Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Spôsob určovania požiadaviek druhého piliera

Požiadavky druhého piliera sú kapitálové požiadavky, ktoré musia jednotlivé banky plniť nad rámec minimálnych kapitálových požiadaviek, známych ako prvý pilier, v záujme krytia určitých rizík, ktoré sú prvým pilierom kryté nedostatočne, resp. vôbec.

Pri určovaní požiadaviek druhého piliera podľa rôznych rizík v prípade jednotlivých bánk uplatňuje bankový dohľad ECB postup, ktorý pozostáva zo štyroch krokov. Výsledkom týchto navzájom rovnocenných krokov je počiatočná, holistická požiadavka druhého piliera vychádzajúca z celkového hodnotenia rizikového profilu banky, ktorá je neskôr základom podrobnejšej analýzy jednotlivých rizikových faktorov s cieľom odvodiť konečnú požiadavku druhého piliera vychádzajúcu z jednotlivých rizík.

Prvý krok

V prvom kroku spoločný dohliadací tím príslušnej banky určí počiatočnú požiadavku druhého piliera na základe výsledkov prvého, druhého a tretieho prvku postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process –SREP). Týmito prvkami sú:

  • hodnotenie obchodného modelu a ziskovosti,
  • hodnotenie interného riadenia a riadenia rizík,
  • hodnotenie kapitálových rizík na základe konkrétnych rizík (kreditné riziko, trhové riziko, operačné riziko, úrokové riziko v bankovej knihe).

Spoločný dohliadací tím v tomto kroku zvolí príslušnú počiatočnú požiadavku druhého piliera zo skupiny možných hodnôt na základe hodnotenia celkového kapitálového rizika banky. Pri tomto hodnotení sa na skóre spomínaných prvkov SREP aplikujú váhové faktory rizík druhého piliera, pričom sa s použitím odborného úsudku berie do úvahy špecifická situácia danej banky vrátane spoľahlivosti jej interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti (internal capital adequacy assessment process – ICAAP).

Táto počiatočná požiadavka druhého piliera je len východiskovým bodom a môže sa líšiť od konečnej požiadavky druhého piliera, o ktorej sa nakoniec v prípade danej banky rozhodne. V dôsledku hodnotení jednotlivých rizík vykonaných v nasledujúcich krokoch môže dôjsť k zmenám.

Druhý krok

V druhom kroku spoločný dohliadací tím rozčlení počiatočnú požiadavku druhého piliera na viacero dodatočných požiadaviek vychádzajúcich z jednotlivých rizík s cieľom vytvoriť základ pre počiatočné dodatočné požiadavky podľa rizík spojených s obchodným modelom banky, jej interným riadením a riadením rizík a kapitálovými rizikami.

Členenie podľa jednotlivých rizík zohľadňuje informácie z procesu ICAAP banky a jej požiadavky prvého piliera, aby sa riziká, ktoré sú už kryté v rámci prvého piliera, nezapočítavali dvakrát.

Postupy ICAAP sa v jednotlivých bankách líšia. Rozhodnutie o spôsobe zohľadnenia informácií ICAAP v celkovej úrovni požiadavky druhého piliera a jej rizikovej kompozícii je preto v kompetencii príslušných spoločných dohliadacích tímov.

Vzhľadom na snahy ECB o zdokonalenie postupov ICAAP zohráva tento komponent v celom procese čoraz väčšiu úlohu. Podrobnejšie informácie o iniciatívach ECB zameraných na zdokonalenie postupov bánk v oblasti ICAAP sú v správe ECB o postupoch bánk v oblasti ICAAP a v súvisiacom článku spravodajcu Supervision Newsletter.

Tretí krok

V treťom kroku spoločný dohliadací tím kriticky posudzuje počiatočné dodatočné požiadavky vychádzajúce z jednotlivých rizík, ktoré boli stanovené v druhom kroku. Berie pritom do úvahy rôzne zdroje informácií, napríklad kľúčové rizikové ukazovatele, výsledky ICAAP banky, referenčné analýzy a zistenia z kontrol na mieste a hĺbkových kontrol. V tomto kroku sa prihliada na všetky dostupné informácie s cieľom zabezpečiť, aby jednotlivé dodatočné požiadavky vychádzajúce z konkrétnych rizík dostatočne pokrývali všetky relevantné riziká, so zreteľom na ich konzistentnosť medzi bankami vykonávajúcimi obdobné činnosti.

Pri kritickom posudzovaní počiatočných dodatočných požiadaviek sa využívajú špecifické nástroje, ktoré umožňujú spájanie informácií pochádzajúcich z rôznych zdrojov a podrobnú horizontálnu referenčnú analýzu.

Štvrtý krok

Vo štvrtom kroku spoločný dohliadací tím stanoví finálne dodatočné požiadavky vychádzajúce z jednotlivých rizík, ktoré sú základom definitívnej požiadavky druhého piliera. V tomto kroku využíva svoj odborný úsudok a na základe výsledku tretieho kroku rozhodne o primeranej výške jednotlivých dodatočných požiadaviek. Tieto rozhodnutia vychádzajú z rizikových faktorov druhého piliera priradených každej dodatočnej požiadavke.

Pri určovaní finálnych dodatočných požiadaviek vychádzajúcich z jednotlivých rizík sa spoločný dohliadací tím zameriava na špecifickú situáciu danej banky. Dodatočná požiadavka týkajúca sa kreditného rizika môže napríklad odrážať nedostatky zistené počas nedávnej kontroly na mieste. Jednotlivé dodatočné požiadavky je možné upraviť s cieľom vylúčiť dvojité započítanie v prípadoch, keď sa tie isté rizikové faktory zohľadňujú vo viacerých rizikových kategóriách súčasne. Takisto je možné zvážiť ďalšie opatrenia dohľadu, ktoré boli prijaté so zreteľom na špecifickú situáciu banky.

Komunikácia

Najdôležitejšie problémové oblasti a hlavné faktory jednotlivých požiadaviek druhého piliera ECB bankám oznamuje v rozhodnutí SREP. Ich zhrnutie je zároveň uvedené v liste pripojenom k tomuto rozhodnutiu. Účelom tohto listu je upriamenie pozornosti a zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o najdôležitejšie problémové oblasti identifikované v rámci dohľadu a hlavné rizikové faktory požiadaviek druhého piliera.

Je naplánovaná revízia metodiky?

Metodika, ktorú ECB uplatňuje pri určovaní požiadaviek druhého piliera, je v súlade s usmerneniami EBA o postupe SREP. Našu metodiku zároveň nepretržite zdokonaľujeme v záujme zvyšovania citlivosti v rôznych rizikových kategóriách. Okrem toho metodiku pravidelne aktualizujeme na základe poznatkov získaných v rámci jednotlivých cyklov SREP. Metodika tiež odráža ďalšiu analýzu možných účinkov špecifických rizikových faktorov na kapitál bánk. Zároveň sme odhodlaní v blízkej budúcnosti uskutočniť štrukturálnu revíziu účinnosti a efektívnosti našej metodiky požiadaviek druhého piliera. Vzhľadom na komplexnosť tejto témy bude revízia s najväčšou pravdepodobnosťou trvať celý rok 2024.

Oznamovanie porušení predpisov (whistleblowing)