1 Úvod

Priority dohľadu SSM vychádzajú zo strednodobej stratégie bankového dohľadu ECB na nasledujúce tri roky. Stanovuje ich Rada pre dohľad, každoročne sa prehodnocujú a vychádzajú z komplexného hodnotenia hlavných rizík a slabín dohliadaných inštitúcií. Priority zohľadňujú aj výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP)^[1] a stav plnenia priorít z predchádzajúcich rokov. Prispievajú k efektívnemu rozdeľovaniu dostupných zdrojov dohľadu a ak si to vyžadujú zmeny rizikového prostredia, je možné ich upraviť.

Dohliadané inštitúcie sa s nepriaznivými makrofinančnými a geopolitickými šokmi posledných rokov vyrovnávajú dobre. Silné základy – ako stabilné kapitálové pozície a likviditné rezervy a nižšie úrovne problémových úverov – bankám pomáhajú vyrovnať sa s výzvami vyplývajúcimi z pandémie koronavírusu (COVID-19) a súvisiacich porúch v dodávateľských reťazcoch, vojny Ruska na Ukrajine a následného šoku v dodávkach energií, ako aj nedávnych zlyhaní amerických a švajčiarskych bánk. Schopnosť bankového sektora odolávať výraznému hospodárskemu útlmu potvrdil aj výsledok tohtoročného celoúnijného záťažového testu.^[2]

Pokiaľ ide o budúci vývoj, európsky bankový sektor čelí viacerým výzvam, ktoré si vyžadujú zvýšenú ostražitosť orgánov dohľadu i bánk. Zatiaľ čo rýchle tempo zvyšovania úrokových sadzieb bolo doteraz prínosom pre ziskovosť bánk, očakáva sa, že prostredie vyšších úrokových sadzieb spôsobí nárast volatility niektorých zdrojov financovania i nákladov bánk na financovanie v strednodobom horizonte, a to v čase, keď má dôjsť k nahradeniu značného objemu financovania od centrálnych bánk. Hrozí tiež riziko opätovného zhoršovania kvality bankových aktív, ak dôjde k naplneniu geopolitických rizík, alebo ak vysoká inflácia v kombinácii s prísnejšími podmienkami financovania obmedzí schopnosť domácností a nefinančných korporácií splácať dlhy. Vyššie rizikové prémie môžu viesť k ďalšiemu preceňovaniu finančných aktív a novým epizódam vysokej volatility na finančných trhoch. Za týchto okolností je nevyhnutné, aby banky viedli a neustále zdokonaľovali svoj rámec kreditného rizika a rámec riadenia aktív a pasív (asset and liability management – ALM), a v prípade rámca ALM zabezpečili krytie likviditného rizika a rizika financovania, ako aj úrokového rizika v bankovej knihe (interest rate risk in the banking book – IRRBB).

Prípady zlyhania viacerých stredne veľkých amerických bánk a prevzatia jednej zo švajčiarskych bánk opäť zdôraznili, že banky na to, aby sa dokázali vyrovnať s dynamicky sa meniacim rizikovým prostredím, potrebujú spoľahlivé interné riadenie a účinné mechanizmy kontroly rizík. Zlyhania bánk poukázali aj na dôležitosť včasnej a účinnej reakcie orgánov dohľadu a v prípadoch, keď sa postupy bánk javia ako neprimerané a nápravné opatrenia pomalé, na potrebu eskalácie. Za týchto okolností začne bankový dohľad ECB postupne uplatňovať príslušné mechanizmy a nástroje eskalácie s cieľom zabezpečiť, aby banky pohotovo a úspešne odstraňovali nedostatky stanovené v prioritách dohľadu. Týka sa to predovšetkým oblasti riadenia, kde sa niektorým bankám napriek dlhodobej spolupráci s orgánmi dohľadu nepodarilo prijať adekvátne opatrenia na odstránenie závažných nedostatkov, napríklad v súvislosti s fungovaním a riadiacimi schopnosťami riadiacich orgánov alebo kapacít v oblasti agregácie a vykazovania rizikových údajov (risk data aggregation and reporting – RDAR). Banky tiež musia zabezpečiť, aby ich postupy boli v plnom súlade s účinným riadením klimatických a environmentálnych rizík, a to v rámci stanoveného termínu do konca roka 2024. Bankový dohľad ECB okrem toho stanovil prechodné lehoty, v rámci ktorých musia banky splniť určité požiadavky.

Keďže pre mnohé banky sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti stala prioritou digitálna transformácia, je nevyhnutné, aby zaviedli primerané ochranné mechanizmy na obmedzenie potenciálnych rizík vyplývajúcich z nových obchodných postupov a technológií. Zo zistení dohľadu vyplýva, že niektoré banky už v oblasti digitálnej transformácie dosiahli značný pokrok, zatiaľ čo ďalšie si na dosiahnutie svojich cieľov nevyčlenili potrebné zdroje. Čoraz väčšia hrozba kybernetických útokov, ku ktorej prispieva súčasné geopolitické napätie, ako aj zvyšujúca sa závislosť od externých poskytovateľov služieb zdôrazňujú, že banky si musia zachovať odolnosť a zabezpečiť kontinuitu svojich kritických služieb aj v prípade vážnych narušení prevádzky. V tejto súvislosti sa popri činnostiach dohľadu iniciovaných v rámci týchto priorít bude od bánk v nasledujúcich mesiacoch vyžadovať preukázanie schopnosti na takéto nepriaznivé udalosti reagovať a prekonať ich.

Hoci sa rizikové prostredie od minulého roka ďalej menilo, priority a príslušné činnosti dohľadu stanovené v roku 2022 zostávajú celkovo v platnosti a naďalej zodpovedajú hlavným slabinám v bankovom sektore. Bez ohľadu na stabilitu nevyhnutnú na plánovanie počas trojročného horizontu si riešenie rizík uvedených vyššie vyžaduje určité úpravy.

V kontexte priorít dohľadu SSM na roky 2024 – 2026 sa od dohliadaných inštitúcií bude v prvom rade požadovať, aby posilnili svoju odolnosť voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom (priorita 1), aby urýchlili účinnú nápravu nedostatkov v oblasti riadenia, ako aj v riadení klimatických a environmentálnych rizík (priorita 2), a aby pokročili v digitálnej transformácii a budovaní spoľahlivých rámcov prevádzkovej odolnosti (priorita 3). Diagram 1 uvádza sedem hlavných slabín bánk, ktoré možno zaradiť pod tri hlavné priority.

Diagram 1

Priority dohľadu na obdobie 2024 – 2026 podľa zistených slabín bánk

Hlavným účelom strategického plánovania bankového dohľadu ECB je vypracovať spoľahlivú stratégiu na nasledujúce tri roky. Priority zvyšujú účinnosť a konzistentnosť plánovania dohľadových činností spoločných dohliadacích tímov a podporujú efektívnejšie rozdeľovanie zdrojov, v súlade so stanovením príslušných úrovní tolerancie rizík. Zároveň vnútroštátnym orgánom dohľadu pomáhajú pri stanovovaní primeraných vlastných priorít v dohľade nad menej významnými inštitúciami. Transparentná komunikácia o prioritách objasňuje očakávania dohľadu vo vzťahu k bankám, zvyšuje vplyv dohľadu na zlepšovanie odolnosti bankového sektora a pomáha zabezpečiť rovnaké podmienky.

Nasledujúce časti obsahujú podrobnejšie informácie o výsledkoch procesu identifikácie a hodnotenia rizík, ktorý sa uskutočnil v roku 2023, a stanovujú priority dohľadu a príslušné pracovné programy na roky 2024 až 2026. Orgány dohľadu v rámci svojej priebežnej spolupráce s bankami vykonávajú aj ďalšie pravidelné a ad hoc činnosti, ktoré dopĺňajú prácu v oblasti priorít.

2 Hodnotenie rizík a priority dohľadu na roky 2024 – 2026

2.1 Prevádzkové prostredie dohliadaných inštitúcií

Európsky bankový sektor preukázal vysokú odolnosť voči externým šokom, keď napätie v bankovom sektore Spojených štátov a Švajčiarska v marci tohto roka viedlo len k obmedzenému a dočasnému šíreniu nepriaznivých účinkov. Európske banky sa ukázali byť silné, pokiaľ ide o kapitál, likviditu a kvalitu aktív. Okrem toho mohli využívať aj dobre diverzifikované zdroje financovania a klientske základne. Ich ziskovosť, ktorá bola mnoho rokov zdrojom obáv, v poslednom období v prostredí vyšších úrokových sadzieb výrazne vzrástla a vrátila sa na úroveň naposledy zaznamenanú pred viac ako desiatimi rokmi. Zvýšená odolnosť bankového sektora, dosiahnutá aj vďaka posilneniu európskych rámcov regulácie a dohľadu, však môže byť v budúcnosti znova vystavená skúškam, preto súčasná situácia nie je dôvodom na uspokojenie.

Výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne je v kontexte prísnejších podmienok financovania a zvýšeného geopolitického napätia naďalej spojený s vysokou neistotou. Budúci vývoj cien energií a potravín je vystavený riziku rýchlejšieho rastu.^[3] Náročné prostredie ďalej formujú inflačné tlaky a v najbližšom období sa očakáva naďalej slabý rast eurozóny. Vývoj vo výrobnom sektore je naďalej slabý, pričom vzhľadom na odznievanie účinkov postpandemického znovuotvorenia ekonomiky a tlmiaci účinok prísnejších podmienok financovania a zvýšenej neistoty spotrebiteľov sa podľa všetkého zmierni i aktivita v sektore služieb, ktorá je zatiaľ hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu. Trh práce v eurozóne je zatiaľ odolný, ale v prípade dlhodobejšej stagnácie hospodárskej aktivity sa môže dopyt po pracovnej sile spomaliť.^[4] V dôsledku čoraz výraznejšieho premietania rýchleho sprísňovania menovej politiky do reálnej ekonomiky došlo od decembra 2022 k značnému sprísneniu podmienok poskytovania úverov a spomaleniu úverovej dynamiky.^[5]

Celková inflácia v eurozóne by mala v strednodobom horizonte podľa projekcií pokračovať v klesajúcom trende, zatiaľ čo jadrová inflácia by mala klesať pomalšie.^[6] Ak si menová politika bude vyžadovať ďalšie sprísnenie, alebo ak úrokové sadzby v prípade trvalo vysokej inflácie zostanú na vyššej úrovni dlhšie, môže dôjsť k zhoršeniu výhľadu hospodárskeho rastu s dosahom na kvalitu aktív bánk. Hoci sa súvahy domácností a podnikov celkovo zdajú byť vo finančne dobrom stave, rastú obavy o schopnosť dlžníkov splácať dlhy, najmä v prípade úverov na kúpu nehnuteľností. Popri narušení kvality bankových aktív v prípade hospodárskeho útlmu sú osobitným rizikom ohrozujúcim zisky bánk v niektorých krajinách jednorazové faktory, napríklad bankový odvod.

Kombinácia zvýšeného geopolitického napätia, dlhšieho obdobia vyšších úrokových sadzieb a možného spomalenia hospodárskeho rastu v eurozóne môže mať za následok obnovenie turbulencií na finančných trhoch. Otrasy v bankovom sektore v Spojených štátoch a vo Švajčiarsku začiatkom marca, ktoré u amerických bánk vyvolali prudký negatívny rizikový sentiment, mali na európsky bankový sektor len čiastočný a dočasný vplyv. Šírenie negatívnych účinkov do eurozóny bolo obmedzené a krátkodobé, trhová volatilita klesla a ceny akcií v eurozóne sa krátko po šoku zotavili, a to najmä v bankovom sektore, zatiaľ čo spready podnikových dlhopisov sa opäť zúžili. Náhle zhoršenie hospodárskeho výhľadu by však mohlo vyvolať nové epizódy zvýšenej volatility a náhlej korekcie cien aktív, čo by viedlo k ďalšiemu sprísneniu podmienok financovania.

2.2 Priority dohľadu na roky 2024 – 2026

Priority dohľadu sa stanovujú na základe holistického posúdenia hlavných rizík a slabín bánk. Tri hlavné priority na nasledujúce tri roky sa zameriavajú na krátkodobé riziká ohrozujúce bankový sektor (priorita 1), ako aj na potrebu zaoberať sa štrukturálnejšími strednodobými výzvami (priority 2 a 3). Každá priorita sa zameriava na súbor slabín v bankovom sektore – označovaný ako „prioritné slabiny“, pre ktorý boli stanovené osobitné strategické ciele a pracovné programy v záujme zmiernenia súvisiacich rizík. V návrhu pracovných programov, ktorých cieľom je zvýšiť účinnosť a efektívnosť práce orgánov dohľadu s bankami, je zohľadnená vzájomná závislosť medzi rizikami.

Priorita 1: Zvýšiť odolnosť voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom

Určujúcim faktorom výhľadu ďalšieho vývoja v európskom bankovom sektore je naďalej neisté makrofinančné prostredie v spojení s pretrvávajúcim geopolitickým napätím a rizikom ďalších epizód finančného napätia. Dohliadané inštitúcie musia byť obozretné a musia vypracovať a uplatňovať odolné obchodné stratégie, aby dokázali reagovať na rýchlo sa meniace makrofinančné a geopolitické prostredie. Za týchto okolností je hlavným cieľom bankového dohľadu ECB zabezpečiť, aby banky pod jeho priamym dohľadom zvýšili svoju odolnosť voči bezprostredným makrofinančným a geopolitickým šokom. Hoci rast úrokových sadzieb zatiaľ pozitívne vplýva na ziskovosť, banky musia byť pripravené vyrovnať sa s vyššou volatilitou zdrojov financovania, vyššími nákladmi na financovanie, potenciálnym znížením kvality aktív a ďalším preceňovaním na finančných trhoch v krátkodobom a strednodobom horizonte. Banky preto musia posilniť svoje rámce riadenia kreditného rizika a rámce ALM.

Prioritná slabina: Nedostatky v rámcoch riadenia kreditného rizika a kreditného rizika protistrany

Strategický cieľ: Banky by mali zaviesť účinné opatrenia na odstránenie štrukturálnych nedostatkov vo svojich rámcoch riadenia kreditného rizika vrátane kreditného rizika protistrany a včas zabezpečiť plnenie regulačných požiadaviek a očakávaní dohľadu. Banky by mali byť schopné rýchlo identifikovať a zmierniť nárast rizík v portfóliách, ktoré sú citlivejšie na súčasné makrofinančné prostredie.

Firmy a domácnosti zatiaľ hospodárskemu útlmu odolávajú vďaka solídnym ziskom, nízkej miere nezamestnanosti a značným nahromadeným úsporám. Hoci je celkový podiel a stav NPL dohliadaných inštitúcií stále v blízkosti rekordne nízkych úrovní, začínajú sa objavovať známky zhoršovania kvality aktív. V prípade úverov domácnostiam došlo k nárastu podielu úverov druhého stupňa, keďže oslabovanie reálnych príjmov v spojení s vyššími úrokovými sadzbami čoraz viac obmedzujú schopnosť domácností splácať svoje dlhy. Podobne začína dochádzať k nárastu podnikových konkurzov a mier zlyhania, ktoré boli počas pandémie nízke.

V eurozóne dochádza k obratu cyklu rezidenčných nehnuteľností: vo väčšine krajín eurozóny dynamika hypotekárnych úverov slabne a ceny nehnuteľností na bývanie klesajú. Trh s komerčnými nehnuteľnosťami naďalej klesá: oceňovanie a objem transakcií zaznamenávajú prudký pokles. Štrukturálne slabiny a nižší dopyt, najmä po menej kvalitných retailových a kancelárskych aktívach, znásobujú prísnejšie podmienky financovania a neisté trhové prostredie. Expozície bánk vyzerajú byť obzvlášť ohrozené v krajinách, v ktorých boli ceny už v minulosti nadhodnotené a v krajinách s významným podielom úverov s pohyblivou sadzbou a úverov bez amortizácie (napr. jednorazovo splatných úverov), ktoré môžu byť spojené s vyšším rizikom refinancovania.

Kombinácia vyšších nákladov na financovanie vzhľadom na prísnejšie podmienky financovania a vysokej úrovne volatility na finančných trhoch znásobuje riziká ohrozujúce nebankové finančné inštitúcie, ktoré v rozsiahlej miere využívajú pákový efekt, najmä inštitúcie s veľkými derivátovými pozíciami. Expozícia voči týmto inštitúciám by pre niektoré banky mohla znamenať zvýšené kreditné riziko protistrany, čo zdôrazňuje potrebu náležitých postupov riadenia rizík.

Orgány dohľadu sa štrukturálnym nedostatkom v rámcoch riadenia kreditného rizika bánk venujú už niekoľko rokov.^[7] Hoci z činností dohľadu vyplýva, že banky v tejto oblasti dosiahli určitý pokrok, zároveň pretrváva viacero nedostatkov. Ide napríklad o obmedzenú schopnosť bánk predvídať vznikajúce riziká (vrátane klimatických a environmentálnych rizík) a adekvátne ich zohľadňovať v tvorbe rezerv na krytie kreditného rizika, ich nedostatočnú pripravenosť vyrovnať sa s potenciálnym prudkým nárastom problémových dlžníkov a rizík refinancovania, ako aj známky nadhodnotenia kolaterálu v portfóliách komerčných nehnuteľností. Zistenia príslušných hodnotení boli zohľadnené vo výsledkoch postupu SREP za rok 2023. Súvisiace opatrenia dohľadu boli oznámené bankám a orgány dohľadu implementáciu naplánovaných nápravných opatrení dôkladne monitorujú.

V súvislosti s riadením kreditného rizika protistrany cielené hodnotenie z roku 2022 a následné kontroly na mieste poukázali na významné nedostatky bánk, pokiaľ ide o náležitú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, stanovenie rizikových preferencií, procesy riadenia zlyhania a rámce záťažových testov. Hoci dohliadané inštitúcie v odstraňovaní zistených problémov dosiahli pokrok, očakáva sa ďalšie úsilie v záujme splnenia požiadaviek uvedených v správe o náležitých postupoch v oblasti správy a riadenia kreditného rizika protistrany zverejnenej v októbri 2023.

Čo sa týka ďalšieho vývoja, činnosti dohľadu z minuloročného pracovného programu, ktorých cieľom je zabezpečiť splnenie strategického cieľa v oblasti riadenia kreditného rizika a kreditného rizika protistrany, budú prevažne pokračovať. Napriek tomu je potrebné určité prerozdelenie priorít s cieľom zohľadniť zmeny v hospodárskom prostredí, ako aj dosiahnutý pokrok. Zostávajúce nedostatky zistené v nadväznosti na list adresovaný riaditeľom bánk (iniciatíva „Dear CEO“) z roku 2020 sa budú naďalej riešiť v rámci hodnotenia postupov bánk v oblasti úpravy podmienok splácania, prípadov pravdepodobného nesplatenia (unlikeliness to pay – UTP) a tvorby opravných položiek. V súvislosti s tvorbou opravných položiek sa znova uskutoční cielené hodnotenie so zameraním na IFRS 9 a postmodelové úpravy (overlays) s cieľom vyhodnotiť pokrok bánk v odstraňovaní nedostatkov zistených v minulosti. Okrem toho sa uskutočnia cielené hodnotenia a v relevantných prípadoch aj kontroly na mieste a hodnotenia interných modelov zamerané na citlivejšie portfóliá, ako sú napríklad nehnuteľnosti (rezidenčné aj komerčné) a malé a stredné podniky. Pokiaľ ide o kreditné riziko protistrany, spoločné dohliadacie tímy budú naďalej dôkladne monitorovať expozície bánk a kontrolovať primeranosť ich postupov riadenia rizík. Zároveň uskutočnia cielené hodnotenie pokroku dosiahnutého v odstraňovaní nedostatkov zistených v roku 2022.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Cielené hodnotenia zamerané na odolnosť portfólií, ktoré sú citlivejšie na súčasnú makrofinančnú situáciu a vystavené riziku refinancovania, vrátane kontroly riešenia nedostatkov zistených v predchádzajúcich cielených hodnoteniach týkajúcich sa úverov na rezidenčné a komerčné nehnuteľnosti, ako aj spustenie nového cieleného hodnotenia zameraného na zraniteľných dlžníkov z kategórie malých a stredných podnikov.
• Kontrola odstraňovania nedostatkov zistených v rámci cieleného hodnotenia IFRS 9, monitorovanie pokroku bánk v zlepšovaní schopnosti modelov očakávaných úverových strát zachytiť vznikajúce riziká, so zreteľom na postmodelové úpravy (overlays).
• Pokračovanie hĺbkových kontrol v oblasti pravidiel úpravy podmienok splácania a prípadov UTP.
• Pokračovanie kontrol na mieste so zreteľom na kolektívne stupňovanie aktív a tvorbu opravných položiek v kategórii malých a stredných podnikov, retailových portfólií a komerčných nehnuteľností podľa IFRS 9 vrátane oceňovania kolaterálu.
• Pokračovanie hodnotení interných modelov a nadväzné opatrenia spoločných dohliadacích tímov s cieľom posúdiť zmeny modelov založených na interných ratingoch súvisiace s novými regulačnými požiadavkami a odstraňovanie nedostatkov zistených v rámci cieleného hodnotenia interných modelov.
• Kontrola odstraňovania nedostatkov zistených v rámci cieleného hodnotenia riadenia kreditného rizika protistrany z roku 2022.
• Cielené kontroly na mieste so zameraním na konkrétne aspekty riadenia kreditného rizika protistrany.

Prioritná slabina: Nedostatky v rámcoch riadenia aktív a pasív

Strategický cieľ: Banky by mali zabezpečiť spoľahlivé a obozretné riadenie a stratégie ALM, ktoré odrážajú účinný dohľad zo strany riadiacich orgánov a adekvátne zohľadňovanie rizík vyplývajúcich zo súčasnej menovej politiky a rýchlo sa meniaceho hospodárskeho prostredia. Predovšetkým by mali vypracovať spoľahlivé a dôveryhodné plány financovania zamerané na zabezpečenie diverzifikovaných štruktúr financovania, ako aj účinné núdzové plány, aby dokázali odolať krátkodobým likviditným šokom. Banky by tiež mali zabezpečiť adekvátne riadenie svojich úrokových rizikových pozícií, ktoré odráža obozretné predpoklady týkajúce sa správania klientov, a vypracovať príslušné stratégie zmierňovania rizík zodpovedajúce ich rizikovým profilom.

Úrokové prostredie, v ktorom banky pôsobia, sa za posledné dva roky zásadne zmenilo. Hoci vyššie úrokové sadzby vo všeobecnosti podporujú ziskovosť dohliadaných inštitúcií, môžu tiež viesť k vyšším nákladom na financovanie a ohroziť likviditnú pozíciu bánk a všeobecnejšie aj riadenie, stratégie a rámce ALM.

Volatilita na finančných trhoch a cenové korekcie na trhoch s nástrojmi s pevným výnosom vzhľadom na súčasnú dynamiku úrokových sadzieb znamenajú vyššie riziko vzniku nerealizovaných strát v portfóliách amortizovaných nákladov bánk. Hoci účinky týchto faktorov môžu byť drastické, o čom svedčia aj marcové turbulencie týkajúce sa niektorých stredne veľkých bánk v Spojených štátoch, kombinácia faktorov vedúca k tejto konkrétnej epizóde zatiaľ v bankách pod európskym bankovým dohľadom zaznamenaná nebola. Ako potvrdzujú údaje^[8] zverejnené v júli 2023, celková výška takýchto nerealizovaných strát vo februári 2023 bola relatívne nízka na úrovni 73 mld. €, v porovnaní so 620 mld. USD v prípade amerických bánk na konci roka 2022^[9]. Hodnotenie a riadenie úrokového rizika a rizika kreditného rozpätia v bankách podrobujú orgány dohľadu kontrole už od druhej polovice roka 2021, keď sa objavili prvé známky inflačných tlakov. V roku 2022 bankový dohľad ECB tieto riziká zahrnul do svojich priorít dohľadu a uskutočnil cielené hodnotenie s cieľom aktívne posúdiť pripravenosť bánk na potenciálne zvýšenie sadzieb. Zistenia tohto hodnotenia poukázali na potrebu častejšieho prehodnocovania kalibrácie modelov ALM, aby banky mohli reagovať na zmeny správania klientov vyplývajúce z nového režimu úrokových sadzieb, ako aj na slabiny v niektorých hedžingových stratégiách.

Pokiaľ ide o likviditu a financovanie, dohliadané inštitúcie zatiaľ celkovo preukazujú vysokú odolnosť voči zmenám vo finančnom prostredí. Hoci klesajúce rezervy centrálnych bánk a slabá menová dynamika viedli k poklesu likviditných rezerv bánk, ich ukazovatele likviditného krytia a čistého stabilného financovania zostávajú v priemere výrazne nad regulatórnym minimom. Okrem toho na rozdiel od niektorých stredne veľkých bánk v Spojených štátoch, u ktorých začiatkom tohto roka došlo k zlyhaniu, dohliadané inštitúcie nevykazujú také koncentrácie financovania, keďže ich hlavné zdroje financovania tvoria predovšetkým vklady. Vo väčšine prípadov ide o vklady retailových klientov, ktoré sú zväčša kryté systémom ochrany vkladov. V záujme hladkého ukončenia programov cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO) a posúdenia pripravenosti bánk na túto zmenu sa v roku 2023 uskutočnilo cielené hodnotenie stratégií bánk na ukončenie účasti v operáciách TLTRO. V tejto súvislosti sa v prípade niektorých bánk vyžaduje väčšia diverzifikácia zdrojov financovania. Zároveň sa prostredníctvom cieleného hodnotenia posudzuje i spoľahlivosť a stabilnosť plánov financovania bánk, pričom výsledky budú zohľadnené vo výsledkoch SREP 2024.

V nadchádzajúcom období bude bankový dohľad ECB naďalej jednoznačne zdôrazňovať, aby banky uplatňovali spoľahlivé mechanizmy ALM. Prostredníctvom cielených činností sa uskutoční kontrola riadenia a stratégií bánk v oblasti ALM a hodnotenie adekvátnosti predpokladov, z ktorých vychádzajú niektoré z ich behaviorálnych modelov. Orgány dohľadu budú tiež hodnotiť odolnosť bánk voči krátkodobým likviditným šokom a dôveryhodnosť a stabilnosť ich núdzových likviditných plánov. V neposlednom rade budú orgány dohľadu pokračovať v úsilí z predchádzajúcich rokov a naďalej posudzovať spôsob riadenia rizika IRRBB, ako aj stabilnosť a spoľahlivosť plánov financovania bánk.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Cielené hodnotenia stabilnosti a spoľahlivosti plánov financovania, núdzového plánovania a adekvátnosti schopností optimalizácie kolaterálu, ako aj riadenie a stratégie ALM.
• Cielené kontroly na mieste na posúdenie spoľahlivosti a primeranosti plánov financovania a ozdravenia.
• Kontrola odstraňovania nedostatkov zistených v rámci cieleného hodnotenia úrokového rizika a rizika kreditného rozpätia; rozšírenie hodnotenia na širší okruh inštitúcií.
• Kampaň zahŕňajúca kontroly na mieste zameraná na IRRBB, predovšetkým so zreteľom na určovanie pozície a stratégiu ALM, behaviorálne modely IRRBB a stratégiu hedžingových operácií.

Priorita 2: Urýchliť účinnú nápravu nedostatkov v oblasti riadenia, ako aj v riadení klimatických a environmentálnych rizík

Výsledky hodnotenia SREP za rok 2023 naďalej poukazujú na slabý pokrok niektorých bánk pri odstraňovaní nedostatkov v riadení. Týka sa to najmä oblastí súvisiacich s fungovaním a strategickým riadením riadiacich orgánov bánk, ale aj s ich schopnosťami v oblasti RDAR. Na dôležitosť spoľahlivého riadenia a účinných mechanizmov kontroly rizík okrem toho poukázali aj prípady zlyhania niektorých amerických a švajčiarskych bánk začiatkom tohto roka. To isté platí aj v súvislosti s nepretržitým rastom klimatických a environmentálnych rizík, ktorých nepriaznivý vplyv sa už prejavuje na celom svete. Od bánk sa bude vyžadovať zintenzívnenie úsilia a adekvátne zohľadňovanie relevantných rizikových aspektov v obchodných stratégiách a rámcoch riadenia rizík, aby do konca roka 2024 zabezpečili plný súlad s príslušnými očakávaniami dohľadu. Na podporu tohto cieľa je bankový dohľad ECB pripravený využiť nástroje, ktoré má k dispozícii (podľa potreby napríklad požadovať navýšenie kapitálu, ukladať opatrenia a sankcie a revidovať hodnotenie odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti) s cieľom motivovať banky účinne odstraňovať zistené nedostatky, najmä ak boli stanovené jasné opatrenia a konkrétne termíny plnenia očakávaní dohľadu.

Prioritná slabina: Nedostatky vo fungovaní a riadiacich schopnostiach riadiacich orgánov

Strategický cieľ: Banky by mali účinne odstraňovať významné nedostatky vo fungovaní a zložení ich riadiacich orgánov a v dohľade nad nimi a na tento účel vypracovať a pohotovo implementovať účinné plány nápravných opatrení, so zreteľom na očakávania dohľadu.

Spoľahlivé mechanizmy interného riadenia a účinné strategické vedenie majú zásadný význam z hľadiska odolnosti a udržateľnosti obchodných modelov bánk. Súčasný neistý výhľad makrofinančného vývoja a pokračujúce zmeny úrokového prostredia, ktorým predchádzali roky akomodačných podmienok financovania, si od bánk vyžaduje uplatňovanie účinného strategického vedenia a prispôsobenie postupov v záujme adekvátneho hodnotenia, kontroly a riadenia súvisiacich rizík. Marcové turbulencie v bankovom sektore Spojených štátov a Švajčiarska zdôraznili kľúčovú úlohu riadiacich orgánov bánk, ktoré nesú konečnú zodpovednosť za zabezpečenie adekvátnych mechanizmov interného riadenia a účinných procesov riadenia rizík. Zdôraznili tiež možné nepriaznivé dôsledky nedostatkov v tejto oblasti. Účinné strategické vedenie je potrebné aj pri prispôsobovaní obchodných modelov bánk novým trendom, ako je digitalizácia a zrýchlená ekologická transformácia.

Riešenie nedostatkov v riadiacich orgánoch bánk je jednou z hlavných priorít bankového dohľadu ECB už niekoľko rokov a napriek zlepšeniam v niektorých oblastiach je potrebné dosiahnuť väčší pokrok, pokiaľ ide o zloženie, kolektívnu vhodnosť a dozornú úlohu riadiacich orgánov bánk. V nadväznosti na priamu angažovanosť orgánov dohľadu v roku 2022 banky upravili svoje politiky na zabezpečenie rozmanitosti a ku kritériám okrem pohlavia zaradili aj vzdelanie, skúsenosti, geografický pôvod a vek. V súčasnosti takmer všetky dohliadané inštitúcie uplatňujú ciele na riešenie rodovej nerovnováhy svojich riadiacich orgánov. Stav plnenia týchto cieľov je však stále neuspokojivý.^[10] Banky okrem toho musia ďalej pracovať na vylepšovaní kolektívnej vhodnosti svojich riadiacich orgánov. Nedostatočná je tiež ich schopnosť kritického úsudku, ktorá súvisí s ich nevyhovujúcim zložením (napríklad nedostatočným počtom formálnych nezávislých riaditeľov a nedostatkom znalostí v konkrétnych oblastiach, napríklad IT) a fungovaním (napríklad nedostatočným časom vyčleneným na diskusiu a obavami v súvislosti s postupmi menovania riadiacich orgánov). Ako vyplynulo z cieleného hodnotenia riadiacich orgánov z roku 2023, je potrebné zlepšiť aj dozornú úlohu jednotlivých výborov riadiacich orgánov.^[11]

Bankový dohľad ECB bude naďalej komunikovať s bankami a tieto dlhodobé nedostatky riešiť prostredníctvom cielených hodnotení a kontrol na mieste. Orgány dohľadu okrem toho zverejnia aktualizované očakávania dohľadu v oblasti interného riadenia a riadenia rizík.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Cielené hodnotenie účinnosti riadiacich orgánov bánk a cielené kontroly na mieste.
• Zverejnenie aktualizovaných očakávaní dohľadu a osvedčených postupov týkajúcich sa interného riadenia a rizikovej kultúry bánk.^[12]

Prioritná slabina: Nedostatky v agregácii a vykazovaní údajov o rizikách

Strategický cieľ: Banky by mali účinne odstraňovať dlhodobé nedostatky a uplatňovať adekvátne a účinné rámce RDAR s cieľom podporiť efektívne vedenie zo strany riadiacich orgánov a napĺňať očakávania orgánov dohľadu, a to aj za krízových okolností.

Včasnosť a presnosť agregácie a vykazovania údajov o rizikách má zásadný význam z hľadiska prijímania riadne podložených rozhodnutí a účinného strategického vedenia v bankách, najmä v súčasnom prostredí, ako aj na účely vykazovania rizík, finančných informácií a údajov dohľadu. Výsledky doteraz vykonaných dohľadových hodnotení – vrátane hodnotenia SREP 2023 a prebiehajúcich kontrol na mieste – vo všetkých prípadoch poukazujú na nedostatky v plnení očakávaní dohľadu a dodržiavaní zásad účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík, ktoré vypracoval Bazilejský výbor pre bankový dohľad. Hlavné nedostatky sa týkajú nedostatočnej pozornosti a nedostatočného plnenia dozornej úlohy riadiacich orgánov, nedostatkov v dátovej architektúre, fragmentácie a nedostatočnej harmonizácie IT prostredí, nízkych agregačných kapacít a neúčinných rámcov riadenia. Kľúčový význam má účinné stanovovanie priorít zo strany riadiacich orgánov, keďže riešenie nedostatkov v oblasti RDAR si často vyžaduje značné zdroje.

Ako bolo uvedené v prioritách dohľadu z minulého roka, bankový dohľad ECB zintenzívňuje svoje úsilie s cieľom zabezpečiť, aby dohliadané inštitúcie dosiahli výrazný pokrok v odstraňovaní dlhodobo pretrvávajúcich nedostatkov zistených v oblasti RDAR. Od roku 2024 sa bude v čoraz väčšej miere uplatňovať štruktúrovaný mechanizmus eskalácie, podľa potreby i ukladanie opatrení a sankcií.^[13] Očakávania dohľadu v tejto oblasti ďalej podporujú a špecifikujú Všeobecné zásady účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík. Od júla do októbra 2023 boli tieto zásady predmetom verejnej konzultácie^[14]; ich zverejnenie je naplánované na rok 2024. Orgány dohľadu zároveň uskutočnia cielené hodnotenia a kontroly na mieste a v prípadoch pretrvávajúcich nedostatkov budú komunikovať s príslušnými bankami. Okrem toho sa formou každoročných dotazníkov adresovaných bankám bude i naďalej realizovať prieskum prostredníctvom tzv. Správy vedenia o riadení a kvalite údajov^[15], ktorý po prvýkrát skúšobne prebehol začiatkom roka 2023. Cieľom je zabezpečiť adekvátnu zodpovednosť riadiacich orgánov bánk v záležitostiach týkajúcich sa interného, finančného a dohľadového vykazovania.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Rozpracovanie očakávaní dohľadu v súvislosti s uplatňovaním zásad RDAR a zverejnenie všeobecných zásad účinnej agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík.
• Cielené hodnotenia postupov v oblasti RDAR.
• Kampaň zahŕňajúca kontroly na mieste zameraná na oblasť RDAR (pokračovanie kontrol z roku 2023).
• Príprava Správy vedenia o riadení a kvalite údajov – každoročného dotazníka na zabezpečenie adekvátnej zodpovednosti riadiacich orgánov bánk v záležitostiach týkajúcich sa interného, finančného a dohľadového vykazovania.

Prioritná slabina: Vysoká miera vystavenosti faktorom fyzického rizika a rizika prechodu v súvislosti s klimatickými zmenami

Strategický cieľ: Banky by mali adekvátnym spôsobom začleňovať klimatické a environmentálne riziká do svojich obchodných stratégií a svojich rámcov interného riadenia a riadenia rizík s cieľom zabezpečiť zmierňovanie a vykazovanie týchto rizík, pričom by mali zosúladiť svoje postupy s platnými regulačnými požiadavkami a očakávaniami dohľadu.

Objem globálnych emisií skleníkových plynov sa ďalej zvyšuje^[16]. To vedie k pokračovaniu globálneho otepľovania v budúcnosti a následne k zintenzívňovaniu viacerých súbežných rizík, o čom opakovane svedčia rekordné vlny horúčav a požiare a záplavy v Európe a ďalších regiónoch sveta. Aktuálne politiky nepostačujú na dosiahnutie cieľov globálneho otepľovania stanovených v Parížskej dohode z roku 2015.^[17] Očakáva sa, že odkladanie klimatických opatrení povedie k ďalšiemu nárastu fyzických rizík a rizík prechodu a potenciálne aj k súvisiacim stratám na strane bánk, čím sa zvyšuje riziko väčších škôd, dlhodobého využívania infraštruktúry s vysokými emisiami, strata hodnoty aktív a eskalácie nákladov.^[18] Geopolitické napätie, ako aj čoraz vyššie počiatočné investície a rušivé zmeny spojené so zmierňovaním a adaptáciou pravdepodobne povedú k ďalšiemu nárastu rizík prechodu v prostredí prísnejších podmienok financovania.

Zatiaľ čo v prípade niektorých bánk hodnotenie SREP 2023 poukázalo na určité zlepšenie vymedzenia stratégie v súvislosti s klimatickými a environmentálnymi rizikami, u iných bánk potvrdilo naliehavú potrebu zaoberať sa týmito nedostatkami. Kvalitatívne opatrenia SREP boli zamerané najmä na slabiny bánk v oblasti strategického a operačného plánovania a na znalosti riadiacich orgánov, pokiaľ ide o environmentálne a sociálne témy a témy správneho riadenia. Oproti minuloročnému hodnoteniu SREP mali klimatické a environmentálne riziká vplyv na úroveň požiadaviek druhého piliera u väčšieho počtu bánk.^[19]

V záujme účinného odstránenia nedostatkov, na ktoré poukázal klimatický záťažový test ECB z roku 2022^[20] a príslušné tematické hodnotenie^[21], stanovil bankový dohľad ECB jednotlivým inštitúciám termíny s cieľom zabezpečiť do konca roka 2024 plné zosúladenie postupov bánk s očakávaniami dohľadu stanovenými vo všeobecných zásadách ECB ku klimatickým a environmentálnym rizikám z roku 2020. Jedným z čiastkových míľnikov tohto procesu bol marec 2023, ktorý bol pre banky termínom na zabezpečenie adekvátnej kategorizácie klimatických a environmentálnych rizík a uskutočnenie komplexného hodnotenia súvisiaceho vplyvu týchto rizík na ich činnosti. Niektoré banky v tomto smere naďalej vykazovali vážne nedostatky. V rámci dohľadu im v tejto súvislosti boli vydané prevádzkové predpisy, kvalitatívne požiadavky SREP a ad-hoc rozhodnutia Rady pre dohľad. Do konca roka 2023 sa od bánk očakáva začlenenie klimatických a environmentálnych rizík do interného riadenia, stratégií a riadenia rizík. Do konca roka 2024 by mali splniť všetky zostávajúce očakávania dohľadu stanovené v roku 2020 vrátane úplnej integrácie týchto rizík do interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti (Internal Capital Adequacy Assessment Process – ICAAP) a záťažového testovania. V nadchádzajúcom období bude bankový dohľad ECB naďalej využívať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, aby zabezpečil plnenie týchto očakávaní zo strany bánk, podľa potreby napríklad uplatňovať eskaláciu opatrení dohľadu, ako sú pravidelné sankčné platby alebo navýšenie kapitálu pre jednotlivé banky.^[22]

Orgány dohľadu budú zároveň pokračovať v revíziách a hodnotení primeranosti postupov bánk v oblasti zverejňovania informácií. Podľa výsledkov tretieho hodnotenia pokroku európskych bánk pri zverejňovaní informácií o klimatických a environmentálnych rizikách síce banky dosiahli v tejto oblasti určitý pokrok, no kvalita zverejňovaných informácií zostáva nízka. Medzi ďalšie oblasti záujmu v nadchádzajúcich rokoch bude v súvislosti s klimatickými a environmentálnymi rizikami patriť riešenie rizík straty dobrého mena a súdnych sporov vyplývajúcich zo zverejnenia cieľov v oblasti prechodu na udržateľné hospodárstvo a/alebo záväzkov dosiahnutia uhlíkovej neutrality. Orgány dohľadu budú okrem toho pokračovať v prípravách na vývoj rámca hodnotenia plánov bánk v súvislosti s prechodom na udržateľné hospodárstvo a ich pripravenosti plniť mandáty v environmentálnej a sociálnej oblasti a oblasti správy podľa smernice o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Directive – CRD VI). A napokon, hodnotenie klimatických rizík bude pokračovať v rámci určitých kontrol na mieste so zameraním na konkrétne riziká. Cielené samostatné kontroly klimatických a environmentálnych rizík sú naplánované na rok 2024.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Cielená kontrola odstraňovania nedostatkov zistených v rámci záťažového testu 2022 zameraného na klimatické riziká a príslušného tematického hodnotenia s cieľom zabezpečiť úplný súlad so súvisiacimi očakávaniami dohľadu do konca roka 2024.
• Kontrola plnenia a vzájomného súladu požiadaviek na vykazovanie podľa vykonávacích technických predpisov a požiadaviek na zverejňovanie v rámci tretieho piliera v súvislosti s klimatickými a environmentálnymi rizikami, spolu s referenčným porovnaním postupov bánk na základe očakávaní dohľadu.
• Hĺbková kontrola schopnosti bánk reagovať na riziká straty dobrého mena a súdnych sporov v spojitosti so záväzkami súvisiacimi s klimatickými a environmentálnymi rizikami.
• Cielené kontroly na mieste zamerané na klimatické aspekty, buď samostatne alebo v rámci plánovaných hodnotení jednotlivých rizík (napr. kreditného rizika, operačného rizika a obchodného modelu).

Priorita 3: Dosiahnuť pokrok v digitálnej transformácii a budovaní spoľahlivých rámcov prevádzkovej odolnosti

Hoci dohliadané inštitúcie v záujme prekonania čoraz väčších konkurenčných výziev v digitalizácii svojich operácií a služieb vo väčšine prípadov napredujú, je nevyhnutné, aby zároveň posilnili a podľa potreby upravili svoje rámce prevádzkovej odolnosti s cieľom zmierniť potenciálne riziká. Zabezpečenie prevádzkovej odolnosti by malo prispieť k udržateľnosti obchodných modelov bánk v strednodobom horizonte a okrem iného im umožniť využívať výhody inovatívnych technológií. Niektoré banky však pri dosahovaní svojich cieľov v tejto oblasti zaostávajú. Okrem toho je potrebné, aby sa dohliadané inštitúcie zaoberali slabinami vyplývajúcimi z ich čoraz väčšej prevádzkovej závislosti od externých poskytovateľov služieb a aby zdokonaľovali riadenie rizík v oblasti bezpečnosti informačných technológií a kybernetických rizík, najmä vzhľadom na rastúce kybernetické hrozby vyplývajúce zo súčasného geopolitického prostredia.

Prioritná slabina: Nedostatky v stratégiách digitálnej transformácie

Strategický cieľ: Banky by mali prostredníctvom adekvátnych opatrení (napr. v oblasti obchodnej stratégie a riadenia rizík) vypracovať a implementovať spoľahlivé plány digitálnej transformácie s cieľom podporiť udržateľnosť ich obchodných modelov a zmierniť riziká spojené s využívaním inovatívnych technológií.

Dohliadané inštitúcie v poslednej dobe vykazujú rekordnú ziskovosť, vo veľkej miere vďaka vyšším čistým úrokovým maržiam. V ich obchodných modeloch však pretrvávajú štrukturálne nedostatky. Pomer nákladov bánk k ich príjmom je dlhodobo vysoký a nemenný, pričom implementácia opatrení na obmedzenie nákladov môže byť vzhľadom na momentálne vysoké inflačné tlaky náročná. V tejto súvislosti by dohliadané inštitúcie mali byť schopné riadiť predpokladaný nárast prevádzkových nákladov bez ohrozenia nevyhnutných investícií do digitálnej transformácie. Očakáva sa, že digitalizácia posilní konkurenčné postavenie bánk a zvýši ich odolnosť voči konkurencii z prostredia mimo bankového sektora.

V roku 2023 bankový dohľad ECB vykonal horizontálne hodnotenie a porovnávaciu analýzu na základe zberu údajov o digitálnej transformácii a využívaní finančných technológií v rámci celého SSM. Výsledky analýzy, ktoré tiež boli poskytnuté bankám, pomohli kvalifikovať viaceré riziká súvisiace s digitálnou transformáciou vrátane strategických a realizačných rizík, kybernetického rizika, rizika závislosti od tretích strán a rizík prania špinavých peňazí a podvodov. Cielené kontroly na mieste, ktoré sa uskutočnili popri horizontálnom hodnotení, poukázali na obavy v súvislosti s účinným strategickým riadením a výkonom, pričom zdôraznili význam zvyšovania úrovne zručností zamestnancov a riadiacich orgánov. Zistené boli aj nedostatky v zostavovaní rozpočtu a vo finančnom plánovaní, keďže banky majú ťažkosti s monitorovaním finančného vplyvu svojich iniciatív v oblasti digitálnej transformácie. Výsledky týchto činností boli zohľadnené pri dohľadovom hodnotení obchodných modelov bánk počas cyklu SREP 2023. V nasledujúcom období sa bankový dohľad ECB bude naďalej zameriavať na digitálnu transformáciu, pričom bude kombinovať cielené hodnotenia so špecializovanými kontrolami na mieste. Bankový dohľad ECB zverejní svoje očakávania dohľadu v súvislosti s digitálnou transformáciou bánk.^[23] Upravené očakávania pomôžu posilniť metodiku dohľadového hodnotenia.

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Cielené hodnotenia zamerané na vplyv digitálnej transformácie bánk na ich obchodný model/stratégiu, riadenie a identifikáciu/riadenie rizík, doplnené o následné opatrenia spoločných dohliadacích tímov v bankách, v ktorých sa zistili významné nedostatky.
• Cielené kontroly na mieste zamerané na digitálnu transformáciu s cieľom posúdiť stratégie bánk v oblasti digitálnej transformácie z pohľadu obchodných modelov a z pohľadu IT.
• Zverejnenie očakávaní dohľadu a výmena osvedčených postupov v oblasti stratégií digitálnej transformácie.

Prioritná slabina: Nedostatky v rámcoch prevádzkovej odolnosti, konkrétne riziká spojené s externým zabezpečovaním IT a bezpečnosťou IT a kybernetické riziká

Strategický cieľ: Banky by mali uplatňovať spoľahlivé mechanizmy riadenia rizík spojených s externým zabezpečovaním IT a rámce bezpečnosti IT a kybernetickej odolnosti, aby mohli aktívne reagovať na prípadné nekryté riziká, ktoré by mohli viesť k závažným narušeniam kritických činností alebo služieb, pričom by mali plniť relevantné regulačné požiadavky a očakávania dohľadu.

Kybernetické riziko a dátová bezpečnosť sú naďalej hlavnými faktormi operačného rizika bánk. Počet kybernetických incidentov nahlasovaných dohliadanými inštitúciami bankovému dohľadu ECB sa v prvom polroku 2023 prudko zvýšil, odrážajúc značnú vystavenosť bankového sektora meniacim sa kybernetickým hrozbám, okrem iného v dôsledku vojny Ruska na Ukrajine a zvýšeného geopolitického napätia. Deštruktívne útoky sa stali významnou súčasťou operácií štátnych aktérov, pričom pravdepodobným cieľom sú vzhľadom na ich úlohu v kritickej infraštruktúre aj finančné inštitúcie.^[24] Stúpa najmä výskyt ransomvérových útokov. Páchatelia kybernetickej kriminality používajú čoraz sofistikovanejšie postupy a banky sú čoraz viac ohrozené vyvíjajúcimi sa technikami vydierania.

Vzhľadom na rastúcu závislosť bánk od externých poskytovateľov služieb predstavujú ďalšiu významnú slabinu nedostatky v mechanizmoch externého zabezpečovania IT. Čoraz dlhšie a zložitejšie dodávateľské reťazce si vyžadujú, aby banky svoje dodávateľské vzťahy a vzájomné závislosti lepšie poznali a kontrolovali a mohli tak aktívne zmierňovať potenciálne riziká koncentrácie. Spoľahlivé riadenie aktív a dodávateľov má teda zásadný význam, aby banky boli schopné plniť požiadavky klientov a zvyšovať svoju efektívnosť v čoraz konkurenčnejšom prostredí, a to pri súčasnom zabezpečení náležitého riadenia rizík spojených s mechanizmami externého zabezpečovania činností a zavádzaní cloudových riešení. Výsledky hodnotenia SREP 2023 opätovne potvrdili závažnosť nedostatkov bánk v riadení externého zabezpečovania IT a bezpečnosti IT/kybernetických rizík, keďže operačné riziko má ako prvok SREP naďalej najhoršie skóre.^[25]

Bankový dohľad ECB začal v tejto súvislosti od dohliadaných inštitúcií každoročne zbierať údaje o registroch externe zabezpečovaných činností. Doterajšie analýzy odhalili rôzne slabiny vrátane vysokej závislosti od niektorých mimoeurópskych externých poskytovateľov, ako aj značný počet zmlúv o externom zabezpečovaní činností. Adekvátne riadenie rizika tretích strán vrátane externých cloudových služieb zastáva v programe dohľadu naďalej popredné miesto a v rámci prebiehajúcich činností bude predmetom ďalšieho hodnotenia.

Okrem horizontálneho hodnotenia mechanizmov externého zabezpečovania a analýzy rizika koncentrácie bude bankový dohľad ECB pokračovať v cielenom hodnotení externého zabezpečovania a kybernetickej odolnosti s cieľom získať lepší prehľad o povahe a rozsahu rizík, ako aj o príslušných zmierňujúcich opatreniach bánk. Popri cielených hodnoteniach budú prebiehať aj kontroly na mieste s cieľom identifikovať a posúdiť nedostatky na úrovni jednotlivých bánk. Vzhľadom na nárast kybernetických útokov a význam tejto témy v súčasnom geopolitickom prostredí okrem toho bankový dohľad ECB budúci rok uskutoční tematický záťažový test kybernetickej odolnosti s cieľom posúdiť schopnosť bánk reagovať a prekonať úspešný kybernetický útok.^[26]

Hlavné činnosti pracovného programu v oblasti priorít dohľadu

• Zber údajov a horizontálna analýza registrov externého zabezpečovania činností s cieľom získať prehľad o vzájomnej prepojenosti medzi dohliadanými inštitúciami a externými poskytovateľmi, ako aj o potenciálnej koncentrácii rizík, pokiaľ ide o určitých poskytovateľov.
• Cielené hodnotenia mechanizmov externého zabezpečovania činností a kybernetickej odolnosti.
• Cielené kontroly na mieste zamerané na externé zabezpečovanie činností a riadenie kybernetickej bezpečnosti.
• Celosystémový záťažový test kybernetickej odolnosti v roku 2024 zameraný na schopnosť bánk reagovať a prekonať incidenty v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj na ich schopnosť včas obmedziť dosah incidentov a obnoviť poskytovanie služieb.