. Vysokovplyvné menej významné inštitúcie sa pre jednotlivé krajiny zúčastnené v európskom bankovom dohľade určujú raz za rok. Kritériá na určenie vysokovplyvnej menej významnej inštitúcie zahŕňajú veľkosť, význam pre ekonomiku, cezhraničné aktivity, obchodné modely a minimálne pokrytie v krajine (box 1 Správy o dohľade nad LSI za rok 2022).

Menej významnú inštitúciu, ktorá sa podľa nariadenia o kapitálových požiadavkách považuje za malú a menej zložitú, nemožno označiť za vysokovplyvnú menej významnú inštitúciu, pokiaľ nie je najväčšou menej významnou inštitúciou v jurisdikcii, v ktorej sú všetky takéto inštitúcie malé a menej zložité.

2.1.2 Povoľovacie konania: úvod a štatistiky o notifikáciách

V roku 2024 ECB prijala spolu 742 notifikácií o povoľovacích konaniach (tabuľka 10). Zahŕňali 15 žiadostí o udelenie licencie, 9 prípadov odobratia licencie, 29 prípadov zániku povolenia, 91 prípadov nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí, 596 passportingových konaní a 2 povolenia finančných holdingových spoločností. Okrem toho zahŕňali aj povolenie troch investičných spoločností triedy 1, ktorým bola udelená licencia významnej úverovej inštitúcie v súlade so širším vymedzením pojmu „úverová inštitúcia“ uplatňovaným od júna 2021 podľa revidovanej smernice o kapitálových požiadavkách (CRD V)^[43].

V roku 2024 bolo vydaných 133 rozhodnutí o povoľovacích konaniach^[44]. Predstavovali 8,3 % všetkých individuálnych rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu v roku 2024.

V prípade piatich povoľovacích konaní bolo rozhodnutie zamietavé. Okrem toho v dôsledku negatívneho hodnotenia došlo ešte pred vydaním rozhodnutia k stiahnutiu troch žiadostí o udelenie licencie a troch notifikácií o nadobudnutí alebo zvýšení kvalifikovaných účastí.

2.1.2.1 Vývoj v oblasti spoločných postupov

V roku 2024 sa počet notifikácií o spoločných postupoch týkajúcich sa udelenia licencie, kvalifikovaných účastí a odobratia povolenia predložených ECB v porovnaní s predchádzajúcim rokom celkovo znížil.

ECB posúdila vysoký počet kvalifikovaných účastí. V troch postupoch vydala negatívne rozhodnutie v súvislosti s obavami vznesenými orgánmi dohľadu. Jedno z týchto rozhodnutí bolo napadnuté pred Administratívnym revíznym výborom (ABoR), ktorý vydal stanovisko potvrdzujúce rozhodnutie ECB (časť 6.3.2). Viacero postupov týkajúcich sa kvalifikovaných účastí vyplynulo z internej reorganizácie, ktorá podliehala zjednodušenému postupu posudzovania kvalifikovaných účastí. Cezhraničná konsolidácia zostala v roku 2024 obmedzená, a to aj napriek vznikajúcej transformácii a aktívnej dynamike konsolidácie.

Väčšina konaní o udelenie licencie v roku 2024 súvisela so založením nových menej významných inštitúcií. Niekoľko konaní o udelenie licencie významným inštitúciám vyplývalo najmä z potreby rozšíriť licencie o ďalšie regulované činnosti plánované bankami, čo sa v niektorých členských štátoch vyžaduje. ECB v súvislosti s osobitnou licenčnou požiadavkou stanovenou nemeckým právom schválila dve rozšírenia licencií na činnosti v oblasti kryptoaktív v Nemecku. Okrem toho bolo jedno povolenie udelené v regulačnom rámci EÚ pre investičné spoločnosti zavedenom 26. júna 2021, keď sa začalo uplatňovať nariadenie a smernica o investičných spoločnostiach.

S prijatím nariadenia o trhoch s kryptoaktívami (MiCAR) v júni 2023 a s jeho uplatňovaním od decembra 2024 úverové inštitúcie v celej EÚ zvažujú, či sa zapoja do činností a služieb súvisiacich s kryptoaktívami ustanovenými v tomto nariadení. Úverové inštitúcie, ako sú vymedzené v nariadení o kapitálových požiadavkách (CRR), nepotrebujú v prípade služieb a činností súvisiacich s kryptoaktívami dodatočné povolenie podľa MiCAR, ale podliehajú notifikačnej povinnosti.

V roku 2024 ECB prijala dve žiadosti o udelenie licencie súvisiace s vnútroštátnou reformou, na základe ktorej sa mali miestne úverové družstvá stať úverovými inštitúciami. Niektoré žiadosti o udelenie licencie predložili subjekty z tretích krajín, ktoré majú v úmysle rozšíriť svoje podnikanie do EÚ. V týchto prípadoch sa hodnotenia zamerali na dobrú povesť subjektu a na dodržiavanie predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zo strany subjektov z tretích krajín.

Príslušné vnútroštátne orgány iniciovali odobratie povolenia v prípade dvoch menej významných inštitúcií (v Nemecku a Luxembursku). V prvom prípade bola dôvodom skutočnosť, že úverová inštitúcia mala nevyhovujúcich akcionárov a rozhodla sa pre likvidáciu, a v druhom mala inštitúcia nevyhovujúcich akcionárov a boli zistené porušenia správy a riadenia, ako aj vážne porušenia požiadaviek na boj proti praniu špinavých peňazí. Jedno z týchto dvoch rozhodnutí bolo napadnuté pred Administratívnym revíznym výborom ECB, ktorý vydal stanovisko potvrdzujúce rozhodnutie ECB (časť 6.3.2). Obe rozhodnutia ECB boli napadnuté na Všeobecnom súde Európskej únie. Konania stále prebiehajú.

2.1.2.2 Vývoj v oblasti passportingových konaní a (zmiešaných) finančných holdingových spoločností

ECB a príslušné vnútroštátne orgány v roku 2024 viedli 462 passportingových konaní.

Po rozsiahlom náraste konaní v rokoch 2021 a 2022 v súvislosti s transpozíciou smernice CRD V sa ich počet v roku 2023 a 2024 stabilizoval. V roku 2024 ECB prijala notifikácie o dvoch konaniach týkajúcich sa (zmiešaných) finančných holdingových spoločností významných skupín: jedno konanie súviselo s udelením povolenia a druhé s udelením výnimky.

2.2 Hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

V roku 2024 ECB prijala spolu 1 557 notifikácií o individuálnych hodnoteniach odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti^[45] týkajúcich sa významných inštitúcií (tabuľka 11).

V roku 2024 sa 63,0 % všetkých individuálnych hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti týkalo členov riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu a v 25,8 % išlo o členov riadiaceho orgánu v jeho výkonnej funkcii. Ostatné individuálne hodnotenia sa týkali osôb zastávajúcich kľúčové funkcie (8,9 %), riaditeľov pobočiek v tretích krajinách (1,6 %) a ďalších nevýkonných riadiacich funkcií (0,7 %).

Priemerný čas hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a čas, ktorý ECB potrebovala na prijatie rozhodnutia, sa znížil zo 109 dní v roku 2023 na 97 dní v roku 2024, čo je v medziach maximálneho obdobia štyroch mesiacov stanoveného v odseku 179 spoločných usmernení ESMA a EBA k posúdeniu vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie.

2.2.1 Vývoj v oblasti hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

ECB pokračovala v zlepšovaní efektívnosti rozhodnutí o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti zjednodušením procesov (s podporou svojho nástroja strojového čítania Heimdall) a vypracovaním a aktualizovaním všeobecných zásad a vzorov hlásení s väčším dôrazom na diverzitu a kolektívnu vhodnosť. Dňa 24. apríla 2024 zorganizovala spoločný seminár s Európskym univerzitným inštitútom vo Florencii s cieľom zvýšiť v bankovom sektore informovanosť o kultúre efektívneho riadenia a rizík.

ECB využila kritérium odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v rámci kolektívnej vhodnosti, aby zlepšila efektívnosť riadiacich orgánov prostredníctvom podpory rozmanitosti zručností a skúseností, pohlavia, veku a geografického pôvodu vo vrcholových orgánoch bánk. V roku 2024 ECB zároveň zvýšila svoje očakávania v súvislosti s kolektívnou vhodnosťou, pričom sa zamerala na odborné znalosti členov riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu týkajúce sa informačných a komunikačných technológií a bezpečnostných rizík .

Posúdenie vhodnosti môže viesť k uloženiu doplňujúcich ustanovení, ak je na základe piatich kritérií odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti potrebné riešiť určité obavy týkajúce sa menovanej osoby. Rozhodnutia obsahujúce doplňujúce ustanovenie sa zvýšili z 9,5 % v roku 2023 na 14,5 % v roku 2024. Najčastejšie obavy vznesené pri hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v roku 2024 sa týkali praxe, konfliktu záujmov a kolektívnej vhodnosti. To v roku 2024 viedlo k vydaniu 55 podmienok, 151 povinností a 20 odporúčaní, oproti 47, 179 a 21 v roku 2023.

V prípade významných obáv o vhodnosť menovanej osoby môže ECB považovať za potrebné vykonať podrobnejšie hodnotenie a nakoniec môže avizovať svoj zámer prijať záporné rozhodnutie. Vo väčšine prípadov banky následne svoju žiadosť počas dohľadového dialógu stiahnu. V roku 2024 sa tak stalo v 50 prípadoch.

V roku 2024 ECB iniciovala päť opätovných hodnotení členov riadiacich orgánov bánk, najmä pre obavy súvisiace s ich dobrou povesťou. ECB pokračovala aj vo vývoji a podpore IT nástrojov na spracovanie hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (časť 5.2.3).

2.3 Donucovacie a sankčné opatrenia a whistleblowing

2.3.1 Donucovacie a sankčné opatrenia

Na základe nariadenia o SSM a nariadenia o rámci SSM závisí rozdelenie právomocí v oblasti donucovania a ukladania sankcií medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi od povahy údajného porušenia, zodpovednej osoby a opatrenia, ktoré sa má prijať. Sankcie, ktoré ECB ukladá v rámci svojej pôsobnosti v oblasti dohľadu, a sankcie uložené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na žiadosť ECB sú zverejnené na internetovej stránke ECB o sankciách dohľadu.

Účelom sankcií je potrestať porušenie predpisov a odrádzať od ich porušovania nielen dotknutý dohliadaný subjekt, ale aj celý bankový sektor. Cieľom donucovacích opatrení, ako sú periodické sankčné platby, je prinútiť dohliadané subjekty dodržiavať prudenciálne požiadavky stanovené v rozhodnutiach alebo regulácii v oblasti dohľadu.

V roku 2024 ECB viedla osem donucovacích a sankčných konaní. Z toho v siedmich prípadoch išlo o sankčné konania, ktoré vyústili do vydania troch rozhodnutí ECB,^[46] a v jednom prípade o donucovacie konanie, ktoré ku koncu roka stále prebiehalo (tabuľka 12).

Okrem toho ECB v roku 2024 vydala 13 záväzných rozhodnutí dohľadu týkajúcich sa klimatických rizík, v ktorých sa predpokladajú periodické sankčné platby za každý deň porušenia, ak dotknuté banky nedodržia prudenciálne požiadavky stanovené v týchto rozhodnutiach ECB. Štyri z týchto rozhodnutí obsahovali prudenciálne požiadavky na posilnenie procesu identifikácie klimatických a environmentálnych rizík. ECB o týchto štyroch rozhodnutiach informovala dotknuté dohliadané subjekty začiatkom roka 2024, hoci konania sa začali v roku 2023. V roku 2023 bolo subjektom doručených 18 rozhodnutí týkajúcich sa rovnakej problematiky, ktoré taktiež predpokladali periodické sankčné platby v prípade neplnenia záväzkov bánk. Zvyšných 9 rozhodnutí oznámených v roku 2024 obsahovalo prudenciálne požiadavky týkajúce sa začlenenia klimatických a environmentálnych rizík do rámcov bánk pre interné riadenie, stratégiu a riadenie rizík.

Všetkých sedem sankčných konaní vedených v roku 2024 sa týkalo podozrenia z porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ (vrátane rozhodnutí a nariadení ECB) zo strany šiestich významných inštitúcií. Štyri z týchto konaní boli ukončené v roku 2024, pričom boli vydané tri rozhodnutia ECB o uložení piatich pokút vo výške 15 625 000 €. Tieto pokuty boli uložené trom dohliadaným subjektom. V prvom rozhodnutí boli uložené dve pokuty v súvislosti s porušením požiadaviek stanovených v rozhodnutiach ECB o interných modeloch, v druhom rozhodnutí boli uložené dve pokuty pre nesprávne vykazovanie požiadaviek na vlastné zdroje v prípade devízového rizika a kreditného rizika a v treťom rozhodnutí bola uložená jedna pokuta z dôvodu vykazovania nepresných informácií o požiadavkách na vlastné zdroje a o rizikovo vážených aktívach pre kreditné riziko.

Donucovacie konanie vedené v roku 2024 sa týkalo neschopnosti jednej významnej inštitúcie plniť rozhodnutia ECB, ktoré vyžadovali, aby táto inštitúcia posilnila svoj proces identifikácie klimatických a environmentálnych rizík v stanovenom termíne v roku 2024. Toto donucovacie konanie v oblasti riadenia na konci roka 2024 stále prebiehalo.

Graf 4 obsahuje členenie donucovacích a sankčných konaní ECB podľa oblasti porušenia vedených v roku 2024 a konaní ukončených v rokoch 2020 až 2023.

Graf 4

Donucovacie a sankčné konania v rokoch 2020 až 2024 podľa oblastí porušenia

(počet konaní)

V nadväznosti na predchádzajúce žiadosti ECB o začatie konania a po posúdení prípadov v súlade s vnútroštátnym právom uložil v roku 2024 jeden príslušný vnútroštátny orgán jednu peňažnú pokutu vo výške 97 500 €. Ďalšie informácie o peňažných pokutách uložených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na žiadosť ECB sa nachádzajú na internetovej stránke ECB o sankciách dohľadu.

Podrobné informácie vrátane komplexných štatistík o sankčných činnostiach, ktoré ECB a príslušné vnútroštátne orgány vykonali v roku 2024 v súvislosti s porušením prudenciálnych požiadaviek, budú uvedené vo Výročnej správe o sankčných činnostiach v rámci SSM za rok 2024. Správa bude zverejnená na internetovej stránke bankového dohľadu ECB v druhom štvrťroku 2025.

2.3.2 Ostatné peňažné opatrenia

ECB v súlade s nariadením o SSM, výhradne na účely plnenia svojich úloh v oblasti dohľadu, vykonáva právomoci, ktoré majú príslušné vnútroštátne orgány podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. V tejto súvislosti ECB v roku 2021 uložila dvom významným inštitúciám administratívne opatrenia, ktoré majú k dispozícii príslušné vnútroštátne orgány na základe vnútroštátneho práva implementujúceho smernicu o kapitálových požiadavkách. Uložené vnútroštátne administratívne opatrenia nemali sankčný charakter a pozostávali z platieb úrokov približne vo výške 21,5 milióna € za porušenie požiadaviek na limity veľkej majetkovej angažovanosti. Vzhľadom na to, že Súdny dvor Európskej únie uvedené rozhodnutia ECB v roku 2024 zrušil, ECB po zohľadnení rozsudku súdneho dvora prijala v jednom z týchto prípadov nové rozhodnutie o uložení úrokových platieb vo výške približne 10,2 milióna €. V druhom prípade nové rozhodnutie nebolo prijaté, keďže subjekt zanikol.

2.3.3 Oznamovanie porušení predpisov – whistleblowing

ECB je podľa článku 23 nariadenia o SSM povinná zabezpečiť zavedenie účinných mechanizmov, ktoré akejkoľvek osobe umožňujú nahlásiť porušenie príslušných právnych predpisov EÚ, čo je postup bežne označovaný ako whistleblowing. ECB preto prevádzkuje online platformu na oznamovanie porušení predpisov.

ECB zabezpečuje úplnú dôvernosť oznámení o porušení predpisov, ktoré dostáva prostredníctvom tejto internetovej platformy alebo iným spôsobom (napr. e‑mailom alebo poštou), a pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu zohľadňuje všetky dostupné informácie.

ECB v roku 2024 prijala 421 oznámení od whistleblowerov, čo je nárast oproti 355 oznámeniam v roku 2023. Z týchto oznámení sa 124 prípadov týkalo podozrenia z porušenia príslušných právnych predpisov EÚ, pričom 117 z nich sa považovalo za prípady patriace do pôsobnosti dohľadu ECB a 7 do pôsobnosti príslušných vnútroštátnych orgánov. Ostatné oznámenia poukazovali najmä na údajné porušenia, ktoré nesúviseli s prudenciálnymi požiadavkami (napr. ochrana spotrebiteľa), a preto nepatrili do pôsobnosti mechanizmu oznamovania porušení predpisov.

V rámci pôsobnosti dohľadu ECB sa najčastejšie údajné porušenia predpisov týkali otázok riadenia (86 %) a výpočtu vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek (8 %). Nedostatky v oblasti riadenia sa týkali najmä riadenia rizík a vnútornej kontroly, požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť, organizačnej štruktúry a funkcií riadiacich orgánov. Úplné členenie oznámení je znázornené v grafe 5.

Graf 5

Údajné porušenia nahlásené prostredníctvom mechanizmu whistleblowingu

(v %)

Informácie nahlásené prostredníctvom mechanizmu oznamovania porušení predpisov boli poskytnuté príslušným spoločným dohliadacím tímom, ktoré rozhodli o vhodných následných opatreniach.

Hlavné opatrenia prijaté v roku 2024 v súvislosti s vyšetrovaním oznámení o porušení príslušných právnych predpisov EÚ podaných v priebehu roka 2024 alebo skôr zahŕňali:

• interné hodnotenie na základe existujúcej dokumentácie (44 %),
• žiadosť o poskytnutie dokumentácie alebo zdôvodnenia od dohliadaného subjektu (43 %),
• žiadosť o interný audit alebo dohľad na mieste (10 %),
• rozhovor s obvinenými osobami (3 %).

3 Spolupráca v oblasti krízového riadenia

3.1 Krízové prípady v roku 2024

V roku 2024 neboli žiadne významné inštitúcie vyhodnotené ako inštitúcie, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. a) a článkom 18 ods. 4 nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií^[47]. Makroekonomické prostredie bolo v roku 2024 pre banky priaznivé, a to najmä z hľadiska ziskovosti. Pokiaľ však ide o ďalší vývoj, banky sa budú musieť prispôsobiť zvýšeným geopolitickým rizikám, štrukturálnym zmenám, klimatickým a environmentálnym rizikám a menej priaznivému makroekonomickému výhľadu.

3.2 Spolupráca s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií

ECB a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB) pokračovali aj v roku 2024 v úzkej spolupráci. Predsedníčka Rady pre dohľad ECB a predseda SRB si pravidelne vymieňali informácie a spoločne navštívili niekoľko príslušných vnútroštátnych orgánov a vnútroštátnych rezolučných orgánov. Medzi ECB a SRB prebiehali aj časté výmeny informácií na riadiacej a odbornej úrovni.

Významnou súčasťou spolupráce medzi oboma organizáciami bola aj naďalej pravidelná interakcia medzi spoločnými dohliadacími tímami ECB a internými rezolučnými tímami SRB. Spolupráca bola intenzívna najmä v prípade bánk spadajúcich pod rámec krízového riadenia ECB. Podporilo ju bilaterálne memorandum o porozumení medzi ECB a SRB o spolupráci a výmene informácií a špecializované memorandum o porozumení o výmene dôverných údajov podpísané v roku 2023.

ECB a SRB pokračovali v spolupráci na politických témach spoločného záujmu. Zabezpečili vzájomný úzky súlad v otázke reformy rámca krízového riadenia a ochrany vkladov z hľadiska dohľadu a riešenia krízových situácií. Okrem toho pokračovali v spoločnom úsilí v oblasti merania a vykazovania likvidity. V roku 2024 uskutočnili druhý ročník spoločného testovania likvidity zameraný na hodnotenie pripravenosti bánk na krízy na základe spoločne vypracovaného vzoru výkazu likvidity.

V roku 2024 sa ECB a SRB zapojili do simulácií krízových situácií v rámci spoločného cieľa posúdiť existujúce kapacity a zlepšiť pripravenosť na krízy. Zúčastnili sa aj na trojstrannom cvičení na najvyššej úrovni, na ktorom sa podieľali orgány pre riešenie krízových situácií, orgány dohľadu, centrálne banky a ministerstvá financií zo Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a bankovej únie. ECB a SRB sa okrem toho zúčastnili na seversko-baltskej krízovej simulácii so zámerom otestovať svoju pripravenosť na potenciálnu krízovú situáciu.

V súlade s regulačným rámcom ECB konzultovala so SRB plány ozdravenia, ktoré predložili významné inštitúcie. SRB konzultovala s ECB návrhy plánov na riešenie krízových situácií a výpočet upravených príspevkov, ktoré majú významné inštitúcie uhradiť do Jednotného fondu na riešenie krízových situácií v súlade s nariadením o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií.

3.3 Krízové riadenie menej významných inštitúcií

Krízové riadenie menej významných inštitúcií si vyžaduje úzku spoluprácu medzi príslušným vnútroštátnym orgánom a ECB. Hoci zodpovednosť za dohľad nad krízovým riadením menej významných inštitúcií nesú príslušné vnútroštátne orgány, potreba intenzívnejšej spolupráce a výmeny informácií nastáva, keď je ohrozená životaschopnosť takejto inštitúcie, pretože za odobratie licencie zodpovedá ECB.

V počiatočných fázach krízy spôsobenej zhoršením finančnej situácie menej významnej inštitúcie príslušný vnútroštátny orgán informuje ECB prostredníctvom oficiálnej notifikácie. V roku 2024 ECB prijala od príslušných vnútroštátnych orgánov jedenásť takýchto notifikácií.

Po predložení notifikácie o zhoršení finančného stavu sa obvykle zriaďujú kontaktné skupiny pre krízové riadenie, pokiaľ zodpovedný príslušný vnútroštátny orgán alebo ECB nezistia oprávnené dôvody na ich nezriadenie. Tieto skupiny – ktoré sú zložené zo zástupcov relevantných odborov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov – môžu byť zriadené v prípade porušenia kapitálových požiadaviek, zhoršenia kvality aktív alebo likviditnej pozície alebo závažných nedostatkov v systémoch vnútorného riadenia alebo kontroly. V priebehu roka bolo zriadených 12 kontaktných skupín pre krízové riadenie. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, tieto skupiny zabezpečovali dôkladné monitorovanie kríz, ako aj včasné a koordinované prijímanie opatrení dohľadu. V roku 2024 bola odobratá jedna banková licencia a jedna licencia zanikla, t. j. dotknutá menej významná inštitúcia sa proaktívne sama vzdala svojej bankovej licencie.

V roku 2023 ECB a príslušné vnútroštátne orgány spolupracovali na zjednodušení rámca spolupráce pri krízovom riadení menej významných inštitúcií s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi relevantnými zainteresovanými stranami a posilniť prístup k riadeniu budúcich krízových situácií menej významných inštitúcií. Revidované spoločné štandardy dohľadu nadobudli účinnosť 1. januára 2024.

4 Medziinštitucionálna spolupráca

4.1 Európska a medzinárodná spolupráca

4.1.1 Spolupráca s orgánmi dohľadu v EÚ a s orgánmi z krajín mimo EÚ

V roku 2024 ECB posilnila spoluprácu s orgánmi dohľadu z rôznych krajín a sektorov, a to aj prostredníctvom rokovaní o ďalších memorandách o porozumení (tabuľka 13).

4.1.1.1 ECB a kolégiá orgánov dohľadu

ECB sa zúčastňuje na kolégiách orgánov dohľadu v prípade významných bankových skupín s operáciami mimo bankovej únie. To jej umožňuje prijímať koordinované prístupy a rozhodnutia dohľadu a zabezpečovať spoločné pracovné programy s inými orgánmi dohľadu, ktoré vykonávajú dohľad nad rovnakou cezhraničnou bankovou skupinou. ECB organizuje kolégiá v prípadoch, keď je ako domáci orgán dohľadu zodpovedná za dohľad nad bankovou skupinou na konsolidovanom základe. ECB môže pôsobiť aj ako hostiteľský orgán dohľadu nad konkrétnymi subjektmi v rámci bankovej skupiny. V takom prípade sa zúčastňuje v kolégiách orgánov dohľadu na pozvanie domáceho orgánu dohľadu. Okrem kolégií orgánov dohľadu ECB spolupracuje aj s viacerými medzinárodnými orgánmi dohľadu. Zúčastňuje sa napríklad na trojstranných stretnutiach s Bank of England a Federálnym rezervným systémom.

4.1.1.2 Posilnenie spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy a orgánmi EÚ mimo SSM

Významné bankové skupiny vykonávajú operácie na trhoch s finančnými nástrojmi, preto ECB v súlade s právom Únie spolupracuje s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy v EÚ. V roku 2024 ECB uzavrela memorandum o porozumení v oblasti dohľadu so španielskou Národnou komisiou pre trh s cennými papiermi (Comisión Nacional del Mercado de Valores – CNMV).

ECB pokračovala v posilňovaní výmeny informácií a spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií v šiestich členských štátoch EÚ, ktoré sa nezúčastňujú na európskom bankovom dohľade, pokiaľ ide o činnosť významných bankových skupín v týchto krajinách. V roku 2024 uzavrela memorandá o porozumení s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií a s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií týchto šiestich členských štátov EÚ mimo SSM.

4.1.1.3 Spolupráca so sektorovými orgánmi dohľadu v EÚ a s orgánmi prudenciálneho dohľadu mimo EÚ

ECB plní úlohu koordinátora pre významné bankové skupiny, ktoré sú identifikované ako finančné konglomeráty a podliehajú doplňujúcemu dohľadu. V tejto súvislosti úzko spolupracuje s dotknutými príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad ostatnými regulovanými subjektmi patriacimi do finančného konglomerátu a s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (European Insurance and Occupational Pensions Authority – EIOPA).

V roku 2024 ECB posilnila svoje výmeny s orgánom EIOPA a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad poisťovníctvom, ktoré sú zapojené do doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi, a zorganizovala semináre s cieľom prediskutovať spoločné výzvy dohľadu a identifikovať spôsoby ďalšieho zlepšenia účinnosti doplňujúceho dohľadu.

ECB zverejnila nové memorandá o porozumení v oblasti dohľadu uzavreté so Superintendencia de Servicios Financieros del Banco Central del Uruguay, s Agentúrou pre bankovú reguláciu a dohľad Turecka a s Guernsey Financial Services Commission. ECB okrem pravidelného a štruktúrovaného dialógu s orgánmi, ako je Prudential Regulation Authority Spojeného kráľovstva a Federálny rezervný systém, zorganizovala aj niekoľko aktuálnych a bilaterálnych stretnutí s orgánmi bankového dohľadu z krajín mimo EÚ, na ktorých sa diskutovalo o otázkach spoločného záujmu, ako sú dohľad nad finančnými konglomerátmi a klimatickými finančnými rizikami.

V roku 2024 ECB posilnila spoluprácu s orgánmi prudenciálneho dohľadu mimo EÚ v oblasti používania technológií dohľadu. Jej súčasťou bola aj spolupráca s Federálnym rezervným systémom, Bank of England a Financial Conduct Authority Spojeného kráľovstva v interdisciplinárnych, multifunkčných „tigrích“ tímoch. ECB aktívne pôsobila aj v Inovačnej sieti BIS, platforme pre spoluprácu podporovanej Inovačným hubom BIS, so zámerom umožniť výmenu poznatkov a podporiť spoluprácu medzi centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu na celom svete prostredníctvom špecializovaných odborných pracovných skupín.

4.1.1.4 ECB a boj proti praniu špinavých peňazí: najnovší vývoj

Zodpovednosť za dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT) v súčasnosti spočíva výhradne na vnútroštátnej úrovni. Orgány prudenciálneho dohľadu a orgány AML/CFT však musia pri plnení svojich mandátov úzko spolupracovať.

ECB podobne ako v predchádzajúcich rokoch zohľadnila riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v prudenciálnom dohľade^[48] a poskytla metodickú podporu pri príprave európskeho Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (Authority for Anti-Money Laundering and Countering the Financing of Terrorism – AMLA).

V roku 2024 ECB pokračovala vo výmene informácií s orgánmi AML/CFT. Zahŕňalo to aj účasť ECB v úlohe pozorovateľa a výmenu informácií v 66 kolégiách v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT kolégiá) zriadených pre významné inštitúcie.^[49] ECB tiež nahlásila významné nedostatky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu do centrálnej databázy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) EuReCa.

ECB sa v úlohe pozorovateľa zúčastňovala na práci Stáleho výboru EBA pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Zároveň sa v rámci svojej hlavnej činnosti zamerala na nový legislatívny balík EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zverejnený v júni 2024. ECB tento vývoj v oblasti regulácie podporuje a zasadzuje sa najmä za legislatívny rámec umožňujúci účinnú spoluprácu a výmenu informácií medzi všetkými orgánmi finančného dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v systéme dohľadu AML/CFT a relevantnými orgánmi dohľadu v iných oblastiach. V nadväznosti na žiadosť Európskej komisie o poradenstvo vo veci regulačných technických noriem a usmernení k novému rámcu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu začala ECB prispievať k prípravným prácam realizovaným orgánom EBA.

ECB ako orgán prudenciálneho dohľadu sa pripravuje na úzku a hladkú spoluprácu s AMLA, kým s Komisiou a jej špecializovanou pracovnou skupinou si vymieňa poznatky získané pri vytváraní SSM. ECB zároveň v súlade s chystaným legislatívnym balíkom začala s prípravou memoranda o porozumení medzi ECB a AMLA.

4.1.1.5 Programy MMF pre hodnotenie finančného sektora

Programy Medzinárodného menového fondu (MMF) pre hodnotenie finančného sektora (Financial Sector Assessment Programs – FSAP) poskytujú komplexné a hĺbkové hodnotenia finančného sektora danej krajiny.

V roku 2024 MMF uskutočnil druhý program FSAP pre eurozónu, ktorý sa má ukončiť v roku 2025. MMF hodnotí súlad regulačného rámca eurozóny a postupov dohľadu SSM s bazilejskými základnými zásadami, ktoré boli revidované v apríli 2024 tak, aby zahŕňali prísnejšie požiadavky týkajúce sa okrem iného finančných a vznikajúcich rizík súvisiacich s klímou, prevádzkovej odolnosti a udržateľnosti obchodných modelov, ako aj úlohy európskeho bankového dohľadu v krízovom riadení. Zároveň vykonáva záťažový test zhora nadol, ktorý sa vzťahuje na významné inštitúcie. MMF hodnotí aj implementáciu odporúčaní, ktoré adresoval ECB a spoluzákonodarcom EÚ v rámci predchádzajúceho programu FSAP pre eurozónu dokončeného v roku 2018.

V roku 2024 MMF ukončil národné programy FSAP pre Luxembursko, Holandsko a Španielsko, pokračoval v hodnotení Slovenska a začal s programom FSAP pre Francúzsko. Národné programy FSAP hodnotia nebankové oblasti, ako sú domáce poisťovacie a makroprudenciálne rámce, a prinášajú ucelené hodnotenie bankovej problematiky, najmä v otázkach spadajúcich do právomoci vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad menej významnými inštitúciami alebo v otázkach boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom zohľadňujú potrebu ďalšej práce na dobudovanie bankovej únie.

Účasť ECB na národných konzultáciách MMF podľa článku IV pre krajiny zapojené do európskeho bankového dohľadu sa týka mikroprudenciálnych aj makroprudenciálnych otázok, a to v súlade s jej úlohami v týchto oblastiach.

4.2 Účasť na tvorbe európskeho a medzinárodného regulačného rámca

4.2.1 Podpora činnosti Rady pre finančnú stabilitu

Bankový dohľad ECB sa ako člen Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB) aktívne zúčastňoval na plenárnych zasadnutiach FSB či zasadnutiach jej Stáleho výboru pre spoluprácu v oblasti dohľadu a regulácie (Standing Committee on Supervisory and Regulatory Cooperation), Stáleho výboru pre implementáciu štandardov (Standing Committee on Standards Implementation), Riadiacej skupiny pre riešenie krízových situácií (Resolution Steering Group) a Regionálnej poradnej skupiny pre Európu (Regional Consultative Group for Europe). Prispel k rôznym iniciatívam FSB, vrátane preskúmania poučení z bankových turbulencií v roku 2023, s cieľom posilniť rámec pripravenosti na krízy a rezolučný rámec, pokročiť v úsilí zameranom na klimatické finančné riziká a zverejňovanie súvisiacich informácií a posúdiť vplyv transformačných plánov na finančnú stabilitu. Podporil hodnotenie účinkov finančných reforiem skupiny G20 na sekuritizáciu, podieľal sa na zbere informácií o prístupoch dohľadu k finančným rizikám súvisiacim s prírodou a prispel k práci na cezhraničných regulačných výzvach vyplývajúcich pre rozvíjajúce sa trhy z globálnych stablecoinov (stabilnejších kryptoaktív). Okrem toho spolupracoval na vývoji rámca pre výmenu informácií o incidentoch.

4.2.2 Podpora činnosti Bazilejského výboru pre bankový dohľad

ECB sa v roku 2024 naďalej vo významnej miere podieľala na práci Bazilejského výboru pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS). Zúčastňovala sa na aktivitách vo viacerých oblastiach, poskytovala svoje odborné znalosti v skupinách BCBS a spolupracovala s jeho členmi v rámci EÚ aj na celom svete.

Konkrétne, zástupcovia ECB spolupredsedali a pomáhali pri riadení činnosti dvoch skupín Bazilejského výboru. Pracovnej skupine pre finančné riziká súvisiace s klímou (Task Force on Climate-related Financial Risks – TFCR) spolupredsedal Frank Elderson, podpredseda Rady pre dohľad ECB, spolu s Kevinom Stirohom, starším poradcom Federálnej rezervnej rady, zatiaľ čo skupine pre politiku a štandardy (Policy and Standards Group – PSG) spolupredsedali Korbinian Ibel, generálny riaditeľ pre univerzálne a diverzifikované inštitúcie ECB, a Arthur Yuen, zástupca výkonného riaditeľa Hongkonského orgánu menovej politiky.

Medzi kľúčové míľniky práce TFCR v roku 2024 patrí zverejnenie diskusného dokumentu o použití analýzy klimatických scenárov a preskúmanie pripomienok ku konzultačnému dokumentu o rámci zverejňovania informácií podľa tretieho piliera (Pillar 3) pre finančné riziká súvisiace s klímou. TFCR sa naďalej zaoberala aj niektorými ďalšími strategickými prioritami Bazilejského výboru vrátane posudzovania závažnosti nedostatkov v súčasnom bazilejskom rámci, skúmania transformačných plánov bánk a monitorovania implementácie zásad účinného riadenia a dohľadu finančných rizík súvisiacich s klímou.

V roku 2024 PSG zohrala kľúčovú úlohu pri konečnom zverejnení i) usmernení k riadeniu kreditného rizika protistrany, ii) rámca zverejňovania informácií o expozíciách bánk v súvislosti s kryptoaktívami a niektorých cielených zmien jej normy v oblasti kryptoaktív, iii) cielených úprav jej štandardu týkajúceho sa úrokového rizika v bankovej knihe a iv) správy o existujúcich postupoch na podporu jurisdikcií, ktoré chcú uplatňovať kladné cyklicky neutrálne sadzby. PSG ďalej prispela k otvoreniu konzultácie o opatreniach na riešenie skresľovania ukazovateľov bankami v kontexte rámca pre globálne systémovo dôležité banky a ku konzultácii o zásadách správneho riadenia rizika tretích strán.

Okrem týchto dvoch skupín ECB prispela aj k finálnemu publikovaniu revízií základných zásad účinného bankového dohľadu a k práci v oblasti likvidity a efektívnosti dohľadu v rámci nadväzujúcich iniciatív Bazilejského výboru týkajúcich sa bankových turbulencií z marca 2023.

4.2.3 Podpora činnosti Európskeho orgánu pre bankovníctvo a účasť na tvorbe európskej politiky

Bankový dohľad ECB v roku 2024 ďalej úzko spolupracoval s Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) s cieľom podporiť konzistentný dohľad v celom európskom bankovom sektore a zvyšovať bezpečnosť a odolnosť úverových inštitúcií, ako aj stabilitu finančného systému.

ECB a EBA podpísali 18. marca 2024 memorandum o porozumení o zriadení Spoločného výboru pre bankové výkazníctvo (Joint Bank Reporting Committee) so zámerom zlepšiť integráciu a znížiť náklady bánk na regulačné vykazovanie. Obe inštitúcie sa zapojili aj do diskusií o návrhu metodiky a naratíve pre celoúnijný záťažový test 2025, ako aj o možných spôsoboch zlepšenia záťažového testovania na základe najnovších regulačných zmien.

V kontexte reforiem Bazilej III sa ECB podieľala na viacerých regulačných projektoch EBA. Okrem toho prispela ku konzultácii EBA o návrhu usmernení pre riadenie environmentálnych, sociálnych a riadiacich (ESG) rizík a k vypracovaniu návrhov konzultačných dokumentov o zverejňovaní informácií o ESG a vykazovaní ESG na účely dohľadu.

ECB podporovala prácu EBA v oblasti implementácie nariadenia o trhoch s kryptoaktívami a nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti vrátane rozšírenia usmernení o outsourcingu na dohody s tretími stranami.

Okrem spolupráce s EBA pripravili zamestnanci ECB verejný príspevok k cielenej konzultácii Európskej komisie o fungovaní sekuritizačného rámca EÚ. Tento príspevok využíva a dopĺňa odporúčanie EBA z decembra 2022 a správy vypracované Spoločným výborom európskych orgánov dohľadu (Joint Committee of the European Supervisory Authorities) podľa článku 44 nariadenia o sekuritizácii.

5 Organizácia bankového dohľadu ECB

5.1 Zamestnanci bankového dohľadu ECB

5.1.1 Prijímanie zamestnancov

Bankový dohľad ECB vo všeobecnosti inzeruje voľné pracovné miesta najskôr interne; to neplatí pre začiatočnícke pozície, ktoré sa inzerujú na externom trhu. V roku 2024 bankový dohľad ECB prijal na dlhodobejšie pozície 53 uchádzačov z externých kampaní.

Graf 6

Počet obsadených pozícií v skupinách zamestnancov v roku 2024

5.1.2 Výmenné programy

V nadväznosti na program výmeny zamestnancov zavedený v roku 2023 v spolupráci s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (SRB), Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA) a s Európskou investičnou bankou (EIB) sa v roku 2024 začala jeho druhá séria so SRB a EIB, ktorej výsledkom bola výmena pozícií 12 párov zamestnancov.

5.1.3 Budovanie spôsobilostí

Bankový dohľad ECB vykonáva pravidelné hodnotenia organizačnej pripravenosti (najmä pre spoločné dohliadacie tímy a tímy dohľadu na mieste) s cieľom vyhodnotiť svoje kapacity v súvislosti s prebiehajúcimi úlohami a potenciálnymi prioritami dohľadu. Tieto hodnotenia sa používajú na aktualizáciu plánu budovania spôsobilostí, čo organizácii umožňuje uprednostniť rozvoj talentov a súvisiace iniciatívy v oblastiach s nižšou pripravenosťou.

V rokoch 2023 – 2024 sa bankový dohľad ECB zameral na budovanie kapacít pre dohľadové úlohy súvisiace s outsourcingom IT, bezpečnosťou IT, kybernetickými rizikami a s novým mandátom ECB vyplývajúcim z nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti.

Zintenzívnilo sa aj vzdelávanie vo všetkých oblastiach bankového dohľadu. V roku 2024 boli zavedené dva nové vzdelávacie programy: úvodný program SSM pre nových pracovníkov a Nadačný program SSM, ktorý má zabezpečiť, aby pracovníci bankového dohľadu dosiahli jednotnú úroveň základných odborných znalostí a zručností v tradičných a nových témach dohľadu. Pilotná fáza Nadačného programu SSM bola dokončená v júni 2024.

Vo februári 2024 sa začal komplexný vzdelávací program zameraný na rôzne úlohy a funkcie v oblasti klimatických rizík a rizík súvisiacich s prírodou. V roku 2024 toto vzdelávanie absolvovalo 1 000 pracovníkov bankového dohľadu.

Okrem toho sa ďalej rozvíjali nástroje digitálneho vzdelávania SSM so zámerom zlepšiť poznatky pracovníkov dohľadu o úlohe umelej inteligencie (AI) v bankách, o dohľade nad IT rizikami a o ďalších kľúčových témach digitalizácie a inovácií. V roku 2024 sa do tohto vzdelávania zapojilo 2 050 pracovníkov dohľadu.

Pri rozširovaní ponuky vzdelávania v týchto troch oblastiach bude ECB v roku 2025 naďalej využívať svoje existujúce partnerstvá pre spoluprácu, s osobitným dôrazom na najnovší vývoj v oblasti bankového dohľadu.

5.1.4 Rozmanitosť a inklúzia

Bankový dohľad ECB sa usiluje o vytvorenie pracovnej kultúry, ktorá využíva silu diverzity a inklúzie a každému kolegovi umožňuje prejaviť sa na pracovisku autenticky. V rámci tejto vízie zostáva kľúčovou strategickou prioritou dosiahnutie rodovej rovnováhy. V bankovom dohľade ECB tvoria 42 % zamestnancov ženy. Podiel zamestnankýň sa na jednotlivých hierarchických úrovniach líši. Ženy tvoria 49 % zamestnancov na analytickej úrovni a 42 % na expertnej úrovni. Na úrovni vedenia tímov je podiel žien 33 %, na manažérskych pozíciách 35 % a vo vyšších riadiacich funkciách 42 %. ECB bude pokračovať v posilňovaní svojho úsilia o dosiahnutie rodovej rovnováhy.

Schéma 1

Zamestnanci bankového dohľadu ECB v číslach

5.2 Digitalizácia, rámec pre vykazovanie údajov a riadenie informácií

5.2.1 Digitálna agenda a technologická stratégia SSM

V roku 2024 Rada pre dohľad ECB schválila novú technologickú stratégiu európskeho bankového dohľadu na obdobie rokov 2024 až 2028 – technologickú stratégiu SSM. Keďže sa bankový sektor stáva čoraz zložitejším a zdroje dohľadu sú obmedzenejšie, táto stratégia komplexne rieši digitálne potreby európskeho bankového dohľadu s cieľom posilniť účinný dohľad založený na riziku.

Technologická stratégia SSM vychádza z existujúcich základných systémov a z implementácie 14 aplikácií dohľadovej technológie (suptech aplikácií). Obsahuje dva základné piliere: technológie a ľudí. Rozvoj oboch týchto oblastí prinesie pokrok v postupoch dohľadu prostredníctvom najmodernejších technológií a súčasne zabezpečí, aby sa orgány dohľadu udržali v centre technologického vývoja.

V rámci technologického piliera sa stratégia snaží zjednodušiť a konsolidovať IT prostredie, a tak podporiť účinný a kompaktný dohľad, z ktorého budú mať prospech rovnako orgány dohľadu, ako aj banky. Medzi kľúčové ciele patrí integrácia základných systémov a nástrojov suptech spolu s postupným ukončením používania pôvodných systémov. V tejto súvislosti má projekt Olympus vytvoriť v rámci európskeho bankového dohľadu integrovanejšie IT prostredie. Na tento účel vznikne jednotné centrum dohľadu – prispôsobiteľná platforma, ktorá bude orgánom dohľadu poskytovať základné informácie na zjednodušenie úloh, zvýšenie efektívnosti a zlepšenie tímovej spolupráce. Zároveň skonsoliduje kanály, ktoré banky využívajú na výmenu informácií s ECB, do jednotného portálu SSM. Tým sa výrazne zníži náročnosť vykazovania pre banky a zjednoduší sa súvisiaca komunikácia medzi bankami a orgánmi dohľadu.

V technologickej stratégii SSM sa zdôrazňuje aj zodpovedné využívanie generatívnej umelej inteligencie na posilnenie procesov dohľadu. Napríklad rozšírenie modelu Athena – AI platformy európskeho bankového dohľadu pre textovú analýzu – o veľké jazykové modely umožní orgánom dohľadu spracovať obrovské množstvo dokumentov, získavať informácie a efektívne pripravovať texty.

Rovnako dôležitý je aj druhý pilier – ľudia. V rámci technologickej stratégie SSM sú všetky nástroje navrhnuté tak, aby spĺňali potreby orgánov dohľadu. V stratégii sa zdôrazňuje aj význam poskytovania kvalitného vzdelávania a podpory digitálnej kultúry na všetkých úrovniach a funkciách. Tento prístup zabezpečuje, aby pracovníci dohľadu v plnej miere pochopili nové technológie a vedeli, ako ich čo najlepšie využiť.

Implementácia technologickej stratégie SSM na roky 2024 – 2028 poskytne orgánom dohľadu správne nástroje a technológie na účinné plnenie ich úloh. Bude to mať pozitívne dôsledky pre banky: moderné a zjednodušené IT prostredie podporí konzistentný, účinný a včasnejší dohľad, zníži záťaž spojenú s vykazovaním, zvýši transparentnosť a v konečnom dôsledku zaručí bezpečné a zdravé fungovanie európskeho bankového sektora.

5.2.2 Vývoj rámca pre vykazovania údajov

ECB a príslušné vnútroštátne orgány sa pripravujú na implementáciu aktualizovaného vykazovacieho rámca EBA, ktorá zahŕňa zmeny obsahu a zohľadňuje nové požiadavky vyplývajúce z nariadenia CRR III a smernice CRD VI. Zavádza aj novú štruktúru taxonómie s očakávaným prvým referenčným dátumom 31. marec 2025.

Na splnenie požiadaviek na vykazovanie stanovených v nariadení CRR III sú banky povinné vykonať v obmedzenom časovom rámci niekoľko technických úprav svojich interných systémov vykazovania. Zavedenie spodnej hranice pre výstupné hodnoty napríklad vytvára potrebu dodatočných údajov v prípade bánk, ktoré používajú interné modely založené na riziku. Vzhľadom na nové pravidlá a s cieľom znížiť náklady bánk na implementáciu a poskytnúť im dostatočný čas na prípravu bol termín na vykazovanie dohľadových informácií podľa aktualizovaného rámca predĺžený do 30. júna 2025. Okrem vykazovania podľa aktualizovaného rámca EBA orgány dohľadu od bánk požadujú aj ad hoc informácie, ktoré potrebujú na plnenie svojich dohľadových úloh, napríklad na monitorovanie vývoja vznikajúcich rizík. ECB vedie databázu takýchto ad hoc zberov údajov so zámerom monitorovať a usmerňovať záťaž spojenú s vykazovaním.^[50] Banky by mali byť schopné reagovať na tieto výzvy, a plniť tak očakávania dohľadu týkajúce sa dobrého riadenia údajov a agregácie údajov.

V roku 2024 ECB vypracovala metodiku, aby identifikovala významné opakované predloženia údajov na účely dohľadu v rozsahu vykonávacích technických predpisov EBA (ITS) a zozbierala vysvetlenia povahy a základných príčin opakovaného predloženia údajov. Metodika vychádza zo zistení pilotného cvičenia, ktoré ECB uskutočnila v roku 2023.

ECB bankám sprístupnila svoju výročnú správu o riadení údajov a ich kvalite (časť 1.2.3.2). Obsahuje kvantitatívne ukazovatele na úrovni bánk a dotazník, pričom jej cieľom je zvýšiť zodpovednosť riadiacich orgánov. Orgánom dohľadu a bankám pomáha identifikovať a riešiť nedostatky v agregácii a vykazovaní údajov o rizikách.

ECB v rámci svojho pokračujúceho úsilia o riadenie nákladov na vykazovanie vyhodnocuje zozbierané údaje o obchodných modeloch a kapitálovej primeranosti s cieľom identifikovať oblasti, ktoré by bolo možné zjednodušiť a štandardizovať. To by malo umožniť dohliadaným inštitúciám účinnejšie plniť očakávania týkajúce sa agregácie údajov o rizikách a kapacít v oblasti vykazovania rizík (časť 1.2.3.2).

V roku 2024 ECB rozšírila svoje štvrťročné štatistiky bankového dohľadu o podrobnejšie členenia podielu problémových úverov, ako aj úverov a preddavkov s výrazným rastom kreditného rizika. Číselné údaje od začiatku roka k aktuálnemu obdobiu (YTD) v tabuľkách ziskov a strát boli upravené tak, aby odrážali lineárnu anualizáciu, čím sa uľahčilo porovnávanie údajov v rôznych časových obdobiach. Významne sa zlepšil aj časový harmonogram zverejňovania štvrťročných bankových štatistík dohľadu, ktorý umožňuje skoršie termíny zverejňovania (skrátenie zo 40 na 30 pracovných dní po dátume odoslania podľa ITS).

ECB tiež vykonala každoročné zosúladenie zverejnení podľa tretieho piliera a vykazovania na účely dohľadu, pričom sa zamerala na mieru expozície bánk voči klimatickým rizikám. Toto zosúladenie viedlo k podstatnému zlepšeniu konzistentnosti a kvality údajov. Extrahované údaje boli zverejnené na internetovej stránke bankového dohľadu ECB spolu so sprievodnou správou poukazujúcou na kľúčové výsledky.

5.2.3 Riadenie informácií

Systém riadenia informácií (Information Management System – IMAS) je súbor základných IT systémov, ktoré podporujú procesy dohľadu. Európske orgány bankového dohľadu a dohliadané subjekty ho využívajú na digitálne spojenie a prístup k zdieľaným informáciám.

V roku 2024 sa IMAS ďalej vyvíjal a prispôsoboval zmenám vo finančnom systéme a jeho regulácii, ako aj metodike a stratégii dohľadu. Hlavné zmeny systému IMAS sa týkali reformy postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) (časť 1.3.1). V rámci IMAS môžu orgány dohľadu ročné hodnotenie rizík začať skôr, podľa typu rizika a môžu ľahšie začleniť výsledky iných procesov dohľadu do SREP, ako aj do eskalačného rámca ECB pre opatrenia dohľadu.

Okrem toho sa pred nadobudnutím účinnosti nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti zaviedol nový postup umožňujúci automatizované prijímanie správ o závažných incidentoch od dohliadaných subjektov a ich následné dohľadové posúdenie v IMAS.

V roku 2024 boli v rámci IMAS vylepšené aj ďalšie procesy dohľadu. Išlo o dohľad na mieste a previerky interných modelov, hodnotenia významnosti, donucovacie a sankčné konania, hodnotenia plánov ozdravenia, program previerok v oblasti dohľadu (SEP) a jeho operačné plánovanie, ako aj dátový sklad a informačné služby, ktoré pripravujú samoobslužné správy a prehľady so všetkými dostupnými dohľadovými údajmi.

Okrem toho boli do portálu IMAS pridané nové procesy, ktoré umožňujú digitálnu interakciu medzi dohliadanými subjektmi a orgánmi dohľadu. Išlo o i) online monitorovanie nesplnených opatrení dohľadu a ich nápravných opatrení, ii) kontroly kreditnej kvality na mieste a iii) aktualizácie existujúcich procesov vrátane hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a žiadostí o udelenie licencie či nadobudnutie kvalifikovaných účastí. Optimalizáciou prešiel aj online formulár na hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, čím sa zjednodušil proces pre dohliadané subjekty predkladajúce nové žiadosti.

6 Riadenie európskeho bankového dohľadu

6.1 Požiadavky na zodpovednosť

Táto výročná správa v súlade s nariadením o SSM predstavuje jeden z hlavných prostriedkov preukazujúcich plnenie zodpovednosti bankového dohľadu ECB voči Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Podľa tohto nariadenia úlohy dohľadu ECB podliehajú príslušným požiadavkám na transparentnosť a zodpovednosť. ECB kladie veľký dôraz na dodržiavanie a úplné uplatňovanie rámca zodpovednosti, ktorý je podrobne ustanovený v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a ECB a v memorande o porozumení medzi Radou EÚ a ECB. ECB v priebehu rokov rozšírila rozsah spolupráce s Európskym parlamentom nad rámec medziinštitucionálnej dohody, čo ešte viac zvyšuje význam, ktorý ECB prikladá zodpovednosti.

V roku 2024 predsedníčka Rady pre dohľad vystúpila vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti na troch pravidelných verejných vypočutiach. Na verejnom vypočutí 21. marca predstavila Výročnú správu ECB o činnosti dohľadu za rok 2023. Ďalšie dve pravidelné verejné vypočutia sa uskutočnili 2. septembra a 18. novembra. Diskusie boli zamerané na výzvy pre banky, predovšetkým na makroekonomickú neistotu, digitalizáciu, klimatické a environmentálne riziká a geopolitické riziká. Predsedníčka vysvetlila aj aktuálne úsilie o posilnenie dohľadu. Diskusie sa sústredili na implementáciu rámca Bazilej III a legislatívnych predpisov na posilnenie bankovej únie, ako je revízia rámca pre krízové riadenie bánk a ochranu vkladov (crisis management and deposit insurance – CMDI) či revízia európskeho systému ochrany vkladov (European deposit insurance scheme – EDIS).

V roku 2024 predsedníčka Rady pre dohľad odpovedala na tri písomné otázky poslancov Európskeho parlamentu týkajúce sa záležitostí bankového dohľadu a v súlade s povinnosťou ECB podávať správy národným parlamentom aj na jednu písomnú otázku poslanca národného parlamentu. Všetky odpovede vo forme listov poslancom parlamentu boli uverejnené na internetovej stránke. Listy sa týkali úrokových sadzieb vkladov, hypoték na poškodené nehnuteľnosti, kapitálových požiadaviek a konkurencieschopnosti bánk EÚ, ako aj prevádzkovej odolnosti v čase digitálnej transformácie.^[51]

ECB v súlade s medziinštitucionálnou dohodou sprístupnila Európskemu parlamentu aj záznamy zo zasadnutí Rady pre dohľad a zhrnutia seminárov Rady pre dohľad.

Okrem toho bankový dohľad ECB s cieľom ďalej posilňovať dialóg s Európskym parlamentom odpovedal na pripomienky a návrhy parlamentu uvedené v jeho Uznesení o bankovej únii – výročnej správe za rok 2023. ECB sa vo svojej odpovedi vyjadrila k vývoju v bankovom sektore a k legislatívnym predpisom relevantným z hľadiska bankového dohľadu. Išlo o riziká spojené s úrokovými sadzbami a s kvalitou aktív, o inváziu Ruska na Ukrajinu, o expozície bánk voči environmentálnym, sociálnym a riadiacim (ESG) rizikám, o rámec CMDI a systém EDIS, o boj proti praniu špinavých peňazí a o diverzitu v riadiacich orgánoch finančných inštitúcií.

Pokiaľ ide o interakciu s Radou EÚ v roku 2024, predsedníčka Rady pre dohľad sa zúčastnila dvoch výmen názorov s Euroskupinou, konkrétne 13. mája a 4. novembra. Približne v čase týchto diskusií ECB zverejnila prehľad svojich relevantných činností dohľadu.^[52] Hlavnými témami diskusií bola prvá dekáda európskeho bankového dohľadu, stav európskeho bankového systému v súčasnom makroekonomickom a geopolitickom prostredí, priority dohľadu a regulačné a inštitucionálne otázky.

6.2 Transparentnosť a komunikácia

V roku 2024 predsedníčka a podpredseda Rady pre dohľad predniesli 33 príhovorov a zástupcovia ECB vystúpili s 11 prejavmi. Spolu poskytli 23 rozhovorov a uverejnili 9 blogových príspevkov a stanovísk. Predsedníčka usporiadala aj jednu tlačovú konferenciu o výsledkoch postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) v roku 2024. Bankový dohľad ECB uverejnil dva diely podcastu, 22 tlačových správ a ďalšie informácie, ako sú listy poslancom Európskeho parlamentu, usmernenia pre banky a štatistiky dohľadu. Štvrťročný informačný bulletin dohľadu (Supervision Newsletter), ktorý je digitálnou publikáciou s viac ako 10 000 odberateľmi, prinášal informácie a novinky o prebiehajúcich projektoch a zisteniach dohľadu. ECB poukazuje na relevantné témy európskeho bankového dohľadu aj na svojich sociálnych sieťach, kde pomocou kvízov a krátkych videí (reelsov) vysvetľuje základné koncepty mladšiemu publiku.

V roku 2024 bankový dohľad ECB uskutočnil prvý záťažový test kybernetickej odolnosti a otvoril tri verejné konzultácie. Tieto konzultácie sa týkali všeobecných zásad kultúry riadenia a rizík (časť 1.2.3.1), všeobecných zásad outsourcingu cloudových služieb od poskytovateľov cloudových služieb (box 1) a revidovaných politík súvisiacich s možnosťami a právomocami dostupnými orgánom dohľadu podľa práva EÚ (box 3). ECB v nadväznosti na hodnotenie SREP skupinou odborníkov a na spätnú väzbu Európskeho dvora audítorov zrevidovala proces SREP s cieľom zabezpečiť, aby jej dohľadové postupy zostali účinné a efektívne. Hlavné prvky nového procesu SREP boli načrtnuté v blogovom príspevku predsedníčky a v súbore často kladených otázok (časť 1.3.1).

ECB v rámci podpory dialógu s odborníkmi na trh usporiadala dve stretnutia Kontaktnej skupiny bankového dohľadu pre trh (Banking Supervision Market Contact Group), kde sa diskutovalo o vyhliadkach rizík európskeho bankového sektora, hodnote aktív bánk v medzinárodnom kontexte a o ich IT a kybernetickej odolnosti. V priebehu návštevy príslušných vnútroštátnych orgánov sa predsedníčka Rady pre dohľad stretla aj so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti v 13 krajinách.

V roku 2024 sa ECB zaoberala 923 otázkami verejnosti týkajúcimi sa bankového dohľadu. Konkrétne odpovedala na otázky ku klimatickému riziku, záťažovému testu kybernetickej odolnosti, bankovým licenciám a povoleniam, ako aj k politikám a rámcom dohľadu, najmä pokiaľ ide o interné modely. V návštevníckom centre usporiadala prednášky o bankovom dohľade, ktorých sa zúčastnilo 469 záujemcov, a privítala 12 798 návštevníkov, ktorí sa oboznámili s hlavnými úlohami ECB a základmi európskeho bankového dohľadu.

6.3 Rozhodovanie

6.3.1 Zasadnutia a rozhodnutia Rady pre dohľad a Riadiaceho výboru

V roku 2024 sa uskutočnilo 14 zasadnutí Rady pre dohľad ECB. Šesť zasadnutí sa konalo vo Frankfurte nad Mohanom a jedno na Cypre. Ostatné zasadnutia sa uskutočnili formou videokonferencie.

Okrem toho Rada pre dohľad na pozvanie Banka Slovenije usporiadala v októbri 2024 v Ľubľane strategické výjazdové zasadnutie.

Riadiaci výbor^[53] Rady pre dohľad zasadal v roku 2024 štyrikrát, pričom všetky tieto zasadnutia sa konali prostredníctvom videokonferencie.

Riadiaci výbor usporiadal 12 dodatočných zasadnutí zameraných na digitalizáciu, zjednodušenie procesov SSM a integráciu SSM. Všetky tieto zasadnutia sa konali formou videokonferencií a zúčastniť sa na nich mohli všetci členovia Rady pre dohľad, ktorí prejavili záujem.

ECB v roku 2024 prijala 2 174 rozhodnutí dohľadu^[54], ktoré sa týkali konkrétnych dohliadaných subjektov (schéma 2). Z toho 1 312 rozhodnutí prijali vedúci zamestnanci pracovných útvarov ECB v súlade so všeobecným rámcom delegovania rozhodovacích právomocí pre právne nástroje súvisiace s úlohami dohľadu. Ďalších 845 rozhodnutí prijala Rada guvernérov postupom implicitného súhlasu na základe návrhov rozhodnutí Rady pre dohľad. Tento počet zahŕňa 123 operácií (napríklad zriadenie pobočky), ktoré ECB schválila postupom implicitného súhlasu, teda nevznesením námietky v zákonnej lehote.

Veľká časť rozhodnutí dohľadu sa týkala hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (50,7 %), vlastných zdrojov (12,2 %), vnútroštátnych právomocí (9,0 %), interných modelov (6,9 %), SREP (4,4 %) a kvalifikovaných účastí (4,2 %).

Rada pre dohľad okrem konečných návrhov rozhodnutí týkajúcich sa bánk predložených na prijatie Rade guvernérov rozhodovala aj o viacerých horizontálnych otázkach. Tieto rozhodnutia sa týkali najmä technologickej stratégie SSM na roky 2024 – 2028, dohľadu nad rizikami v oblasti IT, záťažového testu kybernetickej odolnosti v roku 2024, implementácie nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti v dohľadovom rámci, revízie rámca ECB na využívanie možností a právomocí, klimatických a environmentálnych otázok, ďalších úprav rámca SREP a priorít dohľadu na roky 2025 – 2027. Niektoré z týchto rozhodnutí pripravili dočasné štruktúry poverené Radou pre dohľad. Tieto štruktúry sa skladali zo zástupcov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov, ktorí realizovali prípravné práce k príslušným témam.

Výsledkom niektorých rozhodnutí Rady pre dohľad boli verejné všeobecné zásady, správy a hodnotenia, ako napríklad aktualizácia všeobecných zásad ECB o interných modeloch.

Rada pre dohľad prijala väčšinu svojich rozhodnutí formou písomného konania.^[55]

O predloženie formálneho rozhodnutia ECB v inom oficiálnom jazyku EÚ než angličtina požiadalo k januáru 2024 celkom 32 zo 113 bankových skupín pod priamym dohľadom ECB.

Schéma 2

Rozhodnutia Rady pre dohľad prijaté v roku 2024

6.3.2 Činnosti Administratívneho revízneho výboru

Administratívny revízny výbor (Administrative Board of Review – ABoR) je orgán ECB pozostávajúci z členov, ktorí sú individuálne a kolektívne nezávislí od ECB a sú na základe prípustnej žiadosti o preskúmanie poverení preverovaním rozhodnutí dohľadu prijatých Radou guvernérov.

V roku 2024 prijal ABoR štyri žiadosti o administratívnu revíziu rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu (tabuľka 14). Sekretariát ABoR prijal aj ďalšiu korešpondenciu, ktorú ďalej postúpil príslušným odborným útvarom ECB. ABoR sa stretol na 21 zasadnutiach, z ktorých 15 sa konalo virtuálne a 6 osobne vrátane výjazdového zasadnutia v Záhrebe (Chorvátsko).

Dve žiadosti o preskúmanie sa týkali nadobudnutia kvalifikovanej účasti. V oboch prípadoch po vypočutí žiadateľov ABoR navrhol Rade pre dohľad, aby sa rozhodnutie nahradilo rozhodnutím s rovnakým obsahom. Tretiu žiadosť týkajúcu sa odobratia licencie označil ABoR za neprípustnú. Štvrtú žiadosť žiadateľ stiahol.

ABoR zverejnil aj príspevok s podrobnými informáciami o svojej činnosti za posledných desať rokov.

V roku 2024 výboru ABoR predsedal Pentti Hakkarainen. Ďalšími členmi boli André Camilleri (podpredseda), F. Javier Aríztegui Yáñez, René Smits a Christiane Campillová. Náhradníkom bol Damir Odak. V septembri 2024 skončili mandáty členov Camilleriho, Aríztegui Yáñeza a Smitsa. Za ich nástupcov na päťročné funkčné obdobie Rada guvernérov vymenovala Edouarda Fernandez-Bolla, Iliasa Plaskovitisa a Vericu Trstenjakovú. Súčasné zloženie výboru ABoR sa uvádza na internetovej stránke ECB v časti ABoR.

6.3.3 Oblasti pôsobnosti zástupcov ECB v Rade pre dohľad

Na základe nariadenia o SSM a rozhodnutia ECB 2014/4^[56] Rada guvernérov vymenúva do Rady pre dohľad štyroch zástupcov ECB. Títo zástupcovia poskytujú podporu predsedovi a podpredsedovi Rady pre dohľad a interne i externe zastupujú bankový dohľad ECB.

V roku 2024 boli zástupcami ECB v Rade pre dohľad Kerstin af Jochnicková, Edouard Fernandez-Bollo, Elizabeth McCaulová a Anneli Tuominenová. Funkčné obdobie Kerstin af Jochnickovej, Fernandez-Bolla a Elizabeth McCaulovej sa v priebehu roka skončilo. Rada guvernérov vymenovala za ich nástupcov Patricka Montagnera, Sharon Donneryovú a Pedra Machada.

6.4 Implementácia kódexu správania

ECB v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia o SSM ustanovila etický rámec pre svojich vysokopostavených úradníkov, riadiacich pracovníkov a radových zamestnancov. Obsahuje jednotný Kódex správania pre vysokopostavených úradníkov ECB, osobitnú časť Služobného poriadku ECB a usmernenie, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca pre jednotný mechanizmus dohľadu. Implementáciu tohto rámca a jeho ďalšie rozvíjanie spoločne podporujú Etický výbor ECB, Kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO) a Výbor pre etiku a právny súlad.

Sprísnené pravidlá pre súkromné finančné transakcie a súvisiace povinnosti týkajúce sa transparentnosti, ktoré nadobudli účinnosť v roku 2023, viedli k zvýšeniu počtu žiadostí predložených Etickému výboru, najmä pokiaľ ide o získanie predchádzajúceho povolenia na predaj staršieho majetku. Od roku 2024 začala ECB zverejňovať súkromné finančné transakcie uskutočnené vysokopostavenými úradníkmi ECB počas predchádzajúceho kalendárneho roka ako prílohu k ročným vyhláseniam o záujmoch.

Etický výbor vykonal v súlade so svojím mandátom ročné hodnotenie vyhlásení o záujmoch členov Rady pre dohľad, ktoré boli následne zverejnené na webovom sídle bankového dohľadu ECB. Výbor takisto odpovedal na žiadosti o poradenstvo podané vysokopostavenými úradníkmi ECB činnými v oblasti bankového dohľadu a v tejto súvislosti vydal 16 stanovísk, z ktorých sa väčšina týkala oznámení o aktivitách po skončení zamestnania. Stanoviská Etického výboru sa zverejňujú na internetovej stránke ECB šesť mesiacov po ich vydaní.

V roku 2024 CGO pokračovala vo svojom úsilí o digitalizáciu s cieľom poskytovať zamestnancom poradenstvo o etických otázkach rýchlejšie a používateľsky ústretovejším spôsobom. V porovnaní s 2 767 žiadosťami v roku 2023 bolo v roku 2024 podaných 3 070 žiadostí, ktoré si vyžadovali vyjadrenie zamestnancov CGO. Približne 44 % žiadostí o poradenstvo podali zamestnanci bankového dohľadu ECB. Začlenenie vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov v prípade vedúcich misií a členov dohľadových tímov do portálu IMAS viedlo k zlepšeniu monitorovania rizík spojených s výkonom dohľadu.

Graf 7

Prehľad žiadostí zamestnancov bankového dohľadu ECB v roku 2024

(počet žiadostí)

CGO okrem školiacich kurzov a programov elektronického vzdelávania zorganizovala v októbri informačné kampane o etickom rámci, ako napríklad Dni etiky (Open Ethics Days) pre nových pracovníkov a Sezóna zvyšovania povedomia o etike (Ethics Awareness Season), a prispela aj k informačnej kampani o whistleblowingu prebiehajúcej v celej ECB. Súčasťou Svetového dňa etiky pre všetkých zamestnancov v roku 2024, ktorý prebiehal s podporou vedenia ECB, boli informácie o etickom správaní a ponuka stretnutí zameraných na zopakovanie pravidiel pre súkromné finančné transakcie, aktivity po skončení pracovného pomeru, stretnutia s externými stranami a pre prijímanie darov a pohostenia.

Aby sa predišlo skutočným alebo vnímaným javom „otáčavých dverí“, CGO hodnotila možné konflikty záujmov vyplývajúce z potenciálneho prijatia pracovnej ponuky v súkromnom sektore, poskytovala poradenstvo o platných pravidlách a podľa potreby nariadila zmierňujúce opatrenia. Čo sa týka výpovedí zamestnancov v roku 2024, šesť prípadov viedlo v súlade s etickým rámcom k dočasnému zákazu začatia ďalšej pracovnej činnosti. V 19 prípadoch boli s cieľom zabrániť javu „otáčavých dverí“ vydané ochranné opatrenia ako priradenie iných pracovných úloh, preradenie na iné funkcie a/alebo obmedzenie prístupových práv, čím sa účinne internalizovalo prechodné obdobie po skončení funkcie.

CGO zorganizovala svoje každoročné monitorovanie dodržiavania pravidiel v súvislosti so súkromnými finančnými transakciami zamestnancov a vysokopostavených úradníkov ECB. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa v rámci tohto posúdenia zistil len obmedzený počet prípadov nedodržania pravidiel, z ktorých približne 55 % sa týkalo zamestnancov bankového dohľadu ECB. Žiadny z týchto prípadov nepredstavoval úmyselné pochybenie ani iné závažné porušenie pravidiel.

Výbor pre etiku a právny súlad je fórum na výmenu informácií a spoluprácu v záležitostiach etiky a integrity v rámci Eurosystému a SSM. V roku 2024 výbor pokračoval v práci na zavádzaní etických usmernení SSM a Eurosystému a zorganizoval tematické stretnutia s externými prednášajúcimi, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia 50 európskych a medzinárodných inštitúcií. Pri príležitosti Svetového dňa etiky spustil Výbor pre etiku a právny súlad kampaň s plagátmi na tému „Etika: náš spoločný kompas“. Prebiehala vo všetkých jazykoch EÚ a vyzdvihla spoločný záväzok k dôraznému uplatňovaniu etického správania.

6.5 Zásada oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu

V roku 2024 sa zásada oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu týkala najmä výmeny informácií medzi rozdielnymi funkčnými oblasťami.

V súlade s rozhodnutím ECB/2014/39, ktorým sa v ECB vykonáva zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu^[57], sa výmena informácií riadila zásadou potreby poznať: každá funkčná oblasť musela preukázať, že informácie požadované od druhej funkčnej oblasti sú nevyhnutné na splnenie jej strategických cieľov.

Na základe rozhodnutia ECB/2014/39 si výmena neanonymizovaných údajov zo spoločného výkazníctva (COREP) a finančného výkazníctva (FINREP), ďalších nespracovaných údajov, ako aj informácií, ktoré obsahujú hodnotenia alebo strategické odporúčania, vyžaduje súhlas Výkonnej rady. Jednotlivé odborné útvary týchto dvoch funkčných oblastí ECB si takéto údaje vymieňali v rámci, ktorý schválila a pravidelne posudzuje Výkonná rada.

V prípadoch, keď sa požadované informácie týkali anonymizovaných údajov alebo informácií, ktoré nie sú politicky citlivé, prístup k dôverným informáciám poskytla v súlade s rozhodnutím ECB/2014/39 priamo tá funkčná oblasť ECB, ktorá tieto informácie vlastní.

Aj naďalej sa zdieľajú údaje o vplyve ruskej invázie na Ukrajinu na bankový sektor. Zdieľanie na základe jednoznačnej potreby poznať bolo aktivované vo februári 2022 v súlade s núdzovým ustanovením článku 8 rozhodnutia ECB/2014/39.

Oddelenie funkcií na úrovni rozhodovacích orgánov nevyvolalo žiadne pochybnosti a nevyžiadalo si intervenciu mediačného panelu.

7 Podávanie správ o čerpaní rozpočtu

7.1 Výdavky v roku 2024

Nariadenie o SSM ustanovuje, že ECB musí vyčleniť primerané prostriedky na účinné vykonávanie svojich úloh v oblasti dohľadu. Tieto prostriedky sa financujú z poplatkov za dohľad, ktoré uhrádzajú subjekty podliehajúce priamemu a nepriamemu dohľadu ECB. ECB vynakladá maximálne úsilie na reprioritizáciu a optimalizáciu svojich zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby funkcia dohľadu mohla v neustále sa meniacom prostredí primerane plniť svoje úlohy, a tým zvyšovať efektivitu a obmedzovať náklady v súlade so záväzkom stabilizovať náklady celej organizácie.

Výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s úlohami dohľadu, sa v rámci rozpočtu ECB vedú osobitne. Vzniknuté výdavky pozostávajú z priamych výdavkov na funkciu dohľadu ECB. Funkcia dohľadu využíva aj zdieľané služby, ktoré zabezpečujú podporné odborné útvary ECB.^[58]

Rozpočtová právomoc ECB je zverená Rade guvernérov. Rada guvernérov schvaľuje ročný rozpočet ECB na základe návrhu Výkonnej rady po konzultácii otázok súvisiacich s bankovým dohľadom s predsedom a podpredsedom Rady pre dohľad. Rade guvernérov asistuje Rozpočtový výbor, ktorého členovia sú zo všetkých národných centrálnych bánk Eurosystému a z ECB. Rozpočtový výbor poskytuje Rade guvernérov hodnotenia správ ECB o plánovaní a monitorovaní rozpočtu.

V roku 2024 predstavovali skutočné ročné výdavky na výkon úloh dohľadu ECB 680,6 milióna €, čo je o 3,0 % viac ako 661,0 milióna € odhadovaných v marci 2024. Tento vývoj odráža lepšie čerpanie rozpočtu, ako sa plánovalo, pričom v roku 2024 sa čerpalo 97,4 % výdavkov na úlohy dohľadu plánovaných vo výške 698,9 milióna €.

Klasifikácia uvedená v tabuľke 15 slúži na identifikovanie rozdelenia ročných nákladov, ktoré sa majú hradiť z ročných poplatkov za dohľad od dohliadaných subjektov na základe ich postavenia ako významnej alebo menej významnej inštitúcie podľa článku 8 nariadenia o poplatkoch^[59].^[60] V tabuľke 16 sa uvádzajú podrobnejšie informácie o výdavkoch na základe vykonaných činností.

Výdavky na plnenie úloh dohľadu v roku 2024 sa zvýšili o 4,2 % v porovnaní s rokom 2023, v ktorom boli na úrovni 653,5 milióna €. Tento medziročný nárast celkových výdavkov o 27,1 milióna € je odrazom väčšieho využitia plánovaného rozpočtu v rámci jednotlivých funkcií dohľadu, ako aj pretrvávajúceho vplyvu inflácie. K vyšším nákladom na výkon dohľadu na diaľku a monitorovacej funkcie viedlo aj zintenzívnenie činností dohľadu najmä v súvislosti s komplexným hodnotením portfólií financovania s pákovým efektom (časť 1.3.5) a s pravidelným hodnotením kvality aktív.^[61] Podobne sa v dôsledku prebiehajúceho vývoja a skvalitňovania IT systémov určených pre bankový dohľad zvýšili v roku 2024 aj náklady na politické, poradenské a regulačné funkcie, ako aj náklady na štatistiky dohľadu. Náklady na makroprudenciálne úlohy boli, naopak, nižšie, keďže v roku 2024 sa neuskutočnili žiadne celoúnijné záťažové testy koordinované Európskym orgánom pre bankovníctvo.

ECB okrem svojich interných zdrojov využíva aj externé konzultačné služby na špecializované odborné poradenstvo alebo integrované poradenstvo pod kvalifikovaným vedením, a to najmä počas najväčšieho pracovného zaťaženia. V roku 2024 ECB vynaložila na poradenské služby v rámci hlavných úloh dohľadu spolu 42,1 milióna €, čo je o 8,2 milióna € viac ako v roku 2023. Tieto výdavky zahŕňali 11,3 milióna € na vývoj IT systémov, 18,7 milióna € na iniciatívy dohľadu (časti 2.1.1.2 a 1.3.5) a 11,8 milióna € na úlohy dohľadu na mieste vrátane cezhraničných misií. Ďalšie informácie o týchto činnostiach sa nachádzajú v kapitole 1. Okrem toho vznikli náklady na poradenstvo vo výške 10,5 milióna €, ktoré pochádzajú z oblastí podporujúcich dohľadovú funkciu ECB a primárne sa týkali prevádzky a údržby IT systémov.

V roku 2024 došlo v porovnaní s rokom 2023 k nárastu nákladov na služobné cesty súvisiace s činnosťami dohľadu o 1,7 milióna €, pričom celkové náklady dosiahli 13,1 milióna €. Tento vývoj odráža zvýšené náklady spojené s internalizáciou zdrojov dohľadu na mieste, ako aj vyššie ceny služobných ciest.

Rozdelenie nákladov medzi výdavky priamo súvisiace s úlohami dohľadu ECB a výdavky na zdieľané služby bolo vo všeobecnosti podobné ako v predchádzajúcom roku (graf 8).

Graf 8

Náklady na úlohy dohľadu ECB členené podľa kategórií

(v mil. EUR)

Priamo priraditeľné výdavky vo výške 410,5 milióna € v roku 2024 pozostávajú z nákladov na zamestnancov hlavných oblastí dohľadu, iniciatív dohľadu (vrátane nákladov súvisiacich s hodnotením kvality aktív) a iných prevádzkových nákladov, ako sú služobné cesty a vzdelávanie. Patria sem aj bežné výdavky na špecializované informačné technológie, ako je Systém riadenia informácií (IMAS) či platforma na účtovné vykazovanie v rámci záťažových testov (STAR) a súvisiace projekty, ako aj vývoj suptech (časť 5.2.1).

Náklady v kategórii zdieľaných služieb dosiahli 270,2 milióna €. Patria sem služby, ktoré využíva funkcia centrálneho bankovníctva i funkcia dohľadu.^[62] Náklady na zdieľané služby sú medzi tieto dve funkčné oblasti rozdelené na základe mechanizmu rozdeľovania nákladov, ktorý uplatňuje štandardné metriky, ako sú ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (FTE), kancelárske priestory a počet žiadostí o preklad. Keďže je ECB odhodlaná dôsledne zlepšovať efektívnosť, pravidelne zdokonaľuje aj metriky rozdeľovania nákladov.

Výdavky na priamo priraditeľné informačné technológie a súvisiace projekty v roku 2024 zahŕňajú náklady na amortizáciu IMAS a STAR vo výške 18,9 milióna €.

Celkové výdavky na priamo priraditeľné náklady sa v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 zvýšili o 7,5 milióna €, čo je odrazom zvýšených aktivít súvisiacich s iniciatívami v oblasti dohľadu, ako aj v oblasti vývoja a údržby IT systémov určených na bankový dohľad. Nárast týchto kategórií nákladov o 14,6 milióna € bol kompenzovaný zníženými personálnymi nákladmi v porovnaní s rokom 2023, keďže v roku 2024 sa neuskutočnili žiadne záťažové testy. Náklady na interných zamestnancov zapojených do činností dohľadových iniciatív sa zaznamenávajú v kategórii iniciatív dohľadu, a nie v kategórii personálnych nákladov.

Medziročný nárast nákladov na zdieľané služby odráža náklady spojené s investíciami do hardvéru a IT služieb zaradených do služieb informačných technológií. Ďalšie zvýšenie nákladov vo všetkých zdieľaných službách vo všeobecnosti zodpovedalo miere inflácie, ale odrážalo aj dodatočné náklady v roku 2024 vrátane príspevku ECB na rozšírenie European School Frankfurt (v rámci služieb ľudských zdrojov).

7.2 Výhľad poplatkov za dohľad ECB v roku 2025

Plánovaný rozpočtový strop na úlohy dohľadu na rok 2025 predstavuje 703,8 milióna €. ECB v súlade s progresívnym trendom lepšieho využívania rozpočtu očakáva, že v budúcom roku sa tieto plánované výdavky využijú takmer v plnej miere. Tento odhad odráža pokračujúce investície do technológie dohľadu a zahŕňa dodatočný rozpočet na nový mandát vyplývajúci z nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti, ako aj náklady na celoúnijné dvojročné záťažové testy naplánované na rok 2025. Okrem toho ECB v roku 2025 očakáva aj náklady na transformáciu, keďže konsoliduje prevádzku z troch budov do dvoch.^[63] Tento nárast nákladov bude vykompenzovaný znížením nákladov na amortizáciu IMAS a STAR a naďalej ho bude limitovať pokračujúci záväzok ECB stabilizovať náklady.

Ročný poplatok za dohľad na rok 2025, ktorý sa má vyberať v roku 2026, bude vypočítaný až na konci poplatkového obdobia 2025 a bude zahŕňať skutočné výdavky za celý rok 2025 upravené o sumy vrátené jednotlivým bankám alebo vybrané od jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia, o úroky z omeškania platieb a o poplatky, ktoré nie je možné vybrať.

Pomerné rozdelenie celkovej sumy, ktorá sa má vybrať za jednotlivé kategórie v roku 2025, sa odhaduje na 95,8 % pre významné inštitúcie a 4,2 % pre menej významné inštitúcie.

7.3 Rámec poplatkov za rok 2024

Nariadenie o SSM spolu s nariadením o poplatkoch a súvisiacim rozhodnutím^[64] vytvárajú právny rámec pre výber ročných poplatkov za dohľad, ktorými ECB pokrýva svoje výdavky spojené s výkonom úloh dohľadu.

7.3.1 Celková suma za poplatkové obdobie 2024

Ročný poplatok za dohľad, ktorý sa má vybrať za poplatkové obdobie 2024, predstavuje 680,6 milióna €. Táto suma takmer úplne pozostáva zo skutočných ročných nákladov za rok 2024 vo výške 680,6 milióna € s celkovou úpravou vo výške 73 746 €, ktorá zahŕňa úpravy o (čisté) platby jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia vo výške 4 538 € a úpravy o prijaté úroky z omeškania vo výške 78 283 €.

Ročný poplatok za dohľad môže byť upravený aj o odpísané sumy poplatkov, ktoré nie je možné vybrať. Takáto úprava nebola v roku 2024 potrebná.

Suma, ktorá sa má pokryť z ročných poplatkov za dohľad, je rozdelená na dve časti podľa toho, či je dohliadaný subjekt významnou alebo menej významnou inštitúciou, a teda podľa úrovne dohľadu ECB. Výdavky sa priraďujú buď významnej, alebo menej významnej inštitúcii v súlade s metodikou, ktorá sa priebežne prehodnocuje na základe skutočných vykonaných úloh dohľadu.

Celková suma poplatkov za rok 2024 účtovaných významným inštitúciám predstavuje 651,4 milióna € a menej významným inštitúciám 29,2 milióna €, čo zodpovedá 95,7 % a 4,3 % celkových nákladov na úlohy dohľadu.

7.3.2 Individuálne poplatky za dohľad

Na úrovni subjektu alebo skupiny sa poplatky vypočítavajú podľa dôležitosti a rizikového profilu banky, pričom sa použijú faktory pre výpočet ročných poplatkov za dohliadané subjekty.

Podrobnejšie informácie o poplatkoch za dohľad sú dostupné na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

7.4 Iné príjmy súvisiace s úlohami dohľadu ECB

ECB je oprávnená ukladať administratívne pokuty dohliadaným subjektom, ktoré si neplnia povinnosti podľa predpisov EÚ o prudenciálnych požiadavkách v oblasti bankovníctva (vrátane rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu). Tieto príjmy sa pri výpočte ročných poplatkov za dohľad nezohľadňujú, čo platí aj pre kompenzácie takýchto pokút v prípade zmeny alebo zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí o sankciách. Súvisiace údaje sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát ECB. Príjem z pokút uložených dohliadaným subjektom v roku 2024 predstavoval 15,6 milióna €.

8 Právne nástroje prijaté ECB

Medzi právne nástroje, ktoré prijíma ECB, patria nariadenia, rozhodnutia, usmernenia, odporúčania a pokyny adresované príslušným vnútroštátnym orgánom. V tejto časti sa uvádza zoznam právnych nástrojov, ktoré ECB prijala v roku 2024 v oblasti bankového dohľadu. Sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a na webovom sídle EUR‑Lex. Ide o právne nástroje prijaté podľa článku 4 ods. 3 nariadenia o SSM a iné relevantné právne nástroje.

8.1 Nariadenia ECB

V roku 2024 ECB neprijala žiadne nariadenie v oblasti bankového dohľadu.

8.2 Právne nástroje ECB iné ako nariadenia

ECB/2024/8
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2024/871 z 8. marca 2024 o celkovej výške ročných poplatkov za dohľad za rok 2023 (ECB/2024/8) (Ú. v. EÚ L, 2024/871, 21.3.2024)

ECB/2024/10
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2024/902 z 12. marca 2024, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2021/1486 o prijatí vnútorných pravidiel týkajúcich sa obmedzení práv dotknutých osôb v súvislosti s úlohami Európskej centrálnej banky, ktoré sa týkajú prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (ECB/2021/42) (ECB/2024/10) (Ú. v. EÚ L, 2024/902, 22.3.2024)

ECB/2024/18
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2024/2023 z 3. júla 2024, ktorým sa mení rozhodnutie ECB/2004/2, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (ECB/2024/18) (Ú. v. EÚ L, 2024/2023, 25.7.2024)