1 Úvod

Geopolitický šok spôsobený inváziou Ruska na Ukrajinu a jeho bezprostredné makrofinančné dôsledky zvýšili neistotu spojenú s vývojom hospodárstva a finančných trhov a spôsobili nárast rizík ohrozujúcich bankový sektor. Aktuálna situácia si vyžaduje mimoriadnu obozretnosť zo strany bánk i orgánov bankového dohľadu. V prvej polovici roka 2022, za podpory hospodárskeho oživenia v nadväznosti na čoraz výraznejšie uvoľňovanie obmedzení súvisiacich s pandémiou koronavírusu (COVID-19) a postupnú normalizáciu úrokových sadzieb, dosahovali dohliadané inštitúcie celkovo dobré výsledky. Banky počas tohto obdobia vykazovali zdravú úroveň koeficientov kapitálovej primeranosti a vysoké likviditné rezervy, čo bolo odrazom vysokej odolnosti sektora, pričom celkový objem problémových úverov (non-performing loans – NPL) naďalej klesal.

Priamy dosah vojny na Ukrajine je v prípade väčšiny dohliadaných inštitúcií zatiaľ obmedzený. Prejavujú sa však účinky makroekonomického šoku, ktorý prehĺbil už existujúce inflačné tlaky a pretrvávajúce obmedzenia v dodávateľských reťazcoch, a to najmä v Európe. V dôsledku toho dochádza k rastu finančných a nefinančných rizík v európskom finančnom sektore. Potenciálne zintenzívnenie geopolitického napätia v budúcnosti môže viesť k ďalšiemu zvýšeniu rizika preceňovania na finančných trhoch a kybernetických hrozieb. Vývoj hospodárstva a finančných trhov zostáva celkovo veľmi neistý, s väčšou pravdepodobnosťou nečakaných nepriaznivých udalostí.

Popri bezprostrednejších rizikách spôsobených inváziou Ruska na Ukrajinu si primeranú pozornosť bánk a orgánov dohľadu takisto vyžadujú už existujúce riziká a slabiny viac štrukturálneho charakteru. Patria sem otázky spojené s vývojom a implementáciou stratégií bánk v oblasti digitálnej transformácie, alebo fyzické riziká a riziká prechodu spojené s globálnymi klimatickými zmenami.

Bankový dohľad ECB, v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, za týchto náročných podmienok uskutočnil revíziu svojich strategických priorít na nasledujúce tri roky. Revízia vychádza z dôkladnej analýzy hlavných rizík a slabín dohliadaných bánk, prihliada na výsledky dosiahnuté pri plnení priorít schválených minulý rok a čerpá z výsledkov postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). Hoci sa okolnosti v porovnaní s minulým rokom podstatne zmenili a došlo k zvýšeniu pravdepodobnosti a závažnosti rizík, ktorým je bankový sektor vystavený, celkovo sú priority a súvisiace činnosti dohľadu stanovené v roku 2022 naďalej adekvátne a umožňujú riešiť naliehavé problémy i viac štrukturálne slabiny bankového sektora.

Napriek tomu sa vyžadujú určité úpravy s cieľom reagovať na vznikajúce riziká súvisiace s vojnou a vysokou infláciou. Aktualizované plánovanie tiež zohľadňuje výsledky orgánov dohľadu dosiahnuté pri odstraňovaní slabín a rizík, ktoré boli súčasťou priorít v predchádzajúcich rokoch. Príkladom pretrvávajúcich a vysoko relevantných rizík, predovšetkým v súčasnej situácii, ktoré boli predmetom značného úsilia orgánov dohľadu v roku 2022, sú úrokové riziko a riziko kreditného rozpätia, kreditné riziko protistrany a financovanie s pákovým efektom. Orgány dohľadu tieto otázky s dotknutými bankami riešia prostredníctvom cielených činností dohľadu, aby zabezpečili adekvátne riadenie týchto rizík a úplné odstránenie zistených nedostatkov.

Súčasné prostredie si tiež vyžaduje obozretnosť. Preto je nevyhnutné, aby orgány dohľadu v rámci pravidelných činností dohľadu pokračovali v monitorovaní a hodnotení primeranosti a riadnej tvorby opravných položiek bánk a ich kapitálových pozícií, ako aj projekcií a plánov rozdeľovania ziskov. Týka sa to aj hodnotenia výsledkov bánk v plnení minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a akceptovateľné záväzky (MREL), predovšetkým vzhľadom na súčasnú makrofinančnú situáciu.

Priority dohľadu SSM na roky 2023 až 2025 majú za cieľ zvýšiť úsilie dohľadu v záujme dosahovania strednodobých strategických cieľov a zároveň prispôsobiť zameranie dohľadu meniacim sa výzvam. Od dohliadaných inštitúcií sa bude vyžadovať, aby zvýšili svoju odolnosť voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom (priorita 1), aby sa zaoberali výzvami spojenými s digitalizáciou a posilnili riadiace schopnosti riadiacich orgánov (priorita 2) a aby zintenzívnili svoje úsilie pri riešení otázky klimatických zmien (priorita 3) (diagram 1).

Diagram 1

Priority dohľadu na obdobie 2023 – 2025 zamerané na zistené slabiny bánk

Hlavným účelom strategického plánovania bankového dohľadu ECB je vypracovanie spoľahlivej stratégie na nasledujúce tri roky. Uplatňuje holistický prístup založený na spolupráci a zahŕňa komplexné hodnotenie hlavných rizík a slabín európskeho bankového sektora. Priority dohľadu zvyšujú účinnosť a konzistentnosť plánovania dohľadových činností spoločných dohliadacích tímov a podporujú efektívnejšie rozdeľovanie zdrojov. Podporujú tiež stanovovanie úrovní tolerancie rizík a usmerňujú určovanie dôležitosti rizík v rámci postupu SREP, berúc do úvahy odlišné okolnosti jednotlivých bánk. Priority dohľadu tiež vnútroštátnym orgánom dohľadu pomáhajú pri stanovovaní primeraných vlastných priorít v dohľade nad menej významnými inštitúciami. Transparentná komunikácia o prioritách zároveň objasňuje očakávania dohľadu vo vzťahu k bankám, zvyšuje vplyv dohľadu na odolnosť bankového sektora a pomáha zabezpečiť rovnaké podmienky.

Bankový dohľad ECB nepretržite monitoruje a vyhodnocuje vývoj rizík a slabín dohliadaných inštitúcií, ako aj stav plnenia vybraných priorít. Pravidelná revízia strategických priorít bankovému dohľadu ECB umožňuje podľa potreby prispôsobovať svoje zameranie a činnosti zmenám rizikového prostredia, čo je v súčasnom neistom hospodárskom a geopolitickom prostredí mimoriadne dôležité.

Nasledujúce časti obsahujú podrobnejšie informácie o výsledkoch procesu identifikácie a hodnotenia rizík a stanovujú priority dohľadu a príslušné pracovné programy na roky 2023 až 2025. Orgány dohľadu v rámci svojej priebežnej spolupráce s bankami vykonávajú aj ďalšie pravidelné činnosti, ktoré dopĺňajú prácu v oblasti priorít.

2 Priority dohľadu a hodnotenie rizík na roky 2023 – 2025

2.1 Prevádzkové prostredie dohliadaných inštitúcií

Výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne sa v priebehu roka vzhľadom na vysokú infláciu a dôsledky ruskej vojny na Ukrajine výrazne zhoršil. Obdobie nasledujúcich mesiacov je naďalej spojené s vysokou neistotou. Oživenie hospodárskej aktivity pozorované v prvom polroku 2022, ktoré bolo okrem iného výsledkom postupného rušenia obmedzení súvisiacich s pandémiou, sa spomalilo. Invázia Ruska na Ukrajinu viedla k sérii sankcií západných krajín nasledovaných odvetnými opatreniami Ruska, čo malo za následok prudký rast cien energií, potravín a komodít, ako aj narušenie dodávok energií. Výsledkom bolo zvýšenie inflačných tlakov a rekordne vysoké hodnoty inflácie v eurozóne. Tieto účinky spolu s výsledným narušením dôvery prehĺbili už existujúce obmedzenia v dodávateľskom reťazci a viedli k zhoršeniu hospodárskeho výhľadu. V prostredí výrazne zvýšenej neistoty medzi hlavné riziká zhoršenia výhľadu hospodárskeho rastu patrí dlhšie trvanie vojny na Ukrajine, eskalácia geopolitického napätia, rastúce náklady na energie a inflácia, ktorá by v kombinácii s ďalšími narušeniami dodávok energií a zavedením prídelového systému mohla viesť k recesii v Európe.

Celosvetovo vysoké hodnoty inflácie viedli hlavné centrálne banky vrátane ECB k zrýchleniu tempa normalizácie menovej politiky. V nadväznosti na nárast pomeru verejného a súkromného dlhu k HDP počas pandémie by kombinácia prísnejších podmienok financovania (vzhľadom na rast menovopolitických sadzieb) a horšieho výhľadu hospodárskeho rastu mohla ohroziť schopnosť zmluvných strán bánk splácať svoj dlh. Očakáva sa, že podniky, predovšetkým vo vysokovýnosovom segmente energeticky náročných odvetví, budú čeliť vyšším nákladom na financovanie, vstupy a prevádzku, ako aj dôsledkom slabšieho výhľadu hospodárskeho rastu, čo môže viesť k nárastu miery nesplácania záväzkov. Domácnosti s vyššou úrovňou zadlženosti, nižšími príjmami alebo hypotekárnymi úvermi s pohyblivou úrokovou sadzbou tiež môžu v budúcnosti zaznamenať zhoršenie úverovej bonity, hoci vplyv inflácie a vyšších úrokových mier by mohli aspoň čiastočne pomôcť tlmiť rozpočtové opatrenia, úspory nahromadené počas pandémie a celkovo odolný trh práce.

Zvýšené geopolitické napätie, rastúce úrokové miery a obavy z hospodárskej recesie v Európe tlmia dynamiku finančných trhov. Úrokové miery celosvetovo nasledujú tempo rozhodnutí centrálnych bánk a v roku 2022 vykazovali obdobia volatility v dôsledku neistoty spojenej s načasovaním a rozsahom zmien menovopolitických sadzieb. Akciové trhy sa po prudkom poklese cien v prvej polovici roka mierne zotavili, no zostávajú náchylné na ďalšie cenové korekcie. Čo sa týka ďalšieho vývoja, vysoká neistota sa môže premietnuť do väčších trhových turbulencií a období vysokej volatility, čo môže viesť k ďalšiemu preceňovaniu na finančných trhoch a následným cenovým stratám v súvahách bánk alebo k nižším výnosom z trhových obchodov.

2.2 Riziká a priority, 2023 – 2025

Priority dohľadu SSM zahŕňajú strategické ciele, ktoré sa bankový dohľad ECB zaväzuje počas nasledujúcich troch rokov sledovať s cieľom odstraňovať prioritné slabiny, ako aj činnosti dohľadu naplánované na dosiahnutie týchto cieľov. Nasledujúce časti opisujú tieto priority na obdobie rokov 2023 až 2025.

2.2.1 Priorita 1: Zvýšenie odolnosti voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom

Vysoká neistota a riziká nepriaznivejšieho vývoja spojené so súčasným makrofinančným a geopolitickým prostredím podstatne ovplyvňujú výhľad vývoja európskeho bankového sektora. Dohliadané inštitúcie musia postupovať obozretne pri vývoji a plánovaní svojich obchodných stratégií, pozorne monitorovať riziká spojené s rýchlo sa meniacim finančným prostredím a venovať pozornosť riadeniu rizík. V oblasti kapitálu, likvidity a financovania musia vypracúvať spoľahlivé a dôveryhodné plány, ktoré zohľadňujú súčasný neistý výhľad vývoja, a musia byť pripravené tieto plány pružne a včas prispôsobiť meniacemu sa rizikovému prostrediu.

Za týchto okolností je v nadchádzajúcich mesiacoch hlavným cieľom bankového dohľadu ECB zabezpečiť, aby banky pod jeho priamym dohľadom zvýšili svoju odolnosť voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom. V tomto smere bude dôležitý celoúnijný záťažový test 2023, koordinovaný Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA), ktorý bude zohľadnený vo výsledkoch ďalšieho cyklu SREP a podporí tak plnenie priorít dohľadu v roku 2023. Ďalšie činnosti dohľadu viac zamerané na konkrétne riziká, ako aj činnosti súvisiace s určitými prioritami z minulého roka, ktoré sa vykonávajú v rámci pravidelného dohľadu, sú opísané v nasledujúcej časti.

Prioritná slabina: Nedostatky v riadení kreditného rizika vrátane vystavenosti zraniteľným sektorom

Strategický cieľ: Banky by mali účinne odstraňovať štrukturálne nedostatky vo svojom cykle riadenia kreditného rizika, od vzniku úveru až po zmierňovanie a monitorovanie rizík, a včas sa zaoberať prípadmi odklonu od regulačných požiadaviek a očakávaní dohľadu.

Banky by mali byť schopné pohotovo identifikovať prípadný nárast rizík vo svojich expozíciách voči sektorom, ktoré sú citlivejšie na súčasné makroekonomické prostredie, vrátane sektorov zasiahnutých vojnou na Ukrajine a realitných portfólií, a tento nárast zmierniť.

Hoci objem problémových úverov v prvej polovici roka 2022 ďalej klesal, prísnejšie podmienky financovania a čoraz vyššie riziko recesie už začali ovplyvňovať úverové podmienky v Európe. To sa dotkne domácností i podnikov, aj keď v rôznej miere – v závislosti od rôznych faktorov ako napríklad ich úrovne zadlženosti alebo nevýhodnej citlivosti na súčasné makrofinančné prostredie. Presnejšie povedané, šok cien energií a narušenia dodávateľských reťazcov spôsobené vojnou na Ukrajine zvyčajne postihujú hospodárske odvetvia spojené s výrobou a spracovaním surovín, dodávateľov energií a energeticky náročné odvetvia, ako je poľnohospodárstvo a letecká, pozemná a vodná doprava. Vysoké ceny vstupov brzdia aj stavebníctvo, pričom vo viacerých krajinách eurozóny môžu výpadky dodávok plynu predstavovať ďalšiu záťaž pre hlavných spotrebiteľov plynu, napríklad výrobcov kovov, chemických látok, potravín a nápojov.

Po prudkej cenovej korekcii na začiatku pandémie sa podmienky na trhoch s komerčnými nehnuteľnosťami podľa všetkého stabilizujú. Sektor kancelárskych nehnuteľností v Európe je však naďalej vystavený tlaku rastúcich úrokových mier a prudkého rastu stavebných nákladov, ktorý sa pridáva k účinkom prechodu na prácu na diaľku v dôsledku pandémie. Napriek pretrvávajúcim známkam nadhodnotenia došlo v eurozóne v prvej polovici roka 2022 k nárastu cien nehnuteľností na bývanie, čím sa ešte viac prehĺbil rozdiel oproti cenám nájomného. Tento vývoj spolu s nárastom životných nákladov, poklesom reálnych miezd a rastúcimi úrokovými mierami vyvoláva čoraz väčšie obavy, predovšetkým v prípade bánk pôsobiacich v krajinách s vysokým podielom hypotekárnych úverov s pohyblivou úrokovou sadzbou.

Za týchto okolností sú činnosti dohľadu iniciované od vypuknutia pandémie zamerané na riešenie štrukturálnych nedostatkov v rámcoch riadenia kreditného rizika bánk aj naďalej celkovo relevantné z hľadiska riešenia výziev vyplývajúcich zo súčasného prostredia. Hoci banky za posledné roky dosiahli určitý pokrok, hodnotenie SREP v roku 2022 potvrdilo, že v oblasti kontroly rizík majú dohliadané inštitúcie naďalej nedostatky, najmä pokiaľ ide o poskytovanie a monitorovanie úverov, klasifikáciu problémových dlžníkov a rámce tvorby opravných položiek. Na odstránenie nedostatkov zistených v nadväznosti na list adresovaný riaditeľom bánk (iniciatíva „Dear CEO“)^[1] síce väčšina bánk vypracovala nápravné akčné plány, no niektoré problémy zostávajú nevyriešené, napríklad pokiaľ ide o postupy v oblasti úpravy podmienok splácania, prípadov pravdepodobného nesplatenia (unlikeliness to pay – UTP) a tvorby opravných položiek. Orgány dohľadu zodpovedajúcim spôsobom zintenzívnia svoje úsilie v záujme dosiahnutia strategického cieľa bankového dohľadu ECB v tejto oblasti. Hoci väčšina plánovaných činností nadväzuje na minuloročný pracovný program v oblasti priorít dohľadu, ich zameranie bude upravené tak, aby zahŕňalo aj sektory najviac postihnuté dôsledkami vojny na Ukrajine (napr. energeticky náročné odvetvia) a makroekonomickým prostredím.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Cielené hodnotenie^[2] poskytovania a monitorovania úverov, hodnotenie súladu s príslušnými usmerneniami EBA so zameraním na portfóliá rezidenčných nehnuteľností.
• Cielené hodnotenie IFRS 9 vo vybraných bankách s cieľom overiť plnenie očakávaní dohľadu stanovených v liste adresovanom riaditeľom bánk z roku 2020 (so zameraním na zostávajúce nedostatky) a kontrola špecifických aspektov modelovania (vrátane prekrývania).
• Hĺbkové kontroly politík v oblasti úpravy podmienok splácania a prípadov UTP, riešenie zostávajúcich nedostatkov zistených v nadväznosti na list adresovaný riaditeľom bánk, so zreteľom na aktuálne makrofinančné prostredie.
• Kontroly na mieste zamerané na IFRS 9 (portfóliá veľkých podnikov, malých a stredných podnikov a retailové portfóliá) a na komerčné nehnuteľnosti/kolaterál (pokračovanie činnosti z roku 2022).
• Cielené kontroly na mieste zamerané na obchodníkov s energiami a/alebo komoditami.
• Cielené spoločné previerky na mieste/hodnotenia interných modelov v prípade určitých významných portfólií vo vybraných zraniteľných sektoroch s cieľom posúdiť adekvátnosť príslušných modelov založených na internom ratingu (internal rating-based – IRB), účtovných modelov a rámcov riadenia kreditného rizika.
• Hodnotenia interných modelov a následné opatrenia spoločných dohliadacích tímov s cieľom posúdiť zmeny modelov IRB v súvislosti s novými regulačnými požiadavkami^[3], následné opatrenia vychádzajúce zo zistení predchádzajúcich cielených hodnotení interných modelov (targeted review of internal models – TRIM).

Následné činnosti vykonávané v rámci pravidelného výkonu dohľadu

Emisia úverov s pákovým efektom sa v posledných štvrťrokoch spomalila, pričom emitenti a investori sa prispôsobili makroekonomickej neistote. Nesplatený objem týchto úverov v portfóliách dohliadaných inštitúcií a s tým spojené slabiny inštitúcií sú však vzhľadom na povahu protistrán (vysoké výnosy/nízky úverový rating a/alebo vysoká zadlženosť) a nástrojov (zvyčajne úvery s pohyblivou úrokovou sadzbou a s miernejšími zmluvnými podmienkami) naďalej na vysokej úrovni. Bankový dohľad ECB tento rok zintenzívnil snahu dosiahnuť u bánk vyššiu mieru plnenia očakávaní dohľadu stanovených vo všeobecných zásadách ECB. Orgány dohľadu sa budú v budúcnosti zaoberať krokmi bánk v tejto oblasti s cieľom odstrániť zostávajúce nedostatky v plnení príslušných očakávaní dohľadu. Dohliadaným inštitúciám, ktoré v tejto súvislosti nebudú dosahovať dostatočné výsledky, je bankový dohľad ECB pripravený uložiť dodatočné kapitálové požiadavky.

Hoci sa orgány dohľadu v rámci svojej činnosti v roku 2022 intenzívne zaoberali slabinami vyplývajúcimi z výraznej miery citlivosti bánk na úrokové a úverové spready a ich vystavenosti kreditnému riziku protistrany, súvisiace riziká neustúpili a pravdepodobnosť ďalších epizód vysokej volatility a preceňovania na finančných trhoch v nasledujúcich mesiacoch zostáva vysoká. Za týchto okolností sa od dohliadaných inštitúcií očakáva, že budú aj naďalej pozorne sledovať a obozretne riadiť základné riziká, ktoré sú v súčasnej situácii stále veľmi relevantné a významné. Pokračovať bude aj príslušná činnosť dohľadu, v rámci ktorej budú spoločné dohliadacie tímy na základe výsledkov cielených hodnotení uskutočnených v tomto roku posudzovať dosiahnuté výsledky v roku 2023.

Prioritná slabina: Nedostatočná diverzifikácia zdrojov financovania a nedostatky v plánoch financovania

Strategický cieľ: Banky, ktoré vykazujú vysokú koncentráciu zdrojov financovania, najmä menej stabilných zdrojov, by mali v záujme diverzifikácie svojej štruktúry financovania vypracovať a implementovať spoľahlivé a dôveryhodné viacročné plány financovania, prihliadajúc na výzvy vyplývajúce z meniacich sa podmienok financovania.

Dohliadané inštitúcie počas prvého polroka 2022 v priemere vykazovali dostatočnú výšku ukazovateľov likviditného krytia a čistého stabilného financovania, čo je jasným znakom odolnosti voči naplneniu potenciálnych šokov v oblasti likvidity a financovania. Niektoré inštitúcie sú však vzhľadom na nedostatočnú diverzifikáciu zdrojov financovania citlivejšie na nepriaznivý vývoj na trhu. V reakcii na výnimočné opatrenia menovej politiky zavedené na začiatku pandémie napríklad niektoré banky zvýšili objem financovania od centrálnych bánk (napr. prostredníctvom tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III)) a následne znížili podiel trhového financovania (napr. prostredníctvom komerčných cenných papierov a krytých dlhopisov). V nadväznosti na splatenie prostriedkov získaných v týchto operáciách, či už v čase splatnosti alebo predčasne, budú banky musieť zvýšiť diverzifikáciu svojich zdrojov financovania a časť financovania od centrálnych bánk nahradiť nákladnejšími a prípadne krátkodobejšími alternatívami, v dôsledku čoho budú ich prudenciálne ukazovatele a ziskovosť vystavené tlaku, predovšetkým v prostredí rastúcich ekonomických rizík a postupného sprísňovania menovej politiky. Riziká prameniace z vysokej miery využívania operácií TLTRO III a stratégie bánk na postupné zníženie objemu tohto druhu financovania si vyžadujú nepretržitú pozornosť orgánov dohľadu, čo v rámci tohtoročného postupu SREP zdôraznili aj niektoré spoločné dohliadacie tímy. V tejto súvislosti sa od dohliadaných inštitúcií bude vyžadovať vypracovanie, implementácia a primeraná aktualizácia účinného a spoľahlivého plánu likvidity a financovania, ktorý bude zahŕňať stratégie zníženia objemu financovania a zmierňovania rizík revolvingu a koncentrácií v štruktúrach financovania.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Cielené hodnotenie stratégií znižovania objemu financovania prostredníctvom operácií TLTRO III vo vybraných bankách, ktoré v podstatnej miere využívajú tento druh financovania a sú citlivejšie na nárast nákladov na trhové financovanie. Toto cielené hodnotenie bude doplnené širšou analýzou plánov bánk v oblasti likvidity a financovania s cieľom identifikovať nevyhovujúce postupy a zraniteľnejšie inštitúcie; v prípade potreby sa uskutočnia aj cielené kontroly na mieste. Spoločné dohliadacie tímy v nadväznosti na zistenia týchto hodnotení prijmú adekvátne opatrenia a budú zisťovať stav prípravy a implementácie účinných plánov nápravných opatrení, a to aj prostredníctvom cielených kontrol na mieste.

2.2.2 Priorita 2: Riešenie výziev spojených s digitalizáciou a posilnenie riadiacich schopností riadiacich orgánov

Dohliadané inštitúcie by mali v záujme odolnosti a udržateľnosti svojich obchodných modelov klásť veľký dôraz na riešenie štrukturálnych výziev a rizík vyplývajúcich z digitalizácie bankových služieb. Zatiaľ čo spoľahlivé interné riadenie a účinné strategické vedenie zo strany riadiacich orgánov majú zásadný význam z hľadiska vývoja a implementácie úspešných stratégií digitálnej transformácie, banky sa musia zaoberať aj slabinami a rizikami vyplývajúcimi z väčšej prevádzkovej závislosti od IT systémov, služieb tretích strán a inovatívnych technológií. Banky zároveň pôsobia vo veľmi volatilnom a neistom prostredí. Prijatie rozhodných krokov na zabezpečenie účinného strategického vedenia, spoľahlivého interného riadenia a adekvátnych kapacít v oblasti agregácie a vykazovania údajov o rizikách môže bankám pomôcť podporiť udržateľnosť ich obchodných modelov vzhľadom na nadchádzajúce výzvy.

Prioritná slabina: Nedostatky v stratégiách digitálnej transformácie

Strategický cieľ: Banky by mali prostredníctvom adekvátnych opatrení (napr. v oblasti obchodnej stratégie, riadenia rizík atď.) vypracovať a implementovať spoľahlivé plány digitálnej transformácie s cieľom podporiť udržateľnosť ich obchodných modelov a zmierniť riziká spojené s využívaním inovatívnych technológií.

Dohliadané inštitúcie v reakcii na meniace sa potreby a preferencie spotrebiteľov nepretržite vyvíjajú, implementujú a aktualizujú stratégie na podporu digitalizácie svojich bankových služieb a postupov. Zavádzanie nových technológií môže zároveň prispieť k zvýšeniu efektívnosti, čo zvyšuje ziskovosť bánk. Napriek tomu, že dohliadané inštitúcie aktuálne v dôsledku očakávaní vyšších úrokových sadzieb vykazujú vyššiu ziskovosť, zintenzívnenie konkurencie zo strany lídrov v oblasti digitálnych technológií v bankovom sektore i významných digitálnych aktérov mimo tohto sektora (napr. finančno-technologických a veľkých technologických firiem) môže pre obchodné modely bánk, ak sa včas neprispôsobia meniacemu sa prostrediu, predstavovať riziko. Za týchto okolností a v nadväznosti na tohtoročné prioritné iniciatívy, ktorých cieľom bolo získať lepší prehľad o postupoch bánk a vykonať ich referenčné porovnanie, bude bankový dohľad ECB na túto oblasť aj naďalej klásť dôraz a uskutoční cielené kontroly na mieste a cielené hodnotenia konkrétnych aspektov stratégií bánk v oblasti digitálnej transformácie a využívania inovatívnych technológií. Spoločné dohliadacie tímy sa tiež budú zameriavať na mimoriadne prípady inštitúcií zistené počas týchto hodnotení s cieľom doplniť celkovú stratégiu a motivovať banky, aby odstránili prípadné štrukturálne nedostatky.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Zverejnenie očakávaní dohľadu, pokiaľ ide o stratégie digitálnej transformácie, ako aj výsledkov referenčného porovnávania uskutočneného v roku 2022^[4]
• Cielené hodnotenia a) stratégií digitálnej transformácie bánk a b) využívania inovatívnych technológií v bankách, doplnené následnými opatreniami spoločných dohliadacích tímov v prípade bánk, v ktorých boli zistené významné nedostatky.
• Cielené kontroly na mieste zamerané na digitálnu transformáciu, zahŕňajúc aspekty stratégií týkajúce sa IT i obchodných modelov.

Prioritná slabina: Nedostatky v rámcoch prevádzkovej odolnosti, konkrétne riziká spojené s externým zabezpečovaním IT a bezpečnosťou IT a kybernetické riziká

Strategický cieľ: Banky by mali uplatňovať spoľahlivé mechanizmy riadenia rizík spojených s externým zabezpečovaním IT, ako aj rámce bezpečnosti IT a kybernetickej odolnosti, aby mohli aktívne reagovať na prípadné nepodchytené riziká, ktoré by mohli viesť k závažným narušeniam kritických činností alebo služieb, pričom by mali plniť relevantné regulačné požiadavky a očakávania dohľadu.

Digitálna transformácia prebiehajúca v bankovom sektore a zvýšená miera využívania technológií a externých poskytovateľov pri zabezpečovaní bankových služieb zvýšili komplexnosť a vzájomnú previazanosť v rámci finančného systému, v dôsledku čoho banky na celom svete čelia vyšším rizikám ohrozujúcim prevádzkovú odolnosť. Počas pandémie dohliadané inštitúcie vykazovali vysokú odolnosť a vzhľadom na zvýšené riziko len obmedzené prevádzkové straty, no vojna na Ukrajine prináša nové výzvy. Niektoré z konkrétnych obáv, na ktoré poukázali aj mnohé spoločné dohliadacie tímy v rámci postupu SREP 2022, sa týkajú zvýšeného rizika spojeného s externým zabezpečovaním určitých činností alebo kritických služieb prostredníctvom poskytovateľov z krajín nepriaznivo zasiahnutých sankčnými režimami (prípadne čeliacich vyšším geopolitickým rizikám), ktoré môžu byť viac ohrozené napríklad možným nárastom prípadov odvetných kybernetických útokov v reakcii na západné sankcie voči Rusku.

Vysoká miera využívania tretích strán pri zabezpečovaní kritických IT služieb a nedostatky v postupoch externého zabezpečovania IT navyše predstavujú významnú slabinu, ktorá by mohla viesť k čoraz vyšším stratám v dôsledku nedostupnosti externe zabezpečovaných služieb alebo ich nedostatočnej kvality. Bankový dohľad ECB bude preto pokračovať v revízii postupov bánk v oblasti externého zabezpečovania činností a ich opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti a v prípade zistených nedostatkov uskutoční cielené hodnotenia a kontroly na mieste.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Zber údajov a horizontálna analýza registrov externého zabezpečovania činností s cieľom získať prehľad o vzájomnej prepojenosti medzi významnými inštitúciami a externými poskytovateľmi, ako aj o potenciálnej koncentrácii, pokiaľ ide o určitých poskytovateľov.
• Cielené hodnotenia postupov externého zabezpečovania činností, opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti a mechanizmov kontroly rizík IT.
• Cielené kontroly na mieste zamerané na externé zabezpečovanie činností a riadenie kybernetickej bezpečnosti.

Prioritná slabina: Nedostatky vo fungovaní a riadiacich schopnostiach riadiacich orgánov

Strategický cieľ: Banky by mali účinne odstraňovať významné nedostatky vo fungovaní a zložení ich riadiacich orgánov a v dohľade nad nimi a na tento účel vypracovať a pohotovo implementovať plány nápravných opatrení, so zreteľom na očakávania dohľadu.

Spoľahlivé mechanizmy interného riadenia a účinné strategické vedenie majú zásadný význam z hľadiska zabezpečenia udržateľnosti obchodných modelov bánk za krízových i normálnych okolností, ako aj z hľadiska prispôsobenia sa novým trendom, napríklad v súvislosti s digitalizáciou a ekologickou transformáciou. Vhodné zloženie a diverzita riadiacich orgánov bánk vrátane adekvátnych kolektívnych vedomostí, zručností a skúseností posilňujú ich úlohu v rámci dohľadu nad rizikami a sú nevyhnutné pre ich účinné fungovanie.

Banky dosiahli pokrok v adaptácii svojich politík na zabezpečenie rozmanitosti, okrem iného v reakcii na opatrenia dohľadu prijaté začiatkom roka 2022 v prípade bánk, ktoré takéto politiky neuplatňovali, resp. nezaviedli interné ciele na zabezpečenie rodovej rozmanitosti na úrovni predstavenstva. Niektorým oblastiam je potrebné naďalej venovať pozornosť. Ide napríklad o dodržiavanie interných alebo vnútroštátnych cieľov v oblasti rodového zastúpenia v riadiacich orgánoch alebo o nedostatočnú rozmanitosť zručností v rámci predstavenstva, napríklad odbornosť v oblasti IT/kybernetických rizík. Okrem toho pretrvávajú nedostatky v procese plánovania hierarchickej postupnosti a v schopnostiach predstavenstiev zabezpečovať dohľad a kriticky posudzovať riadiace funkcie, čo platí i v rámci príslušných výborov. Táto otázka tiež môže súvisieť s pretrvávajúcimi nedostatkami v oblasti formálnej nezávislosti riadiacich orgánov niektorých inštitúcií.

Bankový dohľad ECB sa bude v tejto oblasti snažiť dosiahnuť zlepšenie prostredníctvom cielených hodnotení, kontrol na mieste a cielených hodnotení (a opätovných hodnotení) odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti vychádzajúcich z rizík. Orgány dohľadu okrem toho zverejnia aktualizované očakávania dohľadu v oblasti interného riadenia a riadenia rizík.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Cielené hodnotenia účinnosti riadiacich orgánov bánk a cielené kontroly na mieste.
• Zverejnenie aktualizovaných očakávaní dohľadu, pokiaľ ide o mechanizmy interného riadenia bánk a riadenie rizík.^[5]

Prioritná slabina: Nedostatky v agregácii a vykazovaní údajov o rizikách

Strategický cieľ: Banky by mali účinne odstraňovať dlhodobé nedostatky a uplatňovať adekvátne a účinné rámce agregácie a vykazovania údajov o rizikách s cieľom podporiť efektívne vedenie zo strany riadiacich orgánov a napĺňať očakávania orgánov dohľadu, a to aj za krízových okolností.

Prístup k včasným a presným údajom a výkazom je základným predpokladom účinného strategického vedenia, účinného riadenia rizík a prijímania riadne podložených rozhodnutí, a to za normálnych i nepriaznivých okolností. Bankový dohľad ECB preto venuje veľkú pozornosť kvalite údajov dohliadaných inštitúcií a ich schopnostiam agregácie údajov o rizikách a postupom vykazovania rizík. V rámci každoročných hodnotení SREP boli v týchto oblastiach opakovane zistené významné nedostatky, keďže banky len pomalým tempom zabezpečujú plnenie očakávaní dohľadu a dodržiavanie zásad účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík, ktoré vypracoval Bazilejský výboru pre bankový dohľad, a nedostatočne odstraňujú zistené nedostatky. Medzi hlavné nedostatky patrí slabý dohľad nad riadiacimi orgánmi, fragmentácia a nedostatočná harmonizácia IT prostredia, nízke kapacity na agregáciu údajov na úrovni skupiny a obmedzený rozsah a ambicióznosť plánov nápravných opatrení bánk.

Bankový dohľad ECB v tejto súvislosti zintenzívni svoje úsilie s cieľom zabezpečiť, aby dohliadané inštitúcie dosiahli výrazný pokrok v odstraňovaní zistených štrukturálnych nedostatkov.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Podrobnejšie vypracovanie očakávaní dohľadu týkajúcich sa implementácie zásad agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík, a ich oznámenie bankám.
• Cielené opatrenia a horizontálna analýza v rámci spoločných dohliadacích tímov a/alebo kontroly na mieste v prípade bánk s pretrvávajúcimi nedostatkami.
• Kampaň zahŕňajúca kontroly na mieste zameraná na agregáciu a vykazovanie údajov o rizikách (pokračovanie činnosti z roku 2022).

2.2.3 Priorita 3: Zintenzívnenie úsilia pri riešení otázok súvisiacich s klimatickými zmenami

Potreba zaoberať sa výzvami a príležitosťami spojenými s klimatickou transformáciou a adaptáciou je pre banky čoraz naliehavejšia. Klimatické zmeny už nemožno považovať len za dlhodobé alebo vznikajúce riziko, pretože jeho vplyv je už zrejmý a v nadchádzajúcich rokoch sa má výrazne zvýšiť.^[6]

Prioritná slabina: Vysoká miera vystavenosti faktorom fyzického rizika a rizika prechodu

Strategický cieľ: Banky by mali adekvátnym spôsobom začleňovať klimatické a environmentálne riziká do svojich obchodných stratégií a svojich rámcov interného riadenia a riadenia rizík s cieľom zabezpečiť adekvátne zmierňovanie a vykazovanie týchto rizík a zosúladenie postupov s platnými regulačnými požiadavkami a očakávaniami dohľadu.

Riziká spojené s klimatickými zmenami rastú a v súčasnosti sa už napĺňajú. Zintenzívnenie extrémnych poveternostných javov v Európe^[7] poukázalo na čoraz vyššiu pravdepodobnosť a závažnosť strát spôsobených fyzickým rizikom. Narušenie trhu s energiami spôsobené vojnou Ruska na Ukrajine zároveň zdôraznilo nevyhnutnosť toho, aby Európa pokračovala v prechode na obnoviteľné zdroje energií. V tejto súvislosti je plán REPowerEU^[8] oznámený v máji 2022 zameraný na zníženie závislosti Európy od ruských fosílnych palív už v krátkodobom horizonte a urýchlenie energetickej transformácie.

Podľa výsledkov klimatického záťažového testu^[9] a tematického hodnotenia^[10], ktoré v roku 2022 uskutočnila ECB, už banky v začleňovaní klimatických a environmentálnych rizík do svojich obchodných operácií, rámcov riadenia rizík a postupov zverejňovania informácií dosahujú lepšie výsledky. Schopnosť tvorby príjmov bánk sa však do značnej miery opiera o sektory s vyššími emisiami. Okrem toho banky v plnení očakávaní dohľadu ECB^[11] vykazujú značné nedostatky. Ide napríklad o neadekvátne vyhodnocovanie rozsahu vystavenosti bánk voči klimatickým a environmentálnym rizikám, neprimerané postupy riadenia údajov a kvantifikácie rizík, ukazovatele, limity a prahové hodnoty výkonnosti a rizikových preferencií a nedostatočné rámce záťažového testovania zameraného na klimatické riziká. Orgány dohľadu sa budú zistenými nedostatkami ďalej zaoberať, budú monitorovať pokrok bánk v ich odstraňovaní a v prípade potreby prijmú donucovacie opatrenia. Na prijatie nápravných opatrení jednotlivým inštitúciám stanovili časový harmonogram s cieľom zabezpečiť plnenie očakávaní dohľadu v plnom rozsahu do konca roka 2024.

Orgány dohľadu tiež uskutočnia cielené hĺbkové previerky a kontroly na mieste, preveria plnenie nových požiadaviek na vykazovanie podľa vykonávacích technických predpisov a požiadaviek na zverejňovanie v rámci piliera 3 a plnenie očakávaní dohľadu, a pripravia revíziu kapacít bánk na plánovanie transformácie.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Cielené hĺbkové previerky s cieľom nadviazať na nedostatky zistené v rámci klimatického záťažového testu a tematického hodnotenia z roku 2022.
• Kontrola plnenia nových požiadaviek na vykazovanie podľa vykonávacích technických predpisov a požiadaviek na zverejňovanie v rámci piliera 3 v súvislosti s klimatickými rizikami; referenčné porovnanie postupov bánk na základe očakávaní dohľadu.
• Hĺbkové previerky zamerané na riziko straty dobrého mena a riziko súdnych sporov v súvislosti s klimatickými a environmentálnymi stratégiami a rizikovými profilmi vybraných bánk.
• Príprava revízie kapacít bánk na plánovanie transformácie a ich pripravenosti na plnenie mandátov spojených s environmentálnymi a sociálnymi aspektami a aspektami riadenia, ktoré majú byť stanovené v šiestej smernici o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive VI – CRD VI).
• Cielené kontroly na mieste zamerané na klimatické aspekty, buď samostatne alebo v rámci hodnotení jednotlivých rizík (napr. kreditného rizika, riadenia, obchodného modelu).