Najčastejšie otázky k návrhu usmernenia ECB o prístupe príslušných vnútroštátnych orgánov k dohľadu v súvislosti s krytím problémových expozícií v držbe menej významných dohliadaných subjektov

Čo a prečo je predmetom konzultácie ECB?

ECB vedie konzultáciu o návrhu usmernenia pre príslušné vnútroštátne orgány. Usmernenie, ktoré spoločne vypracovali ECB a príslušné vnútroštátne orgány, stanovuje harmonizovaný prístup dohľadu ku krytiu existujúcich problémových expozícií (non-performing exposures – NPE) v držbe menej významných dohliadaných subjektov. Usmernenie stanovuje očakávania dohľadu, ktoré budú príslušné vnútroštátne orgány individuálne uplatňovať v prípade menej významných inštitúcií obzvlášť vystavených rizikám spojeným s problemovými expozíciami vzniknutými pred 26. aprílom 2019. Týchto NPE sa netýka požiadavka na odpočet podľa nariadenia o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR), ktorá sa vzťahuje na NPE vzniknuté po tomto dátume. Od príslušných vnútroštátnych orgánov sa očakáva, že budú posudzovať, či menej významné inštitúcie zabezpečujú krytie potenciálnych úverových strát z týchto NPE prostredníctvom opravných položiek alebo iných opatrení na zmierňovanie rizík. Keďže priemerná návratnosť v priebehu času výrazne klesá, príslušné vnútroštátne orgány budú prihliadať na vek NPE, t. j. počet rokov klasifikácie expozície ako problémovej. 

Konzultáciou a zverejnením tohto usmernenia chce ECB zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o harmonizáciu postupov dohľadu a jednotné uplatňovanie vysokých štandardov dohľadu v prípade bánk v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM).

Prečo teraz ECB stanovuje jednotný prístup dohľadu ku krytiu NPE v držbe menej významných inštitúcií?

Hoci od vzniku európskeho bankového dohľadu došlo v priemere k výraznému zníženiu pomeru NPE, niektoré menej významné inštitúcie pri riadení objemu existujúcich NPE napredujú pomalšie, čo sa odráža vo vyššom veku a nižšej miere krytia ich NPE než v prípade významných inštitúcií. Tieto expozície predstavujú trvalý zdroj potenciálnych dodatočných strát a obmedzujú schopnosť bánk poskytovať nové úvery. V rámci snahy orgánov dohľadu zvyšovať odolnosť menej významných inštitúcií má preto zásadný význam zabezpečiť, aby banky pokračovali v znižovaní objemu týchto NPE, resp. v zmierňovaní súvisiacich rizík.

Vysoký objem NPE môže predstavovať významné riziko pre banky a všeobecnejšie i pre finančnú stabilitu. Snaha zabezpečiť, aby banky adekvátne riadili svoje portfóliá NPE a udržiavali dostatočnú mieru ich krytia je preto dlhodobo dôležitou prioritou dohľadu. K úspešnému znižovaniu NPE v prípade významných inštitúcií za posledných desať rokov prispel jednotný prístup uplatňovaný v rámci celého SSM, ktorého súčasťou boli očakávania dohľadu v súvislosti s krytím NPE.^[1] Na menej významné inštitúcie vo väčšine krajín zapojených do SSM sa doteraz tieto očakávania nevzťahovali.

Akým spôsobom sa táto iniciatíva zameriava na príslušné riziká? Aké sú jej výhody v porovnaní s inými spôsobmi znižovania alebo zmierňovania rizík?

Očakávania dohľadu v súvislosti s krytím NPE boli v rámci európskeho bankového dohľadu po prvýkrát použité v prípade väčších bánk. Ukázali sa pritom ako transparentný a účinný nástroj, ktorý výraznou mierou prispel k zníženiu NPE a zmierneniu príslušných rizík. Tieto očakávania nie sú striktnými pravidlami. Predstavujú jasný základ dohľadového dialógu, v rámci ktorého sa posudzujú aj dodatočné faktory uvádzané bankami podložené konkrétnymi dôkazmi.

Pozitívne výsledky síce priniesli i rôzne doplnkové nástroje, ako napríklad bankami vyvinuté stratégie redukcie NPE a špecializované procesy riešenia NPE, no menšie banky mali s ich praktickým uplatnením väčšie ťažkosti, spôsobené napríklad nedostatkom zdrojov alebo nedostatočným záujmom investorov o predaj NPE v menšom rozsahu. Podľa európskeho bankového dohľadu sú za týchto okolností harmonizované očakávania dohľadu zacielené na príslušné menej významné inštitúcie na základe rizikových kritérií jednoduchým a osvedčeným spôsobom, ako zabezpečiť adekvátne riešenie rizík súvisiacich s NPE.

Na ktoré banky sa bude tento jednotný prístup dohľadu vzťahovať?

Prístup vychádza z rizík a má zabezpečiť proporcionalitu a zároveň predísť neprimeraným rušivým účinkom. V zásade sa vzťahuje na všetky menej významné inštitúcie, hoci príslušné vnútroštátne orgány môžu vylúčiť banky alebo skupiny expozícií, pri ktorých budú riziká vyhodnotené ako nízke, resp. pri ktorých by uplatnenie prístupu viedlo k nežiaducim rozdielom vo výsledkoch dohľadu. Usmernenie konkrétne stanovuje nasledujúce podmienky možného vylúčenia menej významných inštitúcií z uplatňovania prístupu:

• pomer problémových úverov je nižší ako 5 %,
• NPE, na ktoré sa má jednotný prístup dohľadu vzťahovať, predstavujú zanedbateľný podiel na celkových NPE menej významnej inštitúcie,
• menej významná inštitúcia je v procese riadneho ukončenia činnosti,
• menej významná inštitúcia prechádza fúziou alebo akvizíciou s iným dohliadaným subjektom,
• menej významná inštitúcia je „špecializovaným subjektom pre reštrukturalizáciu dlhu“ v zmysle nariadenia CRR,
• menej významná inštitúcia je predmetom osobitných a faktických okolností, v dôsledku ktorých je uplatnenie jednotného prístupu podľa názoru príslušného vnútroštátneho orgánu neprimerané.

Na základe týchto kritérií príslušné vnútroštátne orgány každoročne posúdia, či sa na danú menej významnú inštitúciu bude jednotný prístup vzťahovať. Ak áno, príslušné vnútroštátne orgány by mali zabezpečiť, aby boli v rámci revízie druhého piliera, po riadnom zvážení špecifických okolností prezentovaných menej významnou inštitúciou, na odstránenie potenciálneho nedostatočného krytia zisteného na základe jednotného prístupu prijaté kvantitatívne opatrenia.

Na ktoré expozície sa prístup vzťahuje a ako súvisí s požiadavkou na odpočet v prípade NPE zakotvenou v nariadení CRR?

Jednotný prístup dohľadu sa vzťahuje na expozície, ktoré vznikli pred 26. aprílom 2019 a na ktoré sa preto nevzťahuje požiadavka na odpočet v prípade NPE v rámci prvého piliera. Úroveň krytia podľa očakávaní dohľadu stanovených v usmernení je kvantitatívne zosúladená s pravidlami krytia zakotvenými v požiadavke na odpočet v rámci prvého piliera. To znamená, že na všetky príslušné NPE v držbe menej významných inštitúcií sa budú po dosiahnutí daného veku bez ohľadu na dátum ich vzniku vzťahovať konzistentné očakávania krytia. Na rozdiel od požiadaviek na odpočet podľa nariadenia CRR, ktoré sa uplatňujú automaticky, však budú príslušné vnútroštátne orgány krytie NPE menej významných inštitúcií posudzovať individuálne so zreteľom na špecifiká jednotlivých bánk. Usmernenie nenahrádza ani neruší žiadne platné regulačné ani účtovné požiadavky.

Aký je očakávaný dosah tohto prístupu na dotknuté banky?

Výsledný vplyv bude závisieť od výsledkov dohľadového dialógu príslušných vnútroštátnych orgánov s identifikovanými bankami, no dosah jednotného prístupu na menej významné inštitúcie by mal byť zvládnuteľný. Pri vývoji prístupu orgány dohľadu SSM na posúdenie jeho účinkov vykonali podrobnú analýzu. Dosah, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky, by mal byť podľa nej celkovo zvládnuteľný, a to vzhľadom na celkový pokrok bánk v znižovaní objemu NPE a ich zdravú kapitálovú pozíciu, ku ktorej v posledných rokoch prispieva vyššia ziskovosť. Aby mali banky dostatok času na potrebné prípravy, jednotný prístup bude zavedený postupne: očakávania dohľadu v súvislosti s krytím sa budú v plnej miere uplatňovať až od 31. decembra 2028. Na predchádzajúce vykazovacie obdobia sú očakávania stanovené na nižších úrovniach, ktoré sa budú každým rokom postupne zvyšovať.

Bude jednotný prístup spojený s významnými dodatočnými vykazovacími povinnosťami?

Príslušné vnútroštátne orgány budú od menej významných inštitúcií vyžadovať vykazovanie osobitných ročných údajov na základe prehľadného výkazu, úzko zosúladeného s existujúcim vykazovaním údajov na účely požiadavky na odpočet podľa nariadenia CRR, ktoré všetky banky podliehajúce európskemu bankovému dohľadu predkladajú od roku 2021 v rámci štvrťročného jednotného vykazovania (COREP). To znamená, že sa používajú ustálené koncepcie a výpočty.

Aké sú úlohy ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov pri implementácii jednotného prístupu dohľadu stanoveného v návrhu usmernenia?

Návrh usmernenia je adresovaný príslušným vnútroštátnym orgánom v ich úlohe orgánov priameho dohľadu nad menej významnými inštitúciami. Príslušné vnútroštátne orgány nesú prvoradú zodpovednosť za revíziu opatrení, procesov, mechanizmov a stratégií uplatňovaných menej významnými inštitúciami s cieľom zabezpečiť adekvátne riadenie a krytie rizík vrátane politík tvorby opravných položiek a zaobchádzania s aktívami, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje. ECB podporuje konzistentné uplatňovanie vysokých štandardov dohľadu pri výkone týchto revízií, v súlade so svojou širšou zodpovednosťou za účinné a konzistentné fungovanie SSM v rámci svojej úlohy kontroly výkonu dohľadu. V tomto rámci budú ECB a príslušné vnútroštátne orgány pri implementácii usmernenia navzájom spolupracovať, napríklad prostredníctvom výmeny informácií a referenčného porovnávania. Viaceré prvky prístupu stanovené v návrhu usmernenia dávajú príslušným vnútroštátnym orgánom primeraný priestor postupovať v rámci výkonu dohľadu podľa vlastného uváženia, zabezpečujúc uplatniteľnosť prístupu v miestnych podmienkach.

Aké ďalšie kroky majú dotknuté banky po prijatí návrhu usmernenia očakávať?

Dotknutým menej významným inštitúciám, na ktoré sa bude počas prvého roka jednotný prístup dohľadu vzťahovať, príslušné vnútroštátne orgány včas poskytnú potrebné informácie, ako aj relevantné výkazy a pokyny na vykazovanie.