Proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v roku 2015
Cieľom procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) je zabezpečovanie odolného bankového systému ako nevyhnutného predpokladu udržateľného a zdravého financovania ekonomiky. Z predchádzajúcich kríz vieme, že podkapitalizovaný bankový systém bráni udržateľnému rastu. Dlhodobé výhody primerane kapitalizovaného bankového systému výrazne prevyšujú akékoľvek krátkodobé náklady pre zúčastnené banky alebo pre štátne financie v prípade podpory oslabených bánk z verejných zdrojov.
Spoločná metodika
V roku 2015 bol proces SREP v 120 najväčších bankových skupinách v eurozóne vôbec po prvýkrát vykonaný podľa spoločnej metodiky. Predchádzajúce procesy na vnútroštátnej úrovni sa od seba do značnej miery odlišovali. Na základe rizikových profilov bánk pod priamym dohľadom ECB im boli nastavené úrovne kapitálu a likvidity. V prípade potreby boli prijaté aj ďalšie opatrenia dohľadu.
Metodická príručka SREP z roku 2015
Metodika SSM je v súlade s legislatívou EÚ a usmerneniami Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) a čerpá z osvedčených postupov v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM), resp. z odporúčaní medzinárodných orgánov. Výsledkom je výhľadové holistické hodnotenie životaschopnosti inštitúcií, pri ktorom sa uplatňuje zásada proporcionality. V rámci uplatňovania obmedzeného odborného úsudku došlo k spojeniu kvantitatívnych a kvalitatívnych faktorov. To zaručuje konzistentnosť a zároveň zohľadňuje špecifiká jednotlivých inštitúcií. Po prvýkrát bolo možné uskutočniť rozsiahle porovnania a prierezové analýzy, vďaka čomu prebehlo hodnotenie všetkých inštitúcií konzistentným spôsobom a podporilo tak integrovanejší jednotný bankový trh.
Kapitálové požiadavky
Celkové kapitálové požiadavky na rok 2016 sa v porovnaní s rokom 2015 postupne zvýšia o 50 bázických bodov, čo zohľadňuje i efekt postupného zavádzania kombinovanej rezervy.
- Vzhľadom na postavenie eurozóny v hospodárskom cykle je potrebné udržať a v niektorých prípadoch zvýšiť úroveň kapitálu v bankovom systéme. Mnohé banky sa stále vyrovnávajú s následkami finančnej krízy z roku 2012 a naďalej čelia rizikám a nepriaznivým faktorom. Za týchto okolností sa požiadavky druhého piliera oproti roku 2015 zvýšili v priemere o 30 bázických bodov.
- Ďalším dôležitým ponaučením z krízy, ktoré je zohľadnené v kapitálovom rámci a kalibrácii SSM v súlade s právnymi predpismi EÚ, je potreba obmedziť možné celosystémové negatívne vplyvy zo strany globálnych systémovo dôležitých bánk (global systemically important banks – G-SIB) a domácich systémovo dôležitých bánk (domestic systematically important banks – D-SIB) na finančný systém a ekonomiku eurozóny. Na tento účel sú v súlade s usmernením EBA do požiadaviek druhého piliera doplnené systémové rezervy (či už pre G‑SIB alebo D‑SIB, ako aj rezervy na krytie systémových rizík), ktoré znižujú pravdepodobnosť a závažnosť rozšírenia problémov týchto inštitúcií v rámci systému. Tieto postupne zavádzané systémové rezervy vysvetľujú druhú časť nárastu kapitálových požiadaviek (20 bázických bodov) pre banky krajín eurozóny v roku 2016 oproti roku 2015, pričom ich postupné zavádzanie má podľa očakávaní prebiehať až do roku 2019.
Dôsledne sme posúdili úroveň kapitálových požiadaviek bánk krajín eurozóny, a to najmä s prihliadnutím na plný súlad s požiadavkami na vlastný kapitál Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) a celkové kapitálové požiadavky. Pri nastavovaní postupných a finálnych kapitálových požiadaviek pre G-SIB sa bralo do úvahy viacero faktorov, napríklad potreba vytvoriť konzistentný rámec pre 120 inštitúcií, systémový vplyv G-SIB a D-SIB a všeobecné porovnanie s G-SIB v iných jurisdikciách.
Maximálna rozdeliteľná suma
Pri uplatňovaní rámca maximálnych rozdeliteľných súm (maximum distributable amounts – MDA), vychádza postup SSM zo stanoviska EBA zverejneného 18. decembra 2015.
V závislosti od budúceho vývoja v oblasti regulácie a uplatňovania usmernení EBA však v záujme konzistentnosti a harmonizácie na jednotnom trhu môže dôjsť k prehodnoteniu tohto postupu.
Väčšia istota v procese kapitálového plánovania
Prostredníctvom priamej komunikácie s bankami v otázkach dohľadu im poskytujeme jednoznačné informácie a istotu, ktorú potrebujú pri tvorbe kapitálových plánov. Za naďalej nezmenených okolností naznačujú požiadavky druhého piliera uvedené v rozhodnutiach SREP z roku 2015 aj budúci vývoj, a to najmä vzhľadom na to, že už vychádzajú z plného súladu s požiadavkami na bezpečnostnú kapitálovú rezervu. Banky tiež môžu plánovať postupné zavádzanie súboru opatrení CRR/CRD IV, t. j. odpočty z kapitálu CET1 a postupné zavádzanie rezerv na krytie systémových rizík. Aj keď konečná podoba zmien Bazileja III ešte nie je úplne známa, medzičasom už je zjavné, že ich cieľom nie je výrazné navýšenie objemu kapitálu v systéme, ale zvýšenie jednoduchosti, porovnateľnosti a transparentnosti kapitálu v jednotlivých bankách.