Problémové úvery

Kreditné riziko je neoddeliteľnou súčasťou podnikania bánk: poskytovanie úverov je vždy spojené s rizikom, že nebudú splatené. Kreditné riziko je preto jednou z hlavných oblastí práce dohľadu ECB, v rámci ktorej mimoriadnu pozornosť venujeme problémovým (nesplácaným) úverom.

Dohľad: kontext: Čo sú to problémové úvery?

Úroveň problémových úverov (non-performing loan – NPL) je dôležitá pre ekonomiku, pretože tieto úvery znižujú ziskovosť bánk a odčerpávajú im cenné zdroje, ktoré by inak mohli použiť na poskytovanie nových úverov. Problémy v bankovom sektore sa tiež môžu rýchlo rozšíriť na ostatné časti hospodárstva a zhoršiť tak výhľad zamestnanosti a rastu. ECB preto banky v riešení tejto otázky podporuje a pomáha tak zaisťovať bezpečnosť a stabilitu európskeho bankového systému.

Objem problémových úverov sa pravdepodobne zvýši

V polovici roka 2020 predstavoval objem problémových úverov v účtovnej evidencii bánk pod priamym dohľadom ECB viac ako 550 mld. €, teda takmer 3 % celkového objemu poskytnutých úverov. Objem problémových úverov sa dovtedy stabilne znižoval z vysokej úrovne približne 1 bil. € zaznamenanej v roku 2016. Hospodárska kríza spôsobená pandémiou koronavírusu však pravdepodobne povedie k prudkému nárastu problémových úverov: podľa závažného, no realistického scenára by do konca roka 2022 mohli dosiahnuť až 1,4 bil. €.

Zdrojom podrobnejších informácií o úrovni problémových úverov je štvrťročná štatistika bankového dohľadu ECB.

Štatistika bankového dohľadu ECB

Ťažisková oblasť dohľadu

Problémové úvery môžu mať zásadný vplyv na finančný stav banky. Pracovníci dohľadu ECB preto pozorne sledujú úroveň problémových úverov v jednotlivých bankách. Zároveň kontrolujú, či banky adekvátne riadia rizikovosť svojich úverov a či uplatňujú primerané stratégie, riadiace štruktúry a procesy. Tento proces je súčasťou postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (supervisory review and evaluation process – SREP), ktorý sa uskutočňuje raz za rok v každej banke.

Z hľadiska znižovania rizika vzniku problémových úverov a ich kumulácie majú zásadný význam adekvátne úverové štandardy a riadenie kreditného rizika. V záujme minimalizácie tohto rizika by banky mali:

  • poskytovať úvery len klientom, ktorí ich pravdepodobne aj splatia,
  • sledovať informácie o úveroch s cieľom včas identifikovať rizikových dlžníkov a problémy so splácaním vyriešiť,
  • nadviazať so životaschopnými dlžníkmi s finančnými ťažkosťami kontakt a ich úvery reštrukturalizovať,
  • v dostatočnom predstihu zabezpečiť adekvátnu tvorbu opravných položiek v záujme primeraného krytia strát,
  • pracovať na znižovaní objemu problémových úverov.

Adekvátne úverové štandardy, účinné riadenie rizík a proaktívne riadenie problémových úverov sú obzvlášť dôležité v kontexte krízy spôsobenej koronavírusom, pretože prípady nesplácania po stiahnutí opatrení zavedených na ich prevenciu pravdepodobne prudko vzrastú.

Aby ECB bankám pomohla vyrovnať sa s krízou a pokračovať v poskytovaní úverov, umožnila im určitú flexibilitu, a to aj pokiaľ ide o klasifikáciu úverov poskytnutých životaschopným dlžníkom, ktorí sa dočasne dostali do finančných ťažkostí. Situáciu je však potrebné pozorne sledovať, aby táto flexibilita neviedla k podpore neživotaschopných dlžníkov a oneskorenej klasifikácii úverov ako problémových.

ECB k riešeniu problémových úverov a k adekvátnej tvorbe opravných položiek zverejnila všeobecné zásady.

Spoločné úsilie

Popri krokoch orgánov dohľadu sú na riešenie problému vysokej úrovne NPL potrebné kroky v ďalších dvoch oblastiach. V prvom rade sa vyžadujú právne kroky: v niektorých európskych krajinách dostupné právne nástroje nemusia byť dostačujúce, resp. nemusia umožňovať včasné riešenie problémových úverov.

V druhom rade sú potrebné kroky na sekundárnych trhoch: prostredníctvom týchto trhov síce môžu banky riziko držby NPL prenášať na nebankových investorov, no tieto trhy často nie sú dostatočne rozvinuté. Táto skutočnosť v kontexte krízy spôsobenej koronavírusom a očakávaného nárastu úrovne problémových úverov nadobúda na význame.

Podľa predsedu Rady pre dohľad ECB Andreu Enriu by súčasťou riešenia tohto problému mohla byť aj európska správcovská spoločnosť alebo sieť správcovských spoločností.

V rámci riešenia problematiky nesplácaných úverov na európskej úrovni vydala Rada EÚ pre hospodárske a finančné záležitosti v roku 2017 akčný plán, ktorý zahŕňa kroky vo všetkých troch oblastiach: bankový dohľad, reformy rámcov pre platobnú neschopnosť a vymáhanie dlhov a rozvoj sekundárnych trhov. Európska komisia sleduje stav redukcie problémových úverov. V decembri 2020 tiež predstavila stratégiu prevencie kumulácie problémových úverov v budúcnosti v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom.