Banky sú naďalej odolné; ECB ponecháva kapitálové požiadavky v roku 2023 na nezmenenej úrovni

8. februára 2023

• Výsledky SREP potvrdili dobrú kapitálovú a likviditnú pozíciu a vyššiu ziskovosť bánk, pričom ich skóre zostáva viac-menej nezmenené.
• Vážený priemer požiadaviek druhého piliera v prípade CET1 bol stanovený na úrovni 1,1 %, rovnako ako minulý rok.
• Vážený priemer celkových kapitálových požiadaviek a odporúčaní týkajúcich sa CET1 sa v dôsledku vplyvu makroprudenciálnych politík zvýšil z 10,4 % na 10,7 %.
• Činnosť orgánov dohľadu sa bude naďalej zameriavať najmä na kreditné riziko a vnútorné riadenie.

Európska centrálna banka (ECB) dnes zverejnila výsledky postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) za rok 2022. Ide o celkové hodnotenie výziev, ktorým čelia významné inštitúcie, na základe ktorého sa bankám na nasledujúci rok stanovujú príslušné kapitálové požiadavky a ďalšie opatrenia dohľadu, s cieľom pomôcť im tieto výzvy lepšie zvládnuť.

Hodnotenie SREP prebiehalo v prostredí zhoršovania hospodárskych podmienok a dynamiky finančných trhov z dôvodu invázie Ruska na Ukrajinu. Napriek zhoršovaniu výhľadu počas celého roka rastúce úrokové miery viedli k zlepšeniu ziskovosti a tvorby kapitálu. Banky si v priemere zachovali solídne kapitálové a likviditné pozície. Objem kapitálu u veľkej väčšiny z nich prekračoval úroveň predpísanú kapitálovými požiadavkami a odporúčaniami stanovenými v predchádzajúcom cykle SREP. Celkovo bez zmeny zostali aj skóre, ktoré banky v hodnotení SREP dosiahli.

„Vďaka silným kapitálovým a likviditným pozíciám, vyššej ziskovosti a pokračujúcemu zlepšovaniu kvality aktív sa banky úspešne vyrovnávajú s ekonomickými dôsledkami invázie Ruska na Ukrajinu,“ uviedol predseda Rady pre dohľad ECB Andrea Enria. „S pokračovaním vojny však budú pretrvávať aj súvisiace ťažkosti, a okrem toho je potrebné pozorne sledovať účinky rastúcich úrokových mier. Je dôležité, aby banky odstraňovali existujúce slabiny, predovšetkým v súvislosti s rámcami kontroly rizík a interného riadenia, a aby obozretne posudzovali budúci vývoj“.

ECB v roku 2022 zaviedla viacero iniciatív s cieľom podporiť schopnosť bánk reagovať na strednodobé štrukturálne zmeny, napríklad digitalizáciu finančného systému a prechod na ekologické hospodárstvo. Prostredníctvom týchto iniciatív tiež malo dôjsť k začleneniu výsledkov tematického hodnotenia klimatických a environmentálnych rizík a klimatického záťažového testu do postupu SREP. ECB zároveň spustila projekt zberu informácií v rámci bankového sektora s cieľom monitorovať priebeh digitálnej transformácie a adaptáciu obchodných modelov.

Na nasledujúci rok zostáva vážený priemer požiadaviek druhého piliera (Pillar 2 requirements – P2R) stanovených ECB v prípade celkového kapitálu v súlade s požiadavkami stanovenými v predchádzajúcich rokoch a predstavuje 2,0 % rizikovo vážených aktív (risk-weighted assets – RWA) (1,9 % v roku 2022).

Na celkovo nezmenenej úrovni zostávajú na rok 2023 aj požiadavky druhého piliera v prípade vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1), ktoré predstavujú 1,1 %.

Keďže sa v roku 2022 v rámci SSM neuskutočnil žiadny plošný kapitálový záťažový test, úroveň odporúčaní druhého piliera (Pillar 2 guidance – P2G) sa viac-menej nezmenila a dosahuje v priemere 1,3 %.

V rámci hodnotenia SREP v roku 2022 boli vydané dodatočné požiadavky P2R na zabezpečenie krytia problémových expozícii v 24 bankách, ktoré nespĺňali očakávania ECB týkajúce sa krytia problémových úverov poskytnutých pred 26. aprílom 2019. Inštitúcie boli vyzvané na odstránenie týchto nedostatkov. Celkový deficit opravných položiek na krytie problémových úverov na konci cyklu SREP predstavoval 7 bázických bodov RWA. Banky, ktoré budú na nápravu nedostatočného krytia oproti očakávaniam ECB prijímať aktívne kroky, budú môcť v priebehu roka 2023 dosiahnuť rýchle zníženie novej dodatočnej požiadavky ešte pred ďalším hodnotením SREP.

Dodatočné požiadavky P2R tiež boli stanovené niekoľkým bankám s veľmi vysokými expozíciami voči transakciám s využitím finančnej páky alebo s veľmi nedostatočnými mechanizmami kontroly rizík v tomto druhu obchodov.

ECB v rámci hodnotenia SREP po prvý raz posudzovala riziko nadmerného využívania finančnej páky. Cieľom bolo identifikovať banky, ktorým je potrebné uložiť kvalitatívne opatrenia alebo požiadavky P2R týkajúce sa ukazovateľa finančnej páky. ECB vydala kvalitatívne opatrenia štyrom bankám.

Na nadchádzajúce obdobie boli celkové kapitálové požiadavky a odporúčania v porovnaní s predchádzajúcim cyklom SREP v priemere zvýšené zo 14,7 % na 15,0 % RWA.

Priemerná výška celkových kapitálových požiadaviek a odporúčaní v prípade CET1 sa z minuloročných 10,4 % zvýšila na približne 10,7 % RWA. Na konci tretieho štvrťroka 2022 dosahovala celková priemerná výška CET1 v držbe významných inštitúcií 14,7 % RWA.

Nárast celkových kapitálových požiadaviek a odporúčaní je najmä odrazom vplyvu makroprudenciálnych politík zavedených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Počas roka 2022 bolo v niekoľkých prípadoch oznámené zvýšenie proticyklických kapitálových rezerv a rezerv na krytie systémového rizika, ktoré má nadobudnúť účinnosť na začiatku roka 2023. V dôsledku toho dôjde k zvýšeniu požadovanej priemernej výšky kombinovanej rezervy z 3,6 % RWA v prvom štvrťroku 2022 na 3,8 % RWA v prvom štvrťroku 2023.

Priemerné celkové skóre SREP v roku 2022 zostalo viac-menej bez zmeny; 92 % hodnotených bánk si udržalo rovnaké celkové skóre ako v roku 2021; v prípade polovice zostávajúcich 8 % bánk došlo k zhoršeniu skóre.

ECB uložila kvalitatívne opatrenia predovšetkým v oblasti interného riadenia a kreditného rizika. Pracovníci dohľadu sa v tomto prípade zamerali na celkovú kvalitu rámcov internej kontroly rizík v bankách a na účinnosť ich riadiacich orgánov, v súlade s prioritami dohľadu stanovenými na obdobie 2022 až 2024.

Nedostatky zistené v oblasti interného riadenia zvýraznili obavy spojené s účinnosťou a zložením riadiacich orgánov, ich kolektívnou vhodnosťou a ich dozornou úlohou. Hlavné obavy v oblasti riadenia rizík súviseli s nedostatočnou transparentnosťou bánk, pokiaľ ide o ich rizikové preferencie, a s neadekvátnymi postupmi hodnotenia a riadenia klimatických a environmentálnych rizík.

ECB tiež zistila, že mnohé banky neprideľujú jednotlivým kontrolným funkciám (riadenie rizík, kontrola dodržiavania predpisov a vnútorný audit) dostatočné zdroje. Mnoho bánk zároveň nedokázalo v dostatočnej miere zvýšiť svoje kapacity v oblasti agregácie a vykazovania údajov o rizikách, čo sa negatívne prejavilo na kvalite údajov a schopnosti bánk zostavovať neštandardizované výkazy. Prekážkou agregácie a vykazovania údajov bola v mnohých prípadoch naďalej fragmentovaná a nedostatočne harmonizovaná architektúra informačných technológií.

Vojna na Ukrajine spôsobila i nárast operačných rizík a rizík spojených s IT/kybernetickou bezpečnosťou, čo banky viedlo k odstraňovaniu nedostatkov v ich mechanizmoch externého zabezpečovania činností a ich rámcoch IT bezpečnosti a kybernetickej odolnosti.

Napriek pokračujúcej redukcii objemu problémových úverov zostalo skóre kreditného rizika v prípade viac ako polovice hodnotených bánk nezmenené. Objavili sa známky latentného kreditného rizika, s pomerom úverov druhého stupňa a úverov s upravenými podmienkami splácania nad úrovňou spred pandémie, zatiaľ čo krytie úverov druhého stupňa v prípade mnohých bánk kleslo pod úroveň spred pandémie. Skóre dosiahnuté v roku 2022 naďalej odrážalo pretrvávajúce nedostatky v oblasti kontroly rizík, predovšetkým pokiaľ ide o klasifikáciu úverov a vykonávanie usmernení EBA o vzniku a monitorovaní úverov.

Kontaktná osoba pre médiá: Andrea Zizola, tel.: +49 170 2292502.

Poznámky

• V rámci postupu SREP orgány dohľadu každoročne preverujú riziká jednotlivých bánk a určujú individuálne kapitálové požiadavky a odporúčania (ktoré majú jednotlivé banky plniť nad rámec zákonných minimálnych kapitálových požiadaviek). Hodnotenie SREP sa zameriava na štyri hlavné prvky: životaschopnosť a udržateľnosť obchodných modelov, adekvátnosť vnútorného riadenia a riadenia rizík, kapitálové riziká a riziká ohrozujúce likviditu a financovanie. Každý z týchto prvkov sa hodnotí známkou od 1 do 4 (1 = najlepšia, 4 = najhoršia). Na základe týchto individuálnych známok je potom vypočítané celkové skóre od 1 do 4.
• Cyklus hodnotenia SREP 2022 vo všeobecnosti vychádzal z koncoročných údajov za rok 2021. Rozhodnutia vyplývajúce z hodnotenia SREP 2022 sú platné na rok 2023.
• Požiadavky na kombinovanú rezervu zahŕňajú rezervu na zachovanie kapitálu, proticyklickú kapitálovú rezervu a systémové rezervy (systémové rezervy zahŕňajú rezervy pre globálne systémovo dôležité inštitúcie a ostatné systémovo dôležité inštitúcie a systémové riziko), ktoré predstavujú zákonné požiadavky stanovené smernicou EÚ o kapitálových požiadavkách (CRD IV) alebo vnútroštátnymi orgánmi.
• Kapitálové požiadavky, ktorých plnenie sa od bánk očakáva na základe výsledkov SREP, pozostávajú z dvoch častí. Prvou sú požiadavky druhého piliera (P2R), určené na krytie rizík, ktoré sú nedostatočne kryté, resp. nekryté prvým pilierom. Druhou sú odporúčania druhého piliera (P2G), ktoré bankám indikujú výšku kapitálu ako dostatočnú kapitálovú rezervu na prekonanie náročných situácií (predovšetkým na základe výsledkov nepriaznivého scenára v záťažových testoch orgánov dohľadu). Požiadavky P2R sú záväzné a v prípade ich nedodržania môžu banky čeliť priamym právnym následkom. Odporúčania P2G sú nezáväzné.
• Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania = požiadavka prvého + druhého piliera + požiadavka na kombinovanú rezervu + odporúčania druhého piliera. Podrobnejšie informácie o kapitálovej štruktúre sú na stránke Metodika dohľadu. Všetky hodnoty sa uvádzajú ako percento rizikovo vážených aktív.
• Úvery druhého stupňa zahŕňajú aktíva, pri ktorých od prvotného vykázania došlo k výraznému zvýšeniu kreditného rizika.