Priebežné monitorovanie modelov

Cieľom priebežného monitorovania modelov inštitúcie je kontrolovať plnenie regulačných požiadaviek na interné modely používané na výpočet minimálnych kapitálových požiadaviek banky.

Príslušný orgán priebežne posudzuje, či inštitúcia v interných modeloch používa dobre vypracované a aktuálne techniky.

Medzi typické činnosti v rámci priebežného monitorovania modelov patrí:

  • hodnotenie plnenia dohľadových opatrení uložených inštitúcii v rozhodnutiach ECB, ako aj plnenia plánov implementácie a prípadných ďalších opatrení dohľadu týkajúcich sa modelov, ktoré boli inštitúcii uložené,
  • analýza výsledkov validácie interných modelov bánk v prípade kreditného a operačného rizika a výsledkov spätného testovania a časových radov interných modelov v prípade trhového rizika,
  • hodnotenie výsledkov ročného referenčného porovnávania interných modelov v prípade trhového a kreditného rizika, ktoré vykonáva EBA,
  • posúdenie nezávažných zmien a rozšírení modelov.

Priebežné monitorovanie modelov vykonávajú predovšetkým spoločné dohliadacie tímy. Pokyny a formuláre zvyčajne bankám poskytujú spoločné dohliadacie tímy (napr. na vykazovanie výsledkov spätného testovania a časových radov v prípade trhového rizika), alebo sú uvedené vo vykonávacích technických predpisoch EBA (napr. na referenčné porovnávanie v prípade kreditného a trhového rizika). Podrobnejšie informácie o vykazovaní informácií o validácii sú v ďalšej časti.

Vykazovanie informácií o validácii interných modelov

Interná validácia zohráva kľúčovú úlohu v hodnotení spoľahlivosti a presnosti interných modelov významných inštitúcií. Pre ECB je zároveň dôležitým podkladom pri hodnotení súladu interných modelov s regulačnými požiadavkami.

V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok ECB v súčasnosti od významných inštitúcií vyžaduje konkrétne údaje o validácii interných modelov používaných na výpočet požadovaných vlastných zdrojov na krytie kreditného a operačného rizika. Zber týchto údajov nenahrádza interné validačné postupy inštitúcií; jeho účelom je vytvorenie jednotného minimálneho súboru ukazovateľov, ktoré majú inštitúcie každoročne predkladať ECB spolu s internými validačnými výkazmi.

Kreditné riziko

Od významných inštitúcií, ktoré majú povolenie používať na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje v prípade kreditného rizika postup založený na interných ratingoch, ECB vyžaduje informácie o modeloch používaných na určenie pravdepodobnosti zlyhania, strát v prípade zlyhania a kreditných konverzných faktorov, ako aj o postupe zaraďovania expozícií v prípade špecializovaného financovania. Súčasťou tohto vykazovania sú štatistické merania a testy podobné tým, ktoré sa v týchto inštitúciách zvyčajne používajú, a ktoré sa majú uskutočňovať na štandardizovanom súbore validačných vzoriek.

Operačné riziko

Od významných inštitúcií, ktoré majú povolenie používať na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje v prípade operačného rizika pokročilý postup merania (advanced measurement approach – AMA), ECB vyžaduje informácie o stavbe a fungovaní modelu AMA. Súčasťou vykazovania sú kapitálové údaje a výsledky štatistického testovania vstupov a výstupov modelu AMA a modelových predpokladov. Vykazovať sa majú aj údaje o stratách a vstupné údaje potrebné na výpočet budúceho štandardizovaného postupu navrhovaného Bazilejským výborom pre bankový dohľad.

Súvisiace dokumenty

V tejto časti sú uvedené všetky súvisiace dokumenty spolu s príslušnými formulármi, ktoré významné inštitúcie predkladajú ECB.

Pokyny a výkazy: kreditné riziko

Pokyny a výkazy: operačné riziko