Záťažový test poukazuje na zlepšenie odolnosti bankového systému eurozóny

• V porovnaní so záťažovým testom z roku 2014 už banky dokážu lepšie absorbovať hospodárske šoky.
• 37 bánk pod priamym dohľadom ECB vstupovalo do záťažového testu na úrovni EÚ s vyšším koeficientom vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) na úrovni 13 %.
• V nepriaznivom scenári vývoja došlo k priemernému zníženiu kapitálu CET1 o 3,9 percentuálneho bodu; i na úrovni 9,1 % však bola výsledná priemerná výška koeficientu CET1 vyššia než v záťažovom teste v roku 2014.
• Účelom testu nebolo určiť, ktoré banky test zvládli a ktoré nie; výsledky budú nemechanickým spôsobom zakomponované do rozhodnutí procesu SREP v roku 2016.
• Celkové očakávania dohľadu týkajúce sa výšky kapitálu bánk v eurozóne sa oproti roku 2015 výrazne nemenia.

Z výsledkov záťažových testov uskutočnených na úrovni celej EÚ vyplýva zlepšenie odolnosti bánk v eurozóne a celkové očakávania dohľadu týkajúce sa výšky kapitálu sa oproti roku 2015 výrazne nemenia, vyhlásila dnes Európska centrálna banka (ECB).

Na záťažovom teste 51 bánk v celej Európskej únii koordinovanom Európskym orgánom pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) sa zúčastnilo 37 významných inštitúcií, ktoré patria pod priamy dohľad ECB a predstavujú približne 70 % bankových aktív v eurozóne. Výsledky záťažového testu dnes EBA zverejnil na svojej internetovej stránke. 37 bánk pod priamym dohľadom ECB vstupovalo do testu s priemerným koeficientom vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) na úrovni 13 %, čo predstavuje zlepšenie oproti hodnote 11,2 % v záťažovom teste EÚ v roku 2014.

V nepriaznivom scenári došlo k priemernému zníženiu kapitálu o 3,9 percentuálneho bodu, čo je výraznejší úbytok než 2,6 percentuálneho bodu v záťažovom teste z roku 2014. Príčinou bola okrem iného prísnejšia metodika záťažového testu a negatívnejší nepriaznivý scenár, ktorý tak ako v predchádzajúcom teste pokrýval trojročné obdobie a vychádzal z predpokladu statickej súvahy. Vďaka vyššej úrovni kapitálu a ďalším zlepšeniam zaznamenaným od roku 2014 bol však výsledný priemerný koeficient CET1 v nepriaznivom scenári napriek tomu vyšší (9,1 % oproti 8,6 % v roku 2014).

Až na jednu výnimku je výška kapitálu CET1 vo všetkých bankách výrazne nad referenčnou hodnotou 5,5 % použitou v roku 2014 v hypotetickom nepriaznivom scenári. To poukazuje na solídnu celkovú úroveň kapitálu v bankách, ktoré sa podrobili záťažovým testom pod vedením EBA.

„Z výsledkov je zrejmé, že za posledné dva roky došlo v bankách k výraznému navýšeniu kapitálu a ďalším korekciám ich súvah,“ uviedla predsedníčka Rady pre dohľad ECB Danièle Nouyová. „Bankový sektor je dnes odolnejší a dokáže oveľa lepšie absorbovať hospodárske šoky než pred dvoma rokmi.“

K priemernému zníženiu kapitálu o 3,9 percentuálneho bodu v nepriaznivom scenári záťažového testu došlo v dôsledku viacerých rizikových faktorov. Kľúčové boli nasledujúce riziká:

• kreditné riziko, ktorého podiel na celkovom znížení kapitálu CET1 predstavoval v priemere 3,8 percentuálneho bodu,
• trhové riziko, ktorého podiel predstavoval v priemere 1,1 percentuálneho bodu, najmä v dôsledku strát z precenenia aktív oceňovaných v reálnej hodnote,
• operačné riziko, ktorého podiel bol v priemere 0,9 percentuálneho bodu, a to v dôsledku projektovaných strát vyplývajúcich z rizika konania, prvku po prvýkrát zavedeného v tohtoročnom teste.

Na zníženie kapitálu mali okrem toho pozitívny či negatívny vplyv aj rôzne ďalšie faktory vrátane čistých úrokových výnosov, výnosov z poplatkov a provízií a administratívnych nákladov. Záťaži boli vystavené aj príjmové faktory. Pod výrazným tlakom boli v nepriaznivom scenári predovšetkým čisté úrokové výnosy – ich pokles v porovnaní so základným scenárom predstavoval 1,3 percentuálneho bodu.

Hoci účelom záťažového testu nie je určiť, ktoré banky test zvládli a ktoré nie, jeho výsledky budú ako jeden z viacerých vstupných faktorov nemechanickým spôsobom zohľadnené pri určovaní kapitálu druhého piliera v rámci celkového procesu preskúmania a hodnotenia ECB (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). Kapitál druhého piliera tvoria dve časti vyplývajúce z: požiadaviek druhého piliera a všeobecných zásad druhého piliera. ECB bude z výsledkov záťažového testu vychádzať pri stanovovaní všeobecných zásad druhého piliera, pričom bude zohľadňovať aj viacero ďalších faktorov vrátane dôsledkov predpokladu statickej súvahy a zmierňujúcich opatrení prijatých bankami. Viac informácií sa nachádza na stránke s odpoveďami na najčastejšie otázky. Očakávania všeobecných zásad druhého piliera preto nie je možné z výsledkov záťažového testu vyvodiť. Rozhodnutia SREP budú dokončené koncom roka 2016 a platiť budú od začiatku roka 2017.

ECB od bánk očakáva, že budú všeobecné zásady druhého piliera priebežne dodržiavať. V prípadoch ich nedodržiavania ECB neprijme žiadne automatické opatrenia, avšak dôkladne zváži dôvody a okolnosti a podľa potreby stanoví prispôsobené opatrenia dohľadu. Všeobecné zásady druhého piliera nie sú relevantné z hľadiska prahu aktivácie obmedzenia maximálnej rozdeliteľnej sumy ziskov.

POZNÁMKY

Priemerné hodnoty sú vážené výškou rizikovej expozície (rizikovo vážené aktíva) a údaje za rok 2014 sa týkajú len 37 bánk, ktoré sa zúčastnili na teste v roku 2016.

Koeficient CET1 je dôležitým ukazovateľom finančného stavu banky. Počíta sa na základe definície kapitálu v nariadení CRR/smernici CRD IV, s prihliadnutím na prechodné opatrenia platné počas časového horizontu záťažového testu.

Kontaktné osoby pre médiá: Uta Harnischfeger, tel.: +49 69 1344 6321; Rolf Benders, tel.: +49 69 1344 6925