Dohľad a monitorovanie dohľadu nad menej významnými inštitúciami
Menej významné inštitúcie sú malé a stredné banky, nad ktorými vykonávajú priamy dohľad príslušné vnútroštátne orgány pod dozorom ECB.
V ďalšom texte nájdete odpovede na najčastejšie otázky o dohľade a monitorovaní dohľadu nad menej významnými inštitúciami, ktoré vám túto tému priblížia.
Základné informácie o organizačnom usporiadaní dohľadu a monitorovania dohľadu nad menej významnými inštitúciami, činnostiach ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov, ako aj o štruktúre a rizikovom stave sektora menej významných inštitúcií v Európe sa nachádzajú v správe o dohľade a monitorovaní dohľadu nad menej významnými inštitúciami.
Správa o dohľade nad menej významnými inštitúciami za rok 2022Čo určuje významnosť banky?
Všetky dohliadané subjekty sú štandardne klasifikované ako menej významné inštitúcie.
Za významné inštitúcie, ktoré podliehajú priamemu dohľadu ECB, sú označené až vtedy, keď spĺňajú aspoň jedno z kritérií stanovených v nariadení o rámci jednotného mechanizmu dohľadu. Viac informácií o týchto kritériách nájdete na nasledujúcich odkazoch.
Kto vykonáva dohľad nad menej významnými inštitúciami?
Na menej významné inštitúcie priamo dohliadajú príslušné vnútroštátne orgány a nepriamo ECB, zatiaľ čo významné inštitúcie podliehajú priamemu dohľadu ECB.
Informácie o postavení banky – či je klasifikovaná ako významná alebo menej významná, a teda kto nad ňou vykonáva dohľad – nájdete v zozname dohliadaných subjektov ECB. ECB prehodnocuje významnosť každej banky aspoň raz za rok.
Ako sa v dohľade zohľadňuje proporcionalita?
Zásada proporcionality zabezpečuje primeranosť očakávaní a požiadaviek orgánov dohľadu veľkosti, systémovému významu a rizikovému profilu dohliadaných bánk, ako aj efektívne rozdeľovanie zdrojov dohľadu.
Jednotný mechanizmus dohľadu zohľadňuje proporcionalitu v rámci dohľadu a monitorovania dohľadu viacerými spôsobmi. Jeho klasifikačný systém je kľúčovým prostriedkom na zabezpečenie účinnej proporcionality, ktorá sa premieta do primeraných prístupov k vykazovaniu na účely dohľadu a očakávaní dohľadu (napríklad v súvislosti s mechanizmami riadenia a postupmi udeľovania povolení), ako aj do intenzity a rozsahu bežných činností a hodnotení dohľadu. Klasifikačný systém ECB rozlišuje medzi vysokovplyvnými a vysokorizikovými menej významnými inštitúciami, aj keď vysoká rizikovosť sa používa len interne na určenie intenzity dohľadu. Kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní proporcionality zohrávajú aj kritériá týkajúce sa malých a menej zložitých inštitúcií stanovené v nariadení o kapitálových požiadavkách (CRR).
Čo je to malá a menej zložitá inštitúcia?
Koncept malej a menej zložitej inštitúcie zaviedlo nariadenie CRR II.
Aby sa inštitúcia mohla kvalifikovať ako malá a menej zložitá, musí spĺňať deväť kritérií uvedených v článku 4 ods. 1 bode 145 nariadenia CRR.
Plnenie kritérií na zaradenie medzi malé a menej zložité inštitúcie posudzujú samotné banky, pričom ich plnenie by v zásade mali posudzovať neustále. Od menej významných inštitúcií sa očakáva, že budú informovať príslušné vnútroštátne orgány o zmene svojho postavenia, t. j. keď začnú spĺňať kritériá klasifikácie malej a menej zložitej inštitúcie, resp. keď niektoré z kritérií stanovených v nariadení CRR spĺňať prestanú. To príslušným vnútroštátnym orgánom nebráni určiť, či by sa banky pod ich dohľadom mali považovať za malé a menej zložité inštitúcie v súlade s príslušnými kritériami CRR, a ich závery oznámiť príslušným bankám.
Čo sa vyžaduje na udelenie povolenia?
ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovedá za udeľovanie licencií všetkým bankám v jednotnom mechanizme dohľadu – t. j. významným i menej významným inštitúciám.
Viac informácií o udeľovaní povoleníMá moja banka povinnosť platiť poplatky za dohľad?
Všetky banky pod priamym alebo nepriamym dohľadom ECB musia platiť ročné poplatky za dohľad, ktoré sa počítajú na základe dôležitosti a rizikového profilu banky.
Všetky informácie o poplatkoch za dohľad