Priority dohľadu predstavujú oblasti, na ktoré sa bude bankový dohľad ECB sústrediť v roku 2020. Vychádzajú z hodnotenia hlavných problémov, ktorým čelia dohliadané banky v súčasnom hospodárskom, regulačnom a dohľadovom prostredí.

Bankový dohľad ECB identifikuje zdroje rizík bankového sektora v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na základe podkladov spoločných dohliadacích tímov, makroprudenciálnych a mikroprudenciálnych analýz ECB a správ medzinárodných orgánov. Za hlavné faktory rizík bankového sektora sa považujú: i) hospodárske a politické výzvy a problematika udržateľnosti dlhu v eurozóne, ii) udržateľnosť obchodných modelov a iii) počítačová trestná činnosť a nedostatky v oblasti IT. Za ďalšie významné rizikové faktory boli označené: realizačné riziko spojené so stratégiami bánk v oblasti problémových úverov (non-performing loans – NPL); uvoľňovanie úverových štandardov; preceňovanie na finančných trhoch; nezákonné konanie/pranie špinavých peňazí/financovanie terorizmu; brexit; globálny výhľad a geopolitická neistota; reakcia na reguláciu; a riziká spojené s klimatickou zmenou.^[1]

V snahe umožniť bankám účinné riešenie týchto hlavných rizík bankový dohľad ECB prehodnotil svoje priority dohľadu. Zatiaľ čo v rokoch po zriadení jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) mala zásadný význam sanácia súvah, ťažisko dohľadu sa postupne presunulo a v súčasnosti sa okrem iného zameriava na zabezpečenie odolnosti bánk do budúcnosti a udržateľnosť ich obchodných modelov. Priority dohľadu preto boli zosúladené s nasledujúcimi základnými prioritnými oblasťami:

• ďalšia sanácia súvah,
• zvyšovanie odolnosti do budúcnosti,
• ďalšie priority.

Prioritné činnosti dohľadu boli rozdelené do skupín podľa týchto oblastí.

1 Ďalšia sanácia súvah

Riešenie problémových úverov v nadväznosti na vydanie všeobecných zásad

Napriek výsledkom dosiahnutým v znižovaní stavu NPL v eurozóne je ich súčasná celková úroveň v medzinárodnom porovnaní naďalej zvýšená. Bankový dohľad ECB preto bude pokračovať v snahe o znižovanie stavu NPL a predchádzanie hromadeniu nových NPL v budúcnosti. S dotknutými inštitúciami bude aj naďalej viesť dohľadový dialóg a v súlade s harmonizovaným rámcom bude sledovať plnenie očakávaní dohľadu špecifických pre jednotlivé banky. Cieľom je pokračovať v znižovaní kumulovaných rizík a dosiahnuť rovnakú mieru krytia existujúcich i nových NPL v strednodobom horizonte.

Pokračovanie práce v oblasti modelov vychádzajúcich z interných ratingov

Bankový dohľad ECB sa bude naďalej venovať zabezpečovaniu adekvátnosti interných modelov, ktoré banky používajú na výpočet regulačných kapitálových požiadaviek. V nadväznosti na kontroly na mieste vykonané v rámci cieleného hodnotenia interných modelov sa bude sústrediť na nápravu zistených nedostatkov. V súvislosti s modelmi kreditného rizika bude v rámci dohľadu potrebné venovať značnú pozornosť tomu, aby inštitúcie plnili požiadavky programu Európskeho orgánu pre bankovníctvo zameraného na korekciu modelov IRB^[2].

Obchodné riziko a oceňovanie aktív

Kontroly na mieste, ktoré sa budú v zvýšenej miere zaoberať otázkami obchodného a trhového rizika, budú pokračovať. Kontroly sa budú vykonávať predovšetkým v bankách s expozíciami pozostávajúcimi zo zložitých nástrojov oceňovaných reálnou hodnotou. Uskutočniť sa môžu aj hĺbkové hodnotenia a špecifické analýzy s cieľom prispôsobiť rozsah kontrol na mieste relevantným rizikovým oblastiam.

2 Zvyšovanie odolnosti do budúcnosti

Bankový dohľad ECB uskutoční celý rad činností dohľadu zameraných na zvyšovanie odolnosti bánk. Najdôležitejšie z nich sú uvedené nižšie.

Kritériá poskytovania úverov a kvalita expozícií (napr. nehnuteľnosti, financovanie s pákovým efektom)

Bankový dohľad ECB bude naďalej hodnotiť kvalitu kritérií, ktoré banky uplatňujú pri poskytovaní úverov. Na základe komplexného zberu údajov, ktorého cieľom bola identifikácia rizikových oblastí, bankový dohľad ECB uskutoční následnú analýzu s cieľom dôkladnejšie sa oboznámiť s postupmi a procesmi bánk pri poskytovaní úverov. V závislosti od zistení môže bankový dohľad ECB v jednotlivých bankách zvážiť prijatie špecifických opatrení. V rámci osobitných kontrol na mieste sa navyše bude posudzovať i kvalita expozícií v konkrétnych triedach aktív, napr. v oblasti komerčných a rezidenčných nehnuteľností a financovania s pákovým efektom.

Riadenie kapitálu a likvidity, ICAAP a ILAAP a ďalšia integrácia do postupu SREP

Interné procesy hodnotenia kapitálovej a likviditnej primeranosti (internal capital and liquidity adequacy assessment processes – ICAAP a ILAAP) sú pre úverové inštitúcie kľúčovými nástrojmi riadenia rizík. Bankový dohľad ECB bude naďalej pracovať na zlepšovaní procesov ICAAP a ILAAP v bankách tým, že bude podporovať jednotný výklad svojich očakávaní. Procesy ICAAP budú zároveň cieľom osobitných kontrol na mieste. Pokračovať bude i činnosť v oblasti zvyšovania transparentnosti v súvislosti s rizikovými faktormi kapitálových požiadaviek v rámci druhého piliera.

Udržateľnosť obchodných modelov

Ziskovosť bánk v eurozóne je neustále pod tlakom hospodárskeho prostredia, nízkych úrokových sadzieb, problémov vzniknutých v minulosti a konkurencie zo strany bankových i nebankových subjektov. Banky tiež čelia náročným úlohám v rámci digitalizácie, ktorá je však pre ne zároveň i príležitosťou na zvýšenie efektívnosti a rozvoj nových podnikateľských aktivít. Bankový dohľad ECB preto bude pokračovať v hodnotení obchodných modelov a ziskovosti bánk, aj vzhľadom na rastúcu mieru digitalizácie, pričom bude uskutočňovať aj horizontálne analýzy.

Riziko súvisiace s informačnými technológiami (IT) a kybernetické riziko

Bankový dohľad ECB bude pokračovať v hodnotení IT rizík a kybernetických rizík bánk prostredníctvom výkonu kontrol na mieste a monitorovaním týchto rizík v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). Významné banky budú okrem toho Európskej centrálnej banke oznamovať všetky významné kybernetické incidenty v rámci procesu SSM na oznamovanie kybernetických incidentov.

Záťažové testy na úrovni EÚ (každé dva roky) a/alebo záťažové testy ECB

V roku 2020 sa uskutoční ďalšia séria záťažových testov významných bánk. Pôjde o dve navzájom sa dopĺňajúce hodnotenia: vzorka veľkých významných bánk sa podrobí celoúnijnému záťažovému testu koordinovanému Európskym orgánom pre bankovníctvo. ECB súbežne uskutoční dodatočný záťažový test zvyšných významných bánk nezahrnutých do celoúnijného hodnotenia. Výsledky oboch testov budú zahrnuté do postupu SREP. Záťažový test má zároveň banky motivovať, aby vylepšili vlastné kapacity v oblasti záťažového testovania a riadenia rizík.

Riadenie

Jedným z významných záverov dohľadu v roku 2019 je potreba ďalšieho zlepšovania rámcov riadenia bánk. Riadenie tak zostáva jednou z priorít dohľadu aj v roku 2020. Orgány dohľadu sa vzhľadom na široký záber tohto aspektu budú zameriavať na plnenie očakávaní v oblasti riadenia zo strany bánk v rámci jednotlivých vyššie uvedených činností, ktorých cieľom je zvýšiť odolnosť bánk do budúcnosti. V závislosti od konkrétnej činnosti dohľadu budú orgány dohľadu aspekty riadenia hodnotiť z viacerých hľadísk, a to vrátane fungovania riadiaceho orgánu a organizačného rámca, interných kontrolných funkcií, a agregácie a kvality údajov, pričom toto hodnotenie bude dopĺňať priebežné hodnotenie riadenia vykonávané spoločnými dohliadacími tímami v rámci postupu SREP.

3 Ďalšie priority

Pokračovanie riešenia otázok súvisiacich s brexitom

Brexit je pre bankový dohľad ECB naďalej jednou z hlavných priorít. ECB od bánk očakáva, že sa pripravia na všetky možné alternatívy a že dokončia zavádzanie núdzových opatrení v prípade brexitu bez dohody. Spolu s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu bude ECB naďalej monitorovať stav zavádzania brexitových plánov bánk a ich plnenie očakávaní dohľadu. Týka sa to i stavu zavádzania ich cieľových prevádzkových modelov v eurozóne v rámci dohodnutých termínov.

Uvedený prehľad rizík a priorít dohľadu nie je vyčerpávajúci. V rámci dohľadu sa priebežne vykonávajú činnosti, ktoré v tomto dokumente nie sú výslovne uvedené, napríklad činnosti súvisiace so zavádzaním štandardu IFRS 9. Zároveň môže byť potrebné na úrovni jednotlivých bánk vykonať odlišné činnosti dohľadu, prispôsobené konkrétnym rizikovým profilom úverových inštitúcií. Uvedené priority dohľadu sú však dôležitým nástrojom, ktorý umožňuje koordinovať opatrenia dohľadu v jednotlivých bankách primerane harmonizovaným, úmerným a efektívnym spôsobom, a tým prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok a zvyšuje účinnosť dohľadu.