Čo je to SREP?

16. júna 2016 (aktualizované 13. novembra 2017)

Pracovníci dohľadu pravidelne hodnotia a merajú riziká v jednotlivých bankách. Táto dôležitá činnosť sa označuje ako proces preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP). SREP sumarizuje všetky zistenia pracovníkov dohľadu za daný rok a dáva banke za úlohu splniť konkrétne ciele.

SREP zisťuje, do akej miery banka plní kapitálové požiadavky a ako pristupuje k rizikám. Rozhodnutie SREP, ktoré pracovník dohľadu posiela banke na konci procesu, stanovuje hlavné ciele, ktoré je potrebné splniť na odstránenie zistených nedostatkov. Banka musí zistené nedostatky napraviť v stanovenom termíne.

Čo pracovníkov dohľadu konkrétne zaujíma?

Na zabezpečenie rovnakých podmienok podnikania je nevyhnutné používať na všetky banky rovnaký meter. V rámci SREP majú pracovníci dohľadu k dispozícii harmonizovaný súbor nástrojov, ktorý im umožňuje analyzovať rizikový profil banky zo štyroch rôznych perspektív.

Ako pracovníci dohľadu kontrolujú, či je banka v dobrom stave

Obchodný model

Obchodný model
Má banka udržateľnú obchodnú stratégiu?

Riadenie a riziká

Riadenie a riziká
Disponujú riadiace orgány potrebnými schopnosťami? Je riadenie rizík adekvátne?

Kapitál

Kapitál
Má banka dostatočné rezervy na absorbovanie strát?

Likvidita

Likvidita
Je banka schopná financovať krátkodobé hotovostné potreby?

  1. Obchodný model: pracovníci dohľadu hodnotia udržateľnosť zamerania banky, tzn. či sa zaoberá širokým spektrom činností, alebo či sa sústredí len na obmedzený počet aktivít. Banka, ktorá sa napríklad zameriava výlučne na odvetvie lodnej dopravy, by bola vážne ohrozená v dôsledku spomalenia svetového obchodu alebo príliš výhodných podmienok poskytovania úverov lodiarskym spoločnostiam, a musí zabezpečiť riadenie tohto rizika.
  2. Podnikové riadenie a riadenie rizík: pracovníci dohľadu sa zameriavajú na organizačnú štruktúru banky prostredníctvom monitorovania jej riadiacich orgánov a hodnotenia adekvátneho riadenia rizík.
  3. Kapitálové riziká: pracovníci dohľadu analyzujú, či má banka dostatočné rezervy na absorbovanie strát spôsobených napríklad kybernetickými útokmi na jej informačný systém, prudkým poklesom cien ropy alebo neschopnosťou dlžníkov splácať prijaté úvery.
  4. Riziká ohrozujúce likviditu a financovanie: pracovníci dohľadu overujú schopnosť banky financovať príležitostné hotovostné potreby, napríklad v čase hospodárskej neistoty, keď si vkladatelia môžu chcieť vyberať väčšie množstvo prostriedkov.

Ako sa SREP realizuje?

Spoločné dohliadacie tímy realizujú SREP priebežne, pričom raz za rok vypracujú individuálne rozhodnutie SREP. Každej banke je odoslaný list s konkrétnymi opatreniami, ktoré je potrebné zaviesť v nadchádzajúcom roku.

Rozhodnutie SREP je vždy prispôsobené individuálnemu profilu danej banky. Vo všeobecnosti platí, že každá banka musí spĺňať právne požiadavky, ktoré stanovujú minimálnu výšku kapitálu. Táto požiadavka sa často označuje ako „pilier 1“.

Potom však ešte do hry vstupuje SREP. V závislosti od individuálnej situácie konkrétnej banky môže pracovník dohľadu prostredníctvom rozhodnutia SREP banku požiadať o navýšenie kapitálu, prípadne môže stanoviť dodatočné kvalitatívne požiadavky (tieto požiadavky sa zvyčajne označujú ako „pilier 2“). Tieto dodatočné požiadavky sa môžu týkať štruktúry riadenia alebo manažmentu banky.

Jednotlivé rozhodnutia SREP tiež berú zreteľ na ďalšie činnosti dohľadu a prispievajú k dôkladnému a priebežnému monitorovaniu bánk. Sú základom strategického a operačného plánovania nadchádzajúceho cyklu dohľadu a majú priamy dosah na frekvenciu a intenzitu dohľadových činností vykonávaných v danej banke, či už na mieste alebo na diaľku.

Ako sa to dotýka bánk?

Každá banka je iná: niektoré sa zameriavajú na komerčné bankovníctvo, iné sa zaoberajú správou finančných aktív iných spoločností. Niektoré sú vystavené jednému konkrétnemu sektoru, zatiaľ čo iné svoju činnosť diverzifikujú v rôznych segmentoch.

Tieto rozdiely sú zohľadnené v rozsahu, intenzite a frekvencii individuálneho procesu hodnotenia konkrétnej banky; zároveň sa však postupuje v súlade s jednotnou metodikou s cieľom zabezpečiť spravodlivý a konzistentný výkon dohľadu. Pracovníci dohľadu z ECB a z vnútroštátnych orgánov dohľadu, združení v spoločných dohliadacích tímoch, berú do úvahy potenciálny vplyv banky na finančný systém, jej rizikovosť a jej postavenie, tzn. či ide o materskú spoločnosť, dcérsku spoločnosť alebo individuálnu inštitúciu.

Vo väčšine prípadov pracovník dohľadu banku požiada, aby na dodatočné zaistenie navýšila kapitál alebo aby na zníženie kreditného rizika predala určité úverové portfóliá. Vo výnimočných prípadoch môže pracovník dohľadu banku požiadať o zmenu manažmentu alebo úpravu jej obchodnej stratégie s cieľom zvýšiť ziskovosť.

Je SREP niečím novým?

Samotný proces SREP nie je novinkou; v minulosti ho už uskutočňovali vnútroštátne orgány dohľadu. V rámci jednotného mechanizmu dohľadu sa však SREP v prípade všetkých významných bánk v eurozóne realizuje na základe jednotnej spoločnej metodiky a jednotného časového harmonogramu.

Koncept SREP bol po prvýkrát zavedený v roku 2004 Bazilejským výborom pre bankový dohľad v rámci dohôd Bazilej II. V roku 2006 boli v EÚ zavedené aktualizované pravidlá, ktoré odvtedy uplatňovali vnútroštátne orgány dohľadu.

Banky v eurozóne, nad ktorými ECB vykonáva priamy dohľad, vedia, čo môžu očakávať: proces je stále viac transparentný a predovšetkým cezhraničné banky profitujú z lepšej harmonizácie požiadaviek.

Začiatkom roka 2015 ECB odoslala bankám prvé rozhodnutia SREP. Tieto počiatočné rozhodnutia ešte vychádzali z vnútroštátnych postupov a boli doplnené výsledkami z hodnotenia stavu bánk, tzv. komplexného hodnotenia, ktoré sa uskutočnilo v roku 2014.

Druhé kolo rozhodnutí SREP, ktoré boli dokončené koncom roka 2015, po prvýkrát vychádzalo zo spoločného postupu uplatňovaného v rámci celej eurozóny. Išlo o významný krok smerom k zabezpečeniu rovnakých podmienok v európskom bankovom sektore.