Najčastejšie otázky o záťažovom teste 2023

Frankfurt 28. júla 2023

Čo je cieľom celoúnijného záťažového testu 2023?

V rámci celoúnijného záťažového testu sa na základe údajov z konca roka 2022 analyzuje vývoj kapitálovej pozície bánk počas trojročného obdobia do konca roka 2025 v základnom i nepriaznivom scenári vývoja. Test poskytuje orgánom dohľadu, bankám a ďalším účastníkom trhu jednotný analytický rámec na porovnávanie a hodnotenie odolnosti bánk v EÚ voči ekonomickým šokom v jednotlivých krajinách.

ECB výsledky záťažového testu použije v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), aby jednotlivým bankám stanovila kapitálové požiadavky druhého piliera. Kvalitatívne výsledky sa v hodnotení SREP premietnu do prvku riadenia rizík a ovplyvnia tak určovanie požiadaviek druhého piliera (Pillar 2 requirements – P2R). Kvantitatívne výsledky budú jedným z hlavných podkladov pri určovaní odporúčaní druhého piliera (Pillar 2 Guidance – P2G) a po prvýkrát aj P2G ukazovateľa finančnej páky.

Účelom testu je zvýšiť trhovú disciplínu zverejňovaním konzistentných a podrobných informácií na úrovni jednotlivých bánk na znázornenie súvahových následkov bežných šokov. Záťažové testy orgánov dohľadu nenahrádzajú interné záťažové testy bánk, ktoré vychádzajú zo scenárov vývoja prispôsobených ich špecifickým rizikovým profilom a slabinám.

Ako sa vyberajú vzorky bánk v eurozóne do celoúnijného záťažového testu a paralelného záťažového testu ECB?

Pri výbere bánk do celoúnijného záťažového testu koordinovaného Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) sa zohľadňovala potreba pokryť približne 75 % bankových aktív v eurozóne. Do testu sa mohli zapojiť len banky, ktorých aktíva v čase výberu vzorky predstavovali aspoň 30 mld. €. Banky so špecifickými obchodnými modelmi však bolo možné z testu vylúčiť, ak sa na účely posúdenia ich odolnosti a kapitálovej primeranosti metodika celoúnijného záťažového testu považovala za menej vhodnú. V roku 2023 bolo do vzorky EBA zaradených spolu 57 bánk v eurozóne podliehajúcich priamemu dohľadu ECB.

V prípade menších priamo dohliadaných bánk, ktoré sú tak mimo vzorky EBA, vykonala ECB súbežne svoj vlastný záťažový test. V roku 2023 sa mu podrobilo spolu 41 bánk.

Niektoré banky pod priamym dohľadom sa do záťažových testov nezapojili. Týkalo sa to napríklad dcérskych spoločností alebo pobočiek bánk mimo jednotného mechanizmu dohľadu, ktoré sa zúčastnili na celoúnijnom teste. Ďalším dôvodom vylúčenia mohla byť skutočnosť, že banka práve prechádzala reštrukturalizáciou, fúziou alebo akvizíciou.

Aké informácie sú k dispozícii o výsledkoch?

EBA zverejňuje podrobné výsledky za jednotlivé banky zapojené do celoúnijného testu.

V prípade bánk zapojených do paralelného testu SSM zverejňuje ECB súhrnné výsledky a vybrané informácie o jednotlivých bankách. Zverejnenie údajov za túto vzorku sa riadi zásadou proporcionality, keďže tieto banky sú menšie ako banky zapojené do celoúnijného testu.

Čo urobí ECB s bankami, ktoré majú v nepriaznivom scenári (vážne) nedostatky?

Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch ani v záťažovom teste 2023 nejde o to, či banky uspejú alebo nie. Preto nemožno hovoriť ani o nedostatkoch v tradičnom zmysle. V prípade každej banky sú výsledky testu významným podkladom rozhodnutia SREP. V praxi to znamená, že výsledky záťažového testu (predovšetkým úroveň úbytku kapitálu) sa použijú ako východisko pri určovaní výšky P2G (v zmysle usmernení EBA o postupe SREP a záťažovom testovaní orgánmi dohľadu).

Banky, ktoré v nepriaznivom scenári zaznamenali (vážny) úbytok kapitálu, by tak mali vo všeobecnosti počítať s vyššou hodnotou P2G než banky s lepšími výsledkami.

V prípadoch, keď vážny úbytok kapitálu poukazuje na špecifické riziká v určitých oblastiach podnikania, spoločné dohliadacie tímy tieto informácie použijú pri navrhovaní cielených dohľadových iniciatív alebo opatrení potrebných na zabezpečenie náležitého riadenia týchto rizík.

Ako sa výsledky záťažového testu zakomponujú do hodnotenia SREP?

Výsledky sa v rámci postupu SREP zohľadňujú kvantitatívnym i kvalitatívnym spôsobom.

1. Kvantitatívny výsledok

• Metodika určovania výšky P2G je dvojfázová. V prvej fáze je banka zaradená do príslušnej skupiny na základe jej maximálneho úbytku vlastného kapitálu Tier 1 počas dohľadového záťažového testu. Skupiny sú navrhnuté na základe aktuálnych skúseností z výkonu dohľadu, rizikovej tolerancie SSM a štatistickej analýzy výsledkov záťažového testu. V druhej fáze spoločné dohliadacie tímy na základe odborného úsudku výšku P2G upravujú podľa profilu jednotlivých bánk. Spoločné dohliadacie tímy môžu výšku upravovať v medziach intervalu príslušnej skupiny a vo výnimočných prípadoch i za jeho hranice.
• V rámci postupu SREP v roku 2023 ECB na určenie výšky P2G po prvýkrát použije novú metodiku s cieľom zabezpečiť krytie rizika nadmerného využívania finančnej páky. Cieľom P2G v tomto prípade je zabezpečiť, aby banka prostredníctvom vlastných zdrojov dokázala absorbovať potenciálne straty vyplývajúce zo záťažových scenárov. Pri stanovovaní P2G ukazovateľa finančnej páky použije ECB ako východiskový bod projekcie ukazovateľa finančnej páky v nepriaznivom scenári záťažového testu a bude sa riadiť podobným dvojfázovým postupom ako v prípade P2G. P2G ukazovateľa finančnej páky sa stanovuje len určitým inštitúciám, napríklad keď je projektovaný ukazovateľ finančnej páky nižší ako celková požiadavka na ukazovateľ finančnej páky.

2. Kvalitatívny výsledok

• Orgány dohľadu získavajú prostredníctvom záťažového testu dobrý prehľad o rizikách a slabinách banky, ako aj o jej schopnostiach v oblasti riadenia rizík. Spoločné dohliadacie tímy v rámci SREP pri hodnotení interného riadenia bánk a ich riadenia rizík zvažujú rôzne aspekty, čo má v konečnom dôsledku vplyv na výpočet výšky P2R. Medzi tieto aspekty patrí napríklad aktuálnosť a presnosť údajov i kvalita prijatých informácií. Podobne aj kvantitatívne ukazovatele odvodené priamo z údajov spoločným dohliadacím tímom poskytujú merateľné kritériá na hodnotenie výkonnosti bánk prostredníctvom štvorstupňového známkovacieho systému. Predmetom merania je schopnosť bánk plniť údajové požiadavky, ako aj ich odozva počas celého záťažového testu. Spoločné dohliadacie tímy okrem toho uskutočňujú i kvalitatívne hodnotenie výkonu bánk počas cyklov kontroly kvality v rámci záťažového testu.

Poznámky

• Projekcie bánk v záťažovom teste 2023 boli vypočítané na základe účtovných pravidiel platných k 31. decembru 2022. Štandard IFRS 17 pre poisťovacie činnosti nadobudol účinnosť až 1. januára 2023 a v hodnotení sa nezohľadňoval. Na zabezpečenie dostatočnej transparentnosti však EBA zverejnil vybrané doplňujúce položky, ktoré zahŕňajú vplyv štandardu IFRS 17. Vďaka tomu by malo byť od 1. januára 2023 možné porovnanie výsledkov záťažového testu s príslušnými kapitálovými koeficientmi. Tieto doplňujúce položky však nepodliehajú rovnakej dôkladnej kontrole kvality, akú vykonali príslušné orgány v prípade ostatných zverejnených údajov záťažového testu.