Predslov Christine Lagardovej, prezidentky ECB

Finančná kríza a kríza štátneho dlhu ukázali, ako rýchlo a výrazne sa môžu problémy v bankovom sektore v rámci našej menovej únie rozširovať a ovplyvňovať ekonomiku a ľudí. V rámci reakcie, ktorej cieľom bolo zabezpečiť zdravé banky a odolný bankový systém, zriadili tvorcovia politík európsky bankový dohľad, ktorý funguje už šiesty rok.

Počas tohto krátkeho obdobia sa európsky bankový dohľad pretransformoval z novovznikajúceho projektu na vyspelú inštitúciu, ktorá sa považuje za prísny a dôsledný orgán. Od roku 2014 sa výrazne znížili riziká: objem problémových úverov klesol takmer o 50 % a bankový kapitál sa v celej eurozóne výrazne zvýšil. Zníženie objemu problémových úverov je ukážkovým príkladom toho, ako európsky prístup pomohol riešiť dôsledky krízy, ktoré ovplyvnili mnoho bánk v rôznych krajinách.

Ozdravením bánk podporil európsky bankový dohľad aj menovú politiku. Silnejšie banky poskytujú ekonomike viac úverov, čo pomáha posilňovať transmisiu menovej politiky. A tým, že európsky bankový dohľad podporuje produktívnu mieru podstupovania rizika, ale obmedzuje nadmernú snahu o výnosy, pomáha znižovať riziká finančnej stability a umožňuje, aby súčasné nastavenie menovej politiky plnilo náš mandát, ktorým je udržiavanie cenovej stability.

Napriek značnému úsiliu v oblasti dohľadu v posledných rokoch nás v roku 2020 čakajú ďalšie výzvy, ktoré si vyžadujú dôraznejšie opatrenia zo strany bánk. Ziskovosť bánk zostáva nízka, a ak bude táto situácia pretrvávať, môže to ovplyvniť odolnosť bankového sektora ako celku. Súčasťou riešenia je znižovanie nadmernej kapacity, znižovanie objemu zostávajúcich problémových úverov a prispôsobovanie obchodných modelov a IT štandardov digitálnej ére.

Takisto je potrebné zaviesť správny inštitucionálny rámec na podporu efektívnejšieho a integrovanejšieho bankového trhu. Jednotný súbor pravidiel, ktorý je základom bankovej únie, zostáva v jednotlivých štátoch fragmentovaný. Navyše, ak nebude existovať jeden z pilierov bankovej únie, a to európsky systém ochrany vkladov, môže sa naďalej spochybňovať integrita jednotného bankového trhu, čo bráni ďalšej cezhraničnej integrácii.

Okrem toho existujú aj dlhodobejšie a komplexné výzvy, ako napríklad klimatické zmeny, pred ktorými nemôžeme zatvárať oči. Klimatické zmeny ovplyvnia všetky časti ekonomiky vrátane bankového systému. Ide teda jednoznačne o výzvu, ktorú musíme riešiť spoločnými silami – naprieč hranicami, naprieč inštitúciami a naprieč odvetviami.


Úvodný rozhovor s Andreom Enriom, predsedom Rady pre dohľad

Predsedom Rady pre dohľad ECB ste sa stali začiatkom januára 2019. Aký je Váš hlavný záver po prvom roku a čo máte ešte v pláne urobiť?

Mojím hlavným záverom je, že európsky bankový dohľad funguje. Myšlienka dohľadu nad bankami na európskej úrovni je rozumná a praktická a piliere nášho modelu dohľadu sú stabilné. V súčasnosti, po piatich rokoch fungovania, sa však z počiatočnej fázy dostávame na vyspelejšiu úroveň. Musíme preto dokončiť veľké základné projekty a zamerať sa na stabilizáciu nášho prístupu a nášho rizikovo orientovaného dohľadu. Popri tom sa budeme usilovať o ďalšie zjednodušovanie procesov s cieľom znížiť zaťaženie orgánov dohľadu aj zaťaženie bánk – čo takisto znamená viac sa spoliehať na nové technológie. Okrem toho sa budeme snažiť zvyšovať transparentnosť a predvídateľnosť našich krokov. Stále sa zaoberáme bankovým sektorom, ktorý zápasí s nízkou ziskovosťou, a bankovou úniou, ktorá je menej integrovaná, ako by mala byť. Pomáhať riešiť tieto veľké výzvy je v rámci našich úloh prioritou.

Čo je cieľom zvýšenia transparentnosti európskeho bankového dohľadu a ako sa dá dosiahnuť?

Vytvorením bankovej únie sme v celej eurozóne zaviedli nový model. Mám dojem, že pre banky a investorov je stále náročné tomuto novému modelu úplne porozumieť. Ako orgán dohľadu preto musíme poskytovať jasnejšie informácie o tom, čo robíme, prečo to robíme a ako to robíme. Potom budeme aj predvídateľnejší. Bankový dohľad by predsa mal byť zdrojom stability a nie zdrojom prekvapení. Podľa nového inštitucionálneho rámca pre krízové riadenie sú to investori, kto v prvom rade znáša straty, namiesto bánk, ktoré sa spoliehajú na štátnu pomoc. Investori preto musia byť lepšie informovaní o postavení bánk, pokiaľ ide o spúšťacie mechanizmy činnosti dohľadu. V januári 2020 sme urobili prvý krok na zvýšenie transparentnosti: prvýkrát sme zverejnili informácie o kapitálových požiadavkách dohľadu podľa jednotlivých bánk, ktoré vyplývajú z nášho procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), a poskytli sme ešte viac podrobností o našej metodike dohľadu. Bankám a investorom to poskytlo hlbší pohľad na hodnotenie európskych bánk z hľadiska dohľadu.

V prípade bánk predstavuje ziskovosť stále jednu z najväčších výziev. Vidíte svetlo na konci tunela?

Žiaľ, myslím si, že sme stále dosť hlboko v tuneli. Ako predstaviteľ orgánu dohľadu považujem nízku ziskovosť bánk v eurozóne nepochybne za vážny problém. Banky s nízkym ziskom nemôžu interne vytvárať kapitál a z dôvodu ich nízkych trhových ocenení môžu v prípade potreby len ťažko vstupovať na akciové trhy. V dôsledku toho sa stávajú zraniteľnejšími. Je zrejmé, že v súčasnosti nie je pre banky najlepšie obdobie na zarábanie peňazí tradičným spôsobom, pričom toto nepriaznivé vonkajšie prostredie sa v blízkej dobe nezmení. Banky preto musia túto skutočnosť akceptovať a prispôsobiť sa: musia akceptovať, že situácia je taká, aká je, a že možno budú musieť prispôsobiť svoje obchodné modely, aby zostali životaschopné. Najviac konkurencieschopné sú tie banky, ktoré sú nákladovo efektívne a ktoré, ako sa hovorí, sú strategicky dobre riadené a zahŕňajú určitú formu digitálnej transformácie. Obávam sa, že ostatné banky napredujú pomerne pomaly. Budeme preto pozorne sledovať ich pokrok a vyvíjať tlak na tie banky, ktoré zaostávajú.

Je znižovanie nákladov súčasťou súboru nástrojov pre banky? Čo môžu banky urobiť, aby znížili svoje náklady?

V rámci svojich vlastných opatrení by sa mali banky v prvom rade stať nákladovo efektívnejšími. Banky v eurozóne majú stále vysoký pomer nákladov a výnosov: na to, aby zarobili jedno euro, vynaložia v priemere približne 65 centov, oveľa viac ako ich medzinárodná konkurencia. Najdôležitejšie je však vyhýbať sa úsporám v nesprávnej oblasti. Znižovanie nákladov v oblasti riadenia rizík, napríklad, neprichádza do úvahy. Rovnako dôležité je aj investovanie do nových technológií, pretože dokáže prispieť k ďalšiemu znižovaniu nákladov. Okrem toho existujú aj radikálnejšie nápady. Banky by mohli napríklad združovať služby, ktoré majú úžitkový charakter. Mohlo by im to pomôcť dosiahnuť úspory z rozsahu a tým znížiť náklady. Veľmi dobrým spôsobom sú, samozrejme, komplexné fúzie. Ak sa uskutočňujú správnym spôsobom a medzi správnymi bankami, fúzie môžu tiež pomôcť znížiť náklady a zmeniť obchodný model.

Potrebujeme teda viac konsolidácie, čiže viac fúzií medzi bankami?

Podľa mňa je zrejmé, že bankový sektor eurozóny sa musí konsolidovať. Nadmerná kapacita je súčasťou problému ziskovosti, a preto sa musí odstrániť. Takže fúzie bánk, či už vnútroštátne alebo cezhraničné, by boli užitočné. Vnútroštátne fúzie môžu priniesť ďalšie zvýšenie efektívnosti napríklad vďaka prekrývajúcim sa distribučným sieťam. Cezhraničné fúzie môžu naopak pomôcť diverzifikovať zdroje príjmov a teda aj riziká. V dôsledku toho by sa banky a celý finančný systém stali odolnejšími voči šokom. Rozumiem, že z pohľadu jednotlivých bánk je vzhľadom na nízku ziskovosť a nízke trhové ocenenia priestor na fúzie veľmi obmedzený. Z hľadiska celého systému však dôvody nízkej ziskovosti a nízkych trhových ocenení pravdepodobne nie je možné riešiť bez určitej formy konsolidácie v rámci tohto sektora.

Môže s tým ECB niečo robiť?

Hoci vidím ekonomické dôvody na konsolidáciu, nie je mojou úlohou presadzovať ju, ani potláčať. Môžem len riešiť potenciálne prekážky fúzií, najmä ak patria do mojej právomoci. Zjavne existujú názory, že ECB sa snaží odrádzať od fúzií vyžadovaním vyššej úrovne kapitálu od zlúčených subjektov. To je mylná predstava, ktorú sa už dlhšie snažím rozptýliť. Neskôr v tomto roku bližšie objasníme naše pravidlá týkajúce sa fúzií. Ako riešime napríklad badwill? Ako sa pozeráme na kapitálovú primeranosť pri fúziách bánk? Takéto typy otázok budeme riešiť, aby sme poskytli jasnejšie informácie.

Existuje nejaká šanca na ďalšiu integráciu v Európe? Dokončí sa napríklad banková únia?

Bankový trh zostáva v jednotlivých štátoch fragmentovaný – a to dokonca aj v rámci eurozóny. Do veľkej miery ide o dôsledky ochranárskych opatrení prijatých počas finančnej krízy. Tieto opatrenia spôsobili obavy, že ak banku postihne šok, kapitál a likvidita môžu odtiecť z krajiny a platitelia daní budú musieť znášať náklady. V tejto súvislosti musíme ďalej napredovať, aby sme dokončili záchrannú sieť v rámci bankovej únie. Pokiaľ ide o vytvorenie zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, dosiahol sa určitý pokrok, ale otázky likvidity v čase riešenia krízy a najmä vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov zostávajú naďalej veľmi sporné. Dúfam, že aj v tejto oblasti sa čoskoro dosiahne pokrok, aj keď si uvedomujem, že tieto diskusie sú náročné.

Vzniká teda otázka: čo ešte môžeme urobiť? Ak sa nezmení rámec, môžeme v tejto súvislosti vôbec niečo urobiť? Jednou z možností by mohlo byť zohľadnenie obáv hostiteľských krajín pri stanovovaní prudenciálnych požiadaviek pre celé bankové skupiny: ak sa lokálne riziko v rámci konsolidácie nediverzifikuje alebo nezmierni, môže sa zahrnúť do skupinových požiadaviek. Ďalšou možnosťou by mohlo byť zahrnutie dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny do plánov ozdravenia bánk. Ak chceme, aby integrované riadenie aktív a pasív existovalo v dobrých časoch, musíme zabezpečiť, aby takéto riadenie existovalo aj v čase krízy, a to prostredníctvom dôveryhodných opatrení, ktoré môže ECB presadzovať.

Pomáha v tejto súvislosti nový rámec EÚ pre krízové riadenie?

Existencia tohto rámca je jednoznačne zlepšením. Nový rámec má však na európskej úrovni ešte niekoľko medzier. V skutočnosti ide do veľkej miery stále o vnútroštátny rámec. A práve táto fragmentácia spôsobuje, že tento rámec je menej účinný a menej efektívny, ako by mohol byť. Likvidácia bánk sa, napríklad, riadi vnútroštátnymi prístupmi, ktoré sa naďalej do veľkej miery odlišujú. Takisto sa odlišujú úlohy systémov ochrany vkladov a systémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako aj nastavenia politík, pokiaľ ide o záchranu bánk z verejných zdrojov. Táto situácia nevytvára rovnaké podmienky a orgánom dohľadu naopak komplikuje využívanie dostupných nástrojov. Musíme sa preto posunúť k harmonizovanejšiemu systému. Mohli by sme sa napríklad prikloniť k prístupu Spojených štátov a vytvoriť administratívny nástroj likvidácie na európskej úrovni.

Posun k jednotnému európskemu bankovému trhu si bude pravdepodobne vyžadovať, aby sa hostiteľským krajinám poskytli primerané záruky, vďaka ktorým sa nebudú obávať odstrániť vnútroštátne prekážky. Vyriešením týchto problémov a zlepšením krízového riadenia by sa mohli znížiť predpokladané počiatočné náklady na zrušenie niektorých ochranárskych opatrení, ktoré v rámci vnútroštátnych bankových sektorov stále existujú. Medzitým musíme využiť všetky dostupné prostriedky na presadzovanie takého spôsobu uplatňovania súčasného právneho rámca, ktorým by sa v rámci bankovej únie viac podporovalo riadenie aktív a pasív na úrovni celej skupiny. Orgánom dohľadu by sme napríklad mali nejakým spôsobom umožniť konať podľa vlastného uváženia v určitých oblastiach (napr. výnimky z likviditných požiadaviek na individuálnom základe alebo skupinové výnimky z požiadaviek veľkej majetkovej angažovanosti) s cieľom podporovať riadenie aktív a pasív na úrovni celej skupiny v rámci bankovej únie, čím by sa v prípade krízy zabezpečila podpora celej skupiny.

Banky často tvrdia, že súčasťou problému ich ziskovosti je prísna regulácia. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Reforma regulácie bola vzhľadom na nedostatky v predchádzajúcom rámci, ktoré sa ukázali počas finančnej krízy, úplne nevyhnutná. Keď teda diskutujeme o nákladoch na dodržiavanie regulácie, musíme tiež diskutovať o nákladoch na krízu. Je pravda, že banky musia znášať náklady na dodržiavanie regulácie, nemusia však nevyhnutne znášať náklady na krízu, a to bolo súčasťou pôvodného problému. Podľa mňa sme znížili pravdepodobnosť kríz za primeranú cenu. Som preto zástancom reformy regulácie vrátane konečného balíka Bazilej III. A opakovane som vyzýval na jej riadne uplatňovanie v Európe.

Ako som už povedal, uznávam, že požiadavky na podávanie správ predstavujú pre banky zaťaženie. ECB už vyvinula veľké úsilie na zmiernenie tohto zaťaženia, najmä v prípade menších a menej komplexných bánk. Stále však treba vyriešiť dva problémy. Prvým problémom je počet orgánov, ktoré od bánk vyžadujú údaje. Keby sa ECB, vnútroštátne orgány dohľadu, vnútroštátne centrálne banky a makroprudenciálne orgány lepšie koordinovali, toto zaťaženie bánk by sa mohlo znížiť. Druhý problém spočíva v tom, že nejde len o pravidelné podávanie správ, banky dostávajú aj ad hoc žiadosti o poskytovanie údajov. V tejto súvislosti musíme zlepšiť spôsob plánovania, určovania priorít a komunikácie, pokiaľ ide o nadchádzajúce žiadosti.

Aké ďalšie problémy okrem ziskovosti by mali banky riešiť?

V rámci našich hodnotení označujeme veľmi často za problémové otázky riadenia. Osvedčené postupy začínajú systémami odmeňovania, ktoré sú v súlade s rizikovým apetítom banky, a pokračujú až po poskytovanie presných a aktuálnych údajov o rizikách správnej rade. Vzhľadom na niekoľko nedávnych a významných prípadov sú kontroly a postupy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí takisto stále nedostatočné. Aby to bolo jasné: očakávame, že všetky banky budú mať silné riadenie a účinné rámce riadenia rizík. Problémy v týchto oblastiach sa rýchlo rozširujú a môžu byť veľmi nepríjemné. Dobrým príkladom je operačné riziko. V roku 2019 sa situácia zhoršila, pričom väčšina operačných strát vyplýva z rizika výkonu, ktoré často súvisí práve s otázkami riadenia. Ďalším zdrojom operačného rizika sú informačné technológie. S pribúdajúcou digitalizáciou sú banky čoraz viac vystavené kybernetickým rizikám alebo generickým IT rizikám, ktoré vyplývajú napríklad z neaktuálnych systémov. Tieto záležitosti berieme veľmi vážne a vykonávame dohľad na mieste, ktorý je zameraný na IT.

Sú klimatické zmeny dôvodom na obavy pre banky a orgány bankového dohľadu?

Klimatické zmeny sa týkajú nás všetkých, a preto existuje množstvo ďalekosiahlych nápadov. Niekto napríklad tvrdí, že regulácia by mala obsahovať ekologický podporný faktor, inými slovami, že kapitálové požiadavky na ekologické aktíva by mali byť miernejšie. Z hľadiska dohľadu je našou úlohou zabezpečiť, aby boli banky bezpečné a spoľahlivé. Všetky naše kroky musia byť preto založené na rizikách a tieto riziká musíme dôkladne posúdiť skôr, ako dospejeme k akýmkoľvek politickým záverom.

Kľúčovou otázkou teda je, či existujú činnosti alebo aktíva, ktoré sú viac vystavené rizikám spojeným s klimatickými zmenami a ekologickým rizikám ako iné. V tejto súvislosti je dôležitým prvým krokom taxonómia EÚ týkajúca sa udržateľných činností, ktorá sa v súčasnosti pripravuje, pretože bankám umožní identifikovať a oznamovať riziká spojené s klimatickými zmenami a ekologické riziká. To zas pomôže zvýšiť transparentnosť. Druhým krokom by potom bolo pokrytie všetkých rizík, ktoré sa odzrkadľujú v riadení rizík bánk alebo v našom procese preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu. Tieto riziká by potom takisto mohli byť súčasťou záťažových testov. Na všetkých uvedených záležitostiach sa neustále pracuje a veľa tejto práce prebieha práve na európskej úrovni alebo dokonca na globálnej úrovni. ECB je napríklad členom siete Network for Greening the Financial System, ktorá združuje viac ako 50 inštitúcií z celého sveta.


1 Bankový dohľad v roku 2019

1.1 Bankový sektor eurozóny v roku 2019

1.1.1 Všeobecná odolnosť bánk v eurozóne

Počas posledných vykazovacích období boli kapitálové koeficienty a ukazovateľ finančnej páky na agregovanej úrovni stabilné.

Počas posledných vykazovacích období boli kapitálové koeficienty na agregovanej úrovni stabilné (graf 1). Koeficient celkovej kapitálovej primeranosti v treťom štvrťroku 2019 mierne vzrástol na 18,05 % oproti 17,83 % zaznamenaným o rok skôr. Podobný vývoj s iba miernymi výkyvmi bol pozorovaný aj pri kapitálových ukazovateľoch vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) a Tier 1.

Graf 1

Celková kapitálová primeranosť významných inštitúcií (prechodná definícia)

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v %)

Zdroj: ECB.

Vážený priemer koeficientu CET1 (Common Equity Tier 1) významných inštitúcií na plne funkčnom základe dosahoval medzi posledným štvrťrokom 2018 a tretím štvrťrokom 2019 stabilnú úroveň 14,1 % (graf 2). Ukazovateľ finančnej páky sa v prvých troch štvrťrokoch 2019 mierne zvýšil a v treťom štvrťroku dosiahol 5,42 %, v porovnaní s 5,32 % o rok skôr (graf 3).

Graf 2

Koeficient kapitálu CET1 významných inštitúcií

Zdroj: ECB.

Graf 3

Ukazovateľ finančnej páky významných inštitúcií

(v %)

Zdroj: ECB.

Ukazovateľ krytia likvidity v prípade agregovanej skupiny významných inštitúcií potvrdil rastúci trend.

Ukazovateľ krytia likvidity v prípade agregovanej skupiny významných inštitúcií potvrdil rastúci trend a v treťom štvrťroku 2019 dosiahol 145,16 %, čo v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka predstavuje nárast o 4,23 percentuálneho bodu (graf 4).

Graf 4

Ukazovateľ krytia likvidity významných inštitúcií

Zdroj: ECB.

V rámci záťažového testovania uskutočnil bankový dohľad ECB v roku 2019 analýzu citlivosti zameranú na riziko likvidity.

Bankový dohľad ECB uskutočnil v roku 2019 každoročný záťažový test, ktorý pozostával z podrobného hodnotenia rizika spojeného s krátkodobou likviditou bánk. Analýza citlivosti zameraná na riziko likvidity – záťažový test 2019 (LiST) sa zameriavala na schopnosť významných inštitúcií odolať idiosynkratickému likviditnému šoku. Odolnosť bánk voči výraznému a extrémnemu šoku bola posúdená na základe hypotetických záťažových faktorov kalibrovaných podľa nedávnych krízových období, bez ohľadu na rozhodnutia menovej politiky.

ECB konštatuje, že banky celkovo disponujú dostatkom likvidity.

Väčšina zo 103 hodnotených bánk vykázala dostatočné likviditné vankúše a relatívne dlhú „dobu prežitia“ (graf 5). Vykázaný medián doby prežitia bol približne šesť mesiacov v prípade výrazného šoku a približne štyri mesiace v prípade extrémneho šoku (graf 6). Dlhé doby prežitia v čase zvýšeného napätia poskytujú bankám dostatok času na nasadenie plánov núdzového financovania.

Graf 5

Rozdelenie bánk s dobou prežitia menej ako šesť mesiacov v jednotlivých scenároch

(kalendárne dni; počet bánk)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Doba prežitia predstavuje obdobie do prvého dňa, keď kumulovaný čistý odlev likvidity prevýši dostupné vyvažovacie kapacity. S predlžujúcou sa dobou prežitia sa zvyšuje pravdepodobnosť, že banka odolá likviditnému šoku.

Graf 6

Medián čistej likviditnej pozície

(kalendárne dni; medián čistej likviditnej pozície v % celkových aktív)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Čistá likviditná pozícia predstavuje matematický súčet kumulovaných čistých odlevov a dostupných vyvažovacích kapacít. Doba prežitia predstavuje obdobie do prvého dňa, keď čistá likviditná pozícia dosiahne zápornú hodnotu.

Existujú určité nedostatky, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť.

Hoci významné inštitúcie celkovo disponovali počas celého roka 2019 dostatkom likvidity, niektoré zistené nedostatky si vyžadujú ďalšiu pozornosť orgánov dohľadu: i) niekoľko bánk vykázalo nízke likviditné pozície v niektorých cudzích menách (napr. v amerických dolároch), ii) niektoré banky poskytujú čistú likviditu iným subjektom v rámci skupiny umiestneným mimo eurozóny, čím sa vystavujú riziku spojenému s oddelenou správou fondov (ring-fencing), iii) niektoré banky využívajú rôzne optimalizačné stratégie, ktoré im na jednej strane pomáhajú dosahovať súlad s požiadavkami na likviditu, no na druhej im poskytujú iba časovo obmedzenú podporu vo forme likvidity, iv) pri postupoch riadenia kolaterálu vrátane schopnosti rýchlo mobilizovať nezaťažené likviditné rezervy existuje v mnohých prípadoch priestor na zlepšenie a v) banky môžu podceňovať možnosť negatívnych likviditných následkov prípadného zníženia úverového ratingu. Test zároveň v prípade vykazovania likvidity poukázal na určité nedostatky v kvalite údajov, čo v budúcnosti pomôže zvýšiť kvalitu údajov dohľadu.

Výsledky testu poslúžili ako vstupné údaje pri ročnom hodnotení likvidity bánk a orgány dohľadu s nimi budú ďalej pracovať.

Výsledky testu budú zohľadnené pri hodnotení likvidity bánk a ich postupov riadenia rizík, na kapitálové požiadavky orgánov dohľadu však priamy vplyv mať nebudú. S cieľom vyriešiť otázky vznesené v rámci záťažového testu prijali orgány dohľadu primerané kvantitatívne a kvalitatívne opatrenia v oblasti likvidity. Orgány dohľadu prediskutovali závery hodnotenia s jednotlivými bankami v rámci každoročného postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) a v prípade potreby sa budú konkrétnymi zisteniami ďalej zaoberať.

Aj menej významné inštitúcie disponovali v roku 2019 dostatkom likvidity a kapitálu.

Aj menej významné inštitúcie disponovali v roku 2019 dostatkom likvidity a kapitálu. Priemerný ukazovateľ krytia likvidity (liquidity coverage ratio – LCR) dosahoval v druhom štvrťroku úroveň 200 % a priemerný koeficient kapitálu CET1 predstavoval približne 17 %. Napriek tomu bolo zistených niekoľko nedostatkov, ktoré si vyžadujú podrobné monitorovanie, ako napríklad výrazný nesúlad splatností a spoliehanie sa na likviditné skupiny pri zoskupovaní dostupných vankúšov ich jednotlivých členov.

Kvalita aktív bánk sa v priebehu roka 2019 ďalej zlepšovala.

Kvalita aktív bánk sa zvýšila a pomer problémových úverov (non-performing loans – NPL) pokračoval v stabilnom poklese z 4,17 % v treťom štvrťroku 2018 na 3,41 % v treťom štvrťroku 2019 (graf 7 a časť 1.2.2). Ako zároveň naznačuje graf 8, v rovnakom období sa významne znížil aj rozptyl pomeru NPL v jednotlivých bankách.

Graf 7

Kvalita aktív: NPL a preddavky významných inštitúcií

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v %)

Zdroj: ECB.

Graf 8

Rozdelenie pomerov NPL významných inštitúcií

Zdroj: ECB.

1.1.2 Všeobecná výkonnosť bánk v eurozóne

Ziskovosť významných inštitúcií sa do druhého štvrťroka 2019 znížila a ich pomery nákladov k príjmom zostali relatívne vysoké.

Ziskovosť významných inštitúcií eurozóny bola aj v roku 2019 nevýrazná. Celková anualizovaná rentabilita vlastného kapitálu dosiahla v treťom štvrťroku 2019 úroveň 5,8 %, čo v porovnaní s 6,2 % v poslednom štvrťroku 2018 predstavuje mierny pokles (graf 9).[1] V celkovom vyjadrení bola rentabilita vlastného kapitálu významných inštitúcií eurozóny nižšia než v prípade amerických bánk a v mnohých prípadoch zaostávala aj za nákladmi na vlastný kapitál vykázanými samotnými bankami. Odráža sa to aj na nízkych cenách akcií väčšiny významných inštitúcií obchodovaných na burze. Tie sa obchodujú pri pomere ich trhovej ceny k účtovnej hodnote výrazne nižšom ako jeden, čo im sťažuje získavanie kapitálu z akciových trhov bez toho, aby významne rozdrobili podiely existujúcich akcionárov.

Graf 9

Rentabilita vlastného kapitálu významných inštitúcií podľa zdrojov príjmov

(v % vlastného kapitálu)

Zdroj: Štatistika bankového dohľadu ECB.
Poznámka: Údaje za tretí štvrťrok predstavujú anualizovanú hodnotu.

V kontexte pretrvávajúcich obáv v súvislosti s rigidnými nákladovými štruktúrami sa čisté príjmy pred znížením, tvorbou opravných položiek a zdanením oproti vlastnému kapitálu znížili, v absolútnych číslach však zostali viac-menej bez zmeny. Nárast príjmov z obchodovania bol navyše vykompenzovaný zápornými čistými alebo inými prevádzkovými príjmami.

Pomery nákladov k príjmom boli v prípade významných inštitúcií aj naďalej relatívne vysoké (graf 10), a to nielen v dôsledku nákladovej neefektívnosti, ale tiež v dôsledku nákladov na reštrukturalizáciu a investícií do digitalizácie. V strednodobom horizonte môže digitalizácia zvýšiť efektivitu nákladov a umožniť bankám obohatiť svoju ponuku o nové produkty a služby. Digitalizácia zároveň zohráva dôležitú úlohu z hľadiska udržateľnosti obchodných modelov, no spájajú sa s ňou vstupné náklady, ktorých prínos sa dostaví až po určitom čase.

Graf 10

Pomery nákladov k príjmom a indexované zložky významných inštitúcií

(v %)

Zdroj: Štatistika bankového dohľadu ECB.

Toky v súvislosti so znížením hodnoty a tvorbou opravných položiek sa v prvých troch štvrťrokoch 2019 prudko medziročne zvýšili, čím sa ukončil klesajúci trend z posledných rokov vedúci k nízkym hodnotám zaznamenaným v roku 2018 a zosilnil sa tlak na ziskovosť. Nárast bol zaznamenaný vo všetkých krajinách vrátane tých s nízkym stavom NPL. Spôsobila ho najmä tvorba opravných položiek na úverové straty k novým NPL a znižovanie hodnoty nefinančných aktív bánk v súvislosti s ich reštrukturalizačnými programami.

Podobne ako významné inštitúcie, aj menej významné inštitúcie eurozóny zaznamenali dlhodobo nízku mieru ziskovosti. Najmä z dôvodu ich závislosti od úrokových výnosov sú menej významné inštitúcie vystavené negatívnym vplyvom dlhotrvajúceho obdobia nízkych úrokových sadzieb, pričom ich menšia veľkosť a predovšetkým regionálna pôsobnosť znižuje schopnosť týchto inštitúcií diverzifikovať zdroje príjmov a znižovať náklady. Najnovšie údaje z júna 2019 naznačujú nízku priemernú rentabilitu vlastného kapitálu menej významných inštitúcií na úrovni 5,1 %, čo je iba nepatrné zlepšenie v porovnaní so 4,7 % zaznamenanými na konci roka 2018.[2] Pokiaľ ide o aktíva, pokles úrokových príjmov, najväčšieho zdroja príjmov menej významných inštitúcií, pokračoval aj v roku 2019 (graf 11). Čisté úrokové výnosy sa však v dôsledku súčasného poklesu úrokových nákladov znížili iba mierne. Podobne ako v prípade významných inštitúcií, aj menej významným inštitúciám sa prudko zvýšili toky súvisiace s tvorbou opravných položiek, pričom v prvej polovici roka 2019 sa medziročne zvýšili o približne 20 %. Aj napriek tomu však náklady na riziko menej významných inštitúcií, počítané ako pomer miery zníženia finančnej hodnoty k celkovému objemu úverov, zostali na relatívne nízkej úrovni 0,1 % (necelá jedna tretina v porovnaní s nákladmi na riziko významných inštitúcií).

Graf 11

Vývoj úrokových príjmov, úrokových nákladov a čistých úrokových výnosov menej významných inštitúcií

(v mld. EUR)

Zdroj: Štatistika bankového dohľadu ECB.
Poznámka: Graf vychádza z meniacej sa vzorky menej významných inštitúcií. Údaje za prvý a druhý štvrťrok 2019 sú anualizované pomocou metódy kĺzavého súčtu za štyri štvrťroky.

Menej významné inštitúcie pokračovali v snahách o kontrolu svojich celkových nákladov (graf 12). Ich pomery nákladov k príjmom však zostali relatívne vysoké a v júni 2019 dosiahli úroveň 72 %. V porovnaní so záverom roka 2018 (73 %) sa v podstate nezmenili a sú naďalej vyššie ako v prípade významných inštitúcií. Z hľadiska kvality aktív pretrvávajú obavy súvisiace s vysokým stavom NPL niektorých menej významných inštitúcií. Pokrok v čistení súvah sa vo všeobecnosti mierne spomalil a v druhom štvrťroku 2019 hrubý pomer NPL predstavoval približne 2,71 %, čo v porovnaní s decembrom 2018 znamená pokles o 11 bázických bodov.

Graf 12

Prehľad nákladov menej významných inštitúcií

(ľavá os: v mld. EUR; pravá os: v %)

Zdroj: Štatistika bankového dohľadu ECB.
Poznámka: Graf vychádza z meniacej sa vzorky menej významných inštitúcií. Údaje za prvý a druhý štvrťrok 2019 sú anualizované pomocou metódy kĺzavého súčtu za štyri štvrťroky.

1.1.3 Hlavné riziká v bankovom sektore

Medzi hlavné výzvy, ktorým banky v roku 2019 museli čeliť, patrili geopolitická neistota, NPL a počítačová kriminalita a výpadky informačných technológií.

Bankový dohľad ECB v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi každý rok identifikuje hlavné riziká ohrozujúce banky v krátkodobom a strednodobom horizonte (horizont dvoch až troch rokov). Tie sú následne zverejnené v podobe mapy rizík jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). V roku 2018 boli identifikované nasledujúce hlavné rizikové faktory na obdobie roku 2019 a ďalej: geopolitická neistota, stav NPL a možné hromadenie nových NPL v budúcnosti, ako aj počítačová kriminalita a výpadky informačných technológií. Ďalšie riziká zahŕňajú preceňovanie na finančných trhoch, prostredie nízkych úrokových sadzieb a reakciu bánk na reguláciu.

Geopolitická neistota predstavovala hlavné riziko ohrozujúce hospodárstvo eurozóny.

Geopolitická neistota predstavovala hlavné riziko ohrozujúce globálne finančné trhy a hospodárstvo eurozóny. Eskalácia obchodného napätia a zvýšená miera geopolitickej neistoty mali nepriaznivý vplyv na rast globálneho HDP, ktorý bol aj počas roka 2019 nevýrazný. Významným zdrojom neistoty bol brexit, ktorý nútil banky a orgány dohľadu pripraviť sa na všetky možné scenáre. Tento vývoj spolu so zvýšenou mierou politickej neistoty v niektorých krajinách eurozóny mal negatívny dopad na hospodársky výhľad eurozóny, ktorý sa v roku 2019 zhoršil.

Pomer NPL v eurozóne naďalej klesal.

Napriek pokračujúcemu poklesu pomeru NPL v eurozóne boli vysoké stavy NPL vo veľkom počte bánk eurozóny naďalej zdrojom obáv. Implementáciou stratégií na znižovanie stavu NPL sa však týmto bankám podarilo dosiahnuť posun v znižovaní stavu existujúcich NPL. Pomer NPL v prípade významných inštitúcií klesol v treťom štvrťroku 2019 na 3,41 %, no zotrval nad predkrízovými úrovňami. Pri uplatňovaní stratégií na znižovanie stavu NPL je preto potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, a to najmä vzhľadom na očakávaný nevýrazný rast reálneho HDP v najbližšom období.

Uvoľňovanie úverových štandardov by mohlo viesť k hromadeniu nových NPL.

Pokračujúce snahy bánk o dosiahnutie vyšších výnosov by mohli viesť k hromadeniu nových NPL. Trend uvoľňovania úverových štandardov zaznamenaný v predchádzajúcich rokoch sa v roku 2019 mierne spomalil. Aj napriek tomu banky eurozóny v prvých dvoch štvrťrokoch 2019 vykázali ďalšie mierne uvoľňovanie úverových štandardov v prípade úverov podnikom a úverov domácnostiam na nákup nehnuteľností na bývanie.[3] Významné inštitúcie navyše zvýšili svoju aktivitu na trhu úverov financovaných z cudzích zdrojov a akceptovali rekordne mierne ochranné klauzuly.

Riziká súvisiace s IT a počítačovou kriminalitou sú na vzostupe z dôvodu pokračujúcej digitalizácie.

Trend postupnej digitalizácie finančných služieb môže znižovať odolnosť bánk voči počítačovej kriminalite a výpadkom informačných technológií. Banky sa čoraz častejšie spoliehajú na digitálne procesy a musia zavádzať nové technológie, aby dokázali zvýšiť svoju efektivitu a reagovať na meniace sa preferencie zákazníkov. Viaceré významné inštitúcie však naďalej využívajú zastarané IT systémy a musia prepracovať svoje IT infraštruktúry, čo môže tento proces predĺžiť a/alebo predražiť. Okrem toho existujú aj ďalšie riziká súvisiace s páchateľmi počítačovej kriminality s mimoriadne škodlivými úmyslami.

Na finančných trhoch pokračovalo výrazné preceňovanie rizík.

V súvislosti s pokračujúcou snahou o dosiahnutie vyšších výnosov pretrvávalo v roku 2019 veľké riziko výrazného preceňovania na finančných trhoch. Rizikové prémie boli počas roka naďalej nízke, a to aj napriek epizódam zvýšenej volatility na finančných trhoch v dôsledku eskalácie obchodného napätia. Hoci sa miera udržateľnosti dlhu verejného sektora v eurozóne ako celku zvýšila, úroveň zadlženosti bola vo viacerých krajinách naďalej vysoká, čo zvyšuje ich náchylnosť potenciálne preceňovať riziko štátneho dlhu.

Ziskovosť bánk zostáva aj naďalej nevýrazná.

Ziskovosť významných inštitúcií bola aj naďalej nízka, a to najmä v dôsledku ich zníženej schopnosti generovať príjmy z dôvodu očakávania dlhotrvajúceho obdobia nízkych úrokových sadzieb a silnej konkurencie. Viac ako polovica významných inštitúcií vykázala v roku 2019 mieru rentability vlastného kapitálu pod úrovňou odhadovaných nákladov na vlastný kapitál. Napriek miernemu zvýšeniu rentability vlastného kapitálu v roku 2018 významné inštitúcie upravili svoje očakávania smerom nadol a v rokoch 2019 a 2020 očakávajú pokles rentability vlastného kapitálu. V prípade zhoršenia makroekonomického prostredia v eurozóne by mohlo v budúcnosti dôjsť k ďalšiemu zníženiu týchto odhadov.

Napriek určitému vývoju v oblasti rizík v roku 2019 zostávajú vyššie spomenuté hlavné rizikové faktory mimoriadne aktuálne aj na nadchádzajúce roky (viac v časti 1.6 venovanej rizikovému výhľadu na rok 2020 a ďalšie obdobie).


1.2 Priority dohľadu a projekty v roku 2019

1.2.1 Prehľad priorít dohľadu na rok 2019

Priority dohľadu predstavujú oblasti, na ktoré sa bude bankový dohľad ECB v najbližšom roku zameriavať. Diskutuje o nich a schvaľuje ich Rada pre dohľad ECB a vychádzajú z hodnotenia hlavných rizík ohrozujúcich dohliadané banky (viac v časti 1.1) v súčasnom hospodárskom, regulačnom a dohľadovom prostredí. Okrem toho zohľadňujú tematické trendy identifikované spoločnými dohliadacími tímami pri každodennom výkone dohľadu a zistenia z misií dohľadu na mieste. Priority sa prehodnocujú každý rok a predstavujú dôležitý nástroj koordinácie opatrení dohľadu v jednotlivých bankách primerane harmonizovaným, proporčným a efektívnym spôsobom, čo prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok a zvýšeniu účinku dohľadu. Priority dohľadu na rok 2019 a súvisiace projekty sú podrobnejšie opísané v nasledujúcich riadkoch (obrázok 1).

Obrázok 1

Priority dohľadu na rok 2019

Zdroj: ECB.
* Upravená aktivita.
** Nová aktivita/oblasť záujmu v roku 2020.
1. Problémové úvery.
2. Interné procesy hodnotenia kapitálovej primeranosti a likvidity.
3. Hoci sa záťažový test zameraný konkrétne na riziko likvidity zatiaľ neplánuje, v roku 2020 sa uskutoční celoúnijný záťažový test zameraný na rôzne riziká.

1.2.2 Práce v oblasti problémových úverov (NPL)

V roku 2019 ECB rozhodla o úprave očakávaní dohľadu v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek k novým problémovým expozíciám (non-performing exposures – NPE) stanovených v dodatku k všeobecným zásadám ECB týkajúcim sa postupu bánk v prípade problémových úverov (ďalej len „dodatok“). Jej rozhodnutie nadväzuje na prijatie nariadenia (EÚ) 2019/630,[4] ktoré stanovuje spôsob zaobchádzania s NPE podľa pravidiel prvého piliera. Nové nariadenie vstúpilo do platnosti 26. apríla 2019 a dopĺňa už existujúce prudenciálne pravidlá. ECB k revízii dodatku pristúpila na základe svojho záväzku prehodnotiť očakávania dohľadu týkajúce sa nových NPE po dokončení nových právnych predpisov stanovujúcich spôsob zaobchádzania s NPE podľa pravidiel prvého piliera.

Hlavné rozdiely medzi prístupom podľa pravidiel druhého a prvého piliera

Medzi prístupom ECB podľa pravidiel druhého piliera a novým spôsobom zaobchádzania s NPE podľa pravidiel prvého piliera existujú tri hlavné rozdiely:

  • Po prvé, v rámci zaobchádzania s NPE podľa pravidiel prvého piliera sa od všetkých bánk vyžaduje, aby v prípade nedostatočnej miery krytia NPE prostredníctvom opravných položiek alebo iných úprav vykonali odpočet z vlastných zdrojov, a to automatickým spôsobom. Na rozdiel od právne nezáväzných očakávaní dohľadu ECB v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek významnými inštitúciami podľa pravidiel druhého piliera ide v tomto prípade o právne záväznú požiadavku. Očakávania dohľadu i) sú východiskom dohľadového dialógu, ii) vychádzajú z individuálneho posúdenia a iii) predstavujú opatrenie dohľadu, ktoré možno v rámci druhého piliera uplatniť v priebehu cyklu SREP.
  • Po druhé, spôsob zaobchádzania s NPE podľa pravidiel prvého piliera a prístup dohľadu k novým a existujúcim NPL podľa pravidiel druhého piliera sa mierne odlišujú v časových rámcoch. Okrem toho existujú rozdiely aj v postupe napredovania k dosiahnutiu úprav v prípade postupu ECB podľa pravidiel druhého piliera a k plnej implementácii v prípade rámca prvého piliera.
  • Po tretie, oba prístupy sa výrazne odlišujú v rozsahu. Zaobchádzanie s NPE podľa pravidiel prvého piliera sa vzťahuje len na NPE vyplývajúce z nových úverov poskytnutých od 26. apríla 2019, a teda nie na i) existujúce NPE, ani na ii) celkovú populáciu existujúcich bezproblémových úverov v súvahách bánk poskytnutých pred 26. aprílom 2019, z ktorých sa môžu stať NPE v budúcnosti. Orgány dohľadu preto musia mať k dispozícii nástroje na zmierňovanie potenciálneho rizika, pričom tieto nástroje im poskytuje prístup ECB podľa pravidiel druhého piliera.

Úpravy prístupu k novým NPE podľa druhého piliera týkajúce sa rozsahu a časových rámcov

Po identifikovaní hlavných rozdielov ECB rozhodla o úprave očakávaní dohľadu v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek k novým NPE. Cieľom bolo zjednodušiť a harmonizovať celkový prístup k NPE. Po prvé, aby sa zamedzilo prelínaniu, t. j. aby sa na tú istú expozíciu nevzťahovali opatrenia prvého aj druhého piliera, očakávania dohľadu ECB v súvislosti s novými NPE v rámci druhého piliera uvedené v dodatku sa budú týkať len expozícií, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá prvého piliera. NPE vyplývajúce z úverov poskytnutých po 26. apríli 2019 budú preto v princípe podliehať výlučne pravidlám prvého piliera. Po druhé, pri NPE vyplývajúcich z úverov poskytnutých pred 26. aprílom 2019 dôjde k zmene príslušných časových rámcov (t. j. ročníkových kategórií/dĺžok trvania NPE) z 2/7 rokov na 3/7/9 rokov v záujme zosúladenia týchto rámcov s rámcami prvého piliera.[5] V prípade NPE podliehajúcich dodatku sa bude zohľadňovať trvanie NPE v dĺžke 3/7/9 rokov pre nezabezpečené NPE/zabezpečené NPE (inak ako nehnuteľným majetkom)/NPE zabezpečené nehnuteľným majetkom, a to s rovnakými postupmi napredovania k plnej implementácii ako v rámci prvého piliera (t. j. 100 % krytie).[6]

Očakávania dohľadu týkajúce sa existujúcich NPE ostávajú nezmenené.

Očakávania dohľadu týkajúce sa existujúcich NPE (t. j. expozícií klasifikovaných ako NPE k 31. marcu 2018) ostávajú nezmenené – uplatňujú sa rovnaké východiskové body ročníkových kategórií 2/7 rokov pre nezabezpečené/zabezpečené NPE a v súvislosti s krytím platia odporúčania dohľadu a postupy napredovania k ich plneniu oznámené v rozhodnutiach SREP.[7] Najvyššou prioritou bolo rýchle znižovanie objemu existujúcich NPE s cieľom „vyčistiť“ súvahy bánk pred prípadným zhoršením ekonomických podmienok.

V prípade existujúcich aj nových NPE sa budú aj naďalej brať do úvahy špecifické okolnosti, v dôsledku ktorých môžu byť očakávania prudenciálnej tvorby opravných položiek neprimerané.

Všetky ostatné aspekty zaobchádzania s novými NPE podľa pravidiel druhého piliera zostávajú nezmenené v podobe uvedenej v dodatku. Tak v prípade nových NPE, ako aj v prípade existujúcich NPE sa budú aj naďalej pri posudzovaní rozdielov oproti očakávaniam dohľadu, pokiaľ ide o krytie podľa druhého piliera brať do úvahy špecifické okolnosti, v dôsledku ktorých môžu byť očakávania prudenciálnej tvorby opravných položiek v prípade určitých portfólií/expozícií neprimerané.

Súhrn úprav postupu dohľadu v oblasti tvorby opravných položiek k NPE

Na zhrnutie, očakávania dohľadu ECB týkajúce sa nových NPE sa vzťahujú len na NPE vyplývajúce z úverov poskytnutých pred 26. aprílom 2019, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá prvého piliera.[8] Na NPE vyplývajúce z úverov poskytnutých od 26. apríla 2019 sa vzťahujú pravidlá prvého piliera, pričom ECB bude pozorne sledovať súvisiace riziká. Na všetky nové NPE sa bez ohľadu na dátum ich vzniku vzťahujú rovnaké časové horizonty a rozdelenie zabezpečených expozícií. V záujme zníženia komplexnosti vykazovania nových NPE pre ne taktiež platí rovnaké zaobchádzanie ako pre časti NPE zaručené alebo poistené oficiálnou agentúrou na podporu exportu (obrázok 2).

Obrázok 2

Prehľad dohľadového a regulačného prístupu k tvorbe opravných položiek k NPE

Zdroj: ECB.

Aspekty týkajúce sa usmernení o NPE zverejnené Európskym orgánom pre bankovníctvo

ECB informovala EBA o svojom zámere dodržiavať usmernenia EBA o NPE.

Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) posilnil na konci roka 2018 dohľadový prístup k NPE zverejnením dvoch súborov usmernení o NPE: i) usmernení z 31. októbra 2018 o riadení problémových expozícií a expozícií s odloženou splatnosťou (EBA/GL/2018/06) a ii) usmernení zo 17. decembra 2018 k zverejňovaniu problémových expozícií a expozícií s odloženou splatnosťou (EBA/GL/2018/10). ECB informovala EBA o svojom zámere dodržiavať tieto usmernenia.[9]

Práce v oblasti existujúcich NPL: pokrok a hodnotenie stratégií bánk na znižovanie stavu NPL

Stavy NPL v držbe významných inštitúcií sa od decembra 2014 znížili o viac ako 40 %.

Na začiatku pôsobenia bankového dohľadu ECB predstavoval objem NPL významných inštitúcií približne 1 bil. € (pomer NPL predstavoval 8 %). Do konca septembra 2019 táto suma klesla na 543 mld. € (pomer NPL predstavoval 3,41 %). Od decembra 2014 sa teda stav NPL znížil o približne 46 % (graf 13). Tempo znižovania stavu NPL sa v roku 2017 zrýchlilo, a to najmä v krajinách s vysokým pomerom NPL. V marci 2017 ECB zverejnila všeobecné zásady postupu bánk v prípade problémových úverov (ďalej len „všeobecné zásady NPL“), ktoré stanovujú očakávania bankového dohľadu ECB v súvislosti s riadením NPL. Vývoj stavu NPL všetkých významných inštitúcií je znázornený v grafe 13.

Graf 13

Vývoj NPL významných inštitúcií

(ľavá os: v %; pravá os: v mld. EUR)

Zdroj: ECB.

Významné inštitúcie s vysokým pomerom NPL predložili svoje stratégie riešenia NPL po prvýkrát v roku 2017 a odvtedy ich dvakrát aktualizovali.

Všeobecné zásady NPL predstavujú súbor očakávaní týkajúcich sa riadenia NPL zo strany bánk.[10] V nadväznosti na tieto všeobecné zásady ECB vyzvala významné inštitúcie s vyšším stavom NPL (ďalej len „banky s vysokým stavom NPL“), aby predložili svoje stratégie na znižovanie stavu NPL a zabavených aktív a aby si stanovili strednodobé ciele znižovania na úrovni jednotlivých portfólií. Významné inštitúcie predložili ECB svoje stratégie na znižovanie stavu NPL po prvýkrát v roku 2017 a odvtedy ich dvakrát aktualizovali.

Stratégie riešenia NPL z roku 2019 predpokladali zníženie stavu NPL o 50 % v priebehu troch rokov.

Stratégie riešenia problematiky NPL predložené v roku 2019 predpokladali hrubé zníženie stavu NPL o približne 50 % v období od konca roka 2018 do konca roka 2021. Grafy 14 a 15 zobrazujú stavy problémových aktív (non-performing assets – NPA) vzorky 32 bánk s vysokým stavom NPL na konci roka 2018, ako aj očakávaný pokles tohto objemu v období od konca roka 2019 do konca roka 2021.

Banky s vysokým stavom NPL prekonali v roku 2018 svoje ciele znižovania NPL.

Banky s vysokým stavom NPL zaznamenali v roku 2018 celkový posun v tejto oblasti a v mnohých prípadoch dokonca prekonali svoje ciele znižovania stavu NPL. Nástroje použité na znižovanie stavu NPL sa v prípade jednotlivých inštitúcií a krajín líšili. Zahŕňali predovšetkým splácanie úverov (dlžníci splácali zmluvne dohodnuté čiastky) a nápravy, predaje (vrátane portfóliových predajov, sekuritizácií a reklasifikácie v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva IFRS 9 na „určené na predaj“) a odpisy.

V prvej polovici roka 2019 banky dosiahli 8-percentné zníženie stavu NPL, čo predstavovalo 42 % z ročného plánu na rok 2019 (v porovnaní s 51 % v druhom štvrťroku 2018). Zatiaľ čo odlev a prílev NPL z bezproblémových expozícií sú vo všeobecnosti pod kontrolou, ostatné prílevy prekračujú stanovený cieľ. K odlevu prispieva najmä splácanie úverov a nápravy, odpisy a predaje (vrátane portfóliových predajov, sekuritizácií a reklasifikácie podľa IFRS 9 na „určené na predaj“).

Banky urýchľujú svoje snahy o zníženie NPL.

Väčšina bánk pristupuje k snahám o znižovanie stavu NPL mimoriadne aktívne. Vychádzajúc zo stratégií na znižovanie stavu NPL predložených na obdobie rokov 2019 až 2021, približne 50 % zo zníženia plánovaného na obdobie troch rokov by sa malo vo väčšine krajín zrealizovať už v prvom roku. Približne 75 % zníženia počas trojročného obdobia by mali predstavovať odlevy z problémových portfólií, splácanie úverov, predaje a odpisy.

Banky sa agresívnejšie zameriavajú na staršie ročníky NPE.

Ďalším pozitívnym zistením je, že banky sa vo svojich plánoch na znižovanie agresívnejšie zameriavajú na staršie ročníky NPL. Ako ukazuje graf 16, expozície klasifikované ako problémové viac ako päť rokov by sa mali znižovať výrazne rýchlejším tepom ako expozície, ktoré sú ako problémové klasifikované päť a menej rokov.

Celková úroveň NPL v eurozóne zostáva i naďalej vysoká. Bankový dohľad ECB preto zotrvá vo svojom úsilí riešiť existujúce NPL a predchádzať hromadeniu nových NPL.

Graf 14

Stratégie na znižovanie stavu NPA: plánovaný vývoj objemu NPA

(v mld. EUR; roky)

Zdroj: ECB.

Graf 15

Znižovanie stavu NPL plánované na celý rok 2019 a skutočné zníženie v prvom polroku

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.
0. Prílevy z bezproblémových expozícií s upravenými podmienkami splácania.
1. Odlevy z uspokojovania z kolaterálu.
2. Prílevy z bezproblémových expozícií bez upravených podmienok splácania.
3. Odlevy z likvidácie kolaterálu.

Graf 16

Stratégie na znižovanie stavu NPA: plánované znižovanie stavu NPL v budúcnosti v jednotlivých ročníkových kategóriách

(v mld. EUR)

Zdroj: ECB.

Box 1
Vplyv predajov problémových úverov na akciové trhy

Tento box sa venuje empirickej skúsenosti s reakciou akciových trhov na informácie významných a menej významných inštitúcií v rámci SSM o čistení súvah v období rokov 2015 až 2019. Cieľom je zhodnotiť, či predaje[11] problémových úverov (non-performing loans – NPL) spôsobili pozitívny „efekt bohatstva“ pre významné a menej významné inštitúcie v najaktívnejších krajinách (predovšetkým v Taliansku, Španielsku, Írsku, Grécku, Portugalsku a v Grécku). Celkový objem predajov NPL a zabavených aktív zo strany významných a menej významných inštitúcií v týchto krajinách presiahol v roku 2018 úroveň 184 mld. €, v porovnaní so 108 mld. € v roku 2017. Ťahúňmi vývoja boli v sledovanom období najmä trhy v Španielsku a v Taliansku, avšak nárast aktivity bol zaznamenaný aj v Grécku, Portugalsku a na Cypre, kde sa ročný objem predaných NPL v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 viac než zdvojnásobil (graf). Napriek spomaleniu aktivity z hľadiska objemu predaných NPL v roku 2019 v porovnaní s rokmi 2017 a 2018 sú v súčasnosti neukončené predaje v objeme 74 mld. €, ktoré by mali byť ukončené do konca roka 2020. Okrem toho sa zvyšuje objem aktív v segmente „pravdepodobné nesplatenie“. V roku 2019 do tohto segmentu spadala približne jedna tretina všetkých odpredajov zo strany talianskych úverových inštitúcií.

Graf

Predaje NPL a zabavených aktív zo strany významných a menej významných inštitúcií v rámci SSM vo vybraných krajinách v období rokov 2015 až 2019 a neukončené predaje

(v mld. EUR; hrubé účtovné hodnoty)

Zdroj: Oznámenia bánk, Credit Village, Debtwire, Deloitte, KPMG a výpočty ECB.
Poznámka: Redakčná uzávierka údajov bola 31. decembra 2019. Položka „neukončené“ označuje predaje, ktoré by mali byť ukončené do konca roka 2020. Graf zahŕňa priame predaje NPL, sekuritizácie NPL vedúce k dekonsolidácii a predaje zabavených aktív. Graf zobrazuje predaje zo strany významných a menej významných inštitúcií spadajúcich pod SSM vo vybraných krajinách. Údaje nezahŕňajú predaje zo strany vnútroštátnych spoločností na riadenie aktív. Španielske údaje za rok 2017 zahŕňajú predaj väčšinového podielu v portfóliu nehnuteľností v hodnote 30 mld. € bankou Santander investičnej spoločnosti Blackstone. Talianske údaje za rok 2018 zahŕňajú sekuritizáciu zlých úverov v hodnote približne 24,1 mld. € bankou Monte dei Paschi di Siena, ukončenú v máji 2018, a transfer portfólií Veneto Banca/Popolare di Vicenza v hodnote 18 mld. € na SGA S.p.A po likvidácii banky v roku 2017, ukončený v roku 2018. Predaje UniCredit v hodnote 17,7 mld. € (projekt Fino) sú zahrnuté v talianskych údajoch za rok 2017.

Finančná odborná literatúra sa dlhodobo venuje vplyvu čistenia súvah na ceny akcií bánk a efektu bohatstva pre predajcov.[12] Pomocou intervenčnej analýzy[13] ECB doplnila predchádzajúce empirické štúdie s rovnakým zameraním a zanalyzovala vplyv 135 oznámení o predaji NPL zo strany významných a menej významných inštitúcií[14] od roku 2015. Výsledky ukázali, že oznámenia o predaji NPL mali pozitívny a významný vplyv na ceny akcií tých úverových inštitúcií, ktoré v sledovanom období dosiahli výrazný pokrok v znižovaní stavu NPL (tabuľka).

Tabuľka

Výsledky intervenčnej analýzy

Zdroj: ECB a Bloomberg (skutočné výnosy).
Poznámka: „Udalosť“ predstavuje tlačovú správu o predaji NPL zverejnenú obchodovateľnou významnou alebo menej významnou inštitúciou, a to vrátane priamych NPL predajov na trhu a sekuritizácií NPL vedúcich k dekonsolidácii, ako aj predajov zabavených aktív. Na tlačové správy zahŕňajúce prekrývajúce sa a zmätočné udalosti nebolo prihliadané (napr. predaj komunikovaný v rámci zverejnenia štvrťročných finančných výsledkov, oznámení o navýšení kapitálu, obchodných stratégií, informácií o fúziách a podobne). „Veľké predaje“ predstavujú predaje problémových aktív s hrubou účtovnou hodnotou prevyšujúcou sumu 320 mil. €, t. j. medián všetkých predajov zo strany významných a menej významných inštitúcií spadajúcich pod SSM v období rokov 2015 až 2019 (taktiež s prihliadnutím na transakcie nezahrnuté do tejto analýzy). Naša vzorka oznámení zo Španielska, Írska a z Grécka zahŕňa zverejnenia informácie o predaji aktív s nadpriemernou hrubou účtovnou hodnotou. Nadštandardné výnosy boli vypočítané odpočítaním očakávaných bežných výnosov za predpokladu, že by nebolo zverejnené žiadne oznámenie o predaji NPL od skutočných výnosov akcií bánk. Očakávané bežné výnosy boli odhadnuté pomocou „trhového modelu“, ktorý je založený na skutočných výnosoch referenčného trhu a na korelácii medzi akciami banky a referenčným trhom. Pre potreby tejto analýzy boli referenčnými trhmi index FTSE Italia Bank v prípade talianskych bánk, index IBEX 35 v prípade španielskych bánk, Athens Stock Exchange General Index v prípade gréckych bánk, FTSE Ireland Index v prípade írskych bánk, FTSE Portugal Index v prípade portugalských bánk a Cyprus Stock Exchange General Index v prípade cyperských bánk. Použité boli prirodzené logaritmické výnosy. Odhadové obdobie bolo 120 obchodných dní. Po vypočítaní nadštandardných výnosov sa dopočítal kumulatívny nadštandardný výnos ako súčet individuálnych nadštandardných výnosov, aby bolo možné zmerať celkový vplyv udalosti v konkrétnom časovom období (okno udalosti). V analýze boli zohľadnené dve okná udalosti, a to [-2;0] a [0;2], kde 0 predstavuje deň udalosti, resp. prvý obchodný deň po oznámení, ak bolo zverejnené po skončení obchodovania alebo ak udalosť pripadla na neobchodný deň (napr. víkend). Kumulatívne priemerné nadštandardné výnosy predstavujú stredné hodnoty všetkých udalostí vo vzorke (celkovej alebo na úrovni jednotlivých krajín), t. j. priemernú reakciu akciových trhov (v percentách) na tlačovú správu. Na overenie štatistickej významnosti kumulatívnych priemerných nadštandardných výnosov bol použitý t-test a test z Boehmer, Musumeci a Poulsen (1991). ***, ** a * predstavujú úrovne významnosti 1 %, 5 %, resp. 10 % t-testu a testu z Boehmer, Musumeci a Poulsen (1991).

Analýza tiež ukazuje, že vyzretosť domácich trhov s NPL a charakteristické črty vnútroštátnych právnych rámcov majú na ceny akcií v jednotlivých jurisdikciách rozdielny vplyv. Napríklad úverové inštitúcie v Taliansku, ktoré oznámili veľké predaje NPL,[15] zaznamenávali výrazné a pozitívne reakcie akciového trhu v priemere počas dvoch dní nasledujúcich po zverejnení tlačovej správy. Výrazný efekt bohatstva plynie talianskym bankám zo schémy GACS.[16] To naznačuje, že dôkladne navrhnutá schéma na podporu prevodu rizík súvisiacich s NPL zo súvah úverových inštitúcií zvykne mať na predávajúce banky pozitívny vplyv. Podobne aj v Írsku úverové inštitúcie zaznamenali po zverejnení príslušných oznámení pozitívnu reakciu trhov, čo môže súvisieť s priaznivým vplyvom na kapitálové koeficienty komunikovaným vo väčšine írskych tlačových správ týkajúcich sa predajov NPL.[17] Naopak žiadny štatisticky významný vplyv nebol zachytený v prípade gréckych úverových inštitúcií, kde v roku 2017 začali rásť sekundárne trhy prispievajúce k znižovaniu NPL. Prevod rizika prostredníctvom sekuritizačnej schémy „Hercules“, ktorej cieľom spolu s ďalšími externými a internými strategickými nástrojmi je znižovanie objemu NPL na udržateľnú úroveň,[18] však môže v budúcnosti vyvolať pozitívny efekt bohatstva. V prípade Španielska neboli reakcie na oznámenia bánk zverejnené v rokoch 2015 až 2019 štatisticky významné. Pripísať to možno vyzretosti španielskeho trhu s NPL a relatívne nízkemu pomeru NPL v španielskych úverových inštitúciách.[19] Aj keď portugalské a cyperské úverové inštitúcie tvorili pri analýze súčasť celkovej vzorky, z dôvodu obmedzeného počtu bánk obchodovaných na burze a zverejnených oznámení však v prípade Portugalska a Cypru neexistujú žiadne výsledky na úrovni jednotlivých krajín.

1.2.3 Práce v oblasti podmienok poskytovania úverov

K vysokým pomerom NPL v niektorých zúčastnených členských štátoch prispeli okrem iného nedostatočné postupy v oblasti poskytovania úverov. Cieľom úsilia dohľadu pri znižovaní NPL je vyčistiť bankové súvahy a tým obnoviť dôveru v bankový sektor. Vzhľadom na zvýšenú pravdepodobnosť obratu vo vývoji hospodárskeho cyklu je však dôležité porozumieť rizikám aktuálne vstupujúcim do bankových súvah, keďže v budúcnosti môžu spôsobiť ťažkosti. V súčasnosti je preto potrebné presunúť pozornosť na podmienky bánk pri poskytovaní úverov. Cieľom je prijímať proaktívne opatrenia na zamedzenie nadmerného hromadenia nových NPL v budúcnosti, čo sa stalo aj jednou z priorít dohľadu na rok 2019 (časť 1.2).

Prvým krokom na splnenie tohto cieľa bolo zhodnotiť riziká a trendy súvisiace s poskytovaním úverov bankami a nasmerovať úsilie dohľadu na identifikované rizikové oblasti. ECB preto dôkladne zhodnotila relevantné údaje, ktoré mali orgány dohľadu už k dispozícii. V záujme náležitého a štruktúrovaného zhodnotenia kvality podmienok uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov, so zameraním najmä na nové úvery, bolo potrebné zhromaždiť aj dodatočné harmonizované údaje. Bankový dohľad ECB preto v roku 2019 začal so zberom týchto údajov.

Jeho hlavným cieľom bolo i) zistiť, či v priebehu času došlo k zhoršeniu podmienok bánk pri poskytovaní úverov a ii) identifikovať štruktúru a špecifiká v určitých úverových segmentoch, rôznych obchodných modeloch a v jednotlivých krajinách. Okrem toho zber pomohol posúdiť, či niektoré kľúčové ukazovatele rizika sú už v súčasnosti dostupné v rámci IT systémov bánk a tiež stanoviť mieru automatizácie pri zostavovaní a vykazovaní týchto údajov.

Postup pri zbere údajov bol navrhnutý v spolupráci so zástupcami sektora, čo zaručilo, že definície kľúčových ukazovateľov rizika zahrnuté do výkazov podmienok poskytovania úverov (napr. ukazovatele podielu úveru k hodnote nehnuteľnosti) zodpovedali najbežnejšej bankovej praxi. Výsledný výkaz pokrýva kľúčové ukazovatele rizika súvisiaceho s poskytovaním úverov a parametre rizika pri úveroch súkromnému podnikovému sektoru. Na podporu konzistentnosti údajov vykazovaných jednotlivými úverovými inštitúciami bola súčasťou procesu aj rozsiahla séria otázok a odpovedí, po ktorej nasledovala komplexná kontrola kvality.

Pri interpretácií zhromaždených údajov bolo potrebné zohľadniť východiskovú situáciu pri poskytovaní úverov, keďže tá sa v jednotlivých krajinách líši. Ako doplnok analýzy údajov sa preto uskutočnili špecializované stretnutia so spoločnými dohliadacími tímami a zástupcami príslušných vnútroštátnych orgánov z jednotlivých krajín. Cieľom týchto stretnutí bolo spoločne posúdiť zistenia „zdola nahor“ spoločných hodnotiacich tímov a horizontálne postrehy. Takýto postup umožnil zohľadniť špecifické okolnosti týkajúce sa jednotlivých krajín a bánk a zároveň zaručiť harmonizované hodnotenie. Výsledky stretnutí poslúžili ako základ pre definovanie rozsahu následnej analýzy, ktorá sa uskutoční v roku 2020.

Po jej ukončení budú z analýzy údajov profitovať všetci účastníci procesu. ECB a príslušné vnútroštátne orgány získajú cenné poznatky o tom, ako banky postupujú pri poskytovaní úverov a pri oceňovaní založenom na rizikách. Výsledky tiež prinesú podrobnosti o vývoji v obchodných segmentoch, napríklad na trhu úverov na bývanie alebo v poskytovaní úverov malým a stredným podnikom, a tiež odhalia, aké údaje banky využívajú pri riadení rizík vyplývajúcich z ich úverových portfólií. Pridanou hodnotou pre banky bude podrobná individuálna spätná väzba k výsledkom vrátane ich vzájomného referenčného porovnania. Agregované výsledky analýzy budú taktiež zverejnené. Tieto práce môžu viesť k aktivitám v jednotlivých bankách, ktoré však ešte budú predmetom diskusií v nasledujúcej fáze projektu týkajúceho sa podmienok poskytovania úverov v roku 2020. Celý projekt je načasovaný tak, aby vhodným spôsobom podporoval prácu EBA v oblasti poskytovania úverov, na ktorej sa ECB aktívne zúčastňuje.

1.2.4 Cielené hodnotenie interných modelov (TRIM)

Cielené hodnotenie interných modelov (Targeted Review of Internal Models – TRIM) si kladie za cieľ posúdiť vhodnosť a primeranosť interných modelov bánk, a tým znížiť neodôvodnenú variabilitu rizikovo vážených aktív. Podporou jednotného uplatňovania postupov dohľadu zameraných na správne a konzistentné uplatňovanie regulačných požiadaviek týkajúcich sa interných modelov projekt TRIM prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetky subjekty.

Previerky na mieste TRIM boli v roku 2019 ukončené.

Po analytických prípravách v roku 2016 boli v roku 2017 spustené previerky na mieste v rámci projektu TRIM a v roku 2019 boli ukončené. Počas tohto obdobia bolo v 65 významných inštitúciách vykonaných 200 previerok na mieste zameraných na interné modely kreditného rizika, trhového rizika a kreditného rizika protistrany.

V roku 2019 ECB zverejnila upravenú verziu príručky o interných modeloch.

Pri previerkach sa uplatňoval spoločný metodický rámec založený na jednotnom výklade európskych nariadení o interných modeloch, na ktorom sa zhodla ECB s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Táto zhoda sa odráža aj v príručke ECB o interných modeloch, ktorá vnáša transparentnosť do spôsobu, ako ECB posudzuje príslušné regulačné požiadavky týkajúce sa interných modelov a ako ich konzistentne uplatňuje pri hodnotení, či banky tieto požiadavky spĺňajú. Zverejnenie upravenej verzie príručky v roku 2019 bolo dôležitým medzníkom v projekte TRIM a predchádzal mu rozsiahly pripomienkový proces, ktorý zahŕňal výzvu zástupcom sektora v roku 2017 na predkladanie pripomienok k prvej verzii dokumentu a dve verejné konzultácie k upraveným verziám jednotlivých kapitol príručky počas roka 2018. Príručka ECB o interných modeloch zostane aj do budúcnosti hlavným referenčným dokumentom v súvislosti s postupmi ECB pri výkone dohľadu nad internými modelmi nad rámec projektu TRIM. Príručka bude podľa potreby ďalej upravovaná a aktualizovaná.

V rámci projektu TRIM boli vykonané (a naďalej sa vykonávajú) viaceré analýzy, ktorých cieľom bolo zhodnotiť a porovnať výsledky previerok v jednotlivých inštitúciách. Predbežné výsledky týchto analýz už boli zverejnené pre potreby dohliadaných inštitúcií a širokej verejnosti. V roku 2018 bol zverejnený prehľad najzávažnejších a najbežnejších nedostatkov zistených počas previerok v rámci projektu TRIM a v apríli a novembri 2019 boli zverejnené jeho aktualizované a rozšírené verzie. Tieto horizontálne analýzy spolu s ďalšími úrovňami zabezpečovania kvality[20] sú dôležité z hľadiska konzistentnosti dohľadového hodnotenia pri jednotlivých previerkach. Ich zverejnenie poskytlo bankám širší rámec na interpretáciu prijatých rozhodnutí spojených s hodnotením TRIM.

Ďalším významným úspechom tohto projektu sú rozhodnutia v oblasti dohľadu týkajúce sa previerok na mieste TRIM. Právne záväzné povinnosti vyplývajúce z týchto rozhodnutí pomáhajú dosiahnuť, že banky nedostatky zistené v rámci projektu TRIM aj odstránia, čo následne vedie k potrebnému zvyšovaniu kvality interných modelov. Doposiaľ bolo vydaných približne 110 takýchto finálnych rozhodnutí (t. j. rozhodnutí, ktoré už zohľadňujú spätnú väzbu poskytnutú inštitúciou v rámci obdobia práva na vypočutie), ktoré boli adresované okolo 55 zo 65 inštitúcií zapojených do projektu TRIM. Každé rozhodnutie TRIM obsahovalo v priemere 20 záväzných povinností, ktoré boli v prípade potreby doplnené dodatočnými opatreniami.[21] Tieto podrobné následné činnosti v rámci projektu TRIM prispievajú k znižovaniu neopodstatnenej variability rizikovo vážených aktív v interných modeloch bánk tým, že zabezpečujú dodržiavanie regulačných požiadaviek. V oblasti kreditného rizika banky vykazovali nedostatky predovšetkým pri výpočte realizovaných strát zo svojich expozícií a v používaní dlhodobých priemerných mier zlyhania na kalibráciu parametrov pravdepodobnosti zlyhania. V oblasti trhového rizika sa nedostatky týkali najmä metodiky používanej bankami na meranie ukazovateľa hodnoty v riziku (value at risk – VaR), VaR v čase zvýšeného napätia, regulačného spätného testovania VaR, rozsahu prístupu interných modelov a metodiky merania dodatočného rizika.

Celkovo si projekt TRIM vyžiadal nasadenie značných zdrojov dohľadu. S cieľom nenarušiť bežnú činnosť bánk pri udržiavaní modelov sa významné zmeny modelov a ich počiatočné schvaľovanie naďalej posudzovali na mieste, a to nad rámec previerok TRIM alebo, niekedy, v kombinácii s nimi. Počas roka 2019 bolo okrem 49 previerok na mieste v rámci projektu TRIM začatých aj 117 previerok interných modelov vo významných inštitúciách (z toho 52 na mieste).[22] Celkovo bolo v roku 2019 vydaných 141 rozhodnutí v oblasti dohľadu týkajúcich sa previerok interných modelov[23] (vrátane tých spadajúcich pod projekt TRIM).

Projekt TRIM bude uzavretý v druhom polroku 2020.

Projekt TRIM bude uzavretý v druhej polovici roka 2020, bežné dohľadové posudzovanie významných zmien modelov a žiadostí o ich počiatočné schválenie by však malo pokračovať vo vysokom tempe aj v rokoch 2020 a 2021. Dohliadané subjekty budú vyzvané na úpravu svojich modelov tak, aby zohľadňovali i) zistenia v rámci hodnotenia TRIM a ii) požiadavky EBA stanovené v nových regulačných technických predpisoch a usmerneniach prijatých v nadväznosti na výsledky regulačného posúdenia prístupu založeného na internom ratingu. Bankový dohľad ECB spolu s bankami plánuje využiť synergie plynúce zo spájania procesu implementácie a hodnotenia zmien interných modelov, ktoré vyplynú z uvedených dvoch iniciatív a ktoré majú vplyv na rovnaké ratingové systémy.

1.2.5 Riziká v oblasti IT a kybernetické riziká

Rizikám v oblasti IT a kybernetickým rizikám, jednej z priorít v oblasti dohľadu, sa bankový dohľad ECB venoval aj počas roka 2019. Riziká v oblasti IT a kybernetické riziká by mali byť štandardnou súčasťou celkového rámca bánk na správu a riadenie rizík a všetci zamestnanci by mali mať o týchto rizikách dostatočné povedomie. Prejavy týchto rizík môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť chod celej inštitúcie. Všetci zamestnanci by sa preto mali podieľať na zmierňovaní rizík v oblasti IT a kybernetických rizík naprieč odbornými útvarmi a hierarchiami.

Vzhľadom na vysokú mieru vzájomnej prepojenosti finančného sektora by sa v ňom prípadné kybernetické incidenty mohli veľmi rýchlo šíriť. V záujme ľahšej identifikácie a monitorovania trendov v súvislosti s kybernetickými incidentmi v bankovom sektore zo strany orgánov dohľadu bol v roku 2017 zavedený proces oznamovania kybernetických incidentov, v rámci ktorého majú všetky významné inštitúcie povinnosť oznamovať významné kybernetické incidenty[24] ihneď po ich odhalení. Databáza kybernetických incidentov SSM poskytuje vyššiu mieru transparentnosti a tiež ECB umožňuje rýchlo reagovať v prípade veľkých incidentov, ktoré sa týkajú jednej alebo viacerých významných inštitúcií. V porovnaní s rokom 2018 sa počet oznámených kybernetických incidentov v roku 2019 zvýšil o približne 30 %.

Časté previerky na mieste umožňujú bankovému dohľadu ECB zhodnotiť schopnosti jednotlivých bánk riadiť riziká v oblasti IT a kybernetické riziká, zatiaľ čo previerky vykonané formou kampaní (zameraných na tú istú oblasť vo viacerých bankách na porovnateľnom základe) prinášajú horizontálne poznatky. Vďaka zameraniu v roku 2019 na riadenie IT kontinuity sa podarilo identifikovať slabé stránky, a to najmä v oblasti testovania reakcie na katastrofy veľkého rozsahu. Týmto zisteniam bude venovaná náležitá pozornosť v rámci priebežného dohľadu. K dôkladnému zhodnoteniu postupov riadenia kybernetických rizík bankami prispeje aj kampaň zameraná na riziká v oblasti IT, ktorá je naplánovaná na rok 2020.

V rámci každoročného procesu SREP spoločné dohliadacie tímy vykonávajú priebežný dohľad nad rizikami v oblasti IT a kybernetickými rizikami, pri ktorom uplatňujú spoločnú a štandardizovanú metodiku hodnotenia rizík založenú na usmerneniach EBA (EBA/GL/2017/05)[25] a využívajú dotazník rizík v oblasti IT (samohodnotenie bánk). Priebežný dohľad dopĺňajú tematické hodnotenia zamerané na riziká v oblasti IT a horizontálna analýza. Samohodnotenia rizík a kontrolných mechanizmov v oblasti IT vykonané významnými inštitúciami poskytujú cenné informácie. Jedným z relevantných zistení v roku 2019 bolo, že sektor vo všeobecnosti prešiel na obozretnejšie samohodnotenie. Samohodnotiaci proces zároveň odhalil, že významné inštitúcie, ktoré majú v predstavenstve IT expertov, vykazujú vyššiu mieru odbornosti vo viacerých kategóriách kontrolných mechanizmov rizík v oblasti IT a tiež vyššiu mieru povedomia o týchto rizikách.

Samohodnotiaci proces tiež ukázal, že počet významných inštitúcií, ktorých kritické prevádzkové postupy sú závislé od systémov na konci svojej životnosti stúpa, rovnako ako náklady na outsourcing IT služieb. V roku 2020 sa zvýši pozornosť venovaná týmto oblastiam.

Bankový dohľad ECB udržiava úzky kontakt s viacerými zainteresovanými stranami v rámci aj mimo EÚ s cieľom zaručiť koordinovaný postup a výmenu poznatkov v oblasti IT a kybernetických rizík. Aktívne sa zúčastňuje na rôznych medzinárodných fórach vrátane pracovnej skupiny EBA pre dohľad nad rizikami v oblasti IT, Bazilejského výboru pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS), pracovnej skupiny pre prevádzkovú odolnosť a pracovnej skupiny Rady pre finančnú stabilitu pre reagovanie na kybernetické incidenty a plánovanie obnovy.

1.2.6 Brexit

Bankový dohľad ECB pokračoval v monitorovaní bánk pri vykonávaní ich plánov súvisiacich s brexitom.

Práce bankového dohľadu ECB v oblasti brexitu sa v roku 2019 zameriavali na i) pripravenosť bánk a orgánov dohľadu na možný brexit bez dohody a ii) pokrok pri vykonávaní plánov bánk súvisiacich s brexitom, na ktorých sa banky dohodli s orgánmi dohľadu.

Počas celého roka bankový dohľad ECB monitoroval pripravenosť bánk na scenár brexitu bez dohody, v rámci ktorého by Spojené kráľovstvo vystúpilo z EÚ bez prechodného obdobia. V tomto kontexte ECB jasne informovala banky, aby pokračovali v prípravách na všetky možné varianty a vyzvala ich, aby v prípade potreby prijali účinné zmierňujúce opatrenia. Prípravy bánk na brexit bez dohody celkovo postupovali uspokojujúcim tempom.

Ešte pred uplynutím pôvodného termínu brexitu na konci marca 2019 bankový dohľad ECB ukončil väčšinu povoľovacích konaní súvisiacich so zakladaním nových alebo s reštrukturalizáciou existujúcich úverových inštitúcií v eurozóne. Okrem toho dokončil hodnotenie brexitových plánov významných inštitúcií pôsobiacich v Spojenom kráľovstve a tam, kde to vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, udelil súhlas na založenie ich pobočiek v tretích krajinách. Bankový dohľad ECB v tomto smere vedie s bankami podrobnú diskusiu s cieľom dosiahnuť zhodu na prevádzkových a obchodných modeloch ich britských pobočiek v budúcnosti.

Bankový dohľad ECB tiež monitoroval pokrok bánk dosiahnutý pri vykonávaní ich plánov súvisiacich s brexitom, aby sa uistil, že dotknuté banky sa riadia prijatými záväzkami vrátane časových harmonogramov vykonávania týchto plánov, ktoré si dohodli s príslušnými orgánmi dohľadu. Horizontálne monitorovanie bolo doplnené následnými činnosťami v jednotlivých bankách a v prípade potreby aj zodpovedajúcimi opatreniami dohľadu.

V prípade bánk, ktoré v súvislosti s brexitom presunuli svoju činnosť do eurozóny a stali sa tak významnými, ECB zriadila nové spoločné dohliadacie tímy a prebrala nad nimi priamy dohľad. V niektorých z týchto bánk bolo v druhej polovici roka 2019 začaté povinné komplexné hodnotenie.

ECB naďalej komunikovala o svojich očakávaniach v oblasti dohľadu prostredníctvom sekcie otázok a odpovedí na internetovej stránke bankového dohľadu ECB, niekoľkých článkov v informačnom bulletine dohľadu a tiež prostredníctvom bilaterálnych rozhovorov s dohliadanými subjektmi.

Ďalší vývoj

V roku 2020 bude ECB naďalej monitorovať, ako banky realizujú svoje plány súvisiace s brexitom a ako dodržiavajú záväzky a časové harmonogramy dohodnuté v záujme dosiahnutia cieľových prevádzkových modelov. Napriek určitému pokroku dosiahnutému v roku 2019 musia banky vyvinúť väčšie úsilie pri plnení očakávaní ECB v oblasti dohľadu, a to najmä pokiaľ ide o interné riadenie, zakladanie podnikania a prístup k infraštruktúram finančného trhu, účtovné modely, usporiadanie v rámci skupiny a IT infraštruktúru a vykazovanie.

Okrem toho bude začaté komplexné hodnotenie v ďalších inštitúciách, ktoré v dôsledku ich krokov týkajúcich sa brexitu začali byť klasifikované ako významné.

ECB bude aj naďalej pozorne sledovať politické rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a bude posudzovať ich vplyv z hľadiska dohľadu.

1.2.7 Obchodné riziko a oceňovanie aktív

V roku 2019 bola začatá séria koordinovaných iniciatív na diaľku i na mieste.

V roku 2019 bankový dohľad ECB začal sériu koordinovaných iniciatív na diaľku i na mieste zameraných na trhové riziko. To zahŕňa riziká vyplývajúce z obchodných aktivít a oceňovania finančných nástrojov účtovaných v reálnej hodnote. Cieľom týchto iniciatív bolo:

  • zabezpečiť súlad s existujúcimi právnymi predpismi,
  • zvýšiť úroveň znalostí orgánov dohľadu o zložení týchto finančných aktív a záväzkov,
  • monitorovať oblasti viac vystavené riziku oceňovania,
  • posúdiť rámce využívané inštitúciami na výpočet reálnej hodnoty a obozretných dodatočných úprav oceňovania.

Počas roka 2019 prebiehal zber podrobných údajov o regulačnej obchodnej knihe od 13 veľkých významných inštitúcií, ktoré pokrývajú 87 % pozícií 2. a 3. úrovne[26] v obchodných knihách bánk spadajúcich pod priamy dohľad ECB.[27] Dostupnosť údajov na úrovni jednotlivých zložiek a produktov umožnila získať informácie o zložení významnej podmnožiny aktív a záväzkov 2. a 3. úrovne a pomohla definovať rozsah previerok na mieste, ktoré by mali byť začaté v rámci kampane previerok na mieste zameranej na riziko oceňovania.

Aktíva a záväzky 3. úrovne sú sústredené v niekoľkých veľkých bankách, zatiaľ čo aktívam a záväzkom 2. úrovne dominujú najmä swapy a repo obchody.

Pokiaľ ide o určovanie úrovne aktív, väčšina pozícií obchodnej knihy (približne 87 %) zahrnutých do vzorky je klasifikovaná ako pozície 2. úrovne, zatiaľ čo podiel pozícií 3. úrovne predstavuje iba približne 2 % a sú sústredené v niekoľkých bankách (približne 82 % z nich v iba troch bankách). Pokiaľ ide o zastúpenie jednotlivých produktov, veľkú časť aktív a záväzkov 2. úrovne predstavujú swapy a repo obchody, väčšinou so splatnosťou kratšou ako desať rokov.

Postupy bánk pri definovaní zistiteľnosti, určovaní úrovne aktív, zisku prvého dňa a meraní reálnej hodnoty sa do veľkej miery líšia.

Pokiaľ ide o previerky na mieste, v roku 2019 bola začatá kampaň[28] zameraná na riziko oceňovania, ktorá bude pokračovať aj v rokoch 2020 a 2021. Predbežné výsledky kampane naznačujú výrazné rozdiely v postupoch bánk a veľký priestor na to, aby sa jednotlivé banky od seba odlišovali vzhľadom na voľnosť pri definovaní zistiteľnosti, určovaní úrovne aktív, zisku prvého dňa a meraní reálnej hodnoty v rámci uplatňovania účtovného rámca. Z hľadiska hodnotenia rizika oceňovania predstavuje táto heterogénnosť určitú výzvu. Previerky na mieste majú za cieľ presadzovať na prudenciálne účely rovnaké podmienky pre všetkých a harmonizovať spôsob uplatňovania metodiky bankového dohľadu na mieste.

V oblasti zavádzania regulačných technických predpisov EBA týkajúcich sa obozretného oceňovania previerky na mieste vykonané v roku 2019 odhalili, že rámce obozretného oceňovania jednotlivých inštitúcií nezodpovedali očakávaniam ECB a zvýraznili, že inštitúcie nemajú k dispozícii dostatočne kvalitné údaje potrebné na dosiahnutie požadovanej úrovne istoty pri obozretnom oceňovaní. Proces otázok a odpovedí realizovaný EBA prispel k väčšej prehľadnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie rámca obozretného oceňovania.

1.2.8 Práce na metodikách dohľadu

Kapitál a likvidita sú kľúčovými predpokladmi na zaručenie odolnosti bánk.

Finančné šoky v bankovom sektore často spôsobuje alebo znásobuje nedostatočná úroveň a kvalita kapitálu a likvidity v držbe bánk. Dôležitou súčasťou úsilia o posilnenie odolnosti bánk sú preto dva hlavné procesy – interný proces hodnotenia kapitálovej primeranosti (internal capital adequacy assessment process – ICAAP) a interný proces hodnotenia likvidity (internal liquidity adequacy assessment process – ILAAP).

Cieľom procesov ICAAP a ILAAP je zaručiť, aby inštitúcie merali a riadili svoje riziká súvisiace s kapitálom a likviditou štruktúrovaným spôsobom a využívali pritom postupy primerané špecifickým okolnostiam inštitúcie. Zároveň bankám umožňujú, aby dokázali riziká súvisiace s kapitálom a likviditou kedykoľvek identifikovať, hodnotiť a následne účinne riadiť a kryť.

Vzhľadom na ich zásadný význam pri riadení primeranosti kapitálu a likvidity bánk patria procesy ICAAP a ILAAP medzi hlavné oblasti záujmu orgánov dohľadu. Kvalita a výsledky procesov ICAAP a ILAAP sa zohľadňujú pri stanovovaní kapitálových, likviditných a kvalitatívnych opatrení v rámci hodnotenia SREP. Dobre nastavené procesy ICAAP a ILAAP znižujú v inštitúciách a ich orgánoch dohľadu neistotu, pokiaľ ide o riziká, ktorým je inštitúcia skutočne vystavená. Inštitúcie zároveň dokážu udržiavať adekvátnu mieru kapitálu a likvidity, čo zvyšuje ich schopnosť pokračovať v činnosti.

Bankový dohľad ECB zverejnil všeobecné zásady týkajúce sa procesov ICAAP a ILAAP.

V novembri 2018 bankový dohľad ECB zverejnil všeobecné zásady týkajúce sa interných procesov inštitúcií ICAAPILAAP a v januári 2019 začal s ich uplatňovaním. Účelom dokumentov nie je poskytnúť kompletné pokyny ku všetkým aspektom relevantným z hľadiska spoľahlivých procesov ICAAP a ILAAP. Naopak, sú v nich zhrnuté zásady, ktoré sa zameriavajú na vybrané kľúčové aspekty.

Každá inštitúcia je zodpovedná za implementáciu procesov ICAAP a ILAAP prispôsobených svojim špecifickým podmienkam.

Bankový dohľad ECB tým zdôrazňuje, že ICAAP a ILAAP sú predovšetkým interné procesy, ktoré by mali zohľadňovať špecifické podmienky príslušnej inštitúcie. Každá inštitúcia je preto zodpovedná za implementáciu procesov ICAAP a ILAAP prispôsobených a primeraných svojim špecifickým okolnostiam. Spoľahlivé, účinné, komplexné a výhľadovo zamerané procesy ICAAP a ILAAP predstavujú dôležitý nástroj na zabezpečenie odolnosti bánk. Banky by preto mali všeobecné zásady využiť na čo najrýchlejšie odstránenie prípadných nedostatkov v oblasti riadenia kapitálu a likvidity.

Horizontálne funkcie bankového dohľadu ECB a spoločné dohliadacie tímy viedli s bankami počas roka 2019 diskusie o tom, ako plánujú využiť všeobecné zásady pri zvyšovaní kvality svojich procesov ICAAP a ILAAP.

Pri vyše polovici procesov ICAAP a viac ako tretine procesov ILAAP boli zaznamenané významné nedostatky.

V hodnoteniach SREP za rok 2019 bankový dohľad ECB konštatoval, že pri vyše polovici procesov ICAAP a viac ako tretine procesov ILAAP uplatňovaných významnými inštitúciami naďalej existujú významné nedostatky. Nevytvárali dostatočný základ pre obozretné riadenie kapitálu a likvidity a inštitúcie preto budú musieť vynaložiť úsilie na (ďalšie) zvýšenie ich kvality. Závery týchto individuálnych hodnotení majú rastúci vplyv na hodnotiaci proces SREP a príslušné individuálne opatrenia dohľadu. Inými slovami, spoľahlivé procesy ICAAP a ILAAP sa pozitívne premietnu do výsledkov hodnotenia SREP jednotlivých bánk.

Váha procesov ICAAP a ILAAP v rámci SREP sa v budúcnosti zvýši.

Váha procesov ICAAP a ILAAP v rámci hodnotenia SREP sa v budúcnosti zvýši, čo motivuje banky, aby ďalej zdokonaľovali svoje interné procesy. Kvalitatívne a kvantitatívne aspekty procesu ICAAP napríklad zohrajú dôležitejšiu úlohu pri určovaní dodatočných kapitálových požiadaviek dohľadu vyplývajúcich z jednotlivých rizík.

Box 2
Technológie dohľadu

ECB zriadila inovačný hub venovaný technológiám dohľadu (Supervisory Technology – SupTech), v rámci ktorého sa bude zaoberať možnosťami využitia umelej inteligencie (artificial intelligence – AI) a ďalších inovatívnych technológií pri výkone bankového dohľadu.

Inovácie a SupTech

Technológie menia finančný priemysel. Orgány dohľadu po celom svete prijímajú opatrenia na implementáciu inovatívnych technológií, ktoré by pomohli modernizovať infraštruktúry a zabezpečiť účinný a efektívny dohľad. V roku 2019 ECB vytvorila inovačný SupTech hub ako spôsob na zavádzanie inovatívnych nástrojov do svojich postupov dohľadu.

AI a analýza údajov

ECB spustila niekoľko projektov súvisiacich s AI. Jednou z hlavných oblastí AI je strojové učenie, ktoré dodáva počítačom schopnosť učiť sa z dát a zostavovať predpovede. ECB napríklad vyvíja nástroj na predpovedanie výsledkov záťažových testov Európskeho orgánu pre bankovníctvo na základe údajov zozbieraných v súlade s vykonávacími technickými predpismi o vykazovaní na účely dohľadu.

Ďalšou oblasťou AI je spracovanie prirodzeného jazyka, ktoré môže orgánom dohľadu pomôcť pri analýze neštruktúrovaných údajov. Počítače využívajúce technológiu spracovania prirodzeného jazyka dokážu porozumieť a hodnotiť informácie poskytnuté v textovej podobe. ECB napríklad pracuje na nástroji, ktorý by bolo možné použiť na extrahovanie štruktúrovaných informácií z neštruktúrovaných zdrojov údajov (napr. finančných správ), ktoré je v súčasnosti možné získavať iba manuálne.

ECB tiež vyvíja nástroje pokročilej analýzy údajov, ktoré by orgánom dohľadu otvorili hlbší pohľad na údaje a umožnili im prijímať informovanejšie rozhodnutia založené na dátach. Jedným z príkladov je sieťová analýza, ktorá pomáha pri lepšom porozumení vzájomných prepojení medzi vlastníckymi podielmi v dohliadaných subjektoch.

Portál pre povolenia

Vysoký počet povoľovacích konaní (časť 2.1.2) vytvára obrovskú záťaž nielen pre orgány dohľadu, ale aj pre banky. ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi preto buduje on-line portál, aby bolo možné celý proces riadiť efektívnejšie, začínajúc s hodnoteniami odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti.

Cieľom tohto portálu je podporiť výmenu informácií týkajúcich sa jednotlivých konaní a znížiť byrokraciu postupnou automatizáciou procesov súvisiacich s udeľovaním povolení. Portál by zároveň mal bankám pomôcť pri predkladaní kompletných a presných žiadostí, čím by sa zvýšila efektivita a znížila dĺžka ich posudzovania. V neposlednom rade by portál viedol k harmonizácii postupov udeľovania povolení v krajinách zapojených do SSM, pri súčasnom zohľadnení špecifík príslušných vnútroštátnych právnych predpisov. V budúcnosti by sa mal portál pretransformovať na komplexný portál bankového dohľadu pokrývajúci rôzne postupy dohľadu spadajúce do pôsobnosti ECB.

Šírenie poznatkov a zvyšovanie kvalifikácie

Šírenie poznatkov a zapájanie všetkých relevantných zainteresovaných strán je dôležitým predpokladom na zaručenie prijatia SupTech. Tím SupTech z pozície vzdelanostného centra začal organizovať podujatia a vzdelávacie kurzy zamerané na zvyšovanie technických zručností pracovníkov bankového dohľadu a ich schopností prinášať inovácie.

Spolupráca

V záujme výmeny odborných poznatkov a postupov týkajúcich sa technológií ECB nadviazala kontakt s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré v súčasnosti zavádzajú do svojich postupov dohľadu digitálne nástroje, s partnerskými organizáciami (napr. Menovým úradom Singapuru, Úradom pre prudenciálnu reguláciu Spojeného kráľovstva a Federálnym rezervným systémom), s akademickými inštitúciami (napr. Technickou univerzitou v Darmstadte a iniciatívou aplikovanej AI Technickej univerzity v Mníchove) a s viacerými startupmi.


1.3 Priamy dohľad nad významnými bankami

1.3.1 Dohľad na diaľku

Prístup ECB k dohľadu nad významnými bankami je založený na rizikách a zásade proporcionality, no zároveň je náročný a konzistentný. Aj preto si na každý rok stanovuje súbor hlavných činností priebežného dohľadu. Vychádzajú z existujúcich regulačných požiadaviek, príručky dohľadu SSMpriorít dohľadu SSM a tvoria súčasť programu previerok v oblasti priebežného dohľadu vypracovaného pre každú významnú inštitúciu.

Okrem centrálne definovaných hlavných aktivít môžu byť do programu previerok v oblasti dohľadu zahrnuté aj iné činnosti dohľadu prispôsobené špecifikám bánk, čo umožňuje reagovať na rýchlo sa meniace riziká na úrovni jednotlivých inštitúcií alebo na úrovni celého systému.

Program priebežného dohľadu na diaľku zahŕňal: i) činnosti súvisiace s rizikami (napr. SREP a záťažové testovanie), ii) iné činnosti týkajúce sa organizačných, administratívnych alebo právnych požiadaviek (napr. ročné hodnotenie významnosti) a iii) ďalšie činnosti naplánované spoločnými dohliadacími tímami s cieľom prispôsobiť program previerok v oblasti priebežného dohľadu špecifikám dohliadanej skupiny alebo subjektu (napr. analýzy obchodných modelov či riadiacich štruktúr jednotlivých bánk). Zatiaľ čo prvé dva súbory činností sú definované centrálne, činnosti v rámci tretieho súboru sa týkajú jednotlivých bánk a definujú ich príslušné spoločné dohliadacie tímy.

Zásada proporcionality

Činnosti dohľadu na rok 2019 sa riadili zásadou proporcionality – intenzita dohľadu bola prispôsobená systémovej dôležitosti a rizikovému profilu dohliadaných bánk.

Program previerok v oblasti dohľadu zohľadňuje zásadu proporcionality; intenzita dohľadu závisí od veľkosti, systémovej dôležitosti a komplexnosti jednotlivých inštitúcií. V súlade s odporúčaniami internej skupiny pre zjednodušenie v rámci SSM z roku 2019 sa priemerný počet centrálne definovaných činností dohľadu na významnú inštitúciu v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne znížil (graf 17), čo spoločným dohliadacím tímom poskytlo viac priestoru na riešenie špecifických rizík jednotlivých inštitúcií.

Graf 17

Priemerný počet úloh na významnú inštitúciu v rokoch 2018 a 2019

Zdroj: ECB.

Rizikovo orientovaný prístup

Program previerok v oblasti dohľadu využíva rizikovo orientovaný prístup, v rámci ktorého sa pri jednotlivých významných inštitúciách zameriava na najrelevantnejšie kategórie rizika. Napríklad podiel úloh týkajúcich sa kreditného rizika je v bankách s vysokým stavom NPL vyšší ako pri iných bankách a podiel úloh týkajúcich sa trhového rizika je v porovnaní s bežnými bankami vyšší v bankách s vysokým podielom trhových a obchodných aktivít (graf 18).

Graf 18

Činnosti v rámci programu previerok v oblasti dohľadu v rokoch 2018 a 2019: kreditné a trhové riziko

Zdroj: ECB.
Poznámka: Graf zohľadňuje iba plánované aktivity týkajúce sa uvedených kategórií rizika.

Hlavné činnosti v rámci dohľadu na diaľku v roku 2019

Medzi najvýznamnejšie centrálne plánované aktivity v rámci programu previerok v oblasti priebežného dohľadu na rok 2019 patria tieto tri: i) hodnotenie SREP, ii) likviditný záťažový test a iii) hodnotenie podmienok bánk pri poskytovaní úverov.

SREP predstavuje kľúčový nástroj dohľadu na sumarizáciu všetkých informácií získaných o konkrétnej inštitúcii počas roku a vykonanie ročného hodnotenia rizík týkajúcich sa danej inštitúcie. Toto hodnotenie tvorí základ dohľadového dialógu s inštitúciou o primeraných opatreniach dohľadu ešte pred ich schválením ECB. Dôležitou súčasťou procesu SREP v roku 2019 bolo okrem iného hodnotenie procesov ICAAP a ILAAP jednotlivých inštitúcií v kontexte nových všeobecných zásad ECBvýsledkov likviditného záťažového testu (LiST).

Záťažový test LiST preveril odolnosť bánk, pokiaľ ide o likviditu. Hodnotenie zdola nahor zahŕňalo 103 významných inštitúcií a vychádzalo z údajov o likviditných pozíciách bánk na konci roka 2018. Výsledky testu boli zverejnené 7. októbra 2019.[29]

Ďalšou aktivitou, ktorá vyžadovala významné zapojenie spoločných dohliadacích tímov, bolo štruktúrované hodnotenie kvality podmienok bánk pri poskytovaní úverov. Hodnotenie zahŕňalo 94 významných inštitúcií, ktoré boli vyzvané na poskytnutie kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov zameraných predovšetkým na bežné postupy pri poskytovaní úverov. Na základe výsledkov kvantitatívnej horizontálnej analýzy zozbieraných údajov bude bankám poskytnutá spätná väzba a tiež budú navrhnuté následné opatrenia.[30]

Hĺbkové kontroly

Spoločné dohliadacie tímy majú v rámci priebežného dohľadu možnosť venovať sa aj rizikám špecifickým pre jednotlivé inštitúcie. Túto možnosť vykonávajú napríklad stanovením rozsahu hĺbkových kontrol, teda analýz idiosynkratických problémov, ktoré tvoria súčasť programu previerok v oblasti dohľadu. V roku 2019 vykonali väčšie množstvo hĺbkových kontrol ako v roku 2018, čo zrejme súviselo aj s menším počtom centrálne plánovaných úloh. Zameranie hĺbkových kontrol vo všeobecnosti kopírovalo priority dohľadu na rok 2019 (graf 19).

Graf 19

Hĺbkové kontroly a analýzy v rokoch 2018 a 2019 podľa kategórie rizika

Zdroj: ECB.

Stav aktivít v rámci programu previerok v oblasti dohľadu

Programy previerok v oblasti dohľadu boli v roku 2019 úspešne realizované a dosiahli mieru implementácie 90 %.

Programy previerok v oblasti dohľadu boli v roku 2019 úspešne realizované. Ku koncu roka sa uskutočnilo 90 % zo všetkých pôvodne plánovaných aktivít, z toho 75 % aktivít už bolo ukončených a pri 15 % ich realizácia prebieha podľa plánu. Ďalšie 3 % aktivít budú ukončené v roku 2020 s miernym oneskorením a necelých 7 % aktivít bolo zrušených, a to najmä z dôvodu zmien v štruktúrach bánk alebo z dôvodu, že niektoré významné inštitúcie sa stali menej významnými inštitúciami a prestali teda podliehať priamemu dohľadu ECB (graf 20). Všetky najdôležitejšie aktivity, ktoré pokrývajú hlavné riziká ohrozujúce bankový systém, boli vykonané podľa plánu. Nízky podiel oneskorených alebo zrušených aktivít vo všeobecnosti zdôrazňuje vhodnosť a stabilitu programov previerok v oblasti priebežného dohľadu a tiež schopnosť spoločných dohliadacích tímov realizovať aktivity v súlade s prijatým plánom.

Graf 20

Miera ukončenia aktivít v roku 2019

Zdroj: ECB.

Zistenia dohľadu

Jedným z hlavných výsledkov bežných činností dohľadu sú tzv. zistenia dohľadu, teda nedostatky, ktoré musia banky odstrániť. Zodpovednosť za monitorovanie pokroku bánk dosiahnutého pri riešení týchto zistení nesú spoločné dohliadacie tímy. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa celkový počet identifikovaných zistení v roku 2019 znížil.[31] Väčšina zistení sa týkala previerok na mieste, previerok interných modelov a činností súvisiacich so žiadosťami o vydanie povolení (graf 21).

Graf 21

Zistenia dohľadu

Zdroj: ECB.
Poznámka: Nezahŕňa 34 zistení identifikovaných predchádzajúcimi spoločnými dohliadacími tímami.

SREP 2019

Proces SREP predstavuje každoročné hodnotenie rizík v jednotlivých bankách orgánmi dohľadu, ktoré pre ne následne určujú individuálne kapitálové požiadavky a odporúčania nad rámec zákonných minimálnych kapitálových požiadaviek.

V rámci SREP 2019 ECB po prvý raz zverejnila súhrnné výsledky podľa obchodného modelu a informácie týkajúce sa požiadaviek druhého piliera na úrovni jednotlivých bánk,[32] čo súvisí s jej záväzkom zvýšiť mieru transparentnosti voči bankám, investorom a širokej verejnosti.

V roku 2019 sa požiadavky a odporúčania SREP (okrem vankúšov na krytie systémového rizika a proticyklického vankúša) týkajúce sa kapitálu CET1 v porovnaní s rokom 2018 nezmenili a zostali na úrovni 10,6 %. To potvrdzuje stabilizáciu dohľadového hodnotenia, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky bánk. Takmer všetky banky vykazovali dostatočnú úroveň kapitálu prevyšujúcu všetky požiadavky vrátane vankúšov na krytie systémového rizika a proticyklického vankúša.

Okrem kapitálových požiadaviek a odporúčaní zvyknú byť súčasťou výsledkov SREP aj kvalitatívne opatrenia. V rámci SREP 2019 boli kvalitatívne opatrenia prijaté voči 91 bankám, čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje iba mierny nárast. Štruktúra kvalitatívnych opatrení naznačuje, že zdrojom obáv z hľadiska dohľadu je najmä oblasť interného riadenia: takmer tretina všetkých nápravných opatrení, ktoré banky musia prijať, sa týka práve riadenia. Hodnotenia SREP v oblasti interného riadenia sa zhoršili vo všetkých obchodných modeloch, čím sa potvrdil trend z predchádzajúcich rokov.

Zhoršili sa aj hodnotenia v oblasti operačného rizika, vzhľadom na skutočnosť, že vo viacerých bankách sa zvýšili riziká v oblasti IT a kybernetické riziká. V roku 2020 preto bankový dohľad ECB venuje zvýšenú pozornosť týmto rizikám a vykonáva previerky na mieste zamerané na oblasť informačných technológií. Harmonizovaný rámec pre oznamovanie kybernetických incidentov navyše poskytne podrobnejšie informácie o narušeniach kybernetickej bezpečnosti – oblasti, v ktorej banky musia jednoznačne dosiahnuť zlepšenie.

1.3.2 Dohľad na mieste

V roku 2019 bolo začatých 151 previerok na mieste.

V rámci programu previerok v oblasti dohľadu bolo v roku 2019 celkovo začatých 151 previerok na mieste, v porovnaní so 156 v roku 2018. Plánovanie previerok na mieste vychádzalo z priorít dohľadu na rok 2019 (graf 22). Program previerok na mieste zostal flexibilný, aby ho bolo možné počas celého roka pravidelne aktualizovať a aby dokázal reagovať na naliehavé situácie a neočakávané udalosti.

Graf 22

Previerky na mieste v rokoch 2018 a 2019 podľa typu rizika

Zdroj: ECB.

Plánovanie previerok na mieste tvorí súčasť priebežného dohľadu. Program previerok na mieste síce vychádza najmä z priorít dohľadu SSM, zároveň sa však prispôsobuje špecifikám jednotlivých dohliadaných subjektov proporčným a rizikovo orientovaným spôsobom. Previerky na mieste nadväzujú na činnosti spojené s priebežným dohľadom vykonávané spoločnými dohliadacími tímami. Na jednej strane predstavujú doplnkový, intruzívny a cielený nástroj dohľadu založený na úzkej spolupráci so spoločnými dohliadacími tímami, na strane druhej však poskytujú dodatočný nezávislý pohľad.

Jednou z výhod európskeho bankového dohľadu je schopnosť vykonať horizontálne analýzy a referenčne porovnať banky v celej eurozóne. Využívajúc túto schopnosť, došlo v roku 2019 k rozšíreniu konceptu kampaní previerok na mieste. Kampane zoskupujú viaceré previerky na mieste zamerané na rovnakú oblasť, čo dohliadacím tímom umožňuje koordinovať svoje aktivity, udržiavať nepretržitú spoluprácu, zosúlaďovať ciele a využívať synergie. Počas roka sa princíp kampaní uplatnil pri previerkach na mieste zameraných na tri rôzne oblasti v súlade s prioritami dohľadu: i) na komerčné nehnuteľnosti a nehnuteľnosti na bývanie, ii) na financovanie z cudzích zdrojov a obozretné oceňovanie na trhu a iii) na riziká v oblasti IT nepretržitej prevádzky.

1.3.2.1 Hlavné zistenia z previerok na mieste

Nasledujúca analýza prináša prehľad najkritickejších zistení zo 113 previerok na mieste vykonaných v rokoch 2018 a 2019, pri ktorých bola v období od posledného štvrťroka 2018 do tretieho štvrťroka 2019 vydaná záverečná správa.

Kreditné riziko

Viac ako polovica previerok týkajúcich sa kreditného rizika bola zameraná na kvalitu aktív a vykonaná prostredníctvom posúdenia úverových zložiek. Previerky odhalili potrebu vytvárania dodatočných opravných položiek v objeme prevyšujúcom 5 mld. € a potrebu reklasifikácie úverov na problémové v objeme približne 4,4 mld. €. Zvyšné previerky sa venovali kvalitatívnym aspektom procesu riadenia kreditného rizika. Najkritickejšie zistenia:

  • Nesprávna klasifikácia dlžníkov: nedostatky pri definovaní a/alebo identifikácii zlyhaných alebo problémových expozícií a slabé procesy identifikovania možnosti úpravy podmienok splácania a rozpoznávania ukazovateľov včasného varovania.
  • Podhodnocovanie očakávaných úverových strát: nadhodnocovanie kolaterálu a mier nápravy, neprimerané odhady peňažných tokov a nedostatky pri zrážkach z hodnoty kolaterálu a pri parametroch tvorby opravných položiek.
  • Nedostatočné monitorovanie: nedostatky pri identifikácii včasných náznakov zhoršenia kreditnej kvality a neadekvátne ratingové systémy.
  • Nedostatočné postupy pri poskytovaní úveru: nedostatočné hodnotenia, neadekvátne mechanizmy oceňovania a neprimerané výnimky zo schvaľovacích procesov.
Riziko riadenia

Kritické nedostatky v súvislosti s rizikom riadenia boli zistené najmä v nasledujúcich oblastiach:

  • Korporátna štruktúra a organizácia: nedostatočná riziková kultúra v inštitúcii, nepostačujúce ľudské zdroje, nedostatočné rámce vnútornej kontroly a nejasné organizačné zásady.
  • Funkcie internej kontroly (vrátane zabezpečenia súladu s predpismi, riadenia rizík a interného auditu): závažné nedostatky v súvislosti so štatútom, zabezpečením a rozsahom činností všetkých funkcií internej kontroly.
  • Agregácia údajov o rizikách a vykazovanie rizík: nejasné vykazovanie o riadení rizík, nedostatočná dátová architektúra a IT infraštruktúra.
Riziká v oblasti IT

Väčšina mimoriadne dôležitých zistení sa týkala nasledujúcich oblastí:

  • Riadenie bezpečnosti IT: nedostatočné opatrenia na včasné odhaľovanie a zmierňovanie dopadu incidentov v oblasti bezpečnosti IT, nevhodné riadenie prístupových práv privilegovaných používateľských účtov.
  • Riadenie rizík v oblasti IT: nedostatočné hodnotenie reziduálnych rizík.
  • Riadenie prevádzky IT: chýbajúce komplexné a presné inventáre aktív.
Kapitálové riziko

Zistenia týkajúce sa regulačného kapitálu (prvý pilier) súviseli s nedostatkami pri priraďovaní správnych rizikových váh expozíciám, čo viedlo k podhodnocovaniu rizikovo vážených aktív, najmä pokiaľ ide o kreditné riziko v dôsledku nesprávnej klasifikácie expozícií a nesprávneho určovania hodnoty kolaterálu. Ďalšie vážne nedostatky sa týkali absencie vhodných kontrolných mechanizmov pri výpočte kapitálových požiadaviek.

Najkritickejšie zistenia z previerok zameraných na proces ICAAP sa týkali nedostatkov pri kvantifikácii rizík (najmä kreditného rizika a úrokového rizika bankovej knihy (interest rate risk in the banking book – IRRBB), nedostatočne vypracovaných rámcov pre záťažové testovanie (neschopnosť riešiť všetky významné riziká hroziace dostatočne vážnymi, ale reálnymi udalosťami) a výrazných nedostatkov pri integrácii procesu ICAAP do riadiaceho rámca inštitúcie.

Trhové riziko

Najkritickejšie zistenia súviseli s otázkou merania a riadenia rizika oceňovania (nedostatky metodiky na klasifikáciu finančných nástrojov v rámci hierarchie reálnej hodnoty, nedostatočné postupy vykazovania zisku prvého dňa, nepostačujúce rámce merania reálnej hodnoty a závažné nedostatky pri zavádzaní regulačných technických predpisov EBA týkajúcich sa obozretného oceňovania).

Úrokové riziko bankovej knihy

Najvážnejšie zistenia v súvislosti s IRRBB sa väčšinou týkali merania a riadenia rizika, a to najmä nedostatočných spôsobov kvantifikácie, použitia nevhodných predpokladov a parametrov, nedostatočného odôvodnenia modelovania vkladov bez splatnosti, chýbajúcej pravidelnej validácie modelov IRRBB a nedostatočného riadenia v rámci skupiny.

Riziko likvidity

Väčšina zistení kritického charakteru sa týkala merania a monitorovania rizika (chybná klasifikácia vkladov, nesprávne predpoklady v metodike na výpočet ukazovateľa krytia likvidity (liquidity coverage ratio – LCR)), súladu s požiadavkami na vykazovanie (absencia kontroly a chybovosť výpočtov ukazovateľa krytia likvidity) a záťažového testovania (používanie záťažových scenárov, ktoré nezohľadňovali špecifiká inštitúcie).

Obchodné modely a faktory ziskovosti

Najkritickejšie zistenia sa týkali analýzy finančných prognóz (príliš optimistické finančné prognózy a scenáre) a analýzy ziskovosti (nedostatočná analýza hlavných faktorov ziskovosti a obchodných línií, nedostatky nástrojov oceňovania, pokiaľ ide o zahrnutie všetkých nákladov a rizík).

Operačné riziko

Najkritickejšie zistenia sa týkali identifikácie operačného rizika (nepostačujúce pokrytie a definícia významných operačných rizík) a merania operačného rizika (nedostatky v zbere údajov o operačnom riziku, nepostačujúca prevencia rizík a nedostatočné nápravné opatrenia pri riešení incidentov spojených s operačným rizikom).


1.4 Nepriamy dohľad nad menej významnými inštitúciami

Nariadenie o SSM[33] zveruje ECB funkciu dozoru nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami, zatiaľ čo primárna zodpovednosť za výkon dohľadu nad týmito inštitúciami bola ponechaná príslušným vnútroštátnym orgánom. V roku 2019 bolo dosiahnutých niekoľko dôležitých medzníkov v oblasti prípravy a údržby operačného rámca pre dohľad nad menej významnými inštitúciami zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov a nepriamy dohľad ECB.

1.4.1 Dozor nad výkonom dohľadu nad menej významnými inštitúciami

ECB v roku 2019 pripravila a v januári 2020 zverejnila správu o rizikách týkajúcich sa menej významných inštitúcií.

V rámci dozoru nad výkonom dohľadu ECB v roku 2019 pripravila správu o rizikách týkajúcich sa menej významných inštitúcií a v januári 2020 ju zverejnila. Správa prináša výsledky ročného hodnotenia stavu v sektore menej významných inštitúcií, ktoré sa uskutočnilo v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Hodnotenie kombinuje komplexnú kvantitatívnu analýzu súčasného rizikového profilu menej významných inštitúcií a viac výhľadovo zamerané úvahy o ich hlavných rizikách a zraniteľnostiach.

ECB pokračovala vo vývoji viacerých analytických nástrojov, ktoré boli sprístupnené pracovníkom príslušných vnútroštátnych orgánov vykonávajúcim dohľad nad menej významnými inštitúciami. Tieto nástroje zobrazujú agregované ukazovatele rizík vo všetkých jurisdikciách európskeho bankového dohľadu, spolu so zodpovedajúcimi referenčnými hodnotami za systém ako celok. Zároveň pomáhajú ľahšie identifikovať extrémne hodnoty v jednotlivých jurisdikciách.

ECB tiež zdokonalila svoj systém včasného varovania pre menej významné inštitúcie, ktorého úlohou je včasná identifikácia menej významných inštitúcií, ktorým hrozí zhoršenie finančnej situácie, a poskytovanie vstupných údajov do nepretržitého dialógu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

ECB naďalej venovala pozornosť systémom inštitucionálneho zabezpečenia.

Vzhľadom na dôležitosť hybridných[34] systémov inštitucionálneho zabezpečenia (institutional protection schemes – IPS) pre sektory menej významných inštitúcií v niektorých jurisdikciách európskeho bankového dohľadu pokračovala ECB v roku 2019 v ich monitorovaní. Počas roka tiež vykonala hĺbkovú kontrolu v jednom IPS a poskytla podporu jednému príslušnému vnútroštátnemu orgánu pri jeho žiadosti o akceptovanie jedného IPS.

Úzka spolupráca medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pokračovala počas celého roka sériou návštev a rokovaní tak na technickej, ako aj na riadiacej úrovni. Medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi prebehlo niekoľko výmen pracovníkov v dĺžke trvania od troch do šiestich mesiacov. Všetky spomenuté iniciatívy prispievajú k lepšiemu fungovaniu bankového dohľadu ECB.

V neposlednom rade ECB zorganizovala niekoľko seminárov venovaných poznatkom z oblasti dohľadu nad menej významnými inštitúciami, ktoré slúžia ako platforma na diskusie so zástupcami menej významných inštitúcií a ďalšími relevantnými účastníkmi trhu.

Podpora jednotných štandardov zaručujúcich kvalitný výkon dohľadu nad menej významnými inštitúciami v rámci európskeho bankového dohľadu

ECB aj v roku 2019 pokračovala v zavádzaní viacerých iniciatív na podporu konzistentného uplatňovania kvalitných štandardov dohľadu nad menej významnými inštitúciami.

V roku 2019 bola metodika SREP pre menej významné inštitúcie uplatnená v prípade inštitúcií s vysokou prioritou.

Po schválení metodiky SREP pre menej významné inštitúcie[35] Radou pre dohľad ECB v januári 2018 pokračovala ECB spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na jej postupnej implementácii. V roku 2019 sa metodika SREP pre menej významné inštitúcie začala uplatňovať na inštitúcie s vysokou prioritou[36] a od roku 2020 by sa mala začať uplatňovať na všetky menej významné inštitúcie. V záujme zaručenia konzistentného uplatňovania spoločnej metodiky a podpory príslušných vnútroštátnych orgánov pri jej zavádzaní ECB usporiadala pre zamestnancov príslušných vnútroštátnych orgánov viaceré vzdelávacie kurzy. Okrem toho pokračovala vo vylepšovaní metodiky tak, aby lepšie zohľadňovala novovznikajúce riziká.

Popri komplexnej metodike SREP pre menej významné inštitúcie ECB pokročila aj v podpore konzistentného výkonu dohľadu nad rizikami v oblasti IT a kybernetickými rizikami, ktorým sú tieto inštitúcie vystavené. V rámci horizontálnej analýzy ECB identifikovala osvedčené postupy, ktoré zdieľala s pracovníkmi dohľadu z príslušných vnútroštátnych orgánov, aby zaručila kvalitný výkon dohľadu.

ECB ukončila projekt týkajúci sa vnútroštátnych účtovných štandardov.

ECB ukončila dôležitý projekt týkajúci sa vnútroštátnych účtovných štandardov (nGAAP). Práce zahŕňali prípravu metodiky na konverziu častí nGAAP na medzinárodné štandardy IFRS a tiež vývoj nástroja pre pracovníkov dohľadu, ktorý zvýši ich interné analytické kapacity a uľahčí porovnávanie údajov získaných od bánk uplatňujúcich odlišné účtovné štandardy.

V roku 2019 pokračovali práce na politike SSM týkajúcej sa dohľadu nad fintechovými inštitúciami.

Ďalšou dôležitou oblasťou, na ktorú sa orgány dohľadu sústredia, je príprava politiky SSM týkajúcej sa dohľadu nad fintechovými inštitúciami (vrátane významných aj menej významných inštitúcií). V nadväznosti na zverejnenie všeobecných zásad hodnotenia žiadostí o udelenie licencie finančno-technologickým úverovým inštitúciám v roku 2018 ECB zorganizovala v máji 2019 dialóg s predstaviteľmi sektora. Podujatie bolo zamerané na využívanie bodového hodnotenia kreditného rizika pomocou umelej inteligencie a veľkých dát a tiež na využívanie cloud computingu a služieb automatizovaného poradenstva (robo-advice). V tom istom roku ECB prepracovala svoj inovačný hub SSM zameraný na oblasť finančných technológií, ktorý predstavuje jednotný zdroj poznatkov v tejto oblasti pre všetky orgány dohľadu v rámci SSM. Okrem toho zorganizovala pre pracovníkov dohľadu v rámci SSM aj tematické vzdelávacie kurzy.

V neposlednom rade ECB v roku 2019 overila implementáciu usmernenia (EÚ) 2017/697[37] o využívaní možností a právomocí vo vzťahu k menej významným inštitúciám zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov.

1.4.2 Ďalšie témy súvisiace s dohľadom nad menej významnými inštitúciami

V nadväznosti na prijatie revidovaného nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR II)[38] a revidovanej smernice o kapitálových požiadavkách (CRD V)[39] ECB a príslušné vnútroštátne orgány pracovali v roku 2019 na uplatňovaní zásady proporcionality pri dohľade nad menej významnými inštitúciami. ECB napríklad posúdila vplyv novej klasifikácie malých a menej zložitých inštitúcií. Tieto práce budú pokračovať aj v roku 2020 v úzkej spolupráci s EBA.

V nadväznosti na začiatok uplatňovania usmernení EBA o riadení problémových expozícií a expozícií s odloženou splatnosťou ECB začala posudzovať implementáciu týchto usmernení týkajúcich sa dohľadu nad menej významnými inštitúciami zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov. V roku 2020 bude v týchto prácach pokračovať a doplní ich horizontálnou referenčnou analýzou vybranej vzorky stratégií na riešenie problematiky NPL menej významných inštitúcií.

V roku 2019 ECB spustila hodnotenie podmienok uplatňovaných menej významnými inštitúciami pri poskytovaní úverov.

V roku 2019 ECB spustila hodnotenie podmienok uplatňovaných menej významnými inštitúciami pri poskytovaní úverov. Hodnotenie bolo založené na prieskume, ktorý bol neskôr doplnený o zber štatistických údajov od národných centrálnych bánk a vzorky menej významných inštitúcií. Tieto informácie poslúžia ako základ pre horizontálnu analýzu a budú zohľadnené pri následných činnostiach v roku 2020.

ECB naďalej podporovala konvergenciu štandardov dohľadu nad menej významnými inštitúciami v členských štátoch zúčastňujúcich sa na SSM tým, že príslušným vnútroštátnym orgánom poskytla štandardizované technické IT nástroje. Sú založené na nástrojoch používaných ECB a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu pri dohľade nad významnými inštitúciami, sú však prispôsobené špecifikám menej významných inštitúcií a potrebám pracovníkov dohľadu v príslušných vnútroštátnych orgánoch.


1.5 Makroprudenciálne úlohy ECB

V súlade s úlohami zverenými ECB podľa článku 5 nariadenia o SSM pokračovala ECB aj v roku 2019 v aktívnej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti makroprudenciálnej politiky v eurozóne. V tomto vymedzenom rámci makroprudenciálnej politiky ECB môže: i) uplatňovať vyššie požiadavky na príslušné kapitálové vankúše, než uplatňujú vnútroštátne orgány a ii) ukladať prísnejšie opatrenia na riešenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík. Makroprudenciálne fórum slúži ako platforma na diskusie medzi členmi Rady guvernérov a Rady pre dohľad, ktorá spája mikroprudenciálne a makroprudenciálne pohľady v rámci SSM. ECB sa tiež podieľala na činnosti Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB), ktorý zodpovedá za makroprudenciálny dohľad nad finančným systémom v EÚ.

V roku 2019 vnútroštátne orgány zaslali 105 notifikácií týkajúcich sa makroprudenciálnej politiky.

V roku 2019 ECB prijala 105 notifikácií od vnútroštátnych orgánov týkajúcich sa makroprudenciálnej politiky. Väčšina notifikácií sa týkala štvrťročných rozhodnutí o určení proticyklických kapitálových vankúšov a rozhodnutí o identifikácii a požiadavke na kapitál v prípade globálnych systémovo dôležitých inštitúcií (global systemically important institutions – G-SII) a/alebo ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (other systemically important institutions – O-SII). Okrem toho posúdila notifikácie o ďalších makroprudenciálnych opatreniach, napríklad o vankúšoch na krytie systémového rizika, o opatreniach uvedených v článku 458 nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR)[40] a o reciprocite makroprudenciálnych opatrení prijatých v iných členských štátoch.

Využívajúc metodiku vypracovanú BCBS, ECB a vnútroštátne orgány identifikovali v eurozóne osem globálnych systémovo dôležitých inštitúcií,[41] ktoré budú mať v roku 2021 povinnosť vytvárať kapitálové vankúše v rozpätí od 1,0 % do 1,5 %. ECB tiež prijala notifikácie od vnútroštátnych orgánov o stanovení výšky kapitálových vankúšov 109 ostatných systémovo dôležitých inštitúcií. Výška vankúšov bola v súlade s metodikou minimálnych úrovní kapitálových vankúšov pre ostatné systémovo dôležité inštitúcie, ktorú ECB využíva už od roku 2016. Práce na revízii tejto metodiky boli ukončené a revidovaná metodika bude zverejnená v 10. vydaní Makroprudenciálneho bulletinu ECB.


1.6 Riziká a priority dohľadu na rok 2020

Identifikácia a hodnotenie rizík ohrozujúcich dohliadané subjekty je mimoriadne dôležitým predpokladom úspešného výkonu bankového dohľadu a slúži ako základ pri stanovovaní priorít dohľadu v rámci bežného postupu strategického plánovania. V októbri 2019 bankový dohľad ECB zverejnil aktualizovanú mapu rizík SSM na rok 2020 a ďalšie obdobie, na ktorej úzko spolupracoval s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu.

Riziká spojené s hospodárskym prostredím eurozóny sa zvýšili, rovnako ako obavy týkajúce sa udržateľnosti obchodných modelov bánk.

Za tri hlavné faktory rizík, ktoré by mali v rokoch 2020 až 2022 ovplyvňovať bankový sektor eurozóny, sa považujú: i) hospodárske a politické výzvy a problematika udržateľnosti dlhu v eurozóne, ii) udržateľnosť obchodných modelov a iii) počítačová kriminalita a nedostatky v oblasti IT. Ďalšími rizikovými faktormi sú realizačné riziko spojené so stratégiami bánk v oblasti NPL, uvoľňovanie úverových štandardov, preceňovanie na finančných trhoch a nezákonné konanie, pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu (graf 23).

Graf 23

Mapa rizík SSM na rok 2020

Zdroj: ECB a vnútroštátne orgány dohľadu.
* Realizačné riziko spojené so stratégiami bánk v oblasti NPL sa vzťahuje iba na banky s vysokým stavom NPL.
** Riziká spojené s klimatickou zmenou sú relevantnejšie z dlhodobého hľadiska (t. j. horizonty dlhšie ako tri roky).

V porovnaní s hodnotením rizík na rok 2019 sa riziká spojené s hospodárskym prostredím eurozóny zvýšili v dôsledku zhoršovania výhľadu globálneho rastu, k čomu prispel rastúci obchodný protekcionizmus, neistota v súvislosti s brexitom a výraznejšie obavy o udržateľnosť dlhu v niektorých krajinách. V kombinácii s očakávaným pretrvávajúcim prostredím nízkych úrokových sadzieb preto rastú obavy týkajúce sa nevýraznej ziskovosti bánk eurozóny a udržateľnosti ich obchodných modelov. Zvýšená pozornosť venovaná prípadom prania špinavých peňazí zároveň zvyšuje riziko vzniku strát v dôsledku porušovania pravidiel.

V snahe umožniť bankám účinné riešenie týchto hlavných výziev bankový dohľad ECB prehodnotil svoje priority dohľadu a zverejnil ich spolu s mapou rizík SSM. Zatiaľ čo v úvodných rokoch európskeho bankového dohľadu mala zásadný význam sanácia bankových súvah, ťažisko dohľadu sa postupne presunulo a v súčasnosti sa zameriava najmä na zabezpečenie odolnosti bánk do budúcnosti a udržateľnosť ich obchodných modelov. Priority dohľadu preto boli upravené tak, aby zahŕňali základné priority dohľadu: i) ďalšiu sanáciu súvah, ii) zvyšovanie odolnosti do budúcnosti a iii) následné činnosti v súvislosti s brexitom (obrázok 3).

Obrázok 3

Priority dohľadu na rok 2020

Zdroj: ECB.
* Upravená aktivita.
** Nová aktivita/oblasť záujmu v roku 2020.
1. Problémové úvery
2. Založené na interných ratingoch (internal ratings-based – IRB).
3. Interné procesy hodnotenia kapitálovej primeranosti a likvidity.

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch bude na zaručenie efektívnej implementácie uplatnený trojstupňový postup: i) naplánovanie aktivít bankového dohľadu ECB na rok 2020 v súlade s prioritami dohľadu, ii) kontrola plnenia naplánovaných aktivít a iii) hodnotenie účinnosti zrealizovaných aktivít, t. j. do akej miery v skutočnosti dosiahli ciele stanovené v prioritách dohľadu.

Box 3
Zelené financie

Ukázalo sa, že riziká spojené s klimatickým vývojom a environmentálne riziká a zmeny smerom k udržateľnejšej ekonomike budú mať vplyv na finančný systém a z pohľadu bánk eurozóny môžu predstavovať finančné riziko.[42] Už druhý rok po sebe preto boli riziká spojené s klimatickým vývojom a environmentálne riziká identifikované v rámci mapy rizík SSM ako jeden z hlavných rizikových faktorov pre banky eurozóny v dlhodobom horizonte. V tomto kontexte ECB v roku 2019 uskutočnila dva prieskumy, ktoré celkovo zahŕňali približne 30 významných inštitúcií (približne 44 % celkových bankových aktív eurozóny) a niekoľko menej významných inštitúcií. Ich cieľom bolo lepšie porozumieť pozíciám bánk v súvislosti so zahrnutím rizík spojených s klimatickým vývojom a environmentálnych rizík do ich obchodných stratégií, rámcov riadenia rizík a rámcov riadenia.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že inštitúcie sú v otázkach klimatickej zmeny aktívne, avšak intenzita aktivity jednotlivých bánk sa líši v závislosti od ich veľkosti, obchodného modelu, komplexnosti a geografickej pôsobnosti. Zvýšená aktivita je badateľná najmä z „korporátneho“ hľadiska: zameriava sa hlavne na komunikáciu príspevku banky k plneniu cieľov udržateľnosti a na monitorovanie nových obchodných príležitostí v súvislosti s rastúcim dopytom po zelených finančných produktoch.

Graf

Postupy bánk pri riadení rizík spojených s klimatickým vývojom a environmentálnych rizík

(zoznam postupov bánk pri riadení rizík; počet bánk)

Zdroj: Výpočty ECB na základe dobrovoľného prieskumu trhovej praxe ECB a EBA, ktorý zahŕňal 24 významných inštitúcií.

Väčšina zúčastnených bánk uviedla, že možné významné riziká zahŕňajú fyzické riziká alebo riziká prechodu, a tiež že vidia priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o zahrnutie rizík spojených s klimatickým vývojom a environmentálnych rizík do svojich rámcov riadenia rizík (napr. integrácia do rámca rizikových preferencií, interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti ICAAP) (graf). Pri zapracovávaní rizík spojených s klimatickým vývojom a environmentálnych rizík do týchto rámcov však banky čelia určitým metodickým výzvam. V súčasnosti je k dispozícii iba malé množstvo presných údajov a relevantných ukazovateľov, keďže dlžníci zverejňujú iba čiastočné informácie, ktoré navyše nie sú homogénne. Okrem toho je náročné stanoviť funkčné predpoklady v súvislosti so spôsobom a časom možného naplnenia rizík spojených s klimatickým vývojom a environmentálnych rizík. Prispieva k tomu tiež neistota týkajúca sa zavádzania štátnych/vládnych politík, vplyvu možného technologického pokroku a výkyvov nálad na trhu. V súčasnosti sú zverejňované iba obmedzené informácie o rizikách spojených s klimatickým vývojom a environmentálnych rizikách. Tie zároveň charakterizuje nízka miera transparentnosti, pokiaľ ide o definície a taxonómiu, a preto je ich ťažké porovnať. Zverejňované informácie sú navyše orientované na minulosť, pričom práve v prípade rizík spojených s klimatickým vývojom a environmentálnych rizík je dôležitá ich dlhodobá výhľadová orientácia.

ECB preto zastáva názor, že banky by mali zaujať včasný a strategický prístup k riešeniu týchto rizík a zvýšiť svoje úsilie pri zverejňovaní zmysluplných informácií týkajúcich sa týchto rizík. V decembri 2019 Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) zverejnil akčný plán o udržateľnom financovaní. Akčný plán obsahuje kľúčové politické posolstvá a očakávania pre banky a zároveň ich motivuje, aby neodkladne začali zahŕňať environmentálne, sociálne a riadiace (environmental, social and governance – ESG) faktory do svojich stratégií, rámcov riadenia rizík, zverejňovaných informácií a analýz scenárov.[43] Banky sa v čoraz väčšej miere zapájajú do spoločných sektorových iniciatív na skvalitnenie metodiky na meranie týchto rizík a na zvýšenie rozsahu a porovnateľnosti zverejňovaných informácií.

ECB do budúcnosti plánuje zintenzívniť dialóg so zástupcami bankového sektora s cieľom zaručiť, že súčasný regulačný rámec v dostatočnej miere zohľadňuje riziká spojené s klimatickým vývojom a environmentálne riziká. ECB preto sformuluje a predstaví bankám očakávania dohľadu v súvislosti so zahŕňaním týchto rizík do ich obchodných stratégií, rámcov riadenia a riadenia rizík, a tiež v súvislosti so zvyšovaním miery transparentnosti pri zverejňovaní príslušných informácií. Bankový dohľad ECB bude pokračovať v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, finančnými regulačnými orgánmi (napr. EBA a Bazilejským výborom pre bankový dohľad) a tiež s inými centrálnymi bankami a orgánmi dohľadu (najmä prostredníctvom skupiny pre zelenší finančný systém) v záujme ďalšieho rozvoja prístupu dohľadu v prípade rizík spojených s klimatickým vývojom a environmentálnych rizík.


2 Udeľovanie povolení a donucovacie a sankčné konania

2.1 Udeľovanie povolení

2.1.1 Vývoj v oblasti počtu dohliadaných subjektov

V októbri 2019 sa ukončilo ročné hodnotenie plnenia kritérií významnosti bankami a bankovými skupinami[44] v súlade s nariadením o rámci SSM[45]. Realizovali sa tiež dodatočné ad hoc hodnotenia významnosti, ktoré vyplynuli zo zmien štruktúry alebo z iného vývoja v bankových skupinách. V priebehu roka 2019 a k začiatku roka 2020 bolo ako významné klasifikovaných sedem bánk, zatiaľ čo deväť bánk bolo zo zoznamu významných inštitúcií vyradených. K 1. novembru 2019 bolo teda ako významné inštitúcie klasifikovaných celkovo 117 subjektov,[46] čo je pokles oproti 119 inštitúciám klasifikovaným v predchádzajúcom ročnom hodnotení vykonanom k 14. decembru 2018 (tabuľka 1). Skladba zoznamu významných a menej významných inštitúcií sa zmenila v dôsledku novej štruktúry skupín, odobratých povolení, presídlenia subjektov pre brexit, regulatórnych zmien a iného vývoja. Hoci počet významných inštitúcií poklesol, celkovo sa stávajú väčšími a komplexnejšími, keďže bankové skupiny konsolidujú alebo presídľujú svoje aktivity zo Spojeného kráľovstva do eurozóny.

V roku 2019 sa do zoznamu bánk dohliadaných ECB pridalo sedem subjektov.

  • V ročnom hodnotení významnosti bola ako významná vyhodnotená jedna banka, Akcinė bendrovė Šiaulių bankas, po tom, ako sa stala treťou najväčšou úverovou inštitúciou Litvy. Priamemu dohľadu ECB podlieha od 1. januára 2020.
  • V dôsledku brexitu sa očakávalo, že štyri banky, konkrétne UBS Europe SE, J.P. Morgan AG, Morgan Stanley Europe Holding SE a Goldman Sachs Bank Europe SE, významne zvýšia svoje obchodné aktivity v eurozóne, a preto boli v roku 2019 zaradené medzi inštitúcie podliehajúce priamemu dohľadu ECB.
  • V roku 2019 bola ako významná klasifikovaná nová banková skupina vedená bankou Cassa Centrale Banca – Credito Cooperativo Italiano S.p.A., keďže jej aktíva prekročili hodnotu 30 mld. €. Táto skupina sa sformovala po konsolidácii niekoľkých družstevných bánk v nadväznosti na prijatie zákona upravujúceho reštrukturalizáciu tohto sektora v Taliansku.
  • V apríli 2019 ECB na žiadosť lotyšskej Komisie pre finančný a kapitálový trh prevzala dohľad nad bankou AS PNB Banka. ECB neskôr vyhlásila túto banku za subjekt, ktorý „zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá“.

Zo zoznamu bánk dohliadaných ECB bolo zároveň vyradených deväť bánk.

  • Päť bánk sa zmenilo na pobočky významných inštitúcií, preto boli vyradené zo zoznamu, stále sú však dohliadané v rámci svojej skupiny: Luminor Bank AB, Luminor Bank AS a pobočky banky Barclays Bank plc v Nemecku, Francúzsku a Taliansku.
  • ECB ukončila priamy dohľad nad troma bankami po zmenách zavedených revidovanou smernicou o kapitálových požiadavkách (CRD V), ktorou sa spod dohľadu ECB vyňali banky pre rozvoj: Landeskreditbank Baden-Württemberg-Förderbank, Landwirtschaftliche Rentenbank a NRW.BANK.
  • Jednej banke, ABLV Bank Luxembourg, S.A., bola odobratá banková licencia.

Zoznam dohliadaných subjektov sa aktualizuje priebežne počas roka. Jeho aktuálna verzia je na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

Tabuľka 1

Významné a menej významné bankové skupiny alebo samostatné banky podliehajúce európskemu bankovému dohľadu po ročnom hodnotení 2019

Zdroj: ECB.
Poznámka: „Celkové aktíva“ predstavujú súčet aktív subjektov na zozname dohliadaných inštitúcií zverejnenom v decembri 2019 (s referenčným dátumom 1. november 2019). Referenčným dátumom pre celkové aktíva je 31. december 2018 (alebo posledný dostupný dátum použitý pri ostatnom hodnotení významnosti).

Komplexné hodnotenie v roku 2019

V júli 2019 ECB ukončila komplexné hodnotenie Nordea Bank Abp, ktorá po prenesení sídla zo Švédska do Fínska začala v roku 2018 podliehať priamemu dohľadu ECB. V rovnakom mesiaci sa skončilo komplexné hodnotenie šiestich bulharských bánk v nadväznosti na žiadosť Bulharska o nadviazanie úzkej spolupráce medzi ECB a Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou). Bulharské orgány aktuálne prijímajú následné opatrenia vyplývajúce zo zistení hodnotenia, aby mohli od roku 2020 začať úzku spoluprácu (časť 4.1).

V máji 2019 podalo žiadosť o nadviazanie úzkej spolupráce, medzi ECB a Hrvatska narodna banka, aj Chorvátsko (časť 4.1). ECB na základe ustáleného postupu začala v septembri 2019 komplexné hodnotenie piatich chorvátskych bánk. Hodnotenie by malo byť ukončené v druhom štvrťroku 2020.

Ďalšie dve banky významne zvýšili svoje zastúpenie v členských štátoch, ktoré sa zúčastňujú na SSM, v súvislosti s brexitom. Komplexné hodnotenie týchto bánk sa začalo v septembri 2019 a malo by sa skončiť v druhom štvrťroku 2020.

2.1.2 Povoľovacie konania

Počet konaní

V roku 2019 príslušné vnútroštátne orgány poslali bankovému dohľadu ECB spolu 3 569 notifikácií o povoľovacích konaniach[47] (tabuľka 2). Tieto notifikácie zahŕňali 34 žiadostí o udelenie bankovej licencie, 15 prípadov odobratia bankovej licencie, 36 prípadov zániku povolenia[48], 110 prípadov nadobudnutia kvalifikovaných účastí, 407 passportingových konaní a 2 967 hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (individuálne hodnotenie členov predstavenstiev a dozorných rád, osôb zastávajúcich kľúčové funkcie a riaditeľov pobočiek v tretích krajinách[49]).

Tabuľka 2

Povoľovacie konania notifikované ECB

Poznámka: Parametre použité na zaistenie spoľahlivých údajov majú za cieľ zabezpečiť úplný obraz o skutočnom počte notifikovaných a uskutočnených konaní bez ohľadu na prípadné drobné nepresnosti spôsobené dočasnými faktormi súvisiacimi s pracovným procesom.

V roku 2019 bolo ukončených 1 282 povoľovacích konaní.[50] Z toho Rada pre dohľad predložila 556 návrhov rozhodnutí, ktoré boli následne schválené Radou guvernérov. Zvyšných 726 rozhodnutí v rámci povoľovacích konaní prijal vyšší manažment na základe rámca pre delegovanie.[51] Týchto 1 282 rozhodnutí o povolení predstavuje približne 54,41 % všetkých individuálnych rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu.

V porovnaní s rokom 2018 sa trend v povoľovacích konaniach zmenil: počet konaní o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti výrazne stúpol, kým počet spoločných postupov sa buď znížil, alebo v prípade konaní o kvalifikovaných účastiach a passportingových konaní zostal viac-menej stabilný.

Vývoj v oblasti spoločných postupov

Veľká väčšina licenčných konaní v roku 2019 súvisela so založením nových menej významných inštitúcií. Tak ako v predchádzajúcich rokoch, dvoma hlavnými dôvodmi nových žiadostí bánk bol plánovaný odchod Spojeného kráľovstva z EÚ a rastúce uplatňovanie digitálnych inovácií pri poskytovaní služieb klientom v EÚ (fintechové obchodné modely).

Konania o udelenie bankovej licencie v prípade významných inštitúcií vyplynuli hlavne z organizačnej reštrukturalizácie alebo potreby rozšíriť bankovú licenciu o ďalšie regulované činnosti, ktoré daná banka plánovala. Dve konania významných inštitúcií sa týkali rozšírenia povolenia o investičné služby a jedno o vydávanie krytých dlhopisov. Ďalšie konanie významnej inštitúcie súviselo s významnou korporátnou transformáciou, ktorá zahŕňala prenesenie bankových služieb do novozriadeného subjektu.

V januári 2019 ECB publikovala konsolidované vydanie dvoch častí Všeobecných zásad hodnotenia žiadostí o udelenie licencie.

Konania o odobratie povolenia sa týkali hlavne bánk, ktoré dobrovoľne ukončili svoju činnosť alebo došlo k zlúčeniu, prípadne inému druhu ich reštrukturalizácie. Išlo najmä o vzdanie sa povolenia, čo predstavovalo približne polovicu týchto konaní. V obmedzenom počte prípadov však išlo o odobratie povolenia z dôvodu neschopnosti inštitúcie plniť požiadavky na obozretné podnikanie alebo pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

O čosi viac ako polovica všetkých konaní o kvalifikovaných účastiach sa týkala významných inštitúcií. V roku 2019 sa zaznamenala len obmedzená cezhraničná konsolidácia významných inštitúcií. Pokiaľ ide o absolútne počty, väčšina konaní o kvalifikovaných účastiach notifikovaných ECB v roku 2019 súvisela s internou reorganizáciou akcionárskych štruktúr dohliadaných subjektov. Táto reorganizácia mala predovšetkým za cieľ zjednodušenie štruktúry skupiny a/alebo zníženie nákladov.

Menší počet konaní sa týkal nadobúdania podielov vo významných inštitúciách súkromnými investormi alebo inými dohliadanými subjektmi. V porovnaní s rokom 2018 sa však nezaznamenal žiadny viditeľný trend. Takéto prípady sú často komplikované, zahŕňajú mnohostranné hodnotenia radu súkromných a verejných účastníkov a môžu mať vplyv na budúce politiky. Pokiaľ ide o podstatu a hĺbku analýzy, takéto prípady predstavujú väčšinu práce súvisiacej s konaniami, ktoré sa týkajú významných inštitúcií.

Značné úsilie dohľadu sa aj v roku 2019 spájalo s brexitom a hodnotením bánk, ktoré chcú svoje aktivity preniesť zo subjektov sídliacich v Spojenom kráľovstve do eurozóny. ECB sa týmto bankám venovala nepretržite. Bolo dôležité zabrániť im, aby zriaďovali tzv. prázdne schránky. V tejto súvislosti ECB s bankami podrobne diskutovala o ich plánoch vnútorného riadenia, personálnych a organizačných otázkach, stratégiách účtovania a hedžingových operácií či o plánovanom usporiadaní v rámci skupiny.

Pokiaľ ide o spoločné postupy vo všeobecnosti, žiadatelia sa v niekoľkých prípadoch, týkajúcich sa najmä kvalifikovaných účastí, rozhodli svoje žiadosti stiahnuť po predložení prvého návrhu, a to z dôvodov súvisiacich s daným prípadom, vrátane pochybností alebo obáv vyjadrených dohľadom počas úvodného hodnotenia.

Vývoj v oblasti hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti

V roku 2019 ECB prijala výrazne vyšší počet žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti ako v roku 2018 v dôsledku reformy a následnej konsolidácie sektora družstevného bankovníctva v Taliansku, ktorá viedla k vzniku dvoch veľkých družstevných bankových skupín. Následne bolo viac ako 200 malých úverových inštitúcií zaradených pod priamy dohľad ECB, v ktorých približne 1 000 osôb bolo vymenovaných alebo opätovne vymenovaných za členov rád a museli v priebehu uvedeného roka prejsť hodnotením.

Približne 75 % všetkých hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v roku 2019 sa týkalo členov dozorných rád. Zvyšných 25 % zahŕňalo hodnotenie členov predstavenstiev (okolo 20 %), osôb zastávajúcich kľúčové funkcie (3 %) a riaditeľov pobočiek v tretích krajinách (1 %).

ECB identifikovala obavy súvisiace s jedným alebo viacerými kritériami odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v prípade približne 40 % hodnotených členov riadiacich orgánov. ECB preto uložila podmienky a povinnosti alebo vydala významným inštitúciám odporúčania na riešenie identifikovaných problémov. Najčastejšie išlo o záležitosti týkajúce sa odbornosti a časových záväzkov členov týchto orgánov.

Hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti zahŕňalo komunikáciu ECB s príslušným vnútroštátnym orgánom a samotnými bankami. Pokiaľ existujú pochybnosti alebo obavy v súvislosti s vhodnosťou kandidáta, často sa stáva, že sa samotný kandidát alebo inštitúcia rozhodnú stiahnuť žiadosť. Takéto prípady teda nevedú k vydaniu záporného rozhodnutia. V roku 2019 boli po spomínanej komunikácii stiahnuté žiadosti v 12 konaniach.

V auguste 2019 ECB publikovala správu o deklarovanom časovom záväzku nevýkonných riaditeľov v SSM. Referenčné údaje v tejto správe poskytujú prehľad o čase, ktorý nevýkonní riaditelia venujú svojej funkcii, a majú pomôcť bankám a dohľadu pri hodnotení vhodnosti nevýkonných riaditeľov.

V roku 2019 ECB pokračovala v intenzívnom dialógu s tými bankami, ktoré podali najväčší počet žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Cieľom bolo ešte viac zlepšiť transparentnosť a komunikáciu pri hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a pomôcť bankám, aby predkladali úplné a presné žiadosti. ECB v rámci tohto dialógu zorganizovala vo februári 2019 okrúhly stôl so zástupcami bánk, na ktorom sa diskutovalo o hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a zdôraznil sa jeho význam pre zaistenie kvalitnej kontroly nevýkonnými riaditeľmi (členmi dozorných rád). Na stretnutí bolo možné vymeniť si názory na osvedčené postupy riadenia a spoločné problémy v tejto oblasti. Nedoriešenou zostala otázka fragmentácie pravidiel hodnotenia odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti v eurozóne.

ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vyvíja tiež on-line portál, aby bolo možné efektívnejšie riadiť proces žiadostí o hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti. Aktívna účasť bánk (ako konečných používateľov) na plánovaní tohto projektu sa zabezpečila prostredníctvom mnohých seminárov, ktoré sa konali v rokoch 2018 a 2019. Ďalšie podrobnosti sú v boxe 2 o technológiách dohľadu.


2.2 Oznamovanie porušení predpisov, donucovacie a sankčné konania

2.2.1 Donucovacie a sankčné konania

Na základe nariadenia o SSM a nariadenia o rámci SSM sa právomoci v oblasti donucovacích a sankčných konaní rozdeľujú medzi ECB a príslušné vnútroštátne orgány v závislosti od povahy údajného porušenia, zodpovednej osoby a prijímaného opatrenia (Výročná správa ECB o činnosti dohľadu za rok 2014). V súlade s platným legislatívnym rámcom sa sankcie, ktoré ECB ukladá v rámci svojej pôsobnosti v oblasti dohľadu, zverejňujú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Na rovnakej stránke sú publikované aj sankcie uložené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na základe žiadosti ECB.

ECB v roku 2019 viedla 34 sankčných konaní, vrátane 11 konaní, ktoré neboli ukončené do konca roka 2018 (tabuľka 3). Výsledkom týchto 34 konaní bolo 11 rozhodnutí ECB.

Tabuľka 3

Aktivita ECB v oblasti donucovacích a sankčných konaní v roku 2019

Zdroj: ECB.
Poznámka: Niekoľko rozhodnutí ECB sa týkalo viac ako jedného konania. V roku 2019 bolo ukončených 12 konaní, z toho v 6 prípadoch rozhodnutím ECB o uložení pokuty. Ďalších 13 konaní sa skončilo vydaním 5 rozhodnutí ECB adresovaných príslušným vnútroštátnym orgánom požadujúcich začatie konania.

Z 34 sankčných konaní vedených v roku 2019 sa 21 konaní týkalo podozrenia z porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ (vrátane rozhodnutí a nariadení ECB) zo strany 10 významných inštitúcií.

V roku 2019 ECB uložila tri pokuty v hodnote 7,6 mil. €. Okrem toho boli v roku 2019 zverejnené 3 rozhodnutia o uložení pokuty z konca roka 2018.

V roku 2019 ECB prijala tri sankčné rozhodnutia, ktorými uložila pokuty trom dohliadaným subjektom v celkovej výške 7,6 mil. €. Okrem toho boli na konci roka 2018 prijaté tri sankčné rozhodnutia týkajúce sa jedného dohliadaného subjektu (v celkovej výške 0,6 mil. €). Tieto rozhodnutia sa publikovali v roku 2019. Uvedené pokuty súviseli s porušeniami v oblasti vlastných zdrojov, kapitálových požiadaviek, vykazovania a veľkých expozícií.

Príslušné vnútroštátne orgány v roku 2019 v nadväznosti na žiadosť ECB o začatie konania a po posúdení daných prípadov podľa príslušného vnútroštátneho práva vydali napomenutie a uložili peňažnú pokutu vo výške 0,1 mil. €.

Jedno konanie, ktoré sa týkalo porušenia priamo uplatniteľného práva EÚ, bolo v priebehu roka 2019 ukončené pre nedostatočný právny základ na uloženie sankcií. Ďalších osem konaní zostalo na konci roka otvorených.

V prípade zvyšných 13 sankčných konaní prebiehajúcich v roku 2019 ECB nemala priame sankčné právomoci a mohla len požiadať príslušné vnútroštátne orgány o začatie konania. Tieto prípady sa týkali podozrenia, že významné inštitúcie alebo fyzické osoby mohli porušiť vnútroštátne právo, ktorým sa transponujú ustanovenia smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV)[52] – hlavne požiadavky na správu a riadenie. ECB okrem toho prijala päť rozhodnutí adresovaných príslušným vnútroštátnym orgánom so žiadosťou o začatie sankčného konania v rámci ich vnútroštátnej pôsobnosti.

Príslušné vnútroštátne orgány v roku 2019 v nadväznosti na predchádzajúce žiadosti ECB o začatie konania a po posúdení daných prípadov v súlade s príslušným vnútroštátnym právom vydali napomenutie a uložili peňažnú pokutu vo výške 0,1 mil. €.

Úplné členenie údajných porušení, pri ktorých ECB viedla v roku 2019 donucovacie a sankčné konania, rozdelené podľa oblasti je v grafe 24.

Graf 24

Podozrenia z porušenia, v ktorých sa viedli donucovacie a sankčné konania

Zdroj: ECB.

2.2.2 Oznamovanie porušení predpisov

V roku 2019 ECB prijala 133 oznámení od whistleblowerov, čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast o 10 %.

ECB je povinná zabezpečiť zavedenie účinných mechanizmov, ktoré akejkoľvek osobe umožnia oznámiť porušenie príslušných právnych predpisov EÚ (postup bežne označovaný ako „whistleblowing“). ECB preto vytvorila mechanizmus oznamovania porušení predpisov (breach reporting mechanism), ktorého súčasťou je štruktúrovaná internetová platforma prístupná na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

ECB zabezpečuje úplnú dôvernosť správ od whistleblowerov, ktoré dostáva prostredníctvom tejto internetovej platformy alebo iným spôsobom (napr. mailom alebo poštou), a pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu zohľadňuje všetky dostupné informácie.

V roku 2019 ECB prijala 133 oznámení od whistleblowerov, čo predstavuje 10-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku. Z týchto oznámení sa 73 týkalo údajného porušenia príslušných právnych predpisov EÚ, z ktorých 63 bolo vyhodnotených ako prípady patriace do pôsobnosti dohľadu ECB a 10 do pôsobnosti príslušných vnútroštátnych orgánov. Ostatné oznámenia poukazovali najmä na možné porušenia, ktoré nesúviseli s obozretnými požiadavkami (napr. ochrana spotrebiteľa), preto nespadali do pôsobnosti mechanizmu oznamovania porušení predpisov.

Najčastejšie oznámené údajné porušenia sa týkali riadenia (72 %) a neadekvátneho výpočtu vlastných zdrojov a kapitálových požiadaviek (19 %). Podrobné členenie oznámení je znázornené v grafe 25. Oznámenia v oblasti riadenia sa týkali predovšetkým riadenia rizík a vnútornej kontroly, požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť a organizačnej štruktúry.[53]

Graf 25

Údajné porušenia oznámené prostredníctvom mechanizmu pre whistleblowing

(v %)

Zdroj: ECB.

Informácie oznámené prostredníctvom whistleblowingu boli poskytnuté príslušným spoločným dohliadacím tímom. Venovala sa im náležitá pozornosť (hodnotil sa napr. vplyv týchto informácií na rizikový profil dohliadaných subjektov) a ECB sa nimi ďalej zaoberala v rámci výkonu svojich úloh v oblasti dohľadu. Hlavné opatrenia prijaté v roku 2019 v súvislosti s vyšetrovaním oznámení whistleblowerov o porušení príslušných právnych predpisov EÚ zahŕňali:

  • interné hodnotenie na základe existujúcej dokumentácie (79 % prípadov);
  • žiadosť o poskytnutie dokumentácie alebo zdôvodnenia adresovaná dohliadanému subjektu (14 % prípadov);
  • žiadosť o interný audit alebo dohľad na mieste (7 % prípadov);

3 Spolupráca v oblasti krízového riadenia

3.1 Krízové situácie v roku 2019

3.1.1 Prípad banky AS PNB Banka

Bankový dohľad ECB 15. augusta 2019 vyhlásil AS PNB Banka za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá.

V súlade s rámcom EÚ pre krízové riadenie môže ECB po konzultácii s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (Single Resolution Board – SRB) konštatovať, že dohliadaný subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá (failing or likely to fail – FOLTF). Dňa 15. augusta 2019 bankový dohľad ECB rozhodol o vyhlásení lotyšskej významnej inštitúcie[54] AS PNB Banka za FOLTF v súlade s článkom 18 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia o jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (Single Resolution Mechanism Regulation – SRMR)[55]. Dohľad na mieste vykonaný ECB zistil objektívne skutočnosti, ktoré potvrdili predpoklad, že aktíva AS PNB Banka boli nižšie ako jej pasíva. Banka okrem toho porušila požiadavku na zachovanie povolenia takým spôsobom, ktorý ECB oprávňoval na odobratie jej povolenia.

Kroky vedúce k vydaniu konštatovania FOLTF

AS PNB Banka od decembra 2017 neustále porušovala požiadavky druhého piliera.

AS PNB Banka od 31. decembra 2017 trvale porušovala požiadavky druhého piliera najmä v dôsledku idiosynkratických nedostatkov. Tieto nedostatky boli hlavne dôsledkom i) veľkého objemu aktív, ktoré boli problémové a koncentrované u malého počtu dlžníkov; ii) štrukturálneho zníženia prevádzkového zisku, ktorý sa historicky skladal hlavne z poplatkov za veľké medzinárodné peňažné prevody a z poplatkov za vedenie bankových účtov nerezidentov a iii) vysokých administratívnych nákladov na kompenzácie vyplácané členom predstavenstva a výdavkov na právne služby.

Od marca 2016 AS PNB Banka neplnila ani ďalšie požiadavky.

AS PNB Banka navyše porušovala ďalšie požiadavky, konkrétne od marca 2016 limity veľkej majetkovej angažovanosti podľa článku 395 nariadenia o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR) a od februára 2018 vnútroštátny úverový limit pre spriaznené osoby na úrovni 15 % prípustného kapitálu podľa § 43 ods. 1 lotyšského zákona o úverových inštitúciách.

AS PNB Banka nebola schopná obnoviť dodržiavanie požiadaviek a začala mať vážne problémy s kapitálom.

Napriek opakovaným žiadostiam príslušných orgánov (vrátane prijatia rozhodnutia ECB o opatreniach včasnej intervencie 11. júla 2019) nebola AS PNB Banka schopná opätovne dodržiavať uvedené požiadavky. Externý audítor účtovnej závierky banky za rok 2018 okrem toho vyjadril výhradu a uviedol, že je nevyhnutné ešte viac znížiť a upraviť reálnu hodnotu aktív. Celkové podhodnotenie opravných položiek a neuvedenie poklesu reálnej hodnoty aktív zistené audítorom bolo také závažné, že keby ho banka priznala, znamenalo by to porušenie jej požiadaviek prvého piliera. Vážne problémy, pokiaľ ide o kapitál banky, potvrdil tiež záver dohľadu na mieste vykonaný ECB v oblasti kreditného rizika. Tento dohľad konštatoval, že AS PNB Banka mala k 31. decembru 2018 zápornú čistú hodnotu.

Rada pre dohľad ECB a Rada guvernérov následne v prípade AS PNB Banka konštatovali FOLTF.

AS PNB Banka nedokázala predložiť dôkazy, že bude schopná doplniť svoj kapitál v súlade s časovým plánom rozhodnutia o včasnej intervencii. Na základe uvedeného a v súlade so zisteniami dohľadu na mieste Rada pre dohľad rozhodla o začatí procesu FOLTF a iniciovala formálne konzultácie s SRB dňa 14. augusta 2019. Rada pre dohľad ECB a Rada guvernérov ECB následne vydali v prípade AS PNB Banka konštatovanie FOLTF. Dňa 15. augusta 2019 bolo toto konštatovanie v súlade s článkom 18 nariadenia SRMR zaslané SRB a Európskej komisii. Bankový dohľad ECB podľa článku 81 smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (Bank Recovery and Resolution Directive – BRRD)[56] a smernice CRD IV informoval o svojom rozhodnutí aj všetky príslušné orgány.

Spolupráca a výmena informácií s SRB

Bankový dohľad ECB informoval SRB hneď ako prevzal priamy dohľad nad AS PNB Banka. O situácii týkajúcej sa kapitálu banky sa so zástupcami SRB podrobne diskutovalo na stretnutiach krízového riadenia organizovaných ECB. Zástupcovia SRB boli prizvaní ako pozorovatelia aj na súvisiace zasadnutia Rady pre dohľad ECB. Taktiež ECB vyslala svojho zástupcu ako pozorovateľa na všetky výkonné zasadnutia SRB venované tomuto prípadu vrátane zasadnutia, na ktorom SRB rozhodla o nezačatí procesu riešenia krízovej situácie.

Opatrenia prijaté po vydaní konštatovania FOLTF

Vo februári 2020 bankový dohľad ECB na návrh FCMC odobral AS PNB Banka licenciu.

Dňa 15. augusta 2019 SRB rozhodla, že v prípade AS PNB Banka neprijme opatrenia na riešenie krízovej situácie. Rada dospela k záveru, že aj keď podmienky stanovené v článku 18 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia SRMR splnené boli, podmienka z článku 18 ods. 1 písm. c), týkajúca sa verejného záujmu, splnená nebola. Lotyšská Komisia pre finančný a kapitálový trh (Financial and Capital Market Commission – FCMC) súčasne rozhodla o zavedení moratória pre AS PNB Banka a s okamžitou účinnosťou pozastavila jej finančné aktivity. FCMC zároveň ako príslušný vnútroštátny orgán podľa smernice 2014/49/EÚ[57] rozhodla o nedostupnosti krytých vkladov AS PNB Banka. Dňa 22. augusta 2019 podala FCMC na príslušný súd žiadosť[58] o vyhlásenie banky za nesolventnú. Súd 12. septembra 2019 vyhlásil AS PNB Banka za nesolventnú a vymenoval konkurzného správcu. Na návrh FCMC, ktorá dozerá na priebeh konkurzného konania AS PNB Banka, odňal bankový dohľad ECB vo februári 2020 tejto banke bankové povolenie.

Hlavné ponaučenia

Prípad AS PNB Banka opäť poukázal na problém nesúladu medzi mechanizmami, ktoré iniciujú riešenie krízových situácií a nesolventnosť/likvidáciu a odobratie povolenia.

Ako sa zdôraznilo v predchádzajúcich ponaučeniach v prípade ABLV Bank v minuloročnej výročnej správe ECB o činnosti dohľadu, značná neistota pramení z nedostatočného zosúladenia mechanizmov, ktoré iniciujú konštatovanie FOLTF podľa BRRD/SRMR, mechanizmov, ktoré iniciujú konkurzné konanie podľa vnútroštátneho konkurzného práva, a mechanizmov, ktoré iniciujú odobratie bankovej licencie podľa vnútroštátneho práva implementujúceho CRD IV. Konkurzné konanie v prípade AS PNB Banka sa nemohlo začať okamžite po vydaní konštatovania FOLTF a po rozhodnutí SRB o tom, že riešenie krízovej situácie nie je vo verejnom záujme, pretože podľa lotyšského práva je na konkurzné konanie potrebné rozhodnutie súdu. Tento časový posun si vyžadoval dodatočné úsilie, keď FCMC musela zaviesť obmedzenie (moratórium) na činnosti banky, aby sa pripravila na možnosť, že sa konkurzné konanie nezačne okamžite.

ECB už otázku nesúladu medzi mechanizmami iniciujúcimi konštatovanie FOLTF a konkurz/odobratie bankovej licencie adresovala zákonodarcom EÚ v súvislosti s prípadom ABLV Bank. V dôsledku toho bola v smernici BRRD II zavedená požiadavka, aby členské štáty zaistili, že subjekt, ktorého riešenie krízovej situácie nie je vo verejnom záujme, ukončí svoje podnikanie riadnym spôsobom a v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Hoci sa tým problém čiastočne rieši, ide o veľmi všeobecnú požiadavku, ktorá neodstránila nesúlad medzi mechanizmami iniciujúcimi konštatovanie FOLTF a mechanizmami pre odobratie bankovej licencie. Bude preto dôležité, aby sa BRRD II transponovala v členských štátoch EÚ porovnateľným spôsobom, a zaistili sa tak rovnaké podmienky v celej bankovej únii. Mohlo by to tiež znamenať potrebu reformovať vnútroštátne režimy upravujúce ukončenie bankového podnikania a prípadne niektoré aspekty pravidiel konkurzného konania bánk. Takéto kroky by súhrnne mohli napomôcť zosúladenie rôznych iniciačných mechanizmov a uľahčiť plánovanie v čase kríz.

3.1.2 Komunikácia v prípade AS PNB Banka

Pri riadení krízy je nevyhnutnou zložkou komunikácia. Dôkaz, že zodpovedné orgány vzniknutú krízovú situáciu riešia, môže zmierniť reakcie trhu a znížiť riziko šírenia nákazy. V prípade zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania banky je komunikácia s verejnosťou veľmi dôležitá. Preto tlačová správa ECB, v ktorej sa konštatovalo, že AS PNB Banka je FOLTF[59], poskytla tiež relevantné fakty o zlyhávajúcej banke a zreteľne vysvetlila reakciu dohľadu na nedostatky zistené príslušnými orgánmi.

Pre vyslanie jednoznačného a dostatočne podrobného odkazu verejnosti je mimoriadne dôležitá koordinácia medzi jednotlivými zainteresovanými stranami. Preto Európska centrálna banka, SRB a FCMC úzko spolupracovali na svojich komunikačných aktivitách aj v prípade AS PNB Banka. Vo štvrtok 15. augusta 2019 po konštatovaní ECB, že AS PNB Banka je FOLTF, oznámila SRB svoje rozhodnutie, že riešenie krízovej situácie nie je vo verejnom záujme.[60] Následne boli zverejnené koordinované oznámenia bankového dohľadu ECB a FCMC, ktoré sa týkali konštatovania ECB o FOLTF a rozhodnutí FCMC o zavedení moratória a vyhlásení nedostupnosti vkladov.[61]

3.1.3 Prípad banky Banca Carige

ECB 2. januára 2019 vymenovala troch dočasných správcov a trojčlenný dozorný výbor pre Banca Carige, ktorí nahradili predstavenstvo tejto banky. Toto rozhodnutie nasledovalo po odstúpení väčšiny členov predstavenstva Banca Carige.

Rozhodnutie zaviesť dočasnú správu bolo opatrením včasnej intervencie, ktoré malo za cieľ zaistiť udržateľné plnenie prudenciálnych požiadaviek. Tento plán zahŕňal zámer posilniť kapitál a realizovať opatrenia na zníženie rizika, s cieľom uskutočniť potenciálnu podnikovú kombináciu. Dočasní správcovia boli poverení zabezpečením stability Banca Carige, čo pozostávalo z pozorného monitorovania stavu banky, priebežného informovania ECB a (v prípade potreby) prijatia krokov na zaistenie opätovného dodržiavania kapitálových požiadaviek udržateľným spôsobom.

Mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov Banca Carige 20. septembra 2019 schválilo navýšenie kapitálu celkovo o 900 mil. €. Toto navýšenie zahŕňalo emisiu nových akcií (v hodnote 387 mil. €), konverziu existujúcich dlhopisov Tier 2 na CET1 (vo výške 313 mil. €) a emisiu dlhopisov Tier 2 (v hodnote 200 mil. €). Proces navyšovania kapitálu riadil taliansky Fond ochrany medzibankových vkladov (Fondo Interbancario per la tutela dei depositi – FITD) v rámci svojho dobrovoľného intervenčného systému (VIS) spolu s bankou Cassa Centrale Banca Credito Cooperativo Italiano, ktorá sa zúčastnila ako minoritný akcionár s predkupným právom na akcie Banca Carige v držbe FITD a VIS.

Po navýšení kapitálu na konci decembra 2019 vymenovali noví akcionári Banca Carige jej nové riadiace orgány. Dočasná správa bola ukončená ku koncu januára 2020.


3.2 Spolupráca s Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií

Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2019 prebiehala medzi bankovým dohľadom ECB a SRB úzka spolupráca pri výkone ich príslušných funkcií.

Bankový dohľad ECB sa obrátil na SRB s požiadavkou o spätnú väzbu k plánom ozdravenia.

Bankový dohľad ECB v súlade s právnym rámcom konzultoval s SRB 98 plánov ozdravenia predložených významnými inštitúciami, pre ktoré ECB predstavuje konsolidujúci orgán dohľadu. Spätná väzba od SRB sa následne zohľadnila pri hodnotení plánov ozdravenia a prípadne aj pri príprave reakcie pre jednotlivé banky.

SRB konzultovala s bankovým dohľadom ECB plány riešenia krízovej situácie.

SRB v rámci konzultačného cyklu pre plány riešenia krízovej situácie konzultovala s bankovým dohľadom ECB päť skupín takýchto plánov (čo predstavovalo približne 30 plánov), vrátane určenia minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a akceptovateľné záväzky (minimum requirements for own funds and eligible liabilities – MREL) a posúdenia riešiteľnosti. Bankový dohľad ECB poskytol svoje stanovisko po zhodnotení možného dosahu z hľadiska pretrvávania obáv. SRB okrem toho s bankovým dohľadom ECB konzultovala aj spôsob výpočtu príspevkov ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, pričom sa pozornosť sústredila na zhodnotenie možného vplyvu na významné inštitúcie.

Aj v roku 2019 prebiehala medzi bankovým dohľadom ECB a SRB úzka spolupráca na všetkých úrovniach. Rada pre dohľad ECB pozvala predsedníčku SRB, aby sa ako pozorovateľ zúčastňovala na jej zasadnutiach v prípade prejednávania bodov súvisiacich s úlohami a kompetenciami SRB, a naopak zástupca ECB sa ako pozorovateľ zúčastňoval na výkonných a plenárnych zasadnutiach SRB.

Implementácia balíka bankových predpisov rozšírila interakciu s SRB.

Realizácia balíka bankových predpisov[62] viedla na odbornej úrovni k širšej a častejšej interakcii medzi bankovým dohľadom ECB a SRB, konkrétne v politických oblastiach týkajúcich sa krízového riadenia. Intenzívna spolupráca medzi bankovým dohľadom ECB a SRB prebiehala na úrovni príslušných výborov a horizontálnych funkcií.

Memorandum o porozumení medzi ECB a SRB (revidované v rokoch 2017 – 2018)[63] umožňuje ďalšie posilnenie každodennej spolupráce a výmeny informácií medzi spoločnými dohliadacími tímami (Joint Supervisory Team – JST) a internými rezolučnými tímami.


3.3 Práca na plánoch ozdravenia

Plány ozdravenia majú zaistiť odolnosť bánk v prípade mimoriadnej finančnej záťaže.

Pri hodnotení plánov ozdravenia sa ECB zameriava najmä na to, aby banky boli pripravené a schopné obnoviť svoju funkčnosť v časoch mimoriadnej finančnej záťaže. To znamená, že tieto plány musia obsahovať dôveryhodné možnosti ozdravenia, ktoré je možné efektívne a včas implementovať. Spoľahlivé plány ozdravenia sú nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie efektívneho fungovania európskeho rámca pre krízové riadenie.

Referenčné porovnanie plánov ozdravenia významných inštitúcií, ktoré ECB realizovala v roku 2019, viedlo k radu dôležitých zistení.

Pre mnohé banky je problematické vypracovať dôveryhodný odhad ich celkovej ozdravnej kapacity.

Hoci sa plány ozdravenia významných inštitúcií považujú za zodpovedajúce minimálnym požiadavkám krízového riadenia a výberu a nastaveniu ukazovateľov ozdravenia, stále je potrebné ich ďalšie zlepšovanie, aby sa stali účinným nástrojom v krízových situáciách. Referenčné porovnanie potvrdilo, že pre mnohé banky je problematické vypracovať dôveryhodný odhad ich celkovej ozdravnej kapacity (overall recovery capacity – ORC)[64].

Preto sa ECB v roku 2019 sústredila hlavne na informovanie inštitúcií o tom, ako by mohli zlepšiť výpočet a vykazovanie svojej celkovej ozdravnej kapacity. V júni 2019 zorganizovala seminár, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 180 zástupcov z 88 bánk. ECB vysvetlila spôsob výpočtu dôveryhodnej kapacity na základe osvedčených postupov uvedených v správe ECB o plánoch ozdravenia za rok 2018. Ako prvé zahŕňa vypracovanie úplného zoznamu dôveryhodných možností, následne zohľadnenie obmedzení (ako napr. vzájomná exkluzivita, vzájomná závislosť jednotlivých možností či prevádzkové prekážky pri paralelnom uplatnení viacerých možností) a napokon zhodnotenie citlivosti možností ozdravenia na rôzne scenáre pri odhade celkovej ozdravnej kapacity. [65]

Tretina bánk doposiaľ vo svojich plánoch ozdravenia nestanovila uspokojivé možnosti pre krátkodobú likviditu.

Druhým dôležitým zistením referenčného porovnávania ECB bolo, že tretina bánk doposiaľ nepredložila vhodné možnosti riešenia likvidity, ktoré by sa dali realizovať rýchlo (do troch mesiacov). ECB naplánovala ďalšie kroky s cieľom lepšie pochopiť dôvody tohto stavu a zaistiť, aby banky mali vo svojich plánoch ozdravenia k dispozícii dostatočné možnosti riešenia krátkodobej likvidity.

Mnohé banky v roku 2019 vypracovali manuály a realizovali simulácie krízových situácií.

Povzbudivým zistením referenčného porovnávania ECB bolo, že v roku 2019 si viacero bánk pripravilo manuály a zrealizovalo simulácie krízových situácií.[66] Ide o osvedčené postupy, ktoré sa zdôrazňujú v správe ECB za rok 2018 a propagujú sa ako užitočný nástroj na zlepšenie uplatniteľnosti plánov ozdravenia v krízových situáciách. V súčasnosti má manuál 40 % všetkých významných inštitúcií a prvé simulácie uskutočnilo 27 % inštitúcií.


3.4 Krízové riadenie menej významných inštitúcií

Riadenie krízových situácií menej významných inštitúcií si vyžaduje intenzívnu výmenu informácií a vysokú mieru koordinácie medzi relevantnými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi ako orgánmi priameho dohľadu nad menej významnými inštitúciami a ECB, ktorá zodpovedá za dozor nad výkonom dohľadu a slúži ako príslušný orgán pri rozhodnutiach o spoločných postupoch. Ak menej významná inštitúcia dosiahne stav, keď je ohrozená jej životaschopnosť, spolupráca sa musí zintenzívniť. ECB a príslušný vnútroštátny orgán musia v danej situácii koordinovať svoj postup v otázkach odňatia povolenia, posudzovania nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných účastí, prípadne udelenia nových povolení (napr. preklenovacej inštitúcii).

V tejto súvislosti ECB v roku 2019 úzko spolupracovala s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na približne 15 prípadoch zhoršenia finančnej situácie menej významných inštitúcií. V dvoch z týchto prípadov ECB prijala rozhodnutie o odobratí bankovej licencie po tom, ako príslušný vnútroštátny orgán konštatoval FOLTF.[67] Dôvodom na odobratie bankovej licencie je zvyčajne neschopnosť inštitúcie plniť prudenciálne požiadavky alebo pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

Cieľom tejto úzkej spolupráce v oblasti krízového riadenia je podporiť príslušné vnútroštátne orgány a ECB pri plnení ich úloh a zaručiť dostupnosť informácií potrebných na rýchle prijímanie naliehavých rozhodnutí. Rozsah výmeny informácií, prijaté opatrenia a intenzita spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zodpovedajú rizikám súvisiacim s menej významnými inštitúciami a zohľadňujú riešenia na strane súkromného sektora identifikované príslušným vnútroštátnym orgánom. Spolupráca príslušných vnútroštátnych orgánov s ECB sa v roku 2019 vyznačovala pravidelnou a dôslednou výmenou informácií. Okrem iného boli zriadené špecializované skupiny pre koordináciu krízového riadenia, ktoré združujú zástupcov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov a majú zabezpečiť účinnú spoluprácu a koordináciu medzi inštitúciami. Intenzívna spolupráca umožňuje prijať opatrenia a rozhodnutia v oblasti dohľadu včas a koordinovane, kedykoľvek sú potrebné.

Hlavnou príčinou zhoršenia finančnej situácie menej významných inštitúcií v roku 2019 boli obchodné modely, ktoré neboli životaschopné, nízka ziskovosť, nedostatočné systémy riadenia a nevhodné rámce boja proti praniu špinavých peňazí. V tejto súvislosti bolo rozloženie krízových prípadov v jurisdikciách tiež odrazom faktu, že niektoré geografické oblasti zahrnuté do SSM sú viac zasiahnuté štrukturálne nízkou ziskovosťou bankového sektora a viac vystavené riziku prania špinavých peňazí.

Množstvo rozdielnych národných prístupov a procesov, ktoré sa identifikovali počas zintenzívnenej spolupráce pri krízovom riadení, tiež zdôraznilo potrebu prijať harmonizovaný európsky prístup k riešeniu situácie problémových bánk. Hoci sa zaviedli európske mechanizmy dohľadu a riešenia krízových situácií, reakcia na krízovú situáciu stále v značnej miere závisí od vnútroštátnych zákonov v oblasti riešenia krízových situácií a platobnej neschopnosti – a od všetkých rozdielov medzi nimi.


4 Cezhraničná spolupráca

4.1 Rozširovanie bankovej únie prostredníctvom úzkej spolupráce

Členské štáty nepatriace do eurozóny sa môžu zapojiť do bankovej únie prostredníctvom úzkej spolupráce.

Členské štáty EÚ, ktorých menou nie je euro, môžu požiadať o nadviazanie úzkej spolupráce medzi ECB a ich príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Jej hlavné podmienky sú stanovené v článku 7 nariadenia o SSM a procesné aspekty sú upravené v rozhodnutí ECB/2014/5 o úzkej spolupráci[68]. Po nadviazaní úzkej spolupráce príslušné vnútroštátne orgány týchto členských štátov pristúpia k jednotnému mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) a ich vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií pristúpia k jednotnému mechanizmu riešenia krízových situácií (Single Resolution Mechanism – SRM). Účasť príslušných vnútroštátnych orgánov členských štátov nepatriacich do eurozóny v SSM prostredníctvom úzkej spolupráce rozširuje bankovú úniu, podporuje integrovanejší bankový dohľad a zároveň prispieva k udržiavaniu a prehlbovaniu vnútorného trhu.

Podľa nariadenia o SSM a rozhodnutia ECB/2014/5 musí členský štát nepatriaci do eurozóny predložiť ECB oficiálnu žiadosť s cieľom začať proces nadviazania úzkej spolupráce.

Bulharsko a Chorvátsko predložili žiadosti o nadviazanie úzkej spolupráce.

Chorvátsko sa 27. mája 2019 stalo druhým členským štátom, ktorý oficiálne požiadal o nadviazanie úzkej spolupráce v oblasti bankového dohľadu medzi národnou centrálnou bankou (Hrvatska narodna banka) a ECB. Chorvátsko tak nasledovalo Bulharsko, ktoré požiadalo o nadviazanie úzkej spolupráce medzi Българска народна банка (Bulharskou národnou bankou) a ECB 18. júla 2018.

Proces nadviazania úzkej spolupráce pozostáva z právneho a komplexného posúdenia.

Proces nadviazania úzkej spolupráce obsahuje dva prvky. Prvým prvkom je hodnotenie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, na základe ktorých bude príslušný vnútroštátny orgán po nadviazaní úzkej spolupráce povinný prijímať akékoľvek opatrenia v súvislosti s úverovými inštitúciami, ktoré bude ECB požadovať. V rámci tohto hodnotenia sa berie do úvahy aj praktická implementácia týchto vnútroštátnych právnych predpisov. Druhým prvkom je komplexné hodnotenie vybraných[69] úverových inštitúcií so sídlom v členskom štáte, ktorý podal žiadosť. Toto komplexné hodnotenie zahŕňa kontrolu kvality aktív a záťažové testy podľa metodík ECB.[70] ECB okrem toho začína technický dialóg s príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu s cieľom uľahčiť plynulý prechod na postup dohľadu SSM.

Hodnotenie žiadosti Bulharska o nadviazanie úzkej spolupráce

V roku 2019 ECB pokračovala v hodnotení žiadosti Bulharska o nadviazanie úzkej spolupráce.

V roku 2019 ECB pokračovala v právnom hodnotení, ktoré sa vyžaduje v súvislosti s budúcou úzkou spoluprácou s príslušným vnútroštátnym orgánom Bulharska. Okrem toho sa 26. júla 2019 zverejnili výsledky komplexného hodnotenia šiestich bulharských úverových inštitúcií. Българска народна банка (Bulharská národná banka) oficiálne potvrdila výsledky tohto komplexného hodnotenia. Keďže dve zo šiestich bánk v rámci tohto hodnotenia nedosiahli príslušné hraničné hodnoty, Bulharská národná banka v súčasnosti pracuje na odstránení zistených nedostatkov predtým, ako ECB rozhodne o úzkej spolupráci.

Hodnotenie žiadosti Chorvátska o nadviazanie úzkej spolupráce

ECB začala hodnotenie žiadosti Chorvátska o nadviazanie úzkej spolupráce.

V rámci reakcie na žiadosť predloženú Chorvátskom prijala ECB 8. júla 2019 stanovisko[71] k návrhu chorvátskych právnych predpisov. Tieto právne predpisy boli potrebné na vytvorenie mechanizmov fungovania úzkej spolupráce a poskytovania akýchkoľvek informácií, ktoré môže ECB požadovať na účely komplexného hodnotenia chorvátskych úverových inštitúcií. ECB 7. augusta 2019 oznámila, že povinnému komplexnému hodnoteniu bude podliehať päť bánk so sídlom v Chorvátsku.[72] Toto hodnotenie sa začalo v septembri 2019 a vykonáva sa na základe údajov dostupných k 30. júnu 2019. Očakáva sa, že ECB ukončí komplexné hodnotenie približne do jedného roka od predloženia formálnej žiadosti Chorvátska, podobne ako to bolo v prípade Bulharska.

Hoci sa uskutočnilo niekoľko neformálnych stretnutí s členskými štátmi na technickej úrovni s cieľom objasniť príslušné aspekty úzkej spolupráce, v roku 2019 neboli predložené žiadne ďalšie formálne žiadosti o nadviazanie úzkej spolupráce


4.2 Európska a medzinárodná spolupráca

Keďže banky eurozóny majú zastúpenie vo viac ako 90 jurisdikciách mimo Európy (obrázok 4), SSM intenzívne spolupracuje s ďalšími orgánmi dohľadu mimo EÚ, ako aj s orgánmi dohľadu v rámci EÚ. ECB sa preto zaviazala prispievať k tejto spolupráci prostredníctvom kolégií orgánov dohľadu a prípravou ďalších nástrojov, akými sú napríklad memorandá o porozumení (Memorandum of Understanding – MoU). Memorandá o porozumení boli uzavreté s orgánmi dohľadu členských štátov EÚ nepatriacich do eurozóny, s orgánmi dohľadu tretích krajín aj s vnútroštátnymi orgánmi pre trhy.

Obrázok 4

Pobočky a dcérske spoločnosti bánk eurozóny mimo EÚ v roku 2019

Zdroj: ECB.

Bankový dohľad ECB vo všeobecnosti spolupracuje s inými orgánmi prudenciálneho dohľadu prostredníctvom memoránd o porozumení (MoU), účasti v kolégiách orgánov dohľadu alebo individuálnych dohôd (obrázok 5).

Obrázok 5

Prehľad medzinárodnej a európskej spolupráce ECB

Spolupráca s inými orgánmi dohľadu EÚ

V súlade s ustanoveniami smernice CRD IV o spoločných rozhodnutiach, spolupráci a výmene informácií medzi príslušnými orgánmi v Európskej únii ECB pravidelne spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi krajín EÚ nepatriacich do eurozóny.

Bankový dohľad ECB doteraz uzavrel memorandá o porozumení aj s 15 orgánmi dohľadu v rámci EÚ vrátane vnútroštátnych orgánov pre trhy. Bankový dohľad ECB okrem toho uzavrel multilaterálne memorandá o porozumení týkajúce sa praktických postupov na výmenu informácií so 48 orgánmi, ktoré vykonávajú dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami v Európskom hospodárskom priestore v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (box 4). Celkovo teda bankový dohľad ECB uzavrel 9 bilaterálnych a multilaterálnych memoránd o porozumení s viac ako 60 orgánmi EÚ.

Vzhľadom na plánované vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ sa ECB dohodla na rámci spolupráce s Úradom pre prudenciálnu reguláciu a Úradom pre finančnú správu Spojeného kráľovstva, ktorý umožní aj naďalej plynulým spôsobom spolupracovať v oblastiach dohľadu a výmeny informácií.

Box 4
ECB a boj proti praniu špinavých peňazí

Pri príprave rámca SSM sa európski zákonodarcovia rozhodli ponechať zodpovednosť za boj proti praniu špinavých peňazí (anti-money laundering – AML) a financovaniu terorizmu (countering terrorism financing – CFT) na jednotlivých krajinách. Vnútroštátne orgány AML/CFT sú zodpovedné za dohľad nad dodržiavaním pravidiel a efektívnou implementáciou povinností v oblasti AML zo strany úverových inštitúcií.

Z pohľadu ECB je však dôležité, aby mohla pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu podľa článku 127 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a nariadenia o SSM zohľadňovať aj výsledky dohľadu v oblasti AML/CFT[73]. Potvrdzuje sa to aj v revidovanej smernici o kapitálových požiadavkách (CRD V), ktorú prijal Európsky parlament v apríli 2019. V odôvodnení 20 sa uvádza, že „(...) [Spolu s orgánmi zodpovednými za oblasť AML/CFT] zohrávajú významnú úlohu pri identifikácii a sankcionovaní nedostatkov [v oblasti AML/CFT] príslušné orgány zodpovedné za udeľovanie povolenia a vykonávanie prudenciálneho dohľadu. Takéto príslušné orgány by preto mali konzistentne zohľadňovať záležitosti týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu vo svojich príslušných činnostiach v oblasti dohľadu (...)“.

Súčasne so zavedením smernice CRD V, ktorou sa bližšie objasňuje úloha orgánov prudenciálneho dohľadu v oblasti AML/CFT, sa v posledných dvoch rokoch uskutočnili významné iniciatívy na posilnenie rámca v tejto oblasti v celej EÚ. Piata smernica o AML[74] nadobudla účinnosť 9. júla 2018 a v súčasnosti je predmetom transpozície do vnútroštátnych právnych predpisov. V decembri 2018 schválila Rada pre hospodárske a finančné záležitosti ambiciózny akčný plán v oblasti AML, ktorý majú implementovať tri európske orgány dohľadu spolu s ECB a vnútroštátnymi orgánmi prudenciálneho dohľadu a orgánmi dohľadu v oblasti AML/CFT. Tieto iniciatívy sú určené na podporu spolupráce medzi orgánmi zodpovednými za oblasť AML/CFT a prudenciálny dohľad a na posilnenie konvergencie dohľadu okrem iného poskytovaním spoločných usmernení o spôsoboch integrácie aspektov týkajúcich sa AML/CFT do procesu prudenciálneho dohľadu.

Piata smernica o AML zaviedla dva dôležité nové prvky, pokiaľ ide o úlohu ECB v oblasti AML/CFT. Po prvé, úpravou článku 56 smernice CRD IV umožnila výmenu dôverných informácií medzi ECB a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu v oblasti AML/CFT. Po druhé, zaviazala ECB uzatvoriť dohodu o praktických postupoch na výmenu informácií s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad úverovými a finančnými inštitúciami v oblasti AML/CFT v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Po podpísaní tejto dohody v januári 2019 pristúpila ECB k výmene informácií podľa tohto rámca.

Očakáva sa, že intenzívnejšia výmena informácií medzi ECB a orgánmi dohľadu krajín EÚ v oblasti AML/CFT priaznivo ovplyvní výkon dohľadu v oblasti AML/CFT a prudenciálneho dohľadu v EÚ. V rámci postupu ECB sa orgánom dohľadu krajín EÚ v oblasti AML/CFT pravidelne zasiela súbor informácií o dohľade, ktoré sa bežne vytvárajú na účely vykonávania úloh prudenciálneho dohľadu. Napríklad informácie o dohľade získané prostredníctvom misií dohľadu na mieste sa zasielajú ad hoc, ak sa príslušné zistenia považujú za relevantné pre príslušný orgán, ktorý vykonáva dohľad nad dotknutým subjektom v oblasti AML/CFT. Naopak, orgány dohľadu v oblasti AML/CFT zasielajú ECB informácie, ktoré považujú za relevantné a potrebné na plnenie úloh stanovených v nariadení o SSM. Bankový dohľad ECB okrem toho posilnil svoje pôsobenie v oblasti AML/CFT vytvorením novej horizontálnej koordinačnej funkcie v oblasti AML, ktorá pozostáva z malého tímu s troma hlavnými úlohami:

  • slúžiť ako „centrálny kontaktný bod“ pre otázky v oblasti AML/CFT týkajúce sa významných inštitúcií a pre výmenu informácií s orgánmi dohľadu v oblasti AML/CFT (vrátane uzatvárania ďalších memoránd o porozumení s orgánmi dohľadu mimo EÚ),
  • v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vytvoriť sieť orgánov prudenciálneho dohľadu v oblasti AML s cieľom dosiahnuť konzistentný systémový prístup zameraný na lepšiu integráciu rizík týkajúcich sa prania špinavých peňazí/financovania terorizmu do prudenciálneho dohľadu,
  • pôsobiť ako interné expertné stredisko pre otázky prudenciálneho dohľadu v oblasti AML/CFT.

Táto nová koordinačná funkcia bankového dohľadu ECB v oblasti AML koordinuje v rámci európskeho bankového dohľadu činnosti týkajúce sa zlepšovania metodických prístupov v oblasti udeľovania povolení a výkonu dohľadu na diaľku a na mieste, aby sa zabezpečila dôsledná integrácia aspektov týkajúcich sa AML/CFT do procesu prudenciálneho dohľadu. Táto funkcia spolupracuje s internou pracovnou skupinou ECB pre oblasť AML/CFT, ktorá je zložená zo zástupcov všetkých relevantných odborných útvarov ECB.

Spolupráca s orgánmi dohľadu z tretích krajín

ECB sa usiluje nadviazať plodnú spoluprácu aj s orgánmi dohľadu tretích krajín, a uľahčiť tak prebiehajúci cezhraničný dohľad. Doteraz uzavrela memorandá o porozumení s 13 orgánmi dohľadu z tretích krajín. Ak je to možné, bankový dohľad ECB sa naďalej spolieha na existujúce memorandá, ktoré ešte pred zriadením SSM uzavreli príslušné vnútroštátne orgány krajín eurozóny s orgánmi dohľadu tretích krajín. Ak sú potrebné špecifické riešenia, ECB uzatvára aj mnohé individuálne dohody o spolupráci.

Aby sa zaistila konzistentnosť na úrovni EÚ, bankový dohľad ECB úzko spolupracuje so sieťou rovnocennosti (Network on Equivalence) Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), ktorá hodnotí ekvivalentnosť režimov dôvernosti orgánov dohľadu z tretích krajín. Memorandá o spolupráci v oblasti dohľadu je možné uzavrieť, len ak je splnená požiadavka na ekvivalentnosť služobného tajomstva.

Programy Medzinárodného menového fondu (MMF) pre hodnotenie finančného sektora

Programy MMF pre hodnotenie finančného sektora (Financial Sector Assessment Program – FSAP) sú komplexné a hĺbkové hodnotenia finančného sektora danej krajiny. Skladajú sa z i) identifikovania hlavných slabých miest a hodnotenia odolnosti daného finančného sektora, ii) hodnotenia rámca politiky finančnej stability krajiny a jej rámca a postupov dohľadu a iii) hodnotenia finančných záchranných sietí a schopnosti finančného systému riadiť a riešiť finančné krízy.

Bankový dohľad ECB reaguje na program MMF pre hodnotenie finančného sektora eurozóny.

V rámci programu FSAP pre eurozónu, ktorého závery sa zverejnili v roku 2018, sa zhodnotila nová architektúra bankového dohľadu a riešenia kríz v eurozóne. V rámci reakcie na program FSAP pripravil bankový dohľad ECB akčný plán zameraný na riešenie odporúčaní, ktoré sú v kompetencii dohľadu ECB. Bankový dohľad ECB pokračuje v implementácii odporúčaní, ktoré sú zamerané na zvýšenie efektívnosti dohľadu, kým zákonodarcovia EÚ posudzujú tie odporúčania, ktoré si vyžadujú zmeny právnych predpisov EÚ.

Národné programy FSAP nezahŕňajú hodnotenia európskeho bankového dohľadu.

V národných programoch FSAP pre členské štáty eurozóny MMF naďalej uplatňuje holistický pohľad na kontrolovaný bankový systém, pričom sa duplicitne nevenuje oblastiam preskúmaným v programe FSAP pre eurozónu. Keďže otázky menovej politiky nie sú zahrnuté do národných správ MMF ku konzultáciám podľa článku IV, analogicky by národné programy FSAP nemali obsahovať hodnotenie efektívnosti práce v oblasti dohľadu SSM. Tento všeobecný prístup umožňuje, aby MMF zosúladil rozsah národných programov FSAP a programov pre eurozónu s novou architektúrou európskeho bankového dohľadu a riešenia kríz. To umožňuje, aby kontrola aj konzultácie MMF zostali efektívne a relevantné pre všetky zainteresované orgány.

MMF v roku 2019 ukončil národné programy FSAP pre Francúzsko a Maltu, pokračoval v programe pre Taliansko a začal realizovať programy pre Rakúsko a Lotyšsko. Tieto národné programy FSAP hodnotia všetky relevantné nebankové aspekty (napr. činnosti v oblasti poisťovníctva, cenných papierov a penzijných fondov) a zahŕňajú komplexné hodnotenie bankových záležitostí, najmä tých, ktoré patria do kompetencie vnútroštátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad menej významnými inštitúciami, alebo aspektov týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Zapojenie ECB do národných konzultácií podľa článku IV MMF v prípade členských štátov eurozóny sa týka mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych otázok v rámci kompetencií ECB v týchto oblastiach.


4.3 Účasť na tvorbe európskeho a medzinárodného regulačného rámca

4.3.1 Podpora činnosti Rady pre finančnú stabilitu

Bankový dohľad ECB v roku 2019 aktívne prispieval k práci Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB), a to najmä v oblastiach dohľadu a regulácie, zavádzania štandardov a riešenia krízových situácií. V rámci japonského predsedníctva skupiny G20 prispel bankový dohľad ECB k viacerým dôležitým výstupom FSB v roku 2019, najmä k revízii implementácie štandardu celkovej schopnosti absorbovať straty (total loss-absorbing capacity – TLAC), k správe o fragmentácii trhu, k finalizácii hodnotenia vplyvu reforiem na financovanie malých a stredných podnikov (small and medium-sized enterprise – SME) a k hodnoteniu slabých miest v rámci úverov využívajúcich pákový efekt a kolateralizovaných úverových záväzkov. Bankový dohľad ECB sa tiež zúčastňoval na stretnutiach regionálnej konzultačnej skupiny FSB pre Európu.

V rámci jednej zo svojich troch prioritných oblastí sa Rada FSB v súčasnosti zameriava na monitorovanie realizácie reforiem globálneho finančného sektora a na hodnotenie ich účinkov. Bankový dohľad ECB bude naďalej prispievať k pracovnému programu FSB v mnohých oblastiach vrátane hodnotenia vplyvu reforiem na banky, pokiaľ ide o problém subjektov príliš veľkých na to, aby zlyhali (too-big-to-fail), účinných postupov týkajúcich sa kybernetických incidentov, otázok dohľadu spojených s prechodom na referenčné hodnoty, ďalšej činnosti v oblasti fragmentácie trhu a krízového riadenia.

4.3.2 Účasť na bazilejskom procese

V roku 2019 Bazilejský výbor pre bankový dohľad (Basel Committee on Banking Supervision – BCBS) pokračoval v hodnotení vplyvu pokrízových reforiem, realizácii svojho programu hodnotenia konzistentnosti regulácie (Regulatory Consistency Assessment Programme – RCAP) a v poskytovaní fóra na interakciu medzi bankovými regulačnými orgánmi a orgánmi dohľadu z rôznych jurisdikcií. Bankový dohľad ECB prispel svojou účasťou v diskusiách o politikách, poskytovaním odborného poradenstva v pracovných skupinách BCBS, spoluprácou s členmi tohto výboru v rámci EÚ a na celom svete, ako aj podporou v rámci príslušných analýz vplyvu. Táto činnosť okrem iného zahŕňala i) revízie rámca kapitálových požiadaviek trhového rizika, ktoré schválili orgán dohľadu BCBS, skupina guvernérov centrálnych bánk a najvyšší predstavitelia orgánov dohľadu, ii) prípravu materiálov na pripomienkovanie revízií rámca výpočtu rizika úpravy ocenenia pohľadávok a iii) revízie prístupu k ukazovateľom finančnej páky derivátov zúčtovaných klientompožiadaviek na zverejňovanie s cieľom riešiť tzv. window-dressing (skresľovanie údajov) zo strany dohliadaných orgánov.

Bankový dohľad ECB podporuje úplnú, včasnú a konzistentnú implementáciu finalizovaného balíka Bazilej III.

V priebehu roka sa Bazilejský výbor opäť venoval svojmu cieľu, ktorým je zabezpečiť úplnú, včasnú a konzistentnú implementáciu Bazileja III a vo všeobecnosti presadzovať silný bankový dohľad. S podporou bankového dohľadu ECB bude v tejto práci pokračovať aj v ďalších rokoch.

Bankový dohľad ECB sa takisto zapojil do komplexného pracovného programu Bazilejského výboru na hodnotenie regulačných reforiem zavedených po vypuknutí krízy. Tento program hodnotí efektívnosť jednotlivých štandardov, vzájomného prepojenia a koherentnosti štandardov, rizika regulatórnej arbitráže a širšieho makroekonomického dosahu pokrízových reforiem.

Päť pracovníkov bankového dohľadu ECB sa pridalo k tímu BCBS pre analýzu údajov, aby sa podieľali na príprave správ o vplyve bazilejských reforiem. Ďalší pracovník prispel k práci tímu pre hodnotenie globálnych systémovo dôležitých bánk (global systemically important banks – G-SIB), ktorý vypočítava ukazovatele využívané na identifikáciu týchto bánk.

4.3.3 Podpora činnosti EBA

Pracovníci bankového dohľadu ECB sú členmi celkovo 50 výborov a pracovných skupín EBA.

Počas roka 2019 bankový dohľad ECB úzko spolupracoval s orgánom EBA na spoločných cieľoch zameraných na zvýšenie finančnej stability a podporu konzistentného dohľadu naprieč európskym bankovým sektorom.

Bankový dohľad ECB sa aktívne podieľal na práci EBA na všetkých úrovniach. V roku 2019 boli pracovníci bankového dohľadu ECB členmi celkovo 50 výborov a pracovných skupín EBA. V piatich výboroch zastávali funkcie predsedov alebo spolupredsedov. V Rade orgánov dohľadu EBA sa bankový dohľad ECB zúčastňoval ako nehlasujúci člen.

EBA a bankový dohľad ECB spolupracovali na rade otázok. Množstvo práce sa venovalo príprave záťažového testu na úrovni EÚ v roku 2020, pričom pracovníci bankového dohľadu ECB pomohli okrem iného vypracovať metodiku, postupy riadenia, usmernenia a príručku zabezpečenia kvality. ECB sa podieľala napríklad na príprave odpovede EBA na výzvu Európskej komisie na poskytnutie poradenstva pri implementácii finalizovaného balíka Bazilej III. Takisto prispela k usmerneniam EBA o odhadovaní straty v prípade zlyhania (loss given default – LGD) v podmienkach hospodárskeho poklesu, o poskytovaní a monitorovaní úverov, o riadení rizík v oblasti IKT a bezpečnosti a o riadení úrokového rizika vyplývajúceho z neobchodných činností.

EBA uplatňuje postup „dodržiavaj alebo vysvetli“ so zámerom zlepšiť harmonizáciu regulácie EÚ.[75] Na základe tohto postupu musí ECB ako príslušný orgán zodpovedný za priamy dohľad nad významnými inštitúciami informovať EBA, či plní alebo plánuje plniť novovydané usmernenia a odporúčania. Ako sa uvádza na internetovej stránke bankového dohľadu ECB, v roku 2019 bankový dohľad ECB notifikoval EBA v prípade desiatich usmernení a jedného odporúčania.[76] Bankový dohľad ECB zatiaľ vždy informoval EBA o plnení všetkých uplatniteľných usmernení, ktoré vydal orgán EBA alebo Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu (European Supervisory Authorities – ESA), alebo o zámere plniť ich.


5 Organizačný rámec bankového dohľadu ECB

5.1 Plnenie požiadaviek na zodpovednosť

Bankový dohľad ECB aj v roku 2019 úzko spolupracoval s Európskym parlamentom a Radou EÚ.

Táto výročná správa v súlade s nariadením o SSM predstavuje jeden z hlavných prostriedkov plnenia zodpovednosti bankového dohľadu ECB vo vzťahu k Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Podľa tohto nariadenia úlohy ECB v oblasti dohľadu podliehajú príslušným požiadavkám na transparentnosť a zodpovednosť. ECB kladie veľký dôraz na dodržiavanie a úplné uplatňovanie rámca zodpovednosti, ktorý je podrobne ustanovený v medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom a ECB a v memorande o porozumení medzi Radou EÚ a ECB.

Kľúčové otázky, o ktorých sa diskutovalo s Európskym parlamentom, zahŕňali finalizáciu Bazileja III, boj proti praniu špinavých peňazí, zelené financie a budúcnosť bankovej únie.

Pokiaľ ide o Európsky parlament, v roku 2019 predseda Rady pre dohľad vystúpil pred Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti s Výročnou správou ECB o činnosti dohľadu za rok 2018 (21. marca), zúčastnil sa na dvoch riadnych verejných vypočutiach (4. septembra12. decembra) a na troch ad hoc výmenách názorov (21. marca, 4. septembra a 12. decembra). Hlavnými témami týchto diskusií bola napríklad finalizácia Bazileja III, úloha ECB v boji proti praniu špinavých peňazí, prístup dohľadu k zeleným financiám a budúcnosť bankovej únie.

Po tom, ako ECB navrhla za podpredsedu Rady pre dohľad Yvesa Merscha, bol pán Mersch v súlade s nariadením o SSM a medziinštitucionálnou dohodou medzi Európskym parlamentom a ECB 4. septembra vypočutý pred Výborom pre hospodárske a menové záležitosti Európskeho parlamentu. Európsky parlament schválil návrh ECB na plenárnom hlasovaní 17. septembra a Yves Mersch bol do funkcie vymenovaný vykonávacím rozhodnutím Rady EÚ s účinnosťou od 7. októbra.

V priebehu roka 2019 ECB zverejnila 22 odpovedí na písomné otázky poslancov Európskeho parlamentu v oblasti bankového dohľadu. Otázky sa týkali radu záležitostí vrátane záťažových testov, prístupu bankového dohľadu ECB k fúziám, ako aj riadenia a správania sa v bankovom sektore.

ECB okrem toho v súlade s medziinštitucionálnou dohodou zasielala Európskemu parlamentu záznamy z rokovaní Rady pre dohľad.

Pokiaľ ide o spoluprácu s Radou Európskej únie, predseda Rady pre dohľad sa zúčastnil na dvoch zasadnutiach Euroskupiny, z ktorých prvé sa konalo 5. apríla. V tento deň zároveň predniesol Výročnú správu ECB o činnosti dohľadu za rok 2018 a 9. októbra sa zúčastnil na výmene názorov o výkone úloh ECB v oblasti dohľadu.

Počas roka 2019 si bankový dohľad ECB naďalej plnil svoju oznamovaciu povinnosť voči národným parlamentom, ako je ustanovená v nariadení o SSM, a zverejnil päť odpovedí na písomné otázky poslancov týchto parlamentov.

V uvedenom roku sa ECB podieľala tiež na audite Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) vykonanom Európskym dvorom audítorov (European Court of Auditor’s – ECA) v oblasti záťažových testov bánk v EÚ. V rámci šetrenia, ktorým Dvor audítorov skúmal implementáciu rámca záťažových testov EBA, poskytla ECB informácie o procesoch zabezpečenia kvality záťažových testov, odhadovania vplyvu záťaže a oznamovania výsledkov týchto testov do EBA.

ECB prijala kroky na zohľadnenie zistení a odporúčaní ECA vo svojich správach o audite, pričom tieto inštitúcie podpísali memorandum o porozumení k výmene informácií v oblasti mikroprudenciálneho dohľadu.

ECB informovala Dvor audítorov o opatreniach, ktoré prijala v nadväznosti na zistenia a odporúčania prvej správy dvora o fungovaní SSM. ECB so zámerom rozšíriť svoju externú zodpovednosť a splniť jedno z odporúčaní Dvora audítorov uskutočnila prípravy na realizáciu prieskumu všetkých príslušných bankových asociácií. Prieskum, ktorý je naplánovaný na prvý polrok 2020, pomôže pri identifikovaní problémových miest a oblastí, v ktorých je možné zlepšenie. ECB tiež pokračovala v zavádzaní odporúčaní uvedených v správe Dvora audítorov pre krízové riadenie ECB zamerané na banky. Bankový dohľad ECB navyše podpísal s Dvorom audítorov memorandum o porozumení týkajúce sa praktického zabezpečenia výmeny informácií v oblasti mikroprudenciálneho dohľadu, ktorému sa bližšie venuje box 5.

Box 5
Memorandum o porozumení medzi ECB a Európskym dvorom audítorov

ECB veľmi oceňuje audit vykonávaný Európskym dvorom audítorov. Zaviazala sa úzko s dvorom spolupracovať a poskytovať mu informácie, ktoré potrebuje pri svojej práci. Ako prejav dobrej vôle a spoločného záujmu oboch strán konštruktívne spolupracovať pri audite bankového dohľadu ECB, ktorý vykonáva Dvor audítorov, ECB a ECA 9. októbra 2019 podpísali memorandum o porozumení (MoU). V tomto memorande sa zavádza praktický spôsob výmeny informácií v oblasti mikroprudenciálneho dohľadu medzi uvedenými inštitúciami. Na základe memoranda môže Dvor audítorov žiadať a získavať všetky dokumenty a informácie, ktoré potrebuje pri audite bankového dohľadu ECB. Prísne tajné dokumenty budú v úplnom rozsahu chránené a prístup k citlivým bankovým informáciám bude možný len v zabezpečenom priestore priamo v ECB.

Memorandum potvrdzuje nezávislosť ECB a Dvora audítorov pri výkone ich funkcií a zároveň zabezpečuje ich primeranú transparentnosť a zodpovednosť. Memorandum upravuje výlučne audit, ktorý Dvor audítorov realizuje v oblasti úloh dohľadu zverených ECB nariadením o SSM, a zároveň zohľadňuje mandát dvora na výkon auditu ustanovený právnym poriadkom EÚ.


5.2 Transparentnosť a komunikácia

Komunikácia je významným nástrojom, ktorý zabezpečuje pochopenie úlohy bankového dohľadu ECB tak na strane dohliadaných bánk, ako aj na strane mnohých zainteresovaných subjektov v bankovom sektore. Bankový dohľad ECB preto pravidelne poskytuje rôzne informácie. V tomto duchu v roku 2019 pokračoval vo vysvetľovaní svojich aktivít prostredníctvom mnohých komunikačných kanálov, napr. internetovej stránky bankového dohľadu ECB a sociálnych sietí. Bankový dohľad ECB sa zaviazal zabezpečovať transparentnosť svojich aktivít a pravidelne informovať verejnosť o najnovšej situácii a hlavných koncepciách v oblasti dohľadu. V roku 2019 predseda a podpredseda predniesli 25 príhovorov a zástupcovia ECB v Rade pre dohľad vystúpili so 14 prejavmi. Spolu poskytli 15 rozhovorov pre médiá. Bankový dohľad ECB zverejnil 28 tlačových správ a deväť listov priamo dohliadaným bankám. V roku 2019 vyšli ďalšie štyri vydania informačného bulletinu – štvrťročnej digitálnej publikácie, ktorá má už viac ako 6 300 odberateľov. Bankový dohľad ECB zverejnil tiež výsledky svojich hlavných činností, ako sú agregované výsledky procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP), likviditný záťažový test, komplexné hodnotenie banky Nordea a šiestich bulharských bánk a sankčné rozhodnutia. ECB na informovanie verejnosti o najnovšej situácii a na vysvetľovanie hlavných koncepcií naďalej využívala celý rad kanálov v rôznych sociálnych médiách.

Bankový dohľad ECB okrem toho usporiadal a verejne vysielal tretie Fórum bankového dohľadu, na ktorom sa zúčastnilo 180 zástupcov bánk, príslušných vnútroštátnych orgánov, inštitúcií EÚ, audítorov, expertných skupín a médií. So zámerom pokračovať v kontakte s mladým publikom sa predseda Rady pre dohľad zúčastnil na dvoch Dialógoch ECB s mladými. Prvý dialóg sa uskutočnil v Banco de Portugal v Lisabone a zúčastnilo sa na ňom 50 mladých odborníkov z finančného sektora. Na druhom dialógu sa stretlo približne 350 študentov a absolventov Sapienza Universitá z Ríma. Bankový dohľad ECB tiež začal verejnú konzultáciu o rámci poplatkov za dohľad[77], ktorá bola ukončená vydaním balíka podrobných informácií o procese a výsledkoch. V roku 2019 ECB odpovedala na viac ako 1 500 otázok verejnosti v oblasti dohľadu, ktoré sa týkali jednotlivých bánk, povolení a finančných technológií. Okrem toho usporiadala 32 prednášok pre viac ako 1 300 účastníkov na témy týkajúce sa zodpovedností ECB v oblasti dohľadu.


5.3 Rozhodovanie

5.3.1 Zasadnutia a rozhodnutia Rady pre dohľad a Riadiaceho výboru

Radu pre dohľad ECB tvorí predseda (menovaný na päťročné funkčné obdobie bez možnosti opätovného zvolenia), podpredseda (vybraný z členov Výkonnej rady ECB), štyria zástupcovia ECB a zástupcovia príslušných vnútroštátnych orgánov. Ak príslušným vnútroštátnym orgánom nie je národná centrálna banka, zástupcu vnútroštátneho orgánu môže sprevádzať aj zástupca z centrálnej banky. V takom prípade sa títo zástupcovia na účely hlasovania považujú za jedného člena.

V apríli 2019 Rada guvernérov ECB navrhla za podpredsedu Rady pre dohľad ECB Yvesa Merscha, člena Výkonnej rady ECB. Plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu po jeho vypočutí pred Výborom pre hospodárske a menové záležitosti schválilo v septembri 2019 správu, v ktorej sa odporúčalo jeho vymenovanie. V októbri 2019 vymenovanie Yvesa Merscha potvrdila aj Európska rada.

V roku 2019 boli za zástupcov ECB v Rade pre dohľad vymenovaní Edouard Fernandez-Bollo, Kerstin af Jochnicková a Elizabeth McCaulová, doplnili teda Penttiho Hakkarainena vymenovaného v roku 2016.

Rada pre dohľad

Predný rad (zľava): Gottfried Haber, Eric Cadilhac, Jekaterina Govinová, Ana Paula Serrová, Liga Kleinbergová (alternátka Kristīne Černajovej-Mežmalovej), Andrea Enria, Yves Mersch, Catherine Galeová, Anneli Tuominenová, Margarita Delgadová, Stelios Georgakis
Stredný rad (zľava): Denis Beau, Vladimír Dvořáček, Zoja Razmusová, Päivi Tissariová, Maive Ruteová, Edouard Fernandez-Bollo, Alessandra Perrazzelliová, Kerstin af Jochnicková, Elizabeth McCaulová, Irena Vodopivecová Jeanová
Zadný rad (zľava): Ed Sibley, Ilias Plaskovitis, Tom Dechaene, Felix Hufeld, Helmut Ettl, Pentti Hakkarainen, Kilvar Kessler, Claude Wampach, Joachim Wuermeling, Thijs van Woerden (alternát Franka Elderson), Oliver Bonello

V roku 2019 sa Rada pre dohľad ECB stretla na 18 zasadnutiach. Trinásť z nich sa konalo vo Frankfurte nad Mohanom a štyri prostredníctvom telekonferencie. Jedno zasadnutie sa na pozvanie Banco de Portugal konalo v Lisabone.

Riadiaci výbor[78] Rady pre dohľad mal v roku 2019 sedem zasadnutí, všetky sa konali vo Frankfurte nad Mohanom. V apríli sa uskutočnila pravidelná rotácia piatich členov z príslušných vnútroštátnych orgánov, ktorí boli do Riadiaceho výboru vymenovaní na obdobie jedného roka.

V roku 2019 ECB vydala 2 356[79] rozhodnutí dohľadu[80], ktoré boli adresované konkrétnym dohliadaným subjektom (obrázok 6). Z týchto rozhodnutí 961 prijali vedúci zamestnanci pracovných útvarov ECB v súlade so všeobecným rámcom delegovania rozhodovacích právomocí pre právne nástroje súvisiace s úlohami dohľadu. Zvyšných 1 395 rozhodnutí prijala Rada guvernérov postupom implicitného súhlasu na základe návrhov rozhodnutí Rady pre dohľad. Veľká časť rozhodnutí dohľadu sa týkala posudzovania odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti (47,3 %), SREP (8,6 %), interných modelov (7,5 %), vlastných zdrojov (7,0 %) a kvalifikovaných účastí (5,5 %).

Rada pre dohľad popri konečných návrhoch rozhodnutí týkajúcich sa jednotlivých bánk, ktoré boli Rade guvernérov predložené postupom implicitného súhlasu, rozhodovala aj o viacerých horizontálnych otázkach, a to najmä o uplatňovaní spoločných metodík a rámcov v konkrétnych oblastiach dohľadu. Niektoré z týchto rozhodnutí pripravili dočasné štruktúry poverené Radou pre dohľad, ktoré sa skladali z vyšších riadiacich pracovníkov ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. Tieto skupiny vykonávali napríklad prípravu pre metodiku SREP a pre zjednodušenie postupov SSM.

Rada pre dohľad prijala väčšinu svojich rozhodnutí formou písomných konaní[81].

V roku 2019 požiadalo o predloženie formálneho rozhodnutia ECB v inom oficiálnom jazyku EÚ ako angličtina 34 zo 117 bankových skupín pod priamym dohľadom ECB (v porovnaní s 35 v roku 2018).

Obrázok 6

Rozhodnutia Rady pre dohľad prijaté v roku 2019

Poznámka:
1) Tento počet zahŕňa písomné konania k individuálnym rozhodnutiam dohľadu a k iným otázkam, ako sú spoločné metodiky a konzultácie Rady pre dohľad. Jedno písomné konanie môže obsahovať niekoľko rozhodnutí dohľadu.
2) Ide o počet individuálnych rozhodnutí dohľadu adresovaných dohliadaným subjektom alebo ich potenciálnym nadobúdateľom a inštrukcií o významných a menej významných inštitúciách pre príslušné vnútroštátne orgány. Jedno rozhodnutie môže obsahovať niekoľko súhlasov dohľadu. Vzhľadom na uplatnenie rámca pre delegovanie neboli všetky rozhodnutia dohľadu, ktoré sú zahrnuté v tomto počte, zároveň schválené Radou pre dohľad a prijaté Radou guvernérov. Rada pre dohľad okrem toho prijala aj iné rozhodnutia o viacerých horizontálnych otázkach (napr. o spoločnej metodike) a inštitucionálnych otázkach.
3) Prijatých 1 114 rozhodnutí o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti zahŕňa viac ako 2 967 individuálnych konaní (časť 2.1.2).

5.3.2 Ďalšie úsilie o zjednodušenie rozhodovacieho procesu

V roku 2019 sa rámec pre delegovanie opäť rozšíril.

Jedným z opatrení, ktoré významne zlepšilo efektívnosť rozhodovacieho procesu, bolo rozšírenie rámca pre delegovanie[82] o ďalšie druhy rutinných rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu. Výkonná rada realizovala toto opatrenie v súlade s návrhom skupiny pre zjednodušenie SSM. Konkrétne, v marci 2019 boli do rámca pre delegovanie zaradené aj rozhodnutia na základe právomocí dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi. V auguste 2019 sa do rámca pridali rozhodovacie právomoci v oblasti passportingu, nadobúdania kvalifikovaných účastí a odňatia povolení úverovým inštitúciám.

Okrem toho sa zjednodušil a zautomatizoval tok informácií pre Radu pre dohľad a zlepšila sa ich kvalita, pričom lepšie nástroje sledovania pomohli optimalizovať a zjednodušiť jej činnosti.

5.3.3 Činnosti Administratívneho revízneho výboru

Administratívny revízny výbor (Administrative Board of Review – ABoR)[83] je orgán ECB pozostávajúci z členov, ktorí sú individuálne a kolektívne nezávislí od ECB a sú poverení na základe prípustnej žiadosti o preskúmanie preverovať rozhodnutia dohľadu prijaté Radou guvernérov.[84]

V roku 2019 boli Administratívnemu revíznemu výboru predložené štyri nové žiadosti o administratívne preskúmanie rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu (tabuľka 4). V danom roku výbor prijal 5 stanovísk, z ktorých sa jedno týkalo žiadosti o preskúmanie z roku 2018. V dvoch stanoviskách vyhlásil žiadosť za neprípustnú. V jednom stanovisku navrhol, aby ECB pôvodné rozhodnutia zrušila a prijala nové. V ďalšom stanovisku odporučil, aby bolo pôvodné rozhodnutie nahradené zmeneným rozhodnutím. V poslednom stanovisku navrhol nahradiť rozhodnutie iným rozhodnutím s rovnakým obsahom. V dvoch prípadoch výbor uskutočnil v rámci svojho vyšetrovania vypočutie, ktoré poskytlo žiadateľovi aj ECB príležitosť vyjadriť sa k spornému rozhodnutiu.

Tabuľka 4

Počet preskúmaní ABoR

Zdroj: ECB.
* Jedno stanovisko sa týkalo dvoch rozhodnutí ECB.

Preskúmané oblasti a otázky relevantnosti

Stanoviská Administratívneho revízneho výboru finalizované v roku 2019 sa dotýkali niekoľkých druhov rozhodnutí v oblasti dohľadu a súviseli s nasledujúcimi záležitosťami:

  • Možnosť anonymizovať rozhodnutie ECB o udelení administratívnej pokuty v súvislosti s porušením požiadaviek ustanovených nariadením o kapitálových požiadavkách. Zverejnenie rozhodnutia ECB bolo odložené do prijatia konečného rozhodnutia Rady guvernérov po preskúmaní stanoviska ABoR.
  • Dočasné opatrenia procesnej povahy uskutočnené v rámci konania o odobratí povolenia.
  • Výklad spoločných usmernení EBA, ESMA a EIOPA o obozretnom posudzovaní nadobudnutí a zvýšení akciových podielov vo finančnom sektore, konkrétne v súvislosti s integritou navrhnutého nadobúdateľa.
  • Prípustnosť žiadosti o preskúmanie konštatovania ECB o tom, že banka zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, na základe nariadenia o SSM.
  • Posúdenie dodržiavania príslušných procesných požiadaviek, konkrétne práva na vypočutie, a obmedzenia rozsahu voľného rozhodovania, ktoré má ECB v niektorých rozhodnutiach o interných modeloch týkajúcich sa jej projektu TRIM pri zohľadnení usmernenia o TRIM.

5.4 Personálne obsadenie bankového dohľadu ECB

V roku 2020 sa začne uplatňovať strednodobá stratégia stabilizácie bankového dohľadu ECB.

Celkový počet schválených pracovných miest vyjadrených ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (full-time equivalent – FTE) pre päť kľúčových odborných útvarov bankového dohľadu ECB bol v roku 2019 spolu 1 189 (v porovnaní s 1 099 FTE v roku 2018).

V roku 2019 Rada guvernérov ECB schválila zvýšenie počtu pracovných pozícií pre kľúčové odborné útvary bankového dohľadu ECB na úrovni 90 FTE a pre odborné útvary, ktoré zabezpečujú zdieľané služby v rámci SSM, na úrovni 18 FTE. Takmer polovica pozícií pre kľúčové útvary súvisela s personálnym zabezpečením úloh vyplývajúcich z brexitu. Zvyšné nové pozície pre tieto útvary v roku 2019 súvisia hlavne s interným zabezpečením činností spojených so záťažovým testovaním, ktoré boli pôvodne realizované pomocou externých konzultácií.

V roku 2020 sa bude v rámci bankového dohľadu ECB uplatňovať zásada stabilného rozpočtovania, čo zahŕňa potrebu identifikovať možné budúce interné a externé zdroje a špecifikovať konkrétne oblasti, ktoré by mohli byť ešte efektívnejšie. To znamená, že rozpočet bankového dohľadu ECB bude od roku 2023 stabilizovaný a nepredpokladá sa nutnosť ďalej systematicky navyšovať zdroje. Tento koncept nezohľadňuje možné prijatie externých konzultantov do interného stavu ani budúce pracovné aktivity v oblasti európskeho bankového dohľadu. Celkový objem ďalších zdrojov potrebných v rámci bankového dohľadu ECB a súvisiacich interných zdieľaných služieb na rok 2020 predstavuje 112,5 FTE.

Vnútorná reorganizácia bankového dohľadu ECB

Organizačné zmeny bankového dohľadu ECB schválené Výkonnou radou zahŕňali vytvorenie jedného nového odboru (odbor XVI) a jedného nového oddelenia v rámci generálneho riaditeľstva pre mikroprudenciálny dohľad I. Touto zmenou sa malo zloženie útvarov zosúladiť s cieľovým modelom navrhnutým v začiatkoch európskeho bankového dohľadu. Zriadením nového odboru sa sledovali dva ciele: rozsah kontroly a potreba primeranej riadiacej úrovne pri riešení úloh súvisiacich s významnými inštitúciami.

Rodová rovnosť

Pokiaľ ide o rodovú rovnosť, percentuálne zastúpenie žien sa v roku 2019 zvýšilo zo 40 % na 41 % všetkých zamestnancov na dobu určitú a neurčitú v kľúčových oblastiach bankového dohľadu ECB. Podiel žien v riadiacich pozíciách mierne stúpol z 31 % v roku 2018 na 32 % v roku 2019. Podiel žien na neriadiacich pozíciách sa taktiež medziročne zvýšil zo 42 % na 43 %.

Spolupráca s jednotným mechanizmom dohľadu

Úspešné plnenie úloh a cieľov európskeho bankového dohľadu závisí od úzkej spolupráce medzi ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. V tejto súvislosti príslušné vnútroštátne orgány zabezpečujú zdroje nielen pre spoločné dohliadacie tímy, ale aj pre dohľad na mieste, horizontálne projekty a pracovné skupiny.

Pokiaľ ide o spoločné dohliadacie tímy, podľa novej metodiky uplatňovanej v roku 2019 sa tieto tímy skladajú z 37 % inšpektorov ECB a 63 % inšpektorov z príslušných vnútroštátnych orgánov (tabuľka 5).

Tabuľka 5

Personálne zastúpenie NCA a ECB v spoločných dohliadacích tímoch

Zdroj: ECB.
Poznámka: Údaje sú k decembru 2019. V tabuľke nie sú zahrnuté spoločné dohliadacie tímy bánk, ktoré v roku 2020 nie sú klasifikované ako významné inštitúcie, a bánk, ktoré sa stali významnými inštitúciami po prenesení činností do eurozóny z dôvodu brexitu.

V roku 2019 sa ďalej rozširoval plán odbornej prípravy SSM s cieľom zabezpečiť vzdelávanie a rozvoj, podporovať jednotnú kultúru dohľadu a zaistiť schopnosť európskeho bankového dohľadu riešiť aktuálne výzvy. V tejto súvislosti boli do študijného plánu okrem iných kľúčových oblastí zaradené aj semináre o riziku IT, ktoré sa venujú napr. riadeniu IT, stratégii a prevádzke IT a externému zabezpečovaniu IT služieb v bankách. Upravil sa tiež študijný plán pre koordinátorov spoločných dohliadacích tímov (koordinátorov tímov, miestnych koordinátorov alebo vedúcich skupín pre rizikové oblasti), aby lepšie reagoval na ich potreby. Cieľom na rok 2020 je posilniť spoluprácu, zlepšiť administratívu a obohatiť súčasný program kurzov o prípadové štúdie a e-vzdelávanie, ako aj zvýšiť ich počet.

Program vzdelávania pre zamestnancov SSM, ktorí sa podieľajú na výkone dohľadu, bol rozšírený o štyri týždňové kurzy organizované v rôznych termínoch a na rôznych miestach. Celkovo sa uskutočnilo viac ako 25 kurzov, ktoré sa venovali všetkým hlavným druhom rizík v procese SREP, ako aj sociálnym zručnostiam a procesom typickým pre výkon dohľadu. Tento program využilo viac ako 30 % z približne 1 200 inšpektorov dohľadu na mieste v rámci európskeho bankového dohľadu.

V júni 2019 sa zaviedol nový proces spätnej väzby pre spoločné dohliadacie tímy nazvaný JST Share and Connect. Tento proces vychádza z právneho základu, ktorým sa ustanovujú zásady pre definovanie cieľov a vzájomné poskytovanie spätnej väzby v rámci spoločných dohliadacích tímov.[85] Základným zámerom tohto procesu je uľahčiť dialóg o tom, čo a ako sa poskytuje, a o spôsobe spolupráce tímov pri dosahovaní ročných cieľov. Tento proces je výsledkom dvoch pilotných projektov, rozsiahlej výmeny medzi ECB a zástupcami príslušných vnútroštátnych orgánov, ako aj vnútornej diskusie medzi generálnymi riaditeľstvami pre ľudské zdroje, mikroprudenciálny dohľad I a mikroprudenciálny dohľad II.

Zorganizovali sa tiež dva programy na zlepšenie vnútornej mobility spoločných dohliadacích tímov. Prvým je pilotný program výmeny v rámci spoločného dohliadacieho tímu, v ktorom sa členovia na dva týždne fyzicky premiestnia z ECB alebo príslušného vnútroštátneho orgánu do inej inštitúcie, pričom zostávajú členmi svojho tímu a pracujú na rovnakých úlohách. Náklady sú hradené podľa miestnych pravidiel platných pre pracovné cesty. Druhým je program vysielania členov spoločného dohliadacieho tímu, v rámci ktorého sa zamestnanci vnútroštátnych orgánov vysielajú na tri mesiace do ECB na základe kontraktu ESCB/IO. Oba programy boli pre účastníkov prínosné z hľadiska i) získania presnejšieho obrazu o pracovnej kultúre v hostiteľskej inštitúcii a o dynamike medzi ECB a vnútroštátnymi orgánmi, ii) posilnenia spoločnej kultúry v SSM a iii) získania zručností prospešných pre ďalšiu prácu v spoločných dohliadacích tímoch.

Personálne obsadenie dohľadu na mieste

Dohľad na mieste sa plánuje a personálne zabezpečuje v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ktoré poskytujú väčšinu vedúcich a členov tímov.

Európsky bankový dohľad, so zámerom plniť odporúčania Európskeho dvora audítorov, realizuje mnohoročný plán zvyšovania podielu cezhraničných[86] a zmiešaných[87] tímov v dohľade na mieste. Táto iniciatíva sleduje viaceré ciele:

  • harmonizovať uplatňovanie metodiky výkonu dohľadu na mieste a šíriť skúsenosti z takéhoto dohľadu naprieč celým európskym bankovým dohľadom,
  • zachovávať kvalitu dohľadu a rovnaký prístup k významným inštitúciám a zároveň rešpektovať miestne špecifiká,
  • poskytovať pohľad na situáciu banky aj z perspektívy člena zahraničného vnútroštátneho orgánu,
  • pomáhať pri budovaní tímového ducha a spoločnej kultúry členov dohľadu na mieste,
  • zlepšovať dobré meno a dôveryhodnosť európskeho bankového dohľadu.

S cieľom podporiť cezhraničné a zmiešané misie majú inšpektori z príslušných vnútroštátnych orgánov k dispozícii niekoľko možností. Konkrétne môžu byť dočasne vyslaní do ECB na obdobie trvania cezhraničnej alebo zmiešanej misie. V takom prípade uzatvárajú s ECB dohodu ESCB/IO (pričom nepodliehajú pracovnému režimu svojich vnútroštátnych orgánov) a ich mzda a náklady na cestovné a ubytovanie sa hradia z rozpočtu ECB. Táto možnosť sa zaviedla v roku 2018, odkedy sa často využíva. V roku 2019 inšpektori vnútroštátnych orgánov uzatvorili celkovo 186 kontraktov ESCB/IO pre misie cezhraničných a zmiešaných tímov, čím sa podporila výmena zamestnancov v rámci európskeho bankového dohľadu. Príslušné vnútroštátne orgány prostredníctvom takýchto kontraktov poskytli 61,3 FTE na podporu týchto misií. Vďaka tomuto nástroju mohli ECB a vnútroštátne orgány v roku 2019 personálne zabezpečiť 73 cezhraničných a 19 zmiešaných tímov v rámci celého európskeho bankového dohľadu.

Na členov tímov zamestnaných na základe kontraktov ESCB/IO sa vzťahujú rovnaké pracovné podmienky, čo posilňuje spolupatričnosť a jednotnú kultúru dohľadu na mieste. Zlepšuje sa tak tiež možnosť vzájomnej výmeny zdrojov dohľadu na mieste v rámci európskeho bankového dohľadu. Napríklad v prípade nedostatku konkrétnej odbornosti na jednom mieste je možné doplniť ju expertmi z iného orgánu dohľadu.


5.5 Implementácia kódexu správania

Článok 19 ods. 3 nariadenia o SSM vyžaduje, aby ECB mala kódex správania, ktorý usmerňuje zamestnancov a vedúcich zamestnancov ECB zapojených do bankového dohľadu a upravuje všetky aspekty konfliktu záujmov. Príslušné ustanovenia sú súčasťou etického rámca ECB, za ktorého implementáciu zodpovedá špecializovaná kancelária pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO).

Počas roka 2019 kancelária pokračovala v úsilí o budovanie kultúry etického správania v rámci ESCB a európskeho bankového dohľadu a o podporu nepretržitej harmonizácie etických noriem a implementačných postupov prostredníctvom pracovnej skupiny pre etiku a dodržiavanie predpisov (Ethics and Compliance Officers Task Force – ECTF). Všetci noví zamestnanci bankového dohľadu ECB absolvovali povinný e-learningový program a na špecializovaných seminároch mali možnosť prehĺbiť si chápanie rôznych etických problémov. Kancelária okrem toho reagovala približne na 1 850 žiadostí v rôznych oblastiach, pričom takmer polovicu týchto žiadostí podali zamestnanci bankového dohľadu ECB. Viac ako 40 % z nich sa týkalo súkromných finančných transakcií zamestnancov a ďalšie otázky súviseli s obmedzeniami po skončení pracovného pomeru a s konfliktom záujmov (graf 26).

Graf 26

Prehľad žiadostí zamestnancov bankového dohľadu ECB v roku 2019

Zdroj: ECB.

Kancelária okrem poskytovania konzultácií v etických otázkach pre všetkých zamestnancov ECB organizovala aj monitoring dodržiavania pravidiel v prípade ich súkromných finančných transakcií. Toto monitorovanie identifikovalo určitý počet prípadov nedodržania pravidiel, z ktorých približne 25 % sa týkalo zamestnancov bankového dohľadu ECB. Žiadny z prípadov však nepredstavoval úmyselné pochybenie ani iné vážne porušenie pravidiel.

Spomedzi zamestnancov zapojených do bankového dohľadu, ktorí počas roka 2019 odišli zo svojej funkcie, sa v dvoch prípadoch uplatnilo ustanovenie o prechodnom období v súlade s etickým rámcom ECB.

Po prijatí Kódexu správania pre vysokopostavených úradníkov Európskej centrálnej banky s účinnosťou od 1. januára 2019 začal výbor ECB pre etiku posudzovať novozavedené vyhlásenia o záujmoch, ktoré predkladajú všetci členovia Rady pre dohľad a ktoré sa zverejňujú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Výbor okrem toho vydal 17 stanovísk, ktoré sa týkali vysokých predstaviteľov ECB zapojených do bankového dohľadu. Väčšina z týchto prípadov súvisela s konfliktom záujmov.

Spoluprácu medzi orgánmi dohľadu a budovanie korporátnej kultúry a etického správania v rámci európskeho bankového dohľadu podporovala aj pracovná skupina pre etiku a dodržiavanie predpisov. Stala sa centrom pre výmenu informácií a fórom podporujúcim koherentné uplatňovanie jednotného kódexu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu.


5.6 Uplatňovanie zásady oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu

V roku 2019 sa zásada oddelenia úloh menovej politiky od úloh dohľadu týkala najmä výmeny informácií v rôznych oblastiach politík.[88]

V súlade s rozhodnutím ECB/2014/39, ktorým sa v ECB vykonáva zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu,[89] sa výmena informácií riadila zásadou poskytnutia prístupu len v opodstatnených prípadoch (na základe potreby poznať): každá funkčná oblasť musela preukázať, že požadované informácie sú nevyhnutné na splnenie jej cieľov. Vo väčšine prípadov prístup k dôverným informáciám udeľovala priamo tá oblasť ECB, ktorá dané informácie vlastnila. Tento postup bol v súlade s rozhodnutím ECB/2014/39, na základe ktorého prístup k anonymizovaným údajom alebo k informáciám, ktoré nie sú politicky citlivé, udeľuje priamo daná funkčná oblasť. Intervencie Výkonnej rady na riešenie prípadných konfliktov záujmov neboli potrebné.

V súlade s rozhodnutím ECB/2014/39 sa však jej účasť vyžadovala v niekoľkých prípadoch, keď bolo treba umožniť výmenu neanonymizovaných údajov o individuálnych bankách alebo politicky citlivých hodnotení. Prístup k údajom bol poskytnutý len v opodstatnených prípadoch až po zhodnotení konkrétneho prípadu a na obmedzený čas, aby sa zaistilo priebežné dodržanie požiadavky na „základe potreby poznať“.

Oddelenie úloh na úrovni rozhodovacích orgánov nevyvolalo žiadne pochybnosti a nevyžiadalo si intervenciu mediačného panelu.


5.7 Rámec pre vykazovanie údajov a správa informácií

5.7.1 Vývoj rámca pre vykazovanie údajov

ECB v súlade s článkom 140 ods. 4 nariadenia o rámci SSM zodpovedá za organizáciu procesov týkajúcich sa zberu a kontroly kvality údajov vykazovaných dohliadanými subjektmi.[90] Hlavným cieľom je zaistiť, aby bankový dohľad využíval spoľahlivé a aktuálne údaje.

Ďalšie kontroly kvality údajov sa zverejňujú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. V roku 2019 ECB v rámci preskúmania kvality údajov aktualizovala zoznam ďalších kontrol kvality údajov, ktorý vypracovala v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a ktorý sa nachádza na internetovej stránke bankového dohľadu. Tieto kontroly majú za cieľ dopĺňať pravidlá na overovanie údajov publikované EBA a zlepšovať kvalitu údajov pre dohľad. ECB v roku 2019 začala zverejňovať výsledky svojho hodnotenia kvality údajov pre dohľad, ktoré sa poskytujú na základe vykonávacích technických predpisov EBA. Výsledky sa zverejňujú štvrťročne a pre verejnosť sú dostupné v agregovanom formáte v rámci sekcie údajov pre dohľad na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

Agregované údaje pre dohľad a vybrané informácie v rámci tretieho piliera sa zverejňujú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

V roku 2019 ECB pokračovala v úsilí o zlepšenie transparentnosti a dostupnosti údajov pre dohľad zverejnených na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Začala vydávať štvrťročné tlačové správy o vývojových trendoch kľúčových ukazovateľov kapitálovej primeranosti, kvality aktív a likvidity. Okrem toho publikuje agregované údaje pre dohľad v databáze štatistických údajov (Statistical Data Warehouse – SDW), z ktorej používatelia môžu jednoduchým spôsobom získať časové rady údajov. ECB tiež pokračovala v rozšírenom zverejňovaní informácií v rámci tretieho piliera na úrovni bánk: okrem troch ukazovateľov platobnej schopnosti a finančnej páky vykazovaných významnými inštitúciami na najvyššej úrovni konsolidácie v 19 krajinách eurozóny v roku 2019 zverejnila aj výkaz ukazovateľa krytia likvidity (EU-LIQ1) za všetky globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII) a ostatné systémovo dôležité inštitúcie (O-SII). Výkaz obsahuje údaje o objeme vysokokvalitných likvidných aktív, o príleve a odleve hotovosti, a ich rôzne členenie.

V roku 2019 pokračovala práca na integrovaní údajov.

Dosiahol sa pokrok v zvyšovaní účinnosti vykazovania a znižovaní vykazovacej záťaže bánk. Integrovaný slovník pre vykazovanie bánk (Banks’ Integrated Reporting Dictionary – BIRD)[91] sa rozšíril o požiadavky na zaťaženosť aktív, plánovanie na účely riešenia krízových situácií a verziu 2.8 FINREP. V súčasnosti sa finalizuje zahrnutie údajov o kreditnom riziku z COREP podľa prístupu založeného na internom ratingu (IRB) a štandardného prístupu (SA), o sekuritizácii a o problémových úveroch z FINREP. Testuje sa možnosť využívať vstupnú úroveň slovníka na odvodenie rôznych vykazovacích požiadaviek, ako sa v ňom uvádzajú, aby sa odstránili prípadné nedostatky a potvrdila sa jeho opodstatnenosť a funkčnosť.

ECB podporuje tiež EBA v jeho mandáte podľa článku 430c revidovaného nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR II), ktorým je hodnotiť uskutočniteľnosť integrovaného systému na zhromažďovanie štatistických údajov, údajov o riešení krízových situácií a prudenciálnych údajov. Takýto integrovaný systém by mal vďaka spoločným definíciám zvýšiť efektívnosť vykazovania, predchádzať duplicite, zlepšiť výmenu údajov medzi orgánmi a zvýšiť kvalitu údajov.

5.7.2 Systém riadenia informácií SSM

Orgány dohľadu pri svojich každodenných činnostiach využívajú systém riadenia informácií SSM (Information Management System – IMAS). IMAS je spoločná elektronická platforma, ktorá umožňuje pracovníkom dohľadu vymieňať si informácie bez ohľadu na to, či sú v ECB, príslušnom vnútroštátnom orgáne, spoločnom dohliadacom tíme alebo na osobitnom útvare. Tento systém preto uľahčuje implementáciu prístupu jedného tímu a pomáha zabezpečiť dodržiavanie politiky relevantných prístupových práv. Prispieva k účinnosti a harmonizácii činností dohľadu tým, že implementuje procesy ako SREP, dohľad na mieste a povoľovacie konania, a to prostredníctvom presného a účinného automatizovaného procesu, ktorý sleduje a zaznamenáva všetky relevantné informácie. Tým sa zabezpečuje porovnateľnosť bánk a uľahčuje sa horizontálna analýza.

Nová databáza nazývaná IDRA (IMAS Data Reporting and Analytics – Vykazovanie a analýza údajov IMAS) umožňuje flexibilný prístup k údajom pre dohľad a zavádza nové možnosti riadenia údajov pre všetkých používateľov systému IMAS. Tým podporuje vyššiu úroveň analýz.

5.7.3 Platforma záťažového testovania a aplikácia OSI Credit

Výkon záťažových testov a kontrolu úverových súborov, ktoré realizujú európske orgány dohľadu, podporuje špecializovaný informačný systém nazývaný STAR (Stress Test Account Reporting – vykazovanie záťažových testov). Platforma STAR poskytuje komplexnú podporu pri záťažových testoch, od zberu a analýzy testovaných údajov až po poskytnutie spätnej väzby zúčastneným inštitúciám. Prináša efektívne riešenia pomocou automatizácie procesov a podpory pri analyzovaní výsledkov testov, pričom umožňuje používateľom z ECB, príslušných vnútroštátnych orgánov a zúčastnených inštitúcií pracovať v centralizovanej on-line platforme, ktorá je bezpečná a v súlade s politikou prístupových práv v SSM.

Infraštruktúra STAR podporuje tiež aplikáciu OSI Credit, ktorá bola vytvorená s cieľom harmonizovať a zlepšiť efektívnosť úloh v oblasti kreditného rizika. Táto aplikácia podporuje rôzne kroky v rámci kontroly kreditného rizika, automatizuje pracovné postupy, generuje správy a predstavuje platformu pre ďalšie analýzy úverových portfólií.


6 Podávanie správ o čerpaní rozpočtu

6.1 Výdavky v roku 2019

Nariadenie o SSM vyžaduje, aby ECB disponovala primeranými prostriedkami na účinný výkon svojich úloh v oblasti dohľadu. Tieto prostriedky sa financujú z poplatkov za dohľad, ktoré uhrádzajú subjekty podliehajúce dohľadu ECB.

Výdavky na úlohy spojené s dohľadom sa v rámci rozpočtu ECB vedú osobitne. Rozpočtová právomoc ECB je zverená Rade guvernérov, ktorá schvaľuje ročný rozpočet ECB na základe návrhu Výkonnej rady po konzultácii otázok súvisiacich s bankovým dohľadom s predsedom a podpredsedom Rady pre dohľad. Rade guvernérov asistuje Rozpočtový výbor (BUCOM), ktorého členovia sú zo všetkých národných centrálnych bánk Eurosystému a z ECB, a predkladá jej hodnotenia správ ECB o plánovaní a monitorovaní rozpočtu.

Výdavky v roku 2019 sa v zásade zhodovali s ich odhadom

Výdavky ECB na výkon úloh v oblasti dohľadu tvoria najmä priame výdavky generálnych riaditeľstiev bankového dohľadu ECB. Funkcia dohľadu využíva aj zdieľané služby, ktoré zabezpečujú existujúce podporné odborné útvary ECB, vrátane technickej prevádzky, riadenia ľudských zdrojov, administratívnych služieb, rozpočtu a kontrolingu, účtovníctva, právnych služieb, komunikačných a prekladateľských služieb, interného auditu, štatistických služieb a služieb IT.

V apríli 2019 Rada guvernérov prijala rozhodnutie ECB o sume, ktorá sa uhradí z poplatkov za dohľad v roku 2019. Odhadované ročné výdavky na výkon úloh bankového dohľadu stanovené v rozhodnutí predstavovali 559,0 mil. €[92]. Ku koncu roka 2019 dosiahli úroveň 537,0 mil. € (tabuľka 6). Oproti odhadom z apríla 2019 boli tieto výdavky nižšie o 4 %, čo predstavuje posun smerom k väčšej stabilite v plánovaní výdavkov. Výsledný prebytok v hodnote 22,0 mil. € sa v plnej miere započíta do celkovej sumy poplatkov, ktoré sa budú vyberať v roku 2020 a ktoré sa podľa revidovaného rámca poplatkov budú účtovať ex-post[93] v roku 2021.

Tabuľka 6

Náklady na úlohy ECB v oblasti dohľadu členené podľa funkcií

(v miliónoch EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Prípadné rozdiely súčtov a medzisúčtov v tabuľke sú spôsobené zaokrúhľovaním.

ECB člení svoje náklady do skupín na základe funkcií, aby sa mohli rozdeliť. Hlavné skupiny činností v rámci úloh v oblasti dohľadu sú:

  • priamy dohľad nad významnými bankami alebo bankovými skupinami,
  • monitorovanie dohľadu nad menej významnými bankami alebo bankovými skupinami (nepriamy dohľad),
  • horizontálne úlohy a špecializované služby.

Táto klasifikácia vychádza z nákladov odborných útvarov ECB, ktoré sú zodpovedné za dané úlohy v oblasti dohľadu. Náklady vykázané v rámci každej skupiny zahŕňajú tiež pridelené zdieľané služby zabezpečované podpornými odbornými útvarmi ECB. ECB využíva túto klasifikáciu aj na identifikovanie rozdelenia ročných nákladov, ktoré sa majú hradiť z ročných poplatkov za dohľad od dohliadaných subjektov na základe ich rozdelenia na významné a menej významné inštitúcie. V súlade s metodikou rozdelenia ročných poplatkov za dohľad podľa článku 8 nariadenia o poplatkoch sa náklady spojené s horizontálnymi úlohami a špecializovanými službami pomerne delia na základe všetkých nákladov súvisiacich s dohľadom nad významnými inštitúciami a s monitorovaním dohľadu nad menej významnými inštitúciami.

Náklady na priamy dohľad nad významnými bankami alebo bankovými skupinami zahŕňajú najmä náklady na účasť ECB v spoločných dohliadacích tímoch a na výkon dohľadu na mieste. Zahŕňajú tiež náklady spojené s projektom TRIM. Monitorovanie dohľadu nad menej významnými bankami alebo bankovými skupinami zahŕňa monitorovacie činnosti a udeľovanie oprávnení. Horizontálne úlohy a špecializované služby predstavujú činnosti ako práca sekretariátu Rady pre dohľad, makroprudenciálne úlohy vrátane úloh súvisiacich so záťažovým testovaním, tvorba politík v oblasti dohľadu, štatistické služby a špecializované právne služby.

Tabuľka 7

Náklady na bankový dohľad ECB členené podľa kategórií výdavkov

(v miliónoch EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Prípadné rozdiely súčtov a medzisúčtov v tabuľke sú spôsobené zaokrúhľovaním.

Najväčší podiel na nákladoch vynaložených na činnosti v oblasti dohľadu predstavujú mzdy a dávky, ako aj súvisiace výdavky na prenájom a údržbu budov a ostatné náklady na zamestnancov, napr. na služobné cesty a vzdelávanie.

Skutočné ročné výdavky za rok 2019 sa v porovnaní s rokom 2018 zvýšili o 4 %. Toto zvýšenie bolo spôsobené najmä nárastom schváleného počtu zamestnancov ECB, čo viedlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu nákladov na budovy a aktivity, ako sú služobné cesty.

V prípade dočasného nedostatku využíva ECB okrem svojich vnútorných zdrojov aj externé konzultačné zdroje na poskytovanie konkrétnych znaleckých služieb alebo integrovaného poradenstva pod kvalifikovaným interným vedením. V roku 2019 vynaložila ECB na konzultačné služby v kľúčových oblastiach dohľadu spolu 68,7 mil. €, čo je o 7,1 mil. € menej ako v roku 2018. Individuálna aktivita, ktorá v roku 2019 využívala konzultačné služby v najväčšom rozsahu, bol projekt TRIM s nákladmi na externú podporu vo výške 34,9 mil. €. Projekt TRIM sa čoskoro ukončí a niektoré činnosti sa od roku 2020 stanú bežnými úlohami. V roku 2019 sa okrem toho na externé zdroje nevyhnutné na realizáciu komplexných hodnotení vynaložilo 21,4 mil. € a na prípravy na brexit sa vynaložilo ďalších 2,1 mil. €. Ostatné náklady na konzultačné služby zahŕňali najmä bežné úlohy dohľadu na mieste vrátane cezhraničných misií. Ďalšie informácie o týchto činnostiach sú uvedené v časti 1.

Perspektíva poplatkov za bankový dohľad v roku 2020

ECB sa zaväzuje k udržateľnému riadeniu nákladov pri plnení svojich úloh v oblasti dohľadu.

Po piatich rokoch fungovania sa európsky bankový dohľad mení na vyspelú inštitúciu a v dôsledku toho sa menia aj náklady na bankový dohľad. V ďalšej fáze sa ECB zameria na trvalo udržateľné riadenie nákladov. V tejto súvislosti je ECB odhodlaná dôsledne pokračovať v zlepšovaní efektívnosti prostredníctvom internalizačných opatrení, zachovávať rozpočtovú disciplínu a neustále zvyšovať produktivitu, čo si však môže vyžadovať počiatočné investície. ECB prijala tento záväzok s cieľom dosiahnuť stabilitu nákladov v strednodobom horizonte.

V roku 2019 schválila Rada guvernérov čistý nárast počtu pracovných miest vyjadrených ako ekvivalent počtu zamestnancov na plný úväzok (full-time equivalent – FTE) na rok 2020 na úrovni 112,5 FTE – na kľúčové oblasti bankového dohľadu na úrovni 59,5 FTE a na súvisiace zdieľané služby na úrovni 53 FTE. V súlade so stratégiou stabilizácie tento počet zahŕňa 44 FTE na internalizáciu zdrojov, ktoré by sa v opačnom prípade museli zabezpečovať prostredníctvom konzultačných služieb (ide najmä o služby IT v oblasti vykazovania údajov a správy informácií). Ďalšie internalizačné opatrenia sú ešte stále predmetom revízie a môžu viesť k ďalšiemu zvyšovaniu počtu FTE.

V dôsledku toho bude v roku 2020 pokračovať riadený rast výdavkov na úlohy v oblasti dohľadu, pričom v porovnaní s rokom 2019 sa tieto výdavky zvýšia o 12 %. Tento nárast nákladov možno čiastočne pripísať i) očakávanému zvýšeniu počtu bánk, ktoré budú podliehať dohľadu v dôsledku pristúpenia krajín k dohodám o úzkej spolupráci s ECB, a ii) brexitu. Zároveň sa na najvyššej úrovni konsolidácie zvýši počet a/alebo veľkosť bánk a bankových skupín, ktoré budú podliehať dohľadu. Za daných okolností preto úroveň zvyšovania poplatkov pre banky alebo bankové skupiny nemusí byť rovnaká ako úroveň zvyšovania výdavkov ECB.

Tabuľka 8

Odhadované náklady na bankový dohľad ECB v roku 2020 členené podľa funkcií

(v miliónoch EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Prípadné rozdiely súčtov a medzisúčtov v tabuľke sú spôsobené zaokrúhľovaním.

Počnúc poplatkovým obdobím 2020 sa poplatky za dohľad budú vypočítavať podľa skutočných ročných nákladov na bankový dohľad, t. j. po uzávierke poplatkového obdobia.

Ročný poplatok za dohľad za rok 2020, ktorý sa má vyberať v roku 2021, bude známy až na konci poplatkového obdobia a bude zahŕňať skutočné výdavky za celý rok upravené o i) prebytok vo výške 22,0 mil. € prenesený z poplatkového obdobia 2019 a ii) čiastky uhradené jednotlivým bankám alebo vybrané od jednotlivých bánk za predchádzajúce poplatkové obdobia, prijaté úroky z omeškaných platieb a nedobytné poplatky. Čistá hodnota týchto úprav týkajúcich sa účtovného roka 2019, ktoré však nie sú zahrnuté vo výpočte poplatkov ex ante za rok 2019, predstavovala 0,1 mil. €. Hodnoty za rok 2020 budú známe až na konci poplatkového obdobia.

Na základe aktuálne dostupných informácií sa očakáva, že celková suma, ktorá sa bude vyberať v roku 2021, bude podobná sume vybranej v roku 2019. Pomer celkovej sumy, ktorá sa má vyberať za každú kategóriu inštitúcií, sa odhaduje na 90 % v prípade významných inštitúcií a 10 % v prípade menej významných inštitúcií, čo zodpovedá rozdeleniu skutočných výdavkov v roku 2019.

Tabuľka 9

Odhadovaná celková suma, ktorá sa má vybrať v roku 2020, podľa kategórií

(v miliónoch EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Prípadné rozdiely súčtov a medzisúčtov v tabuľke sú spôsobené zaokrúhľovaním.


6.2 Rámec poplatkov v roku 2019

Nariadenie o poplatkoch spolu s nariadením o SSM vytvárajú právny rámec pre výber ročných poplatkov za dohľad, ktorými ECB pokrýva svoje výdavky spojené s výkonom úloh v oblasti dohľadu. Nariadenie o poplatkoch stanovuje metódy i) určovania celkovej výšky ročného poplatku za dohľad, ii) výpočtu poplatkov, ktoré majú uhradiť jednotlivé dohliadané inštitúcie, a iii) výberu ročného poplatku za dohľad.

Ukončenie revízie rámca poplatkov za dohľad ECB

Počnúc poplatkovým obdobím 2020 sa uplatňuje zmenený rámec poplatkov.

Výsledky revízie rámca poplatkov za dohľad ECB sa zverejnili 17. decembra 2019. Revíziu tohto rámca začala ECB v júni 2017 otvorením verejnej konzultácie s cieľom získať pripomienky a návrhy na jeho prípadné zlepšenie. Po skončení verejnej konzultácie uskutočnila ECB analýzu všetkých prijatých pripomienok a takisto vykonala svoju vlastnú internú revíziu tohto rámca. Výsledky sa predstavili v rámci druhej verejnej konzultácie, ktorá sa otvorila v apríli 2019, vo forme konkrétnych návrhov na zlepšenie rámca. Otvorením týchto dvoch verejných konzultácií poskytla ECB priestor na zmysluplný dialóg s verejnosťou o metodike výpočtu poplatkov za dohľad. ECB oceňuje pripomienky, ktoré dostala, pričom sa snažila zohľadniť všetky návrhy jednotlivých zainteresovaných strán, ak to bolo možné, a zároveň zabezpečiť, aby rámec poplatkov za dohľad zostal spravodlivý a transparentný.

Zmenené nariadenie a súvisiace rozhodnutie sú uplatniteľné na výpočet ročných poplatkov za dohľad za poplatkové obdobie 2020[94]. Hlavné zmeny rámca sú zhrnuté v nasledujúcom texte.

Vyberanie poplatkov za dohľad ex post: poplatky za dohľad sa už nevyberajú na základe odhadovaných nákladov na dohľad. Namiesto toho sa vypočítavajú podľa skutočných ročných nákladov na bankový dohľad, t. j. po uzávierke poplatkového obdobia.

Zníženie minimálnej zložky poplatku menším menej významným inštitúciám: minimálna zložka poplatku pre menej významné inštitúcie s celkovou výškou aktív nepresahujúcou 1 mld. € sa znížila na polovicu. Podľa údajov z roku 2019 z tohto zníženia profituje približne 60 % menej významných inštitúcií, ktorých poplatky sa skutočne znižujú o 3 % až 50 %. Poplatky za dohľad v prípade menej významných inštitúcií, ktoré z tohto zníženia neprofitujú, sa mierne zvýšili, a to približne o 3 %.

Využívanie existujúcich údajov o dohľade ECB: eliminácia osobitného poskytovania faktorov výpočtu poplatku vedie k zvýšeniu efektívnosti v prípade viac ako 90 % dohliadaných subjektov alebo skupín. Faktory výpočtu poplatku nie je možné odvodiť z údajov o dohľade v prípade i) dohliadaných skupín, ktorým sa do výpočtu poplatku nezahŕňajú aktíva dcérskych spoločností v nezúčastnených členských štátoch a v tretích krajinách, alebo ii) pobočiek, od ktorých sa nevyžaduje vykazovanie finančných informácií na účely dohľadu podľa nariadenia (EÚ) 2015/534[95]. Tieto inštitúcie preto musia pokračovať v poskytovaní faktorov výpočtu poplatku prostredníctvom špecializovaného procesu.

Zmena požiadavky na predkladanie overení údajov o celkových aktívach pobočiek audítorom: v prípade väčšiny pobočiek, ktoré platia poplatky, bola povinnosť predkladať overenia údajov o celkových aktívach pobočky audítorom na účely výpočtu poplatku za dohľad ECB neprimeraná výške splatného poplatku za dohľad. Pobočky, ktoré platia poplatok, preto teraz môžu namiesto overenia audítorom predkladať písomné vyhlásenie, ktorým sa potvrdzujú faktory výpočtu poplatku.

Jazykové verzie platobného výmeru: ECB vystaví platobné výmery vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

Keďže rok 2020 je prechodným rokom, poplatky za dohľad za rok 2020 sa až do roku 2021 nebudú účtovať. Poplatky za skutočné náklady na úlohy bankového dohľadu za účtovný rok 2020 sa budú účtovať v prvej polovici roku 2021. S cieľom prejsť z výberu poplatkov ex ante na výber poplatkov ex post sa do výpočtu poplatkov, ktoré sa majú vybrať v roku 2021, zahrnú prebytok za obdobie 2019 a úpravy vyplývajúce z činností súvisiacich s poplatkami v roku 2019, ktoré sa nezahrnuli do výpočtu poplatkov za rok 2019.

ECB bude počas prechodného obdobia pravidelne komunikovať s inštitúciami, ktoré platia poplatok, s cieľom informovať ich o praktickom význame týchto zmien a usmerniť ich, pokiaľ ide o nové procesy.


Celková suma vybraná v roku 2019

ECB za výkon úloh v oblasti dohľadu uložila poplatky v hodnote 576,0 mil. €.

V apríli 2019 ECB rozhodla o očakávanej celkovej sume vo výške 576,0 mil. €, ktorá sa má pokryť prostredníctvom poplatkov za dohľad v roku 2019. Táto suma vychádzala z očakávaných výdavkov na celý rok 2019 vo výške 559,0 mil. € upravených o i) deficit vo výške 15,3 mil. € prenesený z poplatkového obdobia 2018 a ii) (čistú) čiastku 1,7 mil. € refundovanú jednotlivým bankám za predchádzajúce poplatkové obdobia.

Suma, ktorá sa má pokryť z ročných poplatkov za dohľad, je rozdelená na dve časti. Toto členenie vychádza z postavenia dohliadaných subjektov ako významných alebo menej významných a odráža s tým súvisiacu rozdielnu úroveň dohľadu ECB.

Tabuľka 10

Celkové príjmy z úloh v oblasti bankového dohľadu

(v miliónoch EUR)

Zdroj: ECB.
Poznámka: Prípadné rozdiely súčtov a medzisúčtov v tabuľke sú spôsobené zaokrúhľovaním.

Ako sa uvádza v časti 6.1, rozdiel medzi skutočnými nákladmi na úlohy v oblasti bankového dohľadu v roku 2019 a sumou odhadovanou na rovnaký rok predstavuje celkový prebytok vo výške 22,0 mil. €. Tento prebytok zníži celkovú sumu poplatkov, ktoré sa majú vybrať v roku 2020.

Po zverejnení celkovej sumy, ktorá sa mala v roku 2019 vybrať, sa ukázala nezrovnalosť medzi sumami rozdelenými do jednotlivých kategórií bánk a deficitom preneseným z poplatkového obdobia 2018. V rámci celkovej výšky poplatkov za rok 2019 to viedlo k podhodnoteniu vo výške 0,7 mil. € v prípade významných inštitúcií a k nadhodnoteniu vo výške 0,7 mil. € v prípade menej významných inštitúcií. Táto nezrovnalosť sa zohľadnila v rámci prebytku, ktorým sa znížia poplatky za rok 2020.

Tabuľka 11

Sumy, ktoré sa majú preniesť do poplatkového obdobia 2020, podľa kategórií

(v miliónoch EUR)

Zdroj: ECB.


Individuálne poplatky za dohľad

Na úrovni bánk sa poplatky počítajú podľa dôležitosti a rizikového profilu banky. Pri výpočte sa používajú faktory na výpočet ročného poplatku dohliadaných bánk s referenčným dátumom 31. decembra predchádzajúceho roka. Poplatok za dohľad vypočítaný pre každú banku sa následne účtuje ako ročná platba (obrázok 7).

Obrázok 7

Variabilná zložka poplatku určená podľa dôležitosti a rizikového profilu banky

Poplatok za dohľad sa stanovuje na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na SSM. Skladá sa z variabilnej a minimálnej zložky. Minimálna zložka poplatku je rovnaká pre všetky banky a predstavuje 10 % z celkovej vyrubenej sumy.[96]

Na základe článku 7 nariadenia o poplatkoch sa príslušný poplatok mení, ak v situácii banky nastanú tieto zmeny: i) zmena postavenia dohliadaného subjektu, t. j. ak je subjekt preklasifikovaný z významného na menej významný a naopak, ii) udelenie povolenia novému dohliadanému subjektu a iii) odobratie existujúceho povolenia. Zmeny týkajúce sa predchádzajúcich poplatkových období, ktoré viedli k novým rozhodnutiam ECB o poplatkoch za dohľad, predstavovali v roku 2019 spolu 1,8 mil. €, pričom 1,7 mil. € z tejto sumy sa zahrnulo do ročných poplatkov za dohľad účtovaných v roku 2019.

Podrobnejšie informácie o poplatkoch za dohľad sú dostupné na internetovej stránke bankového dohľadu ECB. Príslušné stránky sa pravidelne dopĺňajú informáciami vo všetkých úradných jazykoch EÚ.


Iné príjmy súvisiace s úlohami v oblasti bankového dohľadu

ECB je oprávnená ukladať pokuty dohliadaným subjektom, ktoré si neplnia povinnosti podľa predpisov EÚ o prudenciálnom bankovom dohľade (vrátane rozhodnutí ECB v oblasti dohľadu).[97] Príjem z pokút sa nezapočítava do ročného poplatku za dohľad. Nariadenie o poplatkoch ustanovuje, že odškodné vyplatené tretím stranám ani pokuty (sankcie) pre dohliadané subjekty splatné v prospech ECB nemajú vplyv na poplatky za dohľad. Pokuty dohliadaných subjektov sa vykazujú ako príjem vo výkaze ziskov a strát ECB. Príjem z pokút uložených dohliadaným subjektom v roku 2019 predstavoval 7,0 mil. €.[98]


7 Právne nástroje prijaté ECB

V tejto časti sa uvádza zoznam právnych nástrojov, ktoré ECB prijala v roku 2019 v oblasti bankového dohľadu. Sú uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a/alebo na internetovej stránke ECB. Ide o právne nástroje prijaté podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a iné relevantné právne nástroje.


7.1 Nariadenia ECB

ECB/2019/37
Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/2155 z 5. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1163/2014 o poplatkoch za dohľad (Ú. v. EÚ L 327, 17.12.2019, s. 70)

Korigendum k nariadeniu Európskej Centrálnej Banky (EÚ) 2019/2155 z 5. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1163/2014 o poplatkoch za dohľad (Ú. v. EÚ L 330, 20.12.2019, s. 106)


7.2 Právne nástroje ECB iné ako nariadenia

ECB/2019/1
Odporúčanie Európskej Centrálnej Banky zo 7. januára 2019 o prístupe k rozdeľovaniu dividend (Ú. v. EÚ C 11, 11.1.2019, s. 1)

ECB/2019/4
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/322 z 31. januára 2019 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi (Ú. v. EÚ L 55, 25.2.2019, s. 7)

ECB/2019/5
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/323 z 12. februára 2019 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi (Ú. v. EÚ L 55, 25.2.2019, s. 16)

ECB/2019/10
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/685 z 18. apríla 2019 o celkovej výške ročných poplatkov za dohľad za rok 2019 (Ú. v. EÚ L 115, 2.5.2019, s. 16)

ECB/2019/14
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/976 z 29. mája 2019, ktorým sa ustanovujú zásady pre stanovenie cieľov a poskytovanie spätnej väzby v spoločných dohliadacích tímoch a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2017/274 (Ú. v. EÚ L 157, 14.6.2019, s. 61)

ECB/2019/23
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/1376 z 23. júla 2019 o delegovaní právomoci prijímať rozhodnutia o passportingu, nadobúdaní kvalifikovaných účastí a odňatí povolení úverovým inštitúciám (Ú. v. EÚ L 224, 28.8.2019, s. 1)

ECB/2019/26
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/1377 z 31. júla 2019 o vymenovaní vedúcich pracovných útvarov na prijímanie delegovaných rozhodnutí o passportingu, nadobúdaní kvalifikovaných účastí a odňatí povolení úverovým inštitúciám (Ú. v. EÚ L 224, 28.8.2019, s. 6)

ECB/2019/27
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/1378 z 9. augusta 2019, ktorým sa mení rozhodnutie ECB/2014/16 o zriadení Administratívneho revízneho výboru a jeho pravidlách činnosti (Ú. v. EÚ L 224, 28.8.2019, s. 9)

ECB/2019/38
Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/2158 z 5. decembra 2019 o metodike a postupoch na určenie a zber údajov týkajúcich sa faktorov výpočtu poplatku, ktoré sa používajú na výpočet ročných poplatkov za dohľad (Ú. v. EÚ L 327, 17.12.2019, s. 99)

Korigendum k rozhodnutiu Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/2158 z 5. decembra 2019 o metodike a postupoch na určenie a zber údajov týkajúcich sa faktorov výpočtu poplatku, ktoré sa používajú na výpočet ročných poplatkov za dohľad (Ú. v. EÚ L 330, 20.12.2019, s. 105)

Kódex správania pre vysokopostavených úradníkov Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 89, 8.3.2019, s. 2)

Memorandum o porozumení medzi Európskym dvorom audítorov a Európskou centrálnou bankou týkajúce sa auditov úloh dohľadu ECB (9.10.2019)

© Európska centrálna banka 2020

Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Germany
Telefón +49 69 1344 0
Internet www.ecb.europa.eu

Všetky práva vyhradené. Reprodukovanie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené s uvedením zdroja.

Redakčná uzávierka údajov v tejto správe bola 31. decembra 2019.

Odborné pojmy sú vysvetlené v glosári SSM (dostupný len v angličtine).

HTML ISBN 978-92-899-4159-4, ISSN 2443-5961, doi: 10.2866/04110, QB-BU-20-001-SK-Q


[1]Výkonnosťou významných inštitúcií v roku 2018 sa zaoberá článok Profitability numbers are looking up, but not enough, SSM Supervision Newsletter, ECB, August 2019; výhľadovú analýzu možno nájsť v článku Profitability: banks expect to remain under pressure, SSM Supervision Newsletter, ECB, November 2019.
[2]Podrobnejšie sa výkonnosti menej významných inštitúcií v roku 2018 venuje správa Risk report on less significant institutions.
[4]Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/630 z 17. apríla 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách (Ú. v. EÚ L 111, 25.4.2019, s. 4).
[5]Ročníkové kategórie/dĺžky trvania NPE predstavujú dĺžku obdobia, počas ktorého bola expozícia klasifikovaná ako problémová (t. j. jej „ročník“). Ročník NPE je definovaný ako počet dní (prepočítaný na roky) od dátumu klasifikácie expozície ako problémovej do príslušného dátumu vykazovania, resp. referenčného dátumu. Obdobia 2/7 rokov a 3/7/9 rokov predstavujú ročníkovú kategóriu, pri ktorej sa očakáva plná implementácia (t. j. 100 % krytie). Presnejšie, 100 % krytie sa očakáva po troch rokoch pri nezabezpečených NPE, po siedmich rokoch pri NPE zabezpečených inak ako nehnuteľným majetkom a po deviatich rokoch v prípade NPE zabezpečených nehnuteľným majetkom. Očakávania na krytie existujú aj v prípade nižších ročníkových kategórií. Bližšie informácie sa nachádzajú v tabuľke 3 oznámenia o očakávaniach dohľadu v súvislosti s krytím NPE.
[6]V prípade častí NPE zaručených alebo poistených oficiálnou agentúrou na podporu exportu bol odstránený lineárny postup napredovania k dosiahnutiu plnej implementácie, t. j. v rámci prístupu k NPE podľa prvého piliera sa do siedmich rokov stavu NPE nevyžaduje žiadne krytie a požiadavka na stopercentné krytie v prípade týchto expozícií platí až po viac ako siedmich rokoch stavu NPE.
[7]Bližšie informácie sa nachádzajú v časti 4 oznámenia o očakávaniach dohľadu v súvislosti s krytím NPE.
[8]V súlade s prístupom k NPE podľa pravidiel prvého piliera, „ak inštitúcia zmení podmienky expozície, ktorá vznikla pred 26. aprílom 2019, tak, že dôjde k zvýšeniu expozície inštitúcie voči danému dlžníkovi, expozícia sa považuje za vzniknutú k dátumu, keď sa zmena začala uplatňovať“ (článok 469a nariadenia (EÚ) č. 2019/630).
[9]Bližšie informácie sa nachádzajú v časti 2 oznámenia o očakávaniach dohľadu v súvislosti s krytím NPE.
[10]Je dôležité poznamenať, že výrazy „problémová expozícia“ (non-performing exposure – NPE) a „problémový úver“ (non-performing loan – NPL) sa v tomto dokumente používajú ako synonymá. Zdôvodnenie sa nachádza v poznámke pod čiarou č. 1 v oznámení o očakávaniach dohľadu v súvislosti s krytím NPE.
[11]Analýza zahŕňa priame predaje NPL, sekuritizácie NPL vedúce k dekonsolidácii a predaje zabavených aktív.
[12]La Torre, M., Vento, G., Chiappini, H. a Lia, G.: NPL sales and market reactions: who is left empty-handed?, Bancaria, No 3, March 2019 a Gasbarro a kol.: The Response of Bank Share Prices to Securitization Announcements, Quarterly Journal of Business and Economics, Vol. 44, No 1, January 2005, pp. 89-105. La Torre a kol. zaznamenali, že predaje NPL mali pozitívny vplyv na predajcov z Talianska v období rokov 2015 až 2017. Ich štúdia zároveň naznačuje, že trhy nereagujú negatívne na stratu hodnoty v dôsledku rozdielu medzi predajnou cenou a čistou účtovnou hodnotou NPL. Gasbarro a kol. ukázali, že oznámenia o sekuritizácii zo strany vybraných amerických bánk s vysoko hodnotenými dlhopismi, výraznou finančnou pákou, nízkymi úrokovými nákladmi a vysokou frekvenciou emisie vyvolali mimoriadne pozitívny efekt bohatstva.
[13]Intervenčná analýza je založená na modeli opísanom Fama a kol. v roku 1969. Fama E. F., Fisher L., Jensen M. C. a Roll R.: The Adjustment of Stock Prices to New Information, in International Economic Review, Vol. 10, No 1, 1969, pp. 1-21. Na začiatku prebehla identifikácia „udalostí“. Následne sa vypočítali nadštandardné výnosy odpočítaním očakávaných bežných výnosov (za predpokladu, že by nebolo zverejnené žiadne oznámenie o predaji NPL) od skutočných výnosov akcií bánk. V treťom kroku sa dopočítal kumulatívny nadštandardný výnos ako súčet individuálnych nadštandardných výnosov, aby bolo možné zmerať celkový vplyv predaja v konkrétnom časovom období (tzv. okno udalosti). Na záver sa vypočítali kumulatívne priemerné nadštandardné výnosy, ktoré predstavujú stredné hodnoty všetkých udalostí vo vzorke, t. j. priemernú reakciu akciových trhov (v percentách) na tlačovú správu. Na overenie štatistickej významnosti kumulatívnych priemerných nadštandardných výnosov boli použité dva parametrické štatistické testy: i) t-test a ii) test predstavený Boehmerom, Musumecim a Poulsenom v roku 1991, pričom ten druhý je robustný voči heteroskedasticite (pozri Boehmer, E., Musumeci, J a Poulsen, A. B.: Event-study methodology under conditions of event-induced variance, Journal of Financial Economics, Vol. 30, No 2, 1991, pp. 253-272).
[14]Celková vzorka zahŕňa 135 udalostí súvisiacich s tlačovými správami o predajoch NPL zverejnenými v rokoch 2015 až 2019 31 významnými a menej významnými inštitúciami spadajúcimi pod SSM a obchodovanými na burze.
[15]Veľké predaje predstavujú predaje NPA s hrubou účtovnou hodnotou prevyšujúcou sumu 320 mil. €, t. j. medián všetkých predajov zo strany významných a menej významných inštitúcií spadajúcich pod SSM v období rokov 2015 až 2019.
[16]Systém záruk pre sekuritizáciu problémových úverov bánk (Garanzia Cartolarizzazione Sofferenze – GACS) predstavuje štátnu záruku zabezpečujúcu platobné záväzky talianskych účelových subjektov zaoberajúcich sa sekuritizáciou (SPV) voči senior tranžiam cenných papierov krytých aktívami vydaných SPV (v súvislosti so sekuritizačnými transakciami týkajúcimi sa NPL).
[17]70 % tlačových správ týkajúcich sa predajov NPL zverejnených írskymi úverovými inštitúciami, ktoré boli zahrnuté do intervenčnej analýzy, obsahovalo informácie o priaznivom vplyve na kapitálové koeficienty. Spomedzi všetkých krajín zahrnutých do vzorky ide o najvyššie percento.
[18]Stanovisko Európskej centrálnej banky zo 6. decembra 2019 k systému záruk pre sekuritizácie úverov, ktorých pôvodcami sú úverové inštitúcie (CON/2019/42) a grécky zákon č. 4649/2019 (Vládny vestník A 2016 zo 16. decembra 2019).
[19]Na základe interných údajov ECB a štatistiky bankového dohľadu ECB sa pri zohľadnení iba významných inštitúcií spadajúcich pod SSM znížil pomer NPL v období od posledného štvrťroka 2014 do druhého štvrťroka 2019 zo 17,1 % na 8,0 % v prípade Talianska, z 23,9 % na 4,1 % v prípade Írska, z 8,0 % na 3,5 % v prípade Španielska, z 39,68 % na 39,24 % v prípade Grécka, z 50,8 % na 18,6 % v prípade Cypru a zo 17,15 % na 10,59 % v prípade Portugalska.
[20]Podrobnejšie informácie o jednotlivých úrovniach zabezpečovania kvality v rámci projektu TRIM sa nachádzajú v článku TRIM: reviewing internal models, SSM Supervision Newsletter, ECB, November 2018.
[21]Podrobnejšie informácie týkajúce sa rozhodnutí v oblasti dohľadu prijatých v nadväznosti na previerky na mieste TRIM budú zverejnené v záverečnej fáze projektu.
[22]Okrem zrušených previerok na mieste.
[23]Okrem následných rozhodnutí o doplňujúcich ustanoveniach.
[24]ECB definovala hraničné hodnoty, aby boli oznamované iba relevantné a významné kybernetické incidenty.
[26]Pozície 1., 2. a 3. úrovne sa rozlišujú na základe vstupných údajov použitých na určenie ich reálnej hodnoty (IFRS 13). Pozície obchodované na aktívnych trhoch sú klasifikované ako pozície 1. úrovne, keďže na určenie ich hodnoty sa môžu použiť ich kótované ceny (neupravené). Na určenie hodnoty pozícií 2. úrovne sú potrebné priamo alebo nepriamo odvoditeľné vstupné údaje iné než kótované ceny, ktoré sa používajú v prípade pozícií 1. úrovne. Hodnota pozícií 3. úrovne sa určuje pomocou neodvoditeľných vstupných údajov (t. j. nedostupných alebo nedostatočne spoľahlivých trhových údajov). Pri určovaní ich hodnoty je preto potrebné použiť najkvalitnejšie dostupné informačné vstupy, ktoré by pri stanovovaní ceny týchto pozícií používali účastníci trhu.
[27]Pozície 2. a 3. úrovne vedené v obchodných knihách 13 významných inštitúcií zahrnutých do vzorky predstavujú približne 61 % celkového objemu pozícií 2. a 3. úrovne vedených v obchodných a bankových knihách všetkých významných inštitúcií.
[28]Bližšie informácie o previerkach na mieste sa nachádza v časti 1.3.2.
[29]Podrobnosti o likviditnom záťažovom teste sa nachádzajú v časti 1.1.1.
[30]Viac v časti 1.2.3.
[31]Pod pokles sa podpísali najmä dve skutočnosti: i) v roku 2019 neboli ukončené žiadne tematické hodnotenia, ktoré patria medzi dôležité zdroje zistení, a ii) zistenia z previerok interných modelov sa v súčasnosti zverejňujú až v neskoršej fáze procesu, čo spôsobilo jednorazové zníženie počtu zistení za rok 2019.
[32]Bližšie informácie o výsledkoch a metodike SREP 2019 sa nachádzajú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.
[33]Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
[34]Označenie „hybridný“ v tomto prípade zahŕňa významné aj menej významné inštitúcie.
[35]Metodika SREP pre menej významné inštitúcie vychádza z usmernení EBA týkajúcich sa hodnotenia SREP, prístupu ECB aplikovaného v prípade významných inštitúcií a existujúcich vnútroštátnych metodík.
[36]Menej významné inštitúcie s nízkou prioritou sú iba veľmi malou hrozbou pre finančnú stabilitu a majú zvládnuteľnú internú rizikovosť, zatiaľ čo menej významné inštitúcie so strednou prioritou majú buď i) vysokú internú rizikovosť a malý alebo stredný vplyv, ii) nízku internú rizikovosť, avšak stredný alebo veľký vplyv, prípadne iii) strednú rizikovosť a stredný vplyv. Menej významné inštitúcie s vysokou prioritou majú vysoký alebo stredný vplyv a predstavujú stredné alebo vysoké riziko.
[37]Usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/697 zo 4. apríla 2017 o využívaní možností a právomocí dostupných v práve Únie príslušnými vnútroštátnymi orgánmi vo vzťahu k menej významným inštitúciám (Ú. v. EÚ L 101, 13.4.2017, s. 156).
[38]Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ OJ L 150, 7.6.2019, s. 1).
[39]Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 z 20. mája 2019, ktorou sa mení smernica 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o oslobodené subjekty, finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, odmeňovanie, opatrenia a právomoci v oblasti dohľadu a opatrenia na zachovanie kapitálu (Ú. v. EÚ L 150, 7.6.2019, s. 253).
[40]Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
[41]Identifikované globálne systémovo dôležité inštitúcie sú BNP Paribas, Deutsche Bank, Groupe BPCE, Groupe Crédit Agricole, ING Bank, Santander, Société Générale a UniCredit.
[42]Banking in a changing climate – preparing for what lies ahead, SSM Supervision Newsletter, ECB, May 2019 a Climate change and financial stability, Special Feature A, Financial Stability Review, ECB, May 2019.
[43]Európskemu orgánu pre bankovníctvo sa na obdobie do roku 2025 rozšírilo niekoľko mandátov, aby posúdil možnosť zapracovania ESG rizík do troch pilierov prudenciálneho dohľadu.
[44]Nariadenie (EÚ) Európskej centrálnej banky č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci SSM) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1).
[45]Tieto kritériá sú ustanovené v článku 6 ods. 4 nariadenia o SSM.
[46]V zozname významných a menej významných inštitúcií zverejnenom v decembri 2019 sú zohľadnené i) rozhodnutia o významnosti notifikované dohliadaným inštitúciám pred 1. novembrom 2019 a ii) iné zmeny a vývoj v štruktúre skupín pred 1. novembrom 2019.
[47]Ide o konania, ktoré boli oficiálne notifikované do ECB vo vykazovacom období (teda prichádzajúce notifikačné konania). Počet povoľovacích konaní nekorešponduje s počtom rozhodnutí dohľadu, ktoré boli uzavreté alebo prijaté vo vykazovacom období (teda odchádzajúce rozhodnutia).
[48]Ak to vnútroštátne právo umožňuje, pod zánikom povolenia sa rozumie ukončenie jeho platnosti bez potreby formálneho rozhodnutia v danej veci; ide o právny účinok nastávajúci automaticky pri niektorej z presne definovaných udalostí, napr. ak sa daný subjekt povolenia výslovne vzdá alebo ak daná inštitúcia zanikne, napríklad v dôsledku zlúčenia s inou spoločnosťou.
[49]Zahrnutý je aj obmedzený počet žiadostí o ďalšie nevýkonné riadiace funkcie.
[50]Niektoré rozhodnutia sa vzťahujú na viac ako jedno povoľovacie konanie (napr. hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti viacerých členov riadiacich orgánov tej istej významnej inštitúcie alebo nadobudnutie kvalifikovaných účastí v rôznych dcérskych spoločnostiach v rámci jednej transakcie). Niektoré povoľovacie konania si nevyžadujú formálne rozhodnutie ECB. Ide najmä o passportingové konania a konania o zániku povolenia.
[51]Tieto postupy sa týkajú konaní, ktoré podliehajú rámcu pre delegovanie schválenému v rozhodnutí Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/935 zo 16. novembra 2016 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia o odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti a posúdení požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť (ECB/2016/42) a rozhodnutí Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/1376 z 23. júla 2019 o delegovaní právomoci prijímať rozhodnutia o passportingu, nadobúdaní kvalifikovaných účastí a odňatí povolení úverovým inštitúciám (ECB/2019/23).
[52]Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
[53]„Riadenie rizík a vnútorná kontrola“ zahŕňa mechanizmy a procesy, ktoré musí mať subjekt zavedené, aby mohol adekvátne zisťovať, riadiť a vykazovať riziká, ktorým je alebo by mohol byť vystavený. „Organizačná štruktúra“ sa vzťahuje na rozsah, v akom má inštitúcia zadefinované, transparentné a konzistentné jednotlivé kompetencie.
[54]ECB prevzala priamy dohľad nad AS PNB Banka 4. apríla 2019 na základe žiadosti lotyšskej Komisie pre finančný a kapitálový trh. AS PNB Banka bola teda preklasifikovaná na významnú inštitúciu (ECB preberá priamy dohľad nad lotyšskou bankou AS PNB Banka, tlačová správa ECB, 11. marec 2019).
[55]Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
[56]Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
[57]Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).
[62]Balík bankových predpisov zahŕňa smernice a nariadenia CRD V, CRR II, BRRD II a SRMR II.
[64]Celková ozdravná kapacita (ORC) predstavuje rozsah, v akom by možnosti ozdravenia pomohli banke dostať sa z krízovej situácie.
[66]Manuály sú komplexné zásady, ktoré bankám umožňujú rýchlu implementáciu plánov ozdravenia, a simulácie krízových situácií (dry-run) sú cvičenia používané na otestovanie kľúčových súčastí plánov ozdravenia bánk.
[67]Príslušné rozhodnutia o odobratí bankovej licencie boli dohliadaným subjektom notifikované v novembri 2019 a januári 2020.
[68]Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 31. januára 2014 o úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro (ECB/2014/5) (Ú. v. EÚ L 198, 5.7.2014, s. 7).
[69]Vzorka bánk sa vyberá tak, aby sa zabezpečilo pokrytie, ktoré je v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia o SSM a ktoré je všeobecne porovnateľné s pokrytím v rámci komplexných hodnotení vykonaných i) v roku 2014, keď sa zriadil SSM, a ii) v januári 2015, keď Litva prijala euro. Inštitúcie sa identifikujú na základe ich veľkosti, rizikového profilu a celkového významu pre národné hospodárstvo. Zahŕňa to zohľadnenie niekoľkých prvkov, ako napríklad obchodného modelu, interného riadenia a riadenia rizík, kapitálových rizík, rizík likvidity a financovania a vzájomnej prepojenosti inštitúcie so zvyškom finančného systému.
[70]Tlačová správa ECB z 20. júna 2018: ECB aktualizuje príručku hodnotenia kvality aktív bánk.
[71]Stanovisko Európskej centrálnej banky z 8. júla 2019 k vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré sa majú prijať na účely nadviazania úzkej spolupráce medzi Európskou centrálnou bankou a Chorvátskou národnou bankou (CON/2019/25).
[72]Tlačová správa ECB zo 7. augusta 2019: ECB plánuje vykonať komplexné hodnotenie piatich chorvátskych bánk. Ďalšie informácie o komplexnom hodnotení v Chorvátsku sú uvedené v časti 2.1.1.
[73]Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
[74]Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/843 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice 2009/138/ES a 2013/36/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 43).
[75]Článok 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).
[77]Ďalšie informácie o rámci poplatkov sú v kapitole 6.
[78]Riadiaci výbor podporuje činnosť Rady pre dohľad a pripravuje jej zasadnutia. Skladá sa z predsedu a podpredsedu Rady pre dohľad, jedného zástupcu ECB a piatich zástupcov národných orgánov dohľadu. Rada pre dohľad vymenúva piatich zástupcov z národných orgánov dohľadu na jeden rok, pričom sa využíva rotačný systém, ktorý zabezpečuje spravodlivé zastúpenie krajín.
[79]ECB popri týchto rozhodnutiach dohľadu prijala tiež rozhodnutia postupom implicitného súhlasu, teda nevznesením námietky v zákonnej lehote, v prípade 205 operácií (ako je napr. založenie pobočky). Z nich 103 rozhodnutí prijal vyšší manažment na základe rámca pre delegovanie.
[80]Ide o rozhodnutia, ktoré boli uzavreté alebo prijaté vo vykazovacom období (teda odchádzajúce rozhodnutia). Počet rozhodnutí dohľadu nekorešponduje s počtom povoľovacích konaní, ktoré boli oficiálne notifikované do ECB v danom vykazovacom období (teda prichádzajúce notifikačné konania).
[81]Podľa článku 6.7 Rokovacieho poriadku Rady pre dohľad sa môžu rozhodnutia prijímať aj formou písomného konania, pokiaľ nenamietajú aspoň traja členovia Rady pre dohľad s hlasovacím právom. V opačnom prípade sa tento bod zaradí do programu nasledujúceho zasadania Rady pre dohľad. V prípade písomného konania musí mať Rada pre dohľad obvykle najmenej päť pracovných dní na posúdenie.
[82]Podrobnejšie informácie sú vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2017.
[83]Administratívny revízny výbor tvorí päť členov: Jean-Paul Redouin (predseda), Concetta Bresciová Morrová (podpredsedníčka), Javier Arístegui, André Camilleri, Edgar Meister (do 7. septembra 2019), Gerd Häusler (od 18. decembra 2019) a dvaja alternáti: René Smits a Ivan Šramko. Rada guvernérov v septembri 2019 obnovila funkčné obdobie týmto členom: Jean-Paul Redouin, Concetta Brescia Morra, Javier Arístegui, André Camilleri a René Smits. ABoR bol zriadený rozhodnutím ECB/2014/16 o zriadení Administratívneho revízneho výboru a jeho pravidlách činnosti. Toto rozhodnutie bolo zmenené rozhodnutím Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/1378 z 9. augusta 2019 (ECB/2019/27) so zámerom spresniť úlohu alternátov a metodiku delenia nákladov, ktoré vznikli žiadateľom a ECB.
[84]Viac informácií o Administratívnom revíznom výbore sa nachádza na internetovej stránke ECB.
[85]Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/976 z 29. mája 2019, ktorým sa ustanovujú zásady pre stanovenie cieľov a poskytovanie spätnej väzby v spoločných dohliadacích tímoch a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2017/274 (ECB/2019/14) (Ú. v. EÚ L 157, 14.6.2019, s. 61).
[86]V prípade cezhraničnej misie dohľadu na mieste vedúci a aspoň jeden ďalší člen tímu nepochádzajú z príslušného domáceho/hostiteľského vnútroštátneho orgánu.
[87]V prípade zmiešanej misie dohľadu na mieste pochádza vedúci tímu z príslušného domáceho/hostiteľského vnútroštátneho orgánu a aspoň dvaja členovia tímu z tohto orgánu nepochádzajú.
[88]Rozhodnutie ECB/2014/39 obsahuje aj ustanovenia o organizačných aspektoch.
[89]Rozhodnutie Európskej centrálnej banky zo 17. septembra 2014, ktorým sa vykonáva zásada oddelenia funkcie menovej politiky od funkcie dohľadu Európskej centrálnej banky (ECB/2014/39) (Ú. v. EÚ L 300, 18.10.2014, s. 57).
[90]V nariadení o kapitálových požiadavkách (CRR) sa ustanovujú povinnosti úverových inštitúcií predkladať správy v rámci finančného vykazovania FINREP (FINancial REPorting) a spoločného vykazovania COREP (COmmon REPorting). Tieto povinnosti sú podrobne upravené aj vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 680/2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013. FINREP predstavuje rámec pre zhromažďovanie finančných informácií od bankových inštitúcií a COREP je rámec pre zhromažďovanie informácií týkajúcich sa výpočtu prvého piliera.
[91]Integrovaný slovník pre vykazovanie bánk (BIRD) je iniciatívou ECB a národných centrálnych bánk, ktorá sa realizuje v úzkej spolupráci s európskym bankovým sektorom. BIRD bol navrhnutý s cieľom znížiť vykazovaciu záťaž bánk. V jeho obsahu publikovanom na internetovej stránke ECB je zahrnutý presný popis údajov, ktoré by sa mali extrahovať z interných informačných systémov bánk a tvoriť výkazy, ako aj jasné pravidlá transformovania týchto údajov požadovaných orgánmi.
[92]Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/685 z 18. apríla 2019 o celkovej výške ročných poplatkov za dohľad za rok 2019 (ECB/2019/10) (Ú. v. EÚ L 115, 2.5.2019, s. 16).
[93]Počnúc poplatkovým obdobím 2020 sa poplatky za dohľad budú vypočítavať podľa skutočných ročných nákladov, t. j. po uzávierke poplatkového obdobia. Ďalšie informácie o zmenách rámca poplatkov sú uvedené v časti 6.2.
[94]Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/2155 z 5. decembra 2019, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1163/2014 o poplatkoch za dohľad (ECB/2019/37) (Ú. v. EÚ L 327, 17.12.2019, s. 70). Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/2158 z 5. decembra 2019 o metodike a postupoch na určenie a zber údajov týkajúcich sa faktorov výpočtu poplatku, ktoré sa používajú na výpočet ročných poplatkov za dohľad (ECB/2019/38) (Ú. v. EÚ L 327, 17.12.2019, s. 99).
[95]Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2015/534 zo 17. marca 2015 o vykazovaní finančných informácií na účely dohľadu (ECB/2015/13) (Ú. v. EÚ L 86, 31.3.2015, s. 13).
[96]V prípade najmenších významných bánk s celkovými aktívami nepresahujúcimi 10 mld. € sa minimálna zložka poplatku znižuje na polovicu. Od roku 2020 sa minimálna zložka poplatku znižuje na polovicu aj v prípade menších menej významných inštitúcií s celkovými aktívami nepresahujúcimi 1 mld. €.
[97]Ďalšie informácie o donucovacích a sankčných prostriedkoch sú uvedené v časti 2.2.
[98]Príjem z pokút uvedený v tejto časti (7,0 mil. €) sa v dôsledku rozdielneho časového harmonogramu účtovania odlišuje od príjmu z pokút uvedeného v časti 2.2 (7,6 mil. €).