Dodatok k všeobecným zásadám postupu bánk v prípade problémových úverov: najčastejšie otázky

(dátum poslednej revízie: 15. marca 2018)

Aký je účel tohto dodatku? Ako nadväzuje na všeobecné zásady postupu bánk v prípade problémových úverov?

Cieľom ECB je podporiť včasnú tvorbu opravných položiek v prípade nových problémových úverov (non-performing loans – NPL) a zabrániť tak nadmernej kumulácii nových NPL v budúcnosti. Dodatok stanovuje očakávania dohľadu, ktoré slúžia ako východiskový bod dohľadového dialógu. Je doplnením všeobecných zásad NPL, ktoré ECB vydala v marci 2017 so zameraním na kvalitatívne aspekty.

Je vydanie dodatku v rámci pôsobnosti bankového dohľadu ECB?

Je povinnosťou bankového dohľadu ECB snažiť sa o odstránenie hlavných zraniteľných miest bánk, a to konzistentným spôsobom, ktorý zaručuje spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie. Existujúci prudenciálny rámec od orgánov dohľadu okrem iného vyžaduje hodnotiť tvorbu opravných položiek bánk a posudzovať, či je z prudenciálneho hľadiska primeraná a včasná. Je dôležité poznamenať, že dodatok sám osobe nie je opatrením druhého piliera a jeho účelom nie je ukladať bankám povinnosti. Dodatok len naznačuje, čo ECB od bánk očakáva pri hodnotení ich rizikových expozícií, a slúži ako východisko diskusií s jednotlivými bankami v otázke primeranej a včasnej tvorby opravných položiek k problémovým úverom.

Aký je rozsah dodatku a kedy nadobudne účinnosť?

Dodatok sa vzťahuje na problémové úvery všetkých významných inštitúcií, je však nezáväzný. Vzťahuje sa na úvery zaradené medzi problémové po 1. apríli 2018. Súčasťou dodatku je práve očakávanie, podľa ktorého majú byť od 1. apríla 2018 nové nezabezpečené NPL v plnej miere kryté do dvoch rokov od dátumu ich klasifikácie ako NPL. Podľa očakávaní orgánu dohľadu by teda úver klasifikovaný ako nezabezpečený NPL 1. mája 2018 mal byť v plnej miere krytý opravnými položkami do mája 2020.

V prípade nových zabezpečených NPL sa očakáva určitá úroveň opravných položiek po troch rokoch klasifikácie ako NPL, resp. ročníka NPL, ktorá sa následne postupne zvyšuje až do siedmeho roka. V prípade zabezpečeného úveru zaradeného medzi NPL 1. mája 2018 by orgán dohľadu konkrétne očakával minimálne 40 % krytie opravnými položkami do mája 2021, resp. plné krytie do mája 2025.

Prípadný odklon od očakávaní prudenciálnej tvorby opravných položiek v zmysle dodatku ECB s každou bankou prediskutuje počas dohľadového dialógu.

Závery tohto dialógu budú prvýkrát zapracované do procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) v roku 2021.

Dodatok sa vzťahuje na úvery zaradené medzi NPL od 1. apríla 2018, závery dohľadového dialógu na základe uvedených očakávaní však budú prvýkrát súčasťou SREP až v roku 2021. Čo sa bude diať medzitým?

Banky by sa mali pripraviť a nasledujúce dva roky venovať prehodnoteniu svojich pravidiel poskytovania úverov a úverových podmienok s cieľom obmedziť vznik nových NPL, predovšetkým vzhľadom na momentálne priaznivé hospodárske podmienky. Dôležitá je i primerane postupná tvorba opravných položiek, počnúc momentom klasifikácie NPL.

Akým spôsobom tento dodatok nadväzuje na účtovné štandardy, konkrétne na normy IFRS 9?

Účtovné opravné položky banky slúžia v rámci dohľadového dialógu ako základ pri posudzovaní dostatočne obozretnej tvorby opravných položiek. Pri analýze individuálnych okolností bánk v súvislosti s očakávaniami v oblasti tvorby opravných položiek sa preto budú v plnej miere zohľadňovať všetky účtovné opravné položky vrátane ich prípadného navýšenia po nadobudnutí účinnosti normy IFRS 9 v roku 2018. Pri posudzovaní adekvátneho krytia rizík sa bude v plnej miere zohľadňovať aj prípadné využívanie prechodných opatrení IFRS 9 zo strany bánk.

Aký je predpokladaný vplyv očakávaní v súvislosti s tvorbou opravných položiek? Mohli by viesť k núdzovému odpredaju NPL?

Dodatok slúži ako východiskový bod dohľadového dialógu s bankami.

Vplyv očakávaní dohľadu bude závisieť od výsledku dohľadového dialógu s jednotlivými bankami. Keďže sa navyše očakávania dohľadu vzťahujú len na nové NPL, prípadné dôsledky, pokiaľ ide o dodatočné krytie rizík, závisia aj od budúcich prírastkov NPL.

Pokiaľ ide o potenciálny vplyv dodatku na aktivitu na sekundárnom trhu s NPL, očakávania sa vzťahujú na čistú expozíciu voči NPL, t. j. orgán dohľadu banky nevyzýva na predaj NPL, ale očakáva, že zabezpečia ich dostatočné krytie. Všeobecné zásady NPL vydané 20. marca 2017 navyše uvádzajú predaj NPL len ako jeden z viacerých možných spôsobov redukcie vysokej hladiny NPL. Ďalšími možnosťami sú riešenie problémových úverov, reštrukturalizácia alebo zabavenie aktív.

Prečo sa tento rámec tvorby opravných položiek zatiaľ vzťahuje len na nové NPL? Aké ďalšie opatrenia na znižovanie stavu NPL máte v pláne?

Prostredníctvom spoločných dohliadacích tímov bankový dohľad ECB vyhodnocuje dôveryhodnosť a ambicióznosť stratégií významných inštitúcií pri znižovaní súčasného stavu NPL. Je potrebné poznamenať, že v prípade významných bánk sme zaznamenali pokles stavu NPL z 950 mld. € v prvom štvrťroku 2016 na 759 mld. € v treťom štvrťroku 2017. Orgány dohľadu budú aj naďalej monitorovať, ako jednotlivé banky v znižovaní stavu NPL postupujú.

Akým spôsobom prebehla kalibrácia kvantitatívnych očakávaní dohľadu uvedených v dodatku?

Finálna kalibrácia dodatku sa opiera o viacero aspektov, ktoré okrem iného zahŕňajú úsudok orgánov dohľadu, medzinárodne uznávané osvedčené postupy v oblasti tvorby opravných položiek a rýchlosť procesov riešenia krízových situácií v rámci EÚ vrátane nedávnych zlepšení v tejto oblasti. Podľa bankového dohľadu ECB dodatok predstavuje vyvážené hodnotenie včasnosti a adekvátnosti tvorby opravných položiek bánk.

Vzťahuje sa dodatok aj na zabavené aktíva?

Dodatok stanovuje očakávania dohľadu v súvislosti s novými NPL, nie so zabavenými aktívami. ECB však vývoj v oblasti zabavených aktív pozorne sleduje. Ak budú banky objem NPL znižovať len prostredníctvom zabavovania aktív, bez toho, aby zabavené aktíva dokázali likvidovať a následne zabezpečiť plné krytie rizík, orgán dohľadu môže prijať nevyhnutné opatrenia. V tejto súvislosti všeobecné zásady ECB týkajúce sa NPL zároveň bankám odporúčajú pri oceňovaní týchto aktív uplatňovať primerané zrážky.

Ako táto iniciatíva súvisí s návrhom Európskej komisie na zmenu nariadenia o kapitálových požiadavkách, pokiaľ ide o minimálne krytie strát v prípade problémových expozícií?

Dodatok je doplnkom k akejkoľvek budúcej legislatíve EÚ prijatej na základe návrhu Európskej komisie na riešenie NPL prostredníctvom pravidiel prvého piliera, t. j. povinných prudenciálnych požiadaviek stanovených v nariadení o kapitálových požiadavkách.

Na základe smernice CRD IV sú orgány dohľadu povinné hodnotiť a riešiť riziká špecifické pre jednotlivé inštitúcie, ktoré nie sú pokryté pravidlami prvého piliera, resp. sú nimi pokryté nedostatočne.

Podľa ECB je dôležité na základe tohto dodatku posudzovať riziká súvisiace s NPL, na ktoré sa prvý pilier nevzťahuje. Ak orgány dohľadu v jednotlivých prípadoch zistia, že miera krytia problémových úverov banky je napriek uplatneniu obmedzení prvého piliera nedostatočná, môžu uplatniť svoje dohľadové právomoci v rámci druhého piliera.

Prečo Európska komisia navrhuje, aby boli zabezpečené dlhodobé NPL v plnej miere kryté po ôsmich rokoch, zatiaľ čo ECB navrhuje sedem rokov? A prečo na rozdiel od Komisie nerozlišujete medzi NPL v stave „pravdepodobného nesplatenia“ a NPL „po splatnosti“?

Minimálne miery krytia požadované v rámci budúceho pravidla prvého piliera na úrovni EÚ majú byť hranicou na prevenciu nedostatočnej tvorby opravných položiek a budú sa vzťahovať na všetky inštitúcie.

Dodatok naopak stanovuje očakávania dohľadu ako východiskový bod dohľadového dialógu, na základe ktorého sa posudzujú všetky riziká, ktorým konkrétna inštitúcia je alebo môže byť vystavená, a ktoré zachádzajú za hranicu rizík krytých minimálnymi požiadavkami prvého piliera. Automatické minimálne požiadavky a očakávania dohľadu sú preto vzhľadom na svoju podstatu kalibrované odlišne.

Očakávania dohľadu uvedené v dodatku sú všeobecné. Špecifické situácie, ktoré by mohli viesť k odlišným rizikovým hodnotám, budú počas dohľadového dialógu zohľadnené. V určitých prípadoch „pravdepodobného nesplatenia“ budú banky môcť predložiť dôkazy o pravidelných splátkach významnej časti expozície, v dôsledku ktorých sa očakávania stopercentnej tvorby opravných položiek pre dané portfólio alebo expozíciu môžu považovať za neprimerané.