Boj proti praniu špinavých peňazí

Legislatívne orgány EÚ prijali viacero krokov na objasnenie a posilnenie dôležitej väzby medzi bojom proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu (anti-money laundering/countering the financing of terrorism – AML/CFT) a prudenciálnymi otázkami a zároveň na doplnenie existujúceho právneho rámca EÚ. Jedným z týchto krokov sú aj zmeny smernice o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive – CRD V), ktoré podrobnejšie objasňujú vzťah medzi prudenciálnym dohľadom a dohľadom v oblasti AML/CFT a ktoré orgány prudenciálneho dohľadu zaväzujú zohľadňovať informácie o praní špinavých peňazí/financovaní terorizmu vo svojej činnosti (podrobnejšie informácie (v angličtine) sú v stanovisku Európskeho orgánu pre bankovníctvo ku komunikácii s dohliadanými subjektmi o rizikách prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v rámci prudenciálneho dohľadu).

Rada Európskej únie zároveň prijala Akčný plán boja proti praniu špinavých peňazí. Plán stanovuje viacero cieľov s konkrétnymi úlohami a lehotami a zdôrazňuje potrebu zvýšiť účinnosť dohľadu v oblasti AML/CFT. Hoci dohľad nad dodržiavaním požiadaviek AML/CFT zo strany finančných inštitúcií naďalej zostáva vo výlučnej kompetencii vnútroštátnych orgánov AML/CFT, podľa akčného plánu má z hľadiska účinného dohľadu zásadný význam intenzívnejšia výmena informácií a spolupráca medzi orgánmi AML/CFT a orgánmi prudenciálneho dohľadu, najmä na cezhraničnej úrovni.

V tejto súvislosti bude bankový dohľad ECB v rámci plnenia svojich úloh v oblasti prudenciálneho dohľadu reagovať na hrozby spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a odolnosť inštitúcií. Obavy spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu, predovšetkým obavy vyplývajúce z hodnotenia orgánov AML/CFT zameraného na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu spojené s jednotlivými inštitúciami, sa budú zohľadňovať v rámci procesu prudenciálneho dohľadu, okrem iného v nasledujúcich fázach dohľadu:

  1. pri udeľovaní povolenia – pri posudzovaní miery, do akej obchodný model žiadateľa, jeho navrhované systémy a mechanizmy riadenia rizík a vhodnosť jeho akcionárov, členov, riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie vyvolávajú riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu,
  2. v rámci priebežného výkonu dohľadu, pri posudzovaní nadobudnutia kvalifikovaných účastí a hodnotení odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti riadiaceho orgánu,
  3. v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP), v rámci hodnotenia rizík, obchodných modelov, úverových operácií, interného riadenia a riadenia rizík,
  4. pri prijímaní prudenciálnych administratívnych opatrení, predovšetkým ukladaní sankcií alebo v rámci procesu odoberania povolení, s cieľom zabezpečiť zohľadňovanie nedostatkov spojených s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu relevantných z hľadiska prudenciálneho dohľadu pri uplatňovaní prudenciálnych dohľadových opatrení a právomocí, ktorých cieľom je zmierniť prudenciálne obavy.

Za týchto okolností je dôležité naďalej zintenzívňovať vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi prudenciálneho dohľadu a príslušnými orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci jednotlivých krajín i za ich hranicami. Orgány prudenciálneho dohľadu totiž budú informácie od orgánov AML/CFT zohľadňovať v rámci svojich postupov dohľadu, zatiaľ čo orgány AML/CFT budú informácie od orgánov prudenciálneho dohľadu využívať v rámci vlastného výkonu dohľadu nad inštitúciami v záujme boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu.

Samotné zintenzívnenie regulácie a dohľadu v tejto oblasti však z pohľadu účinného boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vo finančnom sektore nestačí. V tomto smere zohrávajú dôležitú úlohu inštitúcie, ktoré musia ako prvé zabezpečiť, aby na tieto účely neboli zneužívané a aby ich vedenie problematike ALM/CFT venovalo adekvátnu pozornosť. Inštitúcie musia v tomto smere okrem iného nepretržite zabezpečovať dobrú povesť členov riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu ako aj potrebnú úroveň vedomostí, zručností a skúseností na vykonávanie ich povinností. Inštitúcie zároveň zodpovedajú za adekvátny systém interného riadenia a riadenia rizík, ktorý im umožňuje identifikovať, hodnotiť a riadiť riziká, ktorým sú (alebo môžu byť) vystavené, a to vrátane rizík spojených s praním špinavých peňazí/financovaním terorizmu.

Supervision Newsletter: články venované boju proti praniu špinavých peňazí (v angličtine)

Máj 2019: Gearing up to fight money laundering
Máj 2018: The ECB and anti-money laundering: what we can and cannot do