1 Úvod

Dohliadané inštitúcie v priebehu posledného roka naďalej úspešne odolávali nepriaznivým podmienkam, hoci rizikové prostredie európskeho bankového sektora aj naďalej formuje pandémia koronavírusu (COVID-19). Dohliadané inštitúcie dokázali odolať nepriaznivému hospodárskemu šoku vyvolanému vypuknutím pandémie. Celkovo sú naďalej dobre kapitalizované^[1] a schopné pomáhať domácnostiam, malým a stredným podnikom a korporáciám vyrovnať sa s ťažkosťami spojenými s globálnou zdravotnou krízou. Zlepšenie makroekonomických podmienok v porovnaní s minuloročnou situáciou^[2] znížilo niektoré riziká v bankovom sektore. Výhľad hospodárskeho vývoja je však naďalej neistý a závislý od vývoja pandémie a aktuálnych obmedzení v dodávateľských reťazcoch. Hoci mimoriadne podporné opatrenia pomohli zabrániť prudkému nárastu platobnej neschopnosti a nesplácaných úverov, kvalita bankových aktív zostáva za uvedených okolností naďalej otázna, keďže vplyv pandémie sa môže v plnej miere prejaviť až v strednodobom horizonte, po odvolaní väčšiny verejných núdzových podporných opatrení. Kombinácia historicky nízkych reálnych výnosov a nadhodnoteného oceňovania navyše vzbudzuje obavy z potenciálneho preceňovania rizík na finančných trhoch, ktoré by mohlo viesť aj k oslabeniu celkovej odolnosti bánk. V dôsledku krízy navyše došlo k prehĺbeniu viacerých štrukturálnych slabých miest vrátane problematiky udržateľnosti obchodných modelov bánk a ich vnútorného riadenia, ktoré si tak zo strany bánk i orgánov dohľadu vyžadujú účinné a včasné opatrenia. V neposlednom rade je nevyhnutné, aby orgány dohľadu aktívne zmierňovali vznikajúce a meniace sa riziká, napríklad v oblasti klimatických a environmentálnych rizík.

Bankový dohľad ECB za týchto okolností v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uskutočnil dôkladné hodnotenie hlavných rizík a slabých miest, ktorým čelia významné inštitúcie pod jeho priamym dohľadom, a na jeho základe stanovil svoje strategické priority na nasledujúce tri roky. Cieľom troch priorít stanovených na obdobie rokov 2022 až 2024 je zabezpečiť, aby banky 1) vyšli z pandémie v dobrom stave, 2) využili príležitosť na odstránenie štrukturálnych slabých miest prostredníctvom účinných stratégií digitalizácie a efektívnejšieho riadenia a 3) venovali pozornosť vznikajúcim rizikám vrátane klimatických a environmentálnych rizík, rizík v oblasti informačných technológií (IT) a kybernetických rizík (diagram 1). Pre každú prioritu bankový dohľad ECB vypracoval súbor strategických cieľov a súvisiace pracovné programy na nasledujúce tri roky, ktorých cieľom je riešenie hlavných slabých miest zistených počas tohtoročného určovania rizík a priorít (podrobnejšie informácie v časti 2.2)

Proces určovania rizík a priorít predstavuje základný mechanizmus vývoja a formulovania stratégie bankového dohľadu ECB na nasledujúce tri roky. Jednotnému mechanizmu dohľadu pomáha pri stanovovaní priorít a koordinácii činností dohľadu počas strednodobého horizontu. Priority dohľadu usmerňujú činnosť spoločných dohliadacích tímov v záujme zvyšovania účinnosti a konzistentnosti plánovania dohľadu nad významnými inštitúciami pod priamym dohľadom ECB. Zároveň sú dôležitým podkladom postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), pričom zohľadňujú skutočnosť, že slabé miesta a výzvy sa môžu z banky na banku líšiť. Priority dohľadu navyše vnútroštátnym orgánom dohľadu pomáhajú pri stanovovaní primeraných vlastných priorít v dohľade nad menej významnými inštitúciami. Transparentná komunikácia o prioritách tiež objasňuje očakávania dohľadu, ktoré musia banky spĺňať, rozširuje dosah dohľadu na bankový sektor a pomáha zabezpečiť rovnaké podmienky. Priority dohľadu sa vzťahujú na tri roky, čo je obdobie, počas ktorého je možné dosiahnuť v riešení príslušných slabých miest relevantné výsledky. Bankový dohľad ECB nepretržite monitoruje a vyhodnocuje vývoj rizík a slabých miest dohliadaných inštitúcií, ako aj stav plnenia vybraných priorít. Hoci sa strategické priority každoročne prehodnocujú, toto nepretržité monitorovanie bankovému dohľadu ECB umožňuje príslušné priority a súvisiace činnosti podľa potreby pohotovo upraviť.

Nasledujúca sekcia prináša podrobnosti o výsledku hodnotenia rizík a slabých miest na obdobie rokov 2022 – 2024, súvisiacich prioritách a príslušných pracovných programoch zameraných na významné inštitúcie pod priamym dohľadom ECB. Popri činnosti súvisiacej s prioritami sa budú vykonávať aj ďalšie pravidelné činnosti dohľadu, ktoré v tomto dokumente nie sú výslovne uvedené.

2 Priority dohľadu a hodnotenie rizík na roky 2022 – 2024

2.1 Prevádzkové prostredie dohliadaných inštitúcií

Od minulého roka došlo k zlepšeniu hospodárskeho výhľadu. Aj naďalej však pretrváva neistota, keďže ekonomika závisí od vývoja pandémie a trvania obmedzení v dodávateľských reťazcoch. Ekonomika eurozóny by mala dosiahnuť predpandemickú úroveň HDP už koncom roka 2021, v prevažnej miere vzhľadom na výrazné oživenie domáceho a zahraničného dopytu vyvolané uvoľnením opatrení proti šíreniu nákazy, nárastom miery zaočkovanosti a podpornými rozpočtovými a menovopolitickými opatreniami.^[3] Potenciálne opätovné zintenzívnenie pandémie v dôsledku nákazlivejších variantov vírusu a zníženej účinnosti očkovacích látok, ktoré by si vyžadovalo znovuzavedenie opatrení proti šíreniu nákazy, by mohlo viesť k vážnejším ekonomickým dôsledkom a spomaleniu tempa oživenia. Hospodársky výhľad by mohli ohroziť aj ponukové obmedzenia – ak by trvali dlhšie, než sa očakáva.^[4]

Podstatný nárast zadlženosti v rôznych segmentoch hospodárstva by sa mohol premietnuť do vyššieho rizika platobnej neschopnosti, predovšetkým v hospodárskych sektoroch a/alebo krajinách, ktoré boli pandémiou zasiahnuté výraznejšie. Pomer dlhu verejnej správy k HDP sa od posledného hodnotenia opäť výrazne zvýšil a vzbudzuje obavy z potenciálnych dôsledkov možnosti náhleho zvýšenia úrokových sadzieb.^[5] Počas rovnakého obdobia zároveň došlo k značnému nárastu pomeru súkromnej zadlženosti k HDP, čo zasa môže ohroziť schopnosť vysoko zadlžených podnikov a domácností splácať dlh. Rozsiahle oživenie hospodárskej aktivity prispelo k zlepšeniu výhľadu podnikového sektora, v ktorom opäť dochádza k rastu ziskov. Po odvolaní podporných opatrení však môže dôjsť k zvýšeniu rizika platobnej neschopnosti, najmä v sektoroch hospodárskej aktivity najtvrdšie zasiahnutých pandémiou. Týka sa to najmä sektora komerčných nehnuteľností, ktorý zaznamenal veľký pokles počtu transakcií a cien. Nepretržitý rast cien rezidenčných nehnuteľností a výrazný objem hypotekárnych úverov naopak prispievajú k zvyšovaniu zadlženosti domácností a odhadovanému nadhodnocovaniu cien rezidenčných nehnuteľností a podieľajú sa tak na postupnom zvyšovaní zraniteľnosti tohto sektora.^[6]

Zlepšenie výhľadu hospodárskeho vývoja a priaznivé podmienky financovania prispeli k ďalšiemu zníženiu volatility na trhu, hoci prudký vývoj cien finančných aktív a pretrvávajúce hľadanie vyšších výnosov vzbudzujú obavy z nadhodnotenia. V dôsledku nadhodnoteného oceňovania v niektorých trhových segmentoch spojeného s pretrvávajúcimi slabými miestami a neistotou sú trhy vystavené riziku korekcií a nerovnomerného znižovania zadlženosti.^[7] Mimoriadne ohrozený rizikom prudkého precenenia v prípade náhlej zmeny v očakávaniach investorov týkajúcich sa výhľadu hospodárskeho rastu alebo v prípade náhleho nárastu úrokových sadzieb je predovšetkým segment dlhopisov, charakteristický vysokými výnosmi.

2.2 Riziká a priority 2022 – 2024

Bankový dohľad ECB svoje priority stanovil na základe hodnotenia hlavných rizík a slabých miest európskeho bankového sektora. Všetky tri priority na obdobie rokov 2022 – 2024 sú rovnako dôležité. Ich cieľom je zabezpečiť, aby banky 1) vyšli z pandémie v dobrom stave, 2) využili príležitosť na odstránenie štrukturálnych slabých miest prostredníctvom účinných stratégií digitalizácie a efektívnejšieho riadenia a 3) venovali pozornosť vznikajúcim rizikám. Každá priorita je spojená so súborom strategických cieľov a príslušných základných pracovných programov, ktorých cieľom je odstránenie hlavných slabých miest zistených počas tohtoročného určovania rizík a priorít. Nasledujúce sekcie uvádzajú podrobnejšie informácie o výsledku hodnotenia rizík a o plánovaných činnostiach dohľadu zameraných na odstránenie určených slabých miest.

Priorita 1: Banky by mali z pandémie vyjsť v dobrom stave

Neutralizácia nepriaznivých účinkov pandémie COVID-19 a zabezpečovanie odolnosti bankového sektora sú pre orgány dohľadu zásadným cieľom. Potenciálne zhoršenie kvality aktív v dôsledku postupného rušenia štátnych a menovopolitických podporných opatrení, ako aj možnosť korekcií oceňovania na finančných trhoch, si vyžadujú pozornosť orgánov dohľadu s cieľom riešiť výzvy, ktorým banky čelia v krátkodobom až strednodobom horizonte.

Hlavné slabé miesto: Nedostatky v rámcoch riadenia kreditného rizika

Strategický cieľ: Dohliadané inštitúcie by mali zlepšiť svoje postupy riadenia kreditného rizika, najmä pokiaľ ide o jeho včasnú identifikáciu, výhľadové meranie a zmierňovanie.

Jednou z výnimočných čŕt krízy COVID-19 je skutočnosť, že v čase enormného poklesu hospodárskej produkcie aj naďalej dochádza k znižovaniu objemu nesplácaných úverov, a to vďaka mimoriadnym opatreniam prijatým na podporu reálnej ekonomiky. Tieto bezprecedentné kroky však zároveň zastierajú skutočný stav úverovej bonity dlžníkov a ohrozujú schopnosť bánk presne a aktívne riadiť kreditné riziko. Napriek iniciatívam z posledných mesiacov, ktorých cieľom je vyhodnotiť a kriticky posúdiť pripravenosť bánk vysporiadať sa s pokračujúcim zhoršovaním kvality aktív, boli v prípade viacerých bánk v nadväznosti na listy adresované riaditeľom bánk^[8] zistené pretrvávajúce významné nedostatky v rámcoch riadenia kreditného rizika. Problematickými oblasťami sú predovšetkým identifikácia a klasifikácia dlžníkov s finančnými ťažkosťami, oceňovanie kolaterálu a adekvátnosť postupov v oblasti tvorby opravných položiek. Tieto nedostatky môžu ohroziť odolnosť bánk voči potenciálnemu budúcemu nepriaznivému vývoju, pričom niektoré banky už začali s uvoľňovaním preventívnych opravných položiek. S bankami, ktoré v niektorej z oblastí zahrnutých do tejto iniciatívy vykázali významné nedostatky, bude bankový dohľad ECB úzko spolupracovať a v relevantných prípadoch vykoná cielené hodnotenia, kontroly na mieste a hodnotenia interných modelov. Orgány dohľadu tiež preveria a kriticky posúdia implementáciu usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) k vzniku a monitorovaniu úveru^[9], najmä so zreteľom na realitné portfóliá.

Hlavné plánované činnosti dohľadu:

• Opatrenia spoločných dohliadacích tímov zamerané na odstránenie nedostatkov v riadení kreditného rizika zistených v nadväznosti na list adresovaný riaditeľom bánk; cielené kontroly na mieste^[10]
• Cielené hodnotenia postupov v oblasti identifikácie, monitorovania a hodnotenia kreditného rizika, ako aj relevantných aspektov rámca tvorby opravných položiek podľa IFRS 9
• Opatrenia spoločných dohliadacích tímov zamerané na dotknuté banky a cielené previerky interných modelov s dôrazom na zmeny modelov súvisiace s implementáciou programu EBA zameraného na korekciu modelov IRB alebo vyvolané pandémiou

Hlavné slabé miesto: Expozície voči sektorom ohrozeným pandémiou COVID-19 vrátane sektora komerčných nehnuteľností

Strategický cieľ: Posilnenie dôrazu dohľadu na expozície dohliadaných inštitúcií voči sektorom ohrozeným pandémiou COVID-19 vrátane sektora komerčných nehnuteľností.

Naďalej ohrozené rizikom postupného ukončovania podporných opatrení sú predovšetkým vysoko zadlžené podniky v hospodárskych sektoroch, ktoré sú na dôsledky pandémie viac citlivé. Zatiaľ čo pokračovanie hospodárskeho oživenia, pozitívny výhľad vývoja a dlhšie trvanie niektorých podporných opatrení, napríklad záruk od subjektov verejného sektora, znižujú riziko prudkého nárastu platobnej neschopnosti podnikov, expozície bánk voči zraniteľným podnikom sú naďalej ohrozené rizikom potenciálneho zhoršenia kvality aktív, a preto si vyžadujú adekvátne monitorovanie a riadenie. Týka sa to predovšetkým expozícií bánk voči trhu s komerčnými nehnuteľnosťami, ktorý v dôsledku zmeny dopytu spôsobenej pandémiou zaznamenal prepad. Bankový dohľad ECB sa preto vo väčšej miere zameria na expozície bánk voči podnikom ohrozeným pandémiou COVID-19 a uskutoční cielené hodnotenia a kontroly na mieste s cieľom porovnať a kriticky posúdiť riadenie expozícií bánk voči sektoru komerčných nehnuteľností vrátane postupov oceňovania kolaterálu.

Hlavné plánované činnosti dohľadu:

• Pravidelné monitorovanie expozícií bánk voči zraniteľným sektorom
• Cielené hodnotenia a kontroly na mieste zamerané na expozície bánk voči sektoru komerčných nehnuteľností

Hlavné slabé miesto: Expozície voči financovaniu s pákovým efektom

Strategický cieľ: Predísť vzniku nekontrolovaných rizík v oblasti financovania s pákovým efektom a podporiť banky v dodržiavaní očakávaní dohľadu stanovených v príslušných všeobecných zásadách ECB.^[11]

Hľadanie vyšších výnosov v prostredí charakterizovanom dlhodobo nízkymi úrokovými sadzbami, prebytkom likvidity a rozsiahlymi podpornými opatreniami prispieva k ďalšiemu rastu rizík na trhu úverov s pákovým efektom. Objem nových úverov s pákovým efektom na svetovej i európskej úrovni rastie, pričom túto expanziu sprevádza uvoľňovanie príslušných úverových štandardov. Vzhľadom na to, že niektoré veľké dohliadané banky hlásia rastúci rizikový apetít a záujem o rizikovejšie transakcie s pákovým efektom, bankový dohľad ECB zintenzívni svoje úsilie, aby zabránil vzniku nekontrolovaných rizík v tomto segmente. Orgány dohľadu budú okrem iného vykonávať cielené kontroly na mieste s cieľom posilniť schopnosť bánk riadiť riziká spojené s úvermi s pákovým efektom. Kontroly sa budú zameriavať predovšetkým na kritériá poskytovania nových úverov, riadenie rizika syndikácie, rizikový apetít a kapitálové požiadavky. Od bánk sa zároveň očakáva dodržiavanie očakávaní dohľadu stanovených vo všeobecných zásadách ECB týkajúcich sa transakcií s využitím pákového efektu.

Hlavné plánované činnosti dohľadu:

• Priebežné opatrenia spoločných dohliadacích tímov zamerané na hodnotenie rizík spojených s financovaním s pákovým efektom a sledovanie implementácie očakávaní dohľadu stanovených v príslušných všeobecných zásadách ECB zo strany významných inštitúcií
• Cielené kontroly na mieste

Hlavné slabé miesto: Citlivosť na šoky týkajúce sa úrokových a úverových spreadov

Strategický cieľ: Dohliadané inštitúcie by mali mať k dispozícii adekvátne mechanizmy riadenia dôsledkov strednodobých šokov týkajúcich sa úrokových a úverových spreadov a v prípade potreby by mali byť schopné upraviť svoje rámce hodnotenia, zmierňovania a monitorovania rizík.^[12]

Prostredie nízkych úrokových sadzieb, mimoriadne rozpočtové a menovopolitické podporné opatrenia a hľadanie vyšších výnosov vedú v niektorých trhových segmentoch k nadhodnotenému oceňovaniu, ktoré sa v niektorých prípadoch odkláňa od ekonomických fundamentov. Táto situácia môže zvýšiť pravdepodobnosť rizika precenenia na trhu so štátnymi a podnikovými dlhopismi alebo akciovom trhu. Orgány dohľadu toto riziko vnímajú ako zdroj obáv, predovšetkým so zreteľom na vysokú citlivosť bánk na niektoré súvisiace rizikové faktory, najmä úrokové a úverové spready. Hoci je ťažké predvídať udalosti, ktoré by mohli vyvolať zásadné precenenie na trhoch, z hľadiska dohľadu je naďalej nevyhnutné zabezpečiť, aby boli dohliadané inštitúcie pripravené sa s takýmito korekciami, predovšetkým s potenciálnymi strednodobými šokmi úrokových a úverových spreadov, vysporiadať. Banky by mali uplatňovať účinné rámce riadenia rizík, ktoré stanovujú postupy hodnotenia, zmierňovania a monitorovania týchto rizík, a v prípade zistenia nedostatkov by mali včas prijať nápravné opatrenia. Od budúceho roka bankový dohľad ECB prostredníctvom činnosti spoločných dohliadacích tímov, cielených hodnotení a kontrol na mieste zvýši svoj dôraz na zabezpečenie adekvátnej pripravenosti bánk na zvládanie takýchto trhových šokov.

Hlavné plánované činnosti dohľadu:

• Cielené hodnotenie postupov bánk pri hodnotení, monitorovaní a riadení úrokových a úverových spreadov v obchodnom i bankovom portfóliu
• Opatrenia spoločných dohliadacích tímov zamerané na kontrolu akčných plánov nápravných opatrení bánk v prípade zistenia významných nedostatkov; cielené kontroly na mieste

Priorita 2: Štrukturálne slabé miesta by sa mali odstraňovať prostredníctvom účinných stratégií digitalizácie a posilneného riadenia

V záujme podpory odolnosti a udržateľnosti obchodných modelov bánk budú orgány dohľadu realizovať cielené iniciatívy s cieľom motivovať banky odstraňovať pretrvávajúce nedostatky v oblasti digitálnej transformácie, ako aj v riadiacich schopnostiach ich riadiacich orgánov.

Hlavné slabé miesto: Nedostatky v stratégiách digitálnej transformácie bánk

Strategický cieľ: Dohliadané inštitúcie by sa mali snažiť o náležitú realizáciu digitálnej transformácie a mať zavedené adekvátne mechanizmy na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti svojich obchodných modelov.

Dohliadané inštitúcie zrýchlili tempo zavádzania technológií s cieľom prekonať výzvy spojené s pandémiou a reagovať na zmeny v preferenciách klientov. To im zároveň umožňuje držať krok s vývojom nových technológií vo finančnom sektore a rastúcou konkurenciou zo strany finančno-technologických a veľkých technologických spoločností, ktoré v digitálnom priestore pôsobia. Významné inštitúcie sú navyše dlhodobo charakterizované nízkou ziskovosťou, ktorá je okrem iného hlboko zakorenená v štrukturálnej zraniteľnosti súvisiacej s nadmernými kapacitami a nákladovou neefektívnosťou. Proces digitálnej transformácie by tiež mohol prispieť k zvýšeniu efektívnosti a otvoriť nové možnosti rastu príjmov. Orgány dohľadu sa v tejto súvislosti zamerajú na dôkladnejšie porovnávanie a hodnotenie stratégií digitalizácie s cieľom zabezpečiť, aby banky mali k dispozícii adekvátne mechanizmy (napr. riadenie, zdroje, schopnosti, riadenie rizík atď.) na zaistenie ich dlhodobej udržateľnosti. V záujme dosiahnutia tohto cieľa budú spoločné dohliadacie tímy vykonávať cielené kontroly na mieste a v prípade bánk, u ktorých sa v týchto oblastiach zistia významné nedostatky, uplatnia špecifické opatrenia.

Hlavné plánované činnosti dohľadu:

• Prieskum stratégií bánk v oblasti digitalizácie
• Porovnávacia analýza; špecifické opatrenia spoločných dohliadacích tímov v bankách so zistenými významnými nedostatkami v stratégiách digitálnej transformácie
• Cielené kontroly na mieste v oblastiach so zistenými hlavnými nedostatkami

Hlavné slabé miesto: Nedostatky v riadiacich schopnostiach riadiacich orgánov

Strategický cieľ: Dohliadané inštitúcie by mali odstraňovať nedostatky vo fungovaní a zložení ich riadiacich orgánov.

Náležité mechanizmy riadenia, účinné interné kontrolné mechanizmy a spoľahlivé údaje majú zásadný význam z hľadiska podpory adekvátneho rozhodovania a zmierňovania nadmerného podstupovania rizika za normálnych i krízových okolností. Napriek pokroku, ktorý banky dosiahli za posledných niekoľko rokov, orgány dohľadu aj naďalej hlásia vysoký počet zistení poukazujúcich na štrukturálne nedostatky v interných kontrolných mechanizmoch, fungovaní riadiacich orgánov a schopnostiach v oblasti agregácie rizikových údajov a vykazovania. Skutočnosť, že banky majú s včasným odstraňovaním týchto nedostatkov ťažkosti, vzbudzuje oprávnené obavy, pokiaľ ide o účinnosť ich riadiacich orgánov a ich schopnosť strategického riadenia. Na zvládanie rizík a výziev vyplývajúcich z neustále sa meniaceho bankového prostredia banky potrebujú účinné a včasné akčné plány nápravných opatrení, ktoré im umožnia odstraňovať zostávajúce nedostatky zistené orgánmi dohľadu a zvyšovať účinnosť ich riadiacich orgánov. Činnosť bankového dohľadu ECB v tejto súvislosti bude zameraná na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti. Zaoberať sa bude predovšetkým fungovaním, dozornou funkciou a kritickým úsudkom riadiacich orgánov. Bankový dohľad ECB sa tiež bude sústrediť na kolektívnu vhodnosť a diverzitu riadiacich orgánov – hlavné faktory ich účinnosti. Plánované činnosti dohľadu budú zahŕňať zber údajov, cielené hodnotenia v bankách s nedostatkami v zložení a fungovaní riadiacich orgánov, kontroly na mieste a cielené (opakované) hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti vychádzajúce z konkrétnych rizík.

Hlavné plánované činnosti dohľadu:

• Cielené hodnotenie účinnosti riadiacich orgánov bánk a cielené kontroly na mieste
• Vypracovanie a zavedenie politiky týkajúcej sa diverzity; hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti na základe rizík

Priorita 3: Banky by mali venovať pozornosť vznikajúcim rizikám

Banky čelia mnohým vznikajúcim a meniacim sa rizikám, ktoré sa môžu prejaviť v krátkodobom aj dlhodobejšom horizonte. Pre bankový dohľad ECB má zásadný význam situáciu monitorovať a adekvátnym spôsobom navrhovať a kalibrovať príslušné opatrenia. Cieľom orgánov bankového dohľadu preto bude zabezpečiť, aby banky odstraňovali slabé miesta súvisiace s tromi novými tematickými oblasťami: klimatickým a environmentálnym rizikom, rastúcim kreditným rizikom protistrany voči rizikovejším a menej transparentným nebankovým finančným inštitúciám a operačnou a IT odolnosťou.

Hlavné slabé miesto: Vystavenosť klimatickým a environmentálnym rizikám

Strategický cieľ: Dohliadané inštitúcie by mali aktívne začleňovať klimatické a environmentálne riziká do svojich obchodných stratégií a svojich rámcov strategického riadenia a riadenia rizík. Cieľom je tieto riziká zmierňovať, informovať o nich a dodržiavať príslušné regulačné požiadavky.

Riešenie rizík vyplývajúcich z klimatických zmien a degradácie životného prostredia bude pre banky a orgány dohľadu v nadchádzajúcich rokoch nepochybne jednou z hlavných výziev. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo predstavuje pre banky významné riziká, ktoré môžu pôsobiť rôznymi prenosovými kanálmi, napríklad prostredníctvom expozícií voči firmám s vysokými emisiami uhlíka. Podstatná časť expozícií bánk je navyše voči firmám nachádzajúcim sa v oblastiach, ktoré sú vo veľkej miere alebo čoraz viac vystavené fyzickým rizikám.^[13] Z nedávneho hodnotenia ECB vyplýva, že banky v adaptácii svojich postupov dosiahli určitý pokrok, no jej tempo je naďalej príliš pomalé.^[14] Je preto mimoriadne dôležité, aby banky vypracovali stratégiu zmierňovania dlhodobých účinkov klimatických a environmentálnych rizík a adekvátnym spôsobom tieto riziká začlenili do svojej obchodnej stratégie a rámcov strategického riadenia a riadenia rizík.^[15] Bankový dohľad ECB preto budúci rok uskutoční klimatický záťažový test, ktorý má byť pre banky i orgány dohľadu zdrojom informácií,^[16] ako aj tematické hodnotenie opatrení, ktoré banky prijali v záujme plnenia tohto cieľa.^[17] Orgány dohľadu tiež budú realizovať kontroly na mieste, spolupracovať s inštitúciami, ktoré majú významné nedostatky v riadení klimatických a environmentálnych rizík, v záujme včasného zavedenia účinných akčných plánov nápravných opatrení, a monitorovať dodržiavanie nadchádzajúcich regulačných požiadaviek. Pokiaľ ide o zverejňovanie informácií, väčšina dohliadaných inštitúcií svoje postupy s očakávaniami dohľadu zosúladila len v obmedzenej miere,^[18] preto bude bankový dohľad ECB nápravné opatrenia bánk v tejto dôležitej oblasti naďalej monitorovať.^[19]

Hlavné plánované činnosti dohľadu:

• Klimatický záťažový test „zdola nahor“; vypracovanie optimálnych postupov v oblasti klimatických záťažových testov
• Tematické hodnotenie stratégií bánk a ich rámcov strategického riadenia a riadenia rizík
• Kontroly na mieste
• Opatrenia spoločných dohliadacích tímov zamerané na kontrolu postupov bánk v oblasti zverejňovania informácií a dodržiavania očakávaní stanovených v príslušných všeobecných zásadách ECB^[20]

Hlavné slabé miesto: Expozície voči kreditnému riziku protistrany, predovšetkým voči nebankovým finančným inštitúciám

Strategický cieľ: Dohliadané inštitúcie by mali uplatňovať účinné rámce strategického riadenia a riadenia rizík, ktoré im umožňujú vyrovnať sa s vysokými expozíciami voči kreditnému riziku protistrany spojenému s poskytovaním služieb kapitálového trhu.

Prostredie nízkych úrokových mier, ktoré podporuje stratégie hľadania vyšších výnosov, niektoré banky motivuje poskytovať väčší objem služieb kapitálového trhu rizikovejším a menej transparentným protistranám, ktorými sú často nebankové finančné inštitúcie. Výrazný dosah nedávnych bankrotov takýchto protistrán (napr. hedžových fondov a rodinných investičných subjektov) na niektoré banky upriamil pozornosť na riziká vyplývajúce z nedostatočného strategického riadenia a neadekvátnych postupov riadenia rizík, ktorým môžu čeliť banky intenzívne zapojené do takýchto činností. Budúci rok preto bankový dohľad ECB uskutoční cielené hodnotenia a kontroly na mieste zamerané na riadenie kreditného rizika protistrany s cieľom identifikovať prípadné relevantné nedostatky. Dokončí tiež hodnotenie v oblasti „prime brokerage“ s cieľom objasniť očakávania dohľadu v súvislosti s riadením expozícií bánk voči nebankovým finančným inštitúciám. S bankami, ktoré v týchto oblastiach vykazujú významné nedostatky, budú spoločné dohliadacie tímy počas týchto hodnotení spolupracovať v záujme ich adekvátneho a včasného odstránenia.

Hlavné plánované činnosti dohľadu:

• Cielené hodnotenia a kontroly na mieste zamerané na riadenie kreditného rizika protistrany
• Dokončenie hodnotení v oblasti „prime brokerage“ s cieľom objasniť očakávania dohľadu v súvislosti s riadením expozícií voči nebankovým finančným inštitúciám
• Opatrenia spoločných dohliadacích tímov v bankách, ktoré v týchto oblastiach vykazujú významné nedostatky

Hlavné slabé miesto: Nedostatky v externom zabezpečovaní IT a v kybernetickej odolnosti

Strategický cieľ: Podpora stabilnejších mechanizmov externého zabezpečovania IT a vyššej odolnosti dohliadaných inštitúcií voči kybernetickým hrozbám formou postupného zintenzívňovania činností dohľadu zameraných na postupy bánk pri riadení rizík v týchto oblastiach.

Neadekvátne riadenie rizík spojených s externým zabezpečovaním IT zo strany dohliadaných bánk spolu s ich čoraz väčšou závislosťou od externých poskytovateľov IT (vrátane poskytovateľov cloudových služieb) vyvoláva obavy, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť dohľadu. Orgány dohľadu uskutočnia hodnotenie mechanizmov bánk v oblasti externého zabezpečovania. S bankami, ktoré v týchto oblastiach vykážu významné nedostatky, nadviažu dialóg v záujme včasného zavedenia primeraných akčných plánov nápravných opatrení.

Významné inštitúcie počas pandémie preukázali vysokú operačnú odolnosť. Počet kybernetických incidentov nahlasovaných ECB, z ktorých mnohé vykazujú prvky zlomyseľného úmyslu a majú potenciál spôsobiť v budúcnosti významné straty, sa však od roku 2020 neustále zvyšuje.^[21] Rýchlejšia realizácia digitálnych stratégií v bankách a ich čoraz väčšia závislosť od informačných technológií zdôrazňujú zásadný význam zvyšovania odolnosti voči kybernetickým hrozbám. Orgány dohľadu budú v tejto súvislosti postupne zvyšovať svoj dôraz na hodnotenie kybernetickej odolnosti bánk a aktívne spolupracovať s bankami, ktoré v tejto oblasti vykazujú významné nedostatky.

Hlavné plánované činnosti dohľadu:

• Zber údajov o bankových registroch externe zabezpečovaných činností
• Cielené hodnotenia a kontroly na mieste zamerané na kybernetickú odolnosť a mechanizmy externého zabezpečovania IT
• Opatrenia spoločných dohliadacích tímov v bankách, ktoré v týchto oblastiach vykazujú významné nedostatky