Vyhlásenie o postoji SSM k riziku

Konečným cieľom SSM je odolný a dobre fungujúci bankový sektor.

Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) prispieva k stabilite finančného systému podporovaním odolnosti a riadneho fungovania bankového sektora, ktorý dokáže plniť svoju funkciu poskytovania služieb ekonomike.

Prístup SSM k dohľadu vychádza z osvedčených postupov nezávislého, perspektívneho a spravodlivého dohľadu založeného na hodnotení rizík. V rámci využívania možnosti porovnávania bánk, posudzovania ich rizikových profilov a v konečnom dôsledku i hodnotenia ich životaschopnosti sa SSM zameriava najmä na oblasti, ktoré podľa neho predstavujú najväčšie riziká, a to na úrovni jednotlivých bánk i bankového systému ako celku. V prípade zistenia vážnych nedostatkov v úrovni kapitálu alebo likvidity bánk alebo v ich procesoch riadenia a kontroly rizík dochádza k primeranému zvýšeniu intenzity dohľadu SSM. SSM využíva právomoci, ktoré mu boli zverené zákonodarcom, s konečným cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok pri čo najnižších rizikách nepriaznivého vývoja a neželaných dôsledkoch.

Cieľom SSM nie je zabraňovať zlyhaniu bánk, ale riziko zlyhania znižovať a zmierňovať jeho dôsledky.

V zdravom bankovom sektore sú popri prosperujúcich bankách aj banky, ktoré z trhu odchádzajú, či už v rámci konsolidácie alebo, v krajnom prípade, v dôsledku zlyhania. Ide o neodmysliteľnú súčasť dobre fungujúceho trhu, medzi ktorého účastníkmi existuje zdravá konkurencia.

SSM podporuje udržateľnosť obchodných modelov bánk, ktorých schopnosť odolávať nepriaznivým ekonomickým a finančným podmienkam sa opiera o spoľahlivé riadenie a kontrolu rizík a dostatočnú úroveň kapitálu a likvidity. Banky, ktoré tieto základné predpoklady nespĺňajú, musia prijať vhodné opatrenia na posilnenie svojej pozície. V opačnom prípade im hrozí riziko odchodu z trhu.

Cieľom SSM preto nie je zabraňovať zlyhaniu bánk ako takému. Politika nulovej miery zlyhania nie je ani reálna, ani žiaduca. Ak sú banky riadené riskantným a nedôveryhodným spôsobom alebo ak štrukturálne nie sú schopné udržiavať svoju konkurencieschopnosť na základe zdravého obchodného modelu, môžu a mali by z trhu odísť. Politika nulovej miery zlyhania by navyše nebola v súlade so zásadou, podľa ktorej nesú vlastníci a správcovia bánk konečnú zodpovednosť za dôsledky svojich rozhodnutí a krokov. Takáto politika by podnecovala morálny hazard.

Na základe posúdenia udržateľnosti obchodného modelu banky, jej rizikového profilu a realistických ozdravných opatrení môže SSM dospieť k záveru, že banka už z hľadiska kapitálového alebo likviditného vybavenia nie je životaschopná, a konštatovať, že „zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá“. Zodpovednosť za rozhodnutie o potrebe riešenia krízovej situácie banky následne preberá Jednotná rada pre riešenie krízových situácií.

Keďže v prípade neúčinného riadenia úpadku banky hrozí riziko destabilizácie bankového systému ako celku, našou úlohou je v nevyhnutných prípadoch aj príprava riadeného odchodu banky z trhu. Preto zároveň presadzujeme účinné plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií zo strany bánk. V tejto oblasti úzko spolupracujeme s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií, ktorá nesie prvoradú zodpovednosť za stratégie riešenia krízových situácií.