Najčastejšie otázky o hodnotení SREP v budúcnosti

Posledná aktualizácia: 18. novembra 2025

Z akého dôvodu došlo k revízii postupu hodnotenia SREP?

Bankový dohľad ECB pôsobí v nestálom a vysoko neistom prostredí charakterizovanom štrukturálnymi zmenami, externými šokmi a novými rizikami. V záujme nepretržitého plnenia nášho mandátu zachovávať bezpečnosť európskych bánk sme prehodnotili postup pravidelnej kontroly zdravia bánk – postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) – aby sme zvýšili jeho efektívnosť a účinnosť. Prihliadali sme pritom na pripomienky odbornej skupiny poverenej revíziou postupu SREP a správu Európskeho dvora audítorov, ako aj na spätnú väzbu všetkých zainteresovaných strán o tom, ako proces SREP zjednodušiť.

Čo bolo cieľom revízie postupu hodnotenia SREP?

Cieľom reformy je zabezpečiť jednoduchšie, flexibilnejšie procesy dohľadu a kratší priebeh SREP. Cieľom je tiež rozvíjať a udržiavať kultúru dohľadu, ktorá sa cielenejšie zameriava na kľúčové riziká, podporuje individuálne kvalitatívne hodnotenie bánk a v prípade potreby podnecuje prijatie účinných a včasných opatrení. Uskutočnené zmeny nám v neposlednom rade pomôžu jasnejšie komunikovať s bankami, nad ktorými vykonávame dohľad, a zvýšiť efektívnosť, transparentnosť a predvídateľnosť našej činnosti.

Ako postup hodnotenia SREP meníme?

• Cielenejšie hodnotenie rizík: väčšia pružnosť pre orgány dohľadu pri stanovovaní priorít a zamerania hodnotení na kľúčové riziká. Orgány dohľadu budú uplatňovať viacročnú stratégiu, v rámci ktorej budú môcť dôkladne posudzovať všetky relevantné riziká počas obdobia niekoľkých rokov, v súlade s rámcom tolerancie rizík, namiesto každoročného hodnotenia kompletného súboru rizík. Spoločným dohliadacím tímom to umožní efektívnejšie rozdeľovanie zdrojov bez toho, aby došlo k oslabeniu štandardov dohľadu.
• Zlepšenie integrácie činností dohľadu: posilnenie integrácie plánovania kontrol na mieste, hĺbkových analýz a horizontálnych tematických hodnotení v rámci nového postupu SREP s cieľom získať štruktúrovaný a komplexný pohľad na riziká, ktorým banky čelia. Vďaka zdokonaleniu procesu plánovania činností dohľadu je možné maximalizovať synergie a banky zároveň získajú lepší prehľad o prioritách dohľadu.
• Využívanie kompletného súboru nástrojov dohľadu: možnosť účinnej a včasnej eskalácie, ak nedochádza k promptnému odstraňovaniu nedostatkov. Podľa potreby sa môžu uplatňovať záväzné kvalitatívne požiadavky, ako aj donucovacie a sankčné opatrenia.
• Zlepšenie komunikácie: Rozhodnutia SREP sa priamo týkajú hlavných rizík a očakávaní dohľadu. Ak z hodnotení nevyplývajú významné zmeny v rizikovom profile banky, rozhodnutia SREP je možné aktualizovať aj menej často než raz za rok.
• Stabilnejšie metodiky dohľadu: zjednodušenie metodík dohľadu a zvýšenie ich stability. Stabilné metodiky zabezpečujú konzistentnosť v priebehu času, čím zvyšujú predvídateľnosť dohľadu pre banky a zlepšujú referenčné porovnávanie.
• Lepšie využívanie IT systémov a analytických nástrojov: digitálna agenda ECB na obdobie 2024 až 2028 zahŕňa investície do IT systémov a dátovej analytiky, využívajúc moderné technológie ako generatívna umelá inteligencia s cieľom podporiť orgány dohľadu pri plnení rutinných úloh.

Ako sa zmení časový priebeh postupu SREP?

Časový priebeh postupu SREP v roku 2025 bol optimalizovaný, aby bolo hodnotenie zavŕšené do konca októbra – skôr ako v predchádzajúcich rokoch. Okrem toho, že banky tak budú o konečnom rozhodnutí SREP informované včas, sú zmeny časového priebehu zároveň v súlade s cieľom reformy SREP zvýšiť účinnosť a efektívnosť dohľadu.

Hlavné kroky:

• Rokovania v rámci dohľadového dialógu budú prebiehať od konca júna do polovice júla. Banky tak budú musieť vykonať všetky potrebné úpravy a adekvátne sa pripraviť, aby bolo možné viesť zmysluplné diskusie.
• Vypočutia budú prebiehať od začiatku augusta. So zreteľom na letné obdobie sa trvanie práva na vypočutie predlžuje z dvoch na štyri týždne až do konca mesiaca, čo bankám dáva viac času na analýzu návrhov rozhodnutí SREP a na uplatnenie ich práva na vypočutie.
• Konečné rozhodnutia SREP budú oznámené do konca októbra (v predchádzajúcom cykle to bolo do konca decembra). Orgány dohľadu sa zaväzujú skrátiť prijímanie rozhodnutí s cieľom podporiť a zlepšiť plánovanie nasledujúceho cyklu dohľadu.

Ak z hodnotení nevyplývajú žiadne významné zmeny v rizikovom profile inštitúcie a nevyžadujú sa žiadne zmeny existujúcich opatrení, rozhodnutia SREP sa za určitých podmienok môžu aktualizovať aj menej často. Tento postup sa doteraz vzťahoval len na obmedzený počet bánk, no teraz bude rozšírený.

Jeho cieľom je kompromis medzi účinnou, včasnou komunikáciou a procedurálnou dôkladnosťou, v konečnom dôsledku vedúc k rýchlejšiemu a pružnejšiemu procesu dohľadu.

Ako sa mení formát rozhodnutí SREP?

Nové rozhodnutia SREP sú prehľadnejšie – zameriavajú sa na najdôležitejšie riziká a opatrenia dohľadu, aby mali banky lepší prehľad o zistených nedostatkoch.

Formát rozhodnutí SREP 2025 bol upravený v záujme zvýšenia prehľadnosti a zamerania na hlavné body. Hlavné zistené nedostatky a príslušné požiadavky budú v novom rozhodnutí SREP uvedené v osobitných sekciách. Kvalitatívne požiadavky a odporúčania budú uvedené v prílohe, čo bankám umožní rýchlo identifikovať kľúčové opatrenia a zároveň mať prístup k podrobnému zdôvodneniu očakávaní dohľadu. Bankám sa v každom prípade odporúča včas sa zaoberať všetkými opatreniami dohľadu, ktoré sú oznamované v priebehu roka.

Cieľom tohto nového formátu je zvýšiť transparentnosť a umožniť bankám získať lepší prehľad o svojich výsledkoch hodnotenia SREP. Nejde o zmenu zamerania či intenzity dohľadu. Z dôvodu revízie formátu sa už ako súčasť rozhodnutí SREP nebudú vydávať tzv. „listy vedeniu“. Doplnením tejto komunikácie budú rokovania v rámci dohľadového dialógu. O výsledkoch týchto rokovaní môžu banky informovať členov svojho predstavenstva.

Ako sa mení kontrola nápravy nedostatkov zistených v rámci dohľadu?

Zaviedli sme nový viacúrovňový postup kontroly nápravy zistených nedostatkov a zavádzania opatrení dohľadu. Orgány dohľadu sa tak budú môcť sústrediť na najzávažnejšie otázky a jednoduchšie kontrolovať nápravu menej závažných zistení. Nový postup:

• V prípade menej závažných zistení (všetkých zistení F1 a väčšiny zistení F2) sa budú štandardne vydávať „pripomienky na nápravu zistení“ (odporúčania), resp. v súvislosti s hodnotením interných modelov „pripomienky na splnenie požiadaviek“ (povinnosti). Na účely nápravy zistení banky jednoducho potvrdia, že prijali adekvátne opatrenia, a nebudú už musieť predkladať žiadnu ďalšiu dokumentáciu. Po dobu piatich rokov však budú musieť uchovávať všetky doklady o riadnej náprave zistení, ktoré môžu byť podrobené náhodným kontrolám. Opatrenia v prípade zistení F1 a F2 budú mať štandardizované znenie a predvolený termín, pokiaľ spoločný dohliadací tím nerozhodne inak.
• V prípade závažných zistení (F3 a F4) budú spoločné dohliadacie tímy pokračovať v rutinnom monitorovaní.
• Na našom externom portáli si banky budú môcť kedykoľvek overiť stav jednotlivých zistení a opatrení.

Banky budú zodpovedné za nápravu menej závažných zistení prostredníctvom vhodného interného postupu. Spoločné dohliadacie tímy nebudú spôsob nápravy zistení aktívne kontrolovať, no môžu vykonávať náhodné kontroly. Prípadné nezrovnalosti v stave nápravy zistení budú spoločné dohliadacie tímy zohľadňovať v rámci priebežného hodnotenia, pričom v relevantných prípadoch môžu byť výsledkom nové špecifické zistenia. V závislosti od povahy a opakovaného výskytu zistení môže nasledovať kontrola dohľadu, resp. v závažnejších prípadoch donucovacie opatrenie.

Je niečo nové od posledného oznámenia revízie metodiky požiadaviek druhého piliera?

Odkedy sme naposledy v marci tohto roka informovali o revidovanej metodike požiadaviek druhého piliera (Pillar 2 requirement – P2R), sa udialo viacero vecí. S účasťou všetkých spoločných dohliadacích tímov sme metodiku otestovali s cieľom overiť, či je jednoduchšia, efektívnejšia a citlivejšia na riziká druhého piliera, t. j. riziká, ktoré nie sú kryté, resp. sú nedostatočne kryté v rámci prvého piliera. Výsledky testovania boli uspokojivé a metodika bude zavedená v rámci cyklu SREP 2026.

Čo sme v rámci testovania zistili? Dôjde k zmenám kapitálových požiadaviek?

Orgány dohľadu potvrdili, že nová metodika je jednoduchšia a v porovnaní s predchádzajúcim prístupom sa ľahšie aplikuje. Zároveň naďalej zabezpečuje stanovovanie požiadaviek P2R v súlade s hodnotením rizík v rámci SREP. Metodika nebude viesť k zmenám spôsobu revízie a hodnotenia rizík, ktorým jednotlivé banky čelia.

Keďže revidovaná metodika naďalej úzko súvisí s hodnotením rizík v rámci SREP, odrážajúc naše dohľadové hodnotenie rizikových profilov jednotlivých bánk, neočakávame, že bude viesť k náhlym zmenám kapitálových požiadaviek v rámci systému. Kapitálové požiadavky druhého piliera pre európske banky budú aj naďalej odrážať rizikové profily jednotlivých bánk a interné kontrolné mechanizmy, ktoré uplatňujú na zmierňovanie týchto rizík.

Čo znamená prechod na novú metodiku pre banky v praxi?

Revidovaná metodika sa bude uplatňovať v rámci procesu SREP, ktorého výsledky sú aj naďalej hlavným prostriedkom informovania bánk o očakávaniach a požiadavkách dohľadu. Hoci sa prístup k stanovovaniu P2R mení, banky budú aj naďalej dostávať jasné informácie o tom, ako jednotlivé hodnotenia rizík prispievajú ku konečnému výsledku.

Prechod na novú metodiku bankám umožní lepšie rozumieť výsledkom druhého piliera a prijímať súvisiace opatrenia.

Kedy sa nová metodika požiadaviek druhého piliera zavedie?

ECB bude novú metodiku uplatňovať od cyklu SREP 2026. Podrobnejšie informácie o revidovanej metodike P2R boli nedávno zverejnené tu. Požiadavky druhého piliera založené na novej metodike nadobudnú účinnosť 1. januára 2027.

Ako revidovaná metodika P2R zohľadňuje odporúčania správy odbornej skupiny poverenej revíziou postupu SREP z roku 2023?

Rada pre dohľad sa rozhodla uskutočniť revíziu metodiky P2R ako súčasť širšej reformy postupu SREP, prihliadajúc na spätnú väzbu nezávislej odbornej skupiny, ktorá v roku 2023 zverejnila odporúčania na zjednodušenie a zvýšenie odolnosti metodiky.

Revidovaná metodika je účinná a oveľa ľahšie sa aplikuje, čo potvrdili aj orgány dohľadu v rámci jej testovania. Skóre SREP, ktoré sú najväčšou prednosťou našej metodiky dohľadu, zostávajú východiskovým bodom určovania výšky P2R a nová metodika naďalej zabezpečuje, že významné riziká, ktoré nie sú kryté, resp. sú nedostatočne kryté v rámci prvého piliera, môžu mať veľmi priamy vplyv na výsledné požiadavky P2R. Jedným z pilierov metodiky je aj naďalej používanie úsudku, ktoré je však obmedzené a predmetom kontroly druhej obrannej línie.

Nová metodika P2R sa navyše už nespolieha na údaje ICAAP. Hodnotenie adekvátnosti procesu ICAAP sa však aj naďalej premieta do hodnotenia SREP týkajúceho sa obchodných modelov, interného riadenia, kontroly rizík a celkového riadenia rizík, a môže tak ovplyvniť kapitálové požiadavky. Táto zmena odráža predovšetkým odporúčanie 2.3 správy odbornej skupiny z roku 2023.

V súlade s odporúčaním 3.2 odbornej skupiny tiež nová metodika umožní bezprostrednejšie ovplyvniť kapitálové požiadavky druhého piliera, ak nebude dochádzať k promptnému odstraňovaniu potenciálnych dlhodobých nedostatkov, napríklad v súvislosti s internými kontrolnými mechanizmami alebo otázkami riadenia, a ak sa ďalšie opatrenia dohľadu ukážu ako nedostatočné.