Najčastejšie otázky o záťažovom teste EÚ v roku 2018

2. novembra 2018

Najčastejšie otázky o záťažovom teste

Čo bolo predmetom záťažového testu EÚ v roku 2018?

Účelom celoúnijného záťažového testu bolo na základe údajov ku koncu roka 2017 analyzovať vývoj kapitálových pozícií bánk počas trojročného obdobia do konca roka 2020, a to v rámci základného i nepriaznivého scenára.

Test orgánom dohľadu, bankám a ďalším účastníkom trhu poskytuje jednotný analytický rámec na porovnávanie a hodnotenie odolnosti bánk v EÚ voči ekonomickým šokom v jednotlivých krajinách.

Záťažovému testu bolo podrobených 48 bánk, ktoré predstavujú 70 % celkových bankových aktív v Európskej únii. Celkovú zodpovednosť za realizáciu záťažového testu niesol Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA), ktorý vytvoril metodiku, rozhodol o konfigurácii použitých scenárov i prípadných jednorazových úpravách a na záver zverejnil jeho výsledky.

Rovnako ako v roku 2016 účelom záťažového testu nebolo určiť, či banka v teste uspeje alebo nie. Bankám neboli predpísané žiadne minimálne limity, ktoré by rozhodovali o úspešnosti hodnotenia. Výsledky záťažového testu budú súčasťou priebežného dialógu v rámci dohľadu. Bankový dohľad Európskej centrálnej banky (ECB) tak kvantitatívne (kvalita a dodržanie termínu podania údajov zo strany bánk) i kvalitatívne výsledky (úbytok kapitálu a odolnosť bánk voči nepriaznivým trhovým podmienkam) použije ako podklad v rámci preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). V rámci SREP sa výsledky záťažového testu tiež použijú pri určovaní výšky kapitálových požiadaviek dohľadu pre jednotlivé banky.

Ktoré z bánk pod dohľadom ECB sa celoúnijného záťažového testu EBA zúčastnili?

Zo 48 bánk zaradených do záťažového testu pod vedením EBA priamemu bankovému dohľadu ECB podlieha 33 bánk, ktoré predstavujú 70 % bankových aktív v eurozóne. Výsledky jednotlivých 48 bánk spolu s podrobnými údajmi o ich súvahách a expozíciách ku koncu roka 2017 zverejnil EBA v piatok 2. novembra 2018.

ECB popri 33 bankách zaradených do vzorky EBA súbežne vykonala vlastný záťažový test (záťažový test SREP) v bankách pod svojim priamym dohľadom, ktoré do vzorky EBA zaradené neboli.

ECB zároveň v tomto roku uskutočnila test štyroch gréckych bánk, nad ktorými vykonáva priamy dohľad. Napriek rovnakej metodike a prístupu ako v celoúnijnom záťažovom teste EBA však uplatnila skrátený harmonogram, aby test uzavrela pred skončením tretieho programu finančnej pomoci Európskeho mechanizmu pre stabilitu pre Grécko.

Ako záťažový test v roku 2018 celkovo dopadol? Aké boli jeho hlavné faktory a ako by sa dal porovnať so záťažovým testom v roku 2016?

Výsledkom nepriaznivého scenára vývoja za 33 bánk pod priamym dohľadom ECB bol celkový úbytok kapitálu CET1 o 3,8 percentuálneho bodu na plne funkčnom základe, čo predstavovalo pokles kapitálu CET1 v rámci celého systému z 13,7 % ku koncu roka 2017 na 9,9 % ku koncu roka 2020. Súčasťou toho je vplyv prvého uplatnenia medzinárodného štandardu finančného výkazníctva IFRS 9 (v platnosti od 1. januára 2018) v rozsahu 0,3 percentuálneho bodu. Tomu zodpovedajúci úbytok kapitálu je o 0,5 percentuálneho bodu vyšší než v teste v roku 2016.

Jedným zo zásadných faktorov výsledkov v rámci nepriaznivého scenára makroekonomického vývoja bolo zníženie hodnoty úverov. Druhým faktorom bol šok spojený so spreadom financovania, ktorý bol čiastočne kompenzovaný kladným vplyvom vyšších dlhodobých úrokových sadzieb. Tretím bol výrazný tlak na čisté príjmy z poplatkov a provízií a štvrtým vplyv šokov v oblasti trhových cien a likvidity na reálnu hodnotu portfólií.

Výsledok pri nepriaznivom scenári je odrazom závažnejšieho makroekonomického scenára a zavedenia IFRS 9. Je tiež dôsledkom vyššej rizikovej senzitivity použitej metodiky. Táto skutočnosť prevažuje účinky zvýšenej kvality aktív, najmä vďaka úspešnému znižovaniu objemu problémových úverov a pozitívam prudšieho nárastu dlhodobých úrokových mier v tomto scenári.

Napriek vyššiemu úbytku kapitálu je pozáťažový celkový koeficient kapitálovej primeranosti CET1 na úrovni 9,9 % vyšší než v roku 2016, keď zaznamenal 8,8 %. Potvrdzuje sa tak zvýšená odolnosť testovaných bánk voči makroekonomickým šokom. V jednotlivých bankách však test zároveň odhalil určité nedostatky, ktorými sa budú orgány dohľadu ďalej zaoberať.

Výsledkom nepriaznivého scenára vývoja za 33 bánk pod priamym dohľadom ECB bol celkový pokles pomeru dlhového financovania o 0,98 percentuálneho bodu na plne funkčnom základe, čo znamenalo jeho zníženie z priemernej úrovne 5,11 % ku koncu roka 2017 na 4,13 % ku koncu roka 2020.

Očakávate v dôsledku záťažového testu priemerné zvýšenie dopytu po kapitáli v rámci systému?

S priemerným nárastom dopytu po kapitáli v dôsledku záťažového testu nepočítame. V niektorých zložkách však dochádza k vývoju, ktorý dopyt po kapitáli zvyšuje mechanicky. To sa však očakávalo a so záťažovým testom to nijako nesúvisí. Ide o zložky kapitálového dopytu, ktoré sa budú naďalej postupne zavádzať a svoju plne funkčnú hodnotu dosiahnu 1. januára 2019, napr. systémové rezervy stanovené makroprudenciálnymi orgánmi (rezervy vzťahujúce sa na globálne a iné systémovo dôležité inštitúcie a rezervy na krytie systémových rizík). Ako bolo uvedené v príručke o metodike SREP v roku 2016 a 2017, banky by mali do budúcnosti počítať s kladnou hodnotou kapitálových odporúčaní v rámci druhého piliera (Pillar 2 guidance – P2G), a to bez ohľadu na stav zavádzania bezpečnostných kapitálových rezerv.

Ako sa výsledky záťažového testu zohľadnia v procese SREP?

Kvalitatívny výsledok záťažového testu bude zohľadnený pri určovaní požiadaviek v rámci druhého piliera (Pillar 2 requirements – P2R), najmä v zložke SREP týkajúcej sa riadenia rizík.

Kvantitatívne výsledky, konkrétne úbytok kapitálu v hypotetickom nepriaznivom scenári, sú východiskom pri určovaní výšky odporúčaní P2G. Pri určovaní P2G bude ECB vychádzať zo širokej palety informácií. Jedným z referenčných parametrov bude výsledok banky po záťaži v nepriaznivom scenári vo vzťahu ku koeficientu kapitálovej primeranosti vo výške 5,5 %, resp. 5,5 % plus rezerva pre globálne systémovo dôležité banky v prípade týchto bánk.

Výsledná hodnota sa v závislosti od ďalších faktorov ďalej upraví smerom nahor alebo nadol. Medzi tieto faktory patrí špecifický rizikový profil jednotlivých inštitúcií a ich citlivosť na záťažové scenáre, prechodné zmeny ich rizikového profilu od uzávierky záťažového testu (31. decembra 2017) a opatrenia prijaté na zmiernenie rizikovej citlivosti (napr. predaj aktív). Výsledky záťažového testu sa teda do P2G nepremietajú mechanicky.

To znamená, že P2G pre akúkoľvek inštitúciu nie je možné vypočítať mechanicky, bez poznania uvedených dodatočných faktorov.

Akú sú najdôležitejšie závery tohtoročného záťažového testu?

Úverové straty možno v prevažnej miere pripísať použitému makroekonomickému scenáru. Vďaka zlepšeniu bankových súvah hral objem problémových úverov v záťažovom teste v roku 2018 v porovnaní s rokom 2016 menej výraznú úlohu.

Pri nepriaznivom scenári bol vplyv plného precenenia trhového rizika najvýraznejší v prípade globálne systémovo dôležitých bánk. Pozitívnym výsledkom však bolo zvýšenie príjmov od klientov. Vplyv nepriaznivých podmienok na modelovú neistotu a likviditné rezervy sa týchto bánk tiež dotkol viac než ostatných.

Úpravy dividend, kupónových platieb pri nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a premenlivé náhrady (maximálna rozdeliteľná suma) v zmysle článku 141 smernice o kapitálových požiadavkách v reakcii na krízu by celkový vplyv pri nepriaznivom scenári znížili o približne 40 bázických bodov.

Záťažový test je zdrojom dôležitých informácií o schopnostiach bánk v oblasti záťažového testovania a riadenia rizík. Spolu s hodnotením kvality a dodržania termínov na podanie údajov zo strany bánk v rámci testu sa tieto informácie premietajú do hodnotenia SREP i do určovania výšky P2R a plánovania kontrol na mieste a iných dohľadových aktivít.

Test nám zároveň umožňuje overiť, či banky úspešne odstránili nedostatky zistené počas minulých testov, napr. pokiaľ ide o záťažové testovanie, agregáciu údajov či schopnosti v oblasti modelovania.

V čom tento test presne spočíval a aké boli hlavné rozdiely v porovnaní so záťažovým testom v roku 2016?

Predmetom testu bolo hodnotenie odolnosti bánk voči nepriaznivému trhovému vývoju na základe analýzy vývoja ich kapitálových pozícií za predpokladu statickej súvahy počas trojročného obdobia od konca roka 2017 do konca roka 2020, a to v prostredí základného i nepriaznivého scenára. Základný scenár vývoja zodpovedal decembrovým prognózam ECB, zatiaľ čo nepriaznivý scenár vychádzal z predpokladu splnenia štyroch systémových rizík považovaných za najvýznamnejšie z hľadiska stability bankového sektora EÚ. Išlo o nasledujúce riziká:

  1. náhle a rozsiahle preceňovanie rizikových prémií na svetových finančných trhoch
  2. nepriaznivá spätná väzba medzi nízkou ziskovosťou a nízkym nominálnym rastom v dôsledku poklesu hospodárskej aktivity v EÚ
  3. obavy spojené s udržateľnosťou dlhu verejného a súkromného sektora v podmienkach potenciálneho preceňovania rizikových prémií a zvýšenej politickej neistoty
  4. likviditné riziká v nebankovom finančnom sektore s potenciálnym dosahom na širší finančný systém

Záťažový test hodnotil vplyv rizikových faktorov na platobnú schopnosť bánk. Úlohou bánk bolo podrobiť záťažovému testu jednotný súbor rizík (kreditné riziko vrátane sekuritizácií, trhové riziko a riziko zmluvnej strany, a operačné riziko vrátane rizika konania). Ďalej boli povinné zostaviť projekcie vplyvu scenárov na čisté úrokové výnosy a podrobiť záťažovému testu položky zisku a strát a kapitálové položky, ktoré nie sú kryté inými typmi rizík.

Pre banky uplatňujúce IFRS projekcie záťažového testu vychádzali zo zavedenia IFRS 9 k 1. januáru 2018. Brali do úvahy i ustanovenia nariadenia (EÚ) 2017/2395 o prechodných opatreniach na zmiernenie vplyvu zavedenia IFRS 9. Vplyv prvého uplatnenia IFRS 9 zohľadňujú i výkazy transparentnosti zverejnené EBA.

Ako sa na prípravách záťažového testu podieľala ECB?

ECB v rámci príprav záťažového testu EÚ poskytovala podporu pri vývoji metodiky EBA a zároveň vypracovala základný scenár.

Základný scenár predstavoval makroekonomický vývoj za normálnych podmienok, pričom bral do úvahy prognózy Eurosystému, Medzinárodného menového fondu a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

ECB tiež prispela k tvorbe nepriaznivého scenára záťažového testu, ktorú celkovo koordinoval Európsky výbor pre systémové riziká.

Aká je úloha ECB pri realizácii záťažových testov pod vedením EBA?

V celkovom rámci záťažových testov na úrovni celej EÚ koordinovaných orgánom EBA je ECB zodpovedná za proces zabezpečenia kvality v prípade bánk, nad ktorými vykonáva priamy dohľad. Hlavným cieľom tejto úlohy, ktorú ECB plní spoločne s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, je zabezpečiť, aby banky správne uplatňovali jednotnú metodiku EBA.

Popri celoúnijnom záťažovom teste bankový dohľad ECB v rámci hodnotenia SREP vykonáva vlastný záťažový test v bankách pod jeho priamym dohľadom nezahrnutých do vzorky EBA. Tento test používa rovnakú metodiku ako záťažový test EBA, no prihliada na to, že testované banky sú menšie a menej komplexné.

Ako ECB v záťažových testoch zabezpečuje dodržiavanie zásady proporcionality?

Proporcionalita je už zakompovaná do samotnej metodiky a vzorov záťažových testov EBA. Svedčí o tom skutočnosť, že menšie a menej komplexné banky môžu uplatňovať menej technicky náročné postupy a vykazovať menší počet dátových bodov.

V rámci záťažového testu SREP bankový dohľad ECB zásadu proporcionality v prípade menších a menej komplexných bánk tiež uplatňuje v podobe menej zložitých postupov a menej prísnych vykazovacích požiadaviek.

Aké boli hlavné znaky nepriaznivého scenára použitého v záťažovom teste v roku 2018 a do akej miery bol tento scenár realistický?

Nepriaznivý scenár záťažového testu v roku 2018 vychádzal z konzistentných a výrazne nepriaznivých makroekonomických podmienok. Počítal so znížením hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny o 2,4 % a poklesom cien nehnuteľností o 17 % a akcií o 31 %.

Scenár obsahoval hlavné systémové riziká identifikované na začiatku testu, medzi ktoré patrili náhle a rozsiahle preceňovanie rizikových prémií na svetových finančných trhoch, negatívne spätné väzby medzi nízkou ziskovosťou bánk a nízkym nominálnym rastom, obavy spojené s udržateľnosťou dlhu súkromného a verejného sektora a likviditné riziká v nebankovom finančnom sektore a ich potenciálny dosah na širší finančný systém.

V záujme hodnovernosti výsledkov záťažového testu by mali byť nepriaznivé makroekonomické scenáre v rámci záťažového testovania dostatočne závažné, ale realistické.

EBA pri kalibrácii scenára vychádzal z hlavných rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu, ktoré sa považovali za relevantné pri rozbehu záťažového testu. Scenár vychádzal z realistickej konfigurácie udalostí, hoci takáto konštelácia negatívnych šokov je zriedkavá.

Hlavné zložky makroekonomického scenára v záťažovom teste v roku 2018 boli napríklad v prípade väčšiny krajín náročnejšie než v záťažovom teste v roku 2016. Scenár počítal s vážnou globálnou makroekonomickou krízou trvajúcou dva až tri roky. Modeloval globálny šok, ktorý zasahoval európske ekonomiky rôznym spôsobom. Pri interpretácii výsledkov preto treba brať do úvahy, že vychádzajú z kombinácie rizík jednotlivých krajín a idiosynkratických rizík týkajúcich sa jednotlivých bánk.

Scenár záťažového testu v roku 2018 musel byť zostavený skôr ako v prípade testu v roku 2016, keďže grécke banky boli testu podrobené pred ostatnými bankami, pričom v dôsledku zavedenia štandardu IFRS 9 trval hlavný záťažový test dlhšie. Zároveň však pokrýval dostatočne široký okruh eventualít. Platí totiž, že scenár nie je stavaný ako prognostický proces, ale ako proces zisťovania potenciálnych účinkov, ktorého cieľom je odhaliť zraniteľné miesta relevantné pri hodnotení bánk, hoci sa základné riziká môžu prejaviť rôznymi spôsobmi.

V čom je záťažový test v roku 2018 odlišný od záťažových testov, ktoré sa uskutočňujú v iných jurisdikciách?

Napriek viacerým metodickým odlišnostiam rámcov rôznych záťažových testov sú celkové výsledky testu uskutočneného pod vedením EBA vo všeobecnosti porovnateľné s výsledkami nedávnych testov uskutočnených v iných jurisdikciách.

Z porovnania nepriaznivého scenára záťažového testu EBA z roku 2018 s nepriaznivým scenárom Federálneho rezervného systému použitým v rámci jeho komplexnej analýzy a hodnotenia kapitálu (CCAR) napríklad vyplýva, že miera závažnosti vývoja domácej ekonomiky v scenári EBA sa pohybuje medzi nepriaznivým a výrazne nepriaznivým scenárom CCAR. Miera závažnosti vývoja domácej ekonomiky v nepriaznivom scenári záťažového testu EBA v roku 2018 je porovnateľná s mierou závažnosti ročného cyklického scenára Bank of England v roku 2018, ako aj záťažového testu programu Medzinárodného menového fondu zameraného na hodnotenie finančného sektora eurozóny zverejneného v júli 2018.

Bral záťažový test do úvahy potenciálny vplyv výsledku referenda o členstve Spojeného kráľovstva v EÚ? Boli zohľadnené aj dôsledky prípadného nedosiahnutia dohody?

Jednotlivé prvky základného scenára zohľadňovali priemer viacerých možných dôsledkov Brexitu na obchodné vzťahy Spojeného kráľovstva s EÚ.

Použitý nepriaznivý scenár bol výrazne negatívnejší než prognózy analytikov týkajúce sa nepriaznivého vplyvu Brexitu na ekonomiku eurozóny. Scenár nezahŕňal žiadnu ďalšiu jednorazovú udalosť na úrovni Brexitu. Projekcie HDP eurozóny v rámci nepriaznivého scenára však boli na každý rok horizontu záťažového testu negatívnejšie než nepriaznivý vplyv Brexitu na rast HDP podľa prognóz analytikov.

Nepriaznivý scenár zahŕňal široký okruh makroekonomických rizík, ktoré by mohli byť s Brexitom spojené. Jeden z hlavných faktorov nepriaznivého scenára súvisel s politickou neistotou (vrátane vývoja v spojitosti s Brexitom). Scenár zahŕňal predpoklad, že táto politická neistota okrem iného na začiatku sledovaného obdobia povedie k narušeniu dôvery vo vyspelých ekonomikách.

Dôsledky alternatívy „nedosiahnutia dohody“ síce neboli výslovne zohľadnené, no potenciálne účinky na hospodársky rast boli vo všeobecnosti zahrnuté v nepriaznivom scenári, ktorý počítal so všeobecným výrazným zhoršením všetkých hlavných ekonomických a finančných premenných v Spojenom kráľovstve. Brexit by však mohol mať zásadný vplyv na jednotlivé banky.