ECB stanovila svoje očakávania dohľadu v prípade nových problémových úverov

• ECB zverejnila dodatok k všeobecným zásadám ECB týkajúcim sa postupu bánk v prípade problémových úverov.
• Dodatok stanovuje očakávania dohľadu v súvislosti s tvorbou opravných položiek k novým problémovým úverom.
• Očakávania slúžia ako východiskový bod dohľadového dialógu.
• V konečnom znení dodatku sú zohľadnené pripomienky prijaté počas verejnej konzultácie.

Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejnila dodatok k všeobecným zásadám ECB týkajúcim sa postupu bánk v prípade problémových úverov (non-performing loans – NPL). Dodatok stanovuje očakávania dohľadu ECB v súvislosti s obozretnou úrovňou opravných položiek k novým NPL a je doplnením všeobecných zásad NPL, zverejnených 20. marca 2017, ktoré sa zameriavajú na kvalitatívne aspekty. Dodatok je nezáväzný a bude slúžiť ako východiskový bod dohľadového dialógu medzi významnými bankami a bankovým dohľadom ECB.

Je povinnosťou bankového dohľadu ECB snažiť sa o odstránenie hlavných zraniteľných miest bánk, a to konzistentným spôsobom, ktorý zaručuje spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie. V súlade so smernicou o kapitálových požiadavkách sú orgány dohľadu povinné hodnotiť a riešiť riziká špecifické pre jednotlivé inštitúcie, ktoré nie sú kryté povinnými prudenciálnymi požiadavkami stanovenými v nariadení o kapitálových požiadavkách (často označovanými ako pravidlá prvého piliera), resp. sú nimi kryté len nedostatočne. Platný prudenciálny rámec predovšetkým od orgánov dohľadu vyžaduje, aby posudzovali a rozhodovali o primeranosti a včasnosti opravných položiek bánk z prudenciálneho hľadiska. Bankový dohľad ECB prostredníctvom svojich očakávaní banky informuje, z čoho bude v rámci dohľadového dialógu vychádzať.

Kreditné riziko považuje bankový dohľad ECB za jednu zo svojich priorít už od komplexného hodnotenia uskutočneného v roku 2014, pričom svoju činnosť v tejto oblasti za posledné dva roky ešte zintenzívnil. Vysoká úroveň NPL má nepriaznivý vplyv na kapitál a financovanie bánk, znižuje ich ziskovosť, odvádza zdroje, ktoré by sa inak dali využiť účinnejšie, a obmedzuje ponuku úverov domácnostiam a podnikom. Riešenie tejto otázky je preto dôležité pre životaschopnosť samotných bánk i z makroekonomického hľadiska.

Dodatok sa vzťahuje na úvery klasifikované ako problémové v súlade s definíciou Európskeho orgánu pre bankovníctvo od 1. apríla 2018.

Prípadný odklon od očakávaní prudenciálnej tvorby opravných položiek v zmysle dodatku ECB s každou bankou prediskutuje počas dohľadového dialógu. V nadväznosti na tento dialóg a so zreteľom na situáciu konkrétnej banky bankový dohľad ECB prijme individuálne rozhodnutia o potrebe konkrétnych opatrení dohľadu. Závery dialógu budú prvýkrát zapracované do procesu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) v roku 2021. Banky by mali zostávajúci čas využiť na prípravu, ako aj na prehodnotenie svojich pravidiel poskytovania úverov a úverových podmienok s cieľom obmedziť vznik nových NPL, najmä vzhľadom na momentálne priaznivé hospodárske podmienky.

Tento dodatok má dopĺňať prípadné budúce právne predpisy EÚ vychádzajúce z návrhu Európskej komisie na riešenie NPL v rámci prvého piliera. Návrh Komisie na stanovenie zákonnej minimálnej úrovne opravných položiek je koncipovaný ako záväzná požiadavka, ktorá sa vzťahuje na všetky úverové inštitúcie.

ECB vypracovala finálne znenie dokumentu „Dodatok k všeobecným zásadám ECB týkajúcim sa postupu bánk v prípade problémových úverov: očakávania dohľadu v súvislosti s prudenciálnou tvorbou opravných položiek k problémovým expozíciám“ v nadväznosti na verejnú konzultáciu, ktorá prebiehala od 4. októbra do 8. decembra 2017. Zároveň zverejnila aj podrobné pripomienky zainteresovaných strán, spolu so súhrnom svojich odpovedí.  

Kontaktná osoba pre médiá: Andrea Zizola, tel.: +49 69 1344 6551.