Najčastejšie otázky o hodnotení SREP v budúcnosti

Posledná aktualizácia: 11. júla 2025

Z akého dôvodu došlo k revízii postupu hodnotenia SREP?

Naše procesy dohľadu sú naďalej účinné, no prostredie, v ktorom pôsobíme, sa mení, pričom štrukturálne zmeny, vonkajšie šoky a nové riziká vytvárajú prostredie vysokej neistoty. V rámci nepretržitého plnenia nášho mandátu zachovávať bezpečnosť európskych bánk sme prehodnotili postup pravidelnej kontroly zdravia bánk – postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) – aby i naďalej spĺňal svoj účel a aby boli naše dohľadové procesy ešte účinnejšie a efektívnejšie. Brali sme pritom do úvahy pripomienky odbornej revízie SREP a správy Európskeho dvora audítorov, ako proces SREP zjednodušiť.

Čo bolo cieľom revízie postupu hodnotenia SREP?

Opatrenia prijaté v nadväznosti na revíziu povedú k jednoduchším a flexibilnejším procesom dohľadu a k skráteniu časového priebehu SREP. Ich cieľom je tiež rozvíjať a udržiavať kultúru dohľadu, ktorá sa cielenejšie zameriava na kľúčové riziká, podporuje individuálne kvalitatívne hodnotenie bánk a v prípade potreby podnecuje prijatie účinných a včasných opatrení. Uskutočnené zmeny nám v neposlednom rade pomôžu jasnejšie komunikovať s bankami, nad ktorými vykonávame dohľad, a zvýšiť efektívnosť, transparentnosť a predvídateľnosť našej činnosti.

Ako postup hodnotenia SREP meníme?

• Pružný systém hodnotenia rizík: väčšia pružnosť pre orgány dohľadu pri stanovovaní priorít a zamerania hodnotení na kľúčové riziká. Orgány dohľadu budú uplatňovať stratégiu viacročných hodnotení, v rámci ktorej budú môcť dôkladne posudzovať všetky relevantné riziká počas obdobia niekoľkých rokov, v súlade s rámcom tolerancie rizík, namiesto každoročného hodnotenia kompletného súboru rizík. Spoločným dohliadacím tímom to umožní efektívnejšie rozdeľovanie zdrojov.
• Komplexné plánovanie: posilnenie integrácie plánovania kontrol na mieste, hĺbkových analýz a horizontálnych tematických hodnotení v rámci nového postupu SREP s cieľom získať štruktúrovaný a komplexný pohľad na riziká, ktorým banky čelia. Vďaka zdokonaleniu procesu plánovania činností dohľadu je možné maximalizovať synergie a banky zároveň získajú lepší prehľad o prioritách dohľadu.
• Využívanie kompletného súboru nástrojov dohľadu: možnosť účinnej a včasnej eskalácie, ak nedochádza k promptnému odstraňovaniu nedostatkov. Podľa potreby sa môžu uplatňovať záväzné kvalitatívne požiadavky, ako aj donucovacie a sankčné opatrenia.
• Jasné a prehľadné rozhodnutia: zjednodušenie komunikácie dohľadu. Rozhodnutia SREP sa budú priamo týkať hlavných rizík a očakávaní dohľadu. Ak z hodnotení nevyplývajú významné zmeny v rizikovom profile banky, rozhodnutia SREP je možné aktualizovať aj menej často než raz za rok.
• Zjednodušenie metodík dohľadu a zvýšenie ich stability.
• IT a analytické nástroje: digitálna agenda ECB na obdobie 2024 až 2028 zahŕňa investície do informačných systémov a dátovej analytiky, využívajúc moderné technológie ako generatívna umelá inteligencia s cieľom podporiť orgány dohľadu pri plnení rutinných úloh.

Ako sa zmení časový priebeh postupu SREP?

Časový priebeh postupu SREP v roku 2025 bol optimalizovaný, aby bolo hodnotenie zavŕšené do konca októbra – skôr ako v predchádzajúcich rokoch. Okrem toho, že banky tak budú o konečnom rozhodnutí SREP informované včas, sú zmeny časového priebehu zároveň v súlade s cieľom reformy SREP zvýšiť účinnosť a efektívnosť dohľadu.

Hlavné míľniky:

• Rokovania v rámci dohľadového dialógu budú prebiehať od konca júna do polovice júla. Banky tak budú musieť vykonať všetky potrebné úpravy a adekvátne sa pripraviť, aby bolo možné viesť zmysluplné diskusie.
• Vypočutia budú prebiehať od začiatku augusta. So zreteľom na letné obdobie sa trvanie práva na vypočutie predlžuje z dvoch na štyri týždne až do konca mesiaca, čo bankám dáva viac času na analýzu návrhov rozhodnutí SREP a uplatnenie ich práva na vypočutie.
• Konečné rozhodnutia SREP budú oznámené do konca októbra (v predchádzajúcom cykle to bolo do konca decembra). Orgány dohľadu sa zaväzujú skrátiť prijímanie rozhodnutí s cieľom podporiť a zlepšiť plánovanie nasledujúceho cyklu dohľadu.

Ak z hodnotení nevyplývajú žiadne významné zmeny v rizikovom profile inštitúcie a nevyžadujú sa žiadne zmeny existujúcich opatrení, rozhodnutia SREP sa za určitých podmienok môžu aktualizovať aj menej často. Tento postup sa doteraz vzťahoval len na obmedzený počet bánk, no teraz bude rozšírený.

Jeho cieľom je kompromis medzi účinnou, včasnou komunikáciou a procedurálnou dôkladnosťou, v konečnom dôsledku vedúc k rýchlejšiemu a pružnejšiemu procesu dohľadu.

Ako sa mení formát rozhodnutí SREP?

Nové rozhodnutia SREP budú prehľadnejšie – budú sa zameriavať na najdôležitejšie riziká a opatrenia dohľadu, aby mali banky lepší prehľad o zistených nedostatkoch.

Formát rozhodnutí SREP 2025 bude upravený v záujme zvýšenia prehľadnosti a zamerania na hlavné body. Hlavné zistené nedostatky a príslušné požiadavky budú v novom rozhodnutí SREP uvedené v osobitných sekciách. Kvalitatívne požiadavky a odporúčania budú uvedené v prílohe, čo bankám umožní rýchlo identifikovať kľúčové opatrenia a zároveň mať prístup k podrobnému zdôvodneniu očakávaní dohľadu. Bankám sa v každom prípade odporúča včas sa zaoberať všetkými opatreniami dohľadu, ktoré sú oznamované v priebehu roka.

Cieľom tohto nového formátu je zvýšiť transparentnosť a umožniť bankám získať lepší prehľad o svojich výsledkoch hodnotenia SREP. Nejde o zmenu zamerania či intenzity dohľadu. Z dôvodu revízie formátu sa už ako súčasť rozhodnutí SREP nebudú vydávať tzv. „listy vedeniu“. Doplnením tejto komunikácie budú rokovania v rámci dohľadového dialógu. O výsledkoch týchto rokovaní môžu banky informovať členov svojho predstavenstva.

Akým spôsobom bude zjednodušená metodika stanovovania požiadaviek druhého piliera?

V záujme zjednodušenia procesov a zabezpečenia spoľahlivej metodiky budú požiadavky druhého piliera užšie prepojené s príslušnými rizikovými oblasťami, pričom vyššie riziká budú aj naďalej viesť k horšiemu skóre SREP a k vyšším požiadavkám druhého piliera. Informácie získané z výsledkov interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti (internal capital adequacy assessment process – ICAAP) bánk už nebudú mať priamy vplyv na požiadavky druhého piliera, no dohľadové hodnotenie procesov ICAAP bánk sa bude v rámci SREP aj naďalej zohľadňovať pri hodnotení obchodných modelov, interného riadenia a celkového riadenia rizík.

Nová metodika umožní účinnejšie riešenie potenciálnych dlhodobých nedostatkov, napríklad v súvislosti s internými kontrolnými mechanizmami a riadením. V prípadoch, keď nedochádza k promptnému odstraňovaniu takýchto nedostatkov, alebo ak sa iné opatrenia dohľadu ukážu ako nedostatočné, je možné bezprostrednejšie ovplyvniť kapitálové požiadavky druhého piliera. Orgány dohľadu na konci procesu posúdia adekvátnosť konečnej požiadavky druhého piliera vo svetle komplexného posúdenia rizík na základe vlastného odborného úsudku a v prípade potreby ju môžu upraviť.

Kedy sa nová metodika požiadaviek druhého piliera zavedie?

Metodika bude v roku 2025 podrobená dôkladnému internému testovaniu. Uplatňovať sa začne od cyklu SREP 2026. Požiadavky druhého piliera založené na novej metodike nadobudnú účinnosť 1. januára 2027.

Ako sa mení kontrola nápravy nedostatkov zistených v rámci dohľadu?

Zaviedli sme nový viacúrovňový postup kontroly nápravy zistených nedostatkov a zavádzania opatrení dohľadu. Orgány dohľadu sa tak budú môcť sústrediť na najzávažnejšie otázky a jednoduchšie kontrolovať nápravu menej závažných zistení. Nový postup:

• V prípade menej závažných zistení (všetkých zistení F1 a väčšiny zistení F2) sa budú štandardne vydávať „pripomienky na nápravu zistení“ (odporúčania), resp. v súvislosti s hodnotením interných modelov „pripomienky na splnenie požiadaviek“ (povinnosti). Na účely nápravy zistení banky jednoducho potvrdia, že prijali adekvátne opatrenia, a nebudú už musieť predkladať žiadnu ďalšiu dokumentáciu. Po dobu piatich rokov však budú musieť uchovávať všetky doklady o riadnej náprave zistení, ktoré môžu byť podrobené náhodným kontrolám. Opatrenia v prípade zistení F1 a F2 budú mať štandardizované znenie a predvolený termín, pokiaľ spoločný dohliadací tím nerozhodne inak.
• V prípade závažných zistení (F3 a F4) budú spoločné dohliadacie tímy pokračovať v rutinnom monitorovaní.
• Na našom externom portáli si banky budú môcť kedykoľvek overiť stav jednotlivých zistení a opatrení.

Banky budú zodpovedné za nápravu menej závažných zistení prostredníctvom vhodného interného postupu. Spoločné dohliadacie tímy nebudú spôsob nápravy zistení aktívne kontrolovať, no môžu vykonávať náhodné kontroly. Prípadné nezrovnalosti v stave nápravy zistení budú spoločné dohliadacie tímy zohľadňovať v rámci priebežného hodnotenia, pričom v relevantných prípadoch môžu byť výsledkom nové špecifické zistenia. V závislosti od povahy a opakovaného výskytu zistení môže nasledovať kontrola dohľadu, resp. v závažnejších prípadoch donucovacie opatrenie.

Aké sú ďalšie kroky?

Implementácia zmien postupu SREP v rámci cyklov 2025 a 2026 bude prebiehať postupne. Viacročné hodnotenie, pružný systém hodnotenia rizík a prehľadnejšie rozhodnutia SREP budú napríklad zavedené v rámci cyklu SREP 2025, zatiaľ čo nová metodika P2R sa bude uplatňovať až od cyklu 2026.

Postupné zavádzanie zabezpečí, aby boli zmeny v súlade s harmonogramami iných súvisiacich procesov a aby boli zapojené všetky príslušné zainteresované strany. Stav zavádzania týchto opatrení budeme monitorovať a Rada pre dohľad bude analyzovať aktuálny vývoj a zohľadňovať poznatky získané pri ich zavádzaní.