- TLAČOVÁ SPRÁVA
ECB ponecháva kapitálové požiadavky na rok 2027 celkovo nezmenené a vo svojich prioritách sa zameriava na finančnú a prevádzkovú odolnosť bánk
19. novembra 2026
- Výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v prípade bánk pod dohľadom ECB za rok 2026 celkovo poukazujú na silné kapitálové a likviditné pozície, vysokú ziskovosť a stabilné skóre bánk.
- Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania týkajúce sa vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) na rok 2027 zostali zhruba nezmenené na úrovni 11,3 % rizikovo vážených aktív, v porovnaní s 11,2 % na rok 2026.
- Požiadavky druhého piliera, ktoré má tvoriť kapitál CET1, boli naďalej celkovo stabilné na úrovni 1,2 %.
- Po prvýkrát bola použitá revidovaná metodika druhého piliera, ktorá lepšie prepája kapitálové požiadavky s rizikovými profilmi jednotlivých bánk a zároveň v individuálnych prípadoch predchádza prekrývaniu požiadaviek prvého a druhého piliera.
- Nové kvalitatívne opatrenia sa týkali predovšetkým kreditného rizika, interného riadenia a prevádzkového rizika.
- Priority dohľadu na roky 2027 až 2029 sa zameriavajú na odolnosť bánk voči geopolitickým rizikám a makrofinančným šokom, ako aj na prevádzkovú odolnosť voči technologickým rizikám.
Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejnila výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) za rok 2026 a priority dohľadu na obdobie 2027 – 2029. Predmetom hodnotenia, ktorému bolo podrobených 108 bánk pod priamym dohľadom ECB, sú kapitál, likvidita, obchodný model, interné riadenie a riadenie rizík.
Bankový sektor eurozóny si v prostredí zvýšených geopolitických rizík a makrofinančnej neistoty zachoval silné kapitálové a likviditné pozície. V druhom štvrťroku 2026 bol vážený priemerný celkový pomer kapitálu na úrovni 20,1 % a ukazovateľ finančnej páky v plne zavedenom scenári predstavoval 5,8 %.
Likviditné rezervy naďalej výrazne prekračovali minimálnu požadovanú výšku 100 %: súhrnný ukazovateľ likviditného krytia v druhom štvrťroku 2026 predstavoval 155 %. Bankový sektor si zachoval dobrý prístup k retailovému a veľkoobchodnému financovaniu, s priemerným pomerom čistého stabilného financovania (net stable funding ratio – NSFR) na úrovni 125 %.
Ziskovosť bola naďalej vysoká. Súhrnná anualizovaná rentabilita vlastného imania sa v druhom štvrťroku 2026 zvýšila z 9,5 % v roku 2025 na takmer 11 %. Čisté príjmy z poplatkov a provízií podporili rast výnosov a vyšší objem úverov a zlepšujúce sa úrokové marže prispeli k čistým úrokovým výnosom. Vysoké výnosy pomohli mierne znížiť agregovaný pomer nákladov k výnosom z 55 % na 53 %.
Kvalita aktív bola naďalej pomerne stabilná, s naďalej nízkym celkovým pomerom nesplácaných úverov (1,9 % v druhom štvrťroku 2026) a klesajúcim celkovým pomerom úverov druhého stupňa, i napriek pretrvávajúcim slabinám v niektorých portfóliách, ako sú napríklad spotrebiteľské úvery a malé a stredné podniky. Hoci podmienky na trhoch s komerčnými nehnuteľnosťami vykazovali známky stabilizácie, naďalej pretrváva neistota a riziká negatívneho vývoja.
Vplyv nedávnych geopolitických šokov sa môže na súvahách bánk v plnej miere prejaviť až s určitým časovým odstupom. Banky preto musia popri obozretnom podstupovaní rizík uplatňovať aj primerané riadenie a perspektívny prístup ku kapitálovému a likviditnému plánovaniu, aby dokázali absorbovať potenciálne šoky a mohli naďalej poskytovať financovanie domácnostiam a podnikom aj za sťažených podmienok.
Kvantitatívne a kvalitatívne opatrenia dohľadu
Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania CET1 na rok 2027 zostali zhruba nezmenené na úrovni 11,3 % rizikovo vážených aktív, v porovnaní s 11,2 % v roku 2026. Požiadavky druhého piliera, ktoré má tvoriť kapitál CET1, boli takisto naďalej celkovo stabilné na úrovni 1,2 %, v porovnaní s 1,1 % v roku 2026. Nezáväzné odporúčania druhého piliera na rok 2027 zostali na nezmenenej úrovni 1,1 %.
Podobne aj celkové kapitálové požiadavky a odporúčania platné v roku 2027, pokiaľ ide o celkový kapitál, boli naďalej celkovo stabilné na úrovni 15,7 % rizikovo vážených aktív, v porovnaní s 15,6 % v roku 2026, a celkové kapitálové požiadavky druhého piliera zostali na úrovni okolo 2 %.
V reakcii na riziko nadmerného využívania finančnej páky ECB v prípade 14 bánk stanovila záväzné požiadavky druhého piliera týkajúce sa ukazovateľa finančnej páky. Piatim bankám zároveň vydala nezáväzné odporúčania druhého piliera týkajúce sa ukazovateľa finančnej páky s cieľom posilniť ich odolnosť v prípade sťažených podmienok.
Priemerné celkové skóre SREP v roku 2026 zostalo nezmenené na úrovni 2,5. 86 % bánk získalo rovnaké celkové skóre ako v roku 2025, pričom zvýšenie alebo zníženie skóre možno pripísať najmä nefinančným rizikám.
V roku 2026 ECB vydala nové kvalitatívne opatrenia 78 bankám. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa počet nových opatrení znížil o približne 50 %. Vyššia priorita sa pripisuje významným slabinám a vážnym zisteniam dohľadu. Závažné a pretrvávajúce nedostatky sa promptne riešia a ak banky nepristúpia k ich náprave, nasleduje donucovacie opatrenie. Nové kvalitatívne opatrenia sa týkali predovšetkým kreditného rizika (33 %), interného riadenia (24 %) a prevádzkového rizika (12 %). Tieto opatrenia sa zameriavali na nedostatky v riadení problémových expozícií, účinnosti riadiaceho orgánu a agregácii údajov o rizikách a vykazovaní rizík.
Prevádzkové riziko a IKT riziko boli naďalej jednou z najslabšie hodnotených kategórií: nedostatky v oblasti kybernetickej bezpečnosti, riadenia rizík tretích strán a kontroly IKT rizika boli zistené u 92 % významných inštitúcií. Banky tiež mali rezervy v oblasti agregácie údajov o rizikách a vykazovania rizík, keďže účinnému riadeniu rizík naďalej bránia nedostatky v kvalite údajov a IT architektúre, ako aj nadmerné využívanie manuálnych procesov.
Priority dohľadu na roky 2027 – 2029
Priority dohľadu na roky 2027 – 2029 odrážajú rizikové prostredie a zabezpečujú kontinuitu s predchádzajúcim súborom priorít dohľadu. Dvomi kľúčovými prioritami v tomto cykle sú posilnenie finančnej odolnosti bánk voči geopolitickým rizikám a makrofinančným šokom a zvýšenie prevádzkovej odolnosti a schopností v oblasti IKT.
Prvá priorita sa zameriava na obozretné úverové štandardy a oceňovanie úverov na základe rizík. Orgány dohľadu budú okrem toho pokračovať v hodnotení správnej a konzistentnej implementácie nariadenia o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR III), najmä pokiaľ ide o výpočet rizikovo vážených aktív v prípade kreditného a operačného rizika v rámci štandardizovaného prístupu.
Orgány dohľadu sa okrem toho budú zaoberať potenciálnymi zdrojmi zraniteľnosti v prípade bánk s významnými expozíciami voči nebankovým finančným inštitúciám vrátane financovania fondov a ďalších aktivít na súkromnom trhu. Budú posudzovať stratégie sekuritizácií s presunom významného rizika a spôsob ich začlenenia do riadenia rizík a kapitálového plánovania bánk.
Klimatické a prírodné riziká zostávajú neoddeliteľnou súčasťou prvej priority. V roku 2027 sa uskutoční tematické hodnotenie bánk zamerané na prudenciálne plánovanie ekologickej transformácie. Pozornosť bude venovaná i pretrvávajúcim slabinám v riadení fyzického rizika.
Druhá priorita sa zameriava na nápravu významných nedostatkov v riadení IKT rizika zo strany bánk. Činnosti dohľadu budú zahŕňať kontroly na mieste zamerané na kybernetickú bezpečnosť a riadenie rizík tretích strán, penetračné testovanie na základe konkrétnej hrozby podľa aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti a cielené hodnotenia závislosti od poskytovateľov cloudových služieb.
Orgány dohľadu budú vyhodnocovať reakcie bánk na kybernetické hrozby založené na umelej inteligencii a ich pripravenosť prejsť na postkvantovú kryptografiu. Okrem toho zintenzívnia spoluprácu s odvetvím a ďalšími relevantnými orgánmi v súvislosti s riadením rizík vyplývajúcich z rôznych scenárov využívania umelej inteligencie.
A napokon, od bánk sa bude očakávať odstránenie významných slabín v agregácii údajov o rizikách a vykazovaní rizík v rámci dohodnutých termínov, pričom v prípade potreby budú uplatnené donucovacie opatrenia.
Reforma a metodiky postupu SREP
ECB v roku 2026 zavŕšila reformu postupu SREP s cieľom zabezpečiť účinnejšie, efektívnejšie a viac rizikovo zamerané dohľadové hodnotenia. Vďaka revidovanému rámcu tolerancie rizík a viacročným hodnoteniam sa banky a orgány dohľadu môžu sústrediť na najvýznamnejšie riziká a najdôležitejšie zistenia. Rozhodnutia SREP sú teraz kratšie a zameriavajú sa na hlavné slabiny bánk. Ukladá sa tiež menej kvalitatívnych opatrení. Vďaka kompletnej integrácii plánovania činností dohľadu je možné informovať o výsledkoch programov hodnotení a postupu SREP skôr ako doteraz.
V tohtoročnom cykle SREP bola na určenie kapitálových požiadaviek platných od januára 2027 po prvýkrát použitá revidovaná metodika druhého piliera, ktorá znižuje mieru zložitosti a priamejšie prepája kapitálové požiadavky s rizikovými faktormi. Nová metodika neviedla k zmene celkových kapitálových požiadaviek na systémovej úrovni, no mení požiadavky v prípade jednotlivých bánk, ktoré odrážajú spôsob zohľadňovania rizikových profilov jednotlivých bánk v rámci revidovanej metodiky.
Orgány dohľadu navyše venovali mimoriadnu pozornosť možnému prekrývaniu požiadaviek prvého a druhého piliera v kontexte implementácie konečných reforiem rámca Bazilej III v EÚ, ktoré majú vplyv na výpočet rizikovo vážených aktív. Účinky implementácie nariadenia CRR III sú zatiaľ celkovo mierne a medzi jednotlivými bankami odlišné, pričom často viedli k zníženiu kapitálových požiadaviek prvého piliera. V prípadoch nárastu požiadaviek prvého piliera a prekrývania požiadaviek ECB znížila požiadavky druhého piliera. ECB bude tieto účinky naďalej monitorovať a prípadným dvojitým započítavaním rizík sa bude zaoberať individuálne v priebehu zavádzania nových pravidiel.
Po tohtoročnom zavedení revidovanej metodiky druhého piliera a metodiky likvidity platnej od roku 2027 sa v nasledujúcich dvoch rokoch neočakávajú žiadne ďalšie zmeny metodík SREP a budúce revízie budú menej časté než počas reformy postupu SREP. To bankám zabezpečí stabilnejší rámec dohľadu v súvislosti s ich plánovaním kapitálu a likvidity a strategickým plánovaním, pri súčasnom zachovaní potrebnej striktnosti dohľadu a štandardov odolnosti.
Kontaktná osoba pre médiá: Tim Breutner, tel.: +49 69 1344 4463.
Poznámky
- Hodnotenie SREP sa zameriava na štyri hlavné prvky: životaschopnosť a udržateľnosť obchodných modelov, adekvátnosť interného riadenia a riadenia rizík, kapitálové riziká a riziká ohrozujúce likviditu a financovanie. Každý z týchto prvkov sa hodnotí známkou od 1 do 4 (1 = najlepšia, 4 = najhoršia). Na základe týchto individuálnych známok je potom vypočítané celkové skóre od 1 do 4.
- Cyklus hodnotenia SREP 2026 vo všeobecnosti vychádzal z koncoročných údajov za rok 2025. Rozhodnutia vyplývajúce z hodnotenia SREP 2026 sú platné na rok 2027. Zo 110 dohliadaných inštitúcií (k septembru 2026) bolo hodnoteniu SREP podrobených 107 bánk, ktorým bude vydané rozhodnutie alebo list SREP. Trom bankám tento rok nové rozhodnutie či list SREP vydané nebudú, a to z dôvodu prebiehajúcich fúzií a akvizícií, resp. vzhľadom na charakteristické znaky alebo špecifické okolnosti týchto inštitúcií. V rámci postupu SREP bolo skóre udelené 108 bankám. Agregované údaje týkajúce sa kapitálových požiadaviek a odporúčaní vychádzajú zo vzorky 109 subjektov. Odhady kombinovaných rezerv platných v roku 2027 zohľadňujú oznámené menovopolitické sadzby.
- Kapitálové požiadavky, ktorých plnenie sa od bánk očakáva na základe výsledkov SREP, pozostávajú z dvoch častí. Prvou sú požiadavky druhého piliera (Pillar 2 requirement – P2R), určené na krytie rizík, ktoré sú nedostatočne kryté, resp. nekryté prvým pilierom. Druhou sú odporúčania druhého piliera (Pillar 2 guidance – P2G), ktoré bankám indikujú výšku kapitálu s dostatočnou kapitálovou rezervou na prekonanie sťažených podmienok (určujú sa predovšetkým na základe výsledkov nepriaznivého scenára v záťažových testoch orgánov dohľadu). Požiadavky P2R sú záväzné a v prípade ich nedodržania môžu banky čeliť priamym právnym následkom. Odporúčania P2G sú nezáväzné.
- Vlastný kapitál Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) predstavuje najvyššiu kvalitu regulačného kapitálu, pretože absorbuje straty okamžite v čase ich vzniku. Dodatočný kapitál Tier 1 (Additional Tier 1 – AT1) tiež umožňuje absorpciu strát za normálnej činnosti, hoci nástroje AT1 nespĺňajú všetky kritériá CET1. V prípade Tier 2 ide naopak o kapitál na absorpciu strát v prípade ukončenia činnosti banky. To znamená, že ak banka zlyhá, nástroje Tier 2 musia absorbovať straty skôr ako vkladatelia a všeobecní veritelia. Celkový dostupný regulačný kapitál je súčtom týchto dvoch prvkov: kapitálu Tier 1 zahŕňajúceho CET1 a AT1 a kapitálu Tier 2.
- Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania sú súčtom požiadaviek prvého a druhého piliera, požiadaviek na kombinované rezervy a odporúčaní druhého piliera. Podrobnejšie informácie o kapitálovej štruktúre sú na stránke venovanej metodike dohľadu. Všetky hodnoty sa uvádzajú ako percento rizikovo vážených aktív.
- Podľa smernice CRD V, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2021, by kapitál P2R mal mať rovnaké zloženie ako prvý pilier – kapitál CET1 by mal tvoriť aspoň 56,25 % a kapitál Tier 1 aspoň 75 %, v súlade s minimálnymi požiadavkami.
- Požiadavky na kombinované rezervy sa skladajú z rezervy na zachovanie kapitálu, proticyklickej kapitálovej rezervy a systémových rezerv (systémové rezervy tvoria rezervy pre globálne systémovo dôležité inštitúcie a ostatné systémovo dôležité inštitúcie a systémové riziko), ktoré predstavujú zákonné požiadavky stanovené smernicou EÚ o kapitálových požiadavkách alebo vnútroštátnymi orgánmi.
- Ukazovateľ likviditného krytia (liquidity coverage ratio – LCR) je regulačný štandard stanovený v rámci Bazilej III, podľa ktorého musia banky udržiavať dostatočný objem vysokokvalitných likvidných aktív na krytie predpokladaných záporných peňažných tokov počas 30-dňového záťažového scenára.
- Pomer čistého stabilného financovania (net stable funding ratio – NSFR) je ukazovateľ, ktorým sa meria stabilita financovania banky porovnaním dostupnosti stabilného financovania s požadovaným stabilným financovaním na krytie potrieb v časovom horizonte jedného roka.
- Program previerok v oblasti dohľadu (Supervisory Examination Programme – SEP) pre významnú inštitúciu stanovuje hlavné úlohy a činnosti dohľadu na nasledujúcich 12 mesiacov, ich predbežný harmonogram a ciele, ako aj potrebu uskutočnenia kontrol na mieste a hodnotení interných modelov. Každej významnej inštitúcii ho určuje príslušný spoločný dohliadací tím.
Európska centrálna banka
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu
- Sonnemannstrasse 20
- 60314 Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
- +49 69 1344 7455
- media@ecb.europa.eu
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.
Kontakty pre médiá