Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii k Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2016

Danièle Nouyová, predsedníčka Rady pre dohľad ECB, a Sabine Lautenschlägerová, podpredsedníčka Rady pre dohľad ECB, Frankfurt nad Mohanom 27. marca 2017

Danièle Nouyová, predsedníčka Rady pre dohľad ECB

Vážené dámy, vážení páni,

je neuveriteľné, ako ten čas letí. Len pred piatimi rokmi – v júni 2012 – sa vedúci predstavitelia EÚ rozhodli preniesť bankový dohľad z národnej na európsku úroveň. A dnes už európsky bankový dohľad pôsobí tretí rok.

Jednou z našich hlavných tém v roku 2016 boli problémové úvery, tiež označované ako NPL (non-performing loans). A tieto úvery ešte nejaký čas jednou z hlavných priorít aj zostanú. V tejto fáze je pozitívne, že objem problémových úverov v eurozóne v treťom štvrťroku 2016 medziročne klesol o 54 mld. € na 921 mld. €. Ich pomer sa tak znížil zo 7,3 % na 6,5 %. V niektorých členských štátoch však stále predstavujú závažný problém, pretože znižujú mieru ziskovosti bánk a obmedzujú ich schopnosť financovať chod hospodárstva.

Len pred týždňom sme zverejnili všeobecné zásady postupu, ktorý od bánk pri riešení otázky problémových úverov očakávame. Banky si musia vytvoriť jasnú stratégiu znižovania stavu problémových úverov zahŕňajúcu ambiciózne, ale realistické ciele, a podporiť ju potrebnými riadiacimi a operatívnymi štruktúrami. Všeobecné zásady zabezpečia, aby banky stav problémových úverov znižovali konzistentným a účinným spôsobom.

No nielen banky a orgány dohľadu musia konať. V niektorých krajinách bezodkladnému riešeniu otázky problémových úverov stoja v ceste právne a súdne prekážky. Konať by preto mali aj národní zákonodarcovia. Ako vyplýva z našej inventúry národných postupov, mohli by predovšetkým zefektívniť svoje súdne systémy, zaviesť rýchle mimosúdne konania či zlepšiť prístup ku kolaterálu a prispôsobiť rozpočtové stimuly.

Naším ďalším významným prebiehajúcim projektom je cielené hodnotenie interných modelov (targeted review of internal models – TRIM). Mnohé banky používajú interné modely pri určovaní rizikovosti aktív. Rizikovo vážené aktíva sú pritom základom na výpočet kapitálových požiadaviek. To robí interné modely vysoko relevantnými z prudenciálneho hľadiska.

Banky svoje modely postupom času vyvíjali do stále komplexnejšej podoby, aby svoje riziká dokázali mapovať čo najpresnejšie. Čím sú však interné modely komplexnejšie, tým sú náchylnejšie na chyby alebo dokonca na riziko manipulácie.

Vzhľadom na ich rizikovú citlivosť sú modely vhodným nástrojom riadenia. Ich výsledky by však mali by konzistentné a porovnateľné. Úlohou hodnotenia TRIM je preto posúdiť, nakoľko kvalitné a spoľahlivé interné modely bánk v skutočnosti sú. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby výpočet rizikovo vážených aktív vychádzal zo skutočných rizík, a nie zo subjektívnych modelových parametrov.

Naším zámerom rozhodne nie je všeobecné zvýšenie stavu rizikovo vážených aktív. V prípade niektorých bánk však k ich nárastu dôjsť môže. Hodnotenie TRIM celkovo prispeje k zvýšeniu spoľahlivosti interných modelov a tým aj ich vierohodnosti. Okrem toho pomôže nastoliť rovnaké podmienky pre banky v eurozóne. TRIM tiež prispeje k stabilite bankového sektora.

Podstatou činnosti bánk však nie je len stabilita, ale aj dosahovanie zisku. V prípade bánk v eurozóne je ziskovosť jednou zo slabých stránok: mnoho bánk v eurozóne nezarába dosť ani na pokrytie kapitálových nákladov. Táto otázka znepokojuje nielen banky a ich investorov, ale i nás ako orgán dohľadu, pretože stabilita a ziskovosť sú v konečnom dôsledku dve strany tej istej mince.

Ziskovosťou bánk a ich obchodnými modelmi sa preto prioritne zaoberáme už pomerne dlhú dobu. Bankám samozrejme žiadnu presnú podobu obchodného modelu nepredpisujeme. Vyjadrujeme sa však k jeho udržateľnosti a celú otázku pozorne sledujeme. Sú pritom aj banky, ktoré sú ziskové. V čom spočíva ich tajomstvo? Jedným z ich charakteristických znakov je stabilná nákladová štruktúra – to by malo niečo napovedať i ostatným bankám.

Nejde však len o náklady. Banky v súčasnosti čelia mnohým ťažkostiam. Popri už spomínaných problémových úveroch by som mohla uviesť i politickú neistotu a pomalý rast, náročné úrokové podmienky, prísnejšie pravidlá a novú konkurenciu. Svet sa mení a banky by sa s touto zmenou mali stotožniť: musia adaptovať svoje obchodné modely, aby znova dosahovali zisk.

Ďalším problémom, ktorý sa týka niektorých krajín, je stále vysoká miera fragmentácie bankového sektora. S tým spojený nadbytok kapacít vedie k silnej konkurencii a nízkym ziskom. Za takýchto okolností by sa dalo očakávať, že niektoré banky budú vytlačené z trhu. Podľa môjho názoru existuje jasný dôvod na konsolidáciu, napr. prostredníctvom fúzií a akvizícií. Tých sme však doteraz veľa nezaregistrovali, a tie, ktoré sa realizovali, prebehli len v rámci jednej krajiny a neprekročili hranice jednotlivých krajín eurozóny.

Na tomto mieste vstupuje do hry banková únia. Cieľom bankovej únie je vytvoriť základ skutočne európskeho bankového trhu, na ktorom by sme videli aj cezhraničné fúzie. Banky by nadobúdali viac európsky rozmer, svoje služby by poskytovali v celej eurozóne a profitovali by z väčšieho trhu. Klienti by si zároveň mohli vybrať zo širokého spektra bánk, ktoré podliehajú dohľadu na základe rovnako prísnych noriem. Práve takáto je naša vízia budúcnosti.

Ďakujem vám za pozornosť!

Sabine Lautenschlägerová, podpredsedníčka Rady pre dohľad ECB

Vážené dámy, vážení páni,

úlohou európskeho bankového dohľadu je urobiť banky odolnejšími. Takýmto spôsobom pomáha vytvoriť bezpečný a zdravý európsky bankový sektor, ktorý môže byť spoľahlivým partnerom hospodárskych subjektov.

Svoju úlohu však môžeme plniť len na základe kvalitného regulačného rámca. Od krízy tvorcovia politík reguláciu posilnili a v potrebných prípadoch upravili. Tieto reformy orgánom dohľadu po celom svete umožňujú lepšie plniť svoje úlohy.

A pomáhajú v tom i bankám. Napokon, len riadne kapitalizované a zodpovedne riadené banky dokážu zabezpečiť spoľahlivé financovanie hospodárstva. Len stabilné banky dokážu financovať dlhodobý rast a prosperitu. To znamená, že reguláciu potrebujeme, pričom tá by mala vychádzať z globálnych štandardov.

Druhý bod je pritom podľa mňa zásadný. Ide o jedno z ponaučení z krízy, na ktoré by sme nemali zabudnúť. Na zaistenie stability musíme k regulácii zaujať globálny postoj. To svedčí o dôležitosti bazilejského rámca. A práve preto musíme reformy v rámci Bazileja III dokončiť čo najskôr.

Dnes sú už na stole riešenia viacerých otázok. Bazilej III je v konečnom dôsledku možné prijať len ako kompletný súbor opatrení; Bazilejský výbor je však už blízko k dohode. V tejto súvislosti vítame deklarovaný záväzok skupiny G20 dokončiť rámec Bazilej III.

Keď sa zo svetovej úrovne prenesieme na úroveň európsku, vítame prebiehajúcu revíziu európskeho právneho rámca. Európska komisia vypracovala návrhy na prispôsobenie a zmeny príslušných právnych predpisov.

ECB k týmto návrhom v máji vydá svoje oficiálne stanovisko. Podľa mňa tieto návrhy obsahujú veľa prínosných prvkov.

Po prvé, sú v súlade s globálnym prístupom, keďže transponujú niektoré svetové štandardy, napr. ukazovateľ finančnej páky, do európskeho práva.

Po druhé, podporujú myšlienku bankovej únie, pretože umožňujú výnimky z kapitálových a likviditných požiadaviek v rámci bankovej skupiny na cezhraničnom základe v rámci EÚ.

A po tretie, upevňujú zásadu úmernosti, pretože sa snažia znížiť regulačnú záťaž menších bánk.

Prirodzene zostáva niekoľko otázok, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť.

Po prvé, orgány dohľadu musia byť schopné konať rýchlo a pružne, na základe svojich odborných znalostí a úsudku; niektoré z navrhovaných predpisov sa však snažia možnosti orgánov dohľadu tesne ohraničiť. Obmedzila by sa tým naša schopnosť prispôsobovať naše kroky neustálym zmenám vo finančnom odvetví – odvetví, ktoré vždy hľadá najlepšie podmienky a ktoré využije každú možnosť na arbitráž pravidiel – pravidiel, ktoré nemožno meniť tak rýchlo, ako banky skúšajú ich odolnosť.

Po druhé, stále zostáva priestor na ďalšiu harmonizáciu pravidiel – napríklad pokiaľ ide o využívanie možností a právomocí na vnútroštátnej úrovni.

Dámy a páni, hovorili sme o dohľade a hovorili sme i o regulácii. Je už len jedna téma, ktorej by som sa chcela dotknúť: brexit. V posledných týždňoch sme sa spolu s Danièle na tému brexitu verejne vyjadrovali a naznačili sme, akým spôsobom sa k tejto otázke postavíme my a aký postoj očakávame od bánk. Dovoľte mi preto len v krátkosti uviesť niekoľko bodov.

EÚ a Spojené kráľovstvo ešte nezačali rokovať. Banky i orgány dohľadu sa však musia pripraviť na všetky možné alternatívy. Z pohľadu bánk ide predovšetkým o prístup na trh.

Mnoho britských bánk sa v rámci pôsobenia na jednotnom trhu spolieha na európsky pas. S pasom majú prístup na celý jednotný trh, pokiaľ sú usadené v niektorej z krajín EÚ. V prípade „tvrdého“ brexitu o tento pas môžu prísť a na jednotný trh si budú musieť hľadať inú cestu.

Najlogickejšou možnosťou by bolo získanie bankovej licencie v niektorej z krajín EÚ a tým i opätovné získanie pasu. V rámci eurozóny pritom licencie udeľuje ECB. A my budeme licencie udeľovať len dostatočne kapitalizovaným a zodpovedne riadeným bankám.

Nebudeme akceptovať žiadne schránkové firmy. Všetky nové subjekty budú musieť disponovať primeraným miestnym riadením rizík, dostatkom miestneho personálu a prevádzkovou nezávislosťou. Prostredníctvom individuálnych prechodných období bankám umožníme dodržiavať naše podmienky v plnom rozsahu. Do úvahy pritom budeme brať obchodné činnosti a rizikový profil každej banky.

Budeme sledovať možnosti regulačnej a dohľadovej arbitráže a v tomto smere sa nezúčastníme na žiadnych pretekoch o znižovanie štandardov. Z tohto dôvodu budeme venovať veľkú pozornosť spôsobu, akým budú bankové skupiny štruktúrovať svoje subjekty v eurozóne.

Niektoré banky môžu uprednostniť komplexnú a rôznorodú štruktúru, prispôsobenú rôznym činnostiam, ktoré v eurozóne plánujú vykonávať.

Mnoho prichádzajúcich bánk môže mať v pláne založiť významné či menej významné úverové inštitúcie, prípadne rozšíriť existujúce inštitúcie. Tieto banky by v rámci jednotného európskeho dohľadového prístupu ECB podliehali buď priamemu dohľadu ECB, alebo dohľadu príslušných vnútroštátnych orgánov.

Niektoré bankové skupiny môžu zvažovať, či na časť svojho bankového podnikania nevyužiť pobočku v tretej krajine. Pobočky v tretích krajinách síce bankovému dohľadu podliehajú, ale na národnej úrovni a na základe národných štandardov. Tieto štandardy sa však v jednotlivých krajinách môžu značne líšiť. Niektoré vnútroštátne orgány dohľadu napríklad od pobočiek v tretích krajinách vyžadujú vlastný kapitál a likviditu, iné naopak nie.

To všetko je v rozpore s predstavou rovnakých pravidiel v eurozóne pre všetkých aktérov. Pre banky je to pozvánka na vstup do regulačnej alebo dohľadovej arbitráže. Stále je však možnosť túto otázku vyriešiť v rámci prebiehajúcej revízie európskeho legislatívneho rámca, o ktorej som práve hovorila.

Brexit prinesie významnú zmenu, to vieme s istotou povedať už dnes. Jedna vec sa však nezmení. Finančné sektory v Spojenom kráľovstve a v EÚ zostanú úzko previazané.

Dámy a páni, z našej strany sme pripravení na všetky možné výsledky rokovaní, a to isté by malo platiť i pre banky. O jednej veci by som vás však chcela znova uistiť: ako orgán dohľadu sa na žiadnych pretekoch o znižovanie štandardov nezúčastníme. Všetci predsa máme záujem o stabilný bankový sektor – na oboch stranách Lamanšského prielivu.

Ďakujem vám za pozornosť.