ROZHOVOR

„Kapitálové požiadavky na banky sa stabilizujú“

Rozhovor s Andreom Enriom, predsedom Rady pre dohľad, Supervision Newsletter

13. novembra 2019

Podľa predsedu Rady pre dohľad ECB Andreu Enriu sú banky odolnejšie a očakávania dohľadu sa stabilizujú, no podľa všetkého sa schyľuje na ďalšiu búrku. Naznačuje tiež, čo považuje za úspešnú fúziu, a prečo v oblasti dohľadu potrebujeme viac transparentnosti.

Európsky bankový dohľad tento mesiac oslávi piate výročie svojho založenia. Pokiaľ ide o výšku kapitálových rezerv a úroveň problémových úverov, ECB bola spolu s celým systémom orgánov dohľadu na banky celkovo pomerne prísna. Sú banky dostatočne odolné?

V čase nástupu európskeho bankového dohľadu pred piatimi rokmi banky ešte zápasili s následkami krízy a sanáciou súvah. Museli posilniť svoje kapitálové pozície, ťažili ich problémové úvery, čelili pochybnostiam o spoľahlivosti ich interných modelov, a teda aj o výpočte ich rizikovo vážených aktív, a zároveň museli odstrániť nedostatky v postupoch riadenia a internej kontroly. Odvtedy sme prešli kus cesty – proces pokrízovej nápravy sa teraz blíži ku koncu a úroveň požiadaviek dohľadu voči bankám sa zodpovedajúcim spôsobom ustálila.

Najväčšie európske banky dnes majú nielen viac kapitálu, ale zvýšila sa aj jeho kvalita. Priemerný pomer CET1 predstavuje 14,4 %. Celkovo možno vidieť, že kapitálové požiadavky a rezervy sa stabilizujú, zatiaľ čo orgány dohľadu svoju pozornosť zameriavajú na konkrétne rizikové oblasti v jednotlivých bankách. Zároveň sa rýchlym tempom znižuje objem problémových úverov, ktorý z približne 1 bilióna € v roku 2014 doteraz klesol na menej ako 600 miliárd €. Ukazovatele kvality aktív sa však stále nevrátili na predkrízovú úroveň a v medzinárodnom porovnaní naďalej zaostávame. Uberáme sa však správnym smerom a banky plnia a často prekračujú ciele, na ktorých sa s orgánmi dohľadu dohodli.

Ak mám teda odpovedať na pôvodnú otázku, povedal by som, že banky sú odolnejšie. Bankový sektor eurozóny je však stále sužovaný nízkou ziskovosťou, čo je príčinou nízkeho trhového ocenenia. Odzrkadľuje to aj nadmernú kapacitu systému a obavy týkajúce sa dlhodobej udržateľnosti obchodných modelov. V rámci eurozóny je bankové podnikanie stále vo veľkej miere segmentované pozdĺž národných línií, čo predstavuje ďalšiu záťaž pre efektívnosť bánk. V neposlednom rade je naďalej potrebné odstraňovať nedostatky v internom riadení a rizikovej kultúre.

Čo možno spraviť pre zvýšenie ziskovosti bánk?

Banky sa v prvom rade potrebujú sústrediť na oblasti, v ktorých sa môžu zlepšiť, konkrétne na zvyšovanie nákladovej efektívnosti, technologické investície a tvorbu a realizáciu lepších stratégií. To im ziskovosť pomôže zvýšiť. My na ne zasa musíme naďalej vyvíjať nátlak, napríklad prostredníctvom analýz obchodných modelov. Zároveň však musíme uznať existenciu štrukturálnych prekážok na trhoch a mali by sme sa podieľať na snahách o ich riešenie. Zdravé a ziskové banky dokážu lepšie odolávať ďalšej búrke, ktorej mraky sa už zbiehajú na obzore.

Na čo sa budú orgány dohľadu pri hodnotení bánk v nadchádzajúcich rokoch bližšie zameriavať?

Určite budeme pokračovať v našom úsilí o sanáciu bankových súvah. Budeme sledovať plnenie našich usmernení týkajúcich sa problémových úverov s cieľom pomôcť bankám ďalej znižovať objem problémových úverov a zlepšiť tvorbu opravných položiek na krytie budúcich úverových strát. Budeme tiež pokračovať v snahe o zabezpečenie primeranosti interných modelov, ktoré európske banky vo veľkom využívajú. Keďže tieto modely zohrávajú významnú úlohu pri určovaní kapitálových požiadaviek, banky budú musieť odstrániť všetky nedostatky zistené pri našom cielenom hodnotení. V neposlednom rade sa budeme podrobnejšie zaoberať obchodným rizikom a oceňovaním aktív, s osobitným dôrazom na komplexné nástroje účtované v reálnej hodnote.

V ďalšom priebehu sa zameriame na obmedzenie toku rizík priamo pri zdroji. Počas posledných mesiacov sme zhromažďovali údaje o úverových kritériách bánk. Tieto údaje nám poskytnú lepší prehľad o podmienkach, za akých banky poskytujú úvery, a umožnia nám odhaliť riziká v rôznych obchodných segmentoch úverových portfólií bánk, aby sme v prípade potreby mohli prijať príslušné opatrenia. Medzi ďalšie priority patria riziká v oblasti informačných technológií a kybernetické riziká, otázky riadenia a internej kontroly a všeobecná udržateľnosť obchodných modelov bánk.

Keďže spomienky na krízu postupne blednú, počítame s rastúcim tlakom na uvoľňovanie regulačných a dohľadových požiadaviek na banky. Nášho modelu dohľadu, ktorý sa ukázal byť mimoriadne účinným, by sme sa mali držať zubami nechtami. Verím však, že musíme ponúknuť aj určité zjednodušenie. Pracovníci dohľadu zodpovední za jednotlivé oblasti i banky sa sťažujú, že náš model je dosť náročný a nie vždy dokáže alokovať zdroje spôsobom zodpovedajúcim rizikám. Mali by sme sa naozaj snažiť znížiť administratívnu záťaž spojenú s plnením požiadaviek a prejsť na pružnejší spôsob fungovania, pokiaľ to bude možné bez ohrozenia našich cieľov.

V poslednej dobe sa často diskutuje o presýtenosti bankového sektora v niektorých častiach Európy a o potrebe fúzií. Budete pri fúziách automaticky vyžadovať navýšenie kapitálu zlúčených subjektov, ako si niektorí myslia? Aké sú rozhodujúce faktory úspešnosti fúzie z hľadiska dohľadu?

Je pravda, že európsky bankový sektor sa vyznačuje nadbytkom kapacít, a to už dlhšiu dobu. Mnohé slabé banky namiesto toho, aby z trhu odišli, pokračujú v činnosti za každú cenu a vyvíjajú tak tlak na marže všetkých ostatných bánk. V dôsledku toho sú európske banky menej ziskové, ako by mohli byť.

Bankový sektor sa potrebuje konsolidovať. Prispelo by to k obnoveniu efektívnosti a absorpcii nadmernej kapacity. Pomohli by tak národné, ako aj medzinárodné fúzie a je zbytočné abstraktne polemizovať o tom, ktoré riešenie je lepšie. Národné fúzie vďaka prieniku distribučných sietí pravdepodobne prinášajú väčší nárast efektívnosti. Medzinárodné fúzie by zasa pomohli vytvoriť viac integrovaný európsky bankový trh, ktorý umožňuje väčšiu diverzifikáciu rizík a lepšiu absorpciu šokov. Najdôležitejšie je, aby bankám vo výbere nebránili pravidlá a politiky.

Hoci som rozhodne za konsolidáciu, z pozície pracovníka dohľadu nie je mojou úlohou akúkoľvek formu bankovej konsolidácie aktívne presadzovať či od nej odrádzať. Ako pracovníci dohľadu posudzujeme len životaschopnosť a udržateľnosť fúzie z prudenciálneho hľadiska. Fúzia je úspešná vtedy, ak je jej výsledkom banka s obchodným modelom, ktorý zabezpečuje kvalitné riadenie, dostatočný kapitál a likviditu a prostriedky na zvýšenie ziskovosti. Rád by som vyvrátil domnienku, že ECB od zlúčených subjektov vyžaduje viac kapitálu. Kapitálové požiadavky a rezervy pri každej navrhovanej fúzii vychádzajú z dohľadového hodnotenia obchodného plánu a sú zamerané na strednodobý horizont. Naším cieľom je podporovať účinnú reštrukturalizáciu zlúčených subjektov, a nie odrádzať od nej. Ide nám o to, aby bol výsledný obchodný model udržateľný.

Od založenia bankového dohľadu ECB banky vyjadrujú obavy v súvislosti s nadmernými vykazovacími požiadavkami. Aké sú prínosy tohto zberu údajov a čo môžete urobiť pre zmiernenie vykazovacej záťaže bánk?

Uvedomujeme si, akú záťaž vykazovacie požiadavky pre banky predstavujú. Banky túto otázku často pripomínajú. Počujeme ich a berieme to vážne.

Myslím si, že ECB vynakladá značné úsilie na zabezpečenie úmernosti. Rozsah a frekvencia našich vykazovacích požiadaviek sa líši v závislosti od veľkosti banky a jej rizikovosti, na základe nášho dohľadového hodnotenia. Menšie banky spravidla orgánom dohľadu vykazujú menej údajových bodov než väčšie banky – v priemere 600 údajových bodov v porovnaní so 40 000 v prípade najväčších bánk. V súlade s nedávnou revíziou nariadenia o kapitálových požiadavkách sme odsúhlasili ďalšie zjednodušenie vykazovacích požiadaviek pre menšie banky a Európsky orgán pre bankovníctvo sa snaží o ďalšie zníženie nákladov na vykazovanie pre malé, nekomplexné inštitúcie.

Zostáva však vyriešiť dve dôležité otázky. Po prvé, bez ohľadu na to, nakoľko je náš prístup úmerný, v spojení s vykazovacími požiadavkami iných orgánov – vrátane príslušných vnútroštátnych orgánov, makroprudenciálnych orgánov a centrálnych bánk – môže stále predstavovať prílišnú záťaž. V tomto smere je potrebná väčšia koordinácia. Po druhé, popri pravidelnom vykazovaní dochádza i k mimoriadnemu zberu údajov, ktorý je potrebný na monitorovanie nových či podrobnejšiu analýzu existujúcich rizík. Zber týchto údajov by mohol byť prospešný aj pre riadenie rizík v bankách, pretože by umožňoval referenčné porovnávanie s podobnými inštitúciami. Platí však, že musíme zlepšiť naše plánovanie a spôsob, akým tieto iniciatívy prezentujeme, a uplatňovať určitú disciplínu. Práve na to sa v súčasnosti sústredíme.

Spomínali ste, že hodnotenia orgánov dohľadu majú byť transparentnejšie. Prečo je to dôležité a ako ďaleko v tomto smere môžete zájsť bez porušenia dôvernosti dohľadových informácií?

Na čo najväčšiu transparentnosť máme minimálne dva dôvody. Po prvé, naše opatrenia by mohli finančne ovplyvniť širokú škálu zainteresovaných strán. Po prechode z vonkajšieho na vnútorné financovanie záchranných opatrení to platí dvojnásobne. V prípade zlyhania banky investori a veritelia môžu prísť o peniaze. To znamená, že musia poznať riziká, ktoré podstupujú, a musia mať dostatočné a primerané informácie na ich posúdenie.

Po druhé, sledujeme verejný cieľ – bezpečný a riadne fungujúci bankový sektor – a sledujeme ho z pozície nezávislej inštitúcie. To znamená, že pripisujeme veľký význam našej zodpovednosti voči verejnosti. To si zároveň vyžaduje, aby sme boli transparentní: musíme dôkladne vysvetľovať, čo robíme, prečo to robíme a ako to robíme. Banky, investori, veritelia i verejnosť musia mať možnosť pochopiť naše zásady, politiky a kroky.

Pokiaľ ide o jednotlivé banky, sme obmedzovaní potrebou zachovania dôvernosti. Domnievam sa však, že systém ako celok môže byť transparentnejší. Od roku 2021 budú banky zo zákona povinné zverejňovať informácie o požadovanej výške kapitálu v rámci druhého piliera, skrátene P2R. V súčasnosti už tieto informácie zverejňuje približne 70 % bánk pod naším dohľadom. Takže hoci už veľa nechýba, stále existujú rozdiely, ktoré v jednej a tej istej jurisdikcii nemajú opodstatnenie. Dúfam, že sa nám podarí presvedčiť viac bánk, aby informácie o P2R na konci súčasného dohľadového cyklu začiatkom roka 2020 zverejnili. Na bližšie objasnenie súvislostí by sme dokonca mohli uvádzať, z ktorých hodnotení rizík požiadavky P2R vychádzajú.

Do budúcnosti by sme tiež mali uvažovať o väčšej transparentnosti pri odporúčaniach v rámci druhého piliera, ktoré bankám vydávame. Túto možnosť musíme naozaj zvážiť.

Vyzývate na prehodnotenie záťažových testov. Čo by sa malo zmeniť a prečo?

Záťažové testy od krízy predstavujú dôležitý nástroj tak pre orgány dohľadu, ako aj pre banky. Treba ich však prispôsobiť stavu, v akom sa nachádzame po kríze. Počas krízy bolo účelom záťažových testov merať veľkosť kapitálových deficitov v súvahách bánk. V súčasnosti ako orgán dohľadu záťažové testy v prvom rade využívame na odhaľovanie slabín, ktoré by mohli spôsobiť problémy neskôr. Môžu však byť aj užitočným podkladom interného riadenia rizík bánk a zdrojom veľmi podrobných informácií pre účastníkov trhu. Vďaka týmto odlišným a potenciálne protichodným cieľom sa zo záťažových testov v súčasnosti stala pomerne zložitá záležitosť náročná na zdroje. Záťažové testovanie má aj rozmer „súťaže krásy“, keďže banky sa snažia na trh urobiť čo najlepší dojem, a to často na úkor reality. Je čas túto problematiku prehodnotiť a zamyslieť sa nad tým, čo je možné zlepšiť.

Pri pretváraní záťažových testov sa musíme snažiť, aby boli čo najrelevantnejšie a najreálnejšie. Zároveň by sme podľa možnosti mali znížiť aj ich náročnosť na zdroje bánk i orgánov dohľadu. Pri hľadaní novej podoby európskych záťažových testov by sme sa mali riadiť práve týmito zásadami.

Za daných okolností by jednou z možností bolo rozdelenie záťažových testov na dve zložky: z pohľadu banky a z pohľadu orgánu dohľadu. Pohľad banky by bol prevažne neobmedzený prístup zdola nahor, pričom každá banka by vychádzala zo svojich individuálnych okolností. Pri správnom uplatnení by to viedlo k reálnejším výsledkom, ktoré by boli zároveň relevantnejšie pre riadenie rizík banky. Pohľad orgánu dohľadu by bol obmedzený prístup zdola nahor, ktorý by bol podrobený kontrole prostredníctvom modelov zhora nadol. To by malo viesť k väčšej konzistentnosti medzi jednotlivými bankami, čo je dôležité, keďže výsledky testov sú základom určovania kapitálových rezerv – odporúčaní druhého piliera. Trhy by si potom na základe oboch zverejnených pohľadov mohli vytvoriť svoj vlastný názor.

Je to len jedna z možností, ako napredovať; koncepcií ďalšieho vývoja môže existovať viac. Jedno je však isté: čím skôr o jeho alternatívach začneme diskutovať, tým lepšie.

Termín brexitu bol práve posunutý na 31. januára 2020. Poskytnete bankám tiež viac času na splnenie očakávaní dohľadu v rámci príprav na brexit?

Už od momentu rozhodnutia Spojeného kráľovstva vystúpiť z Európskej únie sme na banky naliehali, aby sa na brexit po všetkých stránkach pripravili: ak chcú i naďalej poskytovať služby svojim klientom v EÚ, musia mať všetky potrebné povolenia a zároveň musia prispôsobiť svoje obchodné modely na pobrexitovú situáciu. Celkovo môžeme konštatovať, že tak banky sťahujúce sa do eurozóny, ako aj banky so sídlom v eurozóne pôsobiace v Spojenom kráľovstve sa na pôvodne plánovaný termín brexitu 31. októbra pripravili pomerne dobre.

Napriek posunutiu termínu na koniec januára naše dohľadové očakávania a pôvodne dohodnuté termíny na realizáciu brexitových plánov bánk zostávajú nezmenené. I naďalej banky vyzývame, aby realizovali svoje cieľové prevádzkové modely vrátane prevodu aktív a personálu a zvyšovania kapacít v oblasti riadenia rizík v EÚ. Naše posolstvo je stále rovnaké: celkové termíny sa nezmenili.

Schedule of events

Kontakt pre médiá