Menu

Predslov: prezident ECB Mario Draghi

Nevyhnutným predpokladom oživenia v eurozóne je stabilný bankový sektor slúžiaci ekonomike. Hlavným ponaučením z krízy je, že nevyhnutným predpokladom stabilného bankového sektora je prísna regulácia a účinný dohľad. Práve nadmerná deregulácia bola v skutočnosti jednou z príčin globálnej finančnej krízy. Neoddeliteľnou súčasťou programu na zabezpečenie rastu sú preto prísnejšie pravidlá pre finančný sektor a lepší dohľad. Na európskej i globálnej úrovni sa v tejto oblasti podarilo dosiahnuť významný pokrok. V novembri 2014 bol zriadený európsky bankový dohľad. Išlo o rozhodný krok, ktorý vytvoril základy stabilnejšieho bankového sektora a integrovanejšej Európy.

Pokiaľ ide o kapitál, finančnú páku, financovanie a mieru podstupovania rizík, európske banky sa za posledných pár rokov stali odolnejšími. Aj preto dokázali čeliť ekonomickej kríze na rozvíjajúcich sa trhoch, prepadu cien ropy a bezprostredným následkom brexitu. Dobre fungujúce banky zároveň dokážu poskytovať úvery, čo je dôležité z hľadiska podpory hospodárskeho oživenia v eurozóne.

Dôležitú úlohu pri zabezpečovaní odolnosti bankového sektora zohral európsky bankový dohľad. Zavedenie prísneho a spravodlivého bankového dohľadu, vykonávaného v celej eurozóne podľa rovnakých vysokých štandardov, podporilo dôveru v kvalitu dohľadu a v stabilitu bánk.

Naďalej však existujú závažné otázky, ktoré je potrebné riešiť. Schopnosť bankového sektora v plnej miere podporovať oživenie v eurozóne obmedzuje jeho nízka ziskovosť. K nízkej ziskovosti bánk prispievajú nadmerné kapacity, nedostatočná efektívnosť a dlhodobo držané aktíva. Za hľadanie riešení týchto problémov sú v plnej miere zodpovedné samotné banky. V záujme dosiahnutia výrazného oživenia v eurozóne však musia konať rýchlo.

Európsky bankový dohľad výraznou mierou prispieva k zvyšovaniu stability bankového sektora v eurozóne. Zároveň zaručuje rovnaké podmienky pre všetkých, čo je dôležité z pohľadu vzniku jednotného bankového trhu. Ak chceme zachovať nepochybnosť integrity jednotného bankového trhu, musíme dokončiť bankovú úniu. Tak ako sme v eurozóne vytvorili spoločný dohľad a mechanizmus riešenia krízových situácií, aj v prípade vkladateľov musíme zaručiť všade rovnaký prístup.


Úvodný rozhovor s Danièle Nouyovou, predsedníčkou Rady pre dohľad

V novembri 2016 európsky bankový dohľad oslávil svoje druhé výročie. Ste spokojná s dosiahnutými výsledkami?

Úprimne som veľmi hrdá na to, čo sa nám podarilo dosiahnuť. Za veľmi krátky čas sme vytvorili inštitúciu, ktorá pomáha udržiavať stabilitu bankového sektora v celej Európe. Samozrejme, európsky bankový dohľad je veľmi mladý projekt a stále existuje priestor na zlepšenie. Ako taký však funguje a funguje dobre. Ľudia z celej Európy pracujú na jednom spoločnom cieli, ktorým je stabilný bankový sektor. Niektorí z nich pôsobia v ECB, zatiaľ čo mnohí ďalší pracujú v rámci vnútroštátnych orgánov dohľadu. Spolu však tvoria skutočne európsky orgán bankového dohľadu. Kľúčom nášho úspechu je práve odhodlanie týchto ľudí. Nedokážem im za to vyjadriť dostatočnú vďaku. Je pre mňa potešením a cťou pracovať so všetkými zainteresovanými osobami, či už sú to pracovníci ECB, vnútroštátne orgány dohľadu a v neposlednom rade členovia Rady pre dohľad.


Ako by ste v krátkosti charakterizovali najvýznamnejšie úspechy európskeho bankového dohľadu v roku 2016.

Napadajú mi tri hlavné veci: po prvé, začali sme sa účinne zaoberať problematikou nesplácaných úverov (non-performing loans – NPL). Ešte v roku 2015 sme so zámerom riešenia tejto otázky zriadili pracovnú skupinu. V roku 2016 sme pre banky vypracovali návrh usmernení, ako pristupovať k vysokej úrovni NPL, čo v danej oblasti znamenalo výrazný posun vpred. Po druhé, pokračovali sme v zlepšovaní platobnej schopnosti európskeho bankového sektora. V neposlednom rade sme sa venovali ďalšiemu zvyšovaniu miery harmonizácie bankového dohľadu v eurozóne s cieľom uplatňovať pri dohľade nad všetkými bankami rovnaké vysoké štandardy.


Aké konkrétne kroky ste podnikli pri harmonizácii postupov dohľadu?

Európske prudenciálne právo obsahuje viaceré možnosti a právomoci, ktoré orgánom dohľadu poskytujú určitú voľnosť pri uplatňovaní pravidiel. V roku 2016 sme sa s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu dohodli na harmonizovanom využívaní týchto možností a právomocí v rámci celej eurozóny a následne sme vydali príslušné nariadenie ECB a všeobecné zásady. Ďalším dôležitým prostriedkom harmonizácie dohľadu je proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). SREP zaručuje uplatňovanie rovnakej metodiky a štandardov pri výkone dohľadu nad všetkými bankami v eurozóne. V roku 2016 sme pracovali na ďalšom zdokonaľovaní a prispôsobovaní procesu SREP. Dodatočné kapitálové požiadavky dohľadu tak v oveľa vyššej miere zodpovedajú rizikovým profilom jednotlivých bánk.


Znamená to teda, že sa na banky v eurozóne vzťahujú rovnaké pravidlá?

Pri dosahovaní tohto cieľa sme zaznamenali značný pokrok. Naďalej však existujú oblasti, kde je potrebné zlepšenie. Napríklad oblasť regulácie zostáva v rámci eurozóny pomerne nejednotná. Niektoré pravidlá týkajúce sa bánk sú prijímané formou smerníc EÚ, ktoré musia byť transponované do vnútroštátnych právnych predpisov. Skutočné pravidlá sa preto v jednotlivých krajinách líšia, čo v prípade európskeho bankového dohľadu znižuje efektívnosť a zvyšuje náklady. Ak to teda tvorcovia politík myslia s bankovou úniou vážne, musia pristúpiť k zvyšovaniu harmonizácie týchto pravidiel. Jedným z riešení by bolo častejšie využívanie nariadení na úkor smerníc, keďže nariadenia sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ. Najnovší legislatívny návrh Európskej komisie, ktorý prehodnocuje viaceré dôležité aspekty jednotného súboru pravidiel, predstavuje vhodnú príležitosť na ďalšie prehĺbenie harmonizácie bankovej regulácie v rámci EÚ. Musíme urobiť všetko preto, aby sme túto príležitosť využili. Orgánom dohľadu by výsledné znenie právneho predpisu zároveň malo zaručovať dostupnosť nástrojov a flexibilitu potrebnú na náležitý výkon svojich úloh.


Vzťahujú sa rovnocenné podmienky aj na banky, ktoré nepodliehajú priamemu dohľadu ECB?

ECB vykonáva priamy dohľad nad približne 130 najväčšími bankami v eurozóne, ktoré označujeme ako významné inštitúcie. Ostatné banky (približne 3 200), označované ako menej významné inštitúcie (less significant institutions – LSI), podliehajú priamemu dohľadu vnútroštátnych orgánov dohľadu. Pri dohľade nad LSI zohráva ECB nepriamu úlohu. V spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu sa však usilujeme o zavedenie jednotných štandardov dohľadu aj pre LSI. V roku 2016 sme vypracovali niekoľko týchto štandardov. Taktiež sme rozšírili náš prístup k možnostiam a právomociam aj na menšie banky a pracujeme na harmonizovanom procese SREP pre menej významné inštitúcie. V prípade LSI samozrejme dodržiavame zásadu proporcionality. Úroveň zainteresovanosti dohľadu upravujeme podľa rizík, ktorým sú menšie banky vystavené.


Keď už hovoríme o bankách, ako sa darí európskym bankám?

Dobrou správou je, že európske banky sa za posledných niekoľko rokov stali oveľa odolnejšími a ich kapitálové vankúše sa výrazne zvýšili. Naďalej však čelia rizikám a výzvam. Nielenže musia vyriešiť, ako zvýšiť svoju ziskovosť v problematickom prostredí, ako sa zbaviť dlhodobo držaných aktív a ako čeliť počítačovej kriminalite a ďalším rizikám, ale taktiež musia nájsť odpoveď na mnohé ďalšie otázky. Zintenzívni sa nebanková konkurencia? Ktorým smerom sa bude uberať hospodárstvo eurozóny? Aké dôsledky bude mať brexit na banky v eurozóne? Ako sa vyvinú ďalšie geopolitické otázky? Banky v súčasnosti pôsobia v prostredí charakterizovanom rizikami, ktoré musia riadiť, a zmenami, ktorým sa musia prispôsobiť. Iba tak dokážu zabezpečiť svoju ziskovosť aj v dlhodobom horizonte.


Za najvýznamnejšie výzvy, ktorým banky musia čeliť, sú často označované nízke úrokové sadzby a prísnejšia regulácia. Aký je váš pohľad na túto otázku?

V prípade veľkých bánk v eurozóne tvoria úrokové výnosy viac než polovicu ich celkových príjmov. Úrokové sadzby sú preto skutočne dôležité a nízke úrokové sadzby predstavujú problém. Aj v roku 2017 sa preto budeme zaoberať mierou úrokového rizika, ktorému sú banky vystavené. Tohoročný záťažový test bude napríklad zahŕňať analýzu citlivosti zameranú na vplyv zmien úrokových sadzieb na bankové portfólio. Pokiaľ ide o reguláciu, pravidlá vždy znamenajú zaťaž pre tých, ktorí sa nimi musia riadiť. V tomto prípade však nemôžeme prihliadať iba na záujmy bánk. Prísnejšie pravidlá pomáhajú predchádzať krízam. Minulosť nás naučila, že finančné krízy sú nákladné nielen pre ekonomiku a daňových poplatníkov, ale aj pre samotné banky. Z tohto hľadiska by preto bolo najvhodnejšie, aby sa globálna reforma v oblasti regulácie dokončila v súlade s pôvodným plánom. Upustenie od globálnej regulačnej reformy by bolo v tomto prípade najhorším riešením. Hlavným ponaučením z finančnej krízy je, že ak finančný sektor presahuje hranice jednotlivých štátov, rovnakú pôsobnosť musia mať aj pravidlá, ktorými sa sektor riadi.


Ako bankový dohľad pristupuje k riešeniu výziev, ktorým banky čelia?

Riziká a výzvy, ktoré som práve spomínala, sú zohľadnené v prioritách dohľadu na rok 2017. V prvom rade budeme ďalej analyzovať a skúmať obchodné modely a faktory ziskovosti bánk. V tejto súvislosti spoločné dohliadacie tímy dôkladne zhodnotia situáciu vo zverených bankách. Okrem toho budeme posudzovať možný vplyv finančných technológií (FinTech) a brexitu na obchodné modely bánk v eurozóne. V konečnom dôsledku však nie je našou úlohou predpisovať nové obchodné modely. Tie existujúce však môžeme preskúmať, a aj tak urobíme. Našou druhou prioritou je riadenie rizík. V súčasnom prostredí nízkej ziskovosti a vysokej likvidity by mohli byť banky pri vyhľadávaní vyšších výnosov ochotné viac riskovať. Riadenie rizík je preto dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Treťou prioritou pre nás bude kreditné riziko, ktoré sa týka najmä už spomínaných nesplácaných úverov.


Nesplácané úvery predstavovali v roku 2016 skutočne vážny problém. Aká je aktuálna situácia v tejto oblasti?

Banky a orgány dohľadu už v tomto ohľade nepochybne dosiahli výrazný pokrok. Problematika nesplácaných úverov, alebo NPL, však i naďalej zostáva veľkým problémom. Z pohľadu bankových súvah predstavujú obrovskú príťaž, keďže bankám znižujú zisky a obmedzujú ich schopnosť poskytovať úvery hospodárstvu. Všeobecné zásady, ktoré sme pripravili, bankám pomôžu pri čistení ich súvah, keďže v prípade NPL podporujú konzistentný spôsob zmeny splátkového režimu, účtovania, tvorby rezerv a zverejňovania. Banky s vysokým počtom NPL zároveň nabádajú, aby si stanovili a implementovali konkrétne ciele na jeho zníženie. Očakávania dohľadu vychádzajú z osvedčených postupov stanovených vo všeobecných zásadách. Naše spoločné dohliadacie tímy už s bankami nadviazali aktívnu spoluprácu o spôsobe zavádzania týchto zásad. Otázka NPL sa však netýka iba bánk a príslušných orgánov dohľadu. Rýchlosť, s akou banka dokáže vyriešiť problém s NPL, závisí tiež od vnútroštátneho právneho a justičného systému. V niektorých krajinách práve tu tkvie príčina pomalého riešenia problémov s NPL. Pomôcť by im preto vedeli skôr tvorcovia politík zvýšením efektivity systému súdnictva, zlepšením prístupu ku kolaterálu, umožnením rýchleho mimosúdneho riešenia sporov či úpravou systému fiškálnych stimulov.


Ako jednu z priorít na rok 2017 ste spomenuli riadenie rizík. Mohli by ste nám o tom povedať viac?

Je zrejmé, že banky vždy a všade potrebujú účinné riadenie rizík. Napokon, ich podnikanie je najmä o prijímaní a alokovaní rizík. Účinné riadenie rizík je však komplexný proces, ktorý zahŕňa celý rad opatrení. V prvom rade vyžaduje správnu kultúru, v ktorej je riadenie rizík rešpektované a nie je považované za prekážku na ceste k vyšším výnosom. Z formálneho hľadiska si účinné riadenie rizík vyžaduje aj kvalitné riadiace štruktúry – rozhodnutia prijímané zodpovednými osobami musia vychádzať z odporúčaní manažérov rizík. V júni 2016 sme zverejnili výsledky súvisiaceho prieskumu, ktoré naznačili, že v prípade mnohých bánk existuje v tejto oblasti priestor na zlepšenie. V neposlednom rade účinné riadenie rizík vyžaduje kvalitné údaje. Aj preto v roku 2017 pristúpime k hodnoteniu miery, akou banky spĺňajú príslušné medzinárodné štandardy. V tejto oblasti sme spustili významný projekt zameraný na hodnotenie interných modelov, ktoré banky používajú na určovanie svojich rizikovo vážených aktív. Tieto interné modely sú dôležité, keďže ukazovateľ rizikovo vážených aktív sa používa ako základ pri výpočte kapitálových požiadaviek. Okrem toho budeme iniciovať tematické hodnotenie zamerané na externe zabezpečované činnosti bánk a úroveň riadenia pridružených rizík.


Aká je vaša dlhodobá vízia európskeho bankového dohľadu? Aký prínos bude mať pre verejnosť a banky?

Pre banky je dohľad akousi protiváhou, ktorá zvyšuje stabilitu: kde banky zvyknú vidieť výnosy, dohľad zvyčajne vidí riziká; pre banky býva dôležitá ziskovosť, pre dohľad zasa stabilita. Úlohou orgánov bankového dohľadu je zabrániť tomu, aby banky podstupovali prílišné riziko. Pomáhajú tým predchádzať budúcim krízam a zároveň chránia sporiteľov, investorov, daňových poplatníkov a ekonomiku ako celok. Európsky bankový dohľad ťaží aj z osobitnej európskej perspektívy. Vďaka svojej nadnárodnej pôsobnosti dokáže včasne identifikovať riziká a zabrániť ich šíreniu. Vzhľadom na svoju nezávislosť od národných záujmov dokáže pôsobiť ako prísny a spravodlivý orgán dohľadu pre všetky banky v eurozóne. Pomáha tak vytvárať prostredie s rovnocennými podmienkami, v rámci ktorého majú všetci rovnaké príležitosti a rovnakú zodpovednosť. Toto sú základy, na ktorých dokáže skutočne európsky bankový sektor rásť v prospech celého hospodárstva.


Prínos dohľadu k finančnej stabilite

V roku 2016 zaznamenali banky v eurozóne stabilnú, aj keď nízku mieru ziskovosti. Riziká a výzvy, ktorým čelili, však v porovnaní s rokom 2015 zostali v podstate nezmenené. Hlavné riziko predstavovala udržateľnosť obchodných modelov bánk a ich ziskovosti. Ďalším rizikom bola vysoká úroveň nesplácaných úverov (non-performing loans – NPL) a geopolitická neistota, napríklad v súvislosti so strednodobými a dlhodobými dôsledkami brexitu. Z toho vychádzal aj európsky bankový dohľad pri stanovovaní priorít dohľadu.

Európsky bankový dohľad pokračoval v zlepšovaní svojho hlavného nástroja, ktorým je proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). Výsledkom bolo presnejšie zosúladenie kapitálových požiadaviek s rizikovými profilmi jednotlivých bánk. Dopyt po kapitálových zdrojoch vyplývajúci zo záverov SREP 2016 sa vo všeobecnosti nezmenil.

V roku 2016 európsky bankový dohľad dosiahol významný pokrok v riešení problematiky NPL. Zverejnený návrh všeobecných zásad sa v septembri stal predmetom verejnej konzultácie. Odporúčania a osvedčené postupy uvedené v tomto dokumente bankám pomôžu pri znižovaní objemu NPL.

Úverové inštitúcie: hlavné riziká a celková výkonnosť

Hlavné riziká v bankovom sektore a priority dohľadu

Hlavné riziká ohrozujúce európsky bankový sektor sa nezmenili.

Riziká identifikované v roku 2016 sú z veľkej časti aktuálne aj v roku 2017. Podnikateľské prostredie, v ktorom banky eurozóny pôsobia, naďalej charakterizuje nízky hospodársky rast. Hybnou silou hlavných rizík ohrozujúcich bankový sektor v eurozóne, ktoré sú uvedené v grafe 1, je slabý hospodársky vývoj ovplyvňujúci úrokové sadzby a tempo hospodárskeho oživenia.

Dlhotrvajúce obdobie nízkych úrokových sadzieb podporuje hospodárstvo a znižuje riziko zlyhania. Na druhej strane však zvyšuje tlak na obchodné modely bánk, keďže nízke úrokové sadzby znižujú úrokové výnosy pri už aj tak nízkej celkovej ziskovosti. Jedným z hlavných zdrojov obáv európskeho bankového sektora boli aj v roku 2016 riziká ohrozujúce udržateľnosť obchodných modelov a nízka ziskovosť.

Banky musia znížiť vysoký počet NPL.

Ďalším zdrojom obáv v prípade viacerých bánk eurozóny bol vysoký objem NPL. Okrem toho, že znižuje ziskovosť bánk, robí ich aj zraniteľnejšími voči výkyvom nálad na trhu. Na vyčistenie svojich súvah banky potrebujú účinné a spoľahlivé stratégie, ktoré zahŕňajú aj aktívne riadenie portfólií NPL.

Brexit ako geopolitické riziko pre banky.

Geopolitická neistota je na vzostupe. Najmä v súvislosti s referendom o brexite v Spojenom kráľovstve udržiaval bankový dohľad ECB úzky kontakt s najviac exponovanými bankami, aby sa uistil, že situáciu i súvisiace riziká pozorne monitorujú a pripravujú sa na možné scenáre vývoja. V tomto období neboli v bankovom sektore zaznamenané žiadne výrazné riziká týkajúce sa likvidity či financovania alebo operačné riziká. Najnovší politický vývoj však môže oddialiť investície, čo sa podpíše pod pomalší rast.

Graf 1

Mapa rizík ohrozujúcich bankový systém eurozóny

NPL Geopolitická neistota v EÚ Nízke úrokové sadzby Rozvíjajúce sa trhové ekonomiky a Čína Obrat rizikových prémií Porušenie pravidiel Platobná schopnosť centrálnych protistrán Nebanková konkurencia Reakcia bánk na novú reguláciu Nedostatok likvidity na trhu Fiškálne nerovnováhy v eurozóne Pomalý rast v eurozóne Trhy s nehnuteľnosťami Počítačová kriminalita a výpadky IT vysoký vysoká nízky/nízka Pravdepodobnosť rizika Vplyv rizika

Zdroj: ECB; šípky predstavujú možné transmisné kanály medzi jednotlivými rizikovými faktormi (zobrazené sú iba hlavné účinky prvého radu); NPL: tento rizikový faktor je relevantný iba pre banky v eurozóne s vysokou úrovňou NPL.

Bez ohľadu na výhody bezpečnejšieho a odolnejšieho finančného systému, nejednoznačnosť v otázke budúcej regulácie predstavuje problém. Dokončenie revízie rámca Bazilej III a stanovenie cieľov minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (minimum requirement for own funds and eligible liabilities – MREL) zníži neistotu v oblasti regulácie a zvýši stabilitu prevádzkového prostredia bánk. Banky sa medzičasom pripravujú aj na zavedenie nového účtovného štandardu IFRS 9, ktorý nadobudne účinnosť na začiatku roka 2018. Splnenie prísnejších požiadaviek pri udržaní primeranej ziskovosti však môže pre niektoré banky naďalej znamenať náročnú úlohu.

V roku 2016 bankový dohľad ECB uskutočnil záťažový test Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) na úrovni EÚ zameraný na banky v eurozóne a záťažový test SREP bankového dohľadu ECB.[1] Záťažový test na úrovni EÚ zahŕňal 37 veľkých významných inštitúcií, ktoré celkovo predstavujú približne 70 % bankových aktív spadajúcich pod európsky bankový dohľad. Výsledky záťažového testu týchto bánk Európsky orgán pre bankovníctvo zverejnil 29. júla 2016.[2] Záťažový test SREP bol zameraný na ďalších 56 významných inštitúcií v eurozóne. V oboch prípadoch sa pri hodnotení odolnosti finančných inštitúcií voči vývoju na trhu a príprave vstupných údajov pre proces SREP použila v podstate rovnaká metodika.

Z výsledkov záťažového testu vyplýva:

  • bankový systém dokáže čeliť aj výrazne nepriaznivejším vplyvom, než aké boli nasimulované v rámci komplexného hodnotenia v roku 2014, pri zachovaní rovnakej priemernej úrovne kapitálu aj po záťažovom teste,
  • najrelevantnejšími faktormi spôsobujúcimi rozdiely vo výsledkoch záťažového testu v základnom a nepriaznivom scenári boli zvýšené úverové straty, nižšie čisté úrokové výnosy a vyššie straty z precenenia pozícií trhových rizík,
  • pokiaľ ide o nepriaznivý vplyv na úverové straty a čisté úrokové výnosy, horšie výsledky dosahujú vo všeobecnosti banky s nižšou kreditnou kvalitou a vyššou úrovňou NPL, čo iba zdôrazňuje dôležitosť riešenia tejto problematiky.

Tím zložený z približne 250 členov z ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov či národných centrálnych bánk podrobil výsledky záťažového testu, založené na výpočtoch bánk, rozsiahlemu procesu kontroly kvality. V tomto procese sa využili poznatky spoločných dohliadacích tímov o jednotlivých bankách, vzájomné referenčné porovnávanie, vlastné zostupné (top-down) výpočty ECB i odbornosť príslušných vnútroštátnych orgánov.

Obrázok 1

Priority dohľadu na roky 2016 a 2017

Činnosti dohľadu na rok 2017 a ďalej Priority 2016 Možné pokračovanie v roku 2018 Priority 2017 Obchodné modely a faktory ziskovosti Kreditné riziko zamerané na NPL a koncentrácie Riadenie rizík Obchodné modely a faktory ziskovosti Kreditné riziko Riadenie rizika a kvalita údajov Kapitálová primeranosť Likvidita Prípravy na b rexit dialóg s bankami Hodnotenie obchodných modelov a faktorov ziskovosti bánk Konzistentný prístup k NPL / expozíciám s odloženým splácaním ( napr . hĺbkové analýzy/previerky na mieste ) Posúdenie pripravenosti bánk na IFRS 9 Sledovanie koncentrácie expozícií ( napr . lodiarsky priemysel/nehnuteľnosti ) Zlepšenie ICAAP² a ILAAP³ bánk Hodnotenie súladu s BCBS 239 so zásadami Bazilejského výboru týkajúcimi sa agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík TRIM¹ Kreditné riziko , trhové riziko a modely kreditného rizika protistrany NOVÉ Nebanková konkurencia / FinTech NOVÉ Externé zabezpečovanie ( outsourcing )

1) Cielené hodnotenie interných modelov.
2) Interný proces hodnotenia kapitálovej primeranosti.
3) Interný proces hodnotenia likvidity. Poznámka: Tematické hodnotenia sú zvýraznené tmavomodrým okrajom.

Kvantitatívny účinok nepriaznivého scenára záťažového testu je jedným z faktorov pri určovaní miery všeobecných odporúčaní 2. piliera (Pillar 2 guidance – P2G). Kvalitatívne výsledky záťažových testov sa využívajú pri určovaní požiadavky 2. piliera (Pillar 2 requirement – P2R).[3] Okrem rizík identifikovaných už počas prebiehajúceho dohľadového hodnotenia záťažový test odhalil aj najzraniteľnejšie miesta bánk eurozóny v prípade nepriaznivých šokov. K väčšine úverových strát napríklad dochádzalo pri nezabezpečených retailových a podnikových expozíciách. Za jednu z príčin úverových strát záťažový test označil aj poskytovanie úverov do určitých zemepisných oblastí, napríklad Latinskej Ameriky či strednej a východnej Európy.

Priority dohľadu SSM stanovujú oblasti, na ktoré sa bude dohľad v danom roku zameriavať. Vychádzajú z hodnotenia hlavných rizík ohrozujúcich dohliadané banky a zohľadňujú najnovší vývoj v oblasti hospodárstva, regulácie i dohľadu. Priority sa prehodnocujú každý rok a predstavujú dôležitý nástroj koordinácie opatrení dohľadu v jednotlivých bankách primerane harmonizovaným, proporčným a efektívnym spôsobom, čo prispieva k zabezpečeniu rovnakých podmienok a k zvýšeniu účinku dohľadu (obrázok 1).


Všeobecná výkonnosť dôležitých bánk v roku 2016

Ziskovosť významných inštitúcií v eurozóne zostala stabilná.

Výsledky za prvé tri štvrťroky 2016 naznačujú, že ziskovosť významných inštitúcií zostala v roku 2016 stabilná.[4] Priemerná ročná rentabilita vlastného kapitálu reprezentatívnej vzorky 101 významných inštitúcií dosahovala 5,8 % v treťom štvrťroku 2016 a v porovnaní s 6,0 % v treťom štvrťroku 2015 zaznamenala mierny medziročný pokles.[5] Treba však poznamenať, že ide o agregované údaje, pričom vývoj v jednotlivých inštitúciách bol značne rôznorodý.

5,8 % rentabilita vlastného kapitálu v roku 2016

Opakované príjmy sa v roku 2016 znížili: celkové čisté úrokové výnosy významných inštitúcií klesli o 3 %, a to aj napriek miernemu nárastu úverov (+0,5 % v medziročnom vyjadrení), predovšetkým objemu podnikových úverov (+2,8 %). Pokles bol zaznamenaný najmä v prvom štvrťroku 2016. Neskôr sa úrokové výnosy stabilizovali. Znížili sa tiež výnosy z poplatkov (medziročne -2,8 %), a to najmä z dôvodu nižších provízií v oblasti správy aktív a kapitálových trhov v prvých troch štvrťrokoch 2016. Vzhľadom na opätovný nárast aktivity na kapitálových trhoch v poslednom štvrťroku 2016 sa však tento trend mohol otočiť.

Graf 2

Stabilná úroveň rentability vlastného kapitálu v roku 2016: pokles prevádzkového zisku kompenzovaný nižšou zníženou hodnotou aktív

(všetky položky sú vážené priemery uvádzané v % vlastného kapitálu)

-10 % -5 % 0 % 5 % 10 % 15 % 2015 2016 prevádzkový zisk pred znížením hodnoty aktív zníženie hodnoty ostatné rentabilita vlastného kapitálu

Údaje za oba roky predstavujú anualizované kumulované hodnoty za tretí štvrťrok.
Zdroj: Rámec FINREP (101 významných inštitúcií vykazujúcich údaje IFRS na najvyššej úrovni konsolidácie).

Nepriaznivý vplyv klesajúcich príjmov čiastočne zmiernili nižšie prevádzkové náklady (-1,0 %). Znižovanie nákladov sa prejavilo najmä pri personálnych výdavkoch (medziročne -1,4 %). Vzhľadom na reštrukturalizačné opatrenia prijaté v niekoľkých bankách eurozóny môže tento trend pokračovať aj v nasledujúcich štvrťrokoch.

Zlepšujúce sa makroekonomické podmienky mali priaznivý vplyv na mieru znižovania hodnoty, ktorá bola nižšia ako v roku 2015: miera zníženia hodnoty úverov a ostatných finančných aktív klesla z 5,5 % celkového vlastného kapitálu v treťom štvrťroku 2015[6] na 4,4 % v treťom štvrťroku 2016. Zlepšenie bolo zaznamenané najmä v niekoľkých jurisdikciách, pričom vo viacerých ďalších krajinách dosahovali úverové straty historicky nízke hodnoty. Skúsenosti z minulosti naznačujú, že banky zvyknú zníženie hodnoty zaúčtovať predovšetkým v poslednom štvrťroku, čo môže mať vplyv na ukazovateľ ziskovosti za celý rok.

Ziskovosť bánk v roku 2016 podporili aj mimoriadne zdroje príjmov (3,4 % celkového vlastného kapitálu v treťom štvrťroku 2016). Jednorazové zisky však boli v porovnaní s rokom 2015 nižšie a v najbližších štvrťrokoch sa nemusia zopakovať.


Implementácia modelu dohľadu SSM

Úprava metodiky SREP v rámci SSM

Vylepšenia metodiky SREP zvýšili mieru korelácie medzi kapitálovými požiadavkami bánk a ich rizikovými profilmi.

76 % korelácia medzi kapitálovými požiadavkami a rizikovými profilmi

V roku 2016 vykonal európsky bankový dohľad v najväčších bankových skupinách v eurozóne po druhýkrát proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (SREP). Cieľom bolo opäť posilniť odolnosť bankového systému a jeho schopnosť udržateľne financovať ekonomiku eurozóny. Harmonizácia dosiahnutá už počas cyklu dohľadu na rok 2015 viedla v tejto oblasti k hmatateľným výsledkom. V nadväznosti na tieto úspechy bol proces SREP zdokonalený. Výsledkom je vyššia korelácia medzi kapitálovými požiadavkami bánk a ich rizikovými profilmi (nárast zo 68 % po procese SREP v roku 2015 na 76 % po procese SREP v roku 2016). Zároveň bol zachovaný všeobecný postup, pri ktorom sa kvantitatívne a kvalitatívne faktory spájajú v rámci prístupu expertného posúdenia. Do metodiky SREP boli tiež zakomponované výsledky záťažového testu na úrovni EÚ.

Obrázok 2 poskytuje prehľad metodiky SREP. Aktualizovaná verzia príručky o metodike SREP bola zverejnená v decembri 2016.

Obrázok 2

Metodika SREP v rámci SSM v roku 2016

1. Hodnotenie obchodného modelu 2. Hodnotenie podnikového riadenia a riadenia rizík 3. Hodnotenie kapitálových rizík 4. Hodnotenie rizík ohrozujúcich likviditu a financovanie Životaschopnosť a udržateľnosť obchodného modelu Primeranosť podnikového riadenia a riadenia rizík Kategórie: napr. kreditné, trhové a operačné riziko a IRRBB Kategórie: napr. krátkodobé riziko likvidity, udržateľnosť financovania Rozhodnutie SREP Kvantitatívne kapitálové opatrenia Kvantitatívne likviditné opatrenia Iné opatrenia dohľadu Celkové hodnotenie SREP  holistický prístup  počet bodov + zdôvodnenie/hlavné závery

Dôležité vstupné údaje pre proces SREP poskytli spoločné dohliadacie tímy, ktoré sa pri hodnotení príslušných bánk zameriavali na štyri hlavné oblasti: obchodné modely, správu a riadenie rizík, kapitálové riziká a riziká likvidity a financovania.

V roku 2016 došlo k vylepšeniu metodiky SREP v rámci SSM.

V nadväznosti na rozsiahle tematické hodnotenie v oblasti riadenia a rizikového apetítu[7], vykonané spoločnými dohliadacími tímami v roku 2015, bola metodika hodnotenia úrovne správy a riadenia rizík v rámci SREP v roku 2016 vylepšená.

Obrázok 3

Všeobecné odporúčania P2G nie sú zahrnuté do výpočtu MDA

1. pilier (minimálne požiadavky) P2R Vankúš na zachovanie kapitálu Proticyklickývankúš Vankúš G-SII Vankúš O-SII Vankúš na krytie systém. rizika P2G Stanovené maximum1 Aktivačný prah obmedzenia MDA

1) Najbežnejší prípad; špecifické výpočty môžu byť použité v závislosti od spôsobu implementácie článku 131 ods. 15 smernice CRD IV.
Poznámka: Vyobrazenie nie je v mierke; implementácia stanoviska EBA k maximálnej rozdeliteľnej sume a tlačová správa z 1. júla 2016.

V súlade so zámerom EBA zverejneným v júli 2016[8] boli v roku 2016 prijaté všeobecné odporúčania 2. piliera (Pillar 2 guidance – P2G). P2G dopĺňajú požiadavky 2. Piliera (Pillar 2 requirements – P2R) a predstavujú očakávanie dohľadu, pokiaľ ide o kapitál bánk prevyšujúci úroveň záväzných kapitálových požiadaviek (minimálnych a dodatočných), ktorý tvorí doplnok kombinovaného vankúša (obrázok 3). Keďže ide o očakávanie dohľadu, odporúčania P2G nie sú zahrnuté do výpočtu maximálnej rozdeliteľnej sumy (maximum distributable amount – MDA) podľa článku 141 smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV).

Pri zostavovaní P2G sa využíva holistický prístup a zohľadňujú sa nasledujúce faktory: miera zníženia kapitálu v dôsledku nepriaznivého scenára záťažového testu, rizikový profil príslušnej inštitúcie a jej citlivosť voči záťažovým scenárom, dočasné zmeny v rizikovom profile danej inštitúcie od uplynutia dňa uzávierky záťažového testu a opatrenia prijaté inštitúciou na zmiernenie rizikovej citlivosti.

Aj keď sa od bánk očakáva, že budú dodržiavať všeobecné odporúčania P2G, ich prípadné nedodržanie nevedie k automatickému prijatiu reštriktívnych opatrení. Ak banka nedodrží všeobecné odporúčania 2. piliera, bankový dohľad ECB stanoví nápravné opatrenia, ktoré presne zodpovedajú individuálnej situácii banky.

Dopyt po kapitáli CET1 v rámci SREP zostáva stabilný aj v roku 2017.

Na základe výsledkov procesu SREP 2016 zostal celkový dopyt po vlastnom kapitáli Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) na rok 2017 v porovnaní s predchádzajúcim rokom na nezmenenej úrovni. Za daných okolností súčasný dopyt po kapitáli v systéme naznačuje aj vývoj v budúcnosti.[9] V niekoľkých konkrétnych prípadoch sa dopyt po kapitáli CET1 v rámci SREP zmenil, čo odrážalo vývoj rizikových profilov daných inštitúcií. V rámci procesu SREP 2016 sa kapitál presunul z druhého piliera v roku 2015 do novovytvorených všeobecných odporúčaní P2G a upustilo sa od zohľadňovania nevytvorenej časti vankúša na zachovanie kapitálu. Vzhľadom na skutočnosť, že odporúčania P2G sa pri týchto výpočtoch nepoužívajú, aktivačný prah MDA sa v priemere znížil z 10,2 % na 8,3 %.

Okrem kapitálových opatrení sa pri riešení konkrétnych slabých miest jednotlivých inštitúcií začali vo väčšej miere využívať kvalitatívne opatrenia. Pravdepodobnosť zavedenia týchto opatrení priamo súvisí s rizikovými profilmi bánk: čím vyššie riziko, tým väčšia pravdepodobnosť prijatia kvalitatívnych opatrení.

SREP 2017 – neočakávajú sa žiadne významné zmeny.

Metodika SREP v rámci SSM by sa v roku 2017 nemala zásadne meniť. Bankový dohľad ECB však bude aj naďalej pracovať na jej lepšom zosúladení so svojím výhľadovým prístupom k monitorovaniu aktivít bánk a súvisiacich rizík.


Práce na ďalších metodikách

Podrobné načrtnutie cieľov a nastavení hodnotenia TRIM.

109 previerok interných modelov začatých v roku 2016

V roku 2016 sa koncepčné práce v oblasti interných modelov zameriavali na cielené hodnotenie interných modelov (targeted review of internal models – TRIM), ktoré sa začne v roku 2017. V rámci príprav na TRIM bankový dohľad ECB:

  • zostavil reprezentatívny výber modelov založený na rizikách, ktoré sa budú hodnotiť na mieste,
  • vytvoril príručku dohľadu venovanú špecifickým rizikám a určil kontrolné postupy na ich overenie,[10]
  • prijal organizačné ustanovenia, ako sa v najbližších rokoch vyrovnať so zvýšeným počtom hodnotení interných modelov vykonávaných na mieste,
  • pravidelne informoval významné inštitúcie o stave projektu,
  • uskutočnil niekoľko prieskumov zameraných na zber informácií, v rámci ktorých sa mohli významné inštitúcie zapojiť do prípravnej fázy.

Graf 3

Väčšina hodnotení interných modelov v roku 2016 sa zameriavala na kreditné riziko

87 16 5 1 0 20 40 60 80 100 120 Kreditné riziko Trhové riziko Kreditné riziko a riziko CVA protistrany Operačné riziko

Počas minulého roka bolo vo významných inštitúciách začatých 109 hodnotení interných modelov a ECB vydala 88 rozhodnutí týkajúcich sa interných modelov. V budúcnosti sa tieto počty zrejme ešte zvýšia, keďže v rámci hodnotenia TRIM sa očakáva spustenie ďalších skúmaní.

V oblasti harmonizácie postupov hodnotenia interných modelov nastal ďalší pokrok. Pracovníci ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov zastupovali európsky bankový dohľad na európskych a medzinárodných fórach venovaných interným modelom a zúčastnili sa na viacerých aktivitách, ako napríklad na referenčnom porovnávaní interných modelov EBA.


Kreditné riziko: riešenie problematiky NPL

Úroveň NPL sa od roku 2008 výrazne zvýšila.

Problematika nesplácaných úverov (non-performing loans – NPL) predstavuje pre banky mimoriadne náročnú výzvu. Od roku 2008 sa objem NPL výrazne zvýšil, a to najmä v členských štátoch, ktoré v posledných rokoch podstúpili proces významných hospodárskych zmien. Vysoký stav NPL prispieva k nízkej ziskovosti bánk a obmedzuje ich schopnosť poskytovať hospodárstvu nové úvery.

6,49 % vážený priemer hrubého ukazovateľa NPL pre významné inštitúcie V treťom štvrťroku 2016 dosahoval vážený priemer hrubého ukazovateľa NPL pre významné inštitúcie 6,49 %, v porovnaní s 6,85 % v prvom štvrťroku 2016 a 7,31 % v treťom štvrťroku 2015. Z agregovaných údajov za významné inštitúcie vyplýva, že stav NPL sa v období od tretieho štvrťroka 2015 do tretieho štvrťroka 2016 znížil o 54 mld. € (pokles v treťom štvrťroku 2016 predstavoval 15,59 mld. €). V treťom štvrťroku 2016 bol objem NPL na úrovni 921 mld. €.[11]

54 mld.  pokles stavu NPL medzi tretím štvrťrokom 2015 a 2016

Okrem komplexného hodnotenia v roku 2014 prispieva ECB k riešeniu problematiky NPL udržiavaním konštantného dohľadového dialógu s dotknutými bankami.

ECB bankám pomáha znižovať objem starých NPL a predchádzať hromadeniu nových NPL.

V rámci adresného a účinného postupu pri riešení NPL európsky bankový dohľad zriadil v júli 2015 osobitnú pracovnú skupinu pre NPL. Pracovnej skupine zloženej z predstaviteľov príslušných vnútroštátnych orgánov a ECB predsedá Sharon Donneryová, viceguvernérka Central Bank of Ireland. Úlohou skupiny je vypracovať a zaviesť konzistentný postup dohľadu v prípade inštitúcií s vysokou mierou NPL.

Vychádzajúc z činnosti pracovnej skupiny, ECB zverejnila všeobecné zásady týkajúce sa postupu bánk v prípade NPL, ktoré boli od 12. septembra do 15. novembra 2016 predmetom konzultácie. Verejné vypočutie sa uskutočnilo 7. novembra. Pracovná skupina počas formálneho procesu konzultácie obdržala a posúdila viac ako 700 pripomienok. Konečné znenie všeobecných zásad bolo zverejnené v marci 2017. Zásady predstavujú dôležitý krok smerom k významnému zníženiu počtu NPL.

Obrázok 4

Pomer NPL v eurozóne

< 7 % < 25 % > 25 % 19,82 % 2,44 %