1 Úvod

Identifikácia a hodnotenie rizík dohliadaných subjektov je zásadným predpokladom úspešnosti bankového dohľadu a zároveň východiskom priorít dohľadu určovaných v rámci pravidelného procesu strategického plánovania.

Bankový dohľad ECB vykonáva ročnú identifikáciu a hodnotenie rizík v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Pri analýze čerpá z rôznych zdrojov vrátane podkladov spoločných dohliadacích tímov a horizontálnych mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych funkcií ECB. Využíva i informácie získané v rámci komunikácie s bankami a inými relevantnými orgánmi.


2 Prehľad rizík SSM na rok 2020

Prehľad rizík jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) znázorňuje hlavné rizikové faktory bankového systému eurozóny v horizonte dvoch až troch rokov (diagram 1) z hľadiska pravdepodobnosti a účinku. Rizikové faktory by sa vzhľadom na možnosť vzájomnej aktivácie a eskalácie nemali posudzovať oddelene. Prehľad rizík poukazuje len na kľúčové rizikové faktory a nepredstavuje vyčerpávajúci zoznam všetkých rizík, ktorým sú dohliadané banky vystavené.

Diagram 1

Prehľad rizík SSM na rok 2020

Zdroj: ECB a príslušné vnútroštátne orgány.
Poznámky: * Realizačné riziko spojené so stratégiami bánk v oblasti riešenia problémových úverov sa vzťahuje len na banky s vysokým objemom problémových úverov.
* Riziká spojené s klimatickými zmenami sú relevantnejšie v dlhodobejšom horizonte (viac ako troch rokov).

Očakáva sa, že v priebehu nasledujúcich troch rokov bude bankový systém eurozóny vystavený trom hlavným rizikám: i) hospodárskym a politickým výzvam a problematike udržateľnosti dlhu v eurozóne, ii) otázke udržateľnosti obchodných modelov a iii) kybernetickej trestnej činnosti a nedostatkom v oblasti IT. Ďalšie významné rizikové faktory sú: realizačné riziko spojené so stratégiami bánk v oblasti problémových úverov (non-performing loans – NPL); uvoľňovanie úverových štandardov; preceňovanie na finančných trhoch; nezákonné konanie/pranie špinavých peňazí/financovanie terorizmu; brexit; globálny výhľad a geopolitická neistota; reakcia na reguláciu; a riziká spojené s klimatickými zmenami. V porovnaní s minulým rokom sa riziká súvisiace s hospodárskymi podmienkami v eurozóne zvýšili. Popri kulminácii hospodárskeho cyklu zároveň dochádza k zhoršovaniu globálneho výhľadu, čiastočne v dôsledku dlhšie trvajúcej neistoty spojenej napr. s rastúcou hrozbou protekcionizmu. To spolu s dlhodobo nízkou hladinou úrokových mier, ktorá má pokračovať, prehlbuje obavy zo zníženej ziskovosti bánk v eurozóne a pochybnosti o životaschopnosti ich obchodných modelov. Prísnejšia kontrola v dôsledku zistených prípadov prania špinavých peňazí zároveň zvyšuje riziko strát z nezákonného konania.


3 Hlavné rizikové faktory

Prehĺbenie ekonomických a politických problémov i problémov spojených s udržateľnosťou dlhu v eurozóne v minulom roku spôsobilo nárast rizík bankového sektora eurozóny vrátane kreditného rizika a vyhliadok ziskovosti. Projekcie hospodárskeho rastu eurozóny na roky 2019 a 2020 boli oproti minulému roku znížené, hoci i naďalej predpovedajú hospodársku expanziu. Stále však existujú výrazné riziká spomalenia rastu, najmä vzhľadom na dlhodobo slabý vývoj svetového obchodu a zvýšenú geopolitickú neistotu. Pomalá realizácia reforiem brzdí potenciálnu produkciu, pretože mnohé krajiny eurozóny stále nevyvíjajú dostatočnú snahu o odstraňovanie štrukturálnych nepružností a nerovnováh. Napriek hospodárskej expanzii zaznamenávanej v posledných rokoch stále existujú výrazné obavy o udržateľnosť dlhu, ktoré krajiny eurozóny s vysokou mierou zadlženosti vystavujú riziku náhlych zmien nálady na finančnom trhu. Značný objem domácich pohľadávok bánk voči verejnej správe v týchto krajinách ponecháva priestor na potenciálne obnovenie rušivých vzájomných väzieb medzi štátom a bankami. Navyše zadlženosť domácností a predovšetkým podnikov v eurozóne v priemere zostáva na vysokej úrovni, ktorá tieto sektory robí zraniteľnými v prípade potenciálnych šokov. Nástup národne orientovanej politiky v niektorých krajinách EÚ eurozónu naďalej stavia pred náročné politické otázky. Zvýšená miera politickej fragmentácie, ktorú táto politika spôsobuje, môže vyvolať nárast neistoty a prehĺbiť ekonomické a rozpočtové problémy krajín eurozóny.

Vzhľadom na stále nízku ziskovosť významných inštitúcií v eurozóne zostáva aktuálnou otázka udržateľnosti obchodných modelov. Perspektíva dlhodobo nízkych úrokových mier a ostrej konkurencie ďalej obmedzuje schopnosť bánk generovať výnosy. Výška nákladov sa pritom celkovo nemení, keďže snahy o znižovanie nákladov boli čiastočne neutralizované faktormi ako rast miezd, či potreba investícií do informačných technológií a zdokonaľovania riadenia rizík. V prípade viac než polovice bánk sa návratnosť kapitálu pohybuje pod úrovňou kapitálových nákladov. V dôsledku toho trhové ocenenie väčšiny kótovaných významných inštitúcií v eurozóne zostáva nízke, zatiaľ čo pomer ceny k účtovnej hodnote je od finančnej krízy naďalej v priemere nižší ako 1. Po miernom zvýšení návratnosti kapitálu v roku 2018 vlastné projekcie bánk poukazujú na jej mierny pokles v rokoch 2019 a 2020, nasledovaný pomalým nárastom v roku 2021. Tento scenár vývoja je však spojený s podstatnými rizikami spomalenia: od zostavenia týchto projekcií došlo k zhoršeniu makrofinančného prostredia, pričom je zároveň možné, že banky vo svojich odhadoch v plnej miere nezohľadnili účinky konkurencie, predovšetkým v segmentoch, kde mnohé z nich počítajú s rastom. Navyše, zatiaľ čo digitalizácia môže strednodobo zvýšiť nákladovú efektívnosť a umožniť bankám poskytovať nové produkty a služby, núti ich tiež prehodnotiť svoje obchodné modely a stratégie. Zároveň si od nich vyžaduje krátkodobé investície potrebné na prispôsobenie ich podnikateľskej činnosti a interakcie s klientmi. V strednodobom horizonte digitalizácia tiež vytvára priestor na ďalší nárast nebankovej konkurencie, potenciálne i z radov veľkých technologických firiem. Banky musia naďalej adaptovať svoje obchodné modely od udržateľnej podoby, pričom riziko nedostatočnej ziskovosti je stále aktuálne.

Ďalšia digitalizácia finančných služieb banky vo väčšej miere vystavuje rizikám spojeným s kybernetickou trestnou činnosťou a nedostatkami v prevádzke informačných technológií. Celková miera previazanosti bánk so subjektmi vo finančnom sektore i mimo neho sa zvyšuje. Veľkú časť IT systémov bánk zabezpečujú tretie alebo dokonca štvrté strany. Potenciálna individuálna a systémová koncentrácia obmedzeného počtu poskytovateľov služieb si vyžaduje adekvátne riadenie rizík a závislostí. Banky si existujúce nedostatky v riadení IT rizík začínajú v čoraz väčšej miere uvedomovať.[1] Ďalšie riziko predstavujú páchatelia kybernetickej trestnej činnosti so silnými kolektívnymi nekalými motívmi. Kybernetické incidenty môžu spôsobiť značné náklady a poškodiť dobré meno bánk, pričom vzhľadom na rýchle šírenie hrozieb do rôznych sektorov môžu mať dokonca systémové následky. Mnoho významných inštitúcií sa pri zabezpečovaní kriticky dôležitých podnikových procesov spolieha na IT systémy, ktoré sú na konci životnosti, čo ich zraniteľnosť voči kybernetickému riziku ešte zvyšuje.

Napriek podstatnému zlepšeniu kvality aktív v posledných rokoch pre mnohé banky v eurozóne zostáva problematická vysoká hladina problémových úverov. V priebehu minulého roka banky s vysokým objemom problémových úverov úspešne pokročili v realizácii stratégií ich riešenia, ku ktorým ich zaväzovali príslušné všeobecné zásady ECB. V porovnaní s minulým rokom stav problémových úverov významných inštitúcií v prvom štvrťroku 2019 klesol o 112 mld. € na 587 mld. €, pričom priemerný podiel NPL sa znížil zo 4,7 % na 3,7 %. Napriek uvedeným výsledkom sa priemerný podiel NPL v eurozóne stále nachádza nad predkrízovou úrovňou a naďalej podstatne prevyšuje iné hlavné priemyselné ekonomiky. Mnoho bánk zároveň eviduje značný objem starých problémových úverov, ktorých riešenie môže byť ešte náročnejšie. Okrem toho zjavne stále pomerne rýchlym tempom pribúdajú nové problémové úvery. Napriek momentálne ambicióznym stratégiám riešenia NPL môže napredovanie bánk v ich realizácii spomaliť kulminovanie hospodárskeho cyklu v eurozóne. Banky by mali pokračovať v snahe o prečistenie súvah a zvyšovanie svojej odolnosti voči potenciálnym budúcim šokom.

Nedávne obdobie uvoľňovania úverových štandardov,[2] ktoré nasledovalo po ich výraznom sprísnení počas krízy, môže spôsobiť nárast problémových úverov v budúcnosti. Len nedávno sa kritériá úverov domácnostiam na kúpu nehnuteľností na bývanie, spotrebiteľských a podnikových úverov o niečo sprísnili, hoci v niektorých oblastiach úverový rast napreduje rýchlym tempom.[3] Predovšetkým voľnejšie kritériá rezidenčných hypotekárnych úverov môžu vzhľadom na vysoký podiel týchto úverov v portfóliách bánk zapríčiniť nárast kreditného rizika. V niektorých krajinách môžu vysoké koeficienty výšky úveru k hodnote zabezpečenia a dlhovej služby k výške príjmu v prípade zhoršenia hospodárskych podmienok dlžníkom sťažiť splácanie úverov. V prípade zlyhania dlžníkov by tak banky mohli utrpieť podstatné straty. Navyše v dôsledku neustáleho hľadania výnosov sa investori zjavne začínajú orientovať na rizikovejšie sektory. Trh úverov s pákovým efektom sa vyvíjal výrazným tempom počas celého roka 2018, hoci objem nových úverov nedosiahol maximum zaznamenané v roku 2017. Nové transakcie však poukazujú na ďalší pokles ochrany investorov, ktorý môže v prípade hospodárskeho útlmu spôsobiť vyššie straty.

Naďalej existuje významné riziko prudkého a výrazného preceňovania na finančných trhoch. Po rozsiahlom odpredaji v decembri 2018 sa svetové ceny akcií v prvom polroku 2019 spamätali. Napriek tejto korekcii je však ocenenie aktív v určitých trhových segmentoch stále vysoké.[4] Volatilita na finančných trhoch sa v prvom polroku 2019 o niečo zmiernila, než v auguste – najmä po opätovnom náraste obchodného napätia – znova vzrástla. Rizikové prémie pritom zostávajú nízke. V prípade naplnenia rizík pomalšieho hospodárskeho rastu alebo ďalšieho zintenzívnenia geopolitického napätia by mohlo dôjsť k preceňovaniu rizikových prémií, s nepriaznivými následkami na súvahy, kapitálové pozície a náklady financovania bánk. Potenciálne preceňovanie by zároveň mohlo mať nepriaznivý vplyv na hospodárske a rozpočtové podmienky, a následne i na banky. V krajnom prípade by rozsiahle preceňovanie, spojené s ďalšími závažnými udalosťami, mohlo ohroziť platobnú schopnosť centrálnych protistrán a potenciálne prerásť do systémového rizika.

Obavy spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu (money laundering/terrorist financing – ML/TF) od minulého roka stúpli. Nedávne prípady porušenia, resp. údajného porušenia pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí v bankovom sektore majú za následok sprísnenú kontrolu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, regulačných orgánov i médií, čo môže v budúcnosti viesť k nárastu počtu odhalených porušení. Účasť na praní peňazí predstavuje pre banky a ich životaschopnosť významné riziká a je často spojená so slabým riadením a nedostatočnými mechanizmami riadenia rizík. Napriek tomu, že dohľadové právomoci v oblasti ML/TF zostávajú v rukách vnútroštátnych orgánov, ECB musí súvisiace potenciálne riziká brať do úvahy v rámci vlastného dohľadu vrátane postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) ako aj hodnotenia primeranosti riadiacich mechanizmov inštitúcií a hodnotenia vhodnosti členov riadiacich orgánov.[5] Banky by celkovo mali venovať väčšiu pozornosť svojim interným procesom a v niektorých prípadoch zdokonaliť svoj rámec riadenia. Orgány dohľadu naďalej pozorne monitorujú celý rad otázok súvisiacich s riadením vrátane zloženia a činnosti predstavenstva, interných kontrolných funkcií a procesov, kvality údajov a vykazovania.

Neistota v spojitosti s členstvom Spojeného kráľovstva v EÚ zostáva vysoká a riziko brexitu bez dohody stále reálne. Hoci z pohľadu EÚ by následky tejto alternatívy mali byť celkovo obmedzené, stále existujú riziká krajných udalostí, sústredené v určitých krajinách a bankách s úzkymi väzbami na Spojené kráľovstvo. Brexit bez dohody by mohol vyvolať citeľné trhové turbulencie a potenciálne viesť k sprísneniu finančných podmienok. V spojení s negatívnym vplyvom prostredníctvom obchodu a dôvery to v krátkodobom horizonte predstavuje významné riziko spomalenia rastu HDP eurozóny. Krajné riziká spojené s kontinuitou zúčtovaných a nezúčtovaných derivátových zmlúv boli podchytené prostredníctvom rozhodnutia Európskej komisie o dočasnej ekvivalentnosti alebo prostredníctvom iných zmierňujúcich opatrení. Niektoré banky však v realizácii svojich núdzových plánov zaostávajú a svoje prípravy musia urýchliť. Týka sa to aj presunov personálu a rozvoja miestnych kapacít riadenia rizík a riadiacich štruktúr.

Po výraznom spomalení svetového hospodárskeho rastu v druhom polroku 2018 sa svetový hospodársky výhľad na rok 2019 zhoršil. V najbližších dvoch rokoch sa očakáva ustálenie svetového rastu, aj keď na pomerne nízkej úrovni. I naďalej existujú podstatné riziká pomalšieho rastu, ktoré súvisia predovšetkým s nevýraznou dynamikou svetového obchodu a priemyselnej produkcie, volatilnými svetovými finančnými podmienkami a vysokou, stále rastúcou geopolitickou neistotou vrátane nárastu protekcionizmu. Predovšetkým ďalšia eskalácia obchodných sporov medzi Spojenými štátmi a Čínou by sa mohla odraziť na podnikateľskej dôvere, ohroziť svetové dodávateľské reťazce a znížiť svetový rast.

Hlavné pokrízové iniciatívy v oblasti finančnej regulácie boli nedávno dokončené, niektoré z nich (napr. dohoda Bazilej III) však stále čakajú na začlenenie do práva EÚ a vnútroštátneho práva. Neistota prameniaca z možnosti zavedenia nových predpisov sa tak rozptyľuje, banky sa však na podnikanie v novom regulačnom prostredí stále musia adaptovať. Plná implementácia bazilejského rámca prostredníctvom súboru predpisov CRR III/CRD IV povedie k zvýšeniu minimálnych kapitálových požiadaviek a tým aj k celkovému deficitu kapitálu v bankách v EÚ. Za týmto účinkom na kapitál stoja predovšetkým veľké, celosvetovo pôsobiace banky. Spolu s minimálnymi požiadavkami na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (minimum requirement for own funds and eligible liabilities – MREL), celkovou schopnosťou absorbovať straty (total loss-absorbing capacity – TLAC) a ďalšími regulačnými iniciatívami ako napr. medzinárodným štandardom finančného výkazníctva 9 (International Financial Reporting Standard 9 – IFRS 9), novelizovanou smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi (Markets in Financial Instruments Directive – MiFID II) a novelizovanou smernicou o platobných službách (Payments Services Directive – PSD2) tieto nové predpisy ovplyvnia strategické rozhodnutia a investičné správanie bánk.

Centrálne banky a orgány dohľadu venujú čoraz väčšiu pozornosť rizikám súvisiacim s klimatickými zmenami, pričom spolupracujú s ďalšími medzinárodnými organizáciami v rámci platformy Network for Greening the Financial System, ktorej členom je aj ECB. Je pravdepodobné, že riziká súvisiace s klimatickými zmenami budú mať priamy i nepriamy vplyv na banky. Vážnejšie poveternostné javy a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo by mohli mať pre banky v eurozóne značne negatívne dôsledky, a to i v otázke ich nepretržitej činnosti a rizikového profilu ich aktív (napr. expozícií voči automobilovému priemyslu). Očakáva sa, že riziká spojené s klimatickými zmenami sa budú v dlhodobejšom horizonte (viac ako dvoch až troch rokov) stupňovať. Banky by preto tieto riziká mali náležite integrovať do svojho rámca riadenia rizík.

© Európska centrálna banka 2019

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Germany
Telefón +49 69 1344 0
Internet www.bankingsupervision.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.

Vysvetlenie pojmov nájdete v glosári SSM (len v angličtine).

HTML ISBN 978-92-899-3922-5, ISSN 2599-9796, doi:10.2866/055366 QB-CK-19-001-SK-Q


[1]K tomuto záveru ECB dospela v rámci prieskumu uskutočneného v roku 2018, v ktorom banky samy hodnotili svoje IT riziko.
[3]Podrobnejšia analýza bude zverejnená po skončení zberu údajov o úverových štandardoch, ktorý vykonáva bankový dohľad ECB.
[4]Vrátane trhov s komerčnými nehnuteľnosťami.
[5]Odôvodnenie 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 253).