V prostredí pretrvávajúcich globálnych výziev ECB ponecháva kapitálové požiadavky na rok 2026 celkovo nezmenené

18. novembra 2025

• Súhrnné výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu v prípade bánk pod dohľadom ECB za rok 2025 poukazujú na silné kapitálové a likviditné pozície a vysokú ziskovosť.
• Na rok 2026 zostávajú celkové kapitálové požiadavky a odporúčania CET1 i požiadavky druhého piliera CET1 celkovo nezmenené na úrovni 11,2 %, resp. 1,2 %.
• Nezáväzné odporúčania druhého piliera na rok 2026 klesli z 1,3 % na 1,1 %.
• Kvalitatívne opatrenia cielia predovšetkým na kreditné riziko, interné riadenie a kapitálovú primeranosť, s intenzívnejším zameraním dohľadu na kontrolu nápravy nedostatkov zo strany bánk.
• Priority dohľadu na roky 2026 až 2028 sa zameriavajú na odolnosť bánk voči geopolitickým rizikám a makrofinančnej neistote, ako aj na ich prevádzkovú odolnosť a kapacity v oblasti IT.

Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejnila výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) za rok 2025 a priority dohľadu na obdobie 2026 – 2028. Hodnoteniu bolo podrobených 105 bánk podliehajúcich európskemu bankovému dohľadu, na ktoré priamo dohliada ECB. V rámci postupu SREP sa hodnotí ich kapitál, likvidita, ziskovosť, interné riadenie a riadenie rizík.

Celkovo si banky v druhom štvrťroku 2025 zachovali silné kapitálové a likviditné pozície a vysokú ziskovosť. Vážená priemerná úroveň vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) – kapitálu najvyššej kvality – predstavovala 16,1 % rizikovo vážených aktív bánk. Ukazovateľ finančnej páky dosiahol 5,9 %. Celkový podiel kapitálu bol na úrovni 20,2 %.

Podobne aj likviditné rezervy naďalej výrazne prekračovali minimálnu požadovanú výšku 100 %: súhrnný ukazovateľ likviditného krytia v druhom štvrťroku 2025 predstavoval 158 %. Banky si zachovali dobrý prístup k retailovému a veľkoobchodnému financovaniu, s celkovo stabilným priemerným pomerom čistého stabilného financovania (net stable funding ratio – NSFR) na úrovni 127 %.

Ziskovosť bola naďalej vysoká, k čomu prispeli čisté úrokové výnosy a čisté poplatky a provízie. Súhrnná anualizovaná rentabilita vlastného kapitálu bola v poslednom štvrťroku 2024 na úrovni 9,5 % a v druhom štvrťroku 2025 ďalej vzrástla na 10,1 %.

Kvalita aktív v rámci sektora zostala stabilná, pričom pomer problémových úverov (non-performing loan – NPL) dosiahol v druhom štvrťroku 2025 úroveň 1,9 %. Koeficienty NPL v prípade úverov na komerčné nehnuteľnosti a úverov malým a stredným podnikom sú naďalej nadpriemerné (4,6 %, resp. 4,9 %). Niektoré krajiny s historicky nízkymi koeficientami NPL zároveň v súčasnosti zaznamenávajú mierny nárast stavu NPL.

Úvery a preddavky druhého stupňa, čiže úvery, pri ktorých od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu kreditného rizika, zaznamenali mierny nárast z 9,5 % v druhom štvrťroku 2024 na 9,6 % v druhom štvrťroku 2025.

Momentálne dobrá úroveň odolnosti bankového sektora eurozóny je výsledkom viacerých faktorov. Patrí sem účinná regulácia, dôkladný dohľad a zlepšenie riadenia rizík v bankách, ale aj mimoriadne rozpočtové a menové opatrenia prijaté v reakcii na nedávne makroekonomické šoky.

Kvalitatívne a kvantitatívne opatrenia dohľadu

Opatrenia dohľadu v tomto cykle SREP sa riadili prioritami stanovenými Radou pre dohľad na roky 2025 – 2027. Zameriavali sa najmä na odolnosť bánk voči bezprostredným makrofinančným hrozbám a vážnym geopolitickým šokom, ako aj na nápravu nedostatkov zistených orgánmi dohľadu, napríklad v súvislosti s interným riadením, riadením rizík a výzvami spojenými s digitálnou transformáciou.

V porovnaní s predchádzajúcim rokom ECB vydala o približne 30 % menej nových kvalitatívnych opatrení, čo je odrazom zdokonaleného dohľadu ECB zameraného na riziká a lepších výsledkov bánk pri odstraňovaní nedostatkov. Vydané kvalitatívne opatrenia cielia na kreditné riziko (40 %), interné riadenie (17 %), kapitálovú primeranosť (11 %) a operačné riziko (10 %). Týkajú sa monitorovania kreditného rizika a riadenia konkrétnych portfólií, zloženia riadiacich orgánov, zdokonaľovania rámca záťažového testovania v rámci interného procesu hodnotenia kapitálovej primeranosti, alebo vylepšení kontinuity činností v oblasti IT.

Pokiaľ ide o skóre SREP, priemerné celkové skóre sa mierne zlepšilo z minuloročných 2,6 na 2,5. Zlepšenie nebolo jednotné, keďže skóre sú viac koncentrované v strede distribúcie. Banky s predchádzajúcim skóre 3- dosiahli lepšie skóre, zatiaľ čo banky so skóre 2 a vyššie sa mierne zhoršili. Celkovo zostáva štvrtina bánk v najslabších kategóriách (skóre 3 až 4).

Pokiaľ ide o kvantitatívne požiadavky, celkové kapitálové požiadavky a odporúčania CET1 na rok 2026 zostali zhruba nezmenené na úrovni 11,2 %. Tento údaj zahŕňa požiadavky prvého a druhého piliera, požiadavky na kombinované rezervy a odporúčania druhého piliera (Pillar 2 guidance – P2G).

Kapitálové požiadavky CET1 druhého piliera na rok 2026 zostali zhruba nezmenené na úrovni 1,2 % rizikovo vážených aktív.

Požiadavka na kombinované rezervy, t. j. súčet rezervy na zachovanie kapitálu, systémových rezerv a proticyklickej kapitálovej rezervy (countercyclical capital buffer – CCyB), mierne vzrástla v dôsledku vyššej úrovne rezerv CCyB vyžadovaných v niektorých krajinách v dôsledku vnútroštátnych opatrení.

Nezáväzné odporúčania P2G na rok 2026, ktoré vychádzajú z celoúnijného záťažového testu 2025, sa znížili z 1,3 % na 1,1 % (CET1). Tento pokles odráža výsledky tohtoročného záťažového testu, ktorý v porovnaní s predchádzajúcim záťažovým testom z roku 2023 poukázal na vyššie straty, no zároveň na lepšiu schopnosť tieto straty vďaka vyššej ziskovosti absorbovať, a tým aj na nižší úbytok kapitálu.

ECB osobitne monitoruje problémové expozície a transakcie bánk s pákovým efektom. V prípade neadekvátnosti situácie, resp. nedostatočných výsledkov bánk pri odstraňovaní nedostatkov, sa bankám popri požiadavkách druhého piliera (Pillar 2 requirements – P2R) ukladajú dodatočné požiadavky. V rámci rozhodnutí SREP 2025 sa počet bánk s uloženými dodatočnými požiadavkami znížil, keďže niektoré banky napravili zistené nedostatky.

V rámci hodnotenia SREP 2025 boli dodatočné požiadavky uložené desiatim bankám za nedostatočnú tvorbu opravných položiek na krytie problémových expozícií, v porovnaní s osemnástimi bankami v predchádzajúcom cykle SREP. Šiestim bankám boli k požiadavkám P2R uložené dodatočné požiadavky v súvislosti s financovaním s pákovým efektom, v porovnaní s deviatimi bankami minulý rok.

Štrnástim bankám ECB vzhľadom na zvýšené riziko nadmerného využívania finančnej páky uložila požiadavky druhého piliera týkajúce sa ukazovateľa finančnej páky (leverage ratio Pillar 2 requirement – P2R-LR), v porovnaní s trinástimi bankami minulý rok. Táto požiadavka je právne záväzná a dopĺňa minimálny ukazovateľ finančnej páky vo výške 3 % povinný pre všetky banky.

ECB okrem toho piatim bankám uložila nezáväzné P2G ukazovateľa finančnej páky a štyrom bankám vydala kvantitatívne opatrenia v oblasti likvidity.

Priority dohľadu na roky 2026 – 2028

Európske banky naďalej pôsobia v náročnom prostredí charakterizovanom zvýšenými geopolitickými rizikami, ako aj zmenami hospodárskej súťaže v dôsledku digitalizácie a nárastu poskytovania finančných služieb nebankovými subjektmi. To si vyžaduje výhľadové hodnotenie rizík a dostatočnú odolnosť.

Tento vývoj sa odráža aj v strednodobej stratégii bankového dohľadu ECB na roky 2026 – 2028, ktorá je v celkovom súlade s aktuálnymi prioritami.

Prvá priorita si od bánk vyžaduje zachovanie odolnosti voči geopolitickým rizikám a makrofinančnej neistote. Okrem iného ide o zabezpečenie uplatňovania primeraných úverových štandardov, zachovania adekvátnej kapitalizácie prostredníctvom konzistentnej implementácie nariadenia o kapitálových požiadavkách (Capital Requirements Regulation – CRR3) a obozretného riadenia klimatických a prírodných rizík.

Druhou prioritou je zabezpečenie vysokej prevádzkovej odolnosti a silných schopností v oblasti IKT. Patrí sem potreba odolných rámcov riadenia operačného rizika, nápravy nedostatkov vo vykazovaní rizík a agregácii údajov, a teda spoľahlivých informačných systémov.

Reforma a metodiky dohľadu

Bankový dohľad ECB reaguje na meniace sa vonkajšie prostredie komplexnou reformou, ktorej cieľom je zvýšenie efektívnosti, účinnosti a rizikového zamerania dohľadu. Tieto ciele sa vzťahujú na všetky činnosti dohľadu, s postupom SREP ako základným prvkom. Konečné rozhodnutia alebo listy SREP tak boli bankám odoslané už do konca októbra 2025, viac ako o mesiac skôr než v predchádzajúcich cykloch. Rozhodnutia SREP sú kratšie a zameriavajú sa na kľúčové kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky, hlavné výsledky SREP a hlavné obavy dohľadu.

V roku 2026 nadobudne účinnosť transparentnejšia a jednoduchšia metodika výpočtu požiadaviek P2R. Podrobnejšie informácie o hlavných prvkoch novej metodiky P2R sú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB.

A napokon, ECB dnes zverejnila revidovanú a širšiu metodiku hodnotenia procesov ICAAP bánk. Prostredníctvom tejto metodiky sa okrem iného hodnotia interné procesy bánk na zabezpečenie dostatočnej hladiny kapitálu na krytie významných rizík a uplatňovanie primeraných postupov riadenia rizík.

Kontaktná osoba pre médiá: Francois Peyratout, tel.: +49 172 8632 119.

Poznámky

• Hodnotenie SREP sa zameriava na štyri hlavné prvky: životaschopnosť a udržateľnosť obchodných modelov, adekvátnosť interného riadenia a riadenia rizík, kapitálové riziká a riziká ohrozujúce likviditu a financovanie. Každý z týchto prvkov sa hodnotí známkou od 1 do 4 (1 = najlepšia, 4 = najhoršia). Na základe týchto individuálnych známok je potom vypočítané celkové skóre od 1 do 4.
• Cyklus hodnotenia SREP 2025 vo všeobecnosti vychádzal z koncoročných údajov za rok 2024. Rozhodnutia vyplývajúce z hodnotenia SREP 2025 sú platné na rok 2026. Zo 113 dohliadaných inštitúcií (k septembru 2025) bolo hodnoteniu SREP podrobených 105 bánk, ktorým bude vydané rozhodnutie alebo list SREP. Ôsmim bankám tento rok nové rozhodnutie či list SREP vydané nebudú, a to z dôvodu prebiehajúcich fúzií a akvizícií, resp. vzhľadom na charakteristické znaky alebo špecifické okolnosti týchto inštitúcií. Viac informácií nájdete tu.
• Kapitálové požiadavky, ktorých plnenie sa od bánk očakáva na základe výsledkov SREP, pozostávajú z dvoch častí. Prvou sú požiadavky druhého piliera (P2R) určené na krytie rizík, ktoré sú podhodnotené alebo nedostatočne kryté prvým pilierom. Druhou sú odporúčania druhého piliera (P2G), ktoré bankám indikujú výšku kapitálu s cieľom zabezpečiť dostatočnú kapitálovú rezervu na prekonanie náročných podmienok (určujú sa predovšetkým na základe výsledkov nepriaznivého scenára v záťažových testoch orgánov dohľadu). Požiadavky P2R sú záväzné a v prípade ich nedodržania môžu banky čeliť priamym právnym následkom. Odporúčania P2G sú nezáväzné.
• Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania sú súčtom požiadaviek prvého a druhého piliera, požiadavky na kombinované rezervy a odporúčania druhého piliera. Podrobnejšie informácie o kapitálovej štruktúre sú na stránke venovanej metodike dohľadu. Všetky hodnoty sa uvádzajú ako percento rizikovo vážených aktív.
• Požiadavky na kombinované rezervy sa skladajú z rezervy na zachovanie kapitálu, proticyklickej kapitálovej rezervy a systémových rezerv (systémové rezervy tvoria rezervy pre globálne systémovo dôležité inštitúcie a ostatné systémovo dôležité inštitúcie a systémové riziko), ktoré predstavujú zákonné požiadavky stanovené smernicou EÚ o kapitálových požiadavkách alebo vnútroštátnymi orgánmi.
• Ukazovateľ likviditného krytia (liquidity coverage ratio – LCR) je regulačný štandard stanovený v rámci Bazilej III, podľa ktorého musia banky udržiavať dostatočný objem vysokokvalitných likvidných aktív na krytie predpokladaných záporných peňažných tokov počas 30-dňového záťažového scenára.
• Pomer čistého stabilného financovania (net stable funding ratio – NSFR) je ukazovateľ, ktorým sa meria stabilita financovania banky porovnaním dostupnosti stabilného financovania s požadovaným stabilným financovaním na krytie potrieb v časovom horizonte jedného roka.