Prečo musia banky držať kapitál?

23. mája 2019

Prečo musia banky držať kapitál?

Kapitál je jedným z hlavných predpokladov bezpečnosti a riadneho fungovania bánk. V nasledujúcom texte sa pozrieme na to, prečo. Banky pri podnikaní podstupujú riziká a v prípade ich naplnenia môžu utrpieť straty. V záujme svojej bezpečnosti a ochrany vkladov svojich klientov musia byť schopné takéto straty absorbovať a pokračovať v činnosti aj za nepriaznivých podmienok. Práve to je účelom bankového kapitálu.

Akým objemom kapitálu by však banka mala disponovať? Odpoveď závisí od rizík, ktoré podstupuje. Čím sú väčšie, tým viac kapitálu potrebuje. Práve preto je nevyhnutné, aby banky nepretržite vyhodnocovali svoje riziká a potenciálne straty. Ich hodnotenie preverujú orgány bankového dohľadu. Orgány dohľadu zodpovedajú za monitorovanie finančného zdravia bánk, pričom významnú úlohu zohráva práve kontrola ich kapitálového vybavenia.

Čo presne je bankový kapitál? Akým spôsobom banky chráni? Aká je požadovaná hladina kapitálu pre banky v eurozóne?

Čo je to vlastne kapitál?

Zjednodušene povedané, kapitál predstavuje peniaze, ktoré banka získala od svojich akcionárov a ďalších investorov a akýkoľvek zisk, ktorý vytvorila, no nevyplatila. Ak chce teda banka rozšíriť svoju kapitálovú základňu, môže tak urobiť napr. prostredníctvom emisie ďalších akcií alebo tak, že si ponechá zisk, ktorý by inak vyplatila akcionárom vo forme dividend.

Vo všeobecnosti majú banky k dispozícii dva zdroje financovania: kapitál a dlh. Dlh predstavuje peniaze, ktoré si banka požičala od svojich veriteľov a ktoré musí splatiť. Dlh môže mať formu klientskych vkladov, vydaných dlhových cenných papierov alebo čerpaných úverov.

Prostriedky získané z týchto dvoch zdrojov banka využíva na rôzne účely, napríklad na poskytovanie úverov klientom alebo na uskutočňovanie ďalších investícií. Poskytnuté úvery a ďalšie investície predstavujú spolu s hotovostnými prostriedkami aktíva banky.

Banková súvaha Banková súvaha

Ako kapitál banky chráni?

Kapitál funguje ako finančná rezerva, ktorá banku chráni pred stratami. Ak napríklad veľký počet dlžníkov náhle nedokáže splácať svoj úver, alebo ak niektoré z investícií banky stratia na hodnote, banka utrpí stratu, ktorá by ju bez kapitálovej rezervy mohla doviesť až ku krachu. So solídnou kapitálovou základňou však stratu dokáže absorbovať a aj naďalej fungovať a slúžiť svojim klientom.

Banková súvaha Banková súvaha

Aká hladina kapitálu sa požaduje od bánk v eurozóne?

Kapitálové požiadavky, ktoré sa vzťahujú na banky v eurozóne, pozostávajú z troch hlavných zložiek:

  • minimálne kapitálové požiadavky, známe aj ako požiadavky prvého piliera,
  • dodatočné kapitálové požiadavky, známe aj ako požiadavky druhého piliera,
  • požiadavky na kombinovanú kapitálovú rezervu.

Všetky banky v eurozóne sú v prvom rade povinné v súlade s európskym právom dodržiavať minimálne kapitálové požiadavky (požiadavky prvého piliera) vo výške 8 % rizikovo vážených aktív banky. Čo sú to rizikovo vážené aktíva? Sú to celkové aktíva banky vynásobené ich príslušnými rizikovými faktormi (rizikovými váhami). Rizikové faktory vyjadrujú predpokladanú mieru rizikovosti jednotlivých druhov aktív. Čím menej rizikové je dané aktívum, tým nižšia je jeho rizikovo vážená hodnota a tým menej kapitálu banka potrebuje na jeho krytie. Napríklad hypotekárny úver, ktorý je zabezpečený kolaterálom (bytom alebo domom), je menej rizikový – má nižší rizikový faktor – ako nezabezpečený úver. Banka preto na krytie takéhoto hypotekárneho úveru potrebuje menej kapitálu ako v prípade nezabezpečeného úveru.

V druhom rade pre banky platia dodatočné kapitálové požiadavky stanovené orgánmi dohľadu (tzv. požiadavky druhého piliera). Tu na scénu vstupuje európsky bankový dohľad. Pracovníci dohľadu ECB a orgány dohľadu krajín eurozóny sa v rámci každoročného procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) podrobne zaoberajú jednotlivými bankami v eurozóne a hodnotia riziká, ktorým sú vystavené. Ak orgány dohľadu dospejú k záveru, že minimálne kapitálové požiadavky na krytie rizík, ktorým je banka vystavená, nepostačujú, požadujú od nej dodatočný kapitál.

Minimálne i dodatočné kapitálové požiadavky sú záväzné a ich nedodržiavanie môže mať pre banku právne následky, ktoré sa odvíjajú od závažnosti ich porušenia. Orgány dohľadu môžu banku napríklad požiadať o vypracovanie plánu opätovného plnenia kapitálových požiadaviek. V prípade mimoriadne závažného porušenia kapitálových požiadaviek môžu banke odobrať licenciu.

Tretím typom kapitálových požiadaviek kladených na banky v eurozóne je tvorba viacúčelových dodatočných kapitálových rezerv (na všeobecné zachovanie kapitálu a proti cyklickým a necyklickým systémovým rizikám).

Popri týchto troch typoch kapitálových požiadaviek orgány dohľadu od bánk v eurozóne očakávajú, že si vyhradia určitú časť kapitálu na horšie časy (tzv. odporúčania druhého piliera).

Odhliadnuc od požadovanej výšky kapitálu stanovenej regulačnými orgánmi a orgánmi dohľadu sa zároveň od bánk očakáva, že si samy stanovia výšku kapitálu potrebného na udržateľnú realizáciu svojho obchodného modelu.