Predslov Christine Lagardovej, prezidentky ECB

Rok 2020 bol poznačený pandémiou koronavírusu (COVID‑19) a nasledujúcou prudkou ekonomickou kontrakciou. ECB, bankový dohľad ECB a národné vlády úzko spolupracovali v koordinovanej reakcii na krízu, aby zabezpečili bezprecedentný rozsah podporných opatrení, ktoré by počas týchto ťažkých čias udržali ľudí, firmy a celú ekonomiku nad vodou.

Aktuálna kríza odhalila výhody jednotného európskeho súboru pravidiel a spoločného orgánu dohľadu v rámci bankovej únie. Bankový dohľad ECB uplatňovaním vyšších spoločných štandardov dohľadu v celom bankovom sektore zaistil lepšiu kondíciu bánk, vďaka čomu dokázali prekonávať závažné šoky, ako je ten aktuálny. V tejto súvislosti som rada, že sme minulý rok mohli v bankovej únii privítať aj Chorvátsko a Bulharsko. Teším sa, že budú môcť využívať výhody, ktoré prinášajú harmonizované pravidlá a nakoniec aj jednotná mena, v oblasti finančnej stability, odolnosti a hospodárskeho rastu.

Európske banky vstúpili do tejto krízy s bezpečnými kapitálovými a likviditnými vankúšmi a robustnou operačnou kapacitou. A doposiaľ preukázali veľkú odolnosť. Odolali stratám, zachovali celkovo stabilnú úroveň úverovania, a tým zabránili výraznému nárastu podnikov a domácností neschopných splácať svoje záväzky.

S odznievaním podporných opatrení v jednotlivých európskych krajinách sa zrejme budú ukazovať viaceré citlivé miesta, keďže sa začína prejavovať narastajúca hospodárska zadlženosť. V dôsledku toho budú banky vystavené väčším kreditným rizikám, ktoré v spojení s potenciálnymi zmenami na trhoch môžu oslabovať ich kapitálové pozície.

Táto kríza zároveň prehĺbi štrukturálne problémy, ktoré v týchto rokoch bránili dosahovaniu efektívnosti európskeho bankového sektora. Zisk európskych bánk bol dlhý čas nevýrazný a pravdepodobne sa nezmení ani v roku 2021, keď sa budú úverové straty zväčšovať. V spojení s aktuálnymi nadmernými kapacitami v bankovom sektore to povedie k potrebe posilňovať riadenie bánk, zlepšovať ich nákladovú efektívnosť a diverzifikovať zdroje príjmov, s cieľom čo najviac podporiť hospodárske oživenie.

Napokon, musíme sa pozerať aj do budúcnosti. ECB v roku 2020 zverejnila všeobecné zásady ku klimatickým a environmentálnym rizikám, ktorými sa staviame na čelo snáh o riešenie rizík vyplývajúcich z klimatických zmien na globálnej úrovni. Táto pandémia okrem toho viedla k rozhodnému posunu v digitalizácii. V tejto súvislosti bude našou prioritou držať krok s kybernetickými rizikami a rizikami IT.

V neposlednom rade musíme dokončiť prácu na bankovej únii. Podpora spoločných európskych prístupov vždy, keď je to možné, sa ukázala veľmi efektívnou pri riešení výziev v roku 2020 a bude dôležitá aj pre dosiahnutie udržateľného oživenia v nadchádzajúcich rokoch.

Úvodný rozhovor s Andreom Enriom, predsedom Rady pre dohľad

Rok 2020 bol rok ako žiadny iný. Aké sú hlavné ponaučenia, ktoré si z neho odnášate?

Bol to výnimočný a veľmi náročný rok. Nielenže sme čelili bezprecedentnému hospodárskemu šoku vyvolanému pandémiou, ale odrazu sme sa – ako všetci v Európe – ocitli uväznení v našich domovoch a s kolegami sme mohli udržiavať iba virtuálny kontakt. Mnohí z nás majú príbuzného, priateľa alebo kolegu, ktorý mal koronavírus (COVID‑19). A žiaľ, niektorých kolegov nám pandémia aj vzala.

Napriek ťažkostiam sme sa však tejto výzve postavili čelom. Pracovali sme všetci spolu a zabezpečili sme rýchlu európsku reakciu na vznikajúcu krízu. Prvé rozhodnutia sme oznámili 12. marca 2020, iba tri dni po zavedení prvého celoštátneho obmedzenia pohybu v Európe.

Bol som ohromený spoločným zmyslom pre zodpovednosť, ktorý inšpiroval našu prácu. Prejavilo sa to na všetkých úrovniach: v Rade pre dohľad, v rámci všetkých oddelení, pri spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, v spoločných dohliadacích tímoch a aj v ďalších oblastiach. Tento náročný rok nám pripomenul, aká dôležitá je naša úloha a aká napĺňajúca vie byť spolupráca v záujme verejného blaha – na zabezpečovaní finančnej stability v časoch zvýšenej neistoty a výrazného pocitu úzkosti.

Ako presne prispel európsky bankový dohľad ku globálnej reakcii na pandémiu?

Naším bezprostredným cieľom bolo zabezpečiť, aby banky mohli naďalej poskytovať finančnú podporu životaschopným domácnostiam, malým podnikom a korporáciám s cieľom predísť ničivým sekundárnym účinkom prepadu úverovej aktivity. Museli sme preto pomerne rýchlo presunúť ťažisko dohľadu: ponúkli sme dočasnú kapitálovú a operačnú úľavu bankám na vytvorenie podmienok na to, aby mohli pokračovať v poskytovaní úverov domácnostiam, malým podnikom a korporáciám a absorbovať straty spôsobené jednou z najhorších recesií v histórii.

Tieto podporné opatrenia boli vnímané ako snaha o to, byť menej prísny. Stotožňujete sa s týmto názorom?

Opatrenia na poskytnutie úľavy v žiadnom prípade nie sú v rozpore s naším mandátom vykonávať prísny a kvalitný bankový dohľad. Po kríze v rokoch 2008 a 2009 sme usilovne pracovali na tom, aby si banky v dobrých časoch vytvorili kapitálové vankúše a vankúše likvidity, ktoré by v prípade potreby mohli využiť v zlých časoch. Kríza COVID‑19 tieto zlé časy priniesla. Naše kroky preto boli plne v súlade s obsahom a duchom finančných reforiem prijatých po veľkej finančnej kríze.

Okrem toho sme pokračovali v dôslednom výkone dohľadu a žiadali sme banky, aby riadne merali a riadili riziká a neustále sme pripomienkovali ich hodnotenia s cieľom zabezpečiť úroveň obozretnosti zodpovedajúcu zvýšenej neistote vyvolanej pandémiou.

Aké miesto má v tomto kontexte pragmatický prístup k procesu SREP?

Ako orgán dohľadu musíme byť agilní. Musíme sa prispôsobiť situácii a upraviť svoje činnosti tak, aby boli účinnejšie. V rámci procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) na rok 2020 sme sa rozhodli zamerať na to, ako banky riešia výzvy a riziká ohrozujúce kapitál a likviditu vyplývajúce z krízy, pri súčasnom dodržiavaní usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo. Zároveň sme ponechali požiadavky druhého piliera (P2R) a odporúčania druhého piliera (P2G) bez zmeny a rozhodli sme sa neaktualizovať skóre SREP, pokiaľ neboli zmeny odôvodnené výnimočnými okolnosťami ovplyvňujúcimi jednotlivé banky. Banky sme informovali o našich obavách týkajúcich sa dohľadu najmä prostredníctvom kvalitatívnych odporúčaní a prijali sme cielený prístup k zberu informácií na účely interných procesov hodnotenia kapitálovej primeranosti a likvidity. Ak by sme proces SREP vykonali tak ako v predchádzajúcich rokoch s použitím informácií, ktoré by boli neaktuálne a orientované na minulosť, nesplnili by sme náš účel dohľadu v mimoriadnom prostredí, ktoré priniesla pandémia COVID‑19.

Aký vplyv mala kríza COVID‑19 na európske banky?

Banky vstúpili do krízy spôsobenej pandémiou v oveľa lepšom stave ako na začiatku predchádzajúcej krízy. Počas krízy sa niektoré banky ocitli pod tlakom veľmi vysokého počtu žiadostí týkajúcich sa úverov, a to najmä po zavedení programov štátnej pomoci, ktoré zahŕňali úvery so štátnou zárukou a moratóriá na splácanie úverov. Banky sa však dokázali vzniknutej situácii rýchlo prispôsobiť a pomohli zabezpečiť plynulý tok úverov pre podniky a domácnosti. Objem úverov poskytnutých podnikom a domácnostiam rástol aj v roku 2020, aj keď v treťom štvrťroku sme zaznamenali spomalenie. V porovnaní s veľkou finančnou krízou banky po prvej vlne pandémie vykázali oveľa miernejšie sprísňovanie úverových štandardov.

V druhom štvrťroku 2020 sme vykonali analýzu možných slabých miest nášho bankového sektora v rôznych scenároch. Zistili sme, že v centrálnom scenári, ktorý zahŕňa veľmi tvrdú recesiu, s poklesom HDP eurozóny o 8,7 % v roku 2020, po ktorom nasleduje pomerne výrazné oživenie v rokoch 2021 a 2022, by bankový sektor bol schopný odolať účinkom šoku na kvalitu aktív a úroveň kapitálu.

Ktoré riziko sa počas pandémie ukázalo ako najnaliehavejšie pre banky?

Kríza COVID‑19 zvýšila riziko ďalšieho rastu objemu problémových úverov (NPL) prostredníctvom zhoršenia kvality aktív v súvahách bánk. Vysoký celkový stav NPL v eurozóne bol identifikovaný ako zdroj obáv dohľadu ešte pred začiatkom roka 2020, teda pred krízou COVID‑19; v súčasnosti existuje zvýšené riziko výrazných tzv. útesových efektov v súvislosti s postupným ukončovaním verejných podporných opatrení.

Ako plánuje bankový dohľad ECB riešiť toto riziko?

Na začiatku krízy sme bankám naznačili, že pri implementácii všeobecných zásad ECB týkajúcich sa NPL budeme vo viacerých oblastiach uplatňovať flexibilitu, aby sme im pomohli vyrovnať sa s dôsledkami hospodárskeho poklesu. Bankám s vysokým stavom NPL sme poskytli viac času, a to do marca 2021, aby predložili svoje stratégie na znižovanie stavu NPL.

Zároveň sme sa snažili získať jasný prehľad o kvalite aktív bánk a zabezpečiť, aby banky aktívne riešili vznikajúce nové NPL. V záujme včasnej identifikácie rizík a aktívnej správy expozícií voči dlžníkom vo finančnej núdzi musia mať banky zavedené prísne stratégie monitorovania a riadenia zhoršenia kvality úverov. Aj naďalej budeme pozorne sledovať efektivitu bánk pri implementácii takýchto stratégií počas súčasnej krízy, a tiež budeme pokračovať v dialógu s bankami, aby sme našli spôsoby rýchleho riešenia bankových aktív so zníženou hodnotou.

Aké ďalšie riziká ohrozujúce banky sa objavili počas krízy?

Už pri nástupe krízy európsky bankový sektor trpel štrukturálnou neefektívnosťou. Európsky bankový dohľad už v minulosti identifikoval nízku ziskovosť, nízku nákladovú efektívnosť a obavy týkajúce sa udržateľnosti obchodných modelov bánk ako hlavné priority, ktorým treba venovať pozornosť. Kríza ešte zvýraznila tieto slabé miesta, ako aj naliehavú potrebu ich riešiť.

Minulý rok ste sa vyjadrili, že konsolidácia je jedným zo spôsobov riešenia nízkej ziskovosti. Dosiahol sa v tejto oblasti nejaký pokrok?

Áno, dosiahol. Myslím si, že ECB a banky podnikli kroky správnym smerom.

V roku 2020 sme začali verejnú konzultáciu k príručke o prístupe dohľadu ku konsolidácii v bankovom sektore. Konečná verzia príručky, ktorá bola zverejnená na začiatku roka 2021, objasňuje náš prístup a potvrdzuje, že podporujeme dobre navrhnuté a dobre vykonané podnikové spojenia.

Zaznamenávame tiež povzbudivý trend, keď sa banky samy zaujímajú o konsolidáciu. Intesa Sanpaolo a UBI Banca, CaixaBank a Bankia, a tiež Unicaja Banco a Liberbank – všetky tieto banky boli v tomto smere proaktívne, čo podnietilo nové diskusie aj v rámci riadiacich orgánov ďalších bánk. Dobre naplánované podnikové spojenia nielenže môžu bankám pomôcť stať sa nákladovo efektívnejšími, investovať viac do digitálnej transformácie a v konečnom dôsledku zvýšiť svoju ziskovosť, ale môžu tiež pomôcť odstrániť nadmerné kapacity v bankovom sektore, ktoré vznikli v období pred veľkou finančnou krízou.

Ako rieši bankový dohľad ECB klimatické riziká?

Banky by mali zaujať strategický, perspektívny a komplexný prístup k zohľadňovaniu klimatických rizík. Európske orgány dohľadu budú pozorne sledovať, či banky napĺňajú očakávania uvedené vo všeobecných zásadách ECB ku klimatickým a environmentálnym rizikám, ktoré boli zverejnené v novembri 2020 po verejnej konzultácii. V roku 2021 požiadame banky, aby vykonali sebahodnotenie vzhľadom na očakávania dohľadu stanovené vo všeobecných zásadách a aby na tomto základe vypracovali akčné plány. Výsledky samohodnotenia a akčné plány bánk následne referenčne porovnáme a v rámci dohľadového dialógu k nim vznesieme pripomienky. V roku 2022 vykonáme celkové preskúmanie postupov bánk z pohľadu dohľadu a v prípade potreby prijmeme konkrétne následné opatrenia.

Nový podpredseda Rady pre dohľad Frank Elderson je tiež predsedom siete pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System) a spolupredsedom pracovnej skupiny Bazilejského výboru pre bankový dohľad pre finančné riziká súvisiace s klímou, pričom jeho cieľom je využiť synergie medzi týmito úlohami a prácou ECB.

V júli 2020 ECB prijala rozhodnutia o nadviazaní úzkej spolupráce s centrálnymi bankami Bulharska a Chorvátska. Čo to znamená pre európsky bankový dohľad?

Po prvýkrát sa do jednotného mechanizmu dohľadu zapojili dva členské štáty nepatriace do eurozóny. Z pohľadu Bulharska a Chorvátska ide o dôležitý medzník, keďže pripravuje cestu pre zavedenie eura v týchto krajinách.

Pre nás to znamená, že od októbra 2020, keď sa ukončili príslušné komplexné hodnotenia, ECB začala vykonávať priamy dohľad nad piatimi bankami v Bulharsku a ôsmimi bankami v Chorvátsku. Zamestnanci bulharských a chorvátskych orgánov dohľadu sa stali členmi príslušných spoločných dohliadacích tímov a zástupcovia centrálnych bánk týchto dvoch krajín sa stali členmi Rady pre dohľad, s rovnakými právami a povinnosťami ako všetci ostatní členovia vrátane hlasovacích práv. Veľmi nás potešilo, že sme ich mohli privítať v našej rodine!

ECB sa v roku 2020 zapojila do politickej diskusie o európskom rámci pre krízové riadenie. Aké boli vaše hlavné body?

Vyzdvihli sme niektoré otázky, ktoré vyplynuli z našich praktických skúseností. Jedným z príkladov je prekrývanie opatrení dohľadu a opatrení včasnej intervencie, ktoré vyvoláva zmätok a zapríčiňuje, že opatrenia včasnej intervencie sa aktivujú len zriedka. Právne predpisy by mali jasne rozlišovať medzi týmito dvoma súbormi nástrojov a právomoci ECB na včasnú intervenciu by mali byť zakotvené priamo v nariadení EÚ, aby sa predišlo neodôvodneným rozdielom, ktoré vznikajú pri transpozícii pravidiel do vnútroštátnych právnych poriadkov. Nastolili sme tiež otázku bánk vyhlásených za inštitúcie, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, ktoré však podľa vnútroštátnych právnych predpisov nespĺňajú kritériá na začatie postupov likvidácie a odobratia povolení, a preto takpovediac zostávajú v právnom vákuu.

Vyslovili sme sa tiež za prijatie ráznejších krokov na dobudovanie bankovej únie, konkrétne prostredníctvom vytvorenia európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) a udelenia rozsiahlejších administratívnych právomocí Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB), pokiaľ ide o likvidáciu bánk. Vhodnou inšpiráciou v tomto smere môže byť model uplatňovaný Federal Deposit Insurance Corporation v Spojených štátoch. Dovtedy by však krok správnym smerom predstavovala aj ďalšia harmonizácia na vnútroštátnej úrovni a centralizovanejšia koordinácia na európskej úrovni (napríklad prostredníctvom SRB).

V neposlednom rade sme v spoločnom blogovom príspevku s Edouardom Fernandezom-Bollom navrhli účinnejší prístup k riešeniu problémov v cezhraničných bankách. Ak by dcérske a materské spoločnosti v rámci bankových skupín mohli uzavrieť formálnu dohodu o vzájomnom poskytovaní likvidity, ktoré by bolo naviazané na ich plány ozdravenia na úrovni skupiny, pomohlo by to zmapovať, ako by sa subjekty v rámci skupiny mohli navzájom podporovať v prípade ťažkostí, s prihliadnutím na lokálne potreby a obmedzenia. Zároveň by to umožnilo stanoviť primerané spúšťacie mechanizmy, pokiaľ ide o poskytovanie zmluvne dohodnutej podpory v počiatočnom štádiu, čo by následne mohlo podporiť aj integrovanejšie riadenie likvidity v priaznivých časoch.

Zvyšovanie transparentnosti a predvídateľnosti európskeho bankového dohľadu bolo už od začiatku vášho funkčného obdobia jedným z vašich hlavných cieľov. Aký pokrok sa dosiahol v tejto oblasti?

Jednoznačne si myslím, že sa nám podarilo zvýšiť transparentnosť výstupov z dohľadu a našich politík.

Transparentné výstupy z dohľadu sú dobré pre trhy. Po zverejnení prvých požiadaviek druhého piliera pre jednotlivé banky v januári 2020 sme dostali pozitívnu spätnú väzbu. Individuálne požiadavky poskytujú konkrétny a komplexný prehľad o názore orgánu dohľadu na banku z hľadiska celkovej rizikovosti, čo môže investorom pomôcť prijímať informovanejšie rozhodnutia. Bankám to zasa pomáha lepšie zhodnotiť svoju situáciu vo vzťahu k porovnateľným inštitúciám. V januári tohto roka sme v tejto praxi pokračovali.

Transparentnosť našich politík je dobrá z pohľadu našej efektívnosti, a tiež nášho dobrého mena. Dohliadané banky musia vedieť, čo formuje naše rozhodnutia, a my by sme mali byť konzistentní v našich prístupoch, aby mohli vytvárať spoľahlivé očakávania. Myslím si, že prostredníctvom našej písomnej a ústnej komunikácie s bankami a našej komunikácie s verejnosťou sa nám podarilo dosiahnuť dobrú úroveň transparentnosti, pokiaľ ide o opatrenia na zmiernenie vplyvu pandémie COVID‑19. Dosiahnutá úroveň transparentnosti by sa mala stať naším novým normálom.

Koncom roka 2020 sa zmenila organizačná štruktúra bankového dohľadu ECB. Prečo ste pristúpili k tomuto kroku?

Po šiestich rokoch nastal čas, aby sa bankový dohľad ECB zmenil zo start-upu na vyspelejšiu organizáciu s výraznejším zameraním dohľadu na riziká a intenzívnejšou spoluprácou medzi jednotlivými tímami.

Na dosiahnutie tohto cieľa sme upravili štruktúru generálnych riaditeľstiev zodpovedných za dohľad nad bankami tak, aby zodpovedala obchodným modelom dohliadaných bánk. Vytvorili sme nové riaditeľstvo pre stratégiu a riziká dohľadu, ktoré zodpovedá za strategické plánovanie, stanovovanie priorít dohľadu a za konzistentné zaobchádzanie so všetkými bankami. Vytvorili sme samostatné generálne riaditeľstvo pre funkcie dohľadu na mieste a generálne riaditeľstvo pre horizontálny dohľad sme poverili posilnením podpory, ktorú odborníci na riziko ponúkajú spoločným dohliadacím tímom, vykonávaním referenčných hodnotení, vypracúvaním politík a aktualizáciou metodík. Samostatné generálne riaditeľstvo pre riadenie a operácie SSM podporuje rozhodovací proces a zavádzanie inovácií v oblasti dohľadu a riadi postupy udeľovania povolení. Hlavným dôvodom na reorganizáciu bola snaha o zjednodušenie našich procesov a začlenenie technologických inovácií do výkonu dohľadu v jednotlivých oddeleniach.

Som naozaj hrdý na to, že sme dokázali navrhnúť a zrealizovať tieto zmeny prostredníctvom interných diskusií a zohľadnením názorov našich zamestnancov. Realizátormi zmien bolo približne 60 zamestnancov dohľadu, ktorí spolu s vyšším manažmentom pomáhali svojim kolegom prispôsobiť sa zmenám a ktorí sa významnou mierou podieľali na úspechu reorganizácie.

1 Bankový dohľad v roku 2020

1.1 Dohliadané banky v roku 2020: výkonnosť a hlavné riziká

1.1.1 Odolnosť bankového sektora eurozóny

Banky v eurozóne vstúpili do krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu (COVID‑19) so silnejšou kapitálovou pozíciou ako pri veľkej finančnej kríze. Celkový koeficient vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) na konci roka 2019 dosahoval 14,9 % (graf 1) a počas roka 2020 zostal zhruba stabilný, pričom v treťom štvrťroku 2020 predstavoval 15,2 %. Čiastočne to bolo výsledkom mimoriadnych podporných opatrení v oblasti dohľadu, regulácie a vo fiškálnej oblasti, prijatých v reakcii na krízu. Banky tiež dostali odporučenie, aby do 1. januára 2021 nevyplácali dividendy alebo spätne neodkupovali akcie a aby do 30. septembra 2021 uplatňovali extrémnu obozretnosť, pokiaľ ide o dividendy, spätné odkupy akcií a pohyblivé odmeňovanie.^[1]

Celkový ukazovateľ finančnej páky sa počas celej pandémie tiež ukázal byť silný, keď v treťom štvrťroku 2020 dosiahol 5,6 %, v porovnaní s 5,7 % na konci roka 2019. Riziká týkajúce sa kapitálovej primeranosti sa však môžu v súvahách bánk prejaviť až neskôr a mohol by ich zosilniť tzv. útesový efekt spôsobený ukončením podporných opatrení zavedených v roku 2020, akými sú moratóriá, schémy povinných dovoleniek, štátne záruky a iné prechodné regulačné opatrenia.^[2]

Banky v eurozóne mali na začiatku roka väčšie vankúše likvidity ako na začiatku veľkej finančnej krízy, a to v dôsledku reforiem Bazilej III. V priebehu marca 2020 sa však začal prejavovať výrazný tlak šoku spôsobeného pandémiou COVID‑19. Na strane dopytu, firemní zákazníci zo sektorov postihnutých krízou vyžadovali od bankového sektora značnú finančnú podporu tým, že čerpali svoje existujúce viazané úverové linky. Výrazné výkyvy volatility na väčšine finančných trhov navyše vyvolali výzvy na dodatočné vyrovnanie zo strany centrálnych zúčtovacích protistrán, zatiaľ čo fondy peňažného trhu čelili bezprecedentnému odlevu a niektoré medzinárodne pôsobiace banky prinútili spätne odkúpiť ich nesplatené komerčné cenné papiere.

Na strane ponuky bola likvidita obmedzená aj v prípade bánk. Aktivita na kľúčových trhoch s financovaním sa v marci zastavila, čo zabránilo bankám vydávať cenné papiere v nezabezpečenom segmente trhu, bez ohľadu na dĺžku splatnosti. V zabezpečenom segmente (repo) boli zasa banky schopné získať len finančné prostriedky s veľmi krátkymi lehotami splatnosti. Za týchto okolností sa dostupné offshore trhy s financovaním v amerických dolároch stali mimoriadne nákladnými, čo ešte prehĺbilo závislosť bánk od interných vankúšov likvidity a dodatočných úverov ECB.

Bankový dohľad ECB tiež v rámci reakcie na krízu COVID‑19 umožnil bankám používať ich regulačné vankúše likvidity a dočasne fungovať s nižším ukazovateľom krytia likvidity (liquidity coverage ratio – LCR).^[3] Výrazne akomodačné nastavenie menovej politiky, vrátane uvoľnenia pravidiel akceptovateľnosti kolaterálu, zároveň zabezpečilo, že banky spadajúce pod európsky bankový dohľad mali pohodlný prístup k financovaniu centrálnou bankou. Priemerný objem nesplatených úverov poskytnutých Eurosystémom sa zvýšil zo 659 mld. € v poslednom štvrťroku 2019 na 1 605 mld. € v treťom štvrťroku 2020 (graf 3).

V dôsledku ráznej a koordinovanej politickej reakcie sa napätie na trhoch v druhom štvrťroku postupne zmiernilo. Od apríla 2020 sa podmienky financovania bánk začali zlepšovať. Niektoré banky boli opäť schopné vydávať nezabezpečené nástroje, a to aj v podriadenom segmente trhu, hoci s vyššími výnosmi v porovnaní s obdobím pred krízou. Likviditné rezervy bánk sa zároveň zvýšili vďaka nárastu klientskych vkladov, najmä preventívnych úspor domácností. Významné inštitúcie celkovo zvýšili svoje vankúše likvidity, čo dokazuje priemerný ukazovateľ krytia likvidity, ktorý sa v treťom štvrťroku 2020 zvýšil na úroveň 170,94 % zo 145,91 % v poslednom štvrťroku 2019.

Vypuknutie pandémie COVID‑19 v Európe a Spojených štátoch viedlo ku kolapsu cien akcií, k prudkému nárastu volatility a ku všeobecnému rozširovaniu spreadov pri štátnych a podnikových úveroch počas marca. Nepriaznivo sa to odrazilo nielen na súvahách bánk, ale tiež na ich kapitálových požiadavkách na trhové riziko založených na interných modeloch a na úpravách obozretného oceňovania (najmä pre neistotu trhových cien a riziko obchodného modelu), ktoré korelujú s nedávnou volatilitou. V reakcii na šok orgány dohľadu prijali opatrenia na zmiernenie situácie, s cieľom obmedziť procyklické účinky krízy na kapitálové požiadavky na trhové riziko a na úpravy oceňovania (napr. vylúčenie určitých prípadov prekročenia pri spätnom testovaní interných modelov, zvýšenie prínosov diverzifikácie pri úpravách obozretného oceňovania). Ďalšia úľava nastala, keď sa v druhom a treťom štvrťroku zlepšili podmienky na trhu.

Zavedené kapitálové a likviditné opatrenia spolu s mimoriadnymi podpornými opatreniami prijatými verejnými orgánmi v počiatočných fázach pandémie COVID‑19 umožnili bankám získať kontrolu nad vývojom kreditného rizika a pokračovať vo financovaní reálnej ekonomiky. Úvery a preddavky poskytnuté domácnostiam a nefinančným korporáciám zostali od vypuknutia pandémie COVID‑19 zhruba stabilné (–1,3 % v prípade nefinančných spoločností a +0,8 % v prípade domácností v období od marca do septembra 2020). Štátne záruky sa týkali predovšetkým financovania nefinančných korporácií (260 mld. € k septembru 2020).

Mimoriadne opatrenia zavedené na uvoľnenie podmienok financovania a podporu domácností, malých podnikov a korporácií takisto prispeli k zachovaniu viac-menej stabilného celkového objemu problémových úverov (non-performing loans – NPL) v súvahách bánk počas celého roka. Očakáva sa však, že s ukončením podporných opatrení sa bude objem NPL v budúcnosti zvyšovať. V tejto súvislosti bankový dohľad ECB vo svojich oznámeniach z júla a decembra^[4] zdôraznil, že je nevyhnutné, aby banky včas poskytli životaschopným dlžníkom vo finančnej núdzi primerané riešenia, a tým pomohli obmedziť hromadenie problémových aktív v bankách a podľa možnosti minimalizovať tzv. útesový efekt. Na tento účel by mali banky zabezpečiť, aby bolo riziko v ich súvahách primerane posúdené, klasifikované a ocenené. Mali by mať zavedené účinné postupy riadenia rizík s cieľom identifikovať, hodnotiť a implementovať riešenia, ktoré v najväčšej miere podporia týchto dlžníkov a zároveň ochránia banky pred akýmikoľvek nepriaznivými vplyvmi kreditného rizika. Banky by tiež mali naďalej účinne riadiť stav NPL, ktoré existovali už pred vypuknutím pandémie.

Operačné riziká sa od vypuknutia pandémie COVID‑19 zvýšili, čo odráža zmeny v prevádzkových modeloch bánk a ďalšie komplikácie vyplývajúce z vykonávania vládnych podporných programov. Napriek tomu dohliadané banky neoznámili v roku 2020 ani jeden závažný operačný incident alebo incident súvisiaci s IT. Hoci sa počet pokusov o kybernetické útoky, najmä útoky distribuovaného odopretia služby (distributed denial of service – DDoS) a phishingové útoky cielené na klientov bánk, v dôsledku pandémie zvýšil, ich vplyv na dostupnosť systémov informačných a komunikačných technológií a na objem strát spôsobených týmito útokmi bol iba veľmi obmedzený.^[5] V počiatočných fázach pandémie významné inštitúcie aktivovali svoje plány na zabezpečenie nepretržitej činnosti, pričom sa výrazne zvýšil percentuálny podiel pracovníkov pracujúcich na diaľku (graf 8). Počas leta banky začali smerovať k tzv. novému normálu, pokiaľ ide o mechanizmy riadenia vrátane postupného návratu do kancelárií. S obnoveným rastom počtu infikovaných od začiatku jesene sa však tento trend otočil a mnohé banky opäť začali uprednostňovať alebo vyžadovať prácu na diaľku.

Bankový dohľad ECB uskutočnil v roku 2020 analýzu zraniteľnosti 86 významných inštitúcií s cieľom odhadnúť vplyv krízy COVID‑19 na bankový sektor eurozóny. Súhrnné výsledky analýzy boli zverejnené 28. júla 2020.^[6] Rovnako aj v sektore menej významných inštitúcií sa vykonalo hodnotenie slabých miest, pokiaľ ide o kreditné riziko a riziko likvidity, ktoré by mohla ešte zvýrazniť zhoršujúca sa hospodárska situácia.^[7]

Výsledky analýzy ukázali, že bankový sektor eurozóny je vo všeobecnosti schopný odolávať stresu vyvolanému pandémiou. Stále však pretrváva výrazná neistota, pokiaľ ide o rozsah zhoršenia kvality aktív po ukončení moratórií, predovšetkým v najviac postihnutých sektoroch hospodárstva. Táto neistota v súvislosti s ďalším vývojom kvality aktív sa odráža v rôznych politikách tvorby opravných položiek prijatých bankami a naďalej zostáva predmetom záujmu orgánov dohľadu.

V rámci analýzy zraniteľnosti sa testovali dva scenáre súvisiace s pandémiou, ktoré do veľkej miery zahŕňali vplyv menovopolitických, dohľadových a fiškálnych opatrení na zmiernenie situácie prijatých v reakcii na krízu COVID‑19. V centrálnom scenári, ktorého naplnenie je podľa odborníkov Eurosystému najpravdepodobnejšie, klesol priemerný koeficient CET1 zo 14,5 % na 12,6 %. Potvrdzuje sa tak, že banky spadajúce pod európsky bankový dohľad v súčasnosti disponujú dostatkom kapitálu, aby vydržali krátkodobú hlbokú recesiu. Vďaka existujúcim kapitálovým vankúšom by sektor vo všeobecnosti dokázal odolať aj vplyvu závažného scenára, ktorý predpokladal hlbšiu recesiu a pomalšie tempo hospodárskeho oživenia. Priemerný koeficient CET1 bánk sa v tomto scenári znížil zo 14,5 % na 8,8 %, niektoré z nich by však museli prijať opatrenia, aby ďalej spĺňali minimálne kapitálové požiadavky.

Výsledok uvedených dvoch scenárov potvrdil, že banky v eurozóne vstúpili do krízy COVID‑19 s podstatne vyššou úrovňou kapitálu a oveľa väčšou odolnosťou voči neočakávanému finančnému stresu, než v čase veľkej finančnej krízy. Kvalitatívne výsledky analýzy zraniteľnosti boli zohľadnené v procese preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) s cieľom pomôcť orgánom dohľadu namietať kapitálové prognózy bánk, podporovať konzistentnosť pri posudzovaní rizík a presadzovať obozretné politiky tvorby opravných položiek.^[8]

1.1.2 Všeobecná výkonnosť bánk v eurozóne

Ziskovosť významných inštitúcií eurozóny v roku 2020 výrazne klesla v dôsledku pandémie COVID‑19. Celková anualizovaná rentabilita vlastného kapitálu bola nižšia ako náklady na vlastný kapitál vykázané samotnými bankami, pričom v prvých troch štvrťrokoch 2020 klesla na 2,1 %^[9] z 5,2 % na konci roka 2019 (graf 10). Pokles ziskovosti sa prejavil aj v ďalšom znížení pomeru trhovej ceny bánk k ich účtovnej hodnote, ktorý v apríli 2020 dosiahol novú rekordne nízku mediánovú hodnotu 0,3, čo významným inštitúciám sťažuje získavanie kapitálu z akciových trhov bez toho, aby výrazne rozdrobili podiely existujúcich akcionárov.

Hlavným dôvodom poklesu ziskovosti bol nárast znižovania hodnoty v dôsledku úverových strát spôsobený zhoršením makroekonomického prostredia. Tento vývoj nebol sprevádzaný nárastom stavu NPL, ale iba odrážal rastúce kreditné riziko v prípade mnohých expozícií. Veľké jednorazové zníženie goodwillu a odložených daňových pohľadávok niektorých významných inštitúcií ešte zvýraznilo pokles celkovej ziskovosti.

Celkový pomer nákladov k príjmom bánk zostal aj v roku 2020 na vysokej úrovni zaznamenanej už v predchádzajúcich rokoch (graf 11). Poklesy na strane príjmov čiastočne vykompenzovali nižšie náklady, vďaka čomu zostali prevádzkové príjmy pred znížením, tvorbou opravných položiek a zdanením pomerne stabilné. Pozitívom bolo, že kríza bankám umožnila zvýšiť tempo digitalizácie, čo by v strednodobom horizonte mohlo viesť k efektívnejším nákladovým štruktúram.

S cieľom zachovať prevádzkovú kontinuitu a udržať si konkurencieschopnosť vzhľadom na vývoj v súvislosti s pandémiou COVID‑19, významné inštitúcie zvýšili ich digitálny dosah na klientov a rozšírili rozsah služieb vrátane online poradenských služieb a viac bezkontaktných platieb. Rýchly pokrok v digitalizácii dosiahnutý v reakcii na dopyt zákazníkov pomohol znížiť náklady. K zníženiu nákladov prispelo tiež zatvorenie pobočiek, nižšie cestovné náklady a iné dočasné faktory. Napriek rastu objemu úverov a historicky nízkym úrokovým sadzbám pri financovaní v rámci nedávnych cielených dlhodobejších refinančných operácií sa čisté úrokové výnosy významných inštitúcií v roku 2020 opäť znížili. Klesli tiež čisté príjmy z poplatkov a provízií, a to pri väčšine činností generujúcich poplatky.

Rovnako ako v prípade významných inštitúcií sa ziskovosť menej významných inštitúcií v roku 2020 znížila najmä v dôsledku nárastu znižovania hodnoty a tvorby opravných položiek v dôsledku zhoršených makroekonomických podmienok. Priemerná rentabilita vlastného kapitálu menej významných inštitúcií sa v júni 2020 znížila na úroveň 3,5 %, v porovnaní s 5,1 % na konci roka 2019. Úrokové výnosy, ktoré predstavujú najväčšiu príjmovú zložku menej významných inštitúcií, zostali v prvom polroku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom relatívne stabilné (graf 12). Čisté úrokové výnosy sa však v dôsledku nárastu úrokových nákladov mierne znížili. Náklady na riziko menej významných inštitúcií, počítané ako pomer miery zníženia finančnej hodnoty k zisku pred tvorbou opravných položiek, prudko vzrástli z 12,4 % na konci roka 2019 na 22,4 % v júni 2020.

Pokiaľ ide o náklady, menej významné inštitúcie pokračovali v snahe o zníženie celkových nákladov, a to najmä minimalizáciou administratívnych výdavkov (graf 13). Ich pomer nákladov k príjmom dosiahol na konci júna 2020 úroveň 72 %, čo predstavuje mierny nárast oproti koncu roka 2019 (70 %). Hrubý pomer NPL v sektore menej významných inštitúcií sa do konca druhého štvrťroka 2020 mierne zvýšil na 2,1 %, čo je o 20 bázických bodov viac než v decembri 2019.

1.1.3 Hlavné riziká v bankovom sektore

Bankový dohľad ECB v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi každý rok identifikuje hlavné riziká ohrozujúce banky v krátkodobom a strednodobom horizonte (horizont dvoch až troch rokov). V roku 2019 boli pôvodne identifikované nasledujúce hlavné rizikové faktory na obdobie roku 2020 a ďalej: i) udržateľnosť obchodných modelov, ii) počítačová kriminalita a nedostatky v oblasti IT a iii) obnovenie hospodárskych a politických výziev a výziev týkajúcich sa udržateľnosti dlhu v eurozóne. Ďalšími identifikovanými rizikovými faktormi sú realizačné riziko spojené so stratégiami bánk v oblasti NPL, nezákonné konanie, pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, brexit a klimatická zmena.

Pandémia COVID‑19 si vyžadovala, aby bankový dohľad ECB presunul svoje zameranie na naliehavejšie výzvy vyplývajúce z krízy a aby prijal ad hoc opatrenia na posilnenie schopnosti bánk fungovať v novom prostredí.^[10] Okrem bezprostrednej záťaže, ktorú spôsobil mimoriadne neistý hospodársky výhľad, kríza COVID‑19 priniesla v konečnom dôsledku zhoršenie aj v tých oblastiach, ktoré boli ešte pred vypuknutím pandémie identifikované ako najvýznamnejšie riziká ohrozujúce bankový sektor eurozóny.

Nízka ziskovosť bánk v eurozóne a udržateľnosť ich obchodných modelov boli predmetom záujmu dohľadu už aj v minulých rokoch, a to najmä z dôvodu rigidných nákladových štruktúr mnohých významných inštitúcií a ich všeobecných ťažkostí pri vytváraní primeraných ziskových marží v súvislosti s dlhotrvajúcim prostredím nízkych úrokových sadzieb a nadmernou kapacitou v európskom bankovom sektore. Hospodársky pokles spôsobený pandémiou COVID‑19 vyvinul ešte väčší tlak na ziskovosť bánk v dôsledku nárastu znižovania hodnoty a tvorby opravných položiek, čím sa zvýšila naliehavosť riešenia ich štrukturálnych nedostatkov a rýchlejšieho zabezpečovania odolnosti ich obchodných modelov do budúcnosti.

Ďalším z predmetov záujmu dohľadu v roku 2020 bol pretrvávajúci vysoký celkový stav NPL v eurozóne na konci roka 2019. V tejto súvislosti kríza COVID‑19 zvýšila riziko ďalšieho hromadenia NPL v budúcnosti, vzhľadom na nepriaznivý vplyv pandémie na platobnú schopnosť dlžníkov bánk.

Na začiatku európskeho bankového dohľadu ECB konštatovala, že je potrebné vylepšiť rámce riadenia bánk v eurozóne, čo platilo aj na konci roka 2019. Medzi oblasti, v ktorých boli zistené nedostatky a na ktoré sa preto zameriavala pozornosť dohľadu, patrilo fungovanie riadiacich orgánov bánk a ich organizačné rámce, funkcie vnútornej kontroly, schopnosť agregovať údaje a kvalita údajov.

Kríza COVID‑19 priniesla ďalšie dôkazy o uvedených slabých miestach, konkrétne: i) nedostatky vo vykazovaní a agregácii údajov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť rozhodovacie procesy bánk, ii) nízka angažovanosť dozorných orgánov na strategických rozhodnutiach v oblastiach vážne zasiahnutých krízou, ako napríklad kreditné riziko, kapitálové plánovanie, a nedostatočná kontrola týchto rozhodnutí, iii) nedostatočná proaktivita kontrolných funkcií, najmä funkcie riadenia rizík a dodržiavania pravidiel, pri riešení dosahov krízy, pričom niektoré banky sú naďalej podzamestnané a nedisponujú primeranými IT nástrojmi a procesmi na identifikáciu, meranie a monitorovanie rizík.

Turbulencie na trhu zaznamenané v prvom štvrťroku 2020 odhalili trhové riziká, voči ktorým sú banky citlivejšie a ktorých kvantifikácia a riadenie je náročné, predovšetkým v čase vysokej volatility. Straty v obchodnej knihe boli často výsledkom úprav ocenenia derivátových pozícií smerom nadol, najmä úprav ocenenia pohľadávok a úprav ocenenia financovania, a zvýšenia základného rizika obsiahnutého v arbitrážnych obchodoch, akými sú akciové arbitrážne operácie. Klesajúce ceny akcií a rozširovanie úverových spreadov navyše výrazne ovplyvnili nástroje v bankovej knihe účtované v reálnej hodnote, zatiaľ čo nízke úrokové sadzby mali nepriaznivý vplyv nielen na ziskovosť hlavnej činnosti, ale tiež na kvantifikáciu dôchodkových záväzkov.

1.2 Priority dohľadu a projekty v roku 2020

1.2.1 Priority dohľadu na rok 2020 a pragmatický prístup k procesu SREP

Vypuknutie pandémie COVID‑19 v roku 2020 podnietilo ECB prehodnotiť jej priority, procesy a činnosti v oblasti dohľadu s cieľom podporiť schopnosť bánk slúžiť hospodárstvu a zároveň riešiť operačné výzvy vyvolané pandémiou. V tejto súvislosti spoločné dohliadacie tímy prehodnotili priority v rámci svojej činnosti a presunuli pozornosť na schopnosť bánk vyrovnať sa s dosahmi pandémie.

Orgány dohľadu proaktívne komunikovali s bankami, aby s nimi diskutovali o jednotlivých opatreniach, ako napríklad o úprave harmonogramov, postupov a lehôt previerok na mieste a o posúdení interných modelov. Orgány dohľadu tiež predĺžili lehoty pri niektorých nekritických opatreniach dohľadu a žiadostiach o údaje.

Z rovnakého dôvodu zaujal bankový dohľad ECB v súlade s usmerneniami EBA^[13] pragmatický prístup k vykonávaniu svojej každoročnej hlavnej činnosti – k procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP).

V rámci pragmatického prístupu k SREP v roku 2020 sa ECB zamerala na schopnosť bánk zvládnuť výzvy a riziká týkajúce sa kapitálu a likvidity, ktoré vyplynuli z prebiehajúcej krízy. Vo všeobecnosti sa ECB rozhodla ponechať dodatočné kapitálové požiadavky (P2R a P2G) bez zmeny a neaktualizovať skóre SREP, pokiaľ neboli zmeny odôvodnené výnimočnými okolnosťami ovplyvňujúcimi jednotlivé banky. ECB tiež rozhodla, že obavy týkajúce sa dohľadu bude riešiť prostredníctvom kvalitatívnych odporúčaní. Spoločné dohliadacie tímy použili výsledky analýzy zraniteľnosti ECB na identifikáciu nových slabých miest a na vznesenie pripomienok voči finančným a kapitálovým prognózam bánk; výsledky analýzy boli následne začlenené do hodnotení SREP.

V súlade s minuloročnou snahou o zvýšenie transparentnosti voči bankám a investorom zverejnením (v januári 2020) informácií o kapitálových požiadavkách dohľadu vyplývajúcich z procesu SREP, ECB v januári 2021 zverejnila súhrnné výsledky SREP s členením podľa obchodného modelu a požiadavky P2R jednotlivých bánk s príslušným zložením kapitálu.^[14] Požiadavky a odporúčania SREP týkajúce sa celkového kapitálu (bez vankúšov na krytie systémového rizika a proticyklického vankúša) boli v roku 2020 v priemere stabilné na úrovni približne 14 %, zatiaľ čo požiadavka na kapitál CET1 klesla z 10,6 % v roku 2019 na 9,6 % v dôsledku nových kritérií kvality pre kapitál v rámci požiadaviek P2R. Bankám tiež bolo umožnené pri plnení požiadaviek P2R čiastočne využívať kapitálové nástroje, ktoré nespĺňajú požiadavky na kapitál CET1, čím sa urýchlilo zavedenie opatrenia, ktoré malo pôvodne nadobudnúť účinnosť až v januári 2021 ako súčasť poslednej revízie smernice o kapitálových požiadavkách (CRD V). Okrem kapitálových požiadaviek a odporúčaní dostali všetky banky v roku 2020 aj kvalitatívne odporúčania. Väčšina odporúčaní sa zameriavala na oblasť vnútorného riadenia (najmä na funkcie vnútornej kontroly, riadiaci orgán a nové i staré otázky týkajúce sa agregácie údajov) a na kreditné riziko (najmä pokiaľ ide o klasifikáciu úverov, tvorbu opravných položiek a tzv. útesové efekty). V porovnaní s predchádzajúcim cyklom SREP (v roku 2019) sa výrazne zvýšil počet zistení týkajúcich sa zložiek kreditného rizika a obchodného modelu, zatiaľ čo počet zistení týkajúcich sa vnútorného riadenia a kapitálu zostal vo všeobecnosti stabilný; v absolútnom vyjadrení však boli zistenia týkajúce sa interného riadenia v roku 2020 opäť najpočetnejšie.

1.2.2 Práce v oblasti podmienok poskytovania úverov

V záujme zhodnotenia kvality podmienok uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov začal bankový dohľad ECB v roku 2019 špecializovaný projekt zberu údajov o nových úveroch poskytnutých bankami v eurozóne v rokoch 2016 až 2018, ktorého výsledky boli zverejnené v júni 2020.^[15] Práca bankového dohľadu ECB v oblasti poskytovania úverov dopĺňa pokračujúce strategické úsilie o riešenie existujúcich NPL.

Správa o významných inštitúciách poukázala na niektoré nedostatky v spôsobe, akým banky v posledných rokoch poskytovali a oceňovali nové úvery; banky uvoľňujú podmienky poskytovania úverov najmä pri úveroch domácnostiam. Analýza takisto ukázala, že banky s vysokým stavom NPL mali tendenciu postupovať pri poskytovaní úverov na bývanie konzervatívnejšie ako iné banky a že nie všetky banky venovali dostatočnú pozornosť oceňovaniu založenému na rizikách, aby zabezpečili, že ceny úverov pokrývajú aspoň očakávané straty a náklady. Nenašli sa žiadne dôkazy o tom, že banky využívajúce interné modely na výpočet kapitálových požiadaviek uplatňujú lepšie postupy oceňovania založeného na rizikách.

Objem úverov poskytnutých domácnostiam sa v období rokov 2016 až 2018 výrazne zvýšil, čiastočne v dôsledku prudko rastúcich cien nehnuteľností na bývanie, avšak nie úplne v súlade s rastom príjmov domácností (graf 14). V dôsledku toho sa v portfóliách nehnuteľností na bývanie a úverov na spotrebu zhoršili kľúčové rizikové ukazovatele (key risk indicators – KRI) založené na príjmoch a zároveň sa zúžili cenové spready.

Nové úvery poskytnuté nefinančným korporáciám však vykazovali zmiešaný obraz. Kľúčové rizikové ukazovatele portfólia nefinančných protistrán sa zlepšili (graf 15), hoci štruktúry úverov v tomto portfóliu sa stali rizikovejšími a cenové spready sa znížili. Spoločné dohliadacie tímy vykonávajú v tomto smere v rámci každodenného dohľadu osobitné následné hodnotenia.

Súbežne so zberom údajov o poskytovaní úverov významnými inštitúciami vykonal bankový dohľad ECB v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi aj horizontálnu analýzu postupov pri poskytovaní úverov zo strany menších bánk v rámci celého jednotného mechanizmu dohľadu, a to na základe vzorky menej významných inštitúcií. Pri zbere údajov od menej významných inštitúcií sa zohľadnila zásada proporcionality. Výsledky naznačujú, že väčšina menej významných inštitúcií zaradených do analyzovanej vzorky má vážne problémy súvisiace s dostupnosťou údajov, pokiaľ ide o ukazovatele kreditného rizika. Menej významné inštitúcie vykázali oveľa vyšší rast objemu úverov ako ich partneri z radov významných inštitúcií, ako aj výrazné zvýšenie úverového zaťaženia svojich dlžníkov. Intenzívna konkurencia na trhu ešte zosilnela tlak na úverové marže menej významných inštitúcií a prinútila ich prispôsobiť svoje obchodné a rizikové stratégie. Oceňovanie úverov zo strany menej významných inštitúcií vykazovalo veľmi slabú mieru korelácie so základným kreditným rizikom. ECB a príslušné vnútroštátne orgány budú pri následných činnostiach venovať pozornosť zisteniam identifikovaným počas hodnotenia podmienok uplatňovaných menej významnými inštitúciami pri poskytovaní úverov.

1.2.3 Práce v oblasti problémových úverov (NPL)

Objem NPL významných inštitúcií sa znížil z približne 1 bil. € (pomer NPL predstavoval 8 %) na začiatku fungovania európskeho bankového dohľadu v závere roka 2014 na 485 mld. € (pomer NPL na úrovni 2,82 %) na konci septembra 2020, čo zodpovedá poklesu o približne 50 % (graf 16). Aj v prípade menej významných inštitúcií klesol pomer NPL od roku 2016 zo 4,4 % na 2,1 % v júni 2020.

Banky s vysokým stavom NPL^[16] znížili v roku 2019 svoje stavy NPL o 23 %, čím prekonali ciele znižovania, ktoré si stanovili.

Vypuknutie pandémie COVID‑19 predstavuje pre banky významné výzvy. Po prvé, významné inštitúcie zrejme budú musieť vyvinúť dodatočné úsilie o ďalšie znižovanie stavu NPL, hoci ten bol do júna 2020 zhruba stabilný a v treťom štvrťroku 2020 klesol z 503 mld. € na 485 mld. €. Po druhé, očakáva sa, že nepriaznivé účinky pandémie na hospodárstvo povedú v budúcnosti k zvýšeniu stavu NPL. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby významné inštitúcie dosiahli správnu rovnováhu medzi predchádzaním nadmernej procyklickosti a zabezpečením toho, aby sa riziká, ktorým čelia, primerane zohľadnili v ich súvahách.

Existuje najmä riziko výrazného tzv. útesového efektu, ku ktorému môže dochádzať pri postupnom ukončovaní verejných podporných opatrení. Je preto nevyhnutné, aby banky vo svojich súvahách správne identifikovali a zohľadnili kreditné riziko a aby boli z prevádzkového hľadiska pripravené riešiť nárast počtu dlžníkov vo finančnej núdzi: oneskorené rozpoznanie a riešenie zhoršujúcej sa kvality aktív môže zosilniť procyklické účinky a obmedziť schopnosť bankového sektora podporovať hospodárske oživenie.

Včasná a realizovateľná reštrukturalizácia maximalizuje účinnosť obnovy a zabraňuje hromadeniu NPL. Vysoké stavy NPL vedú k zvýšeným nákladom na financovanie a k nižšej kapacite generovať príjmy, čo tiež oslabuje schopnosť bánk podporovať hospodárske oživenie.

Odloženie reklasifikácie a primeranej tvorby opravných položiek až na obdobie po uplynutí platnosti moratórií by viedlo k tzv. útesovému efektu, výraznejšiemu zníženiu pákového efektu a následnej zvýšenej procyklickosti. Vnímané nedostatky bankových politík oceňovania a klasifikácie úverov by oslabili dôveru investorov v bankový sektor a viedli k zvýšeným nákladom na financovanie. Výrazné znižovanie pákového efektu a vyššie náklady na financovanie oslabujú schopnosť bánk podporovať hospodárske oživenie.

Bankový dohľad ECB zareagoval na vypuknutie pandémie COVID‑19 širokou škálou iniciatív a externých oznámení týkajúcich sa kreditného rizika.^[17] V súlade s usmerneniami EBA o legislatívnych a nelegislatívnych moratóriách na splácanie úverov^[18] poskytla ECB bankám flexibilitu, pokiaľ ide o klasifikáciu odkladu splátok a hodnotenie núdzovej reštrukturalizácie v prípade expozícií, na ktoré sa vzťahujú moratóriá spĺňajúce kritériá stanovené v usmerneniach EBA.

Cieľom iniciatív a oznámení ECB v oblasti dohľadu je zabezpečiť, aby významné inštitúcie mali zavedené účinné postupy riadenia kreditného rizika a dostatočnú operačnú kapacitu na zabezpečenie primeraného hodnotenia, klasifikácie a merania kreditného rizika vo svojich súvahách. Malo by im to pomôcť obmedziť zhoršovanie kvality aktív, a tým zmierniť útesový efekt všade tam, kde to je možné. Spoločné dohliadacie tímy komunikujú s významnými inštitúciami, aby monitorovali plnenie očakávaní dohľadu v oblasti kreditného rizika.

ECB rozhodla o posunutí lehoty pre banky s vysokým stavom NPL na predloženie stratégií na znižovanie stavu NPL o 12 mesiacov, a to do marca 2021. Bankový dohľad ECB tiež objasnil, že v prípade NPL nahromadených ešte pred vypuknutím pandémie zostávajú očakávania týkajúce sa krytia NPE plne v platnosti.

V rámci dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami ECB pokračovala v hodnotení implementácie usmernení EBA o riadení problémových expozícií a expozícií s odloženou splatnosťou^[19] príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. S podporou príslušných vnútroštátnych orgánov ECB vykonala analýzu zraniteľnosti zameranú na kreditné riziko s cieľom lepšie pochopiť možný vplyv krízy COVID‑19 na menej významné inštitúcie, v rámci ktorej zohľadnila aj zmierňujúce účinky vnútroštátnych opatrení. V roku 2021 sa následné činnosti okrem iného zamerajú na posúdenie vplyvu ukončenia vnútroštátnych podporných opatrení na profily kreditného rizika menej významných inštitúcií, ako aj na pripravenosť menej významných inštitúcií riešiť potenciálny nárast stavu zlyhávajúcich expozícií.

1.2.4 Cielené hodnotenie interných modelov (TRIM)

Projekt cieleného hodnotenia interných modelov (targeted review of internal models – TRIM), naplánovaný na roky 2016 až 2020, si kladie za cieľ posúdiť vhodnosť a primeranosť interných modelov inštitúcií a zosúladiť postupy dohľadu týkajúce sa interných modelov v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (SSM). Výsledkom je jednotné chápanie regulačných požiadaviek týkajúcich sa interných modelov naprieč SSM – príručka ECB o interných modeloch – a príspevok k znižovaniu neopodstatnenej (t. j. nezaloženej na rizikách) variability rizikovo vážených aktív (risk-weighted assets – RWA) a k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetky banky v zúčastnených krajinách.

Po štyroch rokoch sa projekt blíži k záveru. V rokoch 2017 až 2019 bolo v rámci projektu TRIM v 65 významných inštitúciách vykonaných 200 posúdení na mieste zameraných na interné modely kreditného rizika, trhového rizika a kreditného rizika protistrany. Na účely týchto posúdení bol vypracovaný spoločný metodický prístup založený na štandardizovaných žiadostiach o údaje a kontrolných postupoch a nástrojoch. Na zabezpečenie konzistentnosti a porovnateľnosti výsledkov previerok TRIM sa okrem toho vykonalo zabezpečenie kvality, krížové porovnania a horizontálne analýzy na niekoľkých úrovniach.

Prípady nedodržiavania regulačných požiadaviek zistené v rámci projektu TRIM viedli k vyše 5 800 zisteniam vo všetkých typoch rizika, z ktorých približne 30 % malo vysokú závažnosť.

V dôsledku toho projekt TRIM zahŕňa intenzívne následné činnosti dohľadu v súčinnosti so zainteresovanými inštitúciami, od ktorých sa očakáva, že budú zistené nedostatky odstraňovať a zároveň budú v nasledujúcich rokoch zavádzať nové regulačné požiadavky. V nadväznosti na previerky TRIM bolo ku koncu roka 2020 vydaných 179 rozhodnutí obsahujúcich rôzne opatrenia dohľadu (vo forme povinností, odporúčaní a obmedzení), pričom niektoré z nich majú podstatný kvantitatívny vplyv na sumy rizikovo vážených aktív.

Operačná úľava, ktorú bankový dohľad ECB v marci 2020 poskytol inštitúciám v reakcii na vypuknutie pandémie COVID‑19, zahŕňala šesťmesačný odklad pri vydávaní rozhodnutí TRIM, zasielaní následných listov po vykonaní dohľadu na mieste a vydávaní rozhodnutí o interných modeloch, ktoré neboli inštitúciám do tohto dátumu oznámené. Z toho dôvodu bol záver projektu TRIM presunutý z roku 2020 na prvú polovicu roka 2021.

1.2.5 Práce na ICAAP a ILAAP

Spoľahlivý interný proces hodnotenia kapitálovej primeranosti (internal capital adequacy assessment process – ICAAP) a interný proces hodnotenia likvidity (internal liquidity adequacy assessment process – ILAAP) sú kľúčom k posilneniu odolnosti bánk a umožňujú im pokračovať v činnosti v rámci vyvíjajúceho sa hospodárskeho cyklu a odolávať hospodárskym šokom. Cieľom procesov ICAAP a ILAAP je zaručiť, aby banky merali a riadili riziká súvisiace s kapitálom a likviditou štruktúrovaným spôsobom, ktorý je primeraný ich špecifickým okolnostiam.

Bankový dohľad ECB prijal niekoľko opatrení na podporu bánk pri vytváraní ich procesov ICAAP a ILAAP ako spoľahlivých rámcov riadenia rizík. Procesy ICAAP a ILAAP bánk sa pravidelne preskúmavajú v rámci hodnotenia SREP. V roku 2018 ECB zverejnila všeobecné zásady týkajúce sa procesov ICAAP a ILAAP s cieľom objasniť svoje očakávania v súvislosti s týmito procesmi. V roku 2019 vykonala komplexnú analýzu postupov ICAAP 37 významných inštitúcií, v rámci ktorej ich porovnala so stanovenými očakávaniami dohľadu. Výsledky analýzy boli zverejnené v auguste 2020 v správe ECB o postupoch ICAAP bánk (len v angličtine). Ukázalo sa, že hoci banky v posledných rokoch výrazne zlepšili svoje procesy ICAAP, je potrebné vyvinúť aj ďalšie úsilie, a to najmä v troch hlavných oblastiach.

Po prvé, mnohé banky naďalej využívajú nedostatočné rámce kvality údajov, čo by mohlo znižovať ich schopnosť prijímať informované rozhodnutia pomocou spoľahlivých a rýchlo vyhľadateľných údajov.

Po druhé, mnohé banky nezohľadňujú všetky riziká, ktoré môžu mať významný vplyv na ich interný kapitál. Zistili sa napríklad nedostatky v tom, ako banky posudzujú nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 (AT1) a kapitálu Tier 2 (T2) pri určovaní svojich interných kapitálových potrieb na zabezpečenie nepretržitej činnosti (predpoklad kontinuity), a všeobecnejšie v tom, ako banky definujú skutočnú ekonomickú hodnotu kapitálu pri krytí ekonomických rizík (aspekty ekonomickej hodnoty), ako ukazuje graf 18. V kombinácii s nedostatočnou identifikáciou a kvantifikáciou všetkých významných ekonomických rizík to môže viesť k obmedzeniu schopnosti bánk zabezpečiť svoju ekonomickú kapitálovú primeranosť a k následnému oslabeniu ich celkovej finančnej odolnosti.

Po tretie, ako ukazuje graf 19, záťažové testovanie sa musí stať účinnou a neoddeliteľnou súčasťou postupov riadenia rizík bánk. Pandémia COVID‑19 zvýraznila, že banky sú vystavené širokej škále hrozieb, ktoré sa môžu neočakávane naplniť. Mnohé inštitúcie však systematicky nemonitorujú hospodárske prostredie s cieľom identifikovať nové hrozby, a tiež pravidelne neprehodnocujú svoje scenáre a schopnosti, pokiaľ ide o záťažové testovania. To môže vážne ohroziť schopnosť bánk účinne reagovať na stresové situácie.

Hoci sa vyššie uvedená analýza vykonala ešte pred vypuknutím pandémie COVID‑19, ECB je presvedčená, že dobre nastavené postupy ICAAP sú v časoch výrazného stresu rovnako dôležité ako v normálnych časoch. Kvalitne navrhnuté procesy ICAAP sú kľúčom k účinnému riadeniu rizík, finančnej odolnosti a dlhodobej udržateľnosti.

V rámci pragmatického prístupu k SREP v roku 2020 bankový dohľad ECB odhalil v postupoch ICAAP a ILAAP bánk nedostatky, ktoré ohrozujú spoľahlivosť ich výhľadových prognóz a ktoré môžu narušiť ich schopnosť úspešne riadiť svoje kapitálové a likviditné pozície počas krízy COVID‑19. Banky by preto mali vo svojich základných a nepriaznivých scenároch dôsledne zachytávať vplyv a pravdepodobnosť závažnejších dôsledkov vývoja súvisiaceho s pandémiou COVID‑19.

Váha procesov ICAAP a ILAAP v rámci hodnotenia SREP sa v budúcnosti zvýši, čo by malo banky motivovať, aby tieto interné procesy ďalej zdokonaľovali. Prístup bankového dohľadu ECB k stanoveniu požiadaviek P2R bude navyše viac zohľadňovať rizikové faktory, čo by malo banky motivovať, aby lepšie identifikovali jednotlivé riziká, ktorým sú vystavené.

1.2.6 Riziká v oblasti IT a kybernetické riziká

V roku 2020 bola počítačová kriminalita a nedostatky v oblasti IT opäť identifikované ako jeden z hlavných rizikových faktorov, pokiaľ ide o bankový sektor. V záujme posilnenia odolnosti bánk v tejto oblasti si bankový dohľad ECB ako jednu z priorít v roku 2020 stanovil posúdiť riziká v oblasti IT a kybernetické riziká ohrozujúce banky prostredníctvom opatrení dohľadu, akými sú previerky na mieste, každoročné hodnotenie SREP, proces oznamovania kybernetických incidentov v rámci SSM a ďalšie aktivity v jednotlivých bankách a horizontálne činnosti.

Keď banky začali zatvárať pobočky a prechádzať na prácu na diaľku, spoľahlivosť IT systémov sa stala nevyhnutnosťou. V tejto súvislosti bankový dohľad ECB zaradil riziká v oblasti IT a kybernetické riziká medzi najvýznamnejšie riziká spojené s pandémiou COVID‑19. Počet významných kybernetických incidentov oznámených ECB dohliadanými inštitúciami sa v roku 2020 zvýšil, najmä tých, ktoré mali škodlivý úmysel.^[20] Doteraz tieto incidenty väčšinou viedli k nedostupnosti služieb bánk alebo ich poskytovateľov. Nárast počtu kybernetických incidentov však poukazuje na skutočnosť, že banky musia zvýšiť svoju odolnosť v oblasti IT a riešiť zistené nedostatky, ako napríklad príliš zložitú IT architektúru alebo spoliehanie sa na vysoký počet systémov informačných a komunikačných technológií (IKT) na konci ich životnosti pri vykonávaní kritických obchodných funkcií.

V júni 2020 bankový dohľad ECB zverejnil výročnú správu o výsledkoch SREP dotazníka rizík v oblasti IT (IT Risk Questionnaire – ITRQ),^[21] ktorý vypracoval v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a ktorý vychádza z dotazníka ITRQ využívaného bankami pri samohodnotení. V správe sa uvádzajú hlavné zistenia týkajúce sa postupov bánk v súvislosti s rizikami v oblasti IT od prvého štvrťroka 2019. S rastúcou relevantnosťou cloud computingu sa rozpočty bánk určené na outsourcing počas roka 2018 a na začiatku roka 2019 naďalej zvyšovali. Znepokojenie vyvoláva ďalej rastúci počet systémov na konci svojej životnosti, ktoré podporujú kritické obchodné činnosti, ako aj zistenie, že riadenie kvality údajov zostáva najmenej rozvinutou oblasťou kontroly rizika.

Bankový dohľad ECB sa zapojil do prípravy publikácií medzinárodných pracovných skupín venovaných týmto témam, konkrétne konzultačného dokumentu Rady pre finančnú stabilitu o účinných postupoch, pokiaľ ide o reakciu na kybernetické incidenty a následnú obnovu,^[22] konzultačnému dokumentu Bazilejského výboru pre bankový dohľad o zásadách prevádzkovej odolnosti^[23] a usmerneniam EBA o riadení rizík v oblasti IKT a bezpečnosti,^[24] ktoré nadobudli účinnosť v júni 2020.

1.2.7 Brexit

Spojené kráľovstvo dňa 1. februára 2020 opustilo Európsku úniu a vstúpilo do prechodného obdobia, počas ktorého sa v Spojenom kráľovstve a vo vzťahu k nemu naďalej uplatňovalo právo EÚ. Toto prechodné obdobie sa skončilo 31. decembra 2020. Bankový dohľad ECB sa v roku 2020 snažil zabezpečiť, aby banky a orgány dohľadu boli pripravené na koniec prechodného obdobia v súvislosti s brexitom, a tiež pozorne monitoroval banky pri zavádzaní ich pobrexitových plánov.

V priebehu roka bankový dohľad ECB pozorne sledoval politické rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a posudzoval ich vplyv z hľadiska dohľadu. ECB tiež poskytla odbornú pomoc európskym orgánom dohľadu pri ich práci a zabezpečila zohľadnenie kľúčových otázok dohľadu.

Bankový dohľad ECB v rámci priebežného dohľadu nad významnými inštitúciami neustále aktualizoval hodnotenie vplyvu, ktorý by mal možný scenár brexitu bez dohody a bez ekvivalencie na konci prechodného obdobia na významné inštitúcie v mnohých oblastiach, ako sú napríklad investičné služby a miesta obchodovania. Bankový dohľad ECB odporučil bankám, aby sa naďalej pripravovali na všetky možné výsledky brexitu, a požiadal ich, aby zaviedli zmierňujúce opatrenia na riešenie možných tzv. útesových rizík. Celkovo možno prípravy bánk na koniec prechodného obdobia označiť za dostatočné a na začiatku januára 2021 neboli v oblasti finančných služieb zaznamenané žiadne narušenia trhu.

Bankový dohľad ECB naďalej monitoroval, ako významné inštitúcie, ktoré ovplyvnil odchod Spojeného kráľovstva z EÚ, realizujú svoje plány súvisiace s brexitom, a či napredujú v súlade s časovými harmonogramami, ktoré boli vopred dohodnuté v záujme dosiahnutia pobrexitových cieľových prevádzkových modelov (target operating model – TOM). Horizontálne monitorovanie bolo doplnené následnými činnosťami v jednotlivých bankách a v prípade zistenia nedostatkov boli tiež prijaté opatrenia dohľadu. Aby v plnej miere splnili očakávania ECB v oblasti dohľadu, niektoré banky budú musieť prijať opatrenia v oblasti interného riadenia, zakladania podnikania, účtovných modelov a financovania, aktualizácie zmlúv klientov z EÚ a usporiadania v rámci skupiny, ako aj v oblasti IT infraštruktúry a vykazovania.

Bankový dohľad ECB aj počas roka 2020 komunikoval o svojich očakávaniach v oblasti dohľadu týkajúcich sa brexitu prostredníctvom niekoľkých článkov v informačnom bulletine dohľadu, príspevkov na blogu dohľadu a prostredníctvom bilaterálnych rozhovorov s dohliadanými subjektmi.^[25]

Aj po brexite bude bankový dohľad ECB monitorovať, ako banky realizujú svoje cieľové prevádzkové modely a zameriavať sa na kľúčové otázky dohľadu, ktoré môžu vyplynúť z prechodu na nový režim. Podľa novej dohody o spolupráci uzatvorenej v roku 2019 budú bankový dohľad ECB a orgány dohľadu Spojeného kráľovstva naďalej spolupracovať pri dohľade nad bankami, ktoré pôsobia v zúčastnených krajinách aj v Spojenom kráľovstve.

1.2.8 Fintech a digitalizácia

Bankový dohľad ECB pokračoval v roku 2020 v práci na svojom prístupe k dohľadu nad využívaním finančných technológií zo strany významných a menej významných inštitúcií. Práce sa zameriavali na vytvorenie jednotného chápania rizík spojených s finančnými technológiami a na poskytnutie metodickej podpory a nástrojov orgánom dohľadu.

Bankový dohľad ECB pokračoval v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, významnými a menej významnými inštitúciami a ďalšími relevantnými účastníkmi trhu s cieľom prehĺbiť pochopenie toho, ako banky využívajú inovatívne technológie a ako ovplyvňujú ich obchodné modely a rámce riadenia rizík. V tejto súvislosti pokračoval v monitorovaní vývoja na trhu a vznikajúcich rizík vrátane vplyvu pandémie COVID‑19 na digitalizáciu a inovácie v bankách. Pandémia ukázala, že banky spadajúce pod európsky bankový dohľad sú schopné zachovať si prevádzkovú odolnosť aj napriek výraznému rozšíreniu práce na diaľku. Digitálna transformácia a inovácie budú mať aj v budúcnosti zásadný význam pri fungovaní bánk vo vysoko konkurenčnom prostredí, a to vzhľadom na úlohu, ktorú môžu zohrávať digitalizované systémy pri znižovaní nákladov a plnení očakávaní klientov bánk orientovaných čoraz viac na digitálne technológie.

Dňa 27. augusta 2020 ECB zverejnila odpoveď ESCB/európskeho bankového dohľadu na konzultáciu Európskej komisie o digitálnom financovaní, ktorá obsahovala podrobné odpovede na otázky o rôznych prvkoch, ktorými sa má stratégia Komisie zaoberať. ECB vo všeobecnosti podporuje prioritné oblasti určené Komisiou na podporu rozvoja digitálneho financovania v EÚ, ktorých dôležitosť sa po vypuknutí pandémie COVID‑19 ešte zvýšila. Hoci ECB uznáva, že digitalizácia a inovácie môžu priniesť významné výhody finančným inštitúciám, finančnému systému a širšiemu hospodárstvu, digitálna transformácia bankového sektora musí zohľadňovať všetky súvisiace riziká. Zatiaľ čo na jednej strane pandémia urýchlila digitalizačné úsilie bánk a zdôraznila význam investovania do inovácií, na druhej strane zvýšila povedomie o dodatočných výzvach, ktoré si vyžadujú ďalšie monitorovanie a ktoré si banky musia riešiť vo svojich rámcoch rizikových preferencií.

ECB je členom rôznych medzinárodných a európskych skupín a sietí, v rámci ktorých prispieva svojimi skúsenosťami a postojmi k rozvoju regulačného rámca a rámca dohľadu v oblasti fintechu a digitalizácie. Okrem toho prispel bankový dohľad ECB v roku 2020 aj k práci ECB v oblasti kryptoaktív a digitálnych mien centrálnych bánk, pričom sa zameral na aspekty relevantné z hľadiska bankového dohľadu. Predstavitelia bankového dohľadu ECB sa zúčastňovali na interných a externých workshopoch, vzdelávacích kurzoch a seminároch s cieľom podporiť spoločný prístup dohľadu a držať krok s vývojom v oblasti fintechu a digitalizácie.

1.3 Priamy dohľad nad významnými inštitúciami

1.3.1 Dohľad na diaľku

Prístup bankového dohľadu ECB k dohľadu nad významnými inštitúciami je založený na rizikách a zásade proporcionality, no zároveň je náročný a konzistentný. Aj preto si na každý rok stanovuje súbor hlavných činností priebežného dohľadu. Vychádzajú z existujúcich regulačných požiadaviek, príručky dohľadu SSM a priorít dohľadu SSM a tvoria súčasť programu previerok v oblasti priebežného dohľadu (supervisory examination programme – SEP) vypracovaného pre každú významnú inštitúciu.

Okrem centrálne definovaných hlavných aktivít môžu byť do programu previerok v oblasti dohľadu zahrnuté aj iné činnosti dohľadu prispôsobené špecifikám bánk, čo spoločným dohliadacím tímom umožňuje analyzovať a riešiť idiosynkratické riziká.

Program dohľadu na diaľku zahŕňa: i) činnosti súvisiace s rizikami (napr. SREP), ii) iné činnosti týkajúce sa organizačných, administratívnych alebo právnych požiadaviek (napr. ročné hodnotenie významnosti) a iii) ďalšie činnosti naplánované spoločnými dohliadacími tímami s cieľom prispôsobiť program previerok v oblasti priebežného dohľadu špecifikám dohliadanej skupiny alebo subjektu (napr. analýzy obchodných modelov či riadiacich štruktúr jednotlivých bánk). Zatiaľ čo prvé dva súbory činností sú definované centrálne, činnosti v rámci tretieho súboru sa týkajú jednotlivých bánk a definujú ich príslušné spoločné dohliadacie tímy.

Zásada proporcionality

Program previerok v oblasti dohľadu zohľadňuje zásadu proporcionality; intenzita dohľadu závisí od veľkosti, systémovej dôležitosti a komplexnosti jednotlivých inštitúcií. V roku 2020 bol priemerný počet plánovaných činností dohľadu na významnú inštitúciu viac-menej podobný ako v predchádzajúcom roku (graf 20), čím sa zabezpečilo, aby spoločné dohliadacie tímy naďalej mali dostatočný priestor na riešenie špecifických rizík jednotlivých inštitúcií.

Rizikovo orientovaný prístup

Program previerok v oblasti dohľadu využíva rizikovo orientovaný prístup, v rámci ktorého sa pri jednotlivých významných inštitúciách zameriava na najrelevantnejšie kategórie rizika. Napríklad podiel úloh týkajúcich sa kreditného rizika je v bankách s vysokým stavom NPL vyšší ako pri iných bankách a podiel úloh týkajúcich sa trhového rizika je v porovnaní s bežnými bankami vyšší v bankách s vysokým podielom trhových a obchodných aktivít (graf 21).

Hlavné činnosti v rámci dohľadu na diaľku v roku 2020

V dôsledku pandémie COVID‑19 bankový dohľad ECB preskúmal svoje postupy a činnosti v oblasti dohľadu s cieľom poskytnúť bankám dostatočnú operačnú úľavu a zabezpečiť, aby sa spoločné dohliadacie tímy mohli primerane zamerať na monitorovanie schopnosti bánk riešiť krízu.

V rámci prehodnotenia plánovaného súboru činností dohľadu na diaľku na rok 2020 sa preto činnosti zrušili, zjednodušili alebo odložili. Hlavné zmeny zahŕňali: i) odloženie celoúnijného záťažového testu v roku 2020 na rok 2021 a jeho nahradenie analýzou zraniteľnosti, ktorej cieľom bolo posúdiť konkrétne riziká vyplývajúce z krízy COVID‑19, ii) prijatie pragmatického prístupu k SREP (časť 1.2), iii) zavedenie procesu monitorovania vplyvu pandémie COVID‑19 na rizikové profily bánk (vrátane posilnenej komunikácie s bankami) a iv) predĺženie lehôt pri všetkých opatreniach dohľadu, ktorých lehoty ešte neuplynuli, o šesť mesiacov.

Toto úsilie – spolu s činnosťou spoločných dohliadacích tímov v oblasti opatrení pre jednotlivé banky a presunom pozornosti na schopnosť bánk vyrovnať sa s krízou – vyústilo do mierne nižšieho počtu vykonávaných aktivít v porovnaní s pôvodným plánom zo začiatku roka 2020 (graf 22).

Zistenia dohľadu

Jedným z hlavných výsledkov bežných činností dohľadu sú tzv. zistenia dohľadu, teda nedostatky, ktoré musia banky odstrániť. Zodpovednosť za monitorovanie pokroku bánk dosiahnutého pri riešení týchto zistení nesú spoločné dohliadacie tímy. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa celkový počet zistení identifikovaných k 31. decembru 2020 znížil, najmä v dôsledku poklesu počtu previerok na mieste a posúdení interných modelov v súvislosti s krízou COVID‑19. Väčšina zistení sa týkala previerok na mieste, posúdení interných modelov a činností súvisiacich so žiadosťami o udelenie povolení. Najviac zistení bolo identifikovaných v oblasti kreditného rizika (graf 23).

1.3.2 Dohľad na mieste

V rámci zmien organizačnej štruktúry ECB oznámených v júli 2020 bola vytvorená štrukturálne nezávislá funkcia dohľadu na mieste – generálne riaditeľstvo pre previerky na mieste a previerky interných modelov (Directorate General On-site and Internal Model Inspections – DG/OMI). Jeho zodpovednosti sú opísané v časti 5.1 – Organizačný rámec bankového dohľadu ECB.

Cestovné obmedzenia zavedené v reakcii na pandémiu COVID‑19 významne ovplyvnili výkon previerok na mieste a posúdení interných modelov v roku 2020. V marci 2020 Výkonná rada ECB rozhodla o pozastavení všetkých pracovných ciest a všetkých previerok na mieste a posúdení interných modelov, ktoré boli v prípravnej fáze. Ak to bolo možné, previerky na mieste a posúdenia interných modelov vo fáze preverovania sa obnovili na diaľku, zatiaľ čo tie, ktoré boli v záverečnej fáze prípravy správy, boli dokončené podľa plánu.

V záujme zachovania primeranej úrovne dohľadu vyvinul bankový dohľad ECB dočasný koncept „previerok na diaľku“, ktorého cieľom bolo posúdiť najvýznamnejšie riziká vyplývajúce z krízy COVID‑19, napríklad prostredníctvom diaľkových rozhovorov s bankami a pomocou nástrojov spolupráce na diaľku. Cieľom je vrátiť sa k tradičným postupom na mieste, keď sa zlepší zdravotná situácia. Zo skúseností s previerkami na diaľku však vyplynuli užitočné ponaučenia, ktoré sa zohľadnia v pripravovanej metodike bankového dohľadu ECB v oblasti dohľadu na mieste.

Spoločné dohliadacie tímy repriorizovali previerky na mieste a posúdenia interných modelov pôvodne naplánované na rok 2020 na základe hodnotenia najvýznamnejších rizík ohrozujúcich banky v kontexte pandémie COVID‑19, ako aj na základe vlastnej schopnosti bánk spolupracovať. V dôsledku toho program na rok 2020 pozostával z 96 previerok a 83 posúdení interných modelov, z ktorých väčšina musela byť vykonaná na diaľku z dôvodu bezpečnostných opatrení v súvislosti s pandémiou COVID‑19.

Celkovo bolo v roku 2020 vydaných 168 rozhodnutí v oblasti dohľadu týkajúcich sa posúdení interných modelov.^[26]

Program vzdelávania pre zamestnancov SSM, ktorí sa podieľajú na výkone previerok na mieste, prebiehal v roku 2020 prevažne na diaľku a pozostával z 15 školení, ktoré sa venovali všetkým hlavným druhom rizík v procese SREP a procesom typickým pre výkon dohľadu. Online forma školení umožnila zapojiť väčší počet účastníkov, pričom celkovo z tohto programu profitovalo viac ako 586 inšpektorov a zamestnancov vykonávajúcich dohľad.

1.3.2.1 Hlavné zistenia z previerok na mieste

Nasledujúca analýza prináša prehľad najkritickejších zistení z previerok na mieste.^[27]

Interné riadenie

Najkritickejšie zistenia odhalili nedostatky v nasledujúcich oblastiach riadenia:

• Interná kontrola (vrátane zabezpečenia súladu s predpismi, riadenia rizík a interného auditu): závažné nedostatky v súvislosti s nezávislosťou, zabezpečením a rozsahom činností všetkých funkcií internej kontroly.
• Korporátna štruktúra a organizácia: nedostatočná transparentnosť organizačnej štruktúry bánk z dôvodu nevhodného rozdelenia zodpovedností a nejasnej hierarchie, nedostatočné rámce internej kontroly a nepostačujúce ľudské a technické zdroje.
• Zavádzanie riadiacich procesov a dohľad nad nimi: nedostatočný dohľad riadiaceho orgánu nad zavádzaním obchodných a rizikových stratégií bánk.
• Agregácia údajov o rizikách a vykazovanie rizík: nedostatočne komplexný rámec agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík, nedostatočná dátová architektúra a IT infraštruktúra.

Kreditné riziko

Približne polovica previerok týkajúcich sa kreditného rizika bola zameraná na kvalitu aktív bánk a vykonaná prostredníctvom posúdenia úverových zložiek. Previerky odhalili potrebu vytvárania dodatočných opravných položiek v objeme prevyšujúcom 2,3 mld. € a potrebu reklasifikácie úverov na problémové (NPL) v objeme približne 3,1 mld. €.^[28] Zvyšné previerky sa venovali kvalitatívnym aspektom procesu riadenia kreditného rizika. Najkritickejšie zistenia:

• Podhodnocovanie očakávaných úverových strát: nadhodnocovanie kolaterálu a miery nápravy, nevhodný výpočet očakávaných úverových strát v dôsledku nedostatkov pri uplatňovanej metodike a pri parametroch tvorby opravných položiek.
• Nesprávna klasifikácia dlžníkov: nedostatky pri definovaní alebo identifikácii zlyhaných alebo problémových expozícií, podhodnocovanie hrubých expozícií 2. a 3. úrovne a slabé procesy identifikovania možnosti úpravy podmienok splácania.
• Nedostatočné monitorovanie: nedostatky pri identifikácii včasných náznakov zhoršenia kreditnej kvality a neadekvátne ratingové systémy, často spôsobené nekvalitnými údajmi a nesúladom údajov medzi rôznymi IT systémami a nadmerným spoliehaním sa na manuálne úpravy.

Riziká v oblasti IT

Väčšina mimoriadne dôležitých zistení sa týkala nasledujúcich oblastí:

• Riadenie kontinuity IT: neadekvátna IT kontinuita, neefektívne alebo subštandardné plány na zabezpečenie nepretržitej činnosti v oblasti IT.
• Riadenie kybernetickej bezpečnosti: nedostatočné opatrenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré nedokážu zabezpečiť dôvernosť, integritu a dostupnosť kritických údajov a včasné odhalenie incidentov kybernetickej bezpečnosti.
• Riadenie rizík v oblasti IT: nedostatočné začlenenie rizík v oblasti IT do celkového rámca riadenia rizík.

Regulačný kapitál a proces ICAAP

Hlavné zistenia týkajúce sa regulačného kapitálu (prvý pilier) súviseli s nedostatkami kontrolného rámca pri identifikácii nesprávneho priraďovania rizikových váh expozíciám pri všetkých rizikách prvého piliera a podhodnocovanie rizikovo vážených aktív v dôsledku nesprávnej klasifikácie expozícií. Ďalšie zistenia sa týkali neschopnosti identifikovať špekulatívne financovanie nehnuteľného majetku a používania neakceptovateľného kolaterálu pri postupoch zmierňovania kreditného rizika.

Najzávažnejšie zistenia z previerok zameraných na proces ICAAP sa týkali: i) nedostatkov internej kvantifikácie, najmä pokiaľ ide o modelovanie rizika účasti, penzijného rizika, trhového rizika a kreditného rizika, ii) absencie rozsiahleho viacročného a výhľadového kapitálového plánovania a iii) nekonzistentných vzájomných prepojení medzi procesmi strategického plánovania a rámcom rizikových preferencií, najmä z dôvodu neexistencie konzistentných a podrobných limitov rizikových preferencií.

Trhové riziko

Najkritickejšie zistenia súviseli s otázkou merania a riadenia rizika oceňovania vrátane významných nedostatkov pri meraní reálnej hodnoty (nedostatočný rozsah nezávislého overovania ceny, nevhodné metodiky v rámci hierarchie reálnej hodnoty, neprimerané postupy vykazovania zisku prvého dňa, chýbajúce úpravy reálnej hodnoty) a pri zavádzaní regulačných technických predpisov EBA týkajúcich sa obozretného oceňovania.

Úrokové riziko bankovej knihy (IRRBB)

Väčšina kritických zistení sa týkala merania, riadenia a monitorovania IRRBB: nedostatočné spôsoby kvantifikácie, použitie predpokladov a parametrov, ktoré nie sú dostatočne odôvodnené alebo primerané, nedostatočné odôvodnenie modelovania vkladov bez splatnosti a chýbajúca pravidelná validácia modelov IRRBB.

Riziko likvidity

Väčšina zistení s vysokým stupňom závažnosti súvisela s nedostatkami, ktoré sa týkali rámca záťažového testovania (nedostatočne konzervatívny rámec scenárov záťažových testov, nedostatky pri stanovovaní predpokladov a parametrov používaných pri kvantifikácii vplyvov záťažového testovania) a tiež merania a monitorovania rizika (nedostatky pri odhadovaní tzv. run-off profilu finančných produktov a chybovosť výpočtov ukazovateľa krytia likvidity).

Operačné riziko

Najzávažnejšie zistenia sa týkali riadenia operačného rizika (nedostatky v zbere údajov o operačnom riziku, nepostačujúca prevencia rizík a nedostatočné nápravné opatrenia pri riešení incidentov spojených s operačným rizikom) a jeho identifikácie (nepostačujúce pokrytie a definícia významných operačných rizík).

Obchodné modely a ziskovosť

Najkritickejšie zistenia sa týkali oceňovania produktov (nezahŕňanie relevantných nákladov a rizík do nástrojov oceňovania, ceny produktov, ktoré nedokážu generovať udržateľnú ziskovosť), schopností strategického vedenia (nedostatočná kontrola zo strany riadiacich orgánov, pokiaľ ide o vykonávanie obchodnej stratégie) a prerozdeľovania príjmov, nákladov a kapitálu (skreslený obraz o ziskovosti v dôsledku nedostatkov pri prerozdeľovaní zisku, nákladov a kapitálu).

1.4 Nepriamy dohľad nad menej významnými inštitúciami

Po vypuknutí pandémie COVID‑19 ECB zintenzívnila a prehodnotila svoje činnosti v oblasti dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami s cieľom proaktívne riešiť rastúce riziká. ECB a príslušné vnútroštátne orgány sa zároveň dohodli na uplatňovaní určitej flexibility pri vykonávaní niektorých činností, ktoré sa pôvodne plánovali na rok 2020.

Zintenzívnenie a prehodnotenie činností dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami s cieľom riešiť riziká vyplývajúce z krízy COVID‑19

V záujme proaktívneho riešenia rizík vyplývajúcich z krízy COVID‑19 ECB počas celého roka zintenzívňovala spoluprácu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na technickej aj riadiacej úrovni. ECB hodnotila slabé miesta menej významných inštitúcií, pokiaľ ide o kreditné riziko a riziko likvidity, ktoré by mohli zhoršenie hospodárskej situácie ešte zvýrazniť. Hodnotenie sa týkalo koncentrácie expozícií menej významných inštitúcií voči hospodárskym sektorom, ktoré sú viac vystavené dôsledkom pandémie (napr. doprava, ubytovanie atď.), ako aj možných zraniteľností menej významných inštitúcií voči náhlym potrebám likvidity alebo voči šokom ovplyvňujúcim zdroje financovania. Pokiaľ ide o kvalitu aktív, analýza ukázala, že dôsledky pandémie COVID‑19 môžu pocítiť aj banky s expozíciami voči menej zraniteľným sektorom, najmä ak vstúpili do krízy s vysokým stavom NPL. Čo sa týka likvidity, veľký počet malých a stredných menej významných inštitúcií naďalej zostáva vystavený rizikám likvidity. Mnohé banky majú napríklad veľmi vysokú úroveň viazaných úverových liniek v pomere k dostupným vysokokvalitným likvidným aktívam, čo ich robí zraniteľnými v prípade, že zo strany podnikov dôjde k zvýšenej potrebe likvidity, podobne ako počas prvej fázy krízy COVID‑19. Ďalší problém z hľadiska likvidity sa týka menej významných inštitúcií, ktoré vo veľkej miere – a v niektorých prípadoch až nadmerne – využívajú veľkoobchodné financovanie. Táto závislosť by mohla spôsobiť, že budú vystavené volatilite na veľkoobchodných trhoch.

ECB poskytla asistenciu príslušným vnútroštátnym orgánom s cieľom podporiť konzistentné uplatňovanie viacerých prístupov dohľadu v rámci SSM, napríklad v prípade implementácie usmernení EBA k pragmatickému postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP) v roku 2020 vzhľadom na krízu COVID‑19^[29] a usmernení EBA o legislatívnych a nelegislatívnych moratóriách na splácanie úverov uplatňovaných v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID‑19^[30], a tiež pri hodnotení významného presunu rizika pri sekuritizačných transakciách v súvislosti s vykonávaním štátnych garančných schém.

ECB zdokonalila svoj systém včasného varovania pre menej významné inštitúcie, ktorého úlohou je identifikácia zraniteľných menej významných inštitúcií a podpora dialógu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi začlenením informácií o porušeniach týkajúcich sa kapitálu a veľkej majetkovej angažovanosti.

ECB sa aj v roku 2020 venovala práci v oblasti systémov inštitucionálneho zabezpečenia (institutional protection schemes – IPS). V tejto súvislosti ECB podporila taliansku centrálnu banku Banca d’Italia pri hodnotení IPS, ktorý tvoria výlučne menej významné inštitúcie zo skupiny Raiffeisen so sídlom v regióne Trentine-Alto Adige. Tento IPS je uznaný na prudenciálne účely od 4. novembra 2020. ECB tiež vykonala ďalšie monitorovanie hybridných IPS, ktoré čiastočne prechádzajú výraznými zmenami.

Flexibilita, pokiaľ ide o prispôsobenie priorít dohľadu nad menej významnými inštitúciami krízovej situácii

ECB a príslušné vnútroštátne orgány sa v roku 2020 dohodli na presunutí zavedenia novej metodiky SREP pre menej významné inštitúcie na rok 2021.^[31] V prípadoch, keď sa príslušné vnútroštátne orgány rozhodli začať uplatňovať metodiku na tieto menej významné inštitúcie podľa pôvodného plánu, teda v roku 2020, ECB im v súlade s usmerneniami EBA k pragmatickému postupu SREP v roku 2020 vzhľadom na krízu COVID‑19 umožnila prijať pragmatický prístup k SREP, ktorý zahŕňal iba hodnotenie významných rizík a platné požiadavky P2R, no odporúčania P2G ponechal viac-menej bez zmeny. Tiež došlo k úprave plánu SREP pre menej významné inštitúcie, v rámci ktorej sa znížila priorita niektorých tém.

Kríza COVID‑19 poukázala na spoliehanie sa na IT systémy (napr. vzdialené pripojenia, využívanie digitálnych kanálov klientmi bánk), čo prináša zvýšené riziká pre banku (nedostupnosť systému, zvýšená doba odozvy, nižšia reaktivita IT podpory atď.). Z tohto dôvodu ECB v roku 2020 odporučila, aby príslušné vnútroštátne orgány venovali náležitú pozornosť riziku informačných a komunikačných technológií, ako aj spôsobu, akým menej významné inštitúcie riešia súčasnú krízu na operačnej/IT úrovni.

Počas roka 2020 ECB pokračovala v prípravách na plánované postupné zavádzanie svojho systému riadenia informácií, pokiaľ ide o funkcie SREP, ktorý všetkým príslušným vnútroštátnym orgánom v rámci SSM v budúcnosti umožní zaznamenávať hodnotenia SREP pre menej významné inštitúcie v jednom systéme.

V dôsledku pandémie sa používanie videokonferencií stalo vhodným nástrojom na efektívnu výmenu informácií s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

Ďalšie témy súvisiace s dohľadom nad menej významnými inštitúciami

ECB v roku 2020 pokračovala vo svojej práci na identifikácii malých a nekomplexných inštitúcií. V spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi sa uskutočnil zber údajov s cieľom umožniť mapovanie novej klasifikácie v rámci SSM. Mapovanie bolo nepriamo podporené aj zoznamami malých a nekomplexných inštitúcií, ktoré poskytli príslušné vnútroštátne orgány v súvislosti s novými výkazmi FINREP pre NPL.

Po zriadení poradného výboru EBA pre proporcionalitu (Advisory Committee on Proportionality – ACP) ECB prispela k prvému odporúčaniu výboru Rade orgánov dohľadu EBA o tom, ako by EBA mohol lepšie zohľadniť proporcionalitu v piatich vybraných témach svojho návrhu pracovného programu na rok 2021. Odporúčanie sa týkalo procesu SREP, interného riadenia, investičných spoločností, zverejňovania informácií o klimatických rizikách a nákladov na štúdiu o dodržiavaní súladu s predpismi. ECB v súčasnosti podporuje EBA pri príprave metodiky hodnotenia vplyvu ACP.

1.5 Makroprudenciálne úlohy ECB

V súlade s makroprudenciálnymi úlohami zverenými ECB podľa článku 5 nariadenia o SSM^[32] pokračovala ECB aj v roku 2020 v aktívnej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi.

V roku 2020 ECB prijala viac ako 100 notifikácií od vnútroštátnych orgánov týkajúcich sa makroprudenciálnej politiky, a to vrátane orgánov Bulharska a Chorvátska, s ktorými nadviazala úzku spoluprácu. Väčšina notifikácií sa týkala štvrťročných rozhodnutí o určení proticyklických kapitálových vankúšov a rozhodnutí o identifikácii a požiadavke na kapitál v prípade globálnych systémovo dôležitých inštitúcií (global systemically important institutions – G-SII) alebo ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (other systemically important institutions – O-SII). Niektoré rozhodnutia, najmä tie o určení proticyklických kapitálových vankúšov, sa týkali uvoľnenia kapitálu na uľahčenie absorbovania úverových strát a podporu poskytovania úverov hospodárstvu počas pandémie COVID‑19. ECB tiež posúdila notifikácie o iných makroprudenciálnych opatreniach, napríklad o stanovení výšky vankúšov na krytie systémového rizika alebo o opatreniach uvedených v článku 458 nariadenia CRR.

Využívajúc metodiku vypracovanú Bazilejským výborom pre bankový dohľad, ECB a vnútroštátne orgány identifikovali v eurozóne osem globálnych systémovo dôležitých inštitúcií,^[33] ktoré budú mať v roku 2022 povinnosť vytvárať dodatočné kapitálové vankúše v rozpätí od 1,0 % do 1,5 %. Vnútroštátne orgány identifikovali 124 ostatných systémovo dôležitých inštitúcií a stanovili im výšku kapitálových vankúšov. Výška vankúšov bola v súlade s metodikou minimálnych úrovní kapitálových vankúšov pre ostatné systémovo dôležité inštitúcie, ktorú ECB využíva od roku 2016.^[34]

Bankový dohľad ECB sa tiež aktívne podieľal na rôznych činnostiach Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB), ktorý zodpovedá za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v EÚ. Jednou z týchto činností bola práca ESRB v súvislosti s obmedzeniami týkajúcimi sa rozdeľovania zisku. Dňa 27. mája 2020 ESRB prijal odporúčanie ESRB/2020/7, v ktorom vyzval príslušné orgány, aby požiadali finančné inštitúcie spadajúce do ich pôsobnosti v oblasti dohľadu, aby sa do 1. januára 2021 zdržali vyplácania dividend, spätného odkupu kmeňových akcií alebo vytvorenia povinností vyplácať pohyblivú zložku odmeny osobám zodpovedným za podstupovanie závažných rizík.^[35]

Toto odporúčanie bolo revidované a zmenené a doplnené v decembri 2020. V rámci úzkej spolupráce s ESRB ECB zabezpečila, aby jej vlastný postoj k rozdeľovaniu zisku bol plne v súlade s odporúčaním ESRB.

1.6 Riziká a priority dohľadu na rok 2021

S cieľom účinne plniť svoj mandát v oblasti dohľadu bankový dohľad ECB priebežne identifikuje, hodnotí a monitoruje existujúce a vznikajúce riziká a slabé miesta v bankovom sektore. To mu umožňuje prispôsobiť svoju činnosť a priority a rýchlo presunúť zameranie programu dohľadu a príslušné zdroje na riešenie vznikajúcich hrozieb pre dohliadané inštitúcie. V reakcii na mimoriadny hospodársky šok spôsobený pandémiou COVID‑19, ktorý výrazne zmenil rozloženie rizík v bankovom sektore, musel bankový dohľad ECB v roku 2020 presunúť ťažisko dohľadu. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, v krátkodobom až strednodobom horizonte pretrváva značná miera neistoty vzhľadom na opätovný rast počtu infikovaných COVID‑19 na začiatku roka 2021. Dôvody podporujúce neistotu zahŕňajú možnosť ďalších epizodických obmedzení pohybu a ich tlmiaci účinok na finančné aktivity, ako aj nejasný časový horizont, pokiaľ ide o očkovanie obyvateľstva a tým aj o návrat k bežnej hospodárskej aktivite.

Mapa rizík SSM na rok 2021 a tabuľka slabých miest (graf 25) poskytujú prehľad hlavných výziev pre bankový sektor počas nasledujúcich dvoch až troch rokov, ako ich hodnotí bankový dohľad ECB v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Mapa rizík SSM uvádza hlavné rizikové faktory, ktoré môžu dohliadané inštitúcie postihnúť prostredníctvom existujúcich interných a externých slabých miest, napríklad charakteristiky bankového systému alebo prostredia, v ktorom banky pôsobia. Na základe súčasných rizikových pomerov boli od hlavných identifikovaných zraniteľných miest odvodené oblasti, na ktoré sa bude dohľad v roku 2021 zameriavať.

Vypuknutie pandémie COVID‑19 a súvisiace opatrenia proti šíreniu nákazy vyvolali v roku 2020 bezprecedentný pokles hospodárskej aktivity v eurozóne; reálny HDP by sa mal podľa projekcií oživovať iba postupne a na predpandemickú úroveň by sa mal vrátiť do polovice roka 2022.^[36] Rýchlosť oživenia bude závisieť od vývoja pandémie, dĺžky trvania opatrení proti šíreniu nákazy, možného postupného ukončovania podporných politických opatrení, a tiež od úspešnej implementácie a distribúcie účinných zdravotníckych riešení. Možnosť obnovenia geopolitického napätia súvisiaceho najmä s obchodnými spormi je jedným z najvýznamnejších dodatočných rizík ohrozujúcich hospodárske oživenie. Takéto geopolitické napätie by mohlo následne viesť k náhlemu prehodnoteniu rizikových prémií a k opätovnému preceňovaniu na finančných trhoch. Očakáva sa, že vplyv skončenia prechodného obdobia v rámci brexitu na hospodárstvo eurozóny bude obmedzený a bankového sektora sa vďaka prípravám príslušných bánk dotkne len nevýrazne, hoci niektoré inštitúcie by mali svoje úsilie v tomto smere zintenzívniť (časť 1.2.7).

Kreditné riziko je jednou z najnaliehavejších výziev pre európsky bankový sektor. Očakáva sa, že slabšie hospodárske prostredie povedie k zhoršovaniu kvality aktív, a to najmä po ukončení schém štátnej podpory. Nefinančné korporácie v mnohých sektoroch čelia zvýšenému riziku platobnej neschopnosti z dôvodu prudkého poklesu ziskov, ktorý sa v niektorých sektoroch zrýchlil v dôsledku zmeneného správania zákazníkov; schopnosť domácností splácať dlhy by mohlo nepriaznivo ovplyvniť potenciálne zhoršenie situácie na trhu práce. Zvýšená úroveň súkromného dlhu prináša riziko výraznejšieho negatívneho vplyvu na banky, keďže zadlženejšie podniky môžu byť menej životaschopné, a to aj vtedy, keď sa hospodárske prostredie začne normalizovať. Riziko korekcie na trhu s komerčnými a rezidenčnými nehnuteľnosťami sa zvyšuje, keďže ceny nehnuteľností napriek známkam nadhodnotenia stále rastú. Podstatný nárast expozície bánk voči domácemu štátnemu dlhu by v prípade vzniku obáv o udržateľnosť dlhu verejnej správy v strednodobom horizonte mohol v niektorých krajinách spôsobiť obnovenie negatívnych spätných väzieb medzi dlhom verejnej správy a bankovým sektorom.

Potenciálne zhoršenie kvality aktív by v budúcnosti mohlo spôsobiť problémy, pokiaľ ide o kapitálovú primeranosť bánk. Banky preto musia mať zavedené spoľahlivé rizikové stratégie, osobitne štruktúrované v záujme posilnenia postupov riadenia kreditného rizika. Charakteristickými znakmi spoľahlivej rizikovej stratégie sú účinné monitorovanie rizík, spoľahlivá identifikácia zhoršenia kreditnej kvality (zaznamenanie úprav podmienok splácania a hodnotenia nepravdepodobnosti splácania), transparentné a presné riadenie problémových aktív a v neposlednom rade primerané a včasné krytie rizika prostredníctvom tvorby opravných položiek.

Predpokladá sa, že ziskovosť dohliadaných inštitúcií sa v roku 2021 zvýši len mierne, a aj to iba na úroveň, ktorá bude stále nízka a bude ju sprevádzať nevýrazný výhľad vývoja ziskov. Vplyv pandémie sa zároveň môže prejaviť vo zvýšenej potrebe tvorby opravných položiek, čo ešte viac zatlačí na štrukturálne nízku ziskovosť v bankovom sektore. Tiež sa môže zintenzívniť tlak na riešenie existujúcich slabých miest, akými sú nadmerné kapacity v bankovom sektore a pretrvávajúca nákladová neefektívnosť. Konsolidácia v bankovom sektore však môže pomôcť pri riešení týchto štrukturálnych výziev a podporiť udržateľnosť obchodných modelov bánk. Rastúca konkurencia zo strany nebankových subjektov a posun na trhu smerom k väčšej digitalizácii prinášajú príležitosti, ale zároveň zvyšujú riziká v bankovom sektore vyplývajúce z nedostatkov IT systémov, počítačovej kriminality a prevádzkových výpadkov.

Spoľahlivé interné riadenie a strategické vedenie sú nevyhnutným predpokladom adekvátneho riešenia náročných úloh bánk prameniacich zo súčasnej krízy. V minulosti identifikované ťažkosti bánk v oblasti agregácie údajov o rizikách a monitorovania rizík patria medzi kľúčové otázky, ktoré je potrebné riešiť. Niektoré banky navyše vykazujú potrebu lepšej integrácie rámcov rizikových preferencií do postupov riadenia rizík a rozhodovacích procesov a ich riadiace orgány zároveň nedostatočne vykonávajú svoju dozornú funkciu. Slabé riadenie a nedostatočné mechanizmy na kontrolu rizík môžu banky vystaviť vyšším rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Harmonizácia regulačného rámca EÚ a dobudovanie bankovej únie sú zásadnými prvkami zvyšovania efektívnosti a odolnosti bankového sektora EÚ. Tieto dva prvky by prispeli k odstráneniu prekážok cezhraničnej aktivity a umožnili konsolidáciu medzi bankami. Vplyv klimatických rizík je čoraz viac zrejmý a orgány dohľadu de facto zdôrazňujú potrebu urýchliť pokrok v oblasti aktívneho riadenia rizík a zverejňovania informácií o týchto rizikách^[37] (box 3).

V tejto súvislosti sa priority dohľadu na rok 2021 zameriavajú na štyri hlavné oblasti, ktoré výrazne ovplyvnila súčasná kríza COVID‑19:

• Bankový dohľad ECB pri svojej činnosti uprednostní aktivity smerujúce k hodnoteniu primeranosti postupov bánk v oblasti riadenia kreditného rizika, prevádzky, monitorovania a vykazovania. Osobitný dôraz sa bude klásť na schopnosť bánk identifikovať zhoršenie kvality aktív už v počiatočnom štádiu, včas vytvoriť primerané opravné položky a prijať potrebné opatrenia, pokiaľ ide o meškanie splátok a riadenie NPL.
• Je nevyhnutné, aby banky mali zavedené spoľahlivé postupy kapitálového plánovania založené na kapitálových prognózach, ktoré sa prispôsobujú dynamicky sa meniacemu prostrediu, a to najmä v krízových situáciách, akou je súčasná pandémia. V roku 2021 sa uskutoční celoúnijný záťažový test koordinovaný EBA, ktorý bude dôležitým prvkom pri hodnotení kapitálovej vybavenosti bánk.
• Ziskovosť bánk a udržateľnosť ich obchodných modelov zostávajú pod tlakom hospodárskeho prostredia, nízkych úrokových sadzieb, nadmerných kapacít, nízkej nákladovej efektívnosti a konkurencie zo strany bánk a nebankových subjektov. Pandémia COVID‑19 tieto tlaky zosilňuje. Bankový dohľad ECB bude aj v roku 2021 pokračovať v úsilí o pripomienkovanie strategických plánov bánk a základných opatrení prijatých vrcholovým manažmentom bánk s cieľom odstrániť existujúce nedostatky.
• Dohľad sa bude naďalej zameriavať na riadenie a predovšetkým na schopnosti bánk v oblasti agregácie údajov o rizikách a ich informačné systémy, ako aj na to, ako dobre riešia riziko krízy. Bankový dohľad ECB bude pokračovať v hodnotení mechanizmov internej kontroly bánk, okrem iného s cieľom zmierniť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (box 5).

V roku 2021 sa vykonajú aj ďalšie štrukturálne činnosti, ktoré presahujú vplyv pandémie COVID‑19, najmä pokiaľ ide o zosúladenie bánk s očakávaniami uvedenými vo všeobecných zásadách ECB ku klimatickým a environmentálnym rizikám (box 3) a ich pripravenosť na implementáciu finalizovaného reformného balíka Bazilej III. V závislosti od vývoja krízy môže bankový dohľad ECB opätovne prehodnotiť priority svojej činnosti.

2 Udeľovanie povolení a donucovacie a sankčné konania

2.1 Udeľovanie povolení

2.1.1 Ročné hodnotenie významnosti

V novembri 2020 sa skončilo ročné hodnotenie kritérií významnosti bánk a bankových skupín^[41] v súlade s nariadením o rámci SSM^[42]. Bolo doplnené ad hoc hodnoteniami významnosti, ktoré sa vykonali po nadviazaní úzkej spolupráce medzi ECB a Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) a Hrvatska narodna banka (Chorvátskou národnou bankou) a v nadväznosti na zmeny štruktúry alebo iný vývoj v bankových skupinách. Okrem toho sa zaviedla zmena v metodike, aby sa zabránilo duplicitnému počítaniu subjektov. Subjekty, ktoré patria medzi tri najväčšie úverové inštitúcie v členskom štáte a zároveň sú dcérskymi spoločnosťami významných inštitúcií (SI), sa zarátajú len raz.

K 30. novembru 2020 bolo teda ako významná inštitúcia klasifikovaných celkovo 115 subjektov,^[43] čo je pokles oproti 117 inštitúciám zisteným v predchádzajúcom hodnotení významnosti^[44].

V roku 2020 bolo do zoznamu dohliadaných subjektov pridaných päť bankových skupín.

• Na základe ročného hodnotenia významnosti boli ako významné klasifikované dve nové bankové skupiny: LP Group B.V., zriadená v Holandsku, bola klasifikovaná ako významná, pretože jej aktíva presahujú hodnotu 30 mld. €, a spoločnosť Agri Europe Cyprus Limited bola klasifikovaná ako významná po tom, čo sa jedna z bánk v skupine (Gorenjska Banka d.d., Kranj) stala treťou najväčšou úverovou inštitúciou v Slovinsku. Obe bankové skupiny sú od 1. januára 2021 priamo dohliadané ECB.
• Jedna banka, AS „Citadele banka“, bola klasifikovaná ako významná, keď sa stala treťou najväčšou úverovou inštitúciou v Lotyšsku, a priamemu dohľadu ECB podlieha od 1. januára 2021.
• Po nadviazaní úzkej spolupráce medzi ECB, Bulharskou národnou bankou a Chorvátskou národnou bankou v októbri 2020 začala ECB vykonávať priamy dohľad nad piatimi bankami v Bulharsku a ôsmimi bankami v Chorvátsku.
• Pokiaľ ide o Bulharsko, ECB od 1. októbra 2020 zodpovedá za priamy dohľad nad úverovou inštitúciou DSK Bank AD a štyrmi dcérskymi spoločnosťami existujúcich významných bankových skupín (UniCredit Bulbank AD, United Bulgarian Bank AD, Eurobank Bulgaria AD a Raiffeisenbank (Bulgaria) EAD).
• V rámci Chorvátska začala ECB od 1. októbra 2020 vykonávať priamy dohľad nad siedmimi dcérskymi spoločnosťami existujúcich významných bankových skupín (Zagrebačka banka d.d., Privredna banka Zagreb d.d., Erste & Steiermärkische Bank d.d., PBZ stambena štedionica d.d., Raiffeisenbank Austria d.d., Raiffeisen stambena štedionica d.d. a Sberbank d.d.) a nad dcérskou spoločnosťou novej významnej bankovej skupiny (Addiko Bank d.d.).
• Po nadviazaní úzkej spolupráce medzi ECB a Chorvátskou národnou bankou bola vzhľadom na významné cezhraničné činnosti od 7. októbra 2020 ako významná klasifikovaná aj skupina Addiko Bank AG v Rakúsku. Dohľad nad skupinou Addiko Bank AG zahŕňa dohľad nad jej dcérskymi spoločnosťami Addiko Bank d.d. v Slovinsku a Addiko Bank d.d. v Chorvátsku.

Zo zoznamu významných subjektov boli vyradené štyri banky.

• Napriek splneniu kritéria veľkosti boli Dexia SA a jej dcérske spoločnosti Dexia Crédit Local a Dexia Crediop S.p.A. (dcérska spoločnosť Dexia Crédit Local) klasifikované ako menej významné na základe dohody medzi ECB a francúzskym orgánom pre obozretný dohľad a riešenie krízových situácií (Autorité de contrôle prudentiel et de resolution – ACPR), Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique a Banca d’Italia, a to na základe osobitných okolností v súlade s druhým pododsekom článku 6 ods. 4 nariadenia o SSM a článku 70 nariadenia o rámci SSM, ktoré ustanovujú konkrétne okolnosti vedúce k preklasifikovaniu dohliadaného významného subjektu na menej významný subjekt.
• Abanka d.d. bola prevzatá a neskôr zlúčená s existujúcou významnou bankovou skupinou pod vedením Biser Topco S.à.r.l.
• Jednej banke, AS PNB Banka, bolo odobraté povolenie po vyhodnotení ECB, že banka zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 18 ods. 1 písm. a) nariadenia o SRM^[45], a na základe rozhodnutia okresného súdu mestskej časti Riga – Vidzeme vyhlásiť banku za insolventnú.
• Unione di Banche Italiane Società per Azioni bola odkúpená inou významnou bankovou skupinou pod vedením spoločnosti Intesa Sanpaolo S.p.A.

Zoznam dohliadaných subjektov sa aktualizuje mesačne. Jeho aktuálna verzia je na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

ECB v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ ukončila v júni 2020 komplexné hodnotenia spoločností UBS Europe SE a Bank of America Merrill Lynch International Designated Activity Company. Obe banky splnili kritérium veľkosti, na základe čoho po premiestnení svojich činností do eurozóny podliehajú priamemu dohľadu ECB.

V tom istom mesiaci ECB dokončila komplexné hodnotenie piatich chorvátskych bánk na základe žiadosti Chorvátska o nadviazanie úzkej spolupráce medzi ECB a Chorvátskou národnou bankou. Komplexné hodnotenie sa vyžaduje ako súčasť procesu nadviazania úzkej spolupráce medzi ECB a príslušným vnútroštátnym orgánom (NCA) členského štátu EÚ, ktorého menou nie je euro.

Okrem toho v auguste 2020 ECB začala komplexné hodnotenie dvoch talianskych družstevných bankových skupín (Iccrea Banca S.p.A. – Istituto Centrale del Credito Cooperativo a Cassa Centrale Banca – Credito Cooperativo Italiano S.p.A.) a dvoch baltských bánk (Luminor Bank AS v Estónsku a Akcinė bendrovė Šiaulių bankas v Litve). Toto hodnotenie by sa malo ukončiť v polovici roka 2021.

2.1.2 Povoľovacie konania

Počet konaní

V roku 2020 bolo bankovému dohľadu ECB zaslaných 3 385 notifikácií o povoľovacích konaniach (tabuľka 3). Tieto notifikácie zahŕňali 28 žiadostí o udelenie bankovej licencie, 18 prípadov odobratia bankovej licencie, 49 prípadov zániku povolenia, 101 prípadov nadobudnutia kvalifikovaných účastí, 361 passportingových konaní a 2 828 hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti^[46] (individuálne hodnotenie členov predstavenstiev a dozorných rád, osôb zastávajúcich kľúčové funkcie a riaditeľov pobočiek v tretích krajinách).

V roku 2020 bolo ukončených 1 361 povoľovacích konaní.^[47] Z toho Rada pre dohľad predložila 522 návrhov rozhodnutí, ktoré boli následne schválené Radou guvernérov ECB. Zvyšných 839 rozhodnutí schválil vyšší manažment na základe rámca pre delegovanie^[48]. Týchto 1 361 rozhodnutí o povolení predstavuje 56,6 % všetkých individuálnych rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu.

Počet konaní o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, ako aj počet spoločných konaní o udelenie licencie, o kvalifikovaných účastiach a o passportingu sa v porovnaní s rokom 2019 mierne znížil.

Vývoj v oblasti spoločných postupov

V roku 2020 bolo ECB notifikovaných menej spoločných postupov ako v roku 2019. Niektoré akvizície a plány založiť banku boli pozastavené z dôvodu makroekonomickej neistoty vyplývajúcej z krízy spôsobenej pandémiou COVID‑19. V malom počte konaní o kvalifikovaných účastiach sa žiadatelia rozhodli stiahnuť svoju notifikáciu po predložení prvých návrhov buď z dôvodu neistého makroekonomického prostredia v roku 2020, alebo z rôznych individuálnych dôvodov, vrátane pochybností alebo znepokojenia, ktoré orgány dohľadu vyjadrili počas počiatočného hodnotenia.

Veľká väčšina licenčných konaní v roku 2020 súvisela so založením nových menej významných inštitúcií. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, dvoma hlavnými dôvodmi nových žiadostí bánk bol odchod Spojeného kráľovstva z EÚ a rastúce uplatňovanie digitálnych inovácií pri poskytovaní služieb klientom v EÚ (fintechové obchodné modely).

Licenčné konania v prípade významných inštitúcií vyplynuli hlavne z reštrukturalizácie organizácie alebo potreby rozšíriť bankové povolenie o ďalšie regulované činnosti, ktoré daná banka plánovala. Dve licenčné konania významných inštitúcií súviseli s významnou korporátnou transformáciou; v oboch prípadoch boli všetky bankové služby prevedené do novozriadených subjektov.

Konania o odobratie povolenia sa týkali hlavne bánk, ktoré dobrovoľne ukončili svoju činnosť, alebo došlo k zlúčeniu, prípadne inému druhu ich reštrukturalizácie. V tejto súvislosti približne polovicu všetkých konaní o odobratie povolenia tvorilo vzdanie sa povolenia.

Väčšina konaní o kvalifikovaných účastiach notifikovaných ECB v roku 2020 súvisela s internou reorganizáciou akcionárskych štruktúr dohliadaných subjektov. Tieto reorganizácie mali predovšetkým za cieľ zjednodušenie štruktúry skupiny a/alebo zníženie nákladov. Menší počet konaní sa týkal nadobudnutia podielov vo významných inštitúciách súkromnými investormi alebo inými dohliadanými subjektmi. V porovnaní s rokom 2019 sa však nezaznamenal žiadny viditeľný pokrok. Z postupov začatých do konca roka 2020 vyplýva, že dohliadané subjekty sa čoraz viac zameriavajú na dosiahnutie silnej pozície na trhu alebo na posilnenie svojej už vedúcej trhovej pozície v konkrétnych krajinách, a to prostredníctvom zlúčenia s inými dohliadanými subjektmi. Napriek tomuto vznikajúcemu trendu transformácie a aktívnej konsolidácie však bola zaznamenaná len obmedzená cezhraničná konsolidácia.

ECB a príslušné vnútroštátne orgány spracovali 322 passportingových konaní. V nadväznosti na multilaterálnu dohodu o výmene informácií medzi ECB a orgánmi príslušnými v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT) bol zavedený osobitný režim notifikovania passportingových konaní týmto orgánom.

Po reorganizácii bankového dohľadu ECB v októbri 2020 všetky spoločné postupy posudzuje zreorganizovaný odbor pre udeľovanie povolení. Tým sa zabezpečí ešte väčšia konzistentnosť postupov vzťahujúcich sa na významné aj menej významné inštitúcie. Odbor pre udeľovanie povolení zodpovedá aj za passportingové konania, hodnotenie významnosti a vedenie zoznamu dohliadaných subjektov.

Investičné spoločnosti a (zmiešané) finančné holdingové spoločnosti

V spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi sa ECB začala pripravovať na vydávanie povolení pre investičné spoločnosti. Nový regulačný rámec pre dohľad nad investičnými spoločnosťami nadobudne účinnosť v júni 2021 (článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) v spojení s článkom 8a smernice o kapitálových požiadavkách (CRD)). Týmto novým rámcom sa zavádzajú podmienky, podľa ktorých musí mať investičná spoločnosť povolenie ako úverová inštitúcia. Potreba mať povolenie vychádza z kvalitatívnych kritérií (vykonávané činnosti) a kvantitatívnych kritérií (hodnota aktív) buď na individuálnom, alebo skupinovom základe. Orgán konsolidovaného dohľadu môže prípadne podľa vlastného uváženia stanoveného v rámci dohľadu rozhodnúť, že sa investičná spoločnosť stáva úverovou inštitúciou na základe určitých kritérií.

Článkom 21a smernice o kapitálových požiadavkách sa zaviedol nový režim dohľadu pre niektoré (zmiešané) finančné holdingové spoločnosti^[49] v dohliadaných skupinách. Tieto špecializované (zmiešané) finančné holdingové spoločnosti budú zodpovedať za zabezpečenie súladu dohliadanej skupiny s prudenciálnymi požiadavkami na konsolidovanom základe. V prípade významných skupín podliehajúcich dohľadu je ECB zodpovedná za schválenie týchto špecializovaných (zmiešaných) finančných holdingových spoločností alebo za ich oslobodenie od schválenia k dátumu transpozície článku 21a tejto smernice do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov, ktoré sa očakávalo do 28. decembra 2020.

Vývoj v oblasti hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

V roku 2020 bolo ECB notifikovaných o čosi menej hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti ako v roku 2019. Niektoré bankové skupiny z dôvodu pandemickej krízy odložili svoje výročné valné zhromaždenia, preto ECB dostala mnoho žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti neskôr ako obvykle.

Približne 74 % všetkých hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v roku 2020 sa týkalo členov dozorných rád. Zvyšných 26 % zahŕňalo hodnotenie členov predstavenstiev (okolo 23 %), osôb zastávajúcich kľúčové funkcie (2,6 %) a riaditeľov pobočiek v tretích krajinách (0,4 %).

ECB identifikovala nezrovnalosti súvisiace s jedným alebo viacerými kritériami odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v prípade približne 50 % hodnotených členov riadiacich orgánov. V porovnaní s rokom 2019 je to nárast o 19 %, čo je odrazom prísnejšieho a detailnejšieho prístupu ECB k hodnoteniu odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, ako aj snahy o posilnenie riadenia dohliadaných bánk. ECB významným inštitúciám uložila podmienky, povinnosti alebo odporúčania na riešenie identifikovaných problémov. Najčastejšie išlo o záležitosti týkajúce sa praxe, konfliktu záujmov a časových záväzkov členov týchto orgánov.

ECB pri hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a samotnými bankami. Pokiaľ existujú pochybnosti alebo obavy v súvislosti s vhodnosťou kandidáta, často sa stáva, že sa samotný kandidát alebo úverová inštitúcia rozhodne stiahnuť žiadosť. Takéto prípady potom nevedú k vydaniu negatívneho rozhodnutia. V roku 2020 bolo takýmto spôsobom stiahnutých 22 žiadostí, čo v porovnaní s rokom 2019 predstavuje nárast o 45 %. Možno to tiež pripísať prísnejšiemu prístupu k hodnoteniu odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, s cieľom zlepšiť riadenie bánk podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu. ECB v roku 2020 vykonala aj niekoľko opätovných hodnotení, čo viedlo k odstúpeniu viacerých členov rád.

Od októbra 2020 funguje v ECB nový odbor pre odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť a Rada pre dohľad nedávno schválila komplexný balík opatrení na ďalšie zlepšenie dohľadu nad hodnotením odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v rámci jednotného mechanizmu dohľadu.

Po prvé, ECB bude transparentnejšia, pokiaľ ide o jej očakávania v oblasti dohľadu týkajúce sa kvality menovaných osôb. Na tento účel ECB plánuje zverejniť revidované zásady, ktoré nahradia súčasné všeobecné zásady hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, ako aj nový dotazník ECB v oblasti odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti.

Po druhé, ECB rozšíri svoj prvotný vplyv na hodnotenia vhodnosti, ktoré sa na základe niektorých vnútroštátnych právnych predpisov vykonávajú až po nastúpení osoby na voľnú pozíciu (známe ako hodnotenia ex post). ECB preto plánuje zaviesť nový prístup, ktorý bude banky motivovať, aby jej predkladali žiadosti o posúdenie vhodnosti členov výkonných rád ešte pred ich vymenovaním.

Po tretie, väčšia pozornosť sa bude venovať individuálnej zodpovednosti pri posudzovaní vhodnosti členov rád, napríklad v prípadoch, ak vymenovaná osoba zastávala pozíciu v predstavenstve alebo dozornej rade banky, v ktorej dohľad odhalil závažné zistenia. Vymenovaná osoba by mala byť schopná oponovať rozhodnutia a vyhnúť sa skupinovému tlaku pri myslení (groupthink), pretože členovia rady by sa nemali skrývať za kolektívnu zodpovednosť rady. Tieto úvahy budú začlenené do nového hodnotiaceho prístupu.

Po štvrté, balík objasní aj proces opakovaného posúdenia vhodnosti. ECB na tento účel poskytne podrobnejšie usmernenie o tom, ako by zistenie nových závažných skutočností, najmä týkajúcich sa legalizácie príjmov z trestnej činnosti, mohlo ovplyvniť vhodnosť členov rady.

Portál IMAS

V rámci povoľovacích konaní je nevyhnutná rozsiahla komunikácia medzi bankami a orgánmi dohľadu. S cieľom uľahčiť túto komunikáciu a zvýšiť jej rýchlosť a bezpečnosť, ECB a príslušné vnútroštátne orgány vyvinuli digitálnu platformu nazvanú portál IMAS. Banky môžu používať tento online portál na predkladanie žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, na sledovanie stavu svojich žiadostí a na získavanie aktuálnych informácií. Žiadatelia môžu prostredníctvom portálu ľahko vkladať aj doplňujúce dokumenty.

Na tvorbe portálu sa podieľalo niekoľko významných bánk, ktoré sa tiež zúčastnili trojmesačného procesu zavádzania, ktorý sa začal 20. októbra 2020. Táto podpora prispela k vylepšeniu portálu a k príprave jeho verejného sprístupnenia od 27. januára 2021. V priebehu roka 2021 budú do portálu pridávané ďalšie procesy ako passporting, kvalifikované účasti a udeľovanie licencií.

2.2 Oznamovanie porušení predpisov, donucovacie a sankčné konania

2.2.1 Donucovacie a sankčné konania

Na základe nariadenia o SSM a nariadenia o rámci SSM sa právomoci v oblasti donucovacích a sankčných konaní rozdeľujú medzi ECB a príslušné vnútroštátne orgány v závislosti od povahy údajného porušenia, zodpovednej osoby a prijímaného opatrenia (Výročná správa o činnosti dohľadu za rok 2014). V súlade s platným legislatívnym rámcom sa sankcie, ktoré ECB ukladá v rámci svojej pôsobnosti v oblasti dohľadu, zverejňujú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Na rovnakej stránke sú publikované aj sankcie uložené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na základe konaní otvorených na žiadosť ECB.

ECB v roku 2020 viedla osem sankčných konaní, ktoré neboli ukončené v roku 2019 (tabuľka 4). Všetky konania sa týkali podozrenia z porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ (vrátane rozhodnutí a nariadení ECB) piatimi významnými inštitúciami. Štyri z týchto ôsmich konaní boli v roku 2020 ukončené jedným rozhodnutím ECB, a to z dôvodu proporcionality vzťahujúcej sa na konkrétne konania. Zvyšné štyri konania neboli do konca roka 2020 ukončené.

V nadväznosti na predchádzajúce žiadosti ECB o začatie konania a po posúdení prípadov v súlade s vnútroštátnym právom príslušné vnútroštátne orgány v roku 2020 uložili tri peňažné sankcie vo výške 6,8 mil. €.

Úplné členenie údajných porušení, pri ktorých ECB viedla v roku 2020 donucovacie a sankčné konania, rozdelené podľa oblastí je v grafe 26. Ako vyplýva z grafu, konania sa týkali najmä kapitálových požiadaviek a veľkých majetkových angažovaností.

Ak má ECB dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, požiada konkrétny príslušný vnútroštátny orgán o postúpenie veci príslušným vyšetrovacím orgánom a orgánom činným v trestnom konaní v súlade s vnútroštátnym právom. V roku 2020 boli príslušným vnútroštátnym orgánom adresované tri takéto žiadosti.

2.2.2 Oznamovanie porušení predpisov

ECB je podľa článku 23 nariadenia o SSM povinná zabezpečiť zavedenie účinných mechanizmov, ktoré akejkoľvek osobe umožnia oznámiť porušenie príslušných právnych predpisov EÚ (postup bežne označovaný ako „whistleblowing“). ECB preto vytvorila mechanizmus oznamovania porušení predpisov, ktorého súčasťou je štruktúrovaná internetová platforma prístupná na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

ECB zabezpečuje úplnú dôvernosť oznámení od nahlasujúcich osôb (whistleblowerov), ktoré dostáva prostredníctvom tejto internetovej platformy alebo iným spôsobom (napr. mailom alebo poštou), a pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu zohľadňuje všetky dostupné informácie.

ECB v roku 2020 dostala 208 oznámení od whistleblowerov, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 56 %. Z týchto oznámení sa 126 týkalo podozrenia z porušenia príslušných právnych predpisov EÚ, z ktorých 113 bolo vyhodnotených ako prípady patriace do pôsobnosti dohľadu ECB a 13 do pôsobnosti príslušných vnútroštátnych orgánov. Ostatné oznámenia poukazovali najmä na možné porušenia, ktoré nesúviseli s obozretnými požiadavkami (napr. ochrana spotrebiteľa), preto nespadali do pôsobnosti mechanizmu nahlasovania porušení právnych predpisov.

Najčastejšie oznámené údajné porušenia sa týkali riadenia (76,9 %) a neadekvátneho výpočtu vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek (5 %). Podrobné členenie oznámení je znázornené v grafe 27. Oznámenia v oblasti riadenia sa týkali predovšetkým riadenia rizík a vnútornej kontroly, funkcií riadiacich orgánov, požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť a organizačnej štruktúry.^[52]

Informácie oznámené prostredníctvom whistleblowingu boli poskytnuté príslušným spoločným dohliadacím tímom. Venovala sa im náležitá pozornosť (hodnotil sa napr. vplyv týchto informácií na rizikový profil dohliadaných subjektov) a ECB sa nimi ďalej zaoberala v rámci výkonu svojich úloh v oblasti dohľadu. Hlavné opatrenia prijaté v roku 2020 v súvislosti s vyšetrovaním oznámení whistleblowerov o porušení príslušných právnych predpisov EÚ zahŕňali:

• interné hodnotenie na základe existujúcej dokumentácie (75 % prípadov);
• žiadosť o interný audit alebo dohľad na mieste (23 % prípadov);
• žiadosť o poskytnutie dokumentácie alebo zdôvodnenia adresovaná dohliadanému subjektu (2 % prípadov).

3 Spolupráca v oblasti krízového riadenia

3.1 Spolupráca s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií

Aj v roku 2020 prebiehala medzi bankovým dohľadom ECB a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB) úzka spolupráca na všetkých úrovniach. Rada pre dohľad ECB pozvala predsedníčku SRB, aby sa ako pozorovateľka zúčastňovala na jej zasadnutiach v prípade prerokúvania bodov súvisiacich s úlohami a kompetenciami SRB, a naopak zástupca ECB sa ako pozorovateľ zúčastňoval na výkonných a plenárnych zasadnutiach SRB. Okrem toho dochádzalo k pravidelným výmenám medzi predsedami a medzi vyšším manažmentom ECB a SRB o témach krízového riadenia a opatreniach na podporu spolupráce a výmeny informácií medzi ECB a SRB. V súlade s memorandom o porozumení uzatvoreným medzi ECB a SRB, bankový dohľad ECB poskytol SRB rozsiahly súbor relevantných údajov a informácií, čo prispelo k zníženiu vykazovacej záťaže bánk.

Bankový dohľad ECB v súlade s regulačným rámcom konzultoval v roku 2020 s SRB 96 plánov ozdravenia predložených významnými inštitúciami, pre ktoré ECB predstavuje konsolidujúci orgán dohľadu. Spätnú väzbu od SRB bankový dohľad ECB zohľadnil pri hodnotení týchto plánov a pri príprave vlastnej spätnej väzby pre banky.

SRB konzultovala s bankovým dohľadom ECB 100 návrhov plánov riešenia krízovej situácie. Tieto konzultácie sa týkali aj určenia minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a akceptovateľné záväzky (minimum requirement for own funds and eligible liabilities – MREL), posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie a v prípade potreby rozhodnutí o udelení internej výnimky z MREL. Spätná väzba bankového dohľadu ECB pre SRB sa zamerala na to, ako by plány na riešenie krízových situácií mohli ovplyvniť schopnosť bánk pokračovať v činnosti.

V roku 2020 sa ECB a SRB zúčastnili na dvoch krízových simuláciách zameraných na i) testovanie koordinácie a včasnosti výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi pred riešením krízovej situácie a počas jej riešenia a ii) zlepšenie porozumenia rozhodovacích a prevádzkových procesov jednotlivých orgánov pri riešení krízových situácií.

Spolupráca s SRB zahŕňala aj výmenu názorov na možné zlepšenia politického rámca pre krízové riadenie. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, SRB konzultovala s bankovým dohľadom ECB aj spôsob výpočtu príspevkov ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, pričom ECB svoju pozornosť sústredila na zhodnotenie možného vplyvu na významné inštitúcie z hľadiska pretrvávania obáv.

3.2 Práca na plánoch ozdravenia

Pri hodnotení plánov ozdravenia sa ECB zameriava najmä na to, aby banky boli pripravené a schopné obnoviť svoju funkčnosť v časoch mimoriadnej finančnej záťaže. Tieto plány preto musia obsahovať dôveryhodné možnosti ozdravenia, ktoré banky dokážu včas implementovať. Finančná záťaž spôsobená pandémiou COVID‑19 zdôrazňuje význam spoľahlivých plánov ozdravenia bánk ako nástroja krízového riadenia v podobných stresových situáciách.

Pandémia výrazne ovplyvnila prácu ECB na plánoch ozdravenia v roku 2020. V apríli ECB poskytla bankám značnú operačnú úľavu, pokiaľ ide o neťažiskové časti ich plánov ozdravenia.^[53] Keďže pripravenosť na krízy je mimoriadne dôležitá pri prekonávaní finančnej záťaže, ECB zároveň vyzvala banky, aby preskúmali a posilnili hlavné prvky svojich plánov ozdravenia, ako sú ukazovatele ozdravenia, možnosti ozdravenia a celková ozdravná kapacita (overall recovery capacity – ORC),^[54] a aby to zohľadnili v plánoch ozdravenia predložených v poslednom štvrťroku 2020.

Kľúčovým zistením z analýzy ECB o vplyve COVID‑19 na možnosti ozdravenia a ORC bánk a na schopnosť bánk reagovať na takúto mimoriadnu udalosť na základe ich plánov ozdravenia z roku 2019 bolo, že vývoj súvisiaci s COVID‑19 by mohol výrazne znížiť ORC bánk. Ak by v dôsledku nepriaznivých podmienok na trhu nebolo možné navyšovanie kapitálu a predaj dcérskych spoločností, ORC bánk by mohla klesnúť o približne 60 % (graf 28). Pokiaľ ide o likviditu, zistenia sú podobné; ak by počas krízovej situácie nebolo dostupné veľkoobchodné financovanie, kapacita ozdravenia likvidity by sa znížila o 27 %.^[55] Niektoré banky sa zároveň spoliehajú na veľmi malý počet možností ozdravenia; v prípade 16 % významných inštitúcií hlavná možnosť ozdravenia zodpovedá za viac ako 80 % ich ORC.

ECB tiež zistila, že nastavenie niektorých ukazovateľov nebolo účinné pri riešení záťaže súvisiacej s pandémiou COVID‑19. Napriek tomu, že od začiatku pandémie COVID‑19 došlo k početným porušeniam ukazovateľov ozdravenia, makroekonomické a trhové ukazovatele boli príliš orientované na minulý vývoj a nemohli tak včas poukázať na porušenia.

ECB sa preto pri hodnotení plánov ozdravenia v roku 2021 zameria na preverovanie možností ozdravenia a ORC bánk, na identifikáciu priestoru na zlepšenie (napríklad zvýšenie realizovateľnosti týchto možností a skrátenie času potrebného na ich implementáciu) a na podporu bánk, aby do svojich rámcov ozdravenia zahrnuli spoľahlivejšie ukazovatele zamerané na budúci vývoj. Cieľom je získať realistickejší obraz o ORC bánk v rámci záťažových scenárov a pomôcť zvýšiť použiteľnosť plánov ozdravenia bánk v krízových situáciách.

3.3 Krízové riadenie a európska integrácia

Bankový dohľad ECB sa v roku 2020 zapojil do politickej diskusie o možných zlepšeniach rámca pre krízové riadenie, pričom sa zameral na témy súvisiace s bankovým dohľadom a témy, ktoré môžu viesť k výraznejšej integrácii európskeho bankového trhu.

V tejto súvislosti ECB naďalej zdôrazňovala, aké dôležité je odstrániť prekrývanie opatrení dohľadu a opatrení včasnej intervencie, a zakotviť právomoci ECB na včasnú intervenciu do nariadenia EÚ, čím by sa stali priamo uplatniteľnými. Zdôraznila tiež potrebu zabezpečiť, aby neživotaschopné banky, ktoré boli vyhlásené za inštitúcie, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú a ktoré nepodliehajú riešeniu krízových situácií, pomerne v krátkom čase opustili bankový sektor, a aby orgány dohľadu získali právomoc odobrať všetkým takýmto bankám bankové povolenia.

Pokiaľ ide o cezhraničnú integráciu bankových skupín, predseda Rady pre dohľad ECB a Edouard Fernandez-Bollo, člen Rady pre dohľad, predložili v spoločnom blogovom príspevku^[56] niekoľko konkrétnych návrhov na uľahčenie efektívneho prerozdeľovania zdrojov likvidity v rámci bankových skupín a zároveň predstavili ochranné opatrenia pre hostiteľské orgány. Udeľovanie cezhraničných výnimiek týkajúcich sa likvidity by mohlo byť naviazané na existenciu primeraných dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny zahrnutých v plánoch ozdravenia bankových skupín. Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti by sa v týchto dohodách zaviazali, že si budú v prípade porušenia určitých ukazovateľov ozdravenia navzájom poskytovať podporu v oblasti likvidity. Silnejšie prepojenie s plánom ozdravenia na úrovni skupiny by poskytlo dodatočné záruky uplatňovania skupinovej podpory na úrovni materskej spoločnosti, ako aj na úrovni dcérskej spoločnosti. Bankový dohľad ECB, ktorý hodnotí uvedené plány ozdravenia, by tak mohol byť oprávnený vymáhať plnenie dohôd obsiahnutých v týchto plánoch.

Bankový dohľad ECB prispel k politickej diskusii o tom, ako by sa situácia bánk, ktoré nie sú životaschopné a v súčasnosti nepodliehajú riešeniu krízových situácií, mohla lepšie riešiť pomocou nástrojov na európskej úrovni alebo aspoň prijatím harmonizovaného prístupu v rámci celej bankovej únie. Jedným z riešení by mohlo byť vytvorenie európskeho režimu administratívnej likvidácie bánk doplneného jednotným systémom ochrany vkladov v rámci bankovej únie; podobné riešenie predstavuje model Federal Deposit Insurance Corporation v Spojených štátoch. V tomto smere je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok pri budovaní európskeho systému ochrany vkladov (European deposit insurance scheme – EDIS), ktorý predstavuje kritický tretí pilier bankovej únie. Systém EDIS by zvýšil ochranu vkladateľov a podporil finančnú stabilitu, a tým prispel k hlbšej integrácii jednotného trhu.

Vyššie spomínané politické diskusie a návrhy čerpali okrem iného z technických výmen a odborných diskusií medzi ECB a SRB.^[57]

3.4 Krízové riadenie menej významných inštitúcií

Riadenie krízových situácií menej významných inštitúcií si vyžaduje úzku spoluprácu medzi relevantnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi ako orgánmi vykonávajúcimi priamy dohľad nad menej významnými inštitúciami a ECB, ktorá dozerá na výkon dohľadu a priamo zodpovedá za rozhodnutia o spoločných postupoch. Ak menej významná inštitúcia čelí zhoršeniu finančnej situácie a dosiahne stav, keď je ohrozená jej životaschopnosť, spolupráca sa musí zintenzívniť. ECB a príslušný vnútroštátny orgán musia v danej situácii koordinovať svoj postup v otázkach možného odobratia povolenia, posudzovania nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí, prípadne udelenia nových povolení (napr. preklenovacej inštitúcii).

Cieľom tejto úzkej spolupráce v oblasti krízového riadenia menej významných inštitúcií je podporiť príslušné vnútroštátne orgány a ECB pri plnení ich úloh a zaručiť dostupnosť informácií potrebných na prijímanie naliehavých rozhodnutí. Rozsah výmeny informácií, prijaté opatrenia a intenzita spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovedajú rizikám súvisiacim s menej významnými inštitúciami a možným negatívnym dosahom, a zohľadňujú riešenia na strane súkromného sektora identifikované príslušným vnútroštátnym orgánom.

Spolupráca príslušných vnútroštátnych orgánov s ECB sa v roku 2020 vyznačovala pravidelnou a bezproblémovou výmenou informácií. Okrem iného boli zriadené špecializované skupiny pre koordináciu krízového riadenia, ktoré združujú zástupcov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov a majú zabezpečiť účinnú spoluprácu a koordináciu medzi inštitúciami. Intenzívna spolupráca umožňuje prijať opatrenia a rozhodnutia v oblasti dohľadu včas a koordinovane, kedykoľvek sú potrebné.

V roku 2020 príslušné vnútroštátne orgány oznámili ECB 12 nových prípadov týkajúcich sa zhoršenia finančnej situácie menej významných inštitúcií. ECB a príslušné vnútroštátne orgány naďalej úzko spolupracovali a vymieňali si informácie o približne 40 aktívnych prípadoch zhoršenia finančnej situácie menej významných inštitúcií v rámci európskeho bankového dohľadu. Šesť prípadov výraznejšieho zhoršenia finančnej situácie bolo označených ako krízové prípady a podliehalo intenzívnejšej spolupráci medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Príslušné vnútroštátne orgány v roku 2020 oznámili ECB aj desať prípadov týkajúcich sa odobratia povolenia. V siedmich z nich ECB prijala rozhodnutie o odobratí povolenia, zatiaľ čo zvyšné tri prípady sa ešte stále posudzujú.

Hlavnou príčinou zhoršenia finančnej situácie menej významných inštitúcií v roku 2020 boli neživotaschopné obchodné modely, pretrvávajúca nízka ziskovosť vedúca k porušovaniu regulačných požiadaviek (napr. minimálnych požiadaviek na kapitál a likviditu a limitu veľkej majetkovej angažovanosti) a nedostatočné systémy riadenia (vrátane nevhodných rámcov boja proti praniu špinavých peňazí). K zhoršovaniu finančnej situácie výrazne prispievali aj účtovné podvody. Vypuknutie pandémie COVID‑19 a volatilita na trhu v úvode roka 2020 mali značný nepriaznivý vplyv na niektoré menej významné inštitúcie, čo viedlo k zhoršeniu ich finančnej situácie.

4 Cezhraničná spolupráca

4.1 Rozširovanie jednotného mechanizmu dohľadu prostredníctvom úzkej spolupráce

Členské štáty EÚ, ktorých menou nie je euro, sa môžu zúčastňovať na jednotnom mechanizme dohľadu (SSM) tak, že požiadajú o nadviazanie úzkej spolupráce medzi ECB a ich príslušnými vnútroštátnymi orgánmi (NCA). Táto koncepcia sa uplatnila v roku 2020, keď ECB nadviazala úzku spoluprácu s Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) a Hrvatska narodna banka (Chorvátskou národnou bankou) po tom, ako sa splnili potrebné podmienky v oblasti dohľadu a legislatívy.^[58] Jednotný mechanizmus dohľadu sa tak rozšíril na 21 zúčastnených členských štátov EÚ, čo podporí integrovanejší bankový dohľad a zároveň prispeje k posilneniu a prehĺbeniu vnútorného trhu.

Nadviazanie úzkej spolupráce znamenalo úspešné ukončenie procesu, ktorý sa začal podaním žiadosti Bulharska v roku 2018 a Chorvátska v roku 2019. ECB 5. júna 2020 informovala,^[59] že dokončila komplexné hodnotenie piatich chorvátskych bánk.^[60] Dňa 11. septembra 2020 oznámila,^[61] že päť bánk v Bulharsku a osem bánk v Chorvátsku bolo identifikovaných ako významné inštitúcie, a preto budú podliehať priamemu dohľadu ECB.

Zástupcovia týchto dvoch príslušných vnútroštátnych orgánov boli vymenovaní do Rady pre dohľad s rovnakými právami a povinnosťami ako ostatní členovia, pričom priamy dohľad nad významnými inštitúciami oboch členských štátov sa začal realizovať od 1. októbra 2020. Okrem toho sa ECB stala orgánom dohľadu zodpovedným za spoločné postupy pre všetky dohliadané inštitúcie a za dozor nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami v týchto dvoch krajinách. ECB v rámci úzkej spolupráce vykonáva svoje úlohy v oblasti dohľadu tak, že dáva pokyny obom príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré následne adresujú rozhodnutia v oblasti dohľadu daným bankám. Bankový dohľad ECB, Bulharská národná banka a Chorvátska národná banka veľmi úzko spolupracovali s cieľom zabezpečiť hladkú integráciu príslušných vnútroštátnych orgánov do jednotného mechanizmu dohľadu.

4.2 Európska a medzinárodná spolupráca

4.2.1 Spolupráca s ostatnými orgánmi dohľadu v EÚ a s orgánmi krajín mimo EÚ

ECB spolupracuje a pravidelne si vymieňa informácie s orgánmi v členských štátoch EÚ v súlade s ustanoveniami smernice o kapitálových požiadavkách týkajúcimi sa spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi v EÚ. V prípade potreby tiež rokuje a uzatvára memorandá o porozumení s orgánmi pre reguláciu trhov v členských štátoch EÚ.

ECB tiež spolupracuje s prudenciálnymi orgánmi mimo EÚ, a to na základe memoránd o porozumení, účasti v kolégiách orgánov dohľadu alebo individuálne uzavretých dohôd. ECB doteraz uzavrela memorandá o porozumení s 18 orgánmi dohľadu krajín mimo EÚ. V roku 2020 ECB uzavrela memorandum o porozumení s piatimi orgánmi dohľadu v krajinách mimo EÚ vrátane jedného s tromi prudenciálnymi orgánmi v Spojených štátoch – s Radou guvernérov Federal Reserve System, s Office of the Comptroller of the Currency a s Federal Deposit Insurance Corporation. Tieto memorandá o porozumení sa týkali výmeny informácií v oblasti dohľadu a iných foriem spolupráce dôležitých pre plnenie úloh súvisiacich s prudenciálnym dohľadom nad bankami a bankovými organizáciami v jurisdikciách príslušných strán.

S cieľom ďalej zlepšovať rámec transparentnosti a zodpovednosti ECB schválila politiku zverejňovania, ktorá sa vzťahuje na všetky existujúce a budúce memorandá o porozumení v oblasti dohľadu, ktoré ECB uzavrela alebo uzavrie ako orgán prudenciálneho dohľadu. ECB aktuálne pracuje na implementácii tejto novej politiky.

V nadväznosti na internú reorganizáciu bankového dohľadu ECB bola na sekretariáte SSM generálneho riaditeľstva pre riadenie a operácie SSM od 1. októbra 2020 zriadená špecializovaná sekcia pre zodpovednosť a spoluprácu. Medzi úlohy zverené novej sekcii patrí vyjednávanie a uzatváranie memoránd o porozumení a vybavovanie ad hoc žiadostí o výmenu informácií s orgánmi v EÚ aj mimo Únie.

4.2.2 Programy MMF pre hodnotenie finančného sektora

Programy Medzinárodného menového fondu (MMF) pre hodnotenie finančného sektora (Financial Sector Assessment Program – FSAP) sú komplexné a hĺbkové hodnotenia finančného sektora danej krajiny.

Program FSAP pre eurozónu z roku 2018 skúmal štruktúru bankového dohľadu a riešenia krízových situácií v eurozóne. Bankový dohľad ECB už mnohé z odporúčaní MMF zapracoval do svojich postupov dohľadu, zatiaľ čo zákonodarcovia EÚ sa v súčasnosti zaoberajú odporúčaniami, v dôsledku ktorých je potrebná úprava právnych predpisov EÚ.

V roku 2020 MMF uzavrel národné programy FSAP pre Rakúsko a Taliansko a pokračoval v programe pre Lotyšsko. Tieto národné programy hodnotia nebankové záležitosti, ako sú domáce poistné a makroprudenciálne rámce, a prinášajú holistické hodnotenie bankových záležitostí, najmä otázok v právomoci vnútroštátnych orgánov dohľadu nad menej významnými inštitúciami alebo otázok boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Účasť ECB na národných konzultáciách MMF podľa článku IV pre krajiny zapojené do európskeho bankového dohľadu sa týka mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych otázok, a to na základe jej kompetencií v týchto oblastiach.

Po vypuknutí pandémie COVID‑19 MMF pozastavil svoju prácu na programoch FSAP a konzultáciách podľa článku IV. Aktuálne však plánuje postupne svoje činnosti v tejto oblasti obnoviť, pričom bankový dohľad ECB sa bude do týchto činností naďalej zapájať v súlade so svojimi kompetenciami.

4.3 Účasť na tvorbe európskeho a medzinárodného regulačného rámca

4.3.1 Podpora činnosti Rady pre finančnú stabilitu

Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB) sa v roku 2020 sústredila na dosiahnutie medzinárodnej zhody, pokiaľ ide o rýchlu a koordinovanú reakciu na možné problémy v oblasti finančnej stability vyplývajúce z pandémie COVID‑19, aby sa zaistil neprerušený tok financovania a ďalšie kľúčové finančné služby v prospech reálnej ekonomiky.

Bankový dohľad ECB ako člen FSB aktívne prispieval k navrhovaniu a zavádzaniu opatrení v súvislosti s pandemickou krízou, ako aj k realizácii dôležitých míľnikov predsedníctva skupiny G20. Pracovalo sa na skombinovaní opatrení prijatých v krajinách G20, identifikovaní najúčinnejších politických reakcií či na analyzovaní flexibility noriem a súladu politických opatrení s medzinárodnými normami.

Bankový dohľad ECB okrem opatrení súvisiacich s pandemickou krízou prispel aj k ďalším úlohám riešeným v rámci FSB, ako je i) každoročná identifikácia globálnych systémovo dôležitých bánk po porade s Bazilejským výborom pre bankový dohľad; ii) dokončenie súboru účinných postupov riešenia kybernetických incidentov a následnej obnovy; iii) hodnotenie účinkov reformy konceptu „príliš veľký, aby zlyhal“; iv) otázky dohľadu súvisiace s prechodom na nové, spoľahlivejšie referenčné sadzby vo finančných zmluvách; v) predbežné umiestňovanie kapitálových a likvidných zdrojov v hostiteľských jurisdikciách v kontexte riešenia fragmentácie trhu vo vzťahu k medzinárodným bankovým skupinám a vi) vplyv klimatických zmien na finančnú stabilitu. V tejto súvislosti sa bankový dohľad ECB zúčastnil na zasadnutiach plenárneho zhromaždenia FSB, Stáleho výboru pre implementáciu noriem (Standing Committee on Standards Implementation) a Stáleho výboru pre spoluprácu v oblasti dohľadu a regulácie (Standing Committee on Supervisory and Regulatory Cooperation), ako aj Riadiacej skupiny pre riešenie krízových situácií (Resolution Steering Group) a Regionálnej poradnej skupiny FSB pre Európu (Regional Consultative Group for Europe).

Bankový dohľad ECB bude naďalej prispievať k programu aktivít FSB v mnohých oblastiach vrátane reakcie na pandemickú krízu, ďalších krokov v oblasti kybernetickej odolnosti, dokončenia hodnotenia konceptu „príliš veľký, aby zlyhal“, klimatických zmien a napredovania v oblasti celkovej schopnosti absorbovať straty a odpisovania dlhu (bail-in).

4.3.2 Účasť na bazilejskom procese

Bazilejský výbor pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS) sa v roku 2020 zameral na zabezpečenie rýchlej a medzinárodne koordinovanej reakcie na pandémiu COVID‑19. Členovia BCBS prijali rad regulačných opatrení a opatrení dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby banky mohli naďalej poskytovať úvery a ďalšie kľúčové finančné služby v reálnej ekonomike, a zároveň podporiť ich schopnosť absorbovať straty náležitým spôsobom.^[62] V tejto súvislosti orgán dohľadu Bazilejského výboru, Skupina guvernérov centrálnych bánk a predstaviteľov dohľadu (Group of Central Bank Governors and Heads of Supervision – GHOS), oznámila odklad implementácie Bazileja III s cieľom zvýšiť operačnú kapacitu bánk a orgánov dohľadu v boji proti pandémii COVID‑19.^[63] Výbor prijal ďalšie opatrenia na zmiernenie ekonomických dôsledkov koronavírusu, najmä pokiaľ ide o prechodné opatrenia pre regulačný kapitál pri účtovaní očakávaných úverových strát.^[64] ECB sa na tomto úsilí aktívne podieľala.

Bazilejský výbor okrem toho pokračoval v strategickom preskúmaní, ktorého cieľom bolo posilniť vlastnú schopnosť reagovať na budúce výzvy a príležitosti. Toto preskúmanie bolo ukončené v októbri 2020 a následne schválené skupinou GHOS.^[65] ECB k tomuto preskúmaniu prispela skúsenosťami z iných európskych a medzinárodných fór a podporila BCBS, aby venoval zásadnú pozornosť hlavným rizikám a získaným skúsenostiam.

Bankový dohľad ECB sa tiež zúčastňoval na pravidelných diskusiách o politikách, prispieval odbornými skúsenosťami v pracovných skupinách BCBS, spolupracoval s členmi BCBS v EÚ a na celom svete a podporoval príslušné analýzy vplyvu. Okrem rôznych pracovných úloh súvisiacich s pandémiou COVID‑19 táto práca zahŕňala i) začatie konzultácie o zásadách operačného rizika a operačnej odolnosti; ii) spoločnú správu BCBS a FSB o odporúčaniach dohľadu pre transformáciu referenčnej sadzby; a iii) dokončenie usmernení o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci spolupráce v oblasti dohľadu.

4.3.3 Podpora činnosti EBA

V roku 2020 bankový dohľad ECB naďalej úzko spolupracoval s Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) s cieľom podporiť konzistentný dohľad v celom európskom bankovom sektore a zlepšiť finančnú stabilitu. V roku 2020 sa táto práca vo veľkej miere zamerala na reakciu regulácie a dohľadu na pandemickú krízu.

ECB a EBA sa vo svojich reakciách na krízu úplne zosúladili, čo sa prejavilo vo včasných podporných opatreniach ECB v oblasti dohľadu oznámených 12., 20. a 27. marca a v postojoch EBA vyhlásených 12., 25. a 31. marca. ECB vyjadrila úplnú podporu rozhodnutiu Európskeho orgánu pre bankovníctvo odložiť celoúnijný záťažový test o jeden rok a zároveň tento odklad rozšírila na všetky významné inštitúcie, ktoré boli zaradené do záťažového testu ECB v roku 2020. Bankový dohľad ECB takisto prispel k vypracovaniu a následnému implementovaniu usmernení EBA o legislatívnych a nelegislatívnych moratóriách na splácanie úverov v súvislosti s pandemickou krízou. ECB sa okrem toho podieľala na aktualizácii odpovede EBA na výzvu Európskej komisie na poskytnutie poradenstva týkajúceho sa realizácie finálnej reformy Bazileja III vzhľadom na vplyv pandémie COVID‑19.

Pokiaľ ide o postup EBA „dodržiavaj alebo vysvetli“,^[66] bankový dohľad ECB v roku 2020 oznámil EBA svoj zámer v súvislosti s deviatimi usmerneniami, ako sa uvádza na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Bankový dohľad ECB doteraz dôsledne informoval EBA o tom, že dodržiava alebo má v úmysle dodržiavať všetky príslušné usmernenia vydané EBA alebo Spoločným výborom európskych orgánov dohľadu.

ECB tiež prispela k úspešnému ukončeniu dvoch celoúnijných hodnotení transparentnosti realizovaných v roku 2020 orgánom EBA, keď zabezpečila včasné dodanie presných dohľadových údajov za zúčastnené významné inštitúcie. Jarné hodnotenie zahŕňalo 93 významných inštitúcií a poskytlo účastníkom trhu podrobné informácie o finančnej situácii bánk v EÚ ku koncu roka 2019. Jesenné hodnotenie sa týkalo 100 významných inštitúcií a účastníkom trhu prinieslo aktualizované informácie o finančnej situácii európskych bánk vrátane údajov o prvotnom vplyve pandemickej krízy na bankový sektor.

ECB prispela aj k dvom mandátom EBA v oblasti vykazovania. Prvý mandát zahŕňa prípravu správy o realizovateľnosti integrácie štatistického, rezolučného a prudenciálneho výkazníctva. Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) po porade s Radou pre dohľad v septembri uverejnil svoj príspevok k správe EBA.^[67] Správa považuje spoločný dátový slovník a spoločný model údajov vo všetkých oblastiach vykazovania za nevyhnutný predpoklad na zníženie vykazovacej záťaže, zlepšenie kvality údajov a uľahčenie ďalšej integrácie rámca vykazovania. V správe sa tiež odporúča vytvoriť spoločný výbor, v ktorom by boli zastúpené európske orgány a prípadne aj bankový sektor a ktorý by riadil integračný proces. Druhý mandát EBA sa týka štúdie o nákladoch bánk na plnenie vykazovacích požiadaviek. Je ustanovený v článku 430 ods. 8 nariadenia o kapitálových požiadavkách a má za cieľ znížiť záťaž spojenú s vykazovaním na účely dohľadu aspoň v prípade malých a nekomplexných inštitúcií. ECB vo svojom odporúčaní uviedla, že plánovaný spoločný dátový slovník a spoločný model údajov by mohli znížiť vykazovaciu záťaž bez toho, aby orgány dohľadu museli zredukovať potrebné údaje.

5 Organizačný rámec bankového dohľadu ECB

5.1 Reorganizácia bankového dohľadu ECB

5.1.1 Kontext a strategické smerovanie

Pôvodná organizačná štruktúra bankového dohľadu ECB bola vytvorená v roku 2013, keď sa zriadil jednotný mechanizmus dohľadu (SSM) a úlohy v oblasti dohľadu boli nariadením o SSM zverené ECB. Čo sa týka počtu zamestnancov v roku 2020, celkový počet schválených pracovných miest vyjadrených ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (full-time equivalent – FTE) na bankovom dohľade ECB dosiahol 1 230,5, čo predstavuje nárast o 41,5 pozície v porovnaní s rokom 2019.

Pokiaľ ide o rodovú diverzitu, percentuálne zastúpenie žien sa v roku 2020 zvýšilo zo 40,7 % na 41,6 % všetkých zamestnancov na dobu určitú a neurčitú v hlavných oblastiach bankového dohľadu ECB. Podiel žien v riadiacich pozíciách mierne klesol z 32,2 % v roku 2019 na 31,6 % v roku 2020. Podiel žien na neriadiacich pozíciách sa medziročne zvýšil z 38,1 % na 40 % a na podporných pozíciách klesol z 98,5 % v rku 2019 na 96,8 % v roku 2020.

Zatiaľ čo pôvodná organizačná štruktúra účinne pomáhala ECB vybudovať si povesť silného a náročného orgánu dohľadu, bankový dohľad ECB sa teraz transformuje na vyspelejšiu organizáciu.

Reorganizácia bankového dohľadu ECB, ktorá sa začala v januári 2020, mala tri hlavné ciele: i) zvýšiť angažovanosť a spoluprácu na úrovni všetkých funkčných oblastí a zamestnancov, zamerať sa na strategické priority a riešiť nedostatky identifikované manažmentom a pracovníkmi bankového dohľadu; ii) zjednodušiť kľúčové postupy dohľadu, zefektívniť administratívne postupy a zlepšiť ich orientáciu na riziká a zároveň venovať pozornosť záťaži bánk spojenej s dodržiavaním predpisov a iii) zlepšiť transparentnosť, predvídateľnosť a zrozumiteľnosť činností realizovaných v oblasti dohľadu a zabezpečiť účinnú komunikáciu.

Na podporu týchto hlavných cieľov sa reorganizácia zamerala na:

• využívanie synergie a zvýšenie efektívnosti prostredníctvom zoskupenia odborných znalostí a kľúčových úloh tam, kde je to možné;
• zlepšovanie spolupráce a zdieľanie poznatkov pri každodennom výkone dohľadu spájaním horizontálnych funkcií dohľadu s funkciami dohľadu nad jednotlivými druhmi subjektov, napríklad vytváraním špecializovaných skupín expertov;
• podporu konzistentnosti a robustnosti výsledkov prostredníctvom formalizácie druhej línie obrany;
• zosúladenie rozsahu kontroly naprieč bankovým dohľadom ECB prostredníctvom usporiadania organizačných jednotiek na základe usmernení o tvorbe organizačnej štruktúry.^[70]

Pri reorganizácii, ktorá bola ukončená bez využitia externého poradenstva, sa využili skúsenosti zamestnancov bankového dohľadu ECB získavané aj formou špecializovaných pracovných stretnutí.

5.1.2 Nová organizačná štruktúra

Nová organizačná štruktúra od najvyšších úrovní vrátane divízií v každej odbornej oblasti a rozdelenie schváleného počtu zamestnancov pre jednotlivé oblasti je zobrazená nižšie. Počas zavádzania novej štruktúry sa osobitná pozornosť venovala zachovaniu úzkej spolupráce medzi jednotlivými odbornými oblasťami bankového dohľadu ECB a ich partnermi v príslušných vnútroštátnych orgánoch.

Líniový dohľad

V novej štruktúre dohľadu sa líniový dohľad vykonáva prostredníctvom kombinácie dohľadu nad jednotlivými druhmi subjektov a horizontálneho dohľadu. Každodenný dohľad nad jednotlivými bankovými skupinami a úverovými inštitúciami je založený na spolupráci medzi spoločnými dohliadacími tímami, tímami moniturujúcimi dohľadu nad menej významnými inštitúciami a expertnými tímami pre horizontálny dohľad.

Dohľad nad jednotlivými druhmi subjektov

Za dohľad nad konkrétnymi druhmi subjektov sú zodpovedné tri generálne riaditeľstvá: generálne riaditeľstvo pre systémové a medzinárodné banky, generálne riaditeľstvo pre univerzálne a diverzifikované inštitúcie a generálne riaditeľstvo pre špecializované inštitúcie a menej významné inštitúcie.

Dohliadané banky a inštitúcie sú zoskupované podľa obchodného modelu s cieľom dosiahnuť lepšiu synergiu a efektívnosť v rámci spoločných dohliadacích tímov a podporiť výmenu poznatkov.

Horizontálny dohľad

Generálne riaditeľstvo pre horizontálny dohľad zodpovedá za horizontálny dohľad (vrátane krízového manažmentu), pričom sa zameriava na dohľad založený na riziku a na výsledky politík a posilňuje podporu, ktorú odborníci na riziko ponúkajú spoločným dohliadacím tímom a týmom dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami. Spájanie odborníkov na riziká v tejto oblasti by malo vyústiť do ďalšieho zvýšenia efektívnosti a konzistentnosti.

Previerky na mieste a previerky interných modelov

Všetky funkcie súvisiace s plánovaním a vykonávaním činností dohľadu na mieste – vrátane previerok na mieste (buď špecifických pre inštitúcie, alebo prostredníctvom kampaní), previerok interných modelov, preskúmaní kvality aktív a projektového riadenia komplexného hodnotenia – sú sústredené na generálnom riaditeľstve pre previerky na mieste a previerky interných modelov.

Stratégia a riziká dohľadu

Riaditeľstvo pre stratégiu a riziká dohľadu zahŕňa funkcie útvaru pre riziká dohľadu, ktorý pôsobí ako druhá línia obrany, a funkcie strategického plánovania a stanovovania priorít bankového dohľadu. Tieto úlohy sú nezávislé od funkcií dohľadu prvej línie a riaditeľstvo je priamo podriadené predsedovi a podpredsedovi Rady pre dohľad. Toto usporiadanie zabezpečuje kredibilitu potrebnú na podporu strategického plánovania a namietanie proti výsledkom dohľadu tým, že spája hlboké poznatky o bankovom sektore, dôkladné pochopenie problémov bankového dohľadu a vysokokvalitné kritické analýzy.

Riaditeľstvo je zodpovedné za zabezpečenie súladu medzi kľúčovými výsledkami dohľadu na jednej strane a prioritami dohľadu a toleranciou rizík na druhej strane. Na tento účel kombinuje predchádzajúce (ex ante) hodnotenia alebo poradenstvo s následným (ex post) preskúmaním. Táto funkcia zohráva kľúčovú úlohu pri stabilnej a rizikovo orientovanej organizácii dohľadu, v ktorej sa kladie dôraz na úsudok dohľadu a zefektívnenie procesov.

Riadenie a operácie SSM

Generálne riaditeľstvo pre riadenie a operácie SSM zodpovedá za riadenie veľkého množstva procesov a služieb súvisiacich s riadením a operáciami dohľadu.

Toto nové generálne riaditeľstvo vykonáva úlohy, ktoré sú zvyčajne pridelené vrchnému prevádzkovému riaditeľovi. Zodpovedá za veľký počet operácií, ktoré súvisia s rozhodovaním Rady pre dohľad a jej subštruktúr a s postupmi udeľovania povolení. Z hľadiska odbornosti toto generálne riaditeľstvo riadi vývoj a prevádzku technologickej infraštruktúry dohľadu vrátane systému riadenia informácií SSM (viac v časti 5.7.2). Jeho úlohou je podporovať spoluprácu v rámci európskeho bankového dohľadu, zjednodušovať postupy dohľadu, podporovať znalostný manažment vrátane odbornej prípravy a vykonávať prudenciálne zisťovanie.

5.1.3 Proces implementácie

Rozdelenie zamestnancov v rámci novej organizačnej štruktúry vychádzalo z troch zásad – z potrieb odborných oblastí, z kontinuity a zo zásady rovnakého zaobchádzania – s cieľom presunúť celé tímy, pokiaľ to bolo možné, aby sa maximalizovala efektívnosť a umožnil sa hladký prechod operácií. Po prerozdelení dostali zamestnanci príležitosť vyjadriť záujem o mobilitu alebo výmenu pracovných pozícií.

Nová organizačná štruktúra začala platiť od 1. októbra 2020. Okrem zmeny štruktúry a rozdelenia zamestnancov sa vykonalo aj mnoho aktivít v rámci riadenia zmien, ktoré stále prebiehajú, so zámerom dosiahnuť želané zmeny v podnikovej kultúre. Prebiehajúce zmeny sú založené hlavne na troch pilieroch: na tvorbe vzorových rolí vyššími riadiacimi pracovníkmi, na iniciatívach zdola nahor umožňujúcich zamestnancom navrhovať zmeny a na periodickom hodnotení účinnosti zmien.

5.1.4 Supervisors Connect

Jednou z tém diskutovaných na druhom podujatí Supervisors Connect bola reorganizácia. Toto podujatie jednotného mechanizmu dohľadu, ktoré sa organizuje každé dva roky, sa konalo 7. a 8. októbra 2020.

Podujatie Supervisors Connect sa organizuje od roku 2018 s cieľom podporiť súdržnosť európskeho bankového dohľadu a formovať spoločnú kultúru dohľadu. Pôvodne bolo naplánované ako osobné stretnutie účastníkov v priestoroch ECB v apríli 2020. Z dôvodu pandémie COVID‑19 sa však zmenil jeho termín aj forma. Podujatie sa napokon uskutočnilo online (prostredníctvom videokonferencie) a zúčastnilo sa na ňom viac ako 1 000 pracovníkov dohľadu z ECB, príslušných vnútroštátnych orgánov a národných centrálnych bánk, vrátane nových členov z bulharského a chorvátskeho orgánu dohľadu. Zameralo sa na analýzu výsledkov jednotného mechanizmu dohľadu a skúseností získaných z pandemickej krízy (vrátane stratégie dohľadu v rámci nového normálu). Účastníci diskutovali aj o nových formách spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi.

5.2 Plnenie požiadaviek na zodpovednosť

Táto výročná správa v súlade s nariadením o SSM predstavuje jeden z hlavných prostriedkov preukazujúcich plnenie zodpovednosti bankového dohľadu ECB vo vzťahu k Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Podľa tohto nariadenia úlohy ECB v oblasti dohľadu podliehajú príslušným požiadavkám na transparentnosť a zodpovednosť. ECB kladie veľký dôraz na dodržiavanie a úplné uplatňovanie rámca zodpovednosti, ktorý je podrobne ustanovený v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a ECB a v memorande o porozumení medzi Radou EÚ a ECB.

Pokiaľ ide o Európsky parlament, v roku 2020 sa stretnutia v dôsledku pandémie COVID‑19 uskutočnili formou videokonferencií, predseda Rady pre dohľad vystúpil pred parlamentným Výborom pre hospodárske a menové veci na dvoch riadnych verejných vypočutiach (5. mája a 27. októbra) a na dvoch ad hoc výmenách názorov (14. januára a 26. marca). Diskusie s Európskym parlamentom sa zamerali najmä na opatrenia bankového dohľadu ECB v rámci reakcie na pandémiu COVID‑19 a na podmienky, ktoré by bankám umožnili ďalej podporovať domácnosti a malé a stredné podniky. Medzi ďalšie otázky patril vplyv brexitu na bankový sektor a prístup dohľadu k rizikám súvisiacim s klimatickými zmenami.

Po tom, ako ECB navrhla za podpredsedu Rady pre dohľad Franka Eldersona, bol pán Elderson v súlade s nariadením o SSM a medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom a ECB 25. januára 2021 vypočutý pred Výborom pre hospodárske a menové veci Európskeho parlamentu. Európsky parlament schválil návrh ECB na plenárnom hlasovaní 8. februára a Frank Elderson bol do funkcie vymenovaný vykonávacím rozhodnutím Rady EÚ s účinnosťou od 24. februára 2021.

V roku 2020 ECB uverejnila 22 odpovedí na písomné otázky poslancov Európskeho parlamentu týkajúce sa bankového dohľadu a v súlade so svojou povinnosťou podávať správy národným parlamentom aj osem odpovedí na písomné otázky poslancov národných parlamentov. Odpovede sa venovali okrem iného opatreniam dohľadu, ktoré ECB prijala v boji proti následkom pandémie COVID‑19, významu rizika prania špinavých peňazí/financovania terorizmu pre prudenciálny dohľad, kreditnému riziku, ako aj otázkam riadenia a správy v bankovom sektore.

ECB okrem toho v súlade s medziinštitucionálnou dohodou zaslala Európskemu parlamentu záznamy z rokovaní Rady pre dohľad.

Pandémia COVID‑19 ovplyvnila aj obsah komunikácie s Radou EÚ. Predseda Rady pre dohľad sa v roku 2020 zúčastnil prostredníctvom videokonferencie na dvoch zasadnutiach Euroskupiny, ktoré sa konali 11. júna a 3. novembra. V rámci nich bol prítomný na výmene názorov o plnení úloh ECB v oblasti dohľadu, pričom sa zameral na opatrenia a rozhodnutia dohľadu prijaté na podporu domácností, podnikov a bánk pri riešení následkov pandémie.

V roku 2020 sa ECB podieľala aj na auditoch Európskeho dvora audítorov (ECA) týkajúcich sa bankového dohľadu. Memorandum o porozumení podpísané ECB a Európskym dvorom audítorov v roku 2019 uľahčilo obom inštitúciám vzájomnú výmenu informácií súvisiacich s následnými krokmi po auditoch bankového dohľadu ECB realizovaných Dvorom audítorov.

ECB okrem toho pokračovala v plnení odporúčaní správy Dvora audítorov o krízovom riadení. Bankový dohľad ECB v tejto súvislosti vypracoval presné akčné plány a následné opatrenia^[71] pre väčšinu z ôsmich odporúčaní vydaných Dvorom audítorov v rôznych otázkach vrátane spolupráce s externými subjektmi, využívania plánov obnovy na identifikáciu a riadenie kríz a usmernení k hodnoteniam včasnej intervencie. To znamená, že bankový dohľad ECB ďalej rozpracoval svoje usmernenia k hodnoteniu včasnej intervencie a vylepšil príslušné ukazovatele a prahové hodnoty na určenie potenciálneho zhoršenia finančnej situácie bánk. Pokiaľ ide o plánovanie obnovy, orgánom dohľadu boli poskytnuté dodatočné usmernenia, aby sa podporil konzistentný prístup k bankám s podobnými obchodnými modelmi.

ECB sa spolu s Komisiou a Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) podieľala na prebiehajúcom audite Dvora audítorov v oblasti politiky Európskej únie pre boj proti praniu špinavých peňazí v bankovom sektore. ECB tiež informovala Dvor audítorov o opatreniach, ktoré prijala v nadväznosti na zistenia a odporúčania prvej správy dvora o fungovaní SSM. ECB pravidelne monitoruje stav implementácie odporúčaní Dvora audítorov, pričom dvor vykonáva následné kontroly.

5.3 Transparentnosť a komunikácia

Bankový dohľad ECB aj v roku 2020 využíval a rozširoval svoje komunikačné nástroje a kanály v snahe o včasné, transparentné a účinné šírenie informácií. Vzhľadom na zmenené prevádzkové okolnosti spôsobené pandémiou COVID‑19 bolo obzvlášť dôležité nájsť inovatívne spôsoby komunikácie. Jedným z takýchto spôsobov bol aj novovytvorený blog dohľadu, ktorý obsahoval deväť príspevkov predsedu a podpredsedu Rady pre dohľad a zástupcov ECB v Rade pre dohľad, s cieľom informovať zainteresované strany o najnovšom vývoji a opatreniach dohľadu, ktoré ECB prijala v reakcii na pandémiu COVID‑19. Bankový dohľad ECB okrem toho začal vo väčšej miere využívať nástroje sociálnych médií, ako sú vlákna na Twitteri, príbehy na Instagrame a nové podcasty ECB, aby publiku s rôznou úrovňou vedomostí vysvetľoval opatrenia dohľadu a koncepcie v bankovníctve. Zámerom tohto viacvrstvového komunikačného prístupu je osloviť cieľové skupiny s rôznym vzdelaním a odborným zázemím, ako aj s rôznou úrovňou vedomostí a schopností.

Okrem využívania nových komunikačných nástrojov predseda a podpredseda Rady pre dohľad v roku 2020 predniesli 23 prejavov a zástupcovia ECB v Rade pre dohľad 19 prejavov. Spolu poskytli viac ako 20 individuálnych rozhovorov médiám a uverejnili tri mienkotvorné príspevky, z ktorých sa jeden objavil v 12 národných periodikách po celej Európe. Bankový dohľad ECB uverejnil 33 tlačových správ a 65 ďalších informácií vrátane listov poslancom Európskeho parlamentu, usmernení pre banky a štvrťročných štatistík dohľadu. V roku 2020 boli uverejnené aj ďalšie štyri vydania informačného bulletinu dohľadu, štvrťročnej digitálnej publikácie s viac ako 8 000 odberateľmi, v ktorej sa pravidelne informuje o prebiehajúcich projektoch, zisteniach a správach dohľadu.

Bankový dohľad ECB zverejňoval tiež výstupy zo svojich hlavných činností, ako sú súhrnné výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP), a pokračoval v praxi z roku 2019, keď zverejnil požiadavky druhého piliera pre každú banku pod priamym dohľadom. Uverejnil aj výsledky svojej analýzy citlivosti na pandemickú krízu, ako aj výsledky komplexného hodnotenia siedmich chorvátskych bánk a dvoch ďalších bánk, ktoré sa v dôsledku brexitu dostali pod jeho dohľad.

Bankový dohľad ECB usporiadal aj viacero mediálnych a analytických brífingov vrátane tlačových konferencií predsedu Rady pre dohľad o výsledkoch hodnotenia SREP za rok 2019 a o najnovšom vývoji situácie v súvislosti s nákazou COVID‑19. Začal tiež štyri verejné konzultácie, okrem iného k očakávaniam dohľadu v oblasti riadenia a vykazovania klimatických a environmentálnych rizík a k prístupu dohľadu ku konsolidácii v bankovom sektore.

V roku 2020 ECB odpovedala približne na 1 500 verejných otázok, ktoré sa týkali bankového dohľadu. Išlo o všeobecné informácie o dohľade, otázky o jednotlivých bankách, sťažnosti alebo správy o porušení predpisov alebo reakcie na pandemickú krízu. Z dôvodu pandémie ECB v roku 2020 usporiadala iba dve prednášky o bankovom dohľade (v porovnaní s 32 v roku 2019). Návštevnícke centrum ECB však v období od januára do marca 2020 privítalo viac ako 2 100 návštevníkov, ktorých oboznámilo so základmi európskeho bankového dohľadu, ako aj s inými kľúčovými úlohami ECB.

5.4 Rozhodovanie

5.4.1 Zasadnutia a rozhodnutia Rady pre dohľad a Riadiaceho výboru

Radu pre dohľad ECB tvorí predseda (menovaný na päťročné funkčné obdobie bez možnosti opätovného zvolenia), podpredseda (vybraný z členov Výkonnej rady ECB), štyria zástupcovia ECB a zástupcovia príslušných vnútroštátnych orgánov. Ak príslušným vnútroštátnym orgánom nie je národná centrálna banka, zástupcu vnútroštátneho orgánu môže sprevádzať aj zástupca z centrálnej banky. V takom prípade sa títo zástupcovia na účely hlasovania považujú za jedného člena.

Po nadviazaní úzkej spolupráce s Bulharskom a Chorvátskom sa Rada pre dohľad v októbri 2020 rozšírila o dvoch nových členov: Radoslava Milenkova z Bulharskej národnej banky a Martinu Drvar z Chorvátskej národnej banky. Obaja zástupcovia majú rovnaké práva a povinnosti ako všetci ostatní členovia vrátane hlasovacích práv.

V decembri 2020, po skončení mandátu Yvesa Merscha, Rada guvernérov ECB navrhla za podpredsedu Rady pre dohľad Franka Eldersona, člena Výkonnej rady ECB. Túto nomináciu potvrdila Rada EÚ 24. februára 2021.

V roku 2020 sa Rada pre dohľad ECB stretla na 24 zasadnutiach. Vzhľadom na pandémiu COVID‑19 sa vo Frankfurte nad Mohanom uskutočnilo len januárové a februárové zasadnutie. Všetky ostatné stretnutia sa konali prostredníctvom videokonferencie. Konanie zasadnutí na diaľku od marca 2020 žiadnym spôsobom nenarušilo účinné rozhodovanie Rady pre dohľad.

Riadiaci výbor^[72] Rady pre dohľad mal v roku 2020 sedem zasadnutí. Tri z nich sa konali vo Frankfurte nad Mohanom a štyri prostredníctvom videokonferencie.

Riadiaci výbor usporiadal ďalších sedem rokovaní zameraných na digitalizáciu a zjednodušenie procesov SSM. Všetky tieto stretnutia sa konali prostredníctvom telekonferencie a zúčastniť sa mohli všetci členovia Rady pre dohľad, ktorí prejavili záujem.

V roku 2020 ECB vydala 2 643 rozhodnutí dohľadu,^[73] ktoré boli adresované konkrétnym dohliadaným subjektom (obrázok 3). Z týchto rozhodnutí 1 019 prijali vedúci zamestnanci pracovných útvarov ECB v súlade so všeobecným rámcom delegovania rozhodovacích právomocí pre právne nástroje súvisiace s úlohami dohľadu. Ďalších 1 387 rozhodnutí prijala Rada guvernérov postupom implicitného súhlasu na základe návrhov rozhodnutí Rady pre dohľad. Popri týchto rozhodnutiach dohľadu ECB tiež postupom implicitného súhlasu, teda nevznesením námietky v zákonnej lehote, schválila 237 úkonov^[74] (ako je napr. založenie pobočky).

Veľká časť rozhodnutí dohľadu sa týkala posudzovania odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (44,1 %), interných modelov (9,3 %), vlastných zdrojov (6,2 %) a kvalifikovaných účastí (3,2 %).

V reakcii na krízu súvisiacu s pandémiou COVID‑19 musela ECB prijať aj špecifické rozhodnutia pre banky na implementovanie niektorých opatrení zameraných na poskytnutie pomoci úverovým inštitúciám (box 1). Išlo o 141 rozhodnutí o poskytnutí kapitálovej úľavy zmenou výpočtu alebo skladby požiadaviek na vlastné zdroje a 116 rozhodnutí o poskytnutí operačnej úľavy predĺžením lehôt stanovených v predchádzajúcich rozhodnutiach dohľadu a v operatívnych aktoch.

Rada pre dohľad popri konečných návrhoch rozhodnutí týkajúcich sa bánk, ktoré boli Rade guvernérov predložené postupom implicitného súhlasu, rozhodovala aj o viacerých horizontálnych otázkach, a to najmä o uplatňovaní spoločných metodík a rámcov v konkrétnych oblastiach dohľadu. Niektoré z týchto rozhodnutí pripravili dočasné štruktúry poverené Radou pre dohľad, ktoré sa skladali z vyšších riadiacich pracovníkov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. Vykonali prípravu k témam, ako je dlhodobá stratégia záťažových testov a metodika určovania kapitálových požiadaviek druhého piliera na základe prístupu založeného na jednotlivých rizikách.

Okrem toho niektoré rozhodnutia Rady pre dohľad viedli k príprave verejných usmernení, ako sú všeobecné zásady ECB ku klimatickým a environmentálnym rizikám, zásady ECB týkajúce sa prístupu dohľadu ku konsolidácii v bankovom sektore a zásady ECB k metodike hodnotenia (EGAM).

Rada pre dohľad prijala väčšinu svojich rozhodnutí formou písomných konaní.^[75]

V roku 2020 požiadalo o predloženie formálneho rozhodnutia ECB v inom oficiálnom jazyku EÚ ako angličtina 33 zo 115 bankových skupín pod priamym dohľadom ECB (v porovnaní s 34 v roku 2019).

5.4.2 Činnosti Administratívneho revízneho výboru

V roku 2020 Administratívny revízny výbor (Administrative Board of Review – ABoR)^[76] prijal dve stanoviská k novým žiadostiam o administratívne preskúmanie (tabuľka 5). V jednom stanovisku vyhlásil žiadosť za neprípustnú. V druhom stanovisku navrhol nahradiť rozhodnutie iným rozhodnutím s rovnakým obsahom.^[77] V tomto konaní o preskúmaní, iniciovanom žiadosťou navrhovateľa, výbor odporučil, aby Rada guvernérov pozastavila niektoré časti napadnutého rozhodnutia až do ukončenia konania výboru a do prijatia nového rozhodnutia ECB, ktorým sa zruší alebo nahradí napadnuté rozhodnutie. Následne sa v rámci fázy vyšetrovania konalo vypočutie, ktoré poskytlo navrhovateľovi aj ECB dodatočnú príležitosť vyjadriť sa k spornému rozhodnutiu. Vzhľadom na pandémiu COVID‑19 sa toto vypočutie uskutočnilo prostredníctvom videokonferencie.

Výbor okrem toho na internetovej stránke ECB uverejnil svoje upravené pracovné opatrenia reagujúce na pandémiu COVID‑19. Konkrétne, ak by ECB rozhodla o odložení uplatňovania rozhodnutia dohľadu, ABoR by vo všeobecnosti taktiež vopred pozastavil prípadné príslušné konanie, a to na obdobie trvania odkladu. Okrem toho, v záujme riadneho konania môže výbor upraviť svoje postupy, čo môže zahŕňať aj predĺženie obdobia preskúmania.

Stanoviská vydané výborom v roku 2020 sa týkali cieleného hodnotenia interných modelov (TRIM) a dohľadu na mieste, ktorý neviedol k následnému zaslaniu listu ani k rozhodnutiu dohľadu.

5.5 Implementácia kódexu správania

ECB v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia o SSM ustanovila etický rámec pre svojich vysokých predstaviteľov, riadiacich a radových zamestnancov. Obsahuje jednotný Kódex správania pre vysokopostavených úradníkov ECB, osobitnú kapitolu v Pracovnom poriadku zamestnancov ECB a usmernenie, ktorým sa ustanovujú zásady etického rámca pre jednotný mechanizmus dohľadu^[78]. Implementáciu rámca a jeho ďalšie rozvíjanie podporujú Etický výbor ECB, špecializovaná kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO) a pracovná skupina pre etiku a dodržiavanie predpisov (Ethics and Compliance Officers Task Force – ECTF).

Etický výbor posúdil vyhlásenia o záujmoch predložené všetkými členmi Rady pre dohľad, ktoré boli následne uverejnené na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. V septembri 2020 začala ECB na svojej internetovej stránke uverejňovať stanoviská Etického výboru v prípadoch konfliktu záujmov a zárobkovej činnosti po ukončení mandátu.^[79]

Okrem organizovania vzdelávacích a e-learningových programov a informačných kampaní k etickému rámcu kancelária CGO riešila približne 1 920 žiadostí v rôznych oblastiach, z ktorých približne 48 % predložili zamestnanci bankového dohľadu ECB. Takmer 55 % žiadostí sa týkalo súkromných finančných transakcií zamestnancov a ďalšie otázky súviseli s obmedzeniami po skončení pracovného pomeru a s konfliktom záujmov (graf 29).

Kancelária CGO tiež organizovala pravidelné monitorovanie dodržiavania pravidiel v súvislosti so súkromnými finančnými transakciami zamestnancov. Toto monitorovanie identifikovalo určitý počet prípadov nedodržania pravidiel, z ktorých približne 36 % sa týkalo zamestnancov bankového dohľadu ECB. Žiadny z prípadov však nepredstavoval úmyselné pochybenie ani iné vážne porušenie pravidiel.

Spomedzi zamestnancov zapojených do bankového dohľadu, ktorí odišli zo svojej funkcie počas roka 2020, sa v jednom prípade uplatnilo ustanovenie o prechodnom období v súlade s etickým rámcom ECB.

V rámci úsilia o vybudovanie silnej spoločnej etickej kultúry sa pracovná skupina pre etiku a dodržiavanie predpisov v roku 2020 zamerala na harmonizáciu etických rámcov príslušných vnútroštátnych orgánov.

5.6 Uplatňovanie zásady oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu

V roku 2020 sa zásada oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu týkala najmä výmeny informácií medzi rôznymi oblasťami politík.^[80]

Podľa rozhodnutia ECB/2014/39, ktorým sa v ECB vykonáva zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu,^[81] sa výmena informácií riadila zásadou potreby poznať: každá politická oblasť musela preukázať, že požadované informácie sú nevyhnutné na splnenie jej cieľov vyplývajúcich z politík. Vo väčšine prípadov prístup k dôverným informáciám udeľovala priamo tá funkčná oblasť ECB, ktorá dané informácie vlastnila. Tento postup bol v súlade s rozhodnutím ECB/2014/39, na základe ktorého prístup k anonymizovaným údajom alebo k informáciám, ktoré nie sú politicky citlivé, udeľuje priamo daná funkčná oblasť. Intervencie Výkonnej rady na riešenie prípadných konfliktov záujmov neboli potrebné.

V súlade s rozhodnutím ECB/2014/39 sa však účasť Výkonnej rady vyžadovala v niekoľkých prípadoch, keď bolo treba umožniť výmenu neanonymizovaných údajov o individuálnych bankách alebo politicky citlivých hodnotení. Prístup k údajom bol poskytnutý len v opodstatnených prípadoch až po posúdení konkrétneho prípadu a na obmedzený čas, aby sa zaistilo priebežné dodržanie zásady potreby poznať.

Pokiaľ ide o informácie súvisiace s pandémiou COVID‑19, Výkonná rada ECB v marci 2020 aktivovala núdzové ustanovenie článku 8 rozhodnutia ECB/2014/39, v ktorom sa stanovuje, že pre informácie týkajúce sa konkrétnej naliehavej situácie nie je potrebný súhlas Výkonnej rady. Touto aktiváciou sa odstránila potreba, aby Výkonná rada schvaľovala zdieľanie informácií týkajúcich sa pandémie, pri striktnom dodržaní zásady potreby poznať. Táto výnimka sa uplatnila v prípade niekoľkých výmen bankových údajov zhromaždených v súvislosti s pandémiou COVID‑19, ktoré boli potrebné na plnenie úloh žiadajúceho útvaru.

Oddelenie úloh na úrovni rozhodovacích orgánov nevyvolávalo žiadne pochybnosti a nevyžiadalo si intervenciu mediačného panelu.

5.7 Rámec pre vykazovanie údajov a riadenie informácií

5.7.1 Vývoj rámca pre vykazovanie údajov

ECB v súlade s článkom 140 ods. 4 nariadenia o rámci SSM zodpovedá za organizáciu procesov týkajúcich sa zberu a kontroly kvality údajov vykazovaných dohliadanými subjektmi.^[82] Hlavným cieľom je zaistiť, aby SSM využíval spoľahlivé a včasné údaje v oblasti dohľadu.

ECB pravidelne hodnotí kvalitu vykazovaných údajov vrátane včasnosti predkladania, úplnosti a správnosti. Na tento účel ECB spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pripravuje dodatočné kontroly kvality údajov s cieľom doplniť pravidlá validácie uverejnené EBA. V novembri 2020 ECB uverejnila aktualizovaný a rozšírený zoznam dodatočných kontrol kvality údajov, ktorý nadobudol účinnosť od referenčného obdobia pokrývajúceho štvrtý štvrťrok 2020.

V roku 2020 ECB pokračovala v úsilí o zlepšenie transparentnosti a dostupnosti údajov pre dohľad zverejnených na internetovej stránke bankového dohľadu ECB v sekcii údajov v oblasti dohľadu. Najprv bola vytvorená interaktívna štruktúra, ktorá umožňuje používateľom analyzovať a zobrazovať agregované údaje dohľadu. Rozsah tejto štvrťročnej publikácie sa ďalej rozšíril o tabuľky, v ktorých sa údaje členia podľa klasifikácie obchodných modelov. V októbri 2020 ECB prvýkrát uverejnila okrem troch ukazovateľov solventnosti a finančnej páky aj informácie o požiadavkách tretieho piliera na úrovni bánk o zaťažených a nezaťažených aktívach a prijatom kolateráli. Vybrané informácie tretieho piliera a povinne vykazované údaje boli pred uverejnením zosúladené, čo viedlo k podstatnému zlepšeniu konzistentnosti údajov. Táto lepšia transparentnosť umožňuje subjektom zmysluplné porovnanie prudenciálnych ukazovateľov.

Po vypuknutí pandémie COVID‑19 sa potreba dôkladného monitorovania finančnej a prudenciálnej situácie inštitúcií riešila tak, že sa vybrané prudenciálne údaje požadovali s väčšou frekvenciou a s rozšíreným vykazovaním niektorých relevantných parametrov. Rozšírené vykazovanie sa zameralo na moratóriá a verejné garancie (pričom sa využíval spoločný výkaz ECB a EBA), využívanie viazaných úverových liniek, ukazovatele kontinuity prevádzky a projekcie kľúčových prudenciálnych indexov. Výkazy ECB sa spracúvali prostredníctvom novej platformy ECB pre zber údajov CASPER, ktorá zaručuje väčšiu flexibilitu a odolnosť pri riadení zberu nových údajov.

Ďalšia práca na databáze zberu údajov v rámci jednotného mechanizmu dohľadu^[83] sa začala v októbri 2020. Cieľom tejto práce je vytvoriť systém, ktorý identifikuje duplicitu požadovaných údajov pre SSM, čím pomôže znížiť vykazovaciu záťaž bánk.

Rada pre dohľad v októbri 2020 schválila hlavné zásady a následné obchodné požiadavky na vysokej úrovni s cieľom harmonizovať národné postupy zberu a hodnotenia kvality údajov v rámci jednotného mechanizmu dohľadu. Zatiaľ čo významný príspevok príslušných vnútroštátnych orgánov k celkovému zberu údajov v oblasti dohľadu a k procesom hodnotenia kvality zostáva nezmenený, implementácia požiadaviek je prvým krokom vo vývoji osvedčených postupov sekvenčného prístupu v celom SSM, s cieľom dosiahnuť rovnaké podmienky pre všetky inštitúcie.

5.7.2 Systém riadenia informácií SSM

Systém riadenia informácií SSM (IMAS) je spoločná IT platforma, ktorá podporuje každodenné úlohy európskych orgánov bankového dohľadu. V roku 2020 sa toky v rámci IMAS, ktoré využívajú všetky spoločné dohliadacie tímy a horizontálne a špecializované funkčné oblasti SSM, upravili tak, aby uľahčovali monitorovanie situácie vyplývajúcej z pandémie COVID‑19 a súvisiacich opatrení dohľadu, čím sa zabezpečila konzistentnosť a porovnateľnosť jednotlivých bánk a hodnotení SREP. Došlo tiež k ďalším mimoriadnym štrukturálnym zmenám na zlepšenie použiteľnosti a výkonnosti systému. Systém IMAS bol prispôsobený aj novej štruktúre bankového dohľadu ECB. Databáza IDRA (IMAS Data Reporting and Analytics – Vykazovanie a analýza údajov IMAS), ktorá bola spustená v roku 2019, sa rozšírila o nové analytické nástroje na extrakciu a skúmanie údajov dohľadu potrebných pre hodnotenie SREP. V októbri 2020 bola zavedená nová online služba, portál IMAS, ktorá má dohliadaným inštitúciám poskytovať bezpečný digitálny priestor na interakciu s orgánmi dohľadu pri predkladaní žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Portál IMAS zvyšuje transparentnosť procesov dohľadu a ich napredovania pre dohliadané inštitúcie a znižuje operačné riziko a manuálnu prácu pre orgány dohľadu.

6 Podávanie správ o čerpaní rozpočtu

6.1 Výdavky v roku 2020

Nariadenie o SSM ustanovuje, že ECB musí disponovať primeranými prostriedkami na účinný výkon svojich úloh v oblasti dohľadu. Tieto prostriedky sa financujú z poplatkov za dohľad, ktoré uhrádzajú subjekty podliehajúce dohľadu ECB.

Výdavky na úlohy spojené s dohľadom sa v rámci rozpočtu ECB vedú osobitne. Tieto vzniknuté výdavky pozostávajú z priamych výdavkov funkčných oblastí bankového dohľadu ECB. Funkčné oblasti dohľadu využívajú aj zdieľané služby, ktoré zabezpečujú existujúce podporné odborné útvary ECB.^[84]

Rozpočtová právomoc ECB je zverená Rade guvernérov, ktorá schvaľuje ročný rozpočet ECB na základe návrhu Výkonnej rady po konzultácii otázok súvisiacich s bankovým dohľadom s predsedom a podpredsedom Rady pre dohľad. Rade guvernérov asistuje Rozpočtový výbor (BUCOM), ktorého členovia sú zo všetkých národných centrálnych bánk Eurosystému a z ECB, a predkladá jej hodnotenia správ ECB o plánovaní a monitorovaní rozpočtu.

V roku 2020 predstavovali skutočné ročné výdavky na výkon úloh dohľadu ECB 535,3 mil. €, čo je mierny pokles o 0,3 % v porovnaní so skutočnými výdavkami v roku 2019.

Vo výročnej správe o činnosti dohľadu za rok 2019 (uverejnenej v marci 2020) ECB odhadla, že by výdavky v roku 2020 mohli dosiahnuť 603,7 mil. €. Ako sa uvádza v iných častiach tejto správy, v dôsledku pandémie COVID‑19 musela ECB v roku 2020 výrazne prehodnotiť priority vo svojich aktivitách. Odráža sa to v skutočných vzniknutých výdavkoch. Došlo k značnému zjednodušeniu činností na mieste, ako sú pravidelné návštevy v bankách a previerky na mieste, čo viedlo k výraznému zníženiu pravidelných výdavkov, napr. na služobné cesty. Okrem toho sa odložilo plánované celoeurópske záťažové testovanie pod vedením Európskeho orgánu pre bankovníctvo.

Klasifikácia uvedená v tabuľke 6 slúži na identifikovanie rozdelenia ročných nákladov, ktoré sa majú hradiť z ročných poplatkov za dohľad od dohliadaných subjektov na základe ich postavenia ako významnej alebo menej významnej inštitúcie. V súlade s metodikou rozdelenia ročných poplatkov za dohľad podľa článku 8 nariadenia o poplatkoch^[85] sa náklady spojené s horizontálnymi úlohami a špecializovanými službami delia pomerne na základe všetkých nákladov súvisiacich s dohľadom nad významnými inštitúciami a s dozorom nad dohľadom nad menej významnými inštitúciami. Náklady vykázané v rámci každej skupiny zahŕňajú tiež pridelené zdieľané služby zabezpečované podpornými odbornými útvarmi ECB.

V súlade so záväzkom ECB dosiahnuť väčšiu transparentnosť a zodpovednosť sa vykonali úpravy vo vykazovaní výdavkov ECB na úlohy dohľadu. V tabuľke 7 sa uvádzajú podrobnejšie informácie o výdavkoch na základe vykonaných činností, najmä:

• dohľad na diaľku a kontrola, čo zahŕňa náklady na účasť ECB v spoločných dohliadacích tímoch a dozor nad dohľadom nad menej významnými bankami alebo bankovými skupinami;
• účasť ECB na dohľade na mieste vrátane cezhraničných misií;
• politické, poradenské a regulačné funkcie vrátane hodnotení významnosti, povoľovania, spolupráce s inými agentúrami, metodiky a plánovania, zabezpečenia kvality dohľadu, donucovacích a sankčných konaní atď.;
• krízové riadenie;

• makroprudenciálne úlohy vrátane úloh súvisiacich so záťažovým testovaním a politikami dohľadu;
• štatistika dohľadu súvisiaca s rámcom pre vykazovanie údajov;
• rozhodovanie Rady pre dohľad, jej sekretariát a právne služby.

V roku 2020 došlo k zníženiu výdavkov na služobné cesty a poradenské služby súvisiace s priamym dohľadom nad významnými a menej významnými inštitúciami, zatiaľ čo výdavky na manažment údajov, rozhodovacie, politické a dozorné funkcie sa zvýšili. Zníženie ostatných prevádzkových výdavkov bolo čiastočne kompenzované výdavkami na vyšší počet schválených zamestnancov (časť 5.1).

Pokiaľ ide o služobné cesty, výdavky ECB sa v roku 2020 znížili o viac ako 80 % a dosiahli 2,4 mil. €. V prípade dočasného nedostatku zdrojov ECB popri svojich vnútorných kapacitách využíva aj služby externých konzultantov na poskytovanie špecializovaného odborného alebo integrovaného poradenstva pod kvalifikovaným interným vedením. ECB v roku 2020 vynaložila na poradenské služby v rámci hlavných úloh dohľadu spolu 30,4 mil. €, čo je o 38,3 mil. € menej ako v roku 2019. Hlavným dôvodom tohto poklesu bolo ukončenie cieleného hodnotenia interných modelov v roku 2020. Náklady na externú podporu v roku 2020 dosiahli 3,3 mil. €, v porovnaní s 34,9 mil. € v roku 2019. Externé zdroje na komplexné hodnotenia v roku 2020 predstavovali 14,6 mil. € a na brexit ďalších 0,3 mil. €. Na externé zdroje na výkon pravidelných úloh dohľadu na mieste vrátane cezhraničných misií ECB vydala 4,6 mil. €. Ďalšie informácie o týchto činnostiach sú v kapitole 1.

Okrem podrobnejšieho náhľadu na výdavky podľa činností dohľadu zavádza ECB aj nové vykazovanie nákladov členené podľa kategórie nákladov, a to na základe nákladov a zdieľaných služieb, ktoré možno priamo pripísať bankovému dohľadu ECB. Zameriava sa na účel výdavkov, pričom je podporené vylepšeným systémom rozdeľovania nákladov, ktorý má rozšírené vykazovacie kapacity.

Priamo priraditeľné výdavky pozostávajú z nákladov na zamestnancov hlavných oblastí dohľadu; iniciatívy dohľadu (vrátane nákladov v súvislosti s brexitom a komplexným hodnotením); iné prevádzkové výdavky (ako služobné cesty a odborná príprava) a špecializované informačné technológie (ako IMAS a STAR).

Kategória zdieľaných služieb zahŕňa služby, ktoré využíva funkcia centrálneho bankovníctva aj funkcia bankového dohľadu a sú zoskupené do týchto oblastí: technické služby, ľudské zdroje, zdieľané služby informačných technológií, zdieľané právne, kontrolné a administratívne služby, komunikácia a prekladateľské služby a iné. Náklady na tieto zdieľané služby sú rozdelené medzi obe funkčné oblasti na základe mechanizmu rozdeľovania nákladov, ktorý uplatňuje štandardnú metriku ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (FTE), kancelárske priestory a počet žiadostí o preklad. Keďže je ECB odhodlaná dôsledne zlepšovať efektívnosť, pravidelne zdokonaľuje aj metriku rozdeľovania nákladov.

Priamo priraditeľné výdavky v roku 2020 dosiahli 284,5 mil. €, čo predstavuje 53 % skutočných výdavkov, ktoré sa vyšplhali na 535,3 mil. €. Zdieľané služby dosiahli 250,8 mil. €, čo je 47 % celkovej sumy. Takmer všetky nedočerpané výdavky v roku 2020 oproti odhadu uverejnenému v predchádzajúcom roku sa týkali priamo priraditeľných výdavkov. Pretrvával vysoký dopyt po zdieľaných službách, čo znamená, že tieto skutočne vzniknuté náklady dosiahli 100 % plánovaných výdavkov. Napríklad existoval značný dopyt po zdieľaných službách informačných technológií, pretože väčšina zamestnancov pracovala na diaľku. Podobne sa vo veľkej miere využívali technické služby. S týmito službami sa spájajú vysoké fixné náklady, pričom niektoré výdavky sa prehodnocovali, aby sa zachovalo bezpečné pracovné prostredie v priestoroch ECB.

6.2 Výhľad poplatkov za bankový dohľad v roku 2021

Plánovanie a priority dohľadu na rok 2021 sa stále spájajú so značnou neistotou, keďže ECB zostáva flexibilná, pokiaľ ide o jej reakciu na vonkajšie faktory. V súčasnosti sa očakáva návrat k bežnejším úrovniam výdavkov na priamo priraditeľné hlavné úlohy dohľadu. Z toho dôvodu sa v roku 2021 predpokladá nárast výdavkov o 11 % v porovnaní so skutočnými výdavkami za rok 2020, čo je napriek tomu o 2 % menej ako uverejnený odhad na rok 2020.

Ročný poplatok za dohľad na rok 2021, ktorý sa má vyberať v roku 2022, bude známy až na konci poplatkového obdobia a bude zahŕňať skutočné výdavky za celý rok upravené o sumy vrátené jednotlivým bankám alebo vybrané od jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia, prijaté úroky z omeškania platieb a poplatky, ktoré nie je možné vybrať. Pomer celkovej sumy, ktorá sa má vybrať za jednotlivé kategórie, sa odhaduje na 93 % pre významné inštitúcie a 7 % pre menej významné inštitúcie.

6.3 Rámec poplatkov v roku 2020

Nariadenie o poplatkoch spolu s nariadením o SSM vytvárajú právny rámec pre výber ročných poplatkov za dohľad, ktorými ECB pokrýva svoje výdavky spojené s výkonom úloh v oblasti dohľadu. Nariadením o poplatkoch a súvisiacim rozhodnutím^[86] sa ustanovujú metódy: i) určovania celkovej výšky ročného poplatku za dohľad, ii) výpočtu výšky poplatkov, ktoré majú uhradiť jednotlivé dohliadané inštitúcie, a iii) výberu ročného poplatku za dohľad.

6.4 Napredovanie implementácie zmien rámca poplatkov za dohľad ECB

Rok 2020 bol prechodným rokom, keď ECB pristúpila k následnej (ex post) fakturácii poplatkov za dohľad a realizovala zmeny vyplývajúce z preskúmania svojho rámca poplatkov za dohľad v roku 2019. V dôsledku toho sa v roku 2020 nefakturovali žiadne ročné poplatky za poplatkové obdobie 2020. Predbežne sa plánuje, že sa tieto poplatky budú fakturovať v máji 2021. Okrem prechodu z výberu poplatkov vopred (ex ante) na následný (ex post) dôjde aj k zahrnutiu prebytku z poplatkového obdobia 2019.

Pri vykonávaní zmien rámca sa dosiahol značný pokrok. Pred dokončením sú technické úpravy vyžadované z dôvodu nového jazykového režimu, na základe ktorého bude ECB vydávať oznamy o poplatkoch vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Opakovane sa využili dohľadové údaje dostupné v ECB, čím sa predišlo potrebe osobitne poskytnúť údaje k faktorom výpočtu poplatkov za viac ako 90 % kontrolovaných subjektov a skupín. Nový proces zahŕňa predĺženú15-dňovú lehotu na predkladanie pripomienok, čo umožňuje bankám skontrolovať svoje údaje k faktorom výpočtu poplatkov a požiadať o ich opravy. Tento proces verifikácie prebieha od polovice januára 2021. Zaviedol sa aj nový notifikačný postup pre dohliadané skupiny, ktoré sa rozhodli z výpočtu ich poplatku vylúčiť aktíva dcérskych spoločností usadených v nezúčastnených členských štátoch a v tretích krajinách. Ako sa ustanovuje v rozhodnutí ECB,^[87] skupiny museli svoje rozhodnutie oznámiť ECB najneskôr do 30. septembra 2020. ECB 8. decembra 2020 výnimočne jednorazovo predĺžila túto lehotu a umožnila dohliadaným skupinám predložiť notifikáciu do 30. decembra 2020. Táto jednorazová výnimka pre cyklus poplatkov za dohľad v roku 2020 bola zdôvodnená zavedením nového notifikačného postupu v revidovanom rámci poplatkov za dohľad práve v čase, keď pandémia COVID‑19 ovplyvnila mnohé inštitúcie a narušila ich pracovné procesy. V roku 2021 sa termín oznamovania vráti štandardne na 30. september. ECB, s cieľom zlepšiť tento proces v budúcich cykloch, plánuje notifikačný postup ďalej automatizovať.

6.5 Celková suma poplatkov za obdobie 2020

Ročný poplatok za dohľad, ktorý sa má vyberať v roku 2021 za poplatkové obdobie 2020, predstavuje 514,3 mil. €. Táto suma vychádzala zo skutočných výdavkov na rok 2020 vo výške 535,3 mil. € upravených o: i) prebytok vo výške 22,0 mil. € prenesený z poplatkového obdobia 2019^[88] a ii) (čistú) refundáciu v hodnote 1,0 mil. € vrátenú jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia a iné úpravy vrátane prijatých úrokov z omeškania platieb.

Suma, ktorá sa má pokryť z ročných poplatkov za dohľad, je rozdelená na dve časti. Toto členenie súvisí s postavením dohliadaných subjektov ako významných alebo menej významných a odráža súvisiacu rôznu úroveň dohľadu ECB.

6.6 Individuálne poplatky za dohľad

Na úrovni bánk sa poplatky vypočítavajú podľa dôležitosti a rizikového profilu banky, pričom sa použijú faktory pre výpočet ročných poplatkov za dohliadané banky. Pre väčšinu bánk je referenčným dátumom pre údaje 31. december predchádzajúceho roka. V prípade bánk, ktoré začali podliehať dohľadu na najvyššej úrovni konsolidácie v priebehu poplatkového obdobia,^[89] ECB zohľadňuje celkové aktíva a celkovú rizikovú expozíciu vykázanú bankou k referenčnému dátumu, ktorý je najbližšie k 31. decembru, a tieto údaje použije na výpočet pohyblivej zložky poplatku za všetky mesiace, za ktoré je poplatok za dohľad splatný. Poplatok za dohľad vypočítaný na banku sa potom účtuje ako ročná platba.

Poplatok za dohľad sa stanovuje na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SSM. Skladá sa z variabilnej a minimálnej zložky. Minimálna zložka poplatku sa vzťahuje rovnako na všetky banky a predstavuje 10 % z celkovej vyrubenej sumy. V prípade najmenších významných bánk s celkovými aktívami vo výške 10 mld. € a menej sa minimálna zložka poplatku znižuje na polovicu. Od roku 2020 sa minimálny poplatok znížil o polovicu aj pre malé menej významné inštitúcie, ktorých celkové aktíva neprekračujú 1 mld. €.

Na základe článku 7 nariadenia o poplatkoch sa príslušný poplatok mení, ak v situácii banky nastanú tieto zmeny: i) zmena postavenia dohliadaného subjektu, t. j. ak je subjekt preklasifikovaný z významného na menej významný a naopak, ii) vydanie povolenia novému dohliadanému subjektu a iii) odobratie existujúceho povolenia. Zmeny týkajúce sa predchádzajúcich poplatkových období, ktoré viedli k novým rozhodnutiam ECB o poplatkoch za dohľad, predstavovali v roku 2020 hodnotu 1,0 mil. €, ktorá sa zahrnie do ročných poplatkov za dohľad fakturovaných v roku 2021.

Podrobnejšie informácie o poplatkoch za dohľad sú dostupné na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Príslušné stránky sa pravidelne dopĺňajú informáciami vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

6.7 Iné príjmy súvisiace s úlohami bankového dohľadu

ECB je oprávnená ukladať administratívne pokuty dohliadaným subjektom, ktoré si neplnia povinnosti podľa predpisov EÚ o prudenciálnom bankovom dohľade (vrátane rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu). Príjem z pokút sa nezapočítava do ročného poplatku za dohľad. Nariadenie o poplatkoch ustanovuje, že odškodné vyplatené tretím stranám ani administratívne pokuty (sankcie) pre dohliadané subjekty splatné v prospech ECB nemajú vplyv na poplatky za dohľad.

Administratívne pokuty dohliadaných subjektov sa vykazujú ako príjem vo výkaze ziskov a strát ECB. V roku 2020 nevznikli žiadne príjmy z pokút, keďže dohliadaným subjektom neboli uložené žiadne sankcie.^[90]

7 Právne nástroje prijaté ECB

Medzi právne nástroje, ktoré prijíma ECB, patria nariadenia, rozhodnutia, usmernenia, odporúčania a pokyny pre príslušné vnútroštátne orgány (uvedené v treťom pododseku článku 9 ods. 1 nariadenia o SSM a v článku 22 nariadenia o rámci SSM). V tejto časti sa uvádza zoznam právnych nástrojov, ktoré ECB prijala v roku 2020 v oblasti bankového dohľadu. Sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a/alebo na internetovej stránke ECB. Ide o právne nástroje prijaté podľa článku 4 ods. 3 nariadenia o SSM a iné relevantné právne nástroje.

7.1 Nariadenia ECB

ECB/2020/22Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/605 z 9. apríla 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/534 o vykazovaní finančných informácií na účely dohľadu (Ú. v. EÚ L 145, 7.5.2020, s. 1)

7.2 Právne nástroje ECB iné ako nariadenia

ECB/2020/1Odporúčanie Európskej centrálnej banky zo 17. januára 2020 o prístupe k rozdeľovaniu dividend (Ú. v. EÚ C 30, 29.1.2020, s. 1)

ECB/2020/16Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/497 z 20. marca 2020 o zaznamenávaní niektorých údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v Registri údajov o inštitúciách a pridružených osobách (Ú. v. EÚ L 106, 6.4.2020, s. 3)

ECB/2020/19Odporúčanie Európskej centrálnej banky z 27. marca 2020 o rozdeľovaní dividend počas pandémie COVID‑19, ktorým sa zrušuje odporúčanie ECB/2020/1 (Ú. v. EÚ C 102I, 30.3.2020, s. 1)

ECB/2020/30Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/1015 z 24. júna 2020 o nadviazaní úzkej spolupráce medzi Európskou centrálnou bankou a Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) (Ú. v. EÚ L 224I, 13.7.2020, s. 1)

ECB/2020/31Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/1016 z 24. júna 2020 o nadviazaní úzkej spolupráce medzi Európskou centrálnou bankou a Hrvatska Narodna Banka (Ú. v. EÚ L 224I, 13.7.2020, s. 4)

ECB/2020/32Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/978 z 25. júna 2020 o využití právomoci podľa článku 178 ods. 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vo vzťahu k menej významným inštitúciám, pokiaľ ide o prah pre posúdenie závažnosti kreditných záväzkov po termíne splatnosti (Ú. v. EÚ L 217, 8.7.2020, s. 5)

ECB/2020/35Odporúčanie Európskej centrálnej banky z 27. júla 2020 o rozdeľovaní dividend počas pandémie COVID‑19, ktorým sa zrušuje odporúčanie ECB/2020/19 (Ú. v. EÚ C 251, 31.7.2020, s. 1)

ECB/2020/39Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/1331 z 15. septembra 2020 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti, ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2017/936 (Ú. v. L 312, 25.9.2020, s. 34)

ECB/2020/40Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/1332 z 15. septembra 2020 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o významnosti dohliadaných subjektov, ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2017/937 (Ú. v. L 312, 25.9.2020, s. 36)

ECB/2020/41Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/1333 z 15. septembra 2020 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o vlastných zdrojoch, ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2018/547 (Ú. v. L 312, 25.9.2020, s. 38)

ECB/2020/42Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/1334 z 15. septembra 2020 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2019/323 (Ú. v. L 312, 25.9.2020, s. 40)

ECB/2020/43Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/1335 z 15. septembra 2020 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o passportingu, nadobúdaní kvalifikovaných účastí a odňatí povolení úverovým inštitúciám, ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2019/1377 (Ú. v. L 312, 25.9.2020, s. 42)

ECB/2020/44Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2020/1306 zo 16. septembra 2020 o dočasnom vylúčení určitých expozícií voči centrálnym bankám z veľkosti celkovej expozície vzhľadom na pandémiu COVID‑19 (Ú. v. L 305, 21.9.2020, s. 30)

ECB/2020/62Odporúčanie Európskej centrálnej banky z 15. decembra 2020 o rozdeľovaní dividend počas pandémie COVID‑19, ktorým sa zrušuje odporúčanie ECB/2020/35 (Ú. v. C 437, 18.12.2020, s. 1)

Zmena rokovacieho poriadku Rady pre dohľad Európskej centrálnej banky 1/2020 z 23. júla 2020 (Ú. v. L 241, 27.7.2020, s. 43)