Analýza citlivosti IRRBB – záťažový test 2017

28. februára 2017

Najčastejšie otázky

1. Prečo bankový dohľad ECB uskutočňuje analýzu citlivosti zameranú na úrokové riziko bankovej knihy (interest rate risk in the banking book – IRRBB) – záťažový test 2017?

Organizovať ročné dohľadové záťažové testy je povinnosťou, ktorá bankovému dohľadu ECB vyplýva z článku 100 smernice CRD. Takéto hodnotenie bánk pod priamym dohľadom ECB sa preto uskutoční aj v roku 2017.

Prostredníctvom tohtoročného záťažového testu ECB mieni získať potrebné informácie o úrokovej citlivosti aktív a pasív v bankových knihách a čistých úrokových výnosov bánk. Hypotetické šoky použité v teste vychádzajú zo štandardného súboru, ktorý stanovil Bazilejský výbor pre bankový dohľad v publikácii „Standards – Interest rate risk in the banking book“ zverejnenej v apríli 2016.

2. Na čo sa analýza citlivosti IRRBB – záťažový test 2017 zameriava? Ako sa použijú jeho výsledky?

Pracovníci dohľadu budú hodnotiť, aký by mali na banky vplyv hypotetické zmeny prostredia úrokových mier.

V rámci analýzy účinkov rôznych úrokových šokov na banky sa test zameriava na zmeny ekonomickej hodnoty aktív a pasív v bankovej knihe a na vývoj s nimi súvisiacich čistých úrokových výnosov. Banková kniha obsahuje aktíva a pasíva, ktoré nesúvisia s obchodnými aktivitami bánk. Keďže pohyby úrokových mier môžu vyvolávať zmeny správania klientov, cieľom testu je aj analýza vplyvu bankových modelov klientskeho správania na meranie úrokového rizika.

Výsledky testu budú nemechanickým spôsobom zakomponované do procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), ktorý bankám stanovuje požadovanú výšku kapitálu. V rámci rozhodnutí SREP 2017 kvantitatívne výsledky testu nebudú určujúcim faktorom výšky kapitálových požiadaviek, bude sa v nich však zohľadňovať relatívna citlivosť bánk na jednotlivé testované úrokové šoky. To znamená, že výsledky testu budú zohľadnené pri posudzovaní požadovanej výšky kapitálu inštitúcie v rámci požiadaviek druhého piliera a všeobecných zásad druhého piliera.

3. Bude mať hodnotenie za následok zvýšenie kapitálových požiadaviek na banky?

Očakáva sa, že za inak nezmenených okolností zostane celková výška kapitálových požiadaviek v prípade bánk pod priamym dohľadom ECB na stabilnej úrovni.

4. Aké predpoklady zmien úrokového prostredia test používa?

Na základe referenčného súboru šokov, ktorý v apríli 2016 stanovil Bazilejský výbor pre bankový dohľad (Standards - Interest rate risk in the banking book), bude banková kniha podrobená šiestim rôznym úrokovým šokom. Každý šok predstavuje rôzne zmeny výšky a tvaru úrokovej krivky. Pracovníci dohľadu tak získajú informácie o tom, ako sa pri jednotlivých šokoch mení ekonomická hodnota kapitálu v bankovej knihe a projekcie čistých úrokových výnosov. Šoky sú len hypotetické a nemajú žiadnym spôsobom prognózovať budúci vývoj úrokových mier v eurozóne; ich účelom je zistiť potenciálne slabé miesta v bankových knihách bánk.

Šoky sa teda uplatňujú skôr v duchu analýzy citlivosti. Analýza citlivosti sa do značnej miery líši od makroekonomického záťažového testu, pri ktorom sa zvyčajne v rámci daného scenára vývoja používajú modelované ekonomické projekcie.

5. Na ktoré časti bankových súvah sa analýza citlivosti vzťahuje?

Analýza sa zameriava na pozície v bankovej knihe. Jej rozsah je obmedzený na aktíva a pasíva denominované v hlavných menách danej banky. Hodnotiť sa budú len aktíva a pasíva v mene, v ktorej je denominovaných viac ako 20 % aktív v bankovej knihe banky. Na aktíva a pasíva v iných menách, ktoré tento limit neprekračujú, sa test v záujme zníženia vykazovacej záťaže vzťahovať nebude. Účinok takýchto menších portfólií by navyše celkové výsledky pravdepodobne významnejšie neovplyvnil.

6. Ako dlho bude toto hodnotenie trvať?

Hodnotenie sa začína 28. februára 2017 a jeho výsledky sa premietnu predovšetkým do hodnotenia SREP. Svoju úlohu však zohrajú aj pri kalibrovaní všeobecných zásad druhého piliera. V lete budú predmetom diskusií v rámci dohľadového dialógu SREP medzi bankami a spoločnými dohliadacími tímami.

V rámci tohto hodnotenia „zdola nahor“ banky poskytujú pre jednotlivé úrokové šoky svoje projekcie na základe vlastných modelov. Výsledky sa premietnu do kvalitatívnych opatrení a diskusií medzi spoločnými dohliadacími tímami a bankami v kontexte hodnotenia SREP.