Čo sú to problémové úvery?

12. septembra 2016 (aktualizované 14. januára 2021)

Problémové úvery

Jednou z priorít práce ECB v oblasti dohľadu je prevencia a riešenie problémových úverov v rámci európskeho bankového systému. Čo sú to za úvery a prečo sú problémom?

Pozrime sa najskôr na to, čo je podstatou bankového podnikania. Jednou z hlavných úloh banky je poskytovanie úverov. Podniky môžu vďaka úverom investovať a vytvárať pracovné miesta, jednotlivci zasa môžu pomocou úverov financovať napríklad kúpu auta či domu. Banka dosahuje zisk z úrokov, ktoré klientom za tieto úvery účtuje.

Pokiaľ je dlžník v dobrej finančnej situácii a je schopný načas splácať dohodnuté splátky i úrok, úver sa považuje za bezproblémový, splácaný. Vždy však existuje riziko, že podniky či jednotlivci nebudú schopní úver splatiť v dohodnutom termíne. Ak sa toto riziko naplní, resp. ak je pravdepodobné, že sa naplní, banka musí úver označiť za problémový, nesplácaný.

Kedy sa úver stáva problémovým úverom?

Úver sa stáva problémovým, ak existujú náznaky, že dlžník úver pravdepodobne nesplatí, alebo keď dlžník dohodnuté splátky neplatí dlhšie ako 90 dní. Môže sa tak stať, ak jednotlivec príde o prácu a preto nemôže riadne splácať hypotéku, alebo ak sa podnik dostane do finančných ťažkostí.

Banky musia poskytnuté úvery dôsledne monitorovať, aby už v skorom štádiu mohli odhaliť úvery, ktorým hrozí, že sa stanú problémovými. Ide o tzv. identifikáciu problémových úverov.

Prečo sú problémové úvery pre banky problémom?

Banky sa s problémovými úvermi stretávajú bežne, rovnako ako, žiaľ, ľudia bežne prichádzajú o prácu alebo firmy zaznamenávajú finančné problémy. Vždy sú však spojené s nákladmi, preto musia banky úroveň problémových úverov udržiavať na minimálnej úrovni.

Problémové úvery banky zaťažujú dvomi spôsobmi. Oslabujú ich ziskovosť, pretože vedú k stratám, ktoré znižujú ich zisk z úverovej činnosti. Aby sa banky na tieto straty pripravili, musia tvoriť opravné položky. To znamená vyhradiť si určitý objem peňazí na pokrytie očakávaných strát. Tieto peniaze však už potom nemajú k dispozícii na poskytovanie nových úverov alebo na absorbovanie iných strát. To ďalej znižuje zisky bánk a oslabuje ich kondíciu.

Banka s vysokým objemom problémových úverov nedokáže poskytovať dostatočný objem nových úverov firmám, ktoré chcú investovať a vytvárať nové pracovné miesta. Ak je schopnosť poskytovať úvery výraznejšie obmedzená v prípade mnohých bánk, dotýka sa to celého hospodárstva.

Ako sa môže banka vyhnúť kumulácii problémových úverov?

Banky by sa predovšetkým mali vyhýbať poskytovaniu príliš riskantných úverov. Mali by uplatňovať adekvátne úverové kritériá a riadne posudzovať úverovú bonitu dlžníkov, aby úvery poskytovali len tým klientom, ktorí ich pravdepodobne aj splatia.

Dôležité sú tiež adekvátne monitorovacie systémy, ktoré banku už v skorom štádiu upozornia na prípadné finančné ťažkosti dlžníka. Banka má následne na riešenie situácie k dispozícii rôzne nástroje. V niektorých prípadoch dokáže vzniku problémového úveru zabrániť už aj poskytnutie správneho finančného poradenstva dotknutému klientovi.

Banky by tiež mali v dostatočnom predstihu zabezpečiť adekvátnu tvorbu opravných položiek.

Povedie koronavírusová kríza k zvýšeniu objemu problémových úverov?

Kríza spôsobená koronavírusom predstavuje pre ekonomiku bezprecedentný šok a mnohé firmy bojujú, aby mohli pokračovať v činnosti. Nie všetkým podnikom sa podarí krízu prežiť a nie všetky domácnosti budú môcť splácať úvery, ktoré si zobrali pred alebo počas pandémie. Nárast objemu problémových úverov je teda nevyhnutný, keďže nie všetky úvery budú splatené v plnej výške.

S cieľom obmedziť tento nárast ECB viackrát zdôraznila, že i v ťažkých časoch by mali banky úvery poskytovať len klientom, ktorí úver pravdepodobne budú vedieť splatiť. Bankám zároveň pripomenula význam sledovania rizík, aby mohli problémové úvery včas identifikovať a riešiť.

Dohľad: kontext: Vznikajú v dôsledku opatrení zavádzaných na zmiernenie následkov pandémie zombie firmy?

Čo môže banka urobiť na zníženie objemu problémových úverov?

Okrem dostatočnej tvorby opravných položiek by sa banky mali aktívne snažiť problémové úvery riešiť.

Jednou z možností je prehodnotenie podmienok úveru, čo by napríklad mohlo znamenať dať dlžníkovi viac času na jeho splatenie. Jednotlivci alebo podniky s dočasnými finančnými ťažkosťami by tak mohli prekonať problémové obdobie a nakoniec úver splatiť.

Banka sa tiež môže rozhodnúť predať problémové úvery investorom, ktorí zvyčajne požadujú zľavu z ich hodnoty. Táto transakcia môže byť pre banku nevýhodná, no úplné odpísanie úverov zvyčajne vedie k ešte vyšším stratám.

Ak snaha nájsť riešenie nie je úspešná, napríklad v prípade platobnej neschopnosti dlžníka, banka sa môže pokúsiť získať späť aspoň časť svojich peňazí právnou cestou.

V niektorých prípadoch môžu banky svoje problémové úvery previesť na správcovskú inštitúciu (tzv. zlú banku). Ide o spoločnosti na riadenie aktív, zvyčajne zriaďované vládou na konkrétny účel riešenia problémových úverov. Bankám umožňujú očistiť súvahu od problémových úverov a rýchlejšie obnoviť ich úverovú kapacitu. Vrátenie požičaných peňazí, predaj úverov investorom, prípadné iné kroky následne zabezpečuje správcovská spoločnosť.

Aké sú možnosti orgánu dohľadu?

Orgány dohľadu považujú riešenie problémových úverov za veľmi dôležité, pretože tieto úvery banky oslabujú a ohrozujú ich finančný stav. ECB túto problematiku stanovila za jednu z hlavných oblastí jej práce dohľadu a bankám k nej poskytla rozsiahle pokyny ako aj svoje očakávania.