Čo to znamená, keď banka zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá?

14. júna 2017

Sú štyri dôvody, pre ktoré môže byť banka označená za banku, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá:

  • prestane spĺňať požiadavky povolenia na výkon činnosti stanovené orgánom dohľadu,
  • má viac záväzkov ako aktív,
  • nie je schopná riadne splácať dlh,
  • potrebuje mimoriadnu finančnú podporu z verejných zdrojov.

V čase, keď je banka označená za banku, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, musí platiť, resp. pravdepodobne platiť aspoň jeden z týchto dôvodov.

Prečo sa v prípade, keď je banka označená za banku, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, vyžadujú mimoriadne opatrenia?

Zlyhanie banky sa vo všeobecnosti považuje za mimoriadne závažnú udalosť vzhľadom na to, že banky zohrávajú v ekonomike zásadnú úlohu. Súkromným osobám a podnikom poskytujú dôležité služby, napríklad poskytujú úvery, prijímajú vklady a spracovávajú platby. Preto je dôležité zabezpečiť nepretržité poskytovanie týchto služieb aj v prípade zlyhania banky.

Finančný systém je navyše do značnej miery integrovaný. Nedávna finančná kríza ukázala, ako rýchlo a intenzívne sa bez účinných protiopatrení môžu problémy vo finančnom sektore šíriť.

Čo sa stane, keď je banka označená za banku, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá?

Banku v takom prípade preberá Jednotná rada pre riešenie krízových situácií – orgán zodpovedný za riešenie krízových situácií významných bánk v eurozóne, ako aj cezhraničných menej významných bánk. Rada rozhodne, či je riešenie krízovej situácie banky vo verejnom záujme (ak nie, dochádza k jej likvidácii) a aké opatrenia by sa mali použiť.

Hlavné ciele riešenia krízovej situácie banky:

  • zachovanie systémovo dôležitých funkcií banky (funkcií, ktorých zlyhanie by mohlo spôsobiť finančnú krízu),
  • ochrana vkladateľov,
  • zabezpečenie kontinuity najdôležitejších funkcií,
  • zabránenie narušenia trhu.

ECB, ktorá vykonáva priamy dohľad nad približne 120 významnými bankami v eurozóne, s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií počas celého procesu úzko spolupracuje.

Jednotná rada pre riešenie krízových situácií

Krok 1: plánovanie ozdravenia a riešenia krízovej situácie

Plánovanie je dôležitou súčasťou účinného riešenia krízových situácií bánk označených za zlyhávajúce alebo pravdepodobne zlyhávajúce.

Banky musia každý rok vypracovať plán ozdravenia, ktorý posudzuje príslušný orgán dohľadu (v prípade významných bánk je to ECB). Plán ozdravenia špecifikuje možné scenáre, ktoré by mohli nastať, ak by sa banka dostala do finančných ťažkostí, a uvádza opatrenia, ktoré by banka mohla prijať na zabezpečenie ďalšieho fungovania a odvrátenie zlyhania. Banka s finančnými ťažkosťami by napríklad mohla navýšiť kapitál, obmedziť objem úverov, ktoré plánuje poskytnúť, alebo predať aktíva.

Plán riešenia krízovej situácie naopak predstavuje určitú „poslednú vôľu“ banky o spôsobe likvidácie v prípade jej vyhlásenia za neživotaschopnú. Jeho účelom je stanoviť najdôležitejšie funkcie banky, označiť a odstrániť prípadné prekážky riešenia krízovej situácie a pripraviť banku na možné riešenie. Za prípravu plánu riešenia krízovej situácie každej banky zodpovedá príslušný orgán riešenia krízových situácií, ktorý vychádza z informácií získaných od banky a orgánu dohľadu. S orgánom dohľadu zároveň v priebehu procesu konzultuje.

Krok 2: vstup banky do procesu riešenia krízovej situácie

V nadväznosti na rozhodnutie o tom, že banka zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií posúdi, či je možné prijať alternatívne opatrenia so zapojením súkromného sektora, pomocou ktorých by sa dalo v primeranom časovom horizonte zlyhaniu banky zabrániť, a či je riešenie krízovej situácie banky vo verejnom záujme (namiesto likvidácie banky v rámci bežného konkurzného konania). Inými slovami, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií vyhodnotí, či by zlyhanie banky mohlo napríklad spôsobiť finančnú nestabilitu alebo poruchy na trhu.

Ak Jednotná rada pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že nie je možné prijať žiadne adekvátne opatrenia so zapojením súkromného sektora a že z hľadiska verejného záujmu je najlepšou možnosťou riešenie krízovej situácie banky, môže prijať program riešenia krízovej situácie.

Jednotná rada môže krízovú situáciu riešiť rôznymi spôsobmi:

  • predajom častí banky,
  • presunom častí banky do dočasnej štruktúry („preklenovacej banky“) v záujme nepretržitého poskytovania bankových služieb klientom,
  • prevodom určitých aktív a záväzkov banky na správcovskú inštitúciu (tzv. „zlú banku“),
  • odpísaním alebo redukciou záväzkov banky prostredníctvom vnútorných zdrojov.

Čo sa v prípade bánk, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, stane s prostriedkami vkladateľov?

Vo všetkých členských štátoch sú zavedené systémy ochrany vkladov, ktoré v prípade zlyhania banky a obmedzenia dostupnosti vkladov vkladateľom ich prostriedky nahradia. Vklady sú chránené do výšky 100 000 €. Členmi systému ochrany vkladov musia byť všetky banky, ktoré sú povinné do fondu odvádzať príspevky.

Európska rada – systémy ochrany vkladov