Možnosti vyhľadávania
Home Médiá ECB vysvetľuje Výskum a publikácie Štatistika Menová politika €uro Platobný styk a trhy Kariéra
Návrhy
Zoradiť podľa

Čo sú to interné modely?

6. apríl 2021 (aktualizované 3. novembra 2021)

Interné modely sú štatistické modely, pomocou ktorých môžu banky určovať svoje kapitálové potreby. Výška kapitálových potrieb banky je priamo úmerná miere rizík, ktorým je vystavená.

Podľa bankovej legislatívy EÚ musia mať banky dostatok kapitálu na krytie neočakávaných strát v závislosti od rizík spojených s ich obchodnými portfóliami. Ide o tzv. kapitálové požiadavky.

Pri meraní týchto rizík a posudzovaní plnenia kapitálových požiadaviek majú banky na výber z dvoch možností:

  • štandardizovaný postup určený regulačnými orgánmi alebo
  • vlastné interné modely, ktoré však tiež musia spĺňať určité podmienky stanovené regulačnými orgánmi.

Na používanie vlastných interných modelov banky potrebujú výslovný súhlas príslušného orgánu dohľadu.

Dohľad: kontext. Prečo musia banky držať kapitál?

Ako to funguje v praxi?

Počítanie kapitálových potrieb banky

Dostačujúca úroveň kapitálu banky sa posudzuje pomocou kapitálových koeficientov, ako napr. koeficientu vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1). Podľa bankovej legislatívy predstavuje CET1 kapitál najvyššej kvality. Zvyčajne pozostáva z akcií, nerozdeleného zisku a iných rezerv. Koeficient CET1 vyjadruje pomer kapitálu CET1 k rizikovo váženým aktívam banky.

Riziko vážené aktíva sú meradlom rizík spojených s obchodným portfóliom banky. Vyjadrujú rizikovosť jej aktív. Súčasťou aktív banky sú zvyčajne úvery poskytnuté klientom ako aj hotovostné prostriedky; inými slovami všetko, čo banka vlastní.

Koeficient CET1 banky sa zvyšuje, ak vzrastie objem jej kapitálu (napr. ak banka vydá nové akcie alebo si ponechá nerozdelený zisk) alebo ak klesne objem jej rizikovo vážených aktív (napr. ak banka zníži mieru rizika svojho portfólia odpredajom aktív alebo ak ich nahradí menej rizikovými aktívami).

Pri štandardizovanom postupe sa aktíva bánk vážia pomocou štandardných rizikových váh. Pri interných modeloch majú banky naopak možnosť mieru rizika odhadovať samy. Interné modely sú prispôsobené špecifikám jednotlivých bánk a umožňujú tak presnejšie meranie rizík. Výsledkom je efektívnejšie využitie kapitálu a lepšie riadenie rizík. Interné modely na hodnotenie kreditného rizika umožňujú odhadovať rizikové parametre, ako napr. pravdepodobnosť zlyhania úveru do jedného roka či rozsah vzniknutej straty v prípade nesplatenia úveru.

Banky, ktoré sa rozhodnú používať interné modely, musia investovať do vývoja a údržby vysokokvalitných modelov. Zároveň potrebujú i spoľahlivé interné validačné a dozorné postupy.

Dohľad nad internými modelmi

Bez pravidelnej aktualizácie a dôkladného dohľadu môžu interné modely v niektorých prípadoch viesť k podhodnoteniu rizík banky. Preto je potrebné, aby orgány bankového dohľadu interné modely bánk dôkladne monitorovali.

Banka na použitie vlastných modelov potrebuje povolenie orgánu dohľadu. Orgán dohľadu pred udelením povolenia preveruje, či banka spĺňa príslušné požiadavky.

V rokoch 2016 až 2021 sme vykonali rozsiahle cielené hodnotenie interných modelov bánk (targeted review of internal models – TRIM). Jedným z cieľov bolo zabezpečiť, aby banky spĺňali požiadavky regulačných orgánov, a obmedziť tak prípadný nesúlad a neopodstatnenú variabilitu rizikovo vážených aktív (t. j. bez priamej väzby na riziká).

Cielené hodnotenie interných modelov (TRIM)

Prostredníctvom všeobecných zásad hodnotenia interných modelov zároveň ECB objasnila, ako vykladá pravidlá týkajúce sa interných modelov stanovené v právnych predpisoch EÚ.

Ďalšie ochranné mechanizmy

Regulačné orgány sa rozhodli zaviesť ďalší ochranný prvok: minimálny výstupný limit. Po jeho plnom zavedení výstup z interných modelov (t. j. výška rizikovo vážených aktív bánk určená pomocou týchto modelov) nesmie byť nižší ako stanovený minimálny limit. Regulačné orgány stanovili minimálny výstupný limit na úrovni 72,5 % rizikovo vážených aktív banky určených štandardizovaným postupom.

Účelom výstupného limitu je obmedziť nadmernú variabilitu rizikovo vážených aktív a zlepšiť porovnateľnosť rizikovo vážených kapitálových koeficientov.

Oznamovanie porušení predpisov (whistleblowing)