EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019D0004

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2019/322 z 31. januára 2019 o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi (ECB/2019/4)

OJ L 55, 25.2.2019, p. 7–15 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 26/09/2021

ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2019/322/oj

25.2.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/7


ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2019/322

z 31. januára 2019

o delegovaní právomocí prijímať rozhodnutia na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi (ECB/2019/4)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (1), a najmä na jeho článok 4 ods. 1 písm. d) a e), článok 4 ods. 3 a článok 9 ods. 1,

so zreteľom na rozhodnutie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2017/933 zo 16. novembra 2016 o všeobecnom rámci pre delegovanie rozhodovacích právomocí vo vzťahu k právnym nástrojom v oblasti dohľadu (ECB/2016/40) (2), a najmä na jeho článok 4,

keďže:

(1)

V rámci stanovenom článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 vykonáva Európska centrálna banka (ECB) výlučnú úlohu spočívajúcu v dohľade nad úverovými inštitúciami s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie noriem v oblasti dohľadu, posilniť finančnú stabilitu a zabezpečiť rovnaké podmienky.

(2)

Podľa článku 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 je ECB povinná uplatňovať všetky príslušné právne predpisy Únie a v prípade, keď tieto právne predpisy Únie predstavujú smernice, vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa tieto smernice transponujú.

(3)

Podľa článku 9 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 má ECB na účely vykonávania úloh, ktorými sa poveruje, všetky právomoci a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 1024/2013, ako aj všetky právomoci a povinnosti, ktoré majú podľa príslušného práva Únie príslušné orgány. ECB tiež vykonáva právomoci v oblasti dohľadu priznané vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré nie sú výslovne ustanovené v právnych predpisoch Únie, ak tieto právomoci spadajú pod úlohy ECB podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a podporujú funkciu výkonu dohľadu. ECB ako príslušný orgán musí každý rok prijať významné množstvo rozhodnutí na základe právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(4)

S cieľom uľahčiť rozhodovací proces je nevyhnutné prijať rozhodnutie o delegovaní právomocí v súvislosti s prijímaním uvedených rozhodnutí. Súdny dvor Európskej únie uznal, že delegovanie právomocí je nevyhnutné s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia, od ktorej sa vyžaduje prijatie značného počtu rozhodnutí, mohla vykonávať svoje úlohy. Podobne Súdny dvor Európskej únie uznal nevyhnutnosť zabezpečiť schopnosť fungovania rozhodovacieho orgánu, ktorá predstavuje zásadu vlastnú každému inštitucionálnemu systému (3).

(5)

Delegovanie rozhodovacích právomocí by malo byť obmedzené a primerané a rozsah pôsobnosti delegovania by mal byť jasne vymedzený.

(6)

Rozhodnutie (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40) podrobne stanovuje postup, ktorý treba dodržiavať na prijímanie rozhodnutí o delegovaní právomocí týkajúcich sa dohľadu, a osoby, na ktoré môžu byť delegované rozhodovacie právomoci. Toto rozhodnutie nemá vplyv na výkon úloh ECB v oblasti dohľadu, ani ním nie je dotknutá právomoc Rady pre dohľad navrhovať Rade guvernérov konečné návrhy rozhodnutí.

(7)

Ak kritériá na prijatie delegovaného rozhodnutia ustanovené v tomto rozhodnutí nebudú splnené, mali by sa prijať rozhodnutia v súlade s postupom nevznesenia námietok stanoveným v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a podrobnejšie upraveným v článku 13g rozhodnutia ECB/2004/2 (4). Postup nevznesenia námietok by sa mal použiť aj vtedy, ak majú vedúci pracovných útvarov vzhľadom na zložitosť posudzovania pochybnosti o tom, či sú v súvislosti s rozhodnutiami na základe vnútroštátnych právomocí splnené kritériá posudzovania.

(8)

Rozhodnutia ECB týkajúce sa dohľadu môžu byť predmetom administratívneho preskúmania v súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a ako je podrobnejšie upravené v rozhodnutí ECB/2014/16 (5). V prípade uvedeného administratívneho preskúmania by Rada pre dohľad mala zohľadniť stanovisko Administratívneho revízneho výboru a predložiť Rade guvernérov nový návrh rozhodnutia na schválenie prostredníctvom postupu nevznesenia námietok,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)

„rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí“ sú rozhodnutia prijaté ECB pri výkone jej právomocí v oblasti dohľadu priznaných vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré nie sú výslovne ustanovené v právnych predpisoch Únie;

(2)

„nadobudnutie účasti“ je nadobudnutie priameho alebo nepriameho podielu na základnom imaní alebo hlasovacích právach iného subjektu vrátane prípadov, keď je to dôsledkom zriadenia nového subjektu, s výnimkou nadobudnutia kvalifikovanej účasti v zmysle článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6);

(3)

„zlúčenie alebo splynutie“ je a) postup, pri ktorom jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje aktíva a záväzky na inú existujúcu spoločnosť alebo na novú spoločnosť za vydanie cenných papierov alebo poskytnutie podielov predstavujúcich základné imanie tejto existujúcej alebo novej spoločnosti spoločníkom, alebo b) transakcia, ktorá je zlúčením alebo splynutím podľa príslušného vnútroštátneho práva;

(4)

„rozdelenie“ je a) operácia, pri ktorej jedna alebo viac spoločností rozdelia časť svojich aktív a záväzkov a vytvoria novú spoločnosť, ktorá má tieto aktíva a záväzky v držbe, alebo b) transakcia, ktorá je rozdelením podľa príslušného vnútroštátneho práva;

(5)

„tretia krajina alebo územie“ je krajina alebo územie mimo Európskeho hospodárskeho priestoru;

(6)

„spriaznená osoba“ je fyzická osoba, ktorá je spriaznená s úverovou inštitúciou, jej blízky rodinný príslušník alebo právnická osoba, ktorá je spriaznená s úverovou inštitúciou, a to v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi;

(7)

„rozhodnutie SREP“ je rozhodnutie prijaté ECB na základe článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 po každoročnom postupe preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v zmysle článku 97 smernice 2013/36/EÚ;

(8)

„ukazovateľ krytia likvidity“ je ukazovateľ v zmysle článku 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/61 (7);

(9)

„rovnocenné normy v oblasti dohľadu a regulácie“ sú požiadavky a mechanizmy v oblasti dohľadu a regulácie uplatňované treťou krajinou alebo územím, ktoré Európska komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 a článkom 114 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (8) uznala za rovnocenné s tými, ktoré sa uplatňujú v Únii. Príslušné tretie krajiny a územia sú uvedené v zoznamoch v prílohách I a IV vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2014/908/EÚ (9);

(10)

„rozhodnutie o delegovaní právomocí“ a „delegované rozhodnutie“ majú ten istý význam ako v článku 3 bodoch 2 a 4 rozhodnutia (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40);

(11)

„vedúci pracovných útvarov“ sú vedúci pracovných útvarov ECB, na ktorých bola delegovaná právomoc prijímať rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí;

(12)

„postup nevznesenia námietok“ je postup stanovený v článku 26 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a podrobnejšie upravený v článku 13g rozhodnutia ECB/2004/2;

(13)

„zamietavé rozhodnutie“ je rozhodnutie, ktoré neudeľuje povolenie alebo neudeľuje povolenie v plnom rozsahu, o ktoré žiadal významný dohliadaný subjekt. Rozhodnutie s doplňujúcimi ustanoveniami, ako sú podmienky alebo povinnosti, sa považuje za zamietavé rozhodnutie, ak takéto doplňujúce ustanovenia: a) zabezpečujú, že dohliadaný subjekt spĺňa požiadavky príslušného vnútroštátneho práva a bolí dohodnuté písomne alebo b) iba opätovne uvádzajú jednu alebo viacero existujúcich požiadaviek, ktoré musí inštitúcia spĺňať podľa príslušného ustanovenia vnútroštátneho práva, alebo požadujú informácie o splnení jednej alebo viacerých takýchto požiadaviek;

(14)

„významný dohliadaný subjekt“ je významný dohliadaný subjekt, ako je vymedzený v článku 2 bode 16 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (10);

(15)

„pobočka“ je pobočka, ako je vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

(16)

„zastupiteľská kancelária“ je kancelária, ktorá poskytuje podporu a pomoc dohliadanému subjektu, ale ktorá nevykonáva činnosť úverovej inštitúcie;

(17)

„vedľajšie podporné služby“ sú administratívne služby, zákaznícke služby, vymáhanie dlhov, elektronické podpisy alebo iné podobné služby spojené s činnosťou úverovej inštitúcie;

(18)

„všeobecné zásady ECB“ je dokument prijatý Radou guvernérov na návrh Rady pre dohľad uverejnený na webovom sídle ECB, ktorý obsahuje usmernenia ECB týkajúce sa výkladu právnych požiadaviek.

Článok 2

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Toto rozhodnutie upravuje kritériá pre delegovanie rozhodovacích právomocí prijímať rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí na vedúcich pracovných útvarov ECB.

2.   Delegovaním rozhodovacích právomocí nie je dotknuté posúdenie v otázkach dohľadu, ktoré sa uskutočňuje na účely prijímania rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí.

Článok 3

Delegovanie právomoci prijímať rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí

1.   V súlade s článkom 4 rozhodnutia (EÚ) 2017/933 (ECB/2016/40) Rada guvernérov týmto deleguje na vedúcich pracovných útvarov ECB vymenovaných Výkonnou radou v súlade s článkom 5 uvedeného rozhodnutia právomoc prijímať rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí, pokiaľ ide o: a) nadobudnutie účasti; a) nadobudnutie aktív alebo záväzkov; c) predaj účasti; d) predaj aktív alebo záväzkov; e) zlúčenie alebo splynutie; f) rozdelenie; g) operácie v tretích krajinách alebo územiach; h) outsourcing; i) zmeny zakladateľských dokumentov; j) vymenovanie externého audítora; k) úvery poskytované spriazneným osobám.

2.   Rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí uvedené v odseku 1 sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, iba ak sú splnené príslušné kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí ustanovené v článkoch 4 až 14.

3.   Rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí sa nemôžu prijať prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak podľa vnútroštátneho práva musí orgán dohľadu schváliť strategické opatrenia úverových inštitúcií, alebo ak sa z dôvodu zložitosti posúdenia vyžaduje, aby sa rozhodnutia na základe vnútroštátnych právomocí prijali na základe postupu nevznesenia námietok.

4.   Delegovanie rozhodovacích právomocí sa vzťahuje tak na prijímanie rozhodnutí v oblasti dohľadu, ako aj na schvaľovanie kladného hodnotenia Európskou centrálnou bankou v prípadoch, keď vnútroštátne právo nevyžaduje prijatie rozhodnutia v oblasti dohľadu.

5.   Zamietavé rozhodnutia sa nemôžu prijať prostredníctvom delegovaného rozhodnutia.

6.   Ak sa rozhodnutie nemôže prijať prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, prijme sa v súlade s postupom nevznesenia námietok.

Článok 4

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o nadobudnutí účasti

1.   Rozhodnutia o schválení nadobudnutia účasti v úverových inštitúciách alebo neúverových inštitúciách významným dohliadaným subjektom sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje nadobúdajúceho významného dohliadaného subjektu je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po nadobudnutí účasti prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity nadobúdajúceho významného dohliadaného subjektu je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity;

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %;

c)

cieľový subjekt má sídlo v členskom štáte Únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru, či v tretej krajine alebo území s rovnocennými normami v oblasti dohľadu a regulácie.

2.   Posúdenie nadobudnutia účasti sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 5

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o nadobudnutí aktív alebo záväzkov

1.   Rozhodnutia o schválení nadobudnutia aktív alebo záväzkov úverových inštitúcií alebo neúverových inštitúcií významným dohliadaným subjektom sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje nadobúdajúceho významného dohliadaného subjektu v dôsledku nadobudnutia je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po nadobudnutí aktív alebo záväzkov prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity nadobúdajúceho významného dohliadaného subjektu v dôsledku nadobudnutia je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity a

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %;

c)

hodnota nadobudnutých aktív a záväzkov neprekračuje 25 % hodnoty celkových aktív nadobúdajúceho významného dohliadaného subjektu na individuálnej úrovni.

2.   Posúdenie nadobudnutia aktív alebo záväzkov sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 6

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o predaji účasti

1.   Rozhodnutia o schválení predaja účasti významným dohliadaným subjektom sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje predávajúceho významného dohliadaného subjektu je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po predaji účasti prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity predávajúceho významného dohliadaného subjektu je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity a

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %.

2.   Posúdenie predaja účasti sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 7

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o predaji aktív alebo záväzkov

1.   Rozhodnutia o schválení predaja aktív alebo záväzkov významným dohliadaným subjektom sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje predávajúceho významného dohliadaného subjektu v dôsledku predaja aktív alebo záväzkov je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po predaji aktív alebo záväzkov prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity predávajúceho významného dohliadaného subjektu v dôsledku predaja aktív alebo záväzkov je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity a

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %;

c)

hodnota predaných aktív alebo záväzkov neprekračuje 25 % hodnoty celkových aktív predávajúceho významného dohliadaného subjektu na individuálnej úrovni.

2.   Posúdenie predaja aktív alebo záväzkov sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 8

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o zlúčení alebo splynutí

1.   Rozhodnutia o schválení zlúčenia alebo splynutia, ktoré sa týka aspoň jedného významného dohliadaného subjektu, sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje významného dohliadaného subjektu po zlúčení alebo splynutí je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po zlúčení alebo splynutí prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a, ak to prichádza do úvahy, výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity významného dohliadaného subjektu po zlúčení alebo splynutí je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity a

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %;

c)

štruktúra riadenia významného dohliadaného subjektu po zlúčení alebo splynutí nevyvoláva z hľadiska dohľadu obavy.

2.   Rozhodovacie právomoci sa nesmú za žiadnych okolností delegovať na vedúcich pracovných útvarov, pokiaľ ide o:

a)

zlúčenie alebo splynutie významného dohliadaného subjektu s iným subjektom, ktorý nepatrí do rovnakej skupiny ako významný dohliadaný subjekt alebo

b)

cezhraničné zlúčenie alebo splynutie významných dohliadaných subjektov, ktoré patria do rovnakej skupiny.

3.   Posúdenie zlúčenia alebo splynutia sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 9

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o rozdelení

1.   Rozhodnutia o schválení rozdelenia, ktoré sa týka aspoň jedného významného dohliadaného subjektu, sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

dopad na vlastné zdroje významného dohliadaného subjektu alebo subjektov po rozdelení je obmedzený, čo znamená, že:

i)

vlastné zdroje po rozdelení prevyšujú a očakáva sa, že budú prevyšovať súčet požiadaviek ustanovených v článku 92 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, výšky vlastných zdrojov, ktorých držba sa požaduje v súlade s článkom 16 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1024/2013, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ a, ak to prichádza do úvahy, výšky vlastných zdrojov v zmysle všeobecných zásad Piliera 2 podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP; a

ii)

dopad zníženia na podiel vlastného kapitálu Tier 1, podielu kapitálu Tier 1 a celkový podiel kapitálu je nižší ako 100 bázických bodov;

b)

dopad na stav likvidity významného dohliadaného subjektu alebo subjektov po rozdelení je obmedzený, čo znamená, že:

i)

ukazovateľ krytia likvidity zostáva na úrovni nad 110 % a prekračuje požiadavky na likviditu podľa posledného dostupného rozhodnutia SREP, ak sú vyššie ako požadovaný minimálny ukazovateľ krytia likvidity a

ii)

na konsolidovanej úrovni sa ukazovateľ krytia likvidity neznížil o viac ako 50 %;

c)

štruktúra riadenia významného dohliadaného subjektu alebo subjektov po rozdelení nevyvoláva z hľadiska dohľadu obavy.

2.   Rozhodovacie právomoci sa nesmú za žiadnych okolností delegovať na vedúcich pracovných útvarov, pokiaľ ide o:

a)

rozdelenie, ktorého následkom je zriadenie iného subjektu, ktorý nepatrí do rovnakej skupiny ako významný dohliadaný subjekt alebo

b)

rozdelenie, ktorého následkom je zriadenie subjektu v inej krajine alebo na inom území ako je usadený významný dohliadaný subjekt.

3.   Posúdenie rozdelenia sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 10

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o operáciách v tretích krajinách alebo územiach

1.   Rozhodnutia o schválení zriadenia pobočky významným dohliadaným subjektom v tretej krajine alebo území sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

pobočka je zriadená v tretej krajine alebo území s rovnocennými normami v oblasti dohľadu a regulácie;

b)

celkové aktíva pobočky podľa odhadu v pláne činnosti nepresahujú 10 % celkových aktív významného dohliadaného subjektu a

c)

pobočka uskutočňuje transakcie, ktoré sa primárne vykonávajú v tretej krajine alebo území, kde bola pobočka zriadená.

2.   Rozhodnutia o týchto operáciách významného dohliadaného subjektu sa okrem prípadov, keď sa príslušné operácie vykonávajú v krajine zahrnutej do zoznamu uvedeného v prílohe k delegovanému nariadeniu Komisie (EÚ) 2016/1675 (11), prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia:

a)

zrušenie pobočky;

b)

zmeny v štruktúre pobočky;

c)

zriadenie alebo zrušenie zastupiteľskej kancelárie a

d)

poskytovanie bankových služieb v tretej krajine alebo území bez fyzickej prítomnosti vo forme pobočky alebo dcérskej spoločnosti.

3.   Posúdenie operácií v tretích krajinách alebo územiach sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 11

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o outsourcingu

1.   Rozhodnutia o schválení outsourcingu významným dohliadaným subjektom sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak je splnené aspoň jedno z týchto kritérií:

a)

poskytovateľ služieb je súčasťou rovnakej skupiny ako významný dohliadaný subjekt (outsourcing v rámci skupiny) a je usadený v Únii; alebo

b)

poskytovateľ služieb je dohliadaný subjekt, ktorý je usadený v Únii a má povolenie na poskytovanie služieb, ktoré sú predmetom outsourcingu; alebo

c)

outsourcing sa týka vedľajších podporných služieb a poskytovateľ služieb je usadený v Únii alebo v Európskom hospodárskom priestore.

2.   Posúdenie projektov týkajúcich sa outsourcingu sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 12

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o zmenách zakladateľských dokumentov

1.   Rozhodnutia o schválení zmien zakladateľských dokumentov významného dohliadaného subjektu sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, pokiaľ ide o:

a)

zmeny, ktoré sú čisto formálne, vrátane zmeny názvu a adresy;

b)

zmeny, ktoré len zohľadňujú legislatívne alebo regulatórne požiadavky;

c)

zmeny, ktorými sa implementuje súdne alebo úradné rozhodnutie, alebo ktoré sa uskutočňujú na žiadosť ECB;

d)

zmeny, ktoré sa týkajú základného imania významného dohliadaného subjektu, ak je delegované aj súvisiace rozhodnutie o vlastných zdrojoch (napr. o klasifikácii kapitálových nástrojov ako nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 alebo o znížení vlastných zdrojov);

e)

zmeny zakladateľských dokumentov dcérskej spoločnosti s cieľom ich zladenia so zmenami zakladateľských dokumentov materskej spoločnosti, ktoré už ECB schválila.

2.   Posúdenie zmien zakladateľských dokumentov sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 13

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o vymenovaní a zmene externého audítora

1.   Rozhodnutia o vymenovaní a zmene externého audítora významného dohliadaného subjektu sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak takého rozhodnutia podľa vnútroštátneho práva predstavujú vykonávanie prudenciálneho dohľadu v zmysle článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.

2.   Rozhodovacie právomoci sa nesmú za žiadnych okolností delegovať na vedúcich pracovných útvarov v súvislosti s a) rozhodnutiami o výmene externého audítora iným externým audítorom vymenovaným príslušným orgánom dohľadu alebo b) rozhodnutiami, ktoré sa týkajú vymenovania externého audítora na pokyn príslušného vnútroštátneho orgánu.

3.   Posúdenie vhodnosti externých audítorov sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 14

Kritériá na prijatie delegovaných rozhodnutí o úveroch poskytnutých spriazneným osobám

1.   Rozhodnutia o schválení poskytnutia úveru významným dohliadaným subjektom spriaznenej osobe sa prijímajú prostredníctvom delegovaného rozhodnutia, ak sú splnené tieto kritériá:

a)

celková expozícia významného dohliadaného subjektu voči spriaznenej osobe neprekračuje 5 miliónov EUR a

b)

podmienky poskytnutia úveru nie sú výhodnejšie ako podmienky poskytnutia úveru zákazníkom, ktorí nie sú spriaznenými osobami, alebo sú prinajmenšom podobné tým, ktoré sa uplatňujú pri rovnakom druhu operácií uskutočňovaných so zamestnancami, ktorí nie sú spriaznenými osobami významného dohliadaného subjektu.

2.   Posúdenie poskytnutia úveru spriaznenej osobe sa uskutoční v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva a zohľadnia sa aj príslušné všeobecné zásady ECB a/alebo postoje, usmernenia alebo podobné dokumenty príslušných vnútroštátnych orgánov.

Článok 15

Prechodné ustanovenia

Toto rozhodnutie sa neuplatňuje, ak bola žiadosť o schválenie akejkoľvek z operácií uvedených v článku 3 ods. 1 predložená ECB pred nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Vo Frankfurte nad Mohanom 31. januára 2019

Prezident ECB

Mario DRAGHI


(1)  Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63.

(2)  Ú. v. EÚ L 141, 1.6.2017, s. 14.

(3)  Pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora z 23. septembra 1986, AKZO Chemie/Komisia, 5/85, ECLI:EU:C:1986:328, bod 37 a rozsudok Súdneho dvora z 26. mája 2005, Carmine Salvatore Tralli/ECB, C-301/02 P, ECLI:EU:C:2005:306, bod 59.

(4)  Rozhodnutie ECB/2004/2 z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ L 80, 18.3.2004, s. 33).

(5)  Rozhodnutie ECB/2014/16 zo 14. apríla 2014 o zriadení Administratívneho revízneho výboru a jeho pravidlách činnosti (Ú. v. EÚ L 175, 14.6.2014, s. 47).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(7)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(9)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/908/EÚ z 12. decembra 2014 o rovnocennosti požiadaviek určitých tretích krajín a území v oblasti prudenciálneho dohľadu a regulácie na účely zaobchádzania s expozíciami podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 155).

(10)  Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1).

(11)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 z 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016, s. 1).


Top