Spôsob určovania požiadaviek druhého piliera

Požiadavky druhého piliera (Pillar 2 requirement – P2R) predstavujú požiadavky na dodatočné vlastné zdroje, ktoré sa stanovujú v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). Sú to kapitálové požiadavky, ktoré sa jednotlivým bankám stanovujú individuálne a ktoré musia banky plniť nad rámec minimálnych kapitálových požiadaviek prvého piliera v záujme krytia určitých rizík, ktoré sú v rámci požiadaviek prvého piliera podcenené, resp. nedostatočne kryté.

Rada pre dohľad bankového dohľadu ECB sa rozhodla uskutočniť revíziu metodiky výpočtu požiadaviek P2R, aby bola jednoduchšia a stabilnejšia. Prihliadala pritom na odporúčania nezávislej odbornej skupiny zverejnené v roku 2023.

Revízia metodiky je súčasťou reformy postupu SREP.

Výsledky SREP sa teraz bankám oznamujú do konca októbra, teda o šesť týždňov skôr než doteraz. Banky tak majú viac času prispôsobiť sa novým požiadavkám. Rozhodnutia SREP sa okrem toho zameriavajú na najzávažnejšie zistenia alebo opatrenia, čo viedlo k redukcii nových kvalitatívnych opatrení SREP – z približne 700 v roku 2021 na menej ako 400 v roku 2025 – vďaka cielenejšiemu zameraniu na štrukturálne otázky a rýchlejšiemu prijímaniu opatrení mimo ročného cyklu SREP.

Revidovaná metodika P2R spolu s ďalšími uvedenými zmenami pomôže zvýšiť efektívnosť, účinnosť a rizikové zameranie dohľadu ECB.

Hlavné prvky revidovanej metodiky P2R

• Aj naďalej je úzko prepojená s postupom SREP, ktorý je základom nášho dohľadu. Prostredníctvom postupu SREP spoločné dohliadacie tímy komplexne hodnotia riziká bánk a určujú ich rizikové skóre, pričom vychádzajú zo zistení z vykazovaných údajov dohľadu, hodnotení interných kontrolných mechanizmov, horizontálnych analýz a kontrol na mieste. V súlade s predchádzajúcou metodikou horšie skóre SREP v zásade vedie k vyšším požiadavkám druhého piliera. Zachovanie tohto pevného pravidla zabezpečí, aby požiadavky druhého piliera aj naďalej odrážali rizikový profil bánk, zabezpečujúc kontinuitu a predchádzajúc zmenám kapitálových požiadaviek na úrovni systému.

• Nová metodika znižuje operačnú komplexnosť prostredníctvom priamejšieho prepojenia medzi požiadavkami druhého piliera a jednotlivými rizikovými faktormi druhého piliera. Podľa predchádzajúcej metodiky rozhodnutie o výške požiadavky P2R vychádzalo zo širokého intervalu hodnôt súvisiacich s váženým priemerom rizikových skóre SREP, s následným členením podľa jednotlivých rizík na základe údajov z interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti banky (internal capital adequacy assessment process – ICAAP). Podľa revidovanej metodiky priraďujú spoločné dohliadacie tímy jednotlivým rizikovým prvkom druhého piliera v rámci užšieho intervalu hodnôt na základe skóre SREP osobitné dodatočné kapitálové požiadavky na krytie príslušných rizík, pričom prihliadajú na prípadné významné rizikové faktory, ktoré majú výnimočný profil a ktorých váha by nemala byť znižovaná začlenením do príslušného skóre. Podrobnejšie porovnanie oboch metodík sa nachádza na blogu bankového dohľadu v článku Reviewing the Pillar 2 requirement methodology.

• Touto metodikou sa do procesu určovania požiadaviek P2R zavádza zásada „obmedzeného úsudku dohľadu“. Pri posudzovaní rizikových ukazovateľov, zohľadňovaní výnimočných hodnôt a predchádzaní prekrývaniu požiadaviek prvého a druhého piliera budú orgány dohľadu postupovať podľa stanovených všeobecných zásad. V záujme zabezpečenia spoľahlivých výsledkov metodiky a jej konzistentného uplatňovania medzi jednotlivými bankami bude proces podliehať revízii a referenčnému porovnávaniu zo strany druhej obrannej línie jednotného mechanizmu dohľadu.

Revidovaná metodika P2R bola počas roka 2025 podrobená testovaniu. ECB bude novú metodiku uplatňovať od cyklu SREP 2026. Požiadavky druhého piliera založené na novej metodike nadobudnú účinnosť 1. januára 2027.

Revidovaná metodika pozostáva z troch krokov (ako uvádza nasledujúci diagram):

Krok 1: prevod skóre SREP na intervaly P2R podľa jednotlivých rizík

V rámci zhrnutia výsledku hodnotenia SREP orgány dohľadu jednotlivým rizikovým prvkom (obchodný model, interné riadenie, kreditné riziko, trhové riziko, operačné riziko a úrokové riziko v bankovej knihe) priradia skóre. Tieto skóre SREP sú východiskom pri určovaní výšky požiadaviek P2R.

V rámci kroku 1 sa jednotlivé skóre SREP prevádzajú na intervaly P2R na základe vopred určenej tabuľky, ktorá zabezpečuje, že najrelevantnejším rizikám druhého piliera pre každý obchodný model je priradená vyššia váha a že horšie skóre SREP majú za následok intervaly s vyššími hodnotami P2R.

Cieľom kroku 1 je nadviazať kapitálové požiadavky P2R na hodnotenie SREP.

Krok 2: určenie výšky P2R na krytie jednotlivých rizík pomocou obmedzeného úsudku dohľadu

V rámci kroku 2 spoločný dohliadací tím priradí kapitálové požiadavky jednotlivým rizikovým prvkom v rámci intervalu P2R určeného v kroku 1. V záujme účinného krytia rizík požiadavkami druhého piliera spoločný dohliadací tím prihliada na všetky dostupné informácie vrátane aktívnych kvalitatívnych opatrení, doterajších výsledkov banky a času požadovaného na odstránenie nedostatkov z minulosti. Posudzuje kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele s cieľom identifikovať extrémne hodnoty a zabezpečuje, aby sa požiadavky P2R nepretržite zameriavali na hlavné rizikové faktory druhého piliera.

Ako dodatočný zdroj informácií spoločný dohliadací tím využíva i údaje z procesu ICAAP banky, ak ich považuje za dostatočne spoľahlivé.

Spoločný dohliadací tím tiež individuálne posudzuje a rieši potenciálne prekrývanie požiadaviek prvého a druhého piliera vrátane prípadov, keď je prekrývanie dôsledkom implementácie nového nariadenia o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR III).

Cieľom kroku 2 je určiť podiel jednotlivých rizikových oblastí na výške požiadaviek P2R.

Krok 3: určenie konečnej výšky P2R

Môžu sa vyskytnúť výnimočné prípady, keď sa celkový rizikový profil banky líši od sumy jej jednotlivých rizík, alebo keď sa v rozhodnutí o konečnej výške P2R musia zohľadniť špecifické aspekty, napríklad aspekty nezahrnuté v predchádzajúcich krokoch metodiky alebo špecifické okolnosti, napríklad fúzie alebo akvizície.

V rámci kroku 3 spoločný dohliadací tím individuálne uplatňuje obmedzený úsudok dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby výška P2R inštitúcie verne odrážala jej rizikový profil druhého piliera. Spoločný dohliadací tím napokon stanoví návrh výšky P2R a druhá obranná línia prostredníctvom referenčného porovnania výsledkov metodiky zabezpečí jej primerané a konzistentné uplatnenie.

Cieľom kroku 3 je stanoviť požiadavky P2R, ktorých výška odráža komplexné posúdenie rizikového profilu inštitúcie.

Ako revidovaná metodika druhého piliera zabezpečuje, aby nedochádzalo k prekrývaniu požiadaviek prvého a druhého piliera?

Požiadavky prvého piliera definujú minimálnu požadovanú výšku kapitálu bánk na krytie ich kreditného, trhového a operačného rizika. V rámci Európskej únie sa požiadavky prvého piliera určujú v súlade s nariadením CRR. Požiadavky druhého piliera stanovujú orgány dohľadu bankám jednotlivo s cieľom odstrániť nedostatky zistené počas ich hodnotení.

• Požiadavky druhého piliera sa vzťahujú na riziká, ktoré nie sú kryté požiadavkami prvého piliera, napríklad riziká vyplývajúce z obchodného modelu, interného riadenia a úrokového rizika v bankovej knihe. V prípade týchto rizík sa požiadavky prvého a druhého piliera nikdy neprekrývajú.
• Požiadavky druhého piliera sa tiež vzťahujú na prvky kreditného, trhového a operačného rizika, ktoré nie sú dostatočne kryté požiadavkami prvého piliera. V tomto prípade by k prekrývaniu mohlo dôjsť len vtedy, ak by dochádzalo k významnej korelácii medzi faktormi požiadaviek prvého a druhého piliera.

Aby boli požiadavky druhého piliera nepretržite zamerané na riziká druhého piliera, revidovaná metodika P2R dáva spoločným dohliadacím tímom k dispozícii nástroje, pomocou ktorých môžu identifikovať a odstraňovať prípady prekrývania s požiadavkami prvého piliera, a to nasledujúcim spôsobom.

• V súlade s predchádzajúcou metodikou sa výška požiadaviek P2R určuje na základe skóre SREP, vychádzajúc z rizikových ukazovateľov, ktoré nie sú kryté požiadavkami prvého piliera. Skóre SREP napríklad zachytí riziká vyplývajúce zo slabých interných pravidiel a kontrolných mechanizmov, ktoré nie sú faktormi požiadaviek prvého piliera. Spoločné dohliadacie tímy preveria, či nedochádza k významnej korelácii skóre SREP s rizikami, ktoré sú už kryté požiadavkami prvého piliera, napríklad či odpočty očakávaných strát na základe postupu vychádzajúceho z interných ratingov nekryjú nedostatočnú tvorbu opravných položiek zistenú pri hodnotení kreditného rizika v rámci SREP. Spoločné dohliadacie tímy tiež overia, či riziká vyplývajúce z obchodných činností v rámci prvého piliera nemajú významný vplyv na výsledok hodnotenia trhového rizika v rámci SREP. Vplyv možného prekrývania by však nemal byť významný, keďže skóre SREP zahŕňajú viacero aspektov nad rámec prvého piliera, napríklad kvalitatívne hodnotenia internej kontroly rizík.
• Pri stanovovaní požiadaviek P2R spoločné dohliadacie tímy nebudú prihliadať na slabiny zistené v rizikových modeloch prvého piliera. Osobitnú pozornosť budú venovať interným modelom, ktoré už podľa nariadenia CRR III nie sú povolené (napr. predchádzajúci pokročilý prístup merania v prípade operačného rizika), a inštitúciám, pre ktoré je záväzná nová spodná hranica pre výstupné hodnoty podľa článku 104a ods. 6 písm. b) smernice o kapitálových požiadavkách VI.
• Referenčné porovnávanie a monitorovanie vykonávané v rámci jednotného mechanizmu dohľadu zabezpečujú rýchlu identifikáciu a riešenie potenciálnych príčin prekrývania požiadaviek, napríklad v dôsledku regulačných zmien.

V prípade zistenia prekrývania spoločné dohliadacie tímy v jednotlivých prípadoch požiadavky druhého piliera zodpovedajúcim spôsobom upravia.

Od januára 2025 má na požiadavky P2R do určitej miery vplyv nariadenie CRR III, napríklad v prípade operačného rizika, čím sa bude účinne zaoberať revidovaná metodika (viac informácií nižšie).

Ďalšie účinky nariadenia CRR III, napríklad v dôsledku zavedenia spodnej hranice pre výstupné hodnoty a zásadnej revízie obchodnej knihy, sa ešte v plnej miere neprejavili. Ich vplyv bude z hľadiska počtu dotknutých inštitúcií, významnosti a dĺžky prechodnej fázy rôznorodý. Vďaka individuálnemu prístupu zakomponovanému do revidovanej metodiky P2R sa budú orgány dohľadu potenciálnym prekrývaním požiadaviek zaoberať priebežne, zohľadňujúc špecifický rizikový profil bánk v danom čase.

Komunikácia

ECB bude nové požiadavky druhého piliera a hlavné rizikové faktory aj naďalej komunikovať prostredníctvom rozhodnutí SREP a korešpondencie dohľadu. Zároveň bude konsolidované informácie o požiadavkách druhého piliera inštitúcií podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu naďalej každoročne zverejňovať na internetovej stránke ECB. Nová metodika bankám umožní lepšie rozumieť faktorom a výsledkom druhého piliera a prijímať súvisiace opatrenia.

V rámci aktuálneho cyklu bankový dohľad ECB pri určovaní požiadaviek druhého piliera jednotlivých bánk uplatňoval postup vychádzajúci z jednotlivých rizík, ktorý pozostáva zo štyroch krokov. Výsledkom týchto rovnako dôležitých krokov bola počiatočná, holistická požiadavka druhého piliera vychádzajúca z celkového hodnotenia rizikového profilu banky, ktorá bola neskôr základom podrobnejšej analýzy jednotlivých rizikových faktorov s cieľom odvodiť konečnú požiadavku druhého piliera vychádzajúcu z jednotlivých rizík.

Krok 1

V prvom kroku spoločný dohliadací tím príslušného subjektu stanovil počiatočnú požiadavku druhého piliera na základe výsledkov prvého, druhého a tretieho prvku postupu SREP:

• hodnotenia obchodného modelu a ziskovosti,
• hodnotenia interného riadenia a riadenia rizík,
• hodnotenia kapitálových rizík na základe konkrétnych rizík (kreditné riziko, trhové riziko, operačné riziko, úrokové riziko v bankovej knihe).

Spoločný dohliadací tím v tomto kroku zvolil príslušnú počiatočnú požiadavku druhého piliera z množiny možných hodnôt na základe hodnotenia celkového kapitálového rizika banky uplatnením váhových faktorov rizík druhého piliera na skóre spomínaných prvkov SREP. Zároveň s použitím obmedzeného úsudku zohľadnil špecifickú situáciu danej banky vrátane spoľahlivosti jej interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti (ICAAP).

Táto počiatočná požiadavka druhého piliera slúžila len ako východiskový bod, ktorý sa môže líšiť od konečne stanovenej požiadavky druhého piliera danej banky. V dôsledku hodnotení jednotlivých rizík vykonaných v nasledujúcich krokoch mohlo dôjsť k zmenám.

Krok 2

V druhom kroku spoločný dohliadací tím počiatočnú požiadavku druhého piliera rozčlenil na viacero dodatočných požiadaviek vychádzajúcich z jednotlivých rizík ako základ počiatočných dodatočných požiadaviek podľa rizík spojených s obchodným modelom banky, jej interným riadením a riadením rizík a kapitálovými rizikami.

Členenie podľa jednotlivých rizík zohľadňovalo informácie z procesu ICAAP banky a jej požiadavky prvého piliera, aby sa riziká, ktoré sú už kryté v rámci prvého piliera, nezapočítavali dvakrát.

Postupy ICAAP sa v jednotlivých bankách líšia. Rozhodnutie o spôsobe zohľadnenia informácií ICAAP v celkovej úrovni požiadavky druhého piliera banky a jej rizikovej kompozícii bolo preto v kompetencii príslušného spoločného dohliadacieho tímu.

Vzhľadom na snahy ECB o zdokonalenie postupov ICAAP zohráva tento komponent v celom procese dôležitú úlohu. Podrobnejšie informácie o iniciatívach ECB zameraných na zdokonalenie postupov bánk v oblasti ICAAP sú v správe ECB o postupoch bánk v oblasti ICAAP a v súvisiacom článku spravodajcu Supervision Newsletter.

Krok 3

V treťom kroku spoločný dohliadací tím kriticky posúdil počiatočné dodatočné požiadavky vychádzajúce z jednotlivých rizík, ktoré boli stanovené v druhom kroku. Zohľadnil pritom rôzne zdroje informácií, napríklad kľúčové rizikové ukazovatele, výsledky ICAAP banky, referenčné analýzy a zistenia z kontrol na mieste a hĺbkových kontrol. V tomto kroku prihliadal na všetky dostupné informácie s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivé dodatočné požiadavky vychádzajúce z konkrétnych rizík dostatočne pokrývali všetky relevantné riziká, so zreteľom na ich konzistentnosť medzi bankami vykonávajúcimi obdobné činnosti.

Na účely kritického posúdenia počiatočných dodatočných požiadaviek sa používali špecifické nástroje dohľadu s cieľom získať informácie z rôznych zdrojov a vykonať metodickú horizontálnu referenčnú analýzu.

Krok 4

Vo štvrtom kroku spoločný dohliadací tím stanovil konečné dodatočné požiadavky vychádzajúce z jednotlivých rizík, ktoré boli základom definitívnej požiadavky druhého piliera. V tomto kroku využíval svoj obmedzený úsudok, aby na základe výsledku tretieho kroku rozhodol o primeranej výške jednotlivých dodatočných požiadaviek. Tieto rozhodnutia vychádzali z rizikových faktorov druhého piliera priradených každej dodatočnej požiadavke spojenej s jednotlivými rizikami.

Pri určovaní konečných dodatočných požiadaviek vychádzajúcich z jednotlivých rizík sa spoločný dohliadací tím zameriaval na špecifickú situáciu danej banky. Dodatočná požiadavka týkajúca sa kreditného rizika mohla napríklad odrážať nedostatky zistené počas nedávnej kontroly na mieste. Jednotlivé dodatočné požiadavky bolo možné upraviť s cieľom vylúčiť dvojité započítanie v prípadoch, keď sa tie isté rizikové faktory zohľadňovali vo viacerých rizikových kategóriách súčasne. Takisto bolo možné zvážiť ďalšie opatrenia dohľadu prijaté so zreteľom na špecifickú situáciu banky.

Komunikácia

ECB svoje hlavné zistenia a faktory jednotlivých požiadaviek P2R bankám oznámila prostredníctvom rozhodnutí SREP. Účelom komunikácie bolo upriamenie pozornosti a zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o najdôležitejšie problémové oblasti identifikované v rámci dohľadu a hlavné rizikové faktory požiadaviek druhého piliera.